6. kapitola

Budhizmus — hľadanie osvietenia bez Boha

1. a) Ako sa prejavuje budhizmus v západnej spoločnosti? b) Aké sú príčiny tohto vývoja na Západe?

NA PRELOME 20. storočia bol mimo Ázie budhizmus takmer neznámy, ale dnes má postavenie svetového náboženstva. Mnohí ľudia na Západe s počudovaním zisťujú, že budhizmu sa darí priamo v ich susedstve. Veľa z toho vyplynulo z medzinárodného utečeneckého hnutia. V západnej Európe, Severnej Amerike, Austrálii a inde sa utvorili pomerne veľké ázijské spoločenstvá. Stále viac prisťahovalcov si tam nachádza novú vlasť a prináša si so sebou svoje náboženstvo. Zároveň sa na Západe väčšie množstvo ľudí prvý raz stretáva s budhizmom. Tieto skutočnosti, spolu s povoľnosťou a duchovným úpadkom v tradičných cirkviach, spôsobili, že niektorí ľudia sa obrátili k „novému“ náboženstvu. — 2. Timotejovi 3:1, 5.

2. Kde sa dnes nachádzajú budhisti?

² Podľa ročenky 1989 Britannica Book of the Year si teda budhizmus robí nárok asi na 300 miliónov stúpencov na celom svete, z toho asi po 200 000 v západnej Európe a Severnej Amerike, 500 000 v Latinskej Amerike a 300 000 v Sovietskom zväze.  Väčšina prívržencov budhizmu však dosiaľ žije v ázijských krajinách — na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Japonsku, Kórei a Číne. Ale kto bol Budha? Ako vzniklo toto náboženstvo? Aké je učenie a aká je prax budhizmu?

Otázka spoľahlivého zdroja

3. Aké zdroje o Budhovom živote sú k dispozícii?

³ „To, čo sa vie o Budhovom živote, je založené najmä na svedectve kanonických textov, z ktorých najrozsiahlejšie a najobsažnejšie sú napísané v staroindickom jazyku pali,“ hovorí kniha World Religions—From Ancient History to the Present (Svetové náboženstvá — od staroveku po dnešok). To znamená, že neexistujú žiadne zdroje z jeho čias, ktoré by nám povedali niečo o Siddhárthovi Gautamovi, zakladateľovi tohto náboženstva, ktorý žil v severnej Indii v šiestom storočí pred n. l. To je, prirodzene, vážna ťažkosť. Ešte vážnejšia je však otázka, kedy a ako boli vytvorené „kanonické texty“.

4. Ako sa spočiatku uchovávalo autentické Budhovo učenie?

⁴ Budhistické tradície tvrdia, že krátko po Gautamovej smrti bol zvolaný koncil päťsto mníchov, aby rozhodli, čo je autentické Majstrovo učenie. Budhistickí učenci a historici hodne diskutujú o tom, či sa takýto koncil vôbec konal. Dôležité však je, že aj budhistické texty uznávajú, že stanovené autentické učenie sa nespísalo, ale učeníci sa ho učili naspamäť. Na spísanie museli posvätné texty ešte dlho čakať.

5. Kedy boli zapísané texty v jazyku pali?

⁵ Podľa srílanských kroník zo štvrtého až šiesteho  storočia n. l. boli najranejšie z týchto palijských „kanonických textov“ spísané za vlády kráľa Vattagamani Abháju v prvom storočí pred n. l. Iné správy o Budhovom živote sa objavili v písomnej podobe až asi v prvom alebo dokonca piatom storočí n. l., takmer tisíc rokov po jeho smrti.

6. Čo sa kritizuje na „kanonických textoch“? (Porovnaj 2. Timotejovi 3:16, 17.)

 ⁶ Preto aj Abingdon Dictionary of Living Religions (Abingdonský slovník živých náboženstiev) uvádza, že „‚životopisy‘ sú jednak neskorého pôvodu, jednak plné legendárnych a mýtických prvkov, a najstaršie kanonické texty sú plodom dlhého procesu ústneho podania, ktoré zjavne zahŕňalo nejaké revízie a množstvo doplnkov“. Jeden učenec dokonca „tvrdil, že ani jedno slovo zapísaného učenia nemožno s nespornou istotou pripísať samému Gautamovi“. Je takáto kritika oprávnená?

Budhovo počatie a narodenie

7. Ako podľa hinduistických textov počala Budhu jeho matka?

⁷ Zamyslite sa nad nasledujúcimi úryvkami z džátaky, časti palijského kánonu, a z budhačarity, sanskrtského textu o živote Budhu z druhého storočia n. l. Najprv rozprávanie o tom, ako Budhu vo sne počala jeho matka, kráľovná Mahámája:

„Štyria strážni anjeli prišli a zdvihli ju aj s lehátkom a odniesli do Himalájí... Potom prišli manželky týchto strážnych anjelov a doviedli ju k jazeru Anotatta a vykúpali ju, aby odstránili každú ľudskú škvrnu... Neďaleko bol Strieborný pahorok a v ňom zlatý palác. Tam rozprestreli božské lôžko čelom na východ a položili ju naň. Vtedy sa stal budúci Budha nádherným bielym slonom... Vystúpil na Strieborný pahorok a... trikrát obišiel matkino lôžko obrátený k nemu pravým bokom, udrel ju do pravého boku a ako keby vstúpil do jej lona. Tak došlo k počatiu na sviatok letného slnovratu.“

8. Čo bolo predpovedané o Budhovej budúcnosti?

 ⁸ Keď kráľovná vyrozprávala sen svojmu kráľovskému manželovi, kráľ zavolal šesťdesiatich štyroch významných hinduistických kňazov, nakŕmil ich, ošatil a požiadal o výklad. Odpovedali takto:

„Nepodliehaj úzkosti, veľký kráľ!... Budeš mať syna. A ak zotrvá v rodinnom živote, stane sa svetovládcom, ak ale rodinný život opustí a odíde zo sveta do ústrania, stane sa Budhom a odvalí mraky hriechu a bláznovstva tohto sveta.“

9. Aké nezvyčajné udalosti vraj nasledovali po výroku o Budhovej budúcnosti?

⁹ Potom sa údajne stalo tridsaťdva zázrakov:

„Všetkých desaťtisíc svetov sa náhle zatriaslo, zakolísalo a zachvelo... Vo všetkých peklách zhasli ohne... medzi ľuďmi ustali choroby... všetky hudobné nástroje vydali zvuk, hoci na ne nikto nehral... v mohutnom oceáne zosladla voda... celých desaťtisíc svetov sa stalo jednou hromadou vencov tej najväčšej možnej nádhery.“

10. Ako opisujú budhistické posvätné texty Budhovo narodenie?

 ¹⁰ Potom došlo k nezvyčajnému narodeniu Budhu v záhrade stromov šála, nazývanej Háj v Lumbiní. Keď sa kráľovná chcela chytiť konára najvyššieho zo stromov šála v tomto háji, strom sa k nej ochotne sklonil, aby mohla konár dočiahnuť. Držiac sa a stojac porodila.

