2. kapitola

Ako vzniklo náboženstvo?

1, 2. Čo sa zistilo o starobylosti a rozmanitosti náboženstva?

DEJINY náboženstva sú také staré ako dejiny samého človeka. To nám potvrdzujú archeológovia i antropológovia. I v „najprimitívnejších“, to znamená nevyvinutých civilizáciách sa nachádzajú doklady nejakej formy uctievania. The New Encyclopæia Britannica hovorí, že „ako zistili vedci, nikdy nikde neexistoval ľud, ktorý by nebol v istom zmysle nábožný“.

² Popritom, že je náboženstvo oddávna, vyskytuje sa vo veľkej rozmanitosti. Lovci lebiek v džungli na Borneu, Eskimáci v mrazivej Arktíde, kočovníci na saharskej púšti, mestskí obyvatelia svetových metropolí — každý ľud a každý národ na zemi má svojho boha alebo bohov a svoj spôsob uctievania. Rozmanitosť náboženstiev je skutočne ohromujúca.

3. Aké otázky o svetových náboženstvách si zaslúžia, aby sme o nich pouvažovali?

³ Z toho logicky vznikajú otázky. Odkiaľ sa vzali všetky tieto náboženstvá? Keďže sú medzi nimi značné rozdiely, ale i podobnosti, vznikli nezávisle od seba, alebo sa azda vyvinuli z jedného zdroja? Vlastne by sme sa mohli spýtať: Prečo vôbec vzniklo náboženstvo? A ako? Odpovede na tieto otázky sú životne dôležité pre všetkých, ktorí majú záujem dopátrať sa pravdy o náboženstve a o náboženských vieroukách.

 Otázka pôvodu

4. Čo vieme o zakladateľoch mnohých náboženstiev?

⁴ Keď dôjde na otázku pôvodu, ľudia rôznych náboženstiev si pomyslia na mená ako Muhammad, Budha, Konfucius a Ježiš. Skoro v každom náboženstve možno nájsť ústrednú postavu, ktorej sa pripisuje zásluha na ustanovení ‚pravej viery‘. Niektorí z nich boli reformátori–obrazoborci, iní filozofi–moralisti, ďalší zase nesebeckí ľudoví hrdinovia. Mnohí zanechali spisy alebo výroky, ktoré položili základ nového náboženstva. Po čase sa to, čo hovorili a robili, prepracúvalo, prikrášľovalo a dostávalo mystický nádych. Ba niektorí z týchto vodcov boli i povýšení na bohov.

5, 6. Ako vznikli mnohé náboženstvá?

⁵ Hoci sú títo jednotlivci považovaní za zakladateľov hlavných náboženstiev, ktoré dnes poznáme, treba poznamenať, že náboženstvo ako také nevytvorili. Ich učenie vo väčšine prípadov vyrástlo z už jestvujúcich náboženských predstáv, napriek tomu, že väčšina týchto zakladateľov tvrdila, že jeho prameňom je božská inšpirácia. Alebo premenili a prispôsobili existujúce náboženské systémy, ktoré v istom zmysle už neuspokojovali.

⁶ Napríklad Budha bol podľa toho, čo nám dokážu povedať dejiny, kniežaťom, ktorým hlboko otriaslo utrpenie a žalostné pomery, ktoré videl okolo seba v spoločnosti ovládanej hinduizmom. Budhizmus bol výsledkom jeho hľadania a úsilia o riešenie mučivých problémov života. Podobne Muhammad bol veľmi znepokojený modlárstvom a nemravnosťou, ktoré videl v náboženských obyčajoch okolo seba. Neskôr vyhlásil, že dostal od Boha osobitné zjavenia, z ktorých  vznikol Korán a ktoré sa stali základom nového náboženského hnutia, islamu. Protestantizmus zase vyrástol z katolicizmu ako výsledok reformácie, ktorá sa začala začiatkom 16. storočia, keď Martin Luther protestoval proti vtedajšiemu predávaniu odpustkov katolíckou cirkvou.

7. Na akú otázku o náboženstve ešte treba odpovedať?

⁷ Teda, pokiaľ ide o dnes existujúce náboženstvá, nechýbajú nám informácie o ich pôvode a vývoji, ich zakladateľoch, posvätných spisoch a tak ďalej. Ale čo vieme o náboženstvách, ktoré boli pred nimi? A čo o tých, ktoré boli ešte skôr? Keď zájdeme dosť hlboko do histórie, skôr či neskôr budeme postavení pred otázku: Ako vôbec vzniklo náboženstvo? Ak chceme nájsť na ňu odpoveď, musíme ju asi hľadať za hranicami jednotlivých náboženstiev.

