5. kapitola

Hinduizmus — hľadanie oslobodenia

„V hinduistickej spoločnosti je náboženským zvykom ráno ako prvé okúpať sa v neďalekej rieke alebo, ak nie je nablízku rieka ani potok, doma. Ľudia veria, že ich to posväcuje. Potom, stále ešte pred raňajkami, idú do miestneho chrámu a obetujú kvety a jedlo miestnemu bohu. Niektorí umyjú modlu a ozdobia ju červeným a žltým práškom.

Skoro v každej domácnosti majú kútik alebo aj miestnosť na uctievanie obľúbeného rodinného boha. Niekde je obľúbeným bohom Ganéša, boh s hlavou slona. K nemu sa ľudia modlia najmä o úspech, lebo je známy ako taký, ktorý odstraňuje prekážky. Inde majú prvé miesto v prijímaní uctievania Krišna, Ráma, Šiva, Durgá alebo iné božstvá.“ — Tara C., Káthmandú, Nepál.

1. a) Opíšte niektoré hinduistické zvyky. b) Aké sú niektoré rozdiely medzi západným a hinduistickým pohľadom na život?

ČO JE hinduizmus? Je to len zjednodušená predstava Západu o uctievaní zvierat, o kúpeľoch v Gange a kastovníctve? Alebo je to niečo viac? Odpoveď znie: Oveľa viac. Hinduizmus je odlišný spôsob chápania života, ktorému sú západné hodnoty celkom cudzie. Ľudia na Západe majú sklon hľadieť na život ako na chronologický rad udalostí v slede dejín. Hinduisti vidia život  ako stále sa opakujúci kolobeh, cyklus, v ktorom ľudské deje majú len malý význam.

2, 3. a) Prečo je ťažké definovať hinduizmus? b) Ako vysvetľuje istý hinduistický spisovateľ vzťah medzi hinduizmom a polyteizmom?

² Nie je ľahké definovať hinduizmus, pretože nemá formulované žiadne určité vyznanie, nemá hierarchiu kňazov ani riadiaci orgán. Má však učiteľov, tzv. svami, a duchovných vodcov, tzv. guru. Široká definícia hinduizmu uvedená v istej historickej knihe hovorí, že je to „celý komplex článkov viery a inštitúcií, ktoré sa vynárali od čias, keď boli napísané ich starobylé (a najposvätnejšie) spisy, védy, až dodnes“. Iná kniha uvádza: „Možno povedať, že hinduizmus je kult boha Višnua alebo boha Šivu alebo bohyne Šakti alebo ich vtelení, podôb, manželiek alebo potomkov.“ To umožňuje zahrnúť sem kulty Rámu a Krišnu (Višnuových vtelení), Durgá, Skandu a Ganéšu (ako Šivovej manželky a synov). Tvrdí sa, že hinduizmus má 330 miliónov bohov, a predsa vraj nie je polyteistickým náboženstvom. Ako je to možné?

³ To vysvetľuje indický spisovateľ A. Parthasarathy: „Hinduisti nie sú polyteisti. Hinduizmus hovorí o jednom Bohu... Rozmanití bohovia a bohyne hinduistického panteónu sú skôr predstavitelia mocí a funkcií jedného najvyššieho Boha vo viditeľnom svete.“

4. Čo zahrnuje pojem „hinduizmus“?

⁴ Hinduisti hovoria o svojej viere často ako o sanatana dharma, čo znamená večný zákon alebo poriadok. Hinduizmus * je naozaj len voľný pojem, ktorý opisuje rad náboženstiev a siekt (sampradája), ktoré sa vyvíjali  a prekvitali po vyše tisíc rokov pod strechou zložitej staroindickej mytológie. Táto mytológia je taká spletitá, že New Larousse Encyclopedia Mythology píše: „Indická mytológia je nerozmotateľná džungľa bujného porastu. Keď do nej vojdete, stratíte denné svetlo a všetko jasné vedomie o smere.“ Predsa však zhrnieme v tejto kapitole niektoré črty a náuky tejto viery.

Dávne korene hinduizmu

5. Nakoľko rozšírený je hinduizmus?

⁵ Aj keď hinduizmus nie je taký rozšírený ako niektoré iné veľké náboženstvá, predsa mal v roku 1990 okolo 700 miliónov prívržencov, čo znamená asi každého ôsmeho človeka (13 %) zo svetovej populácie. Väčšina z nich však žije v Indii. Preto máme dôvod pýtať sa: Ako a prečo sa hinduizmus rozšíril práve v Indii?

6, 7. a) Ako sa podľa niektorých historikov dostal hinduizmus do Indie? b) Ako predkladá hinduizmus povesť o potope? c) Aké náboženstvo bolo v údolí Indu prv, než prišli Árijci, ako hovorí archeológ Marshall?

⁶ Niektorí historici hovoria, že korene hinduizmu siahajú asi 3 500 rokov do minulosti, keď vlna sťahovania národov priviedla Árijcov so svetlou pleťou zo severozápadu do údolia Indu, ktoré dnes patrí prevažne k Pakistanu a Indii. Odtiaľ sa tento ľud rozšíril po rovinách rieky Gangy naprieč celou Indiou. Niektorí odborníci tvrdia, že náboženské predstavy prisťahovalcov sa utvárali na základe starobylých iránskych a babylonských učení. Jednou nitkou, ktorú má hinduizmus spoločnú s mnohými inými kultúrami, je povesť o potope. — Pozri rámček, strana 120.

⁷ No aká forma náboženstva existovala v údolí Indu pred príchodom Árijcov? Archeológ Sir John Marshall  hovorí o „‚Veľkej bohyni matke‘, niektoré znázornenia predstavujú figúru ťarchavej ženy, väčšinu tvoria nahé ženské postavy s vysokými nákrčníkmi a ozdobami hlavy... Potom je ‚Mužský boh‘, ‚v ktorom možno hneď spoznať prototyp historického Šivu‘, sediaci (v jogínskej polohe) tak, že sa chodidlá dotýkajú, ityfalický (pripomínajúci kult lingamu [falusu]), obklopený zvieratami (čo znázorňuje Šivovo meno ‚Pán zvierat‘). Hojné sú kamenné znázornenia falusu a vulvy,... ktoré poukazujú na kult lingamu a jóni Šivu a jeho manželky.“ ​(World Religions—From Ancient History to the Present [Svetové náboženstvá — od dávnej histórie po dnešok]) Dodnes sa Šiva uctieva ako boh plodnosti, boh falusu čiže lingamu. Zvieraťom, na ktorom jazdí, je býk Nandin.

8, 9. a) Ako protirečí istý hinduistický učenec Marshallovej teórii? b) Aký protiargument vyslovil o uctievaných predmetoch hinduizmu a „kresťanstva“? c) Čo je základom svätých spisov hinduizmu?

⁸ Hinduistický učenec Svami Sankarananda nesúhlasí s Marshallovým výkladom a tvrdí, že uctievané kamene, niektoré známe pod menom Šivalinga, boli pôvodne  symbolmi „nebeského ohňa alebo slnka a slnečného ohňa, lúčov“. (The Rigvedic Culture of the Pre-Historic Indus [Rigvédska kultúra prehistorického Indu]) Dôvodí, že „kult pohlavia... nevznikol ako náboženský kult. Je to neskorší prídavok. Je to úpadok pôvodného kultu. To ľudia strhávajú ideál, ktorý prevyšuje ich chápanie, dolu na svoju úroveň.“ Proti západnej kritike hinduizmu argumentuje tým, že podľa kresťanského uctievania kríža, pohanského falického symbolu, „kresťania... sú vyznávači kultu pohlavia“.

