Prečo sa zaujímať o iné náboženstvá?
1. kapitola
Prečo sa zaujímať o iné náboženstvá?
1–7. Aké sú niektoré prejavy rozmanitosti svetových náboženstiev?
NECH žijete kdekoľvek, určite ste mali možnosť na vlastné oči vidieť, ako náboženstvo vplýva na životy miliónov ľudí, a azda i na váš. V krajinách, kde sa rozvinul hinduizmus, môžete vidieť, ako ľudia vykonávajú púdžú — obrad, pri ktorom sa prinášajú bohom obete v podobe kokosových orechov, kvetov a jabĺk. Kňaz urobí veriacim na čelo bodku červeným alebo žltým farbivom, takzvaný tilak. A milióny ľudí sa každoročne schádzajú k rieke Gange, aby sa očistili v jej vodách.
2 V katolíckych krajinách uvidíte ľudí modliť sa v kostoloch a katedrálach s krížikom alebo ružencom v ruke. Guľôčky ruženca sú na počítanie modlitieb, predkladaných v oddanosti Márii. Kňazov a mníšky spoznáme hneď podľa ich čierneho odevu.
3 V protestantských krajinách je spústa modlitební a kostolov, v nedeľu sa farníci sviatočne vyobliekajú a zhromaždia sa spievať nábožné piesne a počúvať kázeň. Ich duchovní nosia čierny oblek so zvláštnym kňazským golierikom.
4 V islamských krajinách začujete hlasy muezínov, moslimských vyvolávačov, ktorí z minaretov päťkrát denne vyzývajú verných k obradnej modlitbe, salátu. Na Svätý korán hľadia ako na islamský svätý spis. Podľa
islamskej viery bol zjavený Bohom a odovzdaný prorokovi Muhammadovi prostredníctvom anjela Gabriela v siedmom storočí n. l.5 Na uliciach mnohých budhistických krajín sú výrazom zbožnosti mnísi, ktorých tu môžete vidieť zvyčajne v šafránovom, čiernom alebo červenom rúchu. Starobylé chrámy so sochami usmievavého Budhu sú dôkazom dávneho vzniku budhistickej viery.
6 Šintoizmus, udomácnený najmä v Japonsku, vstupuje do každodenného života rodinnými oltárikmi a obeťami predkom. Japonci neváhajú modliť sa i za tie najsvetskejšie veci, i za úspech pri školských skúškach.
7 Inú náboženskú činnosť, známu po celom svete, konajú ľudia chodiaci z domu do domu a stojaci na uliciach s Bibliou a biblickou literatúrou v ruke. Pri pohľade na časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! temer každý pozná, že títo ľudia sú Jehovovi svedkovia.
8. O čom svedčia dejiny náboženskej oddanosti?
8 O čom svedčí táto veľká rozmanitosť náboženskej oddanosti vo svete? O tom, že ľudstvo má už celé tisícročia duchovné potreby a túžby. Človek stále žije v skúškach a pod bremenami, v pochybnostiach a otázkach, ku ktorým patrí i hádanka smrti. Ako sa ľudia obracali k Bohu alebo k svojim bohom hľadajúc požehnanie a útechu, náboženské cítenie sa prejavovalo mnohými rozličnými spôsobmi. Náboženstvo sa pokúša odpovedať aj na veľké otázky: Prečo sme tu? Ako by sme mali žiť? Čo prinesie ľudstvu budúcnosť?
9. V akom zmysle prejavuje väčšina ľudí vo svojom živote istý druh náboženskej oddanosti?
9 Na druhej strane sú milióny ľudí, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo ani vieru v nejakého boha. To sú ateisti. Ďalší ľudia, agnostici, veria, že Boh je neznámy a pravdepodobne nepoznateľný. To, pravda, neznamená, že sú to ľudia bez zásad alebo bez etiky, práve tak ako mať náboženstvo neznamená, že človek má morálne zásady a etiku. No ak chápeme náboženstvo ako „oddanosť istej zásade, dôslednú vernosť, svedomitosť, zbožnú náklonnosť či príchylnosť“, tak väčšina ľudí, i ateisti a agnostici, prejavuje vo svojom živote istý druh náboženskej oddanosti. — The Shorter Oxford English Dictionary (Kratší oxfordský anglický slovník).