 Mnoho teórií

8. Aký bol po celé stáročia postoj ľudí k náboženstvu?

⁸ Štúdium pôvodu a vývoja náboženstva je pomerne nový odbor. Po stáročia ľudia viac–menej prijímali náboženskú tradíciu, do ktorej sa narodili a v ktorej boli vychovaní. Väčšinou sa uspokojili s vysvetleniami zdedenými po predkoch a domnievali sa, že ich náboženstvo je pravda. Zriedkakedy sa objavil dôvod klásť si otázky alebo potreba skúmať ako, kedy alebo prečo sa veci začali. Pri obmedzených možnostiach cestovania a výmeny informácií si málokto vôbec uvedomoval, že sú aj iné náboženské systémy.

9. Ako sa vedci od 19. storočia pokúšajú zistiť, ako a prečo vzniklo náboženstvo?

⁹ Ale v 19. storočí sa obraz začal meniť. Intelektuálnymi kruhmi preletela teória o evolúcii. To spolu s nástupom vedeckého bádania spôsobilo, že mnohí začali spochybňovať ustálené systémy a s nimi i náboženstvo. Niektorí učenci, keď si uvedomili hranice možnosti nájsť kľúč k vysvetleniu v jestvujúcom náboženstve, obrátili sa k pozostatkom raných civilizácií alebo k vzdialeným končinám sveta, kde ľudia stále ešte žili v primitívnych spoločnostiach. Pokúšali sa tu uplatniť metódy psychológie, sociológie, antropológie a ďalších vied v nádeji, že nájdu vysvetlenie, ako a prečo vzniklo náboženstvo.

10. Čo vzišlo z bádania o pôvode náboženstva?

¹⁰ Aký bol výsledok? Zrazu sa objavilo množstvo teórií — vyzeralo to tak, že ich je toľko, koľko je bádateľov — a z nich každý odporoval všetkým ostatným a každý sa usiloval prekonať druhých smelosťou a originálnosťou. Niektorí z týchto vedcov dospeli k významným záverom, dielo ďalších prosto  upadlo do zabudnutia. Krátky pohľad na výsledky tohto skúmania nás môže poučiť a mnohé osvetliť. Prispeje k lepšiemu porozumeniu náboženských postojov ľudí, s ktorými prichádzame do styku.

11. Vysvetlite teóriu animizmu.

¹¹ Anglický antropológ Edward Tylor (1832–1917) predložil teóriu, obvykle nazývanú animizmus. Vysvetlil názor, že skúsenosti ako sny, vízie, halucinácie a neživotnosť mŕtvol priviedli primitívnych ľudí k predstave, že v tele sídli duša (po latinsky anima). Podľa tejto teórie časté sny o zomrelých blízkych osobách vyvolali v ľuďoch domnienku, že duša po smrti žije ďalej, že opúšťa telo a býva v stromoch, skalách, riekach a podobne. Napokon začali mŕtvych a predmety, v ktorých vraj prebývajú duše, uctievať ako bohov. A tak, ako hovorí Tylor, sa zrodilo náboženstvo.

12. Vysvetlite teóriu animatizmu.

¹² Ďalší anglický antropológ, R. R. Marett (1866–1943), navrhol jemnejší animizmus, ktorý nazval animatizmus. Keď preštudoval vieru Melanézanov z Tichomorských ostrovov a vieru domorodcov z Afriky a Ameriky, došiel k záveru, že primitívne národy nepoznali pojem osobnej duše, ale verili, že existuje neosobná sila alebo nadprirodzená moc, ktorá všetko oživuje; táto viera vyvolávala v človeku pocity strachu a bázne, a tie sa stali základom jeho primitívneho náboženstva. Pre Maretta bolo náboženstvo prevažne  emocionálnou reakciou človeka na neznámo. Marettovým obľúbeným výrokom bolo, že náboženstvo „je skôr vytancované ako vymyslené“.

13. Akú teóriu náboženstva predložil James Frazer?

¹³ Roku 1890 vydal škótsky znalec starodávneho folklóru James Frazer (1854–1941) knihu The Golden Bough (Zlatá ratolesť). Dokazoval v nej, že náboženstvo vyrástlo z mágie. Podľa Frazera človek sa najprv pokúšal ovládnuť svoj život a svoje prostredie tým, že napodobňoval dianie, ktoré pozoroval v prírode. Myslel si napríklad, že môže privolať dážď tým, že bude kropiť zem vodou za hromového bubnovania, alebo že môže uškodiť svojmu nepriateľovi zapichovaním špendlíkov do jeho obrazu. To viedlo k používaniu rituálov, zaklínadiel a magických predmetov vo všetkých možných oblastiach života. Keď sa ukázali ako neúčinné, obrátil sa človek k uzmierovaniu nadprirodzených mocí a k prosbám o ich pomoc, a nepokúšal sa ich už ovládnuť. Z rituálov a zaklínania sa stali obete a modlitby, a tak vzniklo náboženstvo. Podľa Frazera náboženstvo je „uprosovanie a uzmierovanie síl, ktoré sú nad človekom“.