⁹ Po čase sa indické články viery, mýty a legendy zapisovali a dnes tvoria sväté spisy hinduizmu. I keď sú tieto posvätné diela rozsiahle, nepokúšajú sa predložiť jednotné hinduistické učenie.

Sväté spisy hinduizmu

10. Ako sa volajú niektoré z najstarších spisov hinduizmu?

¹⁰ Najstaršie spisy sú védy, zbierka modlitieb a hymien, známych ako Rig-véda, Sáma-véda, Jadžur-véda a Atharva-véda. Boli napísané počas niekoľkých storočí a dokončené okolo roku 900 pred n. l. K védam sa po istom čase pripojili ďalšie spisy, medzi ktoré patrili bráhmany a upanišády.

11. a) Aký je rozdiel medzi bráhmanami a upanišádami? b) Aké náuky sú v upanišádach?

¹¹ Bráhmany určujú, ako sa majú konať obrady a obete, domáce i verejné, a podrobne rozoberajú ich hlboký význam. Boli spísané okolo roku 300 pred n. l. a neskôr. Upanišády (doslovne „sedenia pri učiteľovi“), známe tiež ako védanty a písané v rokoch 600–300 pred n. l., sú spisy, ktoré podávajú zdôvodnenie všetkého myslenia a konania podľa hinduistickej filozofie. V týchto spisoch sú vyslovené náuky o sansáre (sťahovaní  duší) a karme (viere, že skutky minulého života sú príčinou terajšieho postavenia v živote).

12. Kto bol Ráma a kde sa o ňom rozpráva?

¹² Ďalší súbor spisov sú purány, dlhé alegorické poviedky obsahujúce mnoho hinduistických mýtov o bohoch a bohyniach aj o hinduistických hrdinoch. Do tejto rozsiahlej hinduistickej knižnice patria aj eposy Rámajana a Mahabhárata. Prvý je príbehom „Pána Rámu... najskvelejšej zo všetkých postáv posvätnej literatúry“, ako hovorí A. Parthasarathy. Rámajana je jeden z najpopulárnejších spisov hinduistov. Pochádza asi zo štvrtého storočia pred n. l. Je to príbeh hrdinu Rámu alebo Rámačandru, v ktorom hinduisti vidia vzor syna, brata a manžela. Je považovaný za siedmu avatáru (vtelenie) boha Višnua a jeho meno sa často vzýva pri pozdrave.

13, 14. a) Čo je podľa istého indického prameňa Bhagavadgíta? b) Čo znamená šruti a smriti a čo je Manu Smriti?

¹³ Podľa Bhaktivédantu Svamiho Prabhupádu, zakladateľa Medzinárodnej spoločnosti pre uvedomovanie si Krišnu, „Bhagavadgíta [časť Mahabháraty] je najvyšším poučením o mravnosti. Poučky Bhagavadgíty tvoria najvyšší stupeň náboženstva a najvyšší stupeň mravnosti... Posledná poučka Gíty je posledné slovo všetkej mravnosti a náboženstva: odovzdať sa Kṛṣṇovi [Krišnovi].“ — BG.

¹⁴ Bhagavadgíta (Pieseň vznešeného), pokladaná niektorými za „klenot indickej duchovnej múdrosti“, je rozhovor na bojisku „medzi Pánom Šrí Krišnom, najvyššou osobnosťou Božstva, a Ardžunom, jeho dôverným priateľom a ctiteľom, ktorého poučuje o umení sebarealizácie“. No Bhagavadgíta je len jednou časťou rozsiahlej hinduistickej svätej knižnice. Niektoré z týchto spisov  (védy, bráhmany a upanišády) sa chápu ako šruti, čo znamená „počuté“, preto ich považujú za priamo zjavené posvätné písmo. Iné, ako eposy a purány, sú smriti, čo znamená „zapamätané“, a teda zostavené ľudskými autormi, hoci odvodené zo zjavenia. Príkladom toho je Manu Smriti, ktorý predkladá hinduistický náboženský a spoločenský zákon a pritom vysvetľuje základy kastového systému. Ako vyzerajú niektoré články viery, ktoré vznikli z týchto hinduistických spisov?

Učenie a správanie — ahinsa a varna

15. a) Definujte pojem ahinsa a vysvetlite, ako ho uplatňujú džinisti. b) Ako Gándhí chápal ahinsu? c) Ako sa od hinduistov a džinistov odlišujú sikhovia?

¹⁵ V hinduizme, ako aj v iných náboženstvách, sú isté základné pojmy, ktoré majú vplyv na myslenie a každodenné správanie. Vyniká tu pojem ahinsa (slovo zo sanskrtu) čiže nenásilie, ktorým sa tak preslávil Mohandas Gándhí (1869–1948), známy ako Mahátma. (Pozri rámček, strana 113.) Na základe tejto filozofie nemajú hinduisti zabíjať, ani robiť násilie iným tvorom, čo je jedna z príčin, prečo ctia niektoré zvieratá, ako kravy, hady a opice. Naprísnejšími zástancami učenia ahinsa a úcty k životu sú stúpenci džinizmu (založeného v 6. storočí pred n. l.), ktorí chodia bosí, ba nosia masku na tvári, aby náhodou neprehltli nejaký hmyz. (Pozri rámček, strana 104, a fotografiu, strana 108.) Naproti tomu sikhovia sú známi svojou vojenskou tradíciou a Singh, ich obvyklé priezvisko, znamená lev. — Pozri rámček, strany 100, 101.)

16. a) Ako sa väčšina hinduistov pozerá na kastový systém? b) Čo povedal o kastovom systéme Gándhí?

¹⁶ Všeobecne známou stránkou hinduizmu je varna, jeho kastový systém, ktorý rozdeľuje spoločnosť do  pevne vymedzených tried. (Pozri rámček, strana 113.) Nemožno si nevšimnúť, že hinduistická spoločnosť je až dodnes rozvrstvená podľa tohto systému, hoci budhisti a džinisti ho zavrhujú. No práve tak ako v Spojených štátoch a inde ešte pretrváva rasová diskriminácia, je i kastový systém hlboko zakorenený v indickej psychike. Je to istý druh triedneho povedomia, podobný tomu, ktorý sa, síce v menšej miere, vyskytuje v britskej spoločnosti i v ďalších krajinách. (Jakub 2:1–9) V Indii sa teda človek rodí do prísneho kastového systému, z ktorého nie je takmer žiadna možnosť úniku. No priemerný hinduista ani únik nehľadá. Chápe svoje zaradenie ako svoj predurčený, nevyhnutný životný údel, ktorý je dôsledkom jeho činov v predchádzajúcom živote čiže karmou. Ako však vznikol kastový systém? Tu sa opäť musíme obrátiť na hinduistickú mytológiu.

17, 18. Ako podľa hinduistickej mytológie vznikol kastový systém?

¹⁷ Podľa hinduistickej mytológie boli pôvodne štyri hlavné kasty, určené časťami tela praotca ľudstva Purušu. Hymny Rig-védy rozprávajú:

 „Keď Purušu delili, koľko častí urobili?

