Jedinečný zdroj nadradenej múdrosti
3. časť
Jedinečný zdroj nadradenej múdrosti
1, 2. Prečo by sme mali skúmať Bibliu?
1 Je Biblia záznamom tejto nadradenej múdrosti? Môže nám dať pravdivé odpovede na dôležité otázky, súvisiace so zmyslom života?
2 Biblia si určite zasluhuje, aby sme ju skúmali. Jedným dôvodom je to, že Biblia je najneobyčajnejšia kniha, aká kedy bola zostavená, a je veľmi odlišná od ktorejkoľvek inej knihy. Pouvažujme nad nasledujúcimi faktami.
Najstaršia a najrozšírenejšia kniha
3, 4. Aká stará je Biblia?
3 Biblia je najstaršia kniha, ktorá kedy bola napísaná. Niektoré jej časti boli zostavené asi pred 3500 rokmi. Je o mnoho storočí staršia ako ktorákoľvek iná kniha považovaná za posvätnú. Obsahuje 66 kníh a prvá z nich bola napísaná asi tisíc rokov pred Budhom a Konfuciom a približne dvetisíc rokov pred Muhammadom.
4 Dejiny zaznamenané v Biblii siahajú až k počiatku ľudského rodu a vysvetľujú, ako sme sa sem na zem dostali. Dokonca nás privádza až do času, keď ešte ľudia neboli stvorení, a uvádza fakty o tvorení zeme.
5. Koľko starovekých rukopisov Biblie existuje v porovnaní so svetskými starovekými spismi?
5 V prípade iných náboženských a takisto aj nenáboženských kníh sa zachovalo len niekoľko kópií starých rukopisov. No existuje okolo 13 000 ručne písaných kópií Biblie alebo jej častí v hebrejčine a gréčtine, pričom niektoré sa datujú takmer do času písania originálu. Tieto odpisy sa zachovali aj napriek tomu, že proti Biblii boli namierené tie najintenzívnejšie útoky, aké si možno predstaviť.
6. V akom rozsahu je Biblia rozšírená?
6 Biblia je nepochybne aj najrozšírenejšou knihou v dejinách. Bolo rozšírených okolo troch miliárd Biblií alebo jej častí asi v dvetisíc jazykoch. Hovorí sa, že 98 percent ľudskej rodiny má prístup k Biblii vo svojom jazyku. Žiadna iná kniha sa jej v tom nevyrovná.
7. Čo možno povedať o presnosti Biblie?
7 Okrem toho, žiadnu inú starovekú knihu nemožno porovnať s Bibliou, čo sa týka presnosti. Vedci, historici, archeológovia, zemepisci, jazykoví odborníci a iní znovu a znovu potvrdzujú pravdivosť biblických záznamov.
Vedecká presnosť
8. Aká presná je Biblia v otázkach vedy?
8 Napríklad, hoci Biblia nebola napísaná ako vedecká učebnica, keď sa zaoberá vedeckými otázkami, je v súlade s pravou vedou. Ale iné staroveké knihy, ktoré sú považované za posvätné, obsahujú z vedeckého hľadiska mýty, nepresnosti a jednoznačné nepravdy. Všimnime si len štyri z mnohých príkladov vedeckej presnosti Biblie:
9, 10. Čo hovorila Biblia o tom, ako je Zem podopretá, namiesto toho, aby odrážala nevedecké názory svojej doby?
9 Ako sa Zem drží v priestore. V staroveku, keď bola Biblia písaná, jestvovalo veľa dohadov o tom, ako sa Zem drží v priestore. Niektorí verili, že Zem je podopretá štyrmi slonmi stojacimi na veľkej morskej korytnačke. Aristoteles, grécky filozof a vedec zo štvrtého storočia pred n. l., učil, že Zem určite nevisí v prázdnom priestore. Naopak, učil, že nebeské telesá sú pripútané k povrchu pevných, priehľadných sfér, pričom každá sféra spočíva vnútri inej sféry. Zem je údajne v najvnútornejšej sfére, a posledná, vonkajšia sféra, obsahuje hviezdy.
10 Biblia však namiesto toho, aby odrážala vymyslené, nevedecké názory, ktoré existovali v čase, keď bola písaná, jednoducho vyhlasovala (okolo roku 1473 pred n. l.): „[Boh] vešia zem na ničom.“ (Jób 26:7) V pôvodnej hebrejčine tu slovo pre „nič“ znamená „ani jedna vec“ a v Biblii sa vyskytuje len v tomto jednom prípade. Učenci uznávajú, že predstava, ktorú predkladá Biblia, predstava Zeme obklopenej prázdnym priestorom, bola v biblických časoch pozoruhodným pohľadom do budúcnosti. Theological Wordbook of the Old Testament hovorí: „Jób 26:7 jasne zobrazuje vtedajší známy svet ako zavesený v priestore, čím predstihol budúci vedecký objav.“
11, 12. Kedy ľudia porozumeli pravdivosti Jóba 26:7?