14. Ako vysvetlil pôvod náboženstva Sigmund Freud?

¹⁴ Aj slávny rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud (1856–1939) sa vo svojej knihe Totem a tabu pokúšal vysvetliť pôvod náboženstva. Verný svojmu povolaniu vysvetľoval, že najstaršie náboženstvo vyrástlo z takzvanej otcovskej neurózy. Podľa jeho teórie v primitívnej spoločnosti platilo to isté, čo u divých koní a dobytka — že otec dominoval rodu. Synovia, ktorí otca nenávideli a súčasne obdivovali, sa vzbúrili a otca zabili. Aby získali otcovu moc, tvrdil Freud, ‚títo diví ľudožrúti zjedli svoju obeť‘. Neskôr, hnaní výčitkami  svedomia, vymysleli obrady a rituály, ktorými chceli napraviť svoj skutok. Podľa Freudovej teórie z otcovej postavy sa stal Boh, z obradov a rituálov sa stalo najstaršie náboženstvo a jedenie zabitého otca sa premenilo na tradíciu svätého prijímania, ktoré sa koná v mnohých náboženstvách.

15. Čo sa stalo s väčšinou navrhnutých teórií o pôvode náboženstva?

¹⁵ Dalo by sa uviesť veľa ďalších teórií usilujúcich sa vysvetliť vznik náboženstva. Väčšina z nich upadla do zabudnutia a žiadna sa nedostala do popredia ako dôveryhodnejšia alebo prijateľnejšia než iné. Prečo? Jednoducho preto, lebo nikdy neexistovali žiadne historické dôkazy alebo doklady, ktoré by potvrdzovali ich pravdivosť. Boli to iba výplody predstavivosti alebo úvah niektorého bádateľa a zakrátko ich nahradili úvahy zase niekoho ďalšieho, kto sa objavil.

Chybný základ

16. Prečo roky bádania nepriniesli vysvetlenie vzniku náboženstva?

¹⁶ Po rokoch potýkania sa s týmto problémom v súčasnosti mnohí dospeli k záveru, že je veľmi nepravdepodobný nejaký prelom v hľadaní odpovede  na otázku, ako vzniklo náboženstvo. A to predovšetkým preto, lebo kosti a pozostatky starovekých ľudí nám nepovedia, ako títo ľudia uvažovali, čoho sa báli, alebo prečo niečo uctievali. Akékoľvek závery vyvodené z týchto nálezov sú prinajlepšom iba dômyselné dohady. Po druhé, náboženské zvyky dnešných takzvane primitívnych národov, ako sú austrálski domorodci, nemôžu byť spoľahlivým meradlom alebo ukazovateľom toho, čo robili alebo ako rozmýšľali ľudia dávnych čias. Nikto nevie naisto, či a ako sa ich kultúra v priebehu stáročí menila.

17. a) Čo vedia súčasní historici náboženstva? b) Čo sa zdá byť hlavnou starosťou tých, ktorí skúmajú náboženstvo?

¹⁷ Keďže je tu toľko neistého, kniha World Religions—From Ancient History to the Present (Svetové náboženstvá — od dávnej histórie po dnešok) hovorí, že „súčasný historik náboženstva vie, že je nemožné dospieť k počiatkom náboženstva“. O snahách historikov však kniha poznamenáva: „V minulosti veľmi mnohým teoretikom nešlo iba o to, aby náboženstvo opísali alebo vysvetlili, ale o to, aby ho znevážili. Uvažovali takto: ak sa ukáže, že prvotné formy náboženstva sú založené na ilúziách, azda to podryje i pozíciu neskorších a vyšších foriem náboženstva.“

18. a) Prečo toľkí bádatelia nemali úspech pri vysvetľovaní pôvodu náboženstva? b) Aké boli zrejme pravé úmysly „vedeckých“ bádateľov náboženstva?

¹⁸ Posledná poznámka vysvetľuje, prečo rôzni „vedeckí“ bádatelia pôvodu náboženstva neprišli so žiadnym udržateľným vysvetlením. Logika nám hovorí, že správny záver možno vyvodiť len zo správneho predpokladu. Ak človek začína s mylným predpokladom, nie je pravdepodobné, že dôjde k zdravému záveru.  Opätovné neúspechy snáh „vedeckých“ bádateľov predložiť rozumné vysvetlenie vrhajú vážne pochybnosti na východiskové predpoklady, na ktorých svoje názory stavajú. Vo svojich predpojatých predstavách sa v snahe ‚znevážiť náboženstvo‘ pokúsili znevážiť Boha.