Ako nazývajú jeho ústa, jeho ruky? Ako volajú jeho stehná a nohy?

Brahman [najvyššia kasta] bol jeho ústami, z oboch jeho rúk vznikla radžanja.

Z jeho stehien stala sa vaišja, z jeho nôh bola vytvorená šudra.“ — The Bible of the World (Biblia sveta).

¹⁸ Teda verilo sa, že kňazi, brahmani, najvyššia kasta, vznikli z Purušových úst, jeho najvyššej časti. Trieda vládcov alebo bojovníkov (kšatrija alebo randžanja) vzišla z jeho rúk. Trieda kupcov a roľníkov, nazývaná vaišja, pochádza z jeho stehien, nižšia trieda súdra alebo šudra, robotnícka trieda, z jeho chodidiel.

19. Aké ďalšie kasty vznikli?

¹⁹ V ďalších storočiach vznikli ešte nižšie kasty, vydedenci a nedotknuteľní, alebo ako ich láskavejšie volal Mahátma Gándhí, haridžani čiže ‚osoby patriace bohu Višnuovi‘. Hoci nedotknuteľnosť je v Indii od roku 1948 nezákonná, nedotknuteľní majú stále veľmi tvrdý život.

20. Z akých ďalších hľadísk sa môžeme pozrieť na kastový systém?

²⁰ Po čase sa kasty rozmnožili tak, že azda každé povolanie a remeslo v indickej spoločnosti tvorilo kastu. Tento starobylý kastový systém, ktorý drží každého na jeho mieste v spoločnosti, je v skutočnosti i rasový a „obsahuje odlišné rasové typy, od toho, ktorý je známy ako árijský [so svetlou pleťou], až po preddrávidské kmene [s tmavšou pleťou]“. Varna čiže kasta znamená „farbu“. „Prvé tri kasty boli Árijci, najsvetlejší ľudia, štvrtá kasta, zahrnujúca domorodcov s tmavou  pleťou, bola neárijská.“ ​(Myths and Legends Series—India [Súbor mýtov a legiend — India] od Donalda A. Mackenzieho) Je skutočnosťou indického života, že kastový systém posilnený náboženským učením o karme uzavrel milióny ľudí do trvalej biedy a bezprávia.

Skľučujúci kolobeh bytia

21. Podľa Garudapurány, ako vplýva karma na osobný údel človeka?

²¹ Ďalším základným článkom viery, ktorý vplýva na hinduistickú etiku a správanie, a jeden z najpôsobivejších, je učenie o karme. Je to zásada, že každý čin má svoje následky, či už pozitívne alebo negatívne. Karma určuje každé bytie sťahujúcej sa čiže prevteľujúcej sa duše. Ako vysvetľuje Garudapurána:

„Človek je tvorcom svojho osudu a už vo svojom zárodočnom živote je pod vplyvom dynamiky skutkov svojho predošlého bytia. Či zavretý v horskej pevnosti, alebo kolísaný náručou mora, či bezpečný na lone svojej matky, alebo dvíhaný vysoko nad jej hlavu, človek nemôže utiecť pred účinkami svojich predošlých činov... Čokoľvek má človeka postihnúť v určitom veku alebo čase, to ho iste vtedy a v ten deň dostihne.“

Garudapurána pokračuje:

„Poznanie, ktoré človek získa pri svojom predošlom zrodení, bohatstvo rozdané v almužnách v predošlej existencii a skutky vykonané v predošlom vtelení predchádzajú jeho dušu v jej prebývaní.“

22. a) Aký rozdiel je medzi možnosťami duše po smrti v hinduizme a v kresťanstve? b) Aké je biblické učenie o duši?

²² Na čom spočíva táto viera? V učení o karme má podstatnú úlohu nesmrteľnosť duše. Práve karma však  robí hinduistický názor na dušu odlišným od názoru kresťanstva. Hinduista verí, že každá osobná duša, džíva čiže prána, * prechádza mnohými prevteleniami a možno i „peklom“. Musí sa usilovať splynúť s „Najvyššou skutočnosťou“ zvanou tiež brahma (nezamieňať s hinduistickým bohom Brahmom). Na druhej strane náuky kresťanstva ponúkajú duši vybrať si medzi nebom, peklom, očistcom alebo limbom, podľa náboženského presvedčenia človeka. — Kazateľ 9:5, 6, 10; Žalm 146:4.

23. Ako ovplyvňuje karma názor hinduistov na život? (Porovnaj Galaťanom 6:7–10.)

²³ Karma vyvoláva u hinduistov sklon k fatalizmu. Veria, že ich súčasné postavenie je dôsledkom predchádzajúceho bytia, a preto je zaslúžené, či je dobré, alebo zlé. Hinduista sa môže usilovať o lepšie správanie, aby jeho budúce bytie bolo znesiteľnejšie. Preto prijíma svoj životný údel ochotnejšie než človek Západu. Hinduista vo všetkom vidí pôsobenie zákona príčiny a následku vo vzťahu k svojmu predošlému životu. Je to zásada, že človek žne to, čo zasial v predošlom bytí. To všetko, pravda, spočíva na predpoklade, že človek má nesmrteľnú dušu, ktorá prechádza do ďalšieho života, či ako človek, zviera alebo rastlina.

24. Čo je mókša a ako, podľa viery hinduistov, ju možno dosiahnuť?

²⁴ Aký je teda konečný cieľ hinduistickej viery?  Dosiahnuť mókšu, čo znamená oslobodenie alebo prepustenie z drviaceho kolesa prerodov a rozličných bytí. Je to teda únik z telesnej existencie, únik nie pre telo, ale pre „dušu“. „Keďže mókša čiže prepustenie z dlhého sledu prevtelení je cieľom každého hinduistu, skutočne najväčšou udalosťou jeho života je jeho smrť,“ hovorí jeden komentátor. Mókšu možno dosiahnuť nasledovaním rôznych márg čiže ciest. (Pozri rámček, strana 110.) Ako mocne je toto náboženské učenie zviazané so starobabylonským poňatím nesmrteľnosti duše!

25. Ako sa líši hinduistický názor na život od biblického pohľadu?

²⁵ Podľa Biblie je však toto pohŕdanie hmotným životom a jeho zavrhovanie v priamom protiklade k pôvodnému predsavzatiu Boha Jehovu s ľudstvom. Keď stvoril prvú ľudskú dvojicu, určil jej šťastný, radostný pozemský život. Biblická správa hovorí:

„A potom Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu. A Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.‘... Potom Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ ​(1. Mojžišova 1:27–31)

Biblia prorokuje zemi skorý príchod obdobia mieru a spravodlivosti, vek, v ktorom bude mať každá rodina vlastný vhodný príbytok a večným údelom ľudstva bude dokonalé zdravie a život. — Izaiáš 65:17–25; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1–4.

26. Aká otázka si teraz žiada odpoveď?

 ²⁶ Ďalšia otázka, ktorá si žiada odpoveď, je: Kto sú bohovia, ktorým sa musí hinduista zapáčiť, aby dosiahol dobrú karmu?

Panteón hinduistických bohov

27, 28. a) Ktorí bohovia tvoria hinduistickú trimurti? b) Kto sú ich manželky? c) Vymenujte niektorých ďalších bohov a bohyne.

