15. kapitola

Návrat k pravému Bohu

„Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:34, 35.

1, 2. Ako by mala láska vplývať na pravých kresťanov?

TÝMITO slovami určil Ježiš meradlo pre tých, ktorí sa vyhlasujú za jeho pravých nasledovníkov. Kresťanská láska musí prekročiť všetky rasové, kmeňové a národnostné rozdiely. Bude vyžadovať, aby praví kresťania neboli „časťou sveta“, tak ako Ježiš nebol a nie je „časťou sveta“. — Ján 17:14, 16; Rimanom 12:17–21.

² Ako dokazuje kresťan, že nie je „časťou sveta“? Ako by sa mal napríklad stavať k búrlivému politickému dianiu, revolúciám a vojnám našej doby? Kresťanský apoštol Ján napísal v súlade s vyššie uvedenými Ježišovými slovami: „Ten, kto nekoná spravodlivosť, nepochádza z Boha, ani ten, kto nemiluje svojho brata. Lebo to je to posolstvo, ktoré ste počuli od začiatku, že sa máme navzájom milovať.“ A sám Ježiš takto vysvetlil, prečo jeho učeníci nebojovali, aby ho oslobodili: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali... Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ Hoci šlo Ježišovi  o život, ľudia okolo neho sa nepokúšali riešiť spor bojovými spôsobmi sveta. — 1. Jána 3:10–12; Ján 18:36.

3, 4. a) Čo prorokoval Izaiáš o „konečnej častí dní“? b) Aké otázky si vyžadujú odpoveď?

³ Vyše 700 rokov pred Kristom prorokoval Izaiáš, že ľudia zo všetkých národov sa zhromaždia k Jehovovmu pravému uctievaniu a nebudú sa viac učiť vojne. Napísal: „A v konečnej častí dní sa stane, že vrch domu Jehovovho bude pevne založený nad vrcholkom vrchov... a budú k nemu prúdiť všetky národy. A mnoho ľudí istotne pôjde a povie: ‚Poďte a vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.‘ Veď zo Siona vyjde zákon a Jehovovo slovo z Jeruzalema. A istotne bude konať súd medzi národmi a napraví záležitosti mnohých ľudí. A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ * — Izaiáš 2:2–4.

⁴ Ktoré zo všetkých náboženstiev sveta vyniká tým, že zodpovedá týmto požiadavkám? Kto odmieta učiť sa vojne navzdor väzneniu, koncentračným táborom a rozsudkom smrti?

Kresťanská láska a neutralita

5. Ako prejavujú Jehovovi svedkovia ako jednotlivci kresťanskú neutralitu a prečo?

⁵ Jehovovi svedkovia sú na celom svete známi tým, že ich osobné svedomie každého z nich vedie k postoju kresťanskej neutrality. V tomto storočí znášali väzenie, koncentračné tábory, mučenie, deportáciu  a prenasledovanie, lebo ako celosvetový zbor kresťanov, ktorý je priťahovaný k Bohu, odmietali vzdať sa svojej lásky a jednoty. V nacistickom Nemecku zahynulo v rokoch 1933–1945 asi tisíc svedkov a tisíce boli väznené, lebo odmietli spolupracovať s Hitlerovými vojnovými snahami. Podobne aj v bývalom fašistickom Španielsku za Franca išli stovky mladých svedkov do väzenia, a mnohí radšej strávili priemerne až desať rokov vo vojenských väzniciach, ako by sa mali učiť vojne. V niektorých krajinách mnoho mladých Jehovových svedkov dodnes trpí vo väzení pre svoj kresťanský neutrálny postoj. Jehovovi svedkovia však nezasahujú vládam do ich vojenských programov. Neochvejná kresťanská neutralita svedkov v politických záležitostiach bola jednou zo stálych čŕt ich viery počas všetkých konfliktov a vojen 20. storočia. Označuje ich ako pravých nasledovníkov Krista a oddeľuje ich od náboženstiev kresťanstva. — Ján 17:16; 2. Korinťanom 10:3–5.

6, 7. Čo pochopili Jehovovi svedkovia v súvislosti s kresťanstvom?

 ⁶ Jehovovi svedkovia tým, že sa držia Biblie a Kristovho príkladu, dokazujú, že uctievajú pravého Boha Jehovu. Uvedomujú si Božiu lásku, ktorá sa zrkadlí  v Ježišovom živote a jeho obeti. Chápu, že pravá kresťanská láska vedie k nerozlučnému svetovému bratstvu, ktoré prevyšuje politické, rasové a národnostné rozpory. Inými slovami, pravé kresťanstvo je viac ako medzinárodné, je nadnárodné, prekračuje národné hranice, moc či záujmy. Pozerá sa na ľudský rod ako na jednu rodinu so spoločným otcom a spoločným stvoriteľom, Bohom Jehovom. — Skutky 17:24–28; Kolosanom 3:9–11.