19. Čo je hlavnou podmienkou úspechu vedeckého bádania? Znázornite to.

¹⁹ Túto situáciu možno prirovnať k mnohým spôsobom, akými sa astronómi do 16. storočia pokúšali vysvetliť pohyb planét. Teórií bolo veľa, ale žiadna z nich nebola naozaj uspokojivá. Prečo? Pretože sa  zakladali na domnienke, že Zem je stredobodom vesmíru, okolo ktorého obiehajú hviezdy a planéty. K skutočnému pokroku nedošlo dovtedy, kým vedci — a katolícka cirkev — neboli ochotní uznať skutočnosť, že Zem nie je stredobodom vesmíru, ale obieha okolo Slnka, stredu slnečnej sústavy. Neúspech mnohých teórií pokúšajúcich sa tieto veci vysvetliť  priviedol niektorých jednotlivcov s otvorenou mysľou k tomu, aby namiesto vymýšľania nových teórií znovu preskúmali východiskový bod svojho bádania. A to viedlo k úspechu.

20. a) Čo bolo mylným predpokladom „vedeckého“ skúmania pôvodu náboženstva? b) O akej bytostnej potrebe sa zmienil Voltaire?

²⁰ Tú istú zásadu možno uplatniť pri skúmaní pôvodu náboženstva. Vzrast ateizmu a všeobecne rozšírené prijímanie evolučnej teórie spôsobili, že mnoho ľudí považuje za samozrejmé, že Boh neexistuje. Na základe tejto domnienky usudzujú, že vysvetlenie existencie náboženstva možno nájsť v človeku samom — v jeho myšlienkových pochodoch, v jeho potrebách, v jeho strachu, v jeho „neurózach“. Voltaire vyhlásil: „Keby Boh nebol, ľudia by si ho museli vymyslieť.“ Mnohí z toho vyvodzujú, že človek si Boha naozaj vymyslel. — Pozri rámček na strane 28.

21. Aký logický záver vyplýva zo zlyhania mnohých teórií o pôvode náboženstva?

²¹ Keďže záplava teórií nedokázala dať naozaj uspokojivú odpoveď, či nie je načase preskúmať predpoklad, na ktorom všetky tie výskumy stáli? Namiesto neplodného lopotenia sa v stále tých istých koľajach, nebolo by logické hľadať odpoveď inde? Ak máme otvorenú myseľ, pripustíme, že je to i rozumné, i vedecké. A máme tu hneď aj príklad, ktorý nám pomôže pochopiť logickosť takého postupu.

Staroveký príklad

22. Ako vplývali mnohé teórie, ktoré mali Aténčania o svojich bohoch, na ich spôsob uctievania?

²² Grécke Atény boli v 1. storočí n. l. významným strediskom učenosti. Aténčania však mali mnoho  rozličných filozofických škôl, ako boli napríklad epikurejci a stoici, a každá škola mala vlastnú predstavu o bohoch. Podľa týchto rôznych predstáv sa uctievalo mnoho božstiev a vyvinuli sa rôzne spôsoby uctievania. A tak bolo mesto plné chrámov a modiel vytvorených ľuďmi. — Skutky 17:16.

23. Aký celkom odlišný názor na Boha predložil Aténčanom apoštol Pavol?

²³ Okolo roku 50 n. l. prišiel do Atén kresťanský apoštol Pavol a predložil Aténčanom celkom odlišný názor. Povedal im: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch vytvorených rukami, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, lebo sám dáva všetkým život a dych a všetko.“ — Skutky 17:24, 25.

24. Čo v podstate povedal Pavol Aténčanom o pravom uctievaní?

²⁴ Inými slovami, Pavol povedal Aténčanom, že pravý Boh, ktorý „stvoril svet a všetko v ňom“, nie je výplodom ľudskej predstavivosti, ani mu nemožno slúžiť tak, ako si človek zaumieni. Pravé náboženstvo nie je len jednostranné úsilie človeka o naplnenie istej psychickej potreby alebo o potlačenie istého strachu. Naopak, keďže pravý Boh je stvoriteľ, ktorý dal človeku schopnosť rozmýšľať a silu rozumu, je len logické, že práve On zaobstará človeku cestu, ako sa dostať do uspokojivého vzťahu s Ním. A to, ako povedal Pavol, Boh aj urobil. „A vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu,... aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás.“ — Skutky 17:26, 27.