²⁷ Hinduizmus si síce robí nárok na milióny bohov, no v praxi sú len určití obľúbení bohovia, na ktorých sa sústredili rôzne sekty hinduizmu. Traja z popredných bohov sú zoskupení v tom, čomu hinduisti hovoria trimurti, trojica, triáda bohov. — Ďalších hinduistických bohov pozri v rámčeku, strany 116, 117.

²⁸ Trojica sa skladá z Brahmu stvoriteľa, Višnua udržiavateľa a Šivu ničiteľa a každý má najmenej jednu manželku. Brahma má za ženu Sarasvatí, bohyňu poznania. Višnuova manželka je Lakšmí a Šivova prvá manželka bola Satí, bohyňa, ktorá spáchala samovraždu. Bola prvou ženou, ktorá vstúpila do obetného ohňa, a tak sa stala prvou satí. Podľa jej mýtického príkladu sa tisíce indických vdov po stáročia obetúvali na pohrebnej vatre svojho mŕtveho manžela, hoci tento zvyk je dnes už protizákonný. Šiva má ešte inú manželku, známu pod  niekoľkými menami a titulmi. Vo svojej priaznivej podobe je to Párvatí a Uma, ako aj Gaurí, Zlatá. Ako Durgá alebo Kálí je bohyňou, ktorá vzbudzuje strach.

29. Ako sa hinduisti pozerajú na Brahmu? (Porovnaj Skutky 17:22–31.)

²⁹ Brahmovi patrí síce ústredné miesto v hinduistickej mytológii, ale nemá veľmi významné miesto v uctievaní priemerného hinduistu. V skutočnosti mu zasvätili len málo chrámov, hoci sa volá Brahma stvoriteľ. Hinduistická mytológia však pripisuje akt stvorenia hmotného vesmíru najvyššej bytosti, zdroju či podstate, ktorý je nazývaný brahma a stotožňovaný s posvätnou  slabikou ÓM alebo AUM. Všetci traja členovia trojice sa považujú za časť tejto „bytosti“ a na všetkých ostatných bohov sa hľadí ako na jej rôzne prejavy. Nech sa teda ktorýkoľvek boh uctieva ako najvyšší, toto božstvo sa považuje za všeobjímajúce, univerzálne. I keď hinduisti zjavne uctievajú milióny bohov, väčšina uznáva len jedného pravého Boha, ktorý môže prijať mnohé podoby: mužské, ženské, ba i zvieracie. Preto hinduistickí učenci pohotovo poukazujú na to, že hinduizmus je v skutočnosti monoteistický, nie polyteistický. Neskoršie védske myslenie však zavrhuje pojem najvyššej bytosti a nahrádza ho neosobným božským princípom alebo realitou.

30. Aké sú niektoré avatáry Višnua?

³⁰ Višnu, dobrotivé slnečné a kozmické božstvo, je stredom uctievania vyznávačov višnuizmu. Objavuje sa v desiatich avatárach čiže vteleniach, ku ktorým patrí Ráma, Krišna a Budha. * Iná avatára je Višnu Nárajana, „znázornený v ľudskej podobe, ako spí na zvinutom hadovi Šéšovi alebo Anantovi plávajúc na kozmických vodách so svojou manželkou, bohyňou Lakšmí, ktorá mu sedí pri nohách, a boh Brahma povstáva z lotosu vyrastajúceho z Višnuovho pupku.“ — The Encyclopedia of World Faiths (Encyklopédia svetových vier).

31. Akým bohom je Šiva?

³¹ Šiva, obvykle nazývaný i Mahéša (Najvyšší pán) a Mahadéva (Veľký boh), je druhý najväčší boh hinduizmu  a uctievanie sústredené na neho sa volá šivaizmus. Je opisovaný ako „veľký askét, majster jogy, ktorý sedí zahrúžený do meditácie na svahoch Himalájí, telo pomazané popolom a hlavu pokrytú rozstrapatenými vlasmi“. Je známy i „svojím erotizmom ako oplodňovateľ a najvyšší pán tvorenia, Mahadéva“. (The Encyclopedia of World Faiths) Je uctievaný prostredníctvom lingamu čiže falického symbolu. — Pozri fotografie, strana 99.

32. a) Aké podoby prijíma bohyňa Kálí? b) Aké anglické slovo bolo odvodené z jej uctievania?

³² Ako mnohé iné svetové náboženstvá i hinduizmus má svoju najvyššiu bohyňu, ktorá môže byť príťažlivá  i desivá. Vo svojej príjemnejšej podobe je známa ako Párvatí a Uma. Jej strašná povaha sa prejavuje ako Durgá alebo Kálí, krvilačná bohyňa, ktorá má záľubu v krvavých obetiach. Ako bohyňa matka, Kálí Ma (Čierna matka zeme), je hlavnou bohyňou šaktistickej sekty. Zobrazujú ju obnaženú až po boky a ovešanú mŕtvolami, hadmi a lebkami. V minulosti jej veriaci, známi ako thugi, obetovali uškrtené ľudské obete. (Z tohto slova vzniklo anglické slovo „thug“ — surovec.)

Hinduizmus a rieka Ganga

33. Prečo je Ganga pre hinduistov posvätnou riekou?

³³ O hinduistickom panteóne bohov nemožno hovoriť bez toho, že by sme sa zmienili o jeho najposvätnejšej rieke Gange. Mnohé v hinduistickej mytológii sa priamo viaže na rieku Gangu čiže Ganga Ma (Matka Ganga), ako ju volajú oddaní hinduisti. (Pozri mapu na strane 123.) Odriekajú modlitbu, ktorá obsahuje 108 rozličných pomenovaní rieky. Prečo si úprimní hinduisti tak ctia Gangu? Pretože úzko súvisí s ich každodenným prežívaním a s ich starobylou mytológiou. Veria, že predtým existovala v nebi ako Mliečna dráha. Ako sa stala riekou?

34. Ako vysvetľuje jedna hinduistická báj vznik rieky Gangy?

³⁴ Väčšina hinduistov by to s istými obmenami vysvetlila takto: Maharadža Ságara mal 60 000 synov, ktorí boli zabití ohňom Kapilu, jedného zo zjavení Višnua. Ich duše boli odsúdené do pekla, iba že by bohyňa Ganga zostúpila z neba, očistila ich a tak ich vymanila spod kliatby. Ságarov pravnuk Bhagíratha sa prihovoril u Brahmu, aby dovolil posvätnej Gange zostúpiť na zem. Jedna verzia báje pokračuje: „Ganga odvetila: ‚Som taký mohutný prúd, že by som zničila základy zeme.‘  A tak [Bhagíratha] robil tisíc rokov pokánie a potom šiel k bohu Šivovi, najväčšiemu zo všetkých askétov, a prehovoril ho, aby sa postavil vysoko nad zemou doprostred skál a ľadu Himalájí. Šiva mal rozstrapatené vlasy vysoko navŕšené na hlave a dovolil Gange zrútiť sa z oblohy do jeho kaderí, ktoré tak zmiernili náraz hroziaci zemi. A tak Ganga stekala mierne na zem, plynula z hôr a cez roviny prinášajúc vodu a tým i život na suchú zem.“ — From the Ocean to the Sky (Od oceánu k oblohe) od Sira Edmunda Hillaryho.

35. Čo rozprávajú o tejto rieke stúpenci Višnua?