11 Tento presný biblický výrok bol zaznamenaný vyše 1100 rokov pred Aristotelom. A predsa sa Aristotelove názory vyučovali ako skutočnosť ešte asi 2000 rokov po jeho smrti! Napokon v roku 1687 n. l. Sir Isaac Newton uverejnil svoje zistenia, že Zem sa drží v priestore vo vzťahu k ostatným nebeským objektom vzájomnou príťažlivosťou čiže gravitáciou. Ale to bolo takmer 3200 rokov po tom, čo Biblia s elegantnou jednoduchosťou vyhlásila, že Zem visí „na ničom“.
12 Áno, asi pred 3500 rokmi Biblia správne uviedla, že Zem nemá žiadnu viditeľnú oporu, čo je v súlade so zákonmi gravitácie a pohybu, ktoré ľudia pochopili v nedávnej minulosti. „Ako mohol Jób poznať pravdu,“ povedal jeden učenec, „je otázka, na ktorú nemôžu ľahko odpovedať tí, ktorí popierajú inšpirovanosť Svätého Písma.“
13. Akú predstavu o tvare Zeme mali ľudia pred stáročiami a čo zmenilo ich zmýšľanie?
13 Tvar Zeme. The Encyclopedia Americana hovorí: „Najranejšia predstava, ktorú mali ľudia o Zemi, bola tá, že je to rovná, nehybná plocha v strede vesmíru... Predstava, že Zem je guľatá, nebola všeobecne prijatá skôr než počas renesancie.“ Niektorí raní moreplavci sa dokonca báli, že by sa mohli preplaviť cez okraj plochej Zeme. Keď sa však začal používať kompas a iné vynálezy, umožňovalo to dlhšie oceánske cesty. Tieto „objavné plavby“, vysvetľuje iná encyklopédia, „ukázali, že svet je guľatý, a nie plochý, ako dovtedy verila väčšina ľudí“.
14. Ako Biblia opísala tvar Zeme a kedy to bolo?
14 No už dávno pred takými plavbami, asi pred 2700 rokmi, Biblia hovorila: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme.“ (Izaiáš 40:22) Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako „kruh“, môže znamenať i „guľu“, ako uvádzajú rôzne príručky. Preto iné preklady Biblie hovoria o „zemeguli“ (Douay Version) a o „guľatej zemi“. — Moffatt.
15. Prečo Biblia nebola ovplyvnená nevedeckými názormi o Zemi?
15 Biblia teda nebola ovplyvnená vtedajšími prevládajúcimi nevedeckými názormi o podopieraní Zeme a o jej tvare. Dôvod je jednoduchý: Autorom Biblie je Autor vesmíru. Stvoril Zem, a preto by mal vedieť, na čom Zem visí a aký má tvar. A tak keď inšpiroval Bibliu, postaral sa o to, aby sa do nej nedostali nijaké nevedecké názory, nech by im v tom čase ostatní ľudia akokoľvek verili.
16. Ako je zloženie živých tvorov v súlade s biblickým vyhlásením?
16 Zloženie živých tvorov. „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme,“ uvádza 1. Mojžišova 2:7. The World Book Encyclopedia hovorí: „Všetky chemické prvky, z ktorých sa skladajú živí tvorovia, sú obsiahnuté aj v neživej hmote.“ A tak všetky základné chemické prvky, z ktorých sa skladajú živé organizmy, vrátane človeka, sa nachádzajú aj v zemi samej. To je v súlade s biblickým vyhlásením o materiáli, ktorý Boh použil pri tvorení ľudí a všetkých ostatných živých tvorov.