25. Vysvetlite hlavnú myšlienku Pavlovho výkladu o pôvode ľudstva.

 ²⁵ Pristavme sa pri hlavnej Pavlovej myšlienke: Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ“. Aj keď dnes žije na zemeguli mnoho ľudských národov, vedci vedia, že v skutočnosti celé ľudstvo pochádza z jedného rodu. Táto koncepcia má veľký význam, lebo ak hovoríme, že ľudstvo je z jedného rodu, znamená to oveľa viac, než že je iba biologicky a geneticky príbuzné. Je si navzájom príbuzné aj po iných stránkach.

26. Čo vieme o jazyku a ako to podporuje Pavlovu hlavnú myšlienku?

²⁶ Všimnite si, čo sa píše v knihe Story of the World’s Worship (Dejiny svetového uctievania) o ľudskom jazyku. „Tí, ktorí študovali jazyky sveta a porovnávali ich navzájom, zistili jednu vec: Všetky jazyky sa dajú zoskupiť do jazykových rodín alebo tried a ako vidno, všetky tieto rodiny pochádzajú z jedného spoločného zdroja.“ Inými slovami, jazyky sveta nevznikli oddelene a nezávisle od seba, ako by nás chceli presvedčiť evolucionisti. Tí majú teóriu, že jaskynní ľudia v Afrike, Európe a Ázii sa začali dorozumievať chrochtaním a mrmlaním a z toho sa postupne vyvinuli ich jazyky. Tak to nebolo. Sú dôkazy o tom, že jazyky „pochádzajú z jedného spoločného zdroja“.

27. Prečo je logické myslieť si, že ľudské predstavy o Bohu a náboženstve pochádzajú z jedného spoločného zdroja?

²⁷ Ak to platí o niečom takom osobnom a jedinečne ľudskom, ako je jazyk, či nemáme dôvod myslieť si, že aj predstavy ľudí o Bohu a náboženstve by mali pochádzať z jedného zdroja? Náboženstvo predsa súvisí s myslením a myslenie sa spája s ľudskou  schopnosťou používať jazyk. To neznamená, že by všetky náboženstvá vyrástli z jediného náboženstva, ale ak budeme sledovať náboženské predstavy a pojmy, mali by smerovať k jednému spoločnému počiatku alebo zdroju. Existujú dôkazy, ktoré to potvrdzujú? A ak ľudské náboženstvá skutočne pochádzajú z jedného jediného zdroja, aký asi je? Ako to môžeme zistiť?

Rôzne, a predsa podobné

28. Ako môžeme zistiť, či svetové náboženstvá majú spoločný pôvod?

²⁸ Odpoveď môžeme získať tým istým spôsobom, akým jazykovedci získali odpovede na otázku pôvodu jazyka. Keď etymológ postaví jazyky vedľa seba, môže sledovať rôzne jazyky späť až k ich zdroju. Podobne, keď postavíme vedľa seba rôzne náboženstvá, môžeme skúmať ich náuky, povesti, rituály, obrady, inštitúcie a tak ďalej a vidieť, či je tu dajaká nitka spoločnej totožnosti, a pokiaľ áno, kam nás vedie.

29. Čomu možno pripísať mnohé rozdiely medzi náboženstvami?

²⁹ Na pohľad sa mnohé dnes existujúce náboženstvá jedno od druhého veľmi líšia. No keď ich zbavíme len rôznych príkras a neskorších dodatkov, alebo ak si odmyslíme rozdiely vyplývajúce z odlišného podnebia, jazyka, osobitných podmienok ich domovskej krajiny a iných činiteľov, je ohromujúce, aké podobnosti vyjdú najavo.

30. Aké podobnosti vidíte medzi rímskokatolíckym náboženstvom a budhizmom?

³⁰ Napríklad, väčšina ľudí by si myslela, že ťažko by mohli byť dve náboženstvá od seba vzdialenejšie než rímskokatolícka cirkev na Západe a budhizmus na Východe. A predsa, čo vidíme, keď dáme nabok  rozdiely, ktoré sa dajú pripísať jazyku a kultúre? Ak sme objektívni, musíme uznať, že obe majú veľa spoločného. I katolicizmus, i budhizmus je plný rituálov a ceremónií. K nim patrí používanie sviečok, kadidla, svätenej vody, ruženca, obrazov svätých, liturgických spevov a modlitebných knižiek, ba i znamenie kríža. Obidve náboženstvá udržiavajú inštitúciu mníchov a mníšok a sú známe celibátom kňazov, zvláštnymi rúchami, sviatočnými dňami, zvláštnymi pokrmami. Tento zoznam zďaleka nie je úplný, ale na ilustráciu postačí. Otázka znie: Prečo dve náboženstvá, ktoré sa javia ako odlišné, majú toľko vecí spoločných?