„Vyšiel z lona svojej matky ako kazateľ zostupujúci z kazateľského stolca alebo muž zostupujúci po schodoch, vystierajúci obe ruky a obe nohy, nedotknutý žiadnou nečistotou z lona svojej matky...“

 „Len čo sa narodil, [budúci Budha] pevne kladie obe nohy chodidlami na zem, robí sedem krokov na sever s bielym baldachýnom nad hlavou a prezerá si každý kút sveta a volá nedostižným hlasom: Na celom svete som hlavný, najlepší a najpoprednejší; toto je moje posledné zrodenie, už nikdy sa znovu nenarodím.“

11. Aký postoj zaujali niektorí učenci k správam posvätných textov o Budhovom živote?

¹¹ Rovnako prikrášlené sú aj príbehy o jeho detstve, stretnutiach s mladými ctiteľkami, putovaniach a azda o každej udalosti v jeho živote. Netreba sa asi čudovať, že väčšina učencov odbíja tieto príbehy ako legendy a mýty. Jeden pracovník Britského múzea sa dokonca vyjadril, že pre „veľký objem legiend a zázrakov... nemožno Budhov historický život rekonštruovať“.

12, 13. a) Aký je tradičný príbeh Budhovho života? b) Čo sa všeobecne prijíma z údajov o čase Budhovho narodenia? (Porovnaj Lukáša 1:1–4.)

¹² Napriek týmto mýtom predsa koluje medzi ľuďmi príbeh Budhovho života. Súčasný text A Manual of Buddhism (Príručka budhizmu), vydaný v Kolambe na Srí Lanke, uvádza nasledujúce zjednodušené podanie:

„Za májového splnu v roku 623 pred n. l. sa v oblasti Nepálu narodil indický princ z kmeňa Šákjov menom Siddhatha Gótamo. * Jeho otcom bol kráľ Šuddfódana a jeho matkou kráľovná Mahámája.  Zomrela pár dní po narodení dieťaťa a jeho pestúnkou sa stala Mahá Padžápati.

V šestnástich rokoch sa oženil so svojou sesternicou, krásnou princeznou Jašódharou.

Takmer trinásť rokov po svojom šťastnom sobáši žil v prepychu v blaženej nevedomosti o nestálosti života za bránami paláca.

Časom si postupne uvedomil pravdu. V dvadsiatom deviatom roku, ktorý bol svedkom obratu na jeho ceste, sa mu narodil syn Ráhula. Pozeral sa na svojho potomka ako na prekážku, lebo si uvedomil, že všetci bez výnimky sú podrobení rodeniu, chorobe a smrti. Tak pochopil rozsah žiaľu a rozhodol sa, že nájde liek na túto univerzálnu chorobu ľudstva.

Zriekol sa teda svojich kráľovských rozkoší a raz v noci opustil domov... Ostrihal si vlasy, obliekol sa do jednoduchého rúcha askétu a vydal sa hľadať Pravdu.“

¹³ Týchto niekoľko životopisných údajov zreteľne kontrastuje s fantastickými príbehmi v „kanonických textoch“, a okrem roku narodenia sú všeobecne prijímané.

Osvietenie — ako k nemu došlo

14. Čo spôsobilo obrat v Gautamovom živote?

¹⁴ Čo bol ten zmienený „obrat na jeho ceste“? Ten nastal, keď prvý raz uvidel chorého človeka, starého človeka a mŕtveho človeka. Táto skutočnosť v ňom vyvolala mučivé otázky o zmysle života: Prečo sa ľudia rodia? Len aby trpeli, starli a zomierali? Potom vraj uvidel svätého muža, ktorý sa zriekol sveta, aby hľadal  pravdu. To pohlo Gautamu, aby sa vzdal svojej rodiny, svojho majetku a svojho kniežacieho mena a nasledujúcich šesť rokov hľadal odpovede u hinduistických učiteľov a guruov, no neúspešne. Správy hovoria, že prešiel cez meditácie, pôsty, jogu a krajné sebazaprenie, a predsa nenašiel duchovný pokoj ani osvietenie.

15. Ako Gautama nakoniec dosiahol predpokladané osvietenie?

¹⁵ Nakoniec si uvedomil, že toto krajné sebazaprenie je rovnako neužitočné ako život v pohodlí, ktorý žil predtým. Nastúpil teraz to, čo nazval Strednou cestou, a vyhýbal sa extrémom, ktorým predtým podliehal. Usúdil, že odpoveď nájde vo vlastnom vedomí. Usadil sa pod pipalom, indickým figovníkom, a meditoval. Odolal útokom a pokušeniam diabla Máru a vytrval v meditácii štyri týždne (niektorí hovoria, že sedem týždňov), až údajne prenikol všetko poznanie a porozumenie a dospel k osvieteniu.

16. a) Čím sa stal Gautama? b) Aké iné názory na Budhu existujú?

¹⁶ Týmto postupom sa podľa budhistickej terminológie stal Gautama Budhom — Prebudeným čiže Osvieteným. Dosiahol konečný cieľ, nirvánu, stav dokonalého pokoja a osvietenia, oslobodenia od túžby a utrpenia. Stal sa známy aj ako Šákjamuni (mudrc kmeňa Šákjov) a často o sebe hovoril ako o Tathágatovi (tom, ktorý takto prišiel [vyučovať]). Rôzne budhistické sekty majú však na neho rozdielne názory. Niektoré ho dôsledne hodnotia ako človeka, ktorý si našiel cestu k osvieteniu a vyučoval ju svojich nasledovníkov, iné v ňom vidia posledného zo série budhov, ktorí prišli do sveta hlásať alebo oživiť dharmu (palijsky dhamma), učenie čiže cestu Budhu. Ďalší sa  naňho pozerajú ako na bódhisattvu, toho, kto dosiahol osvietenie, ale odložil vstup do nirvány, aby mohol pomáhať iným v ich úsilí o osvietenie. Nech však táto udalosť, Osvietenie, znamená čokoľvek, má ústrednú dôležitosť vo všetkých školách budhizmu.