17. Aká je pravda v súvislosti s tým, ako začali existovať živé tvory?
17 „Podľa svojich druhov.“ Biblia vyhlasuje, že Boh stvoril prvú ľudskú dvojicu a že z nej pochádzajú všetci ostatní ľudia. (1. Mojžišova 1:26–28; 3:20) Hovorí, že ostatné živé tvory, napríklad ryby, vtáky a cicavce, takisto začali existovať „podľa svojich druhov“. (1. Mojžišova 1:11, 12, 21, 24, 25) Práve to vedci zistili v prirodzenom stvorení, totiž že všetko živé pochádza z rodiča rovnakého druhu. Výnimka neexistuje. Fyzik Raymo v tejto súvislosti poznamenáva: „Život plodí život; to sa neustále deje v každej bunke. Ale ako z neživého vzniklo živé? To je jedna z najväčších nezodpovedaných otázok v biológii a biológovia až dosiaľ nemôžu poskytnúť nič viac ako nepodložené dohady. Neživej hmote sa dajako podarilo zorganizovať tak, že sa stala živou... Autor Genezis mohol mať predsa len pravdu.“
Historická presnosť
18. Čo hovorí jeden právnik o historickej presnosti Biblie?
18 Spomedzi všetkých existujúcich kníh Biblia obsahuje najpresnejšie staroveké dejiny. Kniha A Lawyer Examines the Bible (Právnik skúma Bibliu) vyzdvihuje jej historickú presnosť slovami: „Romány, legendy a falošné svedectvá starostlivo umiestňujú udalosti, o ktorých hovoria, na nejaké vzdialené miesto a do nejakého neurčitého času, čím porušujú prvé pravidlá, ktoré sa ako právnici učíme pre dobrú obhajobu, že ,výpoveď musí obsahovať čas a miesto‘. No biblické rozprávanie nám udáva dátum a miesto spomínaných dejov s najväčšou presnosťou.“
19. Ako sa istý zdroj vyjadruje k historickým podrobnostiam Biblie?
19 The New Bible Dictionary uvádza: „[Pisateľ Skutkov] zasadzuje svoje rozprávanie do rámca súčasnej histórie; jeho stránky sú plné odvolávok na mestských úradníkov, provinčných miestodržiteľov, závislých kráľov a podobne, a tieto odkazy sa znovu a znovu preukazujú ako presne zodpovedajúce udávanému miestu a času.“
20, 21. Čo hovorí istý biblický učenec o biblických dejinách?
20 V diele The Union Bible Companion S. Austin Allibone hovorí: „Sir Isaac Newton... bol tiež vynikajúcim kritikom starovekých spisov a veľmi starostlivo skúmal Sväté Písma. Aký bol v tomto prípade jeho výrok? Hovorí: ‚V Novom Zákone nachádzam viac spoľahlivých znakov vierohodnosti ako v ktorejkoľvek svetskej histórii.‘ Dr. Johnson hovorí, že máme viac dokladov o tom, že Ježiš Kristus zomrel na Kalvárii, ako to uvádzajú evanjeliá, než o tom, že Iulius Caesar zomrel na Kapitole. Máme ich naozaj oveľa viac.“
21 Tento zdroj dodáva: „Spýtajte sa kohokoľvek, kto vyhlasuje, že pochybuje o pravdivosti dejín zaznamenaných v Evanjeliách, aký má dôvod veriť, že Caesar zomrel na Kapitole alebo že roku 800 bol cisár Karol Veľký korunovaný pápežom Levom III. za cisára Západu... Ako viete, že kedysi žil taký človek ako Karol I. [anglický kráľ], že bol sťatý a že sa namiesto neho stal vládcom Oliver Cromwell?... Sirovi Isaacovi Newtonovi sa pripisuje objavenie gravitačného zákona... Všetkým týmto tvrdeniam o mužoch, ktorých sme práve spomenuli, veríme a je to preto, že máme historický doklad o ich pravdivosti... Ak niektorí aj po predložení takého dôkazu, ako je tento, stále odmietajú veriť týmto tvrdeniam, necháme ich tak ako hlúpo zatvrdilých alebo beznádejne nevedomých.“
22. Prečo niektorí odmietajú prijať vierohodnosť Biblie?
22 Tento zdroj na záver uvádza: „Čo teda povedať o tých, ktorí bez ohľadu na to, že sa dnes nahromadili hojné doklady o vierohodnosti Svätých Písiem, vyhlasujú, že ich to nepresviedča?... Istotne máme dôvod vyvodiť z toho záver, že za to je zodpovedné skôr srdce ako hlava; že nechcú veriť tomu, čo pokoruje ich pýchu a čo ich núti žiť iným životom.“
Vnútorný súlad a úprimnosť
23, 24. Prečo je vnútorný súlad Biblie taký nezvyčajný?