10. Má náboženstvo vplyv na moderný svet? Znázornite to.
10 Pri toľkých náboženstvách je vo svete, ktorý sa zásluhou zrýchľujúcej sa dopravy a oznamovacích prostriedkov neustále zmenšuje, vplyv rôznych vierovyznaní citeľný, či sa nám to páči, alebo nie. Rozhorčenie, ktoré prepuklo v roku 1989 nad knihou Satanské verše, napísanou, podľa mienky niektorých ľudí, ‚odpadnutým moslimom‘, jasne svedčí o tom, ako sa
náboženské cítenie skutočne môže prejaviť vo svetovom meradle. Islamskí vodcovia žiadali zákaz knihy, ba dokonca smrť autora. Prečo niektorí ľudia tak búrlivo reagujú vo veciach náboženstva?11. Prečo nie je nesprávne skúmať iné viery?
11 Ak máme na to odpovedať, musíme vedieť niečo o pozadí svetových náboženstiev. Ako konštatuje Geoffrey Parrinder v knihe World Religions—From Ancient History to the Present (Svetové náboženstvá — od dávnej histórie po dnešok): „Štúdium rozličných náboženstiev nemusí znamenať nevernosť vlastnej viere; tá sa môže skôr rozšíriť tým, že vidíme, ako druhí ľudia pátrali po skutočnom stave vecí a boli obohatení svojím hľadaním.“ Poznanie vedie k porozumeniu a porozumenie k tolerancii, k znášanlivosti voči ľuďom s inými názormi.
Prečo skúmať?
12. Aké činitele obvykle rozhodujú o náboženstve človeka?
12 Pomysleli ste si niekedy alebo povedali: ‚Mám svoje vlastné náboženstvo. Je to veľmi osobná vec. O tom sa s ľuďmi nerozprávam‘? Pravda, náboženstvo je veľmi osobné — prakticky od narodenia nám náboženské alebo etické predstavy vštepujú do mysle rodičia a príbuzní. V dôsledku toho obvykle prijímame náboženské ideály svojich rodičov a starých rodičov. Náboženstvo sa stalo takrečeno vecou rodinnej tradície. Kam to vedie? Tam, že v mnohých prípadoch nám naše náboženstvo vyberajú iní. Je to prosto otázka miesta a času nášho narodenia. Alebo, ako sa vyjadril historik Arnold Toynbee, príslušnosť človeka k určitému vierovyznaniu býva často určená „zemepisnou náhodou miesta jeho narodenia“.
13, 14. Prečo nie je rozumné domnievať sa, že náboženstvo prevzaté narodením je automaticky schválené Bohom?
Galaťanom 1:13, 14; Skutky 23:6.
13 No je rozumné domnievať sa, že náboženstvo prevzaté narodením je nevyhnutne celou pravdou? Ak ste sa narodili v Taliansku alebo v Južnej Amerike, asi ste nemali na výber, a boli ste vychovaný ako katolík. Pokiaľ ste sa narodili v Indii, pravdepodobne ste sa automaticky stali hinduistom, alebo ak ste z Pandžábu, azda sikhom. Ak boli vaši rodičia z Pakistanu, budete zrejme moslimom. Ak ste sa narodili niekedy v posledných desaťročiach v socialistickej krajine, možno ste tiež nemali na výber a boli ste vychovaný ako ateista. —14 Je teda náboženstvo, ktoré človek prevzal narodením, automaticky to jedine pravé, schválené Bohom? Keby sa týmto názorom riadilo ľudstvo celé tisícročia, mnohí ľudia by dodnes zotrvávali v primitívnom šamanizme a v starovekých kultoch plodnosti, na základe úsudku: ‚Čo bolo dobré pre mojich predkov, je dobré i pre mňa.‘
15, 16. Aký úžitok máme zo skúmania iných náboženstiev?