³⁵ Višnuovi stúpenci si rozprávajú inú obmenu báje o vzniku Gangy. Podľa starodávneho textu Višnupurány:

„Z tohto kraja [svätého stolca Višnua] vychádza rieka Ganga, ktorá sníma všetky hriechy... Vyviera z nechtu palca Višnuovej ľavej nohy.“

Alebo ako hovoria višnuisti v sanskrte: „Višnu-padábdža-sambhúta“, čo znamená „narodená z lotosovitej nohy Višnuovej“.

36. Čo veria hinduisti o moci, ktorú majú vody Gangy?

³⁶ Hinduisti veria, že Ganga má moc oslobodzovať, očisťovať a uzdravovať veriacich. Višnupurána tvrdí:

„Svätí, ktorí sú očistení kúpeľom vo vodách tejto rieky a ktorých myseľ je oddaná Kéšavovi [Višnuovi], získajú konečné oslobodenie. Keď o posvätnej rieke počujú, túžia po nej, vidia ju, dotýkajú sa jej, kúpu sa v nej, alebo spievajú o nej, [rieka] deň čo deň očisťuje všetky bytosti. Aj tí, ktorí žijú ďaleko... a volajú ‚Ganga a Ganga‘, sú oslobodení od hriechov, ktoré spáchali za tri predchádzajúce životy.“

 Brahmandapurána uvádza:

„Tí, ktorí sa raz zbožne vykúpu v čistom prúde Gangy, tých kmene Ona ochraňuje pred stotisíc nebezpečenstvami. Všetky zlá nahromadené po generácie sú zničené. Samotným kúpeľom v Gange je človek ihneď očistený.“

37, 38. Prečo milióny hinduistov putujú ku Gange?

³⁷ Indovia sa schádzajú k rieke konať púdžu, uctievanie obeťami kvetov, spevom modlitieb a tým, že prijímajú od kňazov tilak, znamienko na čelo červenou alebo žltou farbou. Potom sa brodia do rieky a vykúpu sa. Mnohí vodu aj pijú, napriek jej silnému znečisteniu odpadom, chemikáliami a mŕtvolami. Duchovná príťažlivosť Gangy je taká veľká, že milióny Indov si žiadajú aspoň raz sa vykúpať v ich ‚svätej rieke‘, bez ohľadu na to, či je znečistená alebo nie.

³⁸ Ďalší zase prinášajú telá svojich zosnulých, aby ich pri rieke spálili na vatre a ich popol rozhodili do rieky. Veria, že to zaručuje večnú blaženosť odchádzajúcej duši. Ľudia, ktorí sú príliš chudobní a nemajú čím zaplatiť pohrebnú vatru, len spustia telo v rubáši do rieky, kde sa naň vrhnú vtáky, živiace sa zdochlinami, alebo sa samo rozloží. A tu prichádzame k otázke: Čo ešte okrem toho, o čom sme uvažovali, učí hinduizmus o posmrtnom živote?

Hinduizmus a duša

39, 40. Čo hovorí istý hinduistický komentátor o duši?

³⁹ Bhagavadgíta na to odpovedá takto:

„Tak ako vtelená duša ustavične putuje v tomto tele z chlapčenstva do mladosti a potom do staroby, podobne putuje duša pri smrti do iného tela.“ — Kapitola 2, text 13.

 ⁴⁰ Istý hinduistický komentár k tomuto textu hovorí: „Keďže každé živé súcno je individuálna duša, každý v každom okamihu mení telo, prejavujúc sa niekedy ako dieťa, inokedy ako mladík a inokedy ako starec — hoci je tam tá istá duchovná duša a neprechádza žiadnou zmenou. Táto individuálna duša napokon vymení samotné telo tým, že sa presťahuje z jedného do druhého, a pretože iste bude mať iné telo pri budúcom narodení — či už hmotnom alebo duchovnom — nebol dôvod, aby Ardžuna nariekal nad smrťou.“

41. Podľa Biblie, čo treba mať na mysli, keď sa hovorí o duši?

⁴¹ Všimnite si, že komentár hovorí, že „každé živé súcno je individuálna duša“. Tento výrok je v súlade s tým, čo hovorí Biblia v 1. Mojžišovej 2:7:

„A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“

Treba si však všímať dôležitý rozdiel: Je živou dušou človek so všetkými svojimi funkciami a schopnosťami, alebo človek má dušu, oddelenú od svojich telesných funkcií? Je človek duša, alebo má dušu? Nasledujúci citát objasňuje hinduistické poňatie.

42. Ako sa hinduizmus a Biblia rozchádzajú v chápaní duše?

⁴² Kapitola 2, text 17 Bhagavadgíty uvádza:

„To, čo prestupuje celé telo, je nezničiteľné. Nikto nie je schopný zničiť nehynúcu dušu.“

Tento text je potom vysvetlený takto:

„Každé jednotlivé telo obsahuje individuálnu dušu a znakom prítomnosti duše je individuálne vedomie.“

 Teda, zatiaľ čo Biblia hovorí, že človek je dušou, hinduistické učenie hovorí, že má dušu. A to je obrovský rozdiel, ktorý má prenikavý vplyv na všetky učenia, ktoré vychádzajú z týchto názorov. — 3. Mojžišova 24:17, 18.

43. a) Kde je pôvod učenia o nesmrteľnej duši? b) Aké sú jeho dôsledky?

⁴³ Učenie o nesmrteľnej duši vo svojom najhlbšom základe čerpá zo stojatých vôd starobabylonského náboženského vedomia. Zákonite vedie k myšlienke ‚posmrtného života‘ a jej dôsledkom, ktoré sa nápadne črtajú v náukách toľkých náboženstiev — prevteľovanie, nebo, peklo, očistec, limbus a tak ďalej. Pre hinduistu sú nebo a peklo dočasnými miestami, kde sa čaká, kým duša dostane svoje ďalšie vtelenie. Obzvlášť zaujímavé je hinduistické poňatie pekla.

Hinduistické učenie o pekle

44. Ako vieme, že hinduizmus učí o pekle s mukami prežívanými pri vedomí?

⁴⁴ Text z Bhagavadgíty hovorí:

„Keď sa porušia zákony rodiny, Džanardána, vtedy ľudí iste očakáva pobyt v pekle.“ — I. 44. Harvard Oriental Series, Vol. 38, 1952.

Istý komentár hovorí: „Tí, ktorí sú vo svojom pozemskom živote veľmi hriešni, musia podstúpiť rôzne druhy trestov na pekelných planétach.“ Je tu však jeden rozdiel oproti večným pekelným mukám kresťanstva: „Tento trest... nie je naveky.“ Teda čo je presne hinduistické peklo?

45. Ako sú opísané muky v pekle hinduistov?

⁴⁵ Tu je opis osudu hriešnika, ako ho uvádza Márkandéjapurána:

 „Potom ho poslovia Jamu [boha mŕtvych] rýchlo spútajú do hrôzostrašných slučiek a vlečú ho na juh, trasúceho sa pod údermi palice. Potom je vláčený Jamovými poslami, vydávajúc strašné, márne výkriky, po zemi, ktorá sa ježí [rastlinou] kusa, tŕním, mraveniskami, pichliačmi a kamením, z ktorej miestami šľahajú plamene, je samá jama, blčí slnečnou páľavou a planie jeho lúčmi. Vlečený ukrutnými poslami a trhaný stovkami šakalov putuje hriešnik do Jamovho domu desivou cestou...