⁷ Zatiaľ čo sa takmer všetky ostatné náboženstvá zaplietli do bratovražedných a vražedných vojen, Jehovovi svedkovia dokázali, že si berú k srdcu citované proroctvo Izaiáša 2:4. Možno sa spýtate: ‚Ale odkiaľ sa vzali Jehovovi svedkovia? A v čom spočíva ich činnosť?‘

Boží dlhý rad svedkov

8, 9. Aké poznanie predložil Boh ľudstvu?

⁸ Pred vyše 2 700 rokmi prorok Izaiáš vyriekol aj nasledujúce pozvanie: „Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť. Volajte na neho, kým ukazuje, že je blízko. Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním, a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“ — Izaiáš 55:6, 7.

⁹ Po stáročiach kresťanský apoštol Pavol vysvetlil Grékom v Aténach, ktorí ‚mali bázeň pred [mýtickými] božstvami‘: „[Boh] vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu. Vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás.“ — Skutky 17:22–28.

10. Ako vieme, že Boh nebol ďaleko od Adama, Evy a ich detí?

¹⁰ Boh určite nebol ďaleko od svojich ľudských stvorení  Adama a Evy. Rozprával sa s nimi, oznamoval im svoje prikázania a želania. Boh sa neskrýval ani pred ich synmi Kainom a Ábelom. Dal radu nenávistnému Kainovi, keď prejavil závisť pre bratovu obeť Bohu. Ale Kain, namiesto aby zmenil svoj spôsob uctievania, prejavil žiarlivú náboženskú neznášanlivosť a zavraždil svojho brata. — 1. Mojžišova 2:15–17; 3:8–24; 4:1–16.

11. a) Čo znamená grécke slovo na označenie „mučeníka“? b) Ako sa stal Ábel prvým mučeníkom?

¹¹ Ábel sa svojou vernosťou Bohu až po smrť stal prvým mučeníkom. * Bol aj prvým svedkom Boha Jehovu a predchodcom dlhého radu svedkov, ktorí počas celej histórie zachovávali rýdzosť. Tak mohol Pavol vyhlásiť: „Vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a touto vierou dostal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh svedčil o jeho dare; a hoci zomrel, predsa hovorí pomocou nej.“ — Hebrejom 11:4.

12. Uveďte ďalšie príklady Jehovových verných svedkov.

¹² V tom istom liste Hebrejom Pavol vymenúva celý rad verných mužov a žien, ako boli Noach, Abrahám, Sára a Mojžiš, ktorí svojou rýdzosťou vytvorili ‚veľký oblak svedkov [po grécky martyron]‘ a ktorí slúžili ako príklady a povzbudenie pre iných, ktorí sa chceli dozvedieť o pravom Bohu a slúžiť mu. Boli to muži a ženy, ktorí mali vzťah k Bohu Jehovovi. Hľadali ho a našli. — Hebrejom 11:1–12:1.

13. a) Prečo je Ježiš vynikajúcim zjavením Božej lásky? b) Akým zvláštným spôsobom je Ježiš príkladom pre svojich nasledovníkov?

 ¹³ Medzi týmito svedkami vynikol ten, ktorý je v knihe Zjavenie opísaný ako „Ježiš Kristus, ‚verný svedok‘“. Ježiš je ďalším jasným svedectvom Božej lásky. Ján totiž napísal: „A my sami sme videli a svedčíme, že Otec vyslal svojho Syna ako Záchrancu sveta. Kto vyznáva, že Ježiš Kristus je Boží Syn, Boh zostáva v spojení s ním a on v spojení s Bohom. A sami sme spoznali a uverili v lásku, ktorú má k nám Boh.“ Ježiš, ktorý sa narodil ako Žid, bol pravým svedkom a zomrel ako mučeník vo vernosti svojmu Otcovi Jehovovi. Kristovi praví nasledovníci počas stáročí mali byť tiež svedkami pre neho a pre pravého Boha Jehovu. — Zjavenie 1:5; 3:14; 1. Jána 4:14–16; Izaiáš 43:10–12; Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8.

14. Aká otázka si teraz vyžaduje odpoveď?

¹⁴ Izaiášovo proroctvo naznačilo, že návrat k pravému Bohu Jehovovi bude znakom „konečnej časti dní“, ktorá sa v iných častiach Biblie nazýva „posledné dni“. * Vzhľadom na náboženskú rozmanitosť a náboženský zmätok, ktorý sme opísali v tejto knihe, vzniká otázka: Kto v týchto posledných dňoch, v ktorých žijeme, skutočne hľadal pravého Boha, aby mu slúžil „duchom a pravdou“? Pri hľadaní odpovede musíme najprv obrátiť pozornosť na udalosti, ktoré sa odohrali v 19. storočí. — Izaiáš 2:2–4; 2. Timotejovi 3:1–5; Ján 4:23, 24.