Čo je Osvietenie?

17. a) Kde a komu predniesol Budha svoju prvú kázeň? b) Vysvetlite krátko Štyri ušľachtilé pravdy.

¹⁷ Keď Budha dosiahol osvietenie a prekonal určité počiatočné váhanie, vydal sa vyučovať svoju novonájdenú pravdu, svoju dharmu, iných. Svoju prvú a asi najdôležitejšiu kázeň predniesol v meste Benáres, v jelenej zvernici, piatim bhikkom — učeníkom čiže mníchom. Učil v nej, že ak chce byť niekto spasený, musí sa vyhnúť ceste zmyslových pôžitkov, ako aj askéze a ísť Strednou cestou. Potom musí pochopiť a nasledovať Štyri ušľachtilé pravdy (pozri rámček na vedľajšej strane), ktoré možno stručne zhrnúť takto:

1) Celé bytie je utrpenie.

2) Utrpenie vzniká z túžby čiže žiadosti.

3) Vyhasnutie túžby znamená koniec utrpenia.

4) Vyhasnutie túžby možno dosiahnuť kráčaním po Osemdielnej ceste, ovládaním svojho správania, myslenia a viery.

18. Čo povedal Budha o zdroji svojho osvietenia? (Porovnaj Jóba 28:20, 21, 28; Žalm 111:10.)

¹⁸ Toto kázanie o Strednej ceste a Štyroch ušľachtilých pravdách zhŕňa podstatu Osvietenia a považuje sa za skratku celého Budhovho učenia. (V porovnaní s tým pozri Matúša 6:25–34; 1. Timotejovi 6:17–19; Jakuba 4:1–3; 1. Jána 2:15–17.) Gautama netvrdil  o svojom kázaní, že je božsky inšpirované, ale pripisoval ho sám sebe slovami „objavil Tathágata“. Hovorí sa, že Budha na smrteľnej posteli povedal svojim učeníkom: „Hľadajte záchranu len v pravde, nehľadajte pomoc u nikoho okrem seba.“ Podľa Budhu teda  osvietenie neprichádza od Boha, ale osobným úsilím, rozvíjaním správneho myslenia a dobrých skutkov.

19. Prečo bolo Budhovo posolstvo v tých časoch vítané?

¹⁹ Nie je ťažké uhádnuť, prečo bolo toto učenie vo vtedajšej indickej spoločnosti vítané. Odsudzovalo na jednej strane chamtivé a skazené náboženské praktiky, ktoré presadzovali hinduistickí brahmani čiže kňazská kasta, a na druhej strane i prísnu askézu džinistov a iných mystických kultov. Odstraňovalo aj obete a rituály, myriady bohov a bohýň a ťaživý kastovný systém, ktorý ovládal a zotročoval život ľudu vo všetkých smeroch. Jednoducho, sľubovalo oslobodenie každému, kto bol ochotný ísť Budhovou cestou.

Budhizmus rozširuje svoj vplyv

20. a) Čo sú „Tri klenoty“ budhizmu? b) Aký rozsah malo Budhovo kazateľské dielo?

²⁰ Keď piati bhikkuovia prijali Budhovo učenie, stali sa prvou sanghou čiže mníšskym rádom. Tak sa doplnili „Tri klenoty“ ​(triratna) budhizmu — Budha, dharma a sangha, ktoré mali pomáhať ľuďom na ceste k osvieteniu. Takto pripravený sa Budha vydal kázať po celej dĺžke a šírke údolia Gangy. Prichádzali si ho vypočuť ľudia všetkých spoločenských vrstiev a postavení a stávali sa jeho učeníkmi. Prv ako vo svojich osemdesiatich rokoch zomrel, stal sa známym a váženým. Správy hovoria, že posledné slová, ktoré vyslovil pred učeníkmi, zneli: „Všetkým zloženým veciam je vrodený rozklad. Usilovne pracujte na vlastnej spáse.“

21. a) Kto prispel k rozšíreniu budhizmu? b) Aký výsledok mali jeho snahy?

²¹ V treťom storočí pred n. l., asi 200 rokov po  Budhovej smrti, vládol najväčší zástanca budhizmu cisár Ašóka, ktorý si podmanil väčšinu Indie. Zarmútený vraždením a rozvratom, ktoré spôsobilo jeho dobývanie, prijal budhizmus a dal mu štátnu podporu. Vybudoval náboženské pamätníky, zvolal koncily a vyzval ľudí, aby žili podľa Budhovho návodu. Ašóka vyslal aj budhistických misionárov do všetkých častí Indie a na Srí Lanku, do Sýrie, Egypta a Grécka.  Predovšetkým Ašókovým úsilím vyrástol budhizmus z indickej sekty na svetové náboženstvo. Niektorí sa na Ašóku oprávnene pozerajú ako na druhého zakladateľa budhizmu.

22. Ako sa budhizmus rozšíril po celej Ázii?

²² Zo Srí Lanky sa budhizmus rozšíril na východ do Myanmaru (Barmy), Thajska a iných častí Indočíny. Na severe prenikol budhizmus do Kašmíru a strednej Ázie. Z týchto oblastí už v prvom storočí n. l. putovali budhistickí mnísi cez neprístupné hory a púšte a niesli svoje náboženstvo do Číny. Z Číny mal budhizmus už len krôčik do Kórey a Japonska. Budhizmus sa dostal aj do Tibetu, susediaceho s Indiou na severe. Zmiešal sa s miestnymi vierami a vynoril sa ako lámaizmus. Toto náboženstvo ovládlo tamojší náboženský a politický život. Do šiesteho až siedmeho storočia n. l. sa  budhizmus upevnil v celej juhovýchodnej Ázii a na Ďalekom východe. Ale čo sa dialo v Indii?

23. Čo sa stalo s budhizmom v Indii?

²³ Zatiaľ čo sa budhizmus šíril v iných krajinách, doma v Indii postupne upadal. Mnísi zahĺbení do filozofického a metafyzického bádania začali strácať spojenie so svojimi laickými nasledovníkmi. Aj strata kráľovskej podpory a prijatie hinduistických myšlienok a zvyklostí prispeli k zániku budhizmu v Indii. Budhistické sväté miesta ako Lumbiní, kde sa Gautama narodil, a Bódhgaja, kde zažil „osvietenie“, sa obrátili v ruiny. V 13. storočí budhizmus z Indie, z krajiny, kde vznikol, prakticky mizne.