15 Pri širokej rozmanitosti náboženských prejavov, ktoré sa za uplynulých 6 000 rokov po celom svete rozvinuli, sa prinajmenej poučíme a rozšírime si obzor, keď porozumieme, čomu veria iní ľudia a ako ich viera vznikla. A možno nám to otvorí i výhľad na konkrétnejšiu nádej do budúcnosti.
16 V dôsledku prisťahovalectva a pohybu obyvateľstva dnes v mnohých krajinách žijú vedľa seba ľudia rôzneho náboženstva. Preto pochopenie stanoviska druhého môže prispieť k zmysluplnejšej výmene myšlienok a k rozhovorom medzi ľuďmi rôzneho vierovyznania. A možno sa tým odstráni i niečo z tej nenávisti vo svete, ktorá korení v náboženských rozporoch. Pravda, ľudia môžu vzájomne hlboko nesúhlasiť vo veci náboženskej vierouky, no niet dôvodu nenávidieť niekoho len preto, že má iný názor. — 1. Petra 3:15; 1. Jána 4:20, 21; Zjavenie 2:6.
17. Prečo by sme nemali nenávidieť ľudí, ktorých náboženské zmýšľanie sa odlišuje od nášho?
17 Staroveký židovský zákon stanovil: „Nebudeš nenávidieť 3. Mojžišova 19:17, 18, PKM) Zakladateľ kresťanstva vyhlásil: „Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Naďalej milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, čo vás nenávidia... A vaša odmena bude veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo je láskavý k nevďačným a zlým.“ (Lukáš 6:27, 35) Pod nadpisom „Skúšaná“ uvádza podobnú zásadu Korán (súra 60:7, K): „Možno, že Boh spôsobí, že medzi vami a tými, s ktorými ste v nepriateľstve, zavládne láska, lebo Boh je všemohúci a Boh je najviac odpúšťajúci a zľutovný.“
brata svojho v srdci svojom, dohovárajúc napomenieš druha svojho, aby si nenosil pre neho hriech. Nepomstíš sa a nebudeš nevražiť na synov ľudu svojho a milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Ja som HOSPODIN [Jehova].“ (18. Prečo záleží na tom, čomu človek verí?
18 Znášanlivosť a porozumenie sú naozaj potrebné, no neznamená to, že nezáleží na tom, čomu kto verí. Historik Geoffrey Parrinder povedal: „Niekedy sa hovorí, že všetky náboženstvá majú ten istý cieľ, alebo že sú rovnocennými cestami k pravde, ba dokonca, že všetky učia tie isté náuky... Jednako dávni Aztékovia, ktorí dvíhali k slnku tlčúce srdcia svojich obetí, určite nemali také dobré náboženstvo ako vyznávači pokojného Budhu.“ A potom, či by vo veciach uctievania nemal určovať sám Boh, čo je a čo nie je prijateľné? —Čo by malo byť meradlom náboženstva?
19. Ako by náboženstvo malo vplývať na správanie človeka?
19 Väčšina náboženstiev má síce súbor článkov viery čiže náuk, no tie často tvoria veľmi zložitú teológiu, presahujúcu chápanie priemerného laika. Predsa však v každom prípade možno uplatniť zákon príčiny a následku. Náboženské učenie by malo vplývať na osobnosť a na každodenné správanie každého veriaceho. Takže v správaní každého človeka sa zákonite bude vo väčšej či menšej miere zrkadliť jeho náboženské zázemie. Aký účinok má na vás vaše náboženstvo? Vytvára vaše náboženstvo láskavejších ľudí? Ľudí štedrejších, poctivejších, pokornejších, znášanlivejších a súcitnejších? To sú oprávnené otázky, pretože veľký náboženský učiteľ Ježiš Kristus tvrdil: „Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie; dobrý strom nemôže niesť bezcenné ovocie, ani skazený strom nemôže niesť znamenité ovocie. Každý strom, ktorý neprináša znamenité ovocie, sa vytína a hádže do ohňa. Týchto ľudí teda skutočne poznáte podľa ich ovocia.“ — Matúš 7:17–20.