31. Aké podobnosti vidíte medzi inými náboženstvami?

³¹ Tak ako nám porovnanie týchto dvoch náboženstiev mnohé osvetlilo, to isté sa stane, aj keď porovnáme iné náboženstvá. Ak to urobíme, zistíme, že isté náuky a články viery sa vyskytujú skoro všade. Väčšine z nás sú povedomé náuky ako nesmrteľnosť ľudskej duše, nebeská odmena pre všetkých dobrých ľudí, večné muky pre zlých v podsvetí, očistec, trojjediný boh alebo božstvo zložené z mnohých bohov a bohyňa, ktorá je matkou alebo kráľovnou nebies. Okrem toho je ešte mnoho bájí a povestí, ktoré sú tak isto všeobecne rozšírené, ako napríklad povesti o páde človeka a strate božskej milosti po jeho nezákonnom pokuse získať nesmrteľnosť, o nutnosti obetí na  uzmierenie hriechu, o hľadaní stromu života alebo prameňa mladosti, o bohoch a polobohoch, ktorí žili medzi ľuďmi a splodili nadľudské potomstvo, a o katastrofálnej potope, ktorá vyhladila temer celé ľudstvo. *

32, 33. a) Aký záver vyplýva z pozoruhodných podobností medzi svetovými náboženstvami? b) Aká otázka si žiada odpoveď?

³² Čo z tohto všetkého zisťujeme? Pozorujeme, že ľudia, ktorí týmto bájam a povestiam verili, žili ďaleko od seba. Ich kultúry a tradície boli odlišné a samostatné. Ich spoločenské zvyklosti nemali žiadnu súvislosť, a predsa v otázke náboženstva verili v toľko podobných vecí. I keď nie každý z týchto národov veril vo všetko, čo tu bolo uvedené, všetky verili v niečo z toho. A tak vzniká otázka: Prečo? Vyzerá to tak, akoby existovala akási spoločná studnica, odkiaľ každé náboženstvo načerpalo svoje základné články viery, jedno viac, iné menej. Ako plynul čas, tieto základné predstavy sa prikrášľovali a obmieňali a vyvíjali sa z nich ďalšie náuky. Ale hlavné črty sa nemenia, základný obraz zostáva.

³³ Takáto podobnosť základných pojmov u mnohých náboženstiev sveta, pravdaže, mocne svedčí o tom, že nevznikli každé osamotene a nezávisle. Naopak, ak by sa nám podarilo vrátiť sa dostatočne ďaleko do minulosti, mal by tam byť spoločný prameň, z ktorého ich predstavy pochádzajú. Čo bolo tým prameňom?

 Zlatý vek na počiatku

34. Aká povesť o počiatku človeka je spoločná mnohým náboženstvám?

³⁴ Je zaujímavé, že medzi povesťami, ktoré sú spoločné mnohým náboženstvám, je jedna, ktorá rozpráva, že ľudstvo má počiatok v zlatom veku, keď bol človek nevinný, žil si šťastne a pokojne v úzkom spoločenstve s Bohom a nepodliehal chorobám ani smrti. I keď sa podrobnosti možno líšia, predsa tá istá predstava dokonalého raja, ktorý kedysi existoval, sa nachádza v písomných pamiatkach a povestiach mnohých náboženstiev.

35. Opíšte starovekú zoroastrijskú predstavu o prvotnom zlatom veku.

³⁵ Avesta, posvätná kniha starovekého perzského zoroastrizmu, rozpráva, že kedysi žil „krásny Jima, dobrý pastier“, ktorý bol prvým smrteľníkom, s ktorým sa zhováral Ahura Mazda (stvoriteľ). Ahura Mazda mu prikázal, aby „živil, spravoval a opatroval môj svet“. Preto mal postaviť „varu“, podzemný príbytok pre  všetkých živých tvorov. Tam „nebola ani panovačnosť, ani zlomyseľnosť, ani hlúposť, ani násilie, ani chudoba, ani klam, ani zakrpatenosť, ani znetvorenie, ani veľké zuby, ani telá prerastajúce obvyklú výšku. Obyvatelia netrpeli žiadnou poškvrnou od zlého ducha. Bývali medzi voňavými stromami a zlatými stĺpmi; boli najväčší, najlepší a najkrajší na celej zemi; bol to urastený a krásny rod.“

36. Ako opísal „zlatý vek“ grécky básnik Hesiodos?

³⁶ U starých Grékov Hesiodova báseň Práca a dni rozpráva o piatich ľudských vekoch, z ktorých prvý bol „zlatý vek“, keď sa ľudia tešili z plného šťastia. Hesiodos tu píše:

„Nesmrteľní bohovia, ktorí kráčajú po nebeských nádvoriach,

najprv vytvorili zlatý rod ľudí.