Mladý muž hľadá Boha

15. a) Kto bol Charles Taze Russell? b) Uveďte niektoré jeho náboženské pochybnosti.

¹⁵ V roku 1870 si začal horlivý mladý muž, Charles Taze  Russell (1852–1916), klásť mnoho otázok o tradičných náukách kresťanstva. Ako mladík pracoval v otcovej galantérii v rušnom priemyselnom meste Allegheny (teraz súčasť Pittsburghu), v americkej Pennsylvánii. Jeho náboženské zázemie bolo presbyteriánske a kongregačné. Znepokojovali ho však náuky, ako predestinácia a večné muky v pekelnom ohni. Aké mal dôvody pochybovať o týchto základných náukach niektorých náboženstiev kresťanstva? Napísal: „Boh, ktorý by použil svoju moc na vytvorenie ľudských bytostí, o ktorých by predvídal a ktoré by predurčil, že budú večne mučené, by nemohol byť ani múdry, ani spravodlivý, ani milujúci.  Jeho úroveň by bola nižšia ako úroveň mnohých ľudí.“ — Jeremiáš 7:31; 19:5; 32:35; 1. Jána 4:8, 9.

16, 17. a) Aké náuky veľmi zaujímali Russellovu biblickú študijnú skupinu? b) Aký veľký spor vznikol a ako Russell reagoval?

¹⁶ Nemal ešte ani dvadsať rokov, keď s inými mladými mužmi vytvoril biblickú študijnú skupinu, ktorá sa stretávala každý týždeň. Začali rozoberať biblické učenia o ďalších otázkach, ako nesmrteľnosť duše alebo Kristova výkupná obeť a jeho druhý príchod. V roku 1877, keď mal Russell dvadsaťpäť rokov, predal svoj podiel v otcovom úspešnom podniku a nastúpil dráhu zvestovateľa celým časom.

¹⁷ V roku 1878 mal veľký spor s jedným svojím spolupracovníkom, ktorý zavrhol učenie, že Kristova obeť mohla priniesť hriešnikom zmierenie. Vo svojej odpovedi Russell napísal: „Kristus pre nás svojou smrťou a vzkriesením dosiahol rôzne dobré veci. Zastúpil nás v smrti, zomrel ako spravodlivý za nespravodlivých — všetci boli nespravodliví. Ježiš Kristus z Božej milosti okúsil smrť za každého človeka... Stal sa pôvodcom večnej záchrany pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.“ A pokračoval: „Vykúpiť znamená kúpiť späť. Čo kúpil Ježiš späť pre všetkých ľudí? Život. Stratili sme ho neposlušnosťou prvého Adama. Druhý Adam [Kristus] ho kúpil späť vlastným životom.“ — Marek 10:45; Rimanom 5:7, 8; 1. Jána 2:2; 4:9, 10.

18. a) Čo nasledovalo po spore o výkupnom? b) Akým vzorom sa riadili bádatelia Biblie vo veci darov?

¹⁸ Russell bol vždy pevným zástancom náuky o výkupnom, a preto zrušil všetky zväzky s týmto bývalým spolupracovníkom. V júli 1879 Russell začal vydávať časopis Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti, dnes na celom svete známy ako Strážna veža  hlásajúca Jehovovo kráľovstvo. V roku 1881 spolu s inými oddanými kresťanmi založil nezárobkovú biblickú spoločnosť. Nazývala sa Traktátna spoločnosť Sionskej Strážnej veže a dnes je známa ako Pennsylvánska biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža, právny nástroj, ktorý zastupuje Jehovových svedkov. Russell od samého začiatku trval na tom, že na zborových zhromaždeniach sa nebudú robiť zbierky, ani sa nebudú prostredníctvom publikácií Spoločnosti Strážna veža vyprosovať príspevky. Ľudia, ktorí sa pripájali k Russellovi v hlbokom štúdiu Biblie, sa stali známi ako bádatelia Biblie.

Návrat k biblickej pravde

19. Aké učenia kresťanstva zavrhli bádatelia Biblie?

¹⁹ Russell a jeho spoločníci vďaka štúdiu Biblie zavrhli učenia kresťanstva o tajomnej „najsvätejšej trojici“, o vrodenej nesmrteľnosti ľudskej duše a o večných mukách v pekelnom ohni. Odmietali tiež, že by bola potrebná samostatná trieda duchovenstva školená v seminári. Chceli sa vrátiť k pokorným počiatkom kresťanstva, keď zbory viedli duchovne spôsobilí starší bez nároku na plat alebo peňažnú odmenu. — 1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9.

20. Čo zistili bádatelia Biblie o Kristovej parousíi a o roku 1914?