20. Aké otázky sa vynárajú v súvislosti s náboženstvom v dejinách?
20 Svetové dejiny nás určite vedú k zamysleniu a vnucujú nám otázku, akú úlohu hralo náboženstvo v tých mnohých vojnách, ktoré ničili ľudstvo a spôsobovali nepredstaviteľné utrpenia. Prečo toľkí ľudia zabíjali a boli zabíjaní v mene náboženstva? Križiacke výpravy, inkvizícia, konflikty na Strednom východe a v Severnom Írsku, vraždenie medzi Irakom a Iránom (1980–1988), zrážky hinduistov a sikhov v Indii — všetky tieto udalosti istotne nútia mysliacich ľudí, aby si kládli otázky o náboženskej viere a etike. — Pozri rámček „Náboženstvo, láska a nenávisť“.
21. Aké ovocie podľa niektorých príkladov prinášalo kresťanstvo?
21 Svojím pokrytectvom v tejto sfére sa preslávila najmä ríša kresťanstva. V dvoch svetových vojnách Galaťanom 5:19–21.
katolík zabíjal katolíka a protestant protestanta na príkaz svojich „kresťanských“ politických vodcov. A pritom Biblia zreteľne stavia proti sebe skutky tela a ovocie ducha. O skutkoch tela hovorí, že sú to „smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty, závisť, pijatiky, hýrenie a podobné veci. Vopred vás pred tým varujem, podobne ako som vás vopred varoval, že tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ No takzvaní kresťania predsa po celé stáročia konajú také veci a ich duchovenstvo obvykle zatvára oči nad týmto ich počínaním. —22, 23. Aké ovocie by naproti tomu malo donášať pravé náboženstvo?
22 Naproti tomu pozitívne ovocie ducha sa opisuje ako: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie. Proti tomu niet zákona.“ Všetky náboženstvá by mali donášať tento druh pokojného ovocia. Robia to? Prináša ho vaše náboženstvo? — Galaťanom 5:22, 23.
23 Táto kniha, ktorá skúma, ako ľudstvo hľadalo Boha pomocou svetových náboženstiev, by teda mala priniesť odpoveď na niektoré z našich otázok. Avšak podľa akých kritérií by sa náboženstvo malo posudzovať? Kto určí normy?
‚Mne moje náboženstvo stačí‘
24, 25. Čo je výzvou každému človeku, pokiaľ ide o jeho náboženstvo?
24 Mnoho ľudí odmieta náboženské rozhovory slovami: ‚Mne moje náboženstvo stačí. Nikomu neubližujem a keď môžem, pomôžem.‘ Ale naozaj to stačí? Sú
naše osobné meradlá náboženstva dostačujúce na jeho posúdenie?25 Ak je náboženstvo „prejav viery a hlbokej úcty človeka k nadľudskej moci, ktorá je vyznávaná ako stvoriteľ a vládca vesmíru“, ako uvádza jeden slovník, potom by sme sa istotne mali pýtať: Je moje náboženstvo dostačujúce pre stvoriteľa a vládcu vesmíru? V takom prípade by stvoriteľ mal mať aj právo určiť, čo je prijateľné správanie, uctievanie a učenie, a čo nie. Na to je potrebné, aby zjavil ľudstvu svoju vôľu, a takéto zjavenie musí byť ľahko dosiahnuteľné a prístupné všetkým. Okrem toho by jeho zjavenia, aj keby boli dávané s odstupom storočí, mali byť vždy v súlade a dôsledné. A to je výzva každému človeku — aby preskúmal dôkazy a sám sa presvedčil, čo je prijatia hodná Božia vôľa.