Žili ako bohovia so šťastnou, bezstarostnou dušou,

bez lopoty a bolesti; ani sa za nimi neplazila

biedna staroba, ale celý život im plynul

v hodovaní, ani ich údy nepoznali nijakú zmenu.“

Podľa gréckej mytológie sa tento zlatý vek stratil, keď Epimeteus prijal za manželku krásnu Pandoru, dar olympského boha Dia. Jedného dňa Pandora nadvihla vrchnák veľkej vázy a z tej zrazu vykĺzli von trápenia, biedy a choroby, z ktorých sa ľudstvo už nikdy nemalo zotaviť.

37. Porozprávajte, ako opisujú „raj“ na počiatku dejín staročínske povesti.

³⁷ Aj dávne čínske povesti rozprávajú o zlatom veku za dní Žltého cisára Chuang-Ti, ktorý vraj panoval sto  rokov v 26. storočí pred n. l. Jemu sa pripisovalo vynájdenie všetkého, čo súviselo s civilizáciou — oblečenia a prístrešia, dopravných prostriedkov, zbraní a vojenského umenia, obrábania pôdy, remesiel, pestovania hodvábu, hudby, jazyka, matematiky, kalendára a tak ďalej. Za jeho panovania vraj „nebolo v Číne zlodejov ani bojov a ľudia žili v pokore a pokoji. Dážď v pravý čas a počasie zaisťovali rok čo rok hojnú úrodu. Najpodivuhodnejšie bolo, že ani divé zvieratá nezabíjali a dravé vtáky neškodili. Skrátka, dejiny Číny sa začínali rajom.“ Číňania sa dodnes považujú za potomkov Žltého cisára.

38. Aký záver možno vyvodiť zo zhody, ktorá je v legendárnych opisoch počiatkov ľudstva?

³⁸ Podobné legendárne opisy obdobia šťastia a dokonalosti na počiatku ľudských dejín môžeme nájsť v náboženstvách mnohých ďalších národov — Egypťanov, Tibeťanov, Peruáncov, Mexičanov a ďalších. Je to len náhoda, že všetky tieto národy, ktoré žili ďaleko od seba a mali celkom odlišné kultúry, jazyky a zvyky, mali rovnaké predstavy o svojom pôvode? Je to len náhoda alebo zhoda okolností, že sa všetky rozhodli vysvetľovať svoj počiatok rovnakým spôsobom? Logika a skúsenosti nám hovoria čosi iné. Nie, vo všetkých týchto povestiach musia byť votkané isté spoločné prvky pravdy o počiatku človeka a jeho náboženstva.

39. Aký obraz možno poskladať zo spoločných prvkov mnohých povestí o počiatku ľudstva?

³⁹ Vo všetkých tých rozmanitých povestiach o počiatku človeka možno pozorovať mnoho spoločných prvkov. Keď ich položíme vedľa seba, začne sa pred nami vynárať úplnejší obraz. Rozpráva nám o tom, ako Boh stvoril prvého muža a prvú ženu a postavil ich do  raja. Spočiatku boli veľmi spokojní a veľmi šťastní, no onedlho sa vzbúrili. Vzbura viedla k strate dokonalého raja a na jeho miesto nastúpila ťažká práca a drina, bolesť a utrpenie. Po čase sa ľudstvo skazilo natoľko, že ho Boh potrestal tým, že zoslal naň veľkú záplavu vôd, ktorá zahubila všetkých okrem jednej rodiny. Keď sa táto rodina rozmnožila, niektorí potomkovia sa spolčili a začali stavať navzdor Bohu obrovskú vežu. Boh zmaril ich plán tým, že im zmiatol jazyky a rozptýlil ich do ďalekých končín zeme.

40. Vysvetlite vzťah medzi Bibliou a povesťami o pôvode ľudských náboženstiev.

⁴⁰ Je tento zložený obraz iba výsledkom myšlienkového úsilia človeka? Nie, je to v podstate obraz, aký podáva aj Biblia v prvých jedenástich kapitolách 1. knihy Mojžišovej. Nebudeme sa tu zaoberať otázkou hodnovernosti Biblie, ale všimnite si, že biblická  správa o raných dejinách ľudstva sa zrkadlí v kľúčových prvkoch mnohých povestí. * Správa odhaľuje, že keď sa ľudstvo začalo rozchádzať z Mezopotámie, nieslo si so sebou svoje spomienky, skúsenosti a predstavy všade tam, kam prišlo. Tie sa časom pretvárali a menili a stali sa v každej časti sveta osnovou vznikajúcich náboženstiev. Inými slovami, keď sa vrátime k uvedenej analógii, správa v 1. Mojžišovej je tou pôvodnou krištáľovo čistou studnicou, z ktorej vyšli základné predstavy o počiatku človeka a uctievania, ktoré nachádzame v rôznych náboženstvách sveta. Všade si k nim pridali vlastné osobité náuky a zvyky, ale súvislosť je očividná.