24, 25. Akým ďalším vývojom prešiel budhizmus v 20. storočí?

²⁴ Počas 20. storočia budhizmus prešiel ďalšími zmenami. Politické zvraty v Číne, Mongolsku, Tibete a v krajinách juhovýchodnej Ázie mu zasadili zdrvujúcu ranu. Boli zničené tisíce kláštorov a chrámov a státisíce mníchov a mníšok bolo vyhnaných, uväznených, ba aj zabitých. Napriek tomu v myslení a zvykoch ľudí týchto krajín doteraz cítiť mocný vplyv budhizmu.

²⁵ V Európe a Severnej Amerike sa budhistická myšlienka hľadania „pravdy“ vo vlastnom ja zdá byť veľmi príťažlivá a pestovanie meditácií poskytuje únik pred vravou západného života. Zaujímavo to vyjadril Tenzin Gyatso, tibetský dalajláma vo vyhnanstve, ktorý v predslove ku knihe Living Buddhism (Živý budhizmus) napísal: „Možno, že dnes je úlohou budhizmu, aby pripomenul duchovný rozmer života ľuďom na Západe.“

 Rozdielne cesty budhizmu

26. Ako sa delí budhizmus?

²⁶ Hoci je zvykom hovoriť o budhizme ako o jednom náboženstve, v skutočnosti je rozdelený do viacerých škôl. Na základe rôzneho výkladu povahy Budhu a jeho učenia má každá vlastné náuky, zvyky a spisy. Tieto školy sa ďalej delia na početné skupiny a sekty, z ktorých mnohé sú silne ovplyvnené miestnou kultúrou a tradíciou.

27, 28. Ako by ste opísali théravádsky budhizmus? (Porovnaj Filipanom 2:12; Jána 17:15, 16.)

²⁷ Théraváda (Cesta starších) čiže hínajána (Menší voz) je škola budhizmu, ktorá prekvitá na Srí Lanke, v Myanmare (Barme), Kambodži a Laose. Niektorí ju považujú za konzervatívnu školu. Zdôrazňuje získavanie múdrosti a prácu na vlastnej spáse zrieknutím sa sveta a mníšskym životom, meditáciou a štúdiom v kláštore.

²⁸ V niektorých týchto krajinách možno často vidieť skupiny mladých mužov s vyholenými hlavami, v šafránovom rúchu a bosých nosiť žobrácke misky, aby prijali svoj denný prídel potravy od laických veriacich, ktorých úlohou je podporovať mníchov. Je zvykom, že muži aspoň časť svojho života strávia v kláštore. Konečným cieľom mníšskeho života je stať sa arhatom, to jest tým, kto dosiahol duchovnú dokonalosť a oslobodenie od bolestí a utrpenia v kolobehu nových zrodení. Budha ukázal cestu; je vecou každého, aby ju nasledoval.

29. Čím sa vyznačuje mahájánsky budhizmus? (Porovnaj 1. Timotejovi 2:3, 4; Jána 3:16.)

²⁹ Mahájána (Väčší voz) je škola budhizmu obvyklá  v Číne, Kórei, Japonsku a Vietname. Nazýva sa tak preto, lebo zdôrazňuje Budhovo učenie, že „pravda a cesta záchrany je pre každého, či žije v jaskyni, v kláštore alebo v dome... Nie je iba pre tých, ktorí sa vzdajú sveta.“ Základnou mahájánskou myšlienkou je, že Budhova láska a súcit sú také veľké, že by nikomu neodoprel záchranu. Učí, že Budhova povaha je v nás  všetkých, a preto je každý schopný stať sa Budhom, osvieteným alebo bódhisattvom. Osvietenie neprichádza tvrdou sebakázňou, ale vierou v Budhu a súcitom so všetkým živým. To je iste veľmi príťažlivé pre prakticky uvažujúce masy. Vďaka tomuto liberálnemu postoju sa z mahájány vyvinuli početné skupiny a kulty.

30. O aký cieľ sa usilujú zástancovia budhizmu „Čistá zem“? (Porovnaj Matúša 6:7, 8; 1. Kráľov 18:26, 29.)

³⁰ Medzi mnohé mahájánske sekty, ktoré sa vyvinuli v Číne a Japonsku, patria budhistické školy Čistá zem a Zen. Prvá verí v spásnu moc Amidu Budhu, ktorý sľúbil svojim nasledovníkom znovuzrodenie v Čistej zemi čiže Západnom raji, krajine radosti a rozkoše obývanej bohmi a ľuďmi. Odtiaľ je už ľahké urobiť krok do nirvány. Opakovaním modlitby „Verím v Amidu Budhu“ aj tisíckrát za deň sa veriaci očisťuje, aby dosiahol osvietenie alebo sa znovu zrodil v Západnom raji.

31. Aké sú črty zen budhizmu? (Porovnaj Filipanom 4:8.)

³¹ Zen budhizmus (v Číne škola Čchan) odvodzuje svoj názov od pestovania meditácie. Slovo čchan (po čínsky) a zen (po japonsky) sú obdoby sanskrtského slova dhjána, ktoré znamená „meditácia“. Táto vetva učí, že štúdium, dobré skutky a rituály majú malú hodnotu. Človek môže dosiahnuť osvietenie rozjímaním o takých neriešiteľných otázkach ako: „Aký je zvuk potlesku jednej ruky?“ alebo „Čo nájdeme tam, kde nie je nič?“ Mystická povaha zen budhizmu našla svoj výraz v zjemnenom umení aranžovania kvetov, kaligrafie, maľovania atramentom, poézie, záhradníctva a tak ďalej, ktoré bolo priaznivo prijaté na Západe.  Dnes možno v mnohých západných krajinách nájsť strediská zenovej meditácie.

32. Aká je prax tibetského budhizmu?

³² Nakoniec je tu tibetský budhizmus čiže lámaizmus. Táto forma budhizmu sa niekedy nazýva mantrajána (Mantrový voz), lebo v nej vyniká dlhé odriekavanie mantier, mnohých významových alebo nevýznamových slabík. Táto forma budhizmu namiesto zdôrazňovania múdrosti alebo súcitu stavia pri uctievaní do popredia používanie rituálov, modlitieb a špiritizmu. Modlitby sa opakujú tisíckrát za deň s pomocou modlitebných mlynčekov a guľôčok. Zložité rituály sa možno naučiť len ústnym poučovaním od lámov čiže mníšskych vodcov, medzi ktorými sú najpovestnejšími dalajláma a pančenláma. Po lámovej smrti sa hľadá dieťa, do ktorého sa údajne láma  prevtelil, aby sa stalo budúcim duchovným vodcom. Výraz láma sa všeobecne používa aj na označenie všetkých mníchov, ktorí v istý čas tvorili podľa odhadu asi pätinu celej tibetskej populácie. A tak lámovia slúžia ako učitelia, lekári, statkári i ako politici.