²⁰ Bádatelia Biblie sa pri skúmaní Božieho slova živo zaujímali o proroctvá Kresťanských gréckych písiem v súvislosti so „skonaním sveta“ a Kristovým „príchodom“. (Matúš 24:3, RP) Keď sa obrátili na grécky text, zistili, že Kristov „príchod“ je vlastne parousía čiže neviditeľná prítomnosť. Teda Kristus informoval svojich učeníkov o dôkazoch svojej neviditeľnej prítomnosti v čase konca, nie o budúcom viditeľnom príchode. Popri tomto štúdiu túžili bádatelia Biblia porozumieť i biblickej chronológii súvisiacej s Kristovou prítomnosťou. Všetky  podrobnosti nepochopili, ale uvedomili si, že rok 1914 bude kritickým dátumom ľudských dejín. — Matúš 24:3–22; Lukáš 21:7–33, Int.

21. Akú zodpovednosť cítil Russell a jeho spoluveriaci?

²¹ Russell vedel, že sa musí vykonať veľké zvestovateľské dielo. Mal na pamäti Ježišove slová zaznamenané Matúšom: „A toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Matúš 24:14; Marek 13:10) Bádatelia Biblie cítili pred rokom 1914 naliehavosť tejto činnosti. Verili, že ich zvestovanie v tom roku vyvrcholí, a preto usudzovali, že by mali vynaložiť všetku námahu, aby ostatným pomohli spoznať „toto dobré posolstvo o kráľovstve“. Po čase sa biblické kázne Ch. T. Russella vydávali v tisícoch novín na celom svete.

Skúšky a zmeny

22–24. a) Ako sa zachovala väčšina bádateľov Biblie, keď zomrel Ch. T. Russell? b) Kto sa stal po Russellovi prezidentom Spoločnosti Strážna veža?

²² V roku 1916 Charles Taze Russell počas zvestovateľskej cesty po Spojených štátoch vo veku šesťdesiatštyri rokov náhle zomrel. Čo bude teraz s bádateľmi Biblie? Skončia, akoby boli iba nasledovníkmi človeka? Ako budú čeliť skúškam 1. svetovej vojny (1914–1918), vraždeniu, do ktorého sa zakrátko zapoja aj Spojené štáty?

²³ Reakciu väčšiny bádateľov Biblie vystihli slová W. E. Van Amburgha, úradníka Spoločnosti Strážna veža: „Toto veľké celosvetové dielo nie je dielom jednej osoby. Na to je príliš veľké. Je to Božie dielo a nemení sa. Boh v minulosti používal mnoho služobníkov a nepochybne ich ešte mnoho použije v budúcnosti. Nie sme zasvätení človeku ani dielu nejakého človeka, ale tomu, aby sme konali Božiu vôľu, a Boh nám ju zjaví cez svoje Slovo a cez  vedenie prozreteľnosti. Boh je stále pri kormidle.“ — 1. Korinťanom 3:3–9.

²⁴ V januári 1917 bol za druhého prezidenta Spoločnosti Strážna veža zvolený Joseph F. Rutherford, právnik a horlivý bádateľ Biblie. Bol dynamickou osobnosťou a nedal sa zastrašiť. Vedel, že Božie kráľovstvo sa musí zvestovať. — Marek 13:10.

Obnovená horlivosť a nové meno

25. Ako odpovedali bádatelia Biblie na výzvu v rokoch po prvej svetovej vojne?

²⁵ Spoločnosť Strážna veža poriadala v rokoch 1919 a 1922 v Spojených štátoch zjazdy. Po prenasledovaní v Spojených štátoch za 1. svetovej vojny to bolo pre vtedajších niekoľko tisíc bádateľov Biblie ako nové Letnice. (Skutky 2:1–4) Namiesto aby podľahli strachu z človeka, chopili sa s ešte väčšou silou biblickej výzvy, aby šli a zvestovali národom. V roku 1919 začala Spoločnosť Strážna veža vydávať okrem Strážnej veže ešte ďalší časopis, nazývaný Zlatý vek, dnes na celom svete známy ako Prebuďte sa! Poslúžil ako mocný nástroj na prebúdzanie ľudí, aby pochopili význam doby, v ktorej žijeme, a aby si vybudovali vieru v stvoriteľov sľub pokojného nového sveta.

26. a) Na akú povinnosť kládli bádatelia Biblie stále väčší dôraz? b) Aké jasnejšie porozumenie Biblie získali bádatelia Biblie?

²⁶ Počas 20. a 30. rokov bádatelia Biblie kládli stále väčší dôraz na spôsob zvestovania raných kresťanov — z domu do domu. (Skutky 20:20) Každý veriaci mal povinnosť svedčiť čo najväčšiemu počtu ľudí o Kristovom kráľovskom panstve. Z Biblie jasne pochopili, že veľká sporná otázka, pred ktorou stojí ľudstvo, je otázka univerzálnej zvrchovanosti a že ju vyrieši Boh Jehova, až rozdrví Satana a všetky jeho zhubné diela na zemi.  (Rimanom 16:20; Zjavenie 11:17, 18) V súvislosti s touto spornou otázkou si ocenili, že záchrana človeka je až na druhom mieste za ospravedlnením Boha ako právoplatného Zvrchovaného vládcu. Preto budú verní svedkovia musieť byť na zemi ochotní svedčiť o Božích predsavzatiach a zvrchovanosti. Ako bolo učinené zadosť tejto požiadavke? — Jób 1:6–12; Ján 8:44; 1. Jána 5:19, 20.

27. a) Aká závažná udalosť sa odohrala v roku 1931? b) Podľa akých znakov poznať svedkov?

²⁷ V júli 1931 bádatelia Biblie konali zjazd v Columbe, Ohio, na ktorom tisíce prítomných prijali rezolúciu. V nej radostne prijali za svoje „meno, ktoré vyslovili ústa Pána Boha“, a vyhlásili: „Želáme si byť známi a nazývaní týmto menom, totiž menom ‚Jehovovi svedkovia‘.“ A odvtedy sú Jehovovi svedkovia známi na celom svete nielen pre svoju vyhranenú vieru, ale aj pre svoju horlivú službu z domu do domu i na ulici. (Pozri strany 356, 357.) — Izaiáš 43:10–12; Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8.

28. Aké jasnejšie porozumenie o vláde Kráľovstva získali svedkovia v roku 1935?

²⁸ V roku 1935 svedkovia dospeli k jasnejšiemu pochopeniu vzhľadom na nebeskú triedu Kráľovstva, ktorá bude vládnuť s Kristom, a vzhľadom na jej poddaných na zemi. Vedeli už, že počet pomazaných kresťanov povolaných k nebeskej spoluvláde s Kristom bude len 144 000. Aká teda bude nádej ostatného ľudstva? Vláda potrebuje na oprávnenie svojej existencie poddaných. Aj táto nebeská vláda, Kráľovstvo, bude mať milióny poslušných poddaných tu na zemi. Bude ich „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, ktorý volá: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu [Jehovovi] sediacemu na tróne a Baránkovi [Ježišovi Kristovi].“ — Zjavenie 7:4, 9, 10; 14:1–3; Rimanom 8:16, 17.

29. Akú úlohu si uvedomili a prijali svedkovia?

 ²⁹ Toto porozumenie o veľkom zástupe ukázalo Jehovovým svedkom, že majú pred sebou obrovskú úlohu — nájsť a vyučiť celé milióny ľudí, ktorí hľadajú pravého Boha a ktorí vytvoria „veľký zástup“. To bude znamenať medzinárodnú vzdelávaciu kampaň. Bude to vyžadovať školených rečníkov a služobníkov. Budú potrebné školy. Všetko toto predvídal ďalší prezident Spoločnosti Strážna veža.

Celosvetové pátranie po tých, ktorí hľadajú Boha

30. Aké udalosti 30. a 40. rokov doľahli na svedkov?

³⁰ V roku 1931 bolo ani nie 50 000 svedkov v menej ako päťdesiatich krajinách. Udalosti 30. a 40. rokov im zvestovanie nijako neuľahčili. Toto obdobie bolo obdobím vzostupu fašizmu a nacizmu a vypuknutia 2. svetovej vojny. V roku 1942 zomrel J. F. Rutherford. Spoločnosť Strážna veža bude potrebovať pevné vedenie, aby zvestovanie Jehovových svedkov dosiahlo ďalší rozmach.

31. Čo sa začalo v roku 1943, aby sa rozšírilo zvestovanie dobrého posolstva?

³¹ V roku 1942 bol za tretieho prezidenta Spoločnosti Strážna veža vybraný tridsaťšesťročný Nathan H. Knorr. Bol to energický organizátor, ktorý jasne chápal, že je nutné čo najrýchlejšie podporiť zvestovanie dobrého posolstva na celom svete, hoci národy boli dosiaľ zmietané svetovou vojnou. Preto ihneď uskutočnil plán vytvoriť školu na výcvik misionárov, ktorá dostala názov Biblická škola Strážnej veže Gileád. * Prvých sto študentov, všetko služobníci celým časom, nastúpilo  v januári 1943. Takmer pol roka intenzívne študovali Bibliu a s ňou súvisiace služobné predmety, kým boli vyslaní do svojho pridelenia, zväčša do cudziny. Do roku 1990 graduovalo v škole 89 tried a z Gileádu vyšli tisíce služobníkov, aby slúžili na celom svete.

32. Aký pokrok urobili Jehovovi svedkovia od roku 1943?

³² V roku 1943 zvestovalo len 126 329 svedkov v 54 krajinách. Napriek surovému odporu nacizmu, fašizmu, komunizmu a Katolíckej akcie, ako aj takzvaných demokracií počas 2. svetovej vojny, Jehovovi svedkovia dosiahli do roku 1946 vrcholný počet vyše 176 000 zvestovateľov Kráľovstva. O štyridsaťštyri rokov ich bolo činných takmer štyri milióny vo vyše 200 krajinách, ostrovoch a územiach. Ich totožnosť jasne určená menom a činnosťou nepochybne prispela k tomu, že sa stali známi po celom svete. Ich výkonnosť však veľmi ovplyvnili aj iné činitele. — Zechariáš 4:6.

Biblická vzdelávacia organizácia

33. Prečo majú Jehovovi svedkovia sály kráľovstva?

³³ Jehovovi svedkovia konajú týždenne zhromaždenia, na ktorých sa študuje Biblia v sálach kráľovstva, ktoré slúžia vo vyše 63 000 zboroch na celej zemi. Tieto zhromaždenia nie sú založené na rituále ani na citoch, ale na získavaní presného poznania Boha, jeho Slova a jeho predsavzatí. A tak sa Jehovovi svedkovia tri razy do týždňa schádzajú s cieľom zväčšovať svoje porozumenie Biblie a učiť sa, ako zvestovať a vyučovať iných jej posolstvo. — Rimanom 12:1, 2; Filipanom 1:9–11; Hebrejom 10:24, 25.

34. Čo je cieľom školy teokratickej služby?

³⁴ Obsahom jedného zhromaždenia, ktoré sa koná uprostred týždňa, je napríklad škola teokratickej služby, do ktorej sa môžu prihlásiť členovia zboru. Táto škola, ktorej predsedá spôsobilý kresťanský starší, slúži na  školenie mužov, žien a detí v umení vyučovať a vyjadrovať sa v súlade s biblickými zásadami. Apoštol Pavol povedal: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ Svedkovia sa na svojich zhromaždeniach aj učia, ako zvestovať posolstvo o Kráľovstve „s miernosťou a hlbokou úctou“. — Kolosanom 4:6; 1. Petra 3:15.

35. Uveďte niektoré ďalšie zhromaždenia Jehovových svedkov. Na čo sú užitočné?

³⁵ V iný deň sa svedkovia schádzajú, aby si vypočuli  štyridsaťpäťminútovú biblickú prednášku, po ktorej nasleduje hodinová zborová úvaha (pomocou otázok a odpovedí) na biblickú tému, ktorá sa týka kresťanského učenia alebo správania. Členovia zboru sa môžu na nej slobodne zúčastniť. Každý rok sa svedkovia zúčastňujú aj na troch väčších zhromaždeniach, zjazdoch, ktoré trvajú od jedného do štyroch dní, kde sa ich zvyčajne zhromaždia tisíce, aby počúvali biblické prednášky. Vďaka týmto a iným voľne prístupným zhromaždeniam každý svedok prehlbuje svoje poznanie Božích sľubov o zemi a ľudstve a navyše získava aj výbornú výchovu v kresťanskej mravnosti. Každý je priťahovaný bližšie k pravému Bohu Jehovovi tým, že sa riadi učením a príkladom Ježiša Krista. — Ján 6:44, 65; 17:3; 1. Petra 1:15, 16.

Ako sú svedkovia organizovaní?

36. a) Majú Jehovovi svedkovia platenú triedu duchovenstva? b) Kto sa teda ujíma vedenia v zbore?

³⁶ Je logické, že ak svedkovia konajú zhromaždenia a sú organizovaní, aby zvestovali, musia mať niekoho, kto sa ujíma vedenia. Nemajú však platenú triedu duchovenstva ani charizmatického vodcu, na ktorého by sa obracali. (Matúš 23:10) Ježiš povedal: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ ​(Matúš 10:8; Skutky 8:18–21) V každom zbore sú duchovne spôsobilí starší a služobní pomocníci, z ktorých mnohí majú svetské zamestnanie a starajú sa o rodinu a ktorí sa dobrovoľne ujímajú vedenia vo vyučovaní a riadení zboru. To presne zodpovedá vzoru vytýčenému kresťanmi prvého storočia. — Skutky 20:17; Filipanom 1:1; 1. Timotejovi 3:1–10, 12, 13.

37. Ako sú menovaní starší a služobní pomocníci?

³⁷ Ako sú však títo starší a služobní pomocníci menovaní? Ich menovanie sa robí pod dozorom vedúceho  zboru pomazaných starších z rôznych krajín, ktorých úloha je obdobou tej, ktorú vykonával zbor apoštolov a starších v Jeruzaleme, keď sa ujímal vedenia v ranom kresťanskom zbore. Ako sme videli z 11. kapitoly, žiaden apoštol nemal prvenstvo pred ostatnými. Robili rozhodnutia ako skupina, a tieto rozhodnutia uznávali zbory rozptýlené po celom starovekom rímskom svete. — Skutky 15:4–6, 22, 23, 30, 31.

38. Aké úlohy plní vedúci zbor?

³⁸ Rovnaké usporiadanie platí v dnešnom vedúcom zbore Jehovových svedkov. Každý týždeň sa konajú schôdzky vo svetovom ústredí v Brooklyne v New Yorku a odtiaľ sa posielajú pokyny výborom odbočiek na celom svete, ktoré dozerajú na služobnú činnosť v každej krajine. Tým, že sa Jehovovi svedkovia riadia príkladom  raných kresťanov, dokázali pokryť obrovskú rozlohu zeme zvestovaním dobrého posolstva o Božom kráľovstve. Táto práca pokračuje v celosvetovom meradle. — Matúš 10:23; 1. Korinťanom 15:58.

Zbiehajú sa k pravému Bohu

39. a) Prečo sú svedkovia neutrálni v politických otázkach? b) Ako sa darí svedkom pod zákazom?

³⁹ Počas dvadsiateho storočia sa Jehovovým svedkom darilo na celej zemi. Platí to aj o krajinách, kde boli zakázaní alebo verejne odsúdení. Tieto zákazy vydávali väčšinou režimy, ktoré nepochopili neutrálny postoj Jehovových svedkov k politickým a nacionalistickým zväzkom tohto sveta. (Pozri rámček, strana 347.) A predsa sa v takýchto krajinách desaťtisíce ľudí obrátilo k Božiemu kráľovstvu ako k jedinej pravej nádeji na mier a bezpečnosť ľudstva. Vo väčšine národov sa vydalo  ohromné svedectvo a teraz sú milióny činných svedkov. — Pozri tabuľku, strana 361.

40, 41. a) Čo teraz očakávajú Jehovovi svedkovia? b) Na akú otázku ešte treba odpovedať?

⁴⁰ Vo svojej kresťanskej láske a nádeji na „nové nebo a novú zem“ Jehovovi svedkovia hľadia do blízkej budúcnosti, keď udalosti, ktoré otrasú svetom, čoskoro ukončia všetku nespravodlivosť, skazenosť a bezprávie na tejto zemi. Preto budú stále navštevovať svojich blížnych v úprimnej snahe priviesť ľudí s poctivým srdcom bližšie k pravému bohu Jehovovi. — Zjavenie 21:1–4; Marek 13:10; Rimanom 10:11–15.

⁴¹ A čo podľa biblického proroctva prinesie budúcnosť ľudstvu, náboženstvu a tejto znečistenej zemi? Na túto životne dôležitú otázku odpovie posledná kapitola. — Izaiáš 65:17–25; 2. Petra 3:11–14.

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 347]

Kresťanská neutralita v pohanskom Ríme

V súlade so zásadami lásky a pokoja, ktoré vyučoval Ježiš, a na základe osobného štúdia Božieho slova sa raní kresťania nechceli zúčastňovať vojen ani sa učiť bojovať. Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ — Ján 18:36.

Ešte v roku 295 n. l. bol Maximilianus z Theveste, syn vyslúžilého rímskeho vojaka, povolaný do vojenskej služby. Keď sa ho prokonzul pýtal na meno, odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno? Svedomie mi nedovoľuje vojenskú službu: som kresťan... Nemôžem slúžiť; nemôžem zhrešiť proti svojmu svedomiu.“ Prokonzul ho varoval, že príde o život, keď neposlúchne. „Nebudem slúžiť. Môžeš ma sťať, ale nebudem slúžiť mocnostiam tohto sveta; chcem slúžiť svojmu Bohu.“ — An Historian’s Approach to Religion (Historikov prístup k náboženstvu) od Arnolda Toynbeeho.

V novej dobe osobné štúdium Biblie viedlo jednotlivých svedkov Jehovu na celom svete k tomu, aby sa riadili svedomím a zaujali podobný postoj. V niektorých krajinách mnohí zaplatili najvyššiu cenu, najmä v nacistickom Nemecku, kde boli počas 2. svetovej vojny strieľaní, vešaní a stínaní. No ich celosvetová jednota založená na kresťanskej láske nebola nikdy zlomená. Nikto nikdy nezomrel vo vojne rukou kresťanského svedka Jehovu. Ako inak mohli vyzerať ľudské dejiny, keby každý vyznávač kresťanstva aj žil podľa Kristovho pravidla lásky! — Rimanom 13:8–10; 1. Petra 5:8, 9.

 [Rámček/obrázky na stranách 356, 357]

Čomu veria Jehovovi svedkovia?

Otázka: Čo je duša?

Odpoveď: V Biblii je duša (po hebrejsky nefeš, po grécky psyché) osobou alebo živočíchom alebo životom, ktorý táto osoba alebo živočích má.

„A Boh povedal ďalej: ‚Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa živočícha a divé zemské zviera podľa svojho druhu.‘... A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ — 1. Mojžišova 1:24; 2:7.

Zvieratá a človek SÚ živé duše. Duša nie je niečo samostatne existujúce. Môže zomrieť, a tiež zomiera. „Hľa, všetky duše — patria mne. Ako otcova duša, tak synova duša — patria mne. Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ — Ezechiel 18:4.

Otázka: Je Boh trojica?

Odpoveď: Jehovovi svedkovia veria, že Jehova je Zvrchovaný Pán vesmíru, ktorý nemá sebe rovného. „Počúvaj, ó, Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ ​(5. Mojžišova 6:4) Kristus Ježiš bol ako Slovo duchovným tvorom a prišiel na zem, poslúchnuc vôľu svojho Otca. Je podriadený Jehovovi. „Ale keď mu [Kristovi] bude všetko podrobené, potom sa aj sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým.“ — 1. Korinťanom 15:28; pozri aj Matúša 24:36; Marka 12:29; Jána 1:1–3, 14–18; Kolosanom 1:15–20.

  Svätý duch je Božia činná sila čiže energia v činnosti, nie osoba. — Skutky 2:1–4, 17, 18.

Otázka: Uctievajú Jehovovi svedkovia modly?

Odpoveď: Jehovovi svedkovia nepestujú modlárstvo žiadneho druhu, či sa to týka modiel, osôb alebo organizácií.

„Vieme, že modla nie je vo svete nič a že niet Boha okrem jedného. Lebo hoci sú takí, ktorí sa nazývajú ‚bohmi‘, či v nebi, alebo na zemi, tak ako je mnoho ‚bohov‘ a mnoho ‚pánov‘, pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko, a my pre neho; a je jeden Pán, Ježiš Kristus, prostredníctvom ktorého je všetko, a my prostredníctvom neho.“ — 1. Korinťanom 8:4–6; pozri aj Žalm 135:15–18.

Otázka: Slúžia Jehovovi svedkovia omšu alebo sa zúčastňujú prijímania?

Odpoveď: Jehovovi svedkovia neveria v transsubstanciáciu, čo je rímskokatolícka náuka. A predsa slávia Pánovu večeru v deň, ktorý zodpovedá židovskému 14. nizanu (zvyčajne v marci alebo v apríli) ako každoročnú pripomienku Kristovej smrti. Na tomto zhromaždení si v zbore podávajú nekvasený chlieb a červené víno ako symbol Kristovho bezhriešneho tela a obetnej krvi. Symboly prijímajú len tí, ktorí majú nádej vládnuť s Kristom v jeho nebeskom kráľovstve. — Marek 14:22–26; Lukáš 22:29; 1. Korinťanom 11:23–26; Zjavenie 14:1–5. *

[Obrázky]

Jehovovi svedkovia sa pravidelne schádzajú v sálach kráľovstva na štúdium Biblie

Sály kráľovstva: Ičihara, Japonsko (na predošlej strane) a Boituva, Brazília

[Poznámka pod čiarou]

[Tabuľka na strane 361]

Niektoré krajiny, v ktorých svedkovia zvestujú

Krajina Činní svedkovia

Argentína 88 000

Austrália 55 000

Brazília 328 000

Británia 126 000

Kanada 105 000

Kolumbia 50 000

Salvádor 20 000

Fínsko 18 000

Francúzsko 118 000

Nemecko 158 000

Grécko 25 000

Maďarsko 12 000

India 12 000

Taliansko 187 000

Japonsko 159 000

Kórea 67 000

Libanon 3 000

Mexiko 336 000

Nigéria 151 000

Filipíny 110 000

Poľsko 102 000

Portugalsko 39 000

Portoriko 25 000

Južná Afrika 52 000

Španielsko 88 000

USA 893 000

Venezuela 56 000

Zambia 78 000

25 krajín pod zákazom 99 000

Na celom svete za rok 1991: 66 000 zborov 4 279 000 svedkov

[Obrázky na strane 346]

Na mierovej soche OSN je vyrytý nápis: „Prekujeme svoje meče na radlice“; na „Izaiášovom múre“ je uvedený biblický text

[Obrázok na strane 351]

Jehovovi svedkovia veria v Kristovu výkupnú obeť za hriechy ľudstva

[Obrázky na strane 363]

Zjazdové sály Jehovových svedkov: letecký pohľad na sálu v East Pennines, Anglicko

Zjazdová sála vo Fort Lauderdale na Floride, USA, používaná pre anglické, španielske a francúzske programy

[Obrázky na strane 364]

Svetové ústredie Spoločnosti Strážna veža v Brooklyne, New York; (zhora vľavo) kancelárie, tlačiarne a obytné budovy (farebne zvýraznené)

[Obrázky na strane 365]

Kancelárie odbočiek Strážnej veže (zhora vľavo) v Južnej Afrike, v Španielsku a na Novom Zélande