41. Čo by ste mali mať na pamäti pri čítaní ďalších kapitol tejto knihy?

⁴¹ V ďalších kapitolách tejto knihy budeme podrobnejšie hovoriť o tom, ako jednotlivé náboženstvá vznikli a vyvíjali sa. Dozviete sa všeličo o tom, ako sa každé náboženstvo nielenže čímsi líši od ostatných, ale sa im aj čímsi podobá. Budete môcť pozorovať, ako každé náboženstvo zapadá do časového sledu ľudských dejín a dejín náboženstva, aký vzťah má jeho posvätná kniha alebo spisy k ostatným, ako bol jeho zakladateľ alebo vodca ovplyvnený inými náboženskými predstavami, aj ako samo vplývalo na správanie a dejiny ľudstva. Ak budete mať pri skúmaní dlhého ľudského hľadania Boha tieto myšlienky na pamäti, jasnejšie uvidíte pravdu o náboženstve a náboženských učeniach.

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 23]

Nástup vedeckého bádania a evolučná teória spôsobili, že mnohí si začali klásť otázky o náboženstve

[Zvýraznený text na strane 34]

Akoby existovala akási spoločná studnica, z ktorej každé náboženstvo načerpalo svoje základné články viery

[Rámček na strane 28]

Prečo je človek nábožný?

▪ John B. Noss v knihe Man’s Religions (Ľudské náboženstvá) podotýka: „Všetky náboženstvá tým či oným spôsobom hovoria, že človek nestojí ani nemôže stáť sám. Je bytostne spätý so silami v prírode a v spoločnosti mimo seba, ba je od nich závislý. Zreteľne alebo menej zreteľne si uvedomuje, že nie je nezávislým zdrojom sily, schopným stáť oddelene od sveta.“

Podobne hovorí kniha World Religions—From Ancient History to the Present: „Štúdium náboženstva odhaľuje, že jeho významnou črtou je túžba po hodnote života, viera, že život nie je náhodný a bez zmyslu. Hľadanie zmyslu vedie k viere v moc vyššiu, než je ľudská, a napokon k univerzálnej alebo nadľudskej mysli, ktorá má zámer i vôľu zachovať najvyššie hodnoty ľudského života.“

Teda náboženstvo uspokojuje základnú ľudskú potrebu, tak ako potrava uspokojuje náš hlad. Vieme, že jesť hocičo bez výberu, keď sme hladní, utlmí zvieravú bolesť z hladu, no ak by sme takto jedli dlhší čas, poškodíme si zdravie. K zdravému životu potrebujeme stravu, ktorá je zdravá a výživná. Práve tak potrebujeme zdravú duchovnú potravu, aby sme si udržali duchovné zdravie. Preto nám Biblia hovorí: „Človek žije nielen chlebom, ale... človek žije z každého výroku Jehovových úst.“ — 5. Mojžišova 8:3.

[Mapa na strane 39]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Ako sa ľudský rod rozchádzal z Mezopotámie, odnášal si so sebou svoje náboženské predstavy a spomienky

BABYLON

LÝDIA

SÝRIA

EGYPT

ASÝRIA

MÉDIA

ELAM

PERZIA

[Obrázky na strane 21]

Muži ako Budha, Konfucius a Luther zmenili jestvujúce náboženské systémy, ale nie sú pôvodcami náboženstva

[Obrázok na strane 25]

Rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud pripisoval vznik náboženstva strachu z osobnosti otca

[Obrázok na strane 27]

Predpoklad, že Zem je stredobodom vesmíru, viedol k mylným záverom o pohyboch planét

 [Obrázky na strane 33]

Budhizmus a rímsky katolicizmus — prečo sa zdá, že majú veľa spoločného?

Čínska budhistická bohyňa milosrdenstva s dieťaťom

Katolícka madona s dieťaťom Ježišom

Tibetský budhista používa modlitebný mlynček a ruženec

Katolíčka používa ruženec

[Obrázok na strane 36]

Čínske povesti rozprávajú o zlatom veku za panovania Chuang-Ti (Žltého cisára) v bájnych časoch