33. Ako sa rozdelenie budhizmu podobá na rozdelenie kresťanstva? (Porovnaj 1. Korinťanom 1:10.)

³³ Tieto hlavné vetvy budhizmu sa zase delia na mnoho skupín čiže siekt. Niektoré sú oddané určitému vodcovi, akým bol napríklad v Japonsku Ničiren, ktorý učil, že iba mahájánska Lotosová sútra obsahuje presné Budhovo učenie, alebo Nun Čchin-chaj na Tchaj-wane, ktorý má mnoho nasledovníkov. V tomto zmysle sa budhizmus príliš neodlišuje od kresťanstva s jeho mnohými denomináciami a sektami. V skutočnosti nie je zriedkavosťou vidieť ľudí, ktorí sa vyhlasujú za budhistov, ako dodržiavajú zvyky taoizmu, šintoizmu, uctievania predkov, ba i zvyky kresťanstva. * Všetky tieto budhistické sekty tvrdia, že svoju vieru a zvyky zakladajú na Budhovom učení.

Tri koše a iné budhistické spisy

34. Čo musíme mať na pamäti, keď uvažujeme o budhistickom učení?

³⁴ Učenie pripisované Budhovi sa odovzdávalo ústne a začalo sa zapisovať až stáročia po jeho odchode. Jeho obsah je teda prinajlepšom predstavou jeho nasledovníkov z neskorších generácií o tom, čo hovoril a robil. To je ešte viac skomplikované skutočnosťou, že do tých čias sa už budhizmus rozštiepil do mnohých škôl. Rôzne texty teda predkladajú celkom odlišné verzie budhizmu.

35. Aké sú najranejšie posvätné budhistické texty?

 ³⁵ Najranejšie budhistické texty boli napísané v jazyku pali, ktorý bol vraj príbuzný Budhovmu materinskému jazyku, asi v prvom storočí pred n. l. Théravádska škola ich prijíma za autentické texty. Tvorí ich tridsaťjeden kníh zoskupených do troch zbierok nazývaných Tipitaka (v sanskrte Tripitaka), čo znamená „Tri koše“ čiže „Tri zbierky“. Vinajapitaka (Kôš rádovej disciplíny) sa zaoberá prevažne pravidlami a predpismi pre mníchov a mníšky. Suttapitaka (Kôš náuky) obsahuje kázne, podobenstvá a príslovia prednesené Budhom a jeho poprednými učeníkmi. Abhidhammapitaka (Kôš konečného učenia) tvorí komentáre k budhistickým náukám.

36. Čím sa vyznačujú spisy mahájánskeho budhizmu?

³⁶ Naproti tomu spisy mahájánskej školy sú väčšinou v sanskrte, čínštine a tibetčine, a je ich veľa. Len čínske texty tvoria vyše päťtisíc zväzkov. Obsahujú mnohé myšlienky, ktoré v skorších spisoch neboli, napríklad príbehy Budhov početných ako piesok Gangy, ktorí vraj žili nespočetné milióny rokov a každý spravoval svoj vlastný Budhov svet. Istý autor nepreháňa, keď poznamenáva o týchto textoch, že sa „vyznačujú rozmanitosťou, výstrednou obraznosťou, krikľavými osobnosťami a nespútaným opakovaním“.

37. Aké problémy vznikli v súvislosti s mahájánskymi spismi? (Porovnaj Filipanom 2:2, 3.)

³⁷ Netreba zdôrazňovať, že týmto vysoko abstraktným rozpravám málokto rozumie. Preto sa budhizmus takýmto neskorším vývojom veľmi vzdialil od toho, čo Budha pôvodne zamýšľal. Podľa Vinajapitaky Budha chcel, aby jeho učenie bolo zrozumiteľné nielen  vzdelancom, ale ľuďom každého druhu. Preto trval na tom, aby sa jeho myšlienky vyučovali v jazyku prostého ľudu, nie v posvätnom mŕtvom jazyku hinduizmu. A tak na námietku budhistov théravádskej školy, že tieto knihy sú nekanonické, nasledovníci mahájány odpovedajú, že Gautama Budha učil najprv prostých a nevedomých, ale učeným a múdrym zjavil náuky zapísané neskôr v mahájánskych knihách.

Kolobeh karmy a samsáry

38. a) Ako možno porovnať budhistické a hinduistické učenie? b) Ako chápe budhizmus dušu v teórii a v praxi?

³⁸ Hoci budhizmus do istej miery oslobodil ľudí z okov hinduizmu, jeho základné myšlienky sú predsa dedičstvom hinduistického učenia o karme a samsáre. Budhizmus, ako ho pôvodne vyučoval Budha, sa odlišuje od hinduizmu v tom, že popiera existenciu nesmrteľnej duše, ale hovorí o jedincovi ako o „kombinácii  fyzických a duševných síl čiže energií“. * Napriek tomu sa jeho učenie stále sústreďuje na myšlienku, že celé ľudstvo putuje zo života do života nespočetnými novými zrodeniami (samsára) a trpí následkami činov minulých i prítomných (karma). I keď sa môže javiť príťažlivo jeho posolstvo osvietenia a oslobodenia z tohto kolobehu, niektorí sa pýtajú: Nakoľko je spoľahlivý jeho základ? Aký dôkaz existuje o tom, že všetko utrpenie je výsledkom činov v predošlom živote? A aké sú vlastne dôkazy o tom, že existoval akýsi minulý život?

39. Ako jeden budhistický text vysvetľuje karmový zákon?

³⁹ Jedno vysvetlenie karmového zákona hovorí:

„Kamma [palijský ekvivalent pojmu karma] je zákon sám osebe. Z toho však nevyplýva, že by mal existovať zákonodarca. Všeobecne známe prírodné zákony, ako je príťažlivosť, nepotrebujú zákonodarcu. Ani zákon kammy nevyžaduje zákonodarcu. Pôsobí na svojom poli bez zásahu vonkajšieho, nezávisle vládnúceho činiteľa.“ — A Manual of Buddhism.

40. a) Čo vyplýva z existencie prírodných zákonov? b) Čo hovorí Biblia o príčine a následku?