23 Predstavte si, že by sa nejaká kniha začala písať v čase Rímskej ríše, jej písanie by pokračovalo počas stredoveku, bolo by dokončené v dnešnom 20. storočí a že by sa na písaní podieľalo veľa rôznych pisateľov. Keby ju písali takí odlišní pisatelia, ako vojaci, králi, kňazi, rybári, pastieri a lekári, čo by ste predpokladali? Čakali by ste, že kniha bude harmonická a súvislá? ‚To asi sotva!‘ zrejme poviete. No Biblia bola písaná práve za takýchto okolností. A predsa je ako celok harmonická, a to nielen v základných predstavách, ale aj v najmenších podrobnostiach.
24 Biblia je zbierkou 66 kníh, ktoré písali 40 rôzni pisatelia počas obdobia dlhšieho ako 1600 rokov. Písanie sa začalo v roku 1513 pred n. l. a bolo dokončené v roku 98 n. l. Pisatelia pochádzali z odlišných spoločenských vrstiev a mnohí nemali žiaden kontakt s ostatnými pisateľmi. No v celej knihe, ktorá takto vznikla, sa sleduje ústredná, súvislá téma, akoby ju vytvorila jedna myseľ. A na rozdiel od toho, čo si niektorí myslia, Biblia nie je výtvorom západnej civilizácie, ale napísali ju Orientálci.
25. Aké tvrdenie biblických pisateľov je podporené poctivosťou a úprimnosťou Biblie?
25 Kým väčšina starovekých pisateľov zaznamenala len svoje úspechy a cnosti, biblickí pisatelia otvorene pripúšťali svoje chyby i zlyhania svojich kráľov a vodcov. Knihy 4. Mojžišova 20:1–13 a 5. Mojžišova 32:50–52 podávajú správu o zlyhaní Mojžiša, pričom on sám tieto knihy napísal. V Jonášovi 1:1–3 a 4:1 je ukázané, ako zlyhal Jonáš, ktorý zapísal tieto správy. Matúš 17:18–20; 18:1–6; 20:20–28 a 26:56 zaznamenáva záporné vlastnosti, ktoré sa prejavili u Ježišových učeníkov. Preto poctivosť a úprimnosť biblických pisateľov podporuje ich tvrdenie, že boli inšpirovaní Bohom.
Najvýznačnejšia črta
26, 27. Prečo je Biblia taká presná vo vedeckých aj iných záležitostiach?
26 Sama Biblia odhaľuje, prečo je taká presná vo vedeckých, historických a iných záležitostiach a prečo je taká harmonická a poctivá. Ukazuje, že Autorom Biblie je Najvyššia Bytosť, všemohúci Boh, Stvoriteľ, ktorý je pôvodcom vesmíru. Ľudských pisateľov Biblie použil len ako svojich pisárov, tým že ich podnietil svojou mocnou činnou silou, aby zaznamenali to, k čomu ich inšpiroval.
27 Apoštol Pavol v Biblii vyhlasuje: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ Pavol povedal aj toto: „Keď ste dostali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17; 1. Tesaloničanom 2:13.
28. Odkiaľ teda pochádza Biblia?
28 Teda Biblia pochádza z mysle jedného Autora — Boha. A s jeho úžasnou mocou nebolo preňho ťažké zaistiť, aby sa až do dnešnej doby zachovalo nezmenené to, čo bolo napísané. Popredný odborník na biblické rukopisy, Sir Frederic Kenyon, o tom v roku 1940 povedal: „Dnes už zanikli posledné dôvody na akúkoľvek pochybnosť, že Písma sa nám zachovali v podstate tak, ako boli napísané.“
29. Ako sa dá znázorniť Božia schopnosť komunikovať?
29 Ľudia majú schopnosť vysielať rozhlasové a televízne signály na Zem zo vzdialenosti niekoľkotisíc kilometrov vo vesmíre, dokonca z Mesiaca. Kozmické sondy vyslali na Zem vedecké informácie a fotografie planét vzdialených stámilióny kilometrov. Stvoriteľ človeka, Tvorca rádiových vĺn, určite mohol urobiť prinajmenšom toľko. Preňho bolo skutočne jednoduché použiť svoju obrovskú moc na to, aby preniesol slová a obrazy do mysle tých, ktorých si zvolil na zapísanie správy v Biblii.
30. Želá si Boh, aby sa ľudia dozvedeli, aké má v súvislosti s nimi predsavzatie?
30 Navyše, v súvislosti so zemou a životom na nej existuje veľa vecí, ktoré poskytujú doklad o Božom záujme o ľudstvo. Preto je pochopiteľné, že Boh chce ľuďom pomôcť, aby zistili, kým je a aké má v súvislosti s nimi predsavzatie, a to tým, že to jasne vyjadruje v knihe — trvalom dokumente.
31. Prečo je zaznamenaná inšpirovaná správa oveľa výhodnejšia ako informácie odovzdávané ústnym podaním?
31 Zamyslime sa aj nad tým, akú výhodu má kniha pochádzajúca od Boha v porovnaní s informáciami, ktoré si ľudia odovzdávajú ústnym podaním. Ústne podanie by nebolo spoľahlivé, pretože ľudia vyjadrujú posolstvo vlastnými slovami a v priebehu času by sa jeho zmysel prekrútil. Hovoreným slovom by ďalej odovzdali informácie zo svojho pohľadu. Je však oveľa menej pravdepodobné, že by trvalý písaný záznam inšpirovaný Bohom obsahoval omyly. Knihu možno tiež reprodukovať a prekladať, takže ľudia rôznych jazykov si ju môžu prečítať a mať z nej úžitok. Nie je teda rozumné, že náš Stvoriteľ použil takýto prostriedok na odovzdanie informácií? Je to naozaj viac než rozumné, a Stvoriteľ hovorí, že práve to urobil.
Splnené proroctvá
32–34. Čo obsahuje Biblia na rozdiel od ktorejkoľvek inej knihy?
32 Okrem toho, Biblia nesie znak božskej inšpirácie celkom výnimočným spôsobom: je to kniha proroctiev, ktoré sa už bezchybne splnili alebo sa ďalej spĺňajú.
33 Napríklad zničenie starovekého Týru, pád Babylona, znovuvybudovanie Jeruzalema a vzostup a pád kráľov Médo-Perzie a Grécka boli v Biblii predpovedané veľmi podrobne. Tieto proroctvá boli také presné, že niektorí kritici sa pokúšali, hoci márne, tvrdiť, že boli napísané po tom, čo sa tieto udalosti stali. — Izaiáš 13:17–19; 44:27–45:1; Ezechiel 26:3–6; Daniel 8:1–7, 20–22.
34 Ježišove proroctvá o zničení Jeruzalema v roku 70 n. l. sa presne splnili. (Lukáš 19:41–44; 21:20, 21) A proroctvá, ktoré dal Ježiš a apoštol Pavol o „posledných dňoch“, sa do detailov spĺňajú práve v našej dobe. — 2. Timotejovi 3:1–5, 13; Matúš 24; Marek 13; Lukáš 21.
35. Prečo môžu biblické proroctvá pochádzať len od Stvoriteľa?
35 Žiadna ľudská myseľ, nech by bola akokoľvek inteligentná, by nemohla tak presne predpovedať budúce udalosti. Mohla to byť iba myseľ všemocného a všemúdreho Stvoriteľa vesmíru, ako o tom čítame v 2. Petra 1:20, 21: „Žiadne proroctvo Písma nepramení z nejakého osobného výkladu. Lebo nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“
Dáva odpoveď
36. Čo nám Biblia hovorí?
36 Teda Biblia v mnohých ohľadoch poskytuje doklady, že je inšpirovaným Slovom Najvyššej Bytosti. A keďže je takým Slovom, hovorí nám, prečo sú ľudia na zemi, prečo je tu toľko utrpenia, kam smerujeme a ako sa podmienky zmenia na lepšie. Zjavuje nám, že jestvuje najvyšší Boh, ktorý stvoril ľudí a túto zem s určitým predsavzatím, a že sa jeho predsavzatie splní. (Izaiáš 14:24) Biblia nám zjavuje aj to, aké je pravé náboženstvo a ako ho môžeme nájsť. Biblia je teda jediným zdrojom nadradenej múdrosti, ktorý nám môže pravdivo odpovedať na všetky dôležité otázky života. — Žalm 146:3; Príslovia 3:5; Izaiáš 2:2–4.
37. Aká otázka vzniká v súvislosti s krajinami takzvaného kresťanstva?
37 Hoci existuje množstvo dôkazov o vierohodnosti a pravdivosti Biblie, držia sa jej učenia všetci, ktorí hovoria, že ju prijímajú? Zamyslime sa nad krajinami, ktoré tvrdia, že sa držia kresťanského učenia, čiže nad takzvaným kresťanstvom. K Biblii majú prístup už veľa storočí. Ale naozaj ich myslenie a skutky odrážajú Božiu nadradenú múdrosť?
[Otázky]
[Obrázky na strane 11]
Sir Isaac Newton veril, že Zem sa drží v priestore vo vzťahu k ostatným nebeským objektom vzájomnou príťažlivosťou
Učenci uznávajú, že predstava, ktorú predkladá Biblia, predstava