26. Ktorá svätá kniha by mala slúžiť ako meradlo pravého uctievania a prečo?
26 Jedna z najstarších kníh, ktoré sa vyhlasujú za inšpirované Bohom, je Biblia. Je to zároveň najrozšírenejšia a najprekladanejšia kniha v celých dejinách. Takmer pred dvetisíc rokmi vyhlásil jeden z jej pisateľov: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ (Rimanom 12:2) Čo má byť zdrojom takých presvedčivých dôkazov? Ten istý pisateľ hovorí: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ Preto by inšpirovaná Biblia mala slúžiť ako spoľahlivé meradlo pravého a Bohu prijateľného uctievania. — 2. Timotejovi 3:16, 17.
27. a) Aké sväté spisy majú niektoré svetové náboženstvá? b) Aké by mali byť ich náuky v porovnaní s biblickými?
27 Najstaršia časť Biblie časovo predstihuje všetky ostatné náboženské spisy sveta. Tóra čiže prvých päť kníh Biblie, Zákon napísaný Mojžišom pod inšpiráciou, sa datuje do 15. a 16. storočia pred n. l. Na porovnanie: hinduistický spis Rigvéda (zbierka spevov) bol dokončený okolo roku 900 pred n. l. a nevyhlasuje o sebe, že je božsky inšpirovaný. Budhistický „kánon troch košov“ sa datuje do piateho storočia pred n. l. Korán, o ktorom sa tvrdí, že bol odovzdaný Bohom prostredníctvom anjela Gabriela, pochádza zo siedmeho storočia n. l. Kniha Mormonova, podľa správ daná Jozefovi Smithovi v Spojených štátoch anjelom menom Moroni, je výtvorom 19. storočia. Ak sú daktoré z týchto spisov božsky inšpirované, ako tvrdia niektorí, tak to, čo ponúkajú ako náboženské vedenie, by nemalo odporovať učeniu Biblie, ktorá je pôvodným inšpirovaným prameňom. Mali by tiež dávať odpovede na niektoré z najťažších otázok, s ktorými sa ľudstvo potýka.
Otázky, ktoré si vyžadujú odpoveď
28. Uveďte niektoré otázky, ktoré si vyžadujú odpovede.
28 1. Učí Biblia to, čo učí väčšina náboženstiev a čomu verí mnoho ľudí, totiž, že ľudia majú nesmrteľnú dušu a že smrť ju prenáša do inej ríše, „na onen svet“, do neba, pekla alebo očistca, alebo že sa duša vracia prevteľovaním?
2. Učí Biblia, že Zvrchovaný Pán vesmíru nemá meno? Učí, že je to jeden Boh, alebo že sú to tri osoby v jednom Bohu, alebo mnoho bohov?
3. Aké bolo podľa Biblie pôvodné Božie predsavzatie pri stvorení ľudí pre život na zemi?
4. Učí Biblia, že zem bude zničená? Alebo poukazuje len na koniec alebo záver skazeného svetového systému?
5. Ako možno skutočne dosiahnuť vnútorný pokoj a záchranu?
29. a) Akou prvoradou zásadou by sme sa mali riadiť pri hľadaní pravdy? b) Aké odpovede na naše otázky dáva Biblia?
29 Každé náboženstvo má iné odpovede, ale pri našom hľadaní „čistého náboženstva“ by sme mali nakoniec dospieť k záverom, ku ktorým si naozaj Boh želá, aby sme dospeli. (Jakub 1:27, RP) Prečo si to môžeme takto povedať? Pretože našou prvoradou zásadou bude: „Boh nech je nájdený ako pravdivý, aj keby bol každý človek nájdený ako luhár, ako je aj napísané: ‚Aby si dokázal, že si spravodlivý v svojich slovách, a aby si zvíťazil, keď budeš súdený.‘“ — Rimanom 3:4. *
30. O akých otázkach sa okrem iného bude uvažovať v nasledujúcej kapitole?
30 Nuž, keď už máme základ na skúmanie svetových náboženstiev, obráťme sa k počiatkom ľudského hľadania duchovných hodnôt. Čo vieme o tom, ako sa začalo náboženstvo? Aké spôsoby uctievania vznikli medzi starovekými a azda i medzi prírodnými národmi?