Keď sa jeho telo páli, prežíva silný pálčivý pocit, a keď je jeho telo bité či rezané, cíti veľkú bolesť.

Keď je jeho telo takto znivočené, tvor, i keď vojde do iného tela, trpí večnú biedu za svoje neblahé činy...

Potom, aby boli jeho hriechy zmyté, je vzatý do ďalšieho takéhoto pekla. Keď prešiel hriešnik všetkými peklami, vezme na seba život zvieraťa. Potom prechádza životmi červov, hmyzu a múch, šeliem, komárov, slonov, stromov, koní, kráv a rozličnými inými hriešnymi bedárskymi životmi a keď dospeje k ľudskému rodu, narodí sa ako hrbáč, ohyzdný človek alebo trpaslík alebo čandála pukasa.“

46, 47. Čo hovorí Biblia o stave mŕtvych a čo z toho môžeme vyvodiť?

⁴⁶ Porovnajme to s tým, čo hovorí o mŕtvych Biblia:

„Lebo živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka. A zahynula aj ich láska, aj ich nenávisť, aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa  musí robiť pod slnkom. Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania ani poznania ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:5, 6, 10.

⁴⁷ Ak, pravda, človek nemá dušu, ale je dušou, ako hovorí Biblia, potom nie je žiadne vedomé bytie po smrti. Nie je žiadna blaženosť a nie je žiadne utrpenie. Všetky nelogické komplikácie so „záhrobím“ tým miznú. *

Súper hinduizmu

48, 49. a) Zopakujte niektoré hinduistické náuky. b) Prečo niektorí ľudia zapochybovali o hinduistickej viere? c) Kto prišiel s iným názorom a spochybnil hinduistické myšlienky?

⁴⁸ Tento nevyhnutný krátky prehľad hinduizmu ukázal, že je to náboženstvo polyteizmu založeného na monoteizme — viere v brahmu, Najvyššiu bytosť, zdroj, podstatu, symbolizovanú slabikou ÓM alebo AUM, a s mnohými tvárami alebo prejavmi. Je to i náboženstvo, ktoré učí znášanlivosti a nabáda k láskavosti ku zvieratám.

⁴⁹ Na druhej strane však niektoré prvky hinduistického učenia, ako je karma a bezprávie kastového systému spolu s modlárstvom a rozpormi v mýtoch, priviedli niektorých premýšľajúcich ľudí k pochybnostiam o tejto viere. Jeden taký pochybovač povstal v severovýchodnej Indii okolo roku 560 pred n. l. Bol to Siddhártha Gautama. Založil novú vieru, ktorá sa v Indii neujala, no začala prekvitať inde, ako vysvetlí nasledujúca kapitola. Touto novou vierou bol budhizmus.

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

 [Rámček/obrázky na stranách 100, 101]

Sikhizmus — reformné náboženstvo

Sikhizmus symbolizovaný tromi mečmi a kruhom je náboženstvom viac ako sedemnástich miliónov ľudí. Väčšina žije v Pandžábe. Sikhský Zlatý chrám uprostred umelého jazera stojí v Amritsare, sikhskom svätom meste. Sikhov ľahko spoznať podľa ich modrých, bielych alebo červených turbanov, ktorých nosenie je podstatnou súčasťou ich náboženských zvykov, ako aj to, že si nechávajú rásť dlhé vlasy.

Hindské slovo sikh znamená „učeník“. Sikhovia sú učeníci svojho zakladateľa guru Nánaka a stúpenci učenia desiatich guruov (Nánaka a deviatich nástupcov), ktorých spisy sú v sikhskej svätej knihe Guru Granth Sahib.  Náboženstvo vzniklo začiatkom 16. storočia, keď chcel guru Nának prevziať to najlepšie z hinduizmu a islamu a vytvoriť zjednotené náboženstvo.

Nánakovo poslanie možno zhrnúť jednou vetou: „Keďže je iba jeden Boh a ten je naším Otcom, preto musíme byť všetci bratia.“ Sikhovia veria ako moslimovia v jedného Boha a zakazujú používať modly. (Žalm 115:4–9; Matúš 23:8, 9) Riadia sa hinduistickou tradíciou viery v nesmrteľnosť duše, prevteľovanie a karmu. Sikhské miesto uctievania sa nazýva gurdvára. — Porovnaj Žalm 103:12, 13; Skutky 24:15.

Jedno veľké prikázanie guru Nánaka bolo: „Stále pamätaj na Boha, opakuj jeho meno.“ O Bohu sa hovorí ako o „Tom pravom“, ale žiadne meno sa neuvádza. (Žalm 83:16–18) Iné prikázanie bolo:  „Deľ sa o to, čo zarobíš, s menej šťastnými.“ V súlade s tým je v každom sikhskom chráme langar, voľne prístupná kuchyňa, kde zadarmo môžu jesť ľudia každého druhu. Sú tam aj voľné miestnosti, kde môžu prespať pocestní. — Jakub 2:14–17.

Posledný guru, Gobind Singh (1666–1708), utvoril bratstvo sikhov nazývané chálsa, ktoré sa riadi takzvanými piatimi K, totiž: kéš, nestrihané vlasy symbolizujúce duchovné zmýšľanie, kangha, hrebeň symbolizujúci poriadok a disciplínu, kirpán, meč symbolizujúci dôstojnosť, odvahu a obetavosť, kara, oceľový náramok symbolizujúci jednotu s Bohom, kačh, krátke nohavice naznačujúce cudnosť a nosené ako symbol mravného sebaovládania. — Pozri The Encyclopedia of World Faiths, strana 269.

[Obrázok]

Zlatý chrám sikhov v Amritsare, Pandžáb, India

[Obrázky]

Modrý turban znamená myseľ širokú ako obloha, kde niet miesta pre predsudky

Biely turban označuje svätú osobu, ktorá vedie príkladný život

Čierny turban je pamiatka na britské prenasledovanie sikhov v roku 1919

Iné farby sú vecou vkusu

[Obrázok]

Kňaz sikhov v obradnej paráde vysvetľuje históriu posvätných zbraní

 [Rámček/obrázky na strane 104]

Džinizmus — sebazaprenie a nenásilie

Toto náboženstvo so svojím starobylým indickým symbolom svastiky bolo založené v šiestom storočí pred n. l. zbožným indickým kniežaťom Nataputtom Vardhamánom, lepšie známym ako Vardhamána Mahávíra (titul znamenajúci „veľký muž“ alebo „veľký hrdina“). Obrátil sa k životu sebazapierania a askézy. Nahý sa vydal hľadať poznanie „dedinami a rovinami strednej Indie, pátrať po oslobodení z kolobehu rodenia, smrti a znovuzrodenia“. (Man’s Religions od Johna B. Nossa) Veril, že spásu duše možno dosiahnuť iba krajným sebazaprením a sebavýchovou a tvrdým uplatňovaním ahinsa, nenásilím ku všetkým tvorom. Dovádzal ahinsa do takých krajností, že nosil so sebou mäkkú metlu, ktorou mohol jemne odmetať hmyz, ktorý by mu prišiel do cesty. Jeho úcta k životu mala tiež chrániť čistotu a rýdzosť jeho vlastnej duše.

Jeho dnešní nasledovníci v snahe vylepšiť si svoju karmu vedú podobný život sebazapierania a úcty ku všetkým ostatným tvorom. Opäť vidíme mocný vplyv viery v nesmrteľnosť ľudskej duše na ľudský život.

Dnes sú necelé štyri milióny vyznávačov tejto viery a väčšina ich je v Bombaji a v indickom Gudžaráte.

[Obrázok]

Džinista uctieva pri nohách 17 metrov vysokej sochy svätého Gómatéšvaru v Karnátake v Indii

 [Rámček/obrázky na stranách 106, 107]

Stručný prehľad hinduistických pojmov

ahinsa — nenásilie; ničomu neubližovať a nič nezabíjať. Základ hinduistického vegetariánstva a lásky k zvieratám

ášram — svätyňa alebo miesto, kde vyučuje guru (duchovný vodca)

átman — duch; súvisí s tým, čo je nesmrteľné. Často sa chybne prekladá ako duša. Pozri džíva

avatára — zjavenie alebo vtelenie hinduistického božstva

bhakti — láskyplná oddanosť bohu, ktorá vedie ku spáse

bindi — červená bodka, ktorú nosia na čele vydaté ženy

brahma — Najvyššia skutočnosť. Pozri stranu 116

bráhman — kňazský najvyšší stupeň kastového systému

dharma — konečný zákon všetkých vecí, to, čo určuje správnosť a nesprávnosť činov

ghát — schody alebo plošina na brehu rieky

guru — učiteľ alebo duchovný vodca

haridžan — člen kasty nedotknuteľných; znamená to „Boží ľud“, súcitné pomenovanie, ktoré im dal Mahátma Gándhí

džapa — uctievanie boha opakovaním jedného z jeho mien; na počítanie sa používa mala čiže ruženec so 108 guľôčkami

džíva — (alebo prána) — osobná duša alebo bytosť

karma — zásada, že každý skutok má svoje kladné alebo záporné dôsledky pre budúci život putujúcej duše

kšatrija — vzdelaná trieda vládcov a vojakov a druhý stupeň kastového systému

mahant — svätý muž alebo učiteľ

mahátma — hinduistický svätec, z maha — vysoký alebo veľký, a átman — duch

mantra — posvätný predpísaný text na odriekanie, formula, o ktorej sa verí, že má magickú moc. Používa sa pri zasväcovaní do sekty a opakuje sa v modlitbách a zaklínaniach

mája — svet ako ilúzia

mókša alebo tiež mukti — vyslobodenie z kolobehu znovuzrodení, koniec putovania duše. Známa i ako nirvána, splynutie jednotlivca s Najvyšším súcnom, brahmou

ÓM, AUM — slovný symbol predstavujúci brahmu, používaný pri  meditácií; zvuk považovaný za mystickú vibráciu, používa sa ako posvätná mantra

paramátman — svetový duch, univerzálny átman alebo brahma

púdža — uctievanie

sádhu — svätý muž, askét alebo jogín

sansára — sťahovanie večnej nezničiteľnej duše

šakti — ženská moc alebo manželka boha, najmä družka Šivu

šráddha — dôležité obrady konané na počesť predkov a na pomoc odobravším sa dušiam, aby dosiahli mókšu

šudra — nádenník, najnižšia zo štyroch hlavných kást

svami — učiteľ alebo vyššia úroveň duchovného vodcu

tilak — znamienko na čele, ktoré symbolizuje neustále pamätanie na Pána pri každej činnosti

trimurti — hinduistická trojica zložená z Brahmu, Višnua, a Šivu

upanišády — rané posvätné spisy hinduizmu. Známe i ako védanta, koniec véd

vaišja — trieda kupcov a roľníkov, tretia skupina v kastovom systéme

védy — najranejšie posvätné básnické spisy hinduizmu

Jama — boh smrti; sústavne sleduje karmu každého človeka, aby určil kvalitu jeho budúceho života

joga — z koreňa judž, čo znamená spojiť, spriahnuť do jarma; ide o spojenie jednotlivca s univerzálnou božskou bytosťou. Všeobecnejšie známa ako cvičenie v meditácii, ku ktorému patria polohy tela a ovládanie dychu. Hinduizmus uznáva najmenej štyri hlavné jogy čiže cesty. Pozri stranu 110

[Obrázky]

Zľava: hinduistický mahant; sádhu v postoji meditácie; guru z Nepálu

 [Rámček na strane 110]

Štyri cesty k mókše

Hinduistická viera ponúka najmenej štyri cesty k dosiahnutiu mókše čiže oslobodenia duše. Sú známe ako jogy alebo márgy, chodníky k mókše.

1. Karma joga — „Cesta činu čiže karma joga, metóda činu. V zásade karma márga znamená konať svoju dharmu podľa svojho miesta v živote. Určité povinnosti sa vyžadujú od všetkých ľudí, ako ahinsa a zdržiavanie sa alkoholu a mäsa, avšak osobitná dharma každého jednotlivca závisí od kasty a od životnej etapy človeka.“ — Great Asian Religions (Veľké ázijské náboženstvá).

Táto karma sa koná prísne v hraniciach kasty. Čistota kasty sa zachováva tým, že sa človek ani nežení, ani neje mimo svojej kasty, ktorá bola určená karmou z jeho predošlého života. Preto na kastu, do ktorej je človek zaradený, nepozerá ako na bezprávie, ale ako na dedičstvo z predošlého vtelenia. V hinduistickej filozofii si muži a ženy nie sú všetci rovní. Sú rozdelení podľa kasty, podľa pohlavia a vlastne podľa farby pleti. Obyčajne čím svetlejšia pleť, tým vyššia kasta.

2. Džňána joga — „Cesta poznania čiže džňána joga, metóda poznania. Na rozdiel od cesty činu, karma márgy, s jej predpísanými povinnosťami pre každú životnú príležitosť, džňána márga podáva filozofický a psychologický spôsob poznania seba a vesmíru. Bytie, nie konanie, je kľúčom k džňána márge. [Kurzíva od nás.] Najdôležitejšie je, že táto cesta umožňuje tým, ktorí sa jej venujú, mókšu v tomto živote.“ ​(Great Asian Religions) Patrí k nej sebaskúmajúca joga, vzdialenie sa svetu a askéza. Je výrazom sebaovládania a sebazaprenia.

3. Bhakti joga — „Dnes najpopulárnejšia forma hinduistickej tradície. Je to cesta oddanosti, bhakti márga. Na rozdiel od karma márgy... je tento chodník ľahší, spontánnejší a môže sa po ňom vydať osoba akejkoľvek kasty, pohlavia alebo veku... Ponecháva voľný priebeh ľudským citom a túžbam namiesto toho, aby ich premáhala jogínskou askézou... Spočíva výlučne v oddanosti božským bytostiam.“ A tých, ako hovorí tradícia, je na uctievanie 330 miliónov. Podľa tejto tradície poznať znamená milovať. Bhakti v skutočnosti znamená „citovú väzbu na vyvoleného boha“. — Great Asian Religions.

4. Radža joga — metóda „zvláštnych polôh, spôsobov dýchania a rytmického opakovania náležitých myšlienkových formúl“. (Man’s Religions [Ľudské náboženstvá]) Má osem stupňov.

 [Rámček/obrázok na strane 113]

Mahátma Gándhí a kastový systém

„Nenásilie je prvým článkom mojej viery. Je aj posledným článkom môjho kréda.“ — Mahátma Gándhí, 23. marca 1922.

Mahátma Gándhí, preslávený svojím nenásilným vedením pri napomáhaní snáh o nezávislosť Indie od Veľkej Británie (ktorú získala roku 1947), bojoval aj za zlepšenie údelu miliónov Hindov. Ako uvádza indický profesor M. P. Rege: „Hlásal ahinsa (nenásilie) ako základnú morálnu hodnotu, pod ktorou rozumel starostlivý záujem o dôstojnosť a blaho každého človeka. Poprel autoritu hinduistických spisov, ak ich učenie je v rozpore s ahinsa, odvážne bojoval zo všetkých síl za vykorenenie nedotknuteľnosti a hierarchického kastového systému a presadzoval rovnosť žien vo všetkých oblastiach života.“

Aký bol Gándhího názor na údel nedotknuteľných? V liste Džavaharlálovi Néhruovi z 2. mája 1933 napísal: „Hnutie haridžan si vyžaduje viac ako len intelektuálne úsilie. Vo svete nie je nič také zlé. A predsa nemôžem opustiť náboženstvo, a teda hinduizmus. Život by mi bol bremenom, keby ma hinduizmus sklamal. Milujem kresťanstvo, islam a mnohé iné viery cez hinduizmus... Ale pritom nemôžem tolerovať nedotknuteľnosť.“ — The Essential Gandhi (Výber z Gándhího)

[Obrázok]

Mahátma Gándhí (1869–1948), ctený hinduistický vodca a učiteľ ahinsa

 [Rámček/obrázky na stranách 116, 117]

Hinduizmus — niektorí bohovia a bohyne

Aditi — matka bohov, nebeská bohyňa; Nekonečno

Agni — boh ohňa

Brahma — Boh stvoriteľ, tvorivý princíp vesmíru. Jeden z bohov trimurti (trojice)

brahma — Najvyššie, všetko prenikajúce súcno vesmíru predstavované zvukom ÓM alebo AUM. (Pozri symbol hore.) Hovorí sa o ňom aj ako o átmane. Niektorí hinduisti vidia v brahme neosobný božský princíp Najvyššej skutočnosti

Budha — Gautama, zakladateľ budhizmu; hinduisti naňho hľadia ako na vtelenie (avatáru) Višnua

Durgá — manželka alebo šakti Šivu, stotožňovaná s Kálí

Ganéša — Šivov syn, boh so sloňou hlavou, Pán prekážok, boh úspechu. Nazývaný aj Ganapati a Gadžánana

Ganga — bohyňa, jedna zo Šivových manželiek a zosobnenie rieky Gangy

Hanumant — opičí boh a oddaný nasledovník Rámu

Himaláje — obydlie snehu, otec Párvatí

Kálí — Šivova čierna družka (šakti) a krvilačná bohyňa skazy. Často zobrazovaná s vyplazeným dlhým červeným jazykom

Krišna — hravé ôsme vtelenie Višnua a božstvo Bhagavadgíty. Jeho milenkami boli gopi, pastierky

Lakšmí — bohyňa krásy a šťastia. Višnuova manželka

Manasa — bohyňa hadov

Manu — predok ľudského rodu, zachránený zo skazonosnej potopy veľkou rybou

Mitra — boh svetla. Rimanom známy ako Mithra

Nandin — býk, na ktorom jazdil Šiva

Natarádža — Šiva v tanečnom postoji vnútri plamenného kruhu

Párvatí alebo Uma — bohyňa, manželka Šivu. Prijíma i podobu bohyne Durgá čiže Kálí

Pradžápati — stvoriteľ vesmíru, Pán tvorstva, otec bohov, démonov a všetkých ostatných tvorov. Neskoršie známy ako Brahma

Puruša — kozmický človek. Z jeho tela boli utvorené štyri hlavné kasty

Rádha — Krišnova manželka

Ráma, Rámačandra — siedme vtelenie boha Višnua. Epos Rámajana rozpráva o Rámovi a jeho manželke Síte

Sarasvatí — bohyňa poznania a manželka stvoriteľa Brahmu

Šašthí — bohyňa, ktorá ochraňuje ženy a deti pri pôrode

 Šiva — boh plodnosti, smrti a zničenia; člen trimurti. Symbolizovaný trojzubcom a falusom

Sóma — boh aj droga, elixír života

Višnu — boh udržiavateľ života; tretí člen trimurti

[Prameň ilustrácie]

(Podľa Mythology—An Illustrated Encyclopedia [Mytológia — ilustrovaná encyklopédia])

[Obrázky]

Zhora vľavo v smere hodinových ručičiek: Natarádža (tancujúci Šiva), Sarasvatí, Krišna, Durgá (Kálí)

[Rámček na strane 120]

Hinduistická povesť o potope

„Ráno priniesli Manuovi [praotcovi ľudstva a prvému zákonodarcovi] vodu na umývanie... Keď sa umýval, dostala sa mu do rúk ryba [Višnu vo svojom vtelení Matsja].

Prehovorila k nemu slovo: ‚Postaraj sa o mňa a ja ťa zachránim!‘ ‚Pred čím ma zachrániš?‘ ‚Potopa uchváti všetkých týchto tvorov; a od tej ťa zachránim.‘ ‚Ako sa mám o teba postarať?‘“

Ryba poučila Manua, ako sa má o ňu starať. „Nato povedala: ‚V tom a tom roku príde potopa. Potom ma (moju radu) poslúchneš a pripravíš loď; a keď sa potopa zdvihne, vojdeš do lode a ja ťa zachránim.‘“

Manu urobil, čo mu ryba kázala, a počas potopy ryba odtiahla loď na „vrch severu. Potom povedala: ‚Zachránila som ťa. Priviaž loď ku stromu, ale nedaj sa vodou strhnúť, dokým si na vrchu. Až voda opadne, smieš postupne schádzať dolu.‘“ — Satapatha-bráhmana; porovnaj 1. Mojžišovu 6:9–8:22.

 [Mapa/obrázky na strane 123]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Ganga tečie z Himalájí do Kalkaty v dĺžke 2 400 kilometrov a má deltu v Bangladéši

INDIA

Kalkata

Rieka Ganga

[Obrázky]

Ganga Ma, na Šivovej hlave, steká cez jeho vlasy

Zbožní hinduisti na pobrežných schodoch, kúpajúci sa v Gange vo Varanasí čiže Benárese

 [Obrázok na strane 96]

Ganéša, hinduistický boh šťastia s hlavou slona, syn Šivu a Párvatí

[Obrázky na strane 99]

Lingamy (falické symboly), uctievané Hindmi. Šiva (boh plodnosti) vnútri jedného lingamu a so štyrmi hlavami okolo druhého

[Obrázok na strane 108]

Džinistické mníšky nosia mukha-vastrika, rúško, ktoré chráni hmyz, aby sa nedostal do úst a nebol zabitý

[Obrázok na strane 115]

Uctievanie hadov, praktizované najmä v Bengálsku. Manasa je bohyňa hadov

[Obrázok na strane 118]

Višnu s manželkou Lakšmí na zvinutom hadovi Ananta so štvorhlavým Brahmom na lotose vyrastajúcom z Višnuovho pupka