⁴⁰ Je to správna úvaha? Naozaj nepotrebujú prírodné zákony zákonodarcu? Raketový odborník dr. Wernher von Braun raz povedal: „Prírodné zákony vesmíru sú také presné, že pre nás nie je problém postaviť kozmickú loď, ktorá by doletela na Mesiac, a let môžeme  načasovať s presnosťou na zlomok sekundy. Tieto zákony musel niekto stanoviť.“ Aj Biblia hovorí o zákone príčiny a následku. Hovorí: „Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Galaťanom 6:7) Takže miesto aby hovorila, že tento zákon nepotrebuje zákonodarcu, Biblia zdôrazňuje, že „Bohu sa nemožno posmievať“, a tým ukazuje, že tento zákon uviedol do činnosti jeho pôvodca, Jehova.

41. a) Ako možno porovnať karmový zákon so zákonom súdnictva? b) Porovnajte karmu s biblickým sľubom.

⁴¹ Okrem toho nám Biblia hovorí, že „mzda, ktorú platí hriech, je smrť“, a „kto zomrel, je zbavený hriechu“. Aj súdy uznávajú, že nikto nemá byť dvakrát trestaný za akýkoľvek zločin. Prečo by sa teda človek, ktorý už za svoje hriechy zaplatil tak, že zomrel, mal znovu narodiť len preto, aby opäť trpel následkami svojich minulých činov? A potom: ak nevie, za aké minulé skutky je trestaný, ako môže robiť pokánie a polepšiť sa? Možno to považovať za spravodlivé? Je to v súlade s milosrdenstvom, ktoré vraj bolo Budhovou najvýznačnejšou vlastnosťou? Biblia však po výroku, že „mzda, ktorú platí hriech, je smrť“, pokračuje: „Ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ Áno, Biblia sľubuje, že Boh odstráni všetku skazenosť, hriech a smrť a prinesie celému ľudstvu slobodu a dokonalosť. — Rimanom 6:7, 23; 8:21; Izaiáš 25:8.

42. Ako vysvetľuje jeden budhistický učenec znovuzrodenie?

⁴² Pokiaľ ide o znovuzrodenie, tu je vysvetlenie budhistického učenca dr. Walpolu Rahulu:

„Bytosť nie je nič iné, len kombinácia fyzických a duševných síl čiže energií. To, čo nazývame  smrť, je úplné vyradenie fyzického tela. Ustávajú celkom všetky tieto sily a energie vyradením tela? Budhizmus hovorí: ‚Nie.‘ Vôľa, rozhodovanie, túžba, smäd po bytí, pokračovaní, stávaní sa stále čímsi viac je obrovskou silou, ktorá poháňa celé životy, celé bytia, ktorá poháňa dokonca i celý svet. Je to tá najväčšia sila, najväčšia energia na svete. Podľa budhizmu táto sila neustáva vyradením tela, ktoré znamená smrť, ale ďalej sa prejavuje v inej forme a vytvára nové bytie, ktoré sa nazýva znovuzrodenie.“

43. a) Ako je biologicky určené genetické zloženie človeka? b) Aký „dôkaz“ sa niekedy uvádza v prospech znovuzrodenia? c) Je takýto „dôkaz“ znovuzrodenia v súlade so všeobecnou skúsenosťou?

⁴³ V okamihu počatia človek dedí od každého rodiča päťdesiat percent génov. Preto nijako nie je možné, aby bol na sto percent totožný s niekým z ktoréhokoľvek niekdajšieho bytia. Skutočne, proces znovuzrodenia nemožno podoprieť žiadnou vedeckou zásadou. Tí, ktorí veria učeniu o znovuzrodení, často uvádzajú ako dôkaz skúsenosti ľudí, ktorí tvrdia, že si spomínajú na tváre, udalosti a miesta, ktoré nikdy nevideli. Je to logické? Ak ten, kto je schopný rozprávať veci, ktoré sa odohrali v minulosti, musel v tom veku žiť, potom by aj ten, kto vie predpovedať budúcnosť — a to o sebe tvrdia mnohí — musel žiť v budúcnosti. A to, pravdaže, nie je možné.

44. Porovnajte biblické učenie o „duchu“ s budhistickým učením o znovuzrodení.

⁴⁴ Biblia hovorila o životnej sile vyše 400 rokov pred Budhom. Keď opisuje, čo sa stane pri smrti človeka, hovorí: „Potom sa prach vráti do zeme práve tak,  ako bol, a samotný duch sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal.“ ​(Kazateľ 12:7) Slovo „duch“ sa prekladá z hebrejského slova ruach a znamená životnú silu, ktorá preniká všetky živé tvory, ľudí i zvieratá. (Kazateľ 3:18–22) Dôležitý rozdiel je však ten, že ruach je neosobná sila; nemá vlastnú vôľu ani si neuchováva osobnosť alebo akékoľvek črty mŕtvej osoby. Neprechádza pri smrti z jednej osoby na druhú, ale ‚vracia sa k pravému Bohu, ktorý ho dal‘. Inými slovami, budúce životné vyhliadky tej osoby — nádej na vzkriesenie — sú úplne v Božích rukách. — Ján 5:28, 29; Skutky 17:31.

Nirvána — dosiahnutie nedosiahnuteľného?

45. Ako chápe budhizmus nirvánu?

⁴⁵ To nás privádza k Budhovmu učeniu o osvietení a záchrane. V budhistických pojmoch je základnou myšlienkou záchrany oslobodenie od zákonov karmy a samsáry, a dosiahnutie nirvány. Čo je to nirvána? Budhistické texty hovoria, že je nemožné ju opísať alebo vysvetliť, že sa dá len prežiť. Nie je to nebo, kam ide človek po smrti, ale čosi, čo môžu dosiahnuť všetci už teraz a tu. Slovo samotné znamená vraj „sfúknutie, uhasenie“. Preto niektorí definujú nirvánu ako vyhasnutie všetkej vášne a túžby, bytie oslobodené od všetkých zmyslových citov, ako je bolesť, strach, utrpenie, láska alebo nenávisť, stav večného pokoja, odpočinku a nemennosti. Hovorí sa, že je to v podstate vyhasnutie individuálneho bytia.

46, 47. a) Čo je podľa budhistického učenia zdrojom spásy? b) Prečo je budhistický názor na zdroj záchrany v rozpore s každodennou skúsenosťou?

⁴⁶ Budha učil, že osvietenie a spása — dokonalosť nirvány — neprichádzajú od žiadneho Boha ani  vonkajšej sily, ale z vnútra každého človeka jeho vlastným úsilím o dobré skutky a správne myslenie. Tak vzniká otázka: Môže niečo dokonalé vzniknúť z niečoho nedokonalého? Nehovorí nám naša každodenná skúsenosť to isté, čo povedal hebrejský prorok Jeremiáš, že „pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok“? (Jeremiáš 10:23) Ak nikto nedokáže plne ovládať svoje činy ani v jednoduchých denných záležitostiach, je logické myslieť si, že môže sám dosiahnuť večnú záchranu? — Žalm 146:3, 4.

⁴⁷ Tak ako sa človek chytený v pohyblivom piesku ťažko sám vyslobodí, tak aj celé ľudstvo väzí v pasci hriechu a smrti a nikto nie je schopný vyslobodiť sa z týchto osídiel. (Rimanom 5:12) Napriek tomu Budha učil, že záchrana závisí len a len od vlastného úsilia. Na rozlúčku povzbudil svojich učeníkov: „Spoliehajte sa sami na seba a nespoliehajte sa na pomoc zvonku; držte sa pevne pravdy ako lampy; záchranu hľadajte len v pravde; nehľadajte pomoc u nikoho okrem seba.“

Osvietenie, alebo rozčarovanie?

48. a) Ako opisuje istá kniha účinky zložitých budhistických predstáv, ako je nirvána? b) K akému výsledku viedol nedávny záujem o budhistické učenie v niektorých oblastiach?

⁴⁸ Aké účinky má takéto učenie? Inšpiruje svojich veriacich k pravej viere a oddanosti? Kniha Living Buddhism uvádza, že v niektorých budhistických krajinách „mnísi takpovediac nepremýšľajú o jemnostiach svojho náboženstva. Dosiahnutie nirvány sa napospol pokladá za beznádejne nerealistické úsilie a meditácie sa pestujú len zriedka. Okrem zbežného štúdia Tipitaky sa venujú tomu, aby pôsobili na spoločnosť priaznivým  a harmonickým vplyvom.“ Podobne i World Encyclopedia (japonská Svetová encyklopédia) v komentári o nedávnom vzraste záujmu o budhistické učenie poznamenáva: „Čím viac sa štúdium budhizmu špecializuje, tým viac sa vzďaľuje od svojho pôvodného účelu — viesť ľudí. Z tohto hľadiska nový trend usilovného štúdia budhizmu neznamená nevyhnutne obnovu živej viery. Skôr musíme poznamenať, že keď sa náboženstvo stáva predmetom zložitého metafyzického bádania, stráca silu skutočne živej viery.“

49. Čím sa pre mnohých stal budhizmus?

⁴⁹ Základnou myšlienkou budhizmu je, že poznanie a porozumenie vedú k osvieteniu a záchrane. Ale zložité náuky rôznych škôl budhizmu vytvorili iba zmienenú ‚beznádejne nerealistickú‘ situáciu, vymykajúcu sa chápaniu väčšiny veriacich. Pre nich sa budhizmus zredukoval na konanie dobra a vykonávanie niekoľkých rituálov a jednoduchých predpisov. Neriešia ťažké životné otázky: Odkiaľ sme prišli? Prečo sme tu? Aká je budúcnosť človeka a zeme?

50. Aká otázka vzniká v súvislosti so skúsenosťami niektorých úprimných budhistov? (Porovnaj Kolosanom 2:8.)

 ⁵⁰ Niektorí úprimní budhisti si uvedomili, že spletité náuky a ťaživé obrady súčasného budhizmu vyvolávajú zmätok a rozčarovanie. Humanitárne snahy budhistických skupín a združení v niektorých krajinách priniesli možno mnohým úľavu v bolesti a utrpení. Splnil však budhizmus to, čo sľuboval ako zdroj pravého osvietenia a oslobodenia pre všetkých?

Osvietenie bez Boha?

51. a) Čo hovorí jeden z príbehov o Budhovi a jeho učení? b) Aká dôležitá vec očividne chýba v Budhovom učení? (Porovnaj 2. Paralipomenon 16:9; Žalm 46:1; 46:2, RP; 145:18.)

⁵¹ V príbehoch z Budhovho života sa rozpráva, že raz bol Budha so svojimi učeníkmi v lese. Vzal hrsť lístia a povedal učeníkom: „To, čo som vás naučil, je ako toto lístie v mojej ruke; to, čo som vás nenaučil, je ako všetko lístie v lese.“ To bolo, pravdaže, vyjadrením toho, že Budha vyučoval iba zlomok toho, čo vedel. Vynechal však i jednu veľmi dôležitú vec — Gautama Budha prakticky nemal čo povedať o Bohu; ani sa nikdy za Boha nevyhlasoval. Ba svojim učeníkom vraj povedal: „Ak je Boh, je nepredstaviteľné, že by ho zaujímali moje každodenné záležitosti,“ a „nie sú žiadni bohovia, ktorí by mohli alebo chceli človeku pomôcť“.

52. a) Aký je budhistický názor na Boha? b) Čo budhizmus nevzal na vedomie?

⁵² V tomto zmysle je úloha budhizmu v ľudskom hľadaní pravého Boha minimálna. The Encyclopedia of World Faiths (Encyklopédia svetových vier) uvádza, že „raný budhizmus, zdá sa, vôbec nebral do úvahy otázku Boha a určite nevyučoval ani nevyžadoval  vieru v Boha“. Zdôrazňovaním toho, že každý si má hľadať záchranu sám, že sa má obracať za osvietením do svojej mysle čiže vedomia, je budhizmus vlastne agnostický, ak nie ateistický. (Pozri rámček, strana 145.) V snahe odstrániť okovy hinduistických povier a závratné množstvo jeho mýtických bohov, budhizmus dospel k opačnému extrému. Nevzal na vedomie základný pojem Najvyššej bytosti, z vôle ktorej všetko je a pôsobí. — Skutky 17:24, 25.

53. Čo možno povedať o snahe človeka nájsť osvietenie bez Boha? (Porovnaj Príslovia 9:10; Jeremiáša 8:9.)

⁵³ Tento nezávislý, do seba obrátený spôsob uvažovania viedol do hotového bludiska legiend, tradícií, zložitých náuk a výkladov, ktoré počas stáročí navŕšili mnohé školy a sekty. To, čo malo prinášať jednoduché riešenie zložitých problémov života, vytvorilo náboženskú a filozofickú sústavu, ktorá presahuje chápanie väčšiny ľudí. Priemerný budhista sa miesto toho zaoberá radšej uctievaním modiel a relikvií, bohov a démonov, duchov a predkov a vykonáva mnohé iné rituály a úkony, ktoré majú málo spoločného s tým, čo učil Gautama Budha. Je zjavné, že hľadať osvietenie bez Boha nikam nevedie.

54. O ktorých ďalších orientálnych náboženských mysliteľoch sa bude uvažovať ďalej?

⁵⁴ Približne v tom istom čase, keď Gautama Budha hľadal cestu k osvieteniu, v inej časti ázijského kontinentu žili dvaja filozofi, ktorých myšlienky neskôr ovplyvnili milióny ľudí. Boli to Lao-c’ a Konfucius, dvaja mudrci ctení generáciami Číňanov i Nečíňanov. Čo učili a ako ovplyvnili ľudské hľadanie Boha? O tom budeme uvažovať v nasledujúcej kapitole.

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 139]

Budhove Štyri ušľachtilé pravdy

Budha vysvetlil základ svojho učenia v takzvaných Štyroch ušľachtilých pravdách. Citujeme tu z Dhammacakkappavattana Sutta (Základu kráľovstva spravodlivosti) v preklade T. W. Rhysa Davidsa:

▪ „A toto, bhikkuovia, je ušľachtilá pravda o utrpení. Zrodenie je sprevádzané bolesťou, rozklad je bolestný, choroba je bolestná, smrť je bolestná. Spojenie s nepríjemným je bolestné, odlúčenie od príjemného je bolestné; a akékoľvek neuspokojené dychtenie je tiež bolestné...

▪ A toto, bhikkuovia, je ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia. Je to vpravde ten smäd, ktorý spôsobuje obnovu bytia, sprevádzaný zmyslovou rozkošou, ktorý hľadá ukojenie hneď tu, hneď tam — to jest dychtenie po ukojení vášní alebo dychtenie po živote alebo dychtenie po úspechu...

▪ A toto, bhikkuovia, je ušľachtilá pravda o zničení utrpenia. Je to vpravde zničenie, v ktorom nezostáva žiadna vášeň, práve tohto smädu: odloženie, zbavenie sa, oslobodenie, nelipnutie na tomto smäde...

▪ A toto, bhikkuovia, je ušľachtilá pravda o ceste, ktorá vedie k zničeniu bôľu. Je to vpravde táto osemdielna cesta, totiž: pravé názory, pravé úsilie, pravá reč, pravé konanie, pravý život, pravá snaha, pravé myslenie a pravé rozjímanie.“

[Rámček na strane 145]

Budhizmus a Boh

„Budhizmus učí cestu vedúcu k dokonalej dobrote a múdrosti bez osobného Boha; najvyššie poznanie bez ‚zjavenia‘;... možnosť vykúpenia bez vonkajšieho vykupiteľa, spásu, kde je každý svojím vlastným spasiteľom.“ — The Message of Buddhism (Posolstvo budhizmu) od Bhikkhu Subhadru, citované vo What Is Buddhism? (Čo je budhizmus?)

Sú teda budhisti ateistami? Kniha What Is Buddhism?, ktorú vydala budhistická lóža v Londýne, odpovedá: „Ak považujete za ateistu toho, kto odmieta pojem osobného Boha, tak áno.“ Ďalej hovorí: „Rastúca myseľ môže stráviť myšlienku vesmíru vedeného neodchýliteľným Zákonom rovnako dobre ako predstavu vzdialenej Osobnosti, ktorú asi nikdy neuvidí, ktorá býva nevedno kde a ktorá kedysi stvorila vesmír, ktorý je presiaknutý nepriateľstvom, bezprávím, nerovnosťou v príležitostiach a nekonečným utrpením a svárom.“

Budhizmus teda teoreticky nepodporuje vieru v Boha alebo stvoriteľa. Napriek tomu sa dnes takmer v každej krajine, kde sa pestuje budhizmus, nachádzajú budhistické chrámy a stupy a k obrazom a relikviám Budhu a bódhisattvov sa obracajú modlitby, obete a oddanosť veriacich budhistov. Budha, ktorý sa nikdy nevyhlasoval za Boha, stal sa v každom zmysle slova bohom.

[Mapa na strane 142]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Do siedmeho storočia n. l. sa budhizmus z Indie rozšíril do celej východnej Ázie

INDIA

Benáres

Bódhgaja

3. STOROČIE PRED N. L. SRÍ LANKA

1. STOROČIE PRED N. L. KAŠMÍR

STREDNÁ ÁZIA

1. STOROČIE N. L. ČÍNA

MYANMAR

THAJSKO

KAMBODŽA

JÁVA

4. STOROČIE N. L. KÓREA

6. STOROČIE N. L. JAPONSKO

7. STOROČIE N. L. TIBET

[Obrázky na strane 131]

Budhistické chrámy vo svete sa od seba štýlovo líšia

Čeng–te, severná Čína

Kofu, Japonsko

New York, USA

Chiang Mai, Thajsko

[Obrázok na strane 133]

Kamenný reliéf Májin sen z Gandháry v Pakistane zobrazuje budúceho Budhu ako slona vo svätožiare, ktorý vstupuje do kráľovnej Máje, aby ju oplodnil

[Obrázky na strane 134]

Budhistickí mnísi a veriaci v chráme v New Yorku

[Obrázky na strane 141]

Zobrazenia Budhu v štylizovaných polohách

vchádzajúceho do nirvány

vyučujúceho

meditujúceho

odolávajúceho pokušeniu

[Obrázok na strane 147]

Sprievod na počesť Budhových narodenín v Tokiu. Biely slon v pozadí symbolizuje Budhu

[Obrázky na strane 150]

Strany Lotosovej sútry (10. storočie) v čínštine popisujú moc bódhisattvy Kuan–jina zachraňovať pred ohňom a záplavou. Bódhisattva Ksitigarbha, vpravo, bol v 14. storočí populárny v Kórei

 [Obrázok na strane 155]

Budhistický zvitok z japonského Kjóta zobrazuje muky v „pekle“

 [Obrázky na strane 157]

Dnešní budhisti uctievajú (v smere hodinových ručičiek zhora vľavo) lingam v Bangkoku (Thajsko), relikviu Budhovho zuba v Kandy na Srí Lanke, Budhove sochy v Singapúre a v New Yorku

[Obrázky na strane 158]

Budhistka, ktorá sa modlí pred rodinným oltárikom, a deti, ktoré sa zúčastňujú chrámovej služby