[Poznámka pod čiarou]
^ 29. ods. Ak vás zaujíma okamžitá biblická odpoveď na tieto otázky, odporúčame vyhľadať si tieto texty: 1) 1. Mojžišova 1:26; 2:7; Ezechiel 18:4, 20; 3. Mojžišova 24:17, 18; Matúš 10:28; 2) 5. Mojžišova 6:4; 1. Korinťanom 8:4–6; 3) 1. Mojžišova 1:27, 28; Zjavenie 21:1–4; 4) Kazateľ 1:4; Matúš 24:3, 7, 8; 5) Ján 3:16; 17:3; Filipanom 2:5–11; 4:6, 7; Hebrejom 5:9.
[Študijné otázky]
[Zvýraznený text na strane 16]
Všetky náboženstvá by mali donášať pokojné ovocie. Ale robia to?
[Rámček na strane 14]
Náboženstvo, láska a nenávisť
▪ „Náboženské vojny bývajú obzvlášť zúrivé. Keď ľudia bojujú o územie pre ekonomický zisk, dospievajú k bodu, v ktorom sa boj už nevypláca, a napokon uzavrú kompromis. Keď je príčinou náboženstvo, kompromis a zmierenie sa považujú za zlo.“ — Roger Shinn, profesor sociálnej etiky, Zväzový teologický seminár, New York.
▪ „Ľudia sa budú hádať pre náboženstvo, písať na jeho obranu, bojovať zaň, umierať zaň, všetko, len nie žiť preň... Tam, kde pravé náboženstvo zabránilo jednému zločinu, falošné náboženstvá poskytli zámienku pre tisíc zločinov.“ — Charles Caleb Colton (1825).
▪ „Máme práve dosť náboženstva na to, aby sme nenávideli, no nie dosť na to, aby sme sa milovali navzájom.“ — Jonathan Swift (1667–1745).
▪ „Ľudia nikdy nepáchajú zlo tak dokonale a tak nadšene, ako keď ho páchajú z náboženského presvedčenia.“ — Blaise Pascal (1623–1662).
▪ „Pravým účelom vyššieho náboženstva je vyžarovať duchovné rady a pravdy, ktoré sú jeho podstatou, do toľkých duší, koľko len môže dosiahnuť, aby tak každej z tých duší umožnilo naplniť pravý cieľ Človeka. Pravým cieľom Človeka je oslavovať Boha a tešiť sa z Neho navždy.“ — Arnold Toynbee, historik.
[Obrázky na strane 4]
Hindovia uctievajú rieku Gangu — nazývanú Ganga Ma čiže matka Ganga
Úprimní katolíci sa používaním ruženca obracajú k Márii
V niektorých budhistických krajinách väčšina mužov slúži istý čas v šafránovom rúchu ako mnísi
Veriaci moslimovia putujú aspoň raz do Mekky
[Obrázok na strane 6]
Jehovovi svedkovia, po celom svete známi zvestovateľskou činnosťou, v japonskom meste
[Obrázok na strane 9]
Krst dieťaťa v jednej z cirkví kresťanstva. Je náboženstvo, ktoré človek prevzal narodením, nevyhnutne to pravé?
[Obrázok na strane 11]
Ľudská obeť Aztékov. Sú všetky náboženstvá „rovnocennými cestami k pravde“?
[Obrázok na strane 13]
Milióny ľudí zabíjali a boli zabíjané v mene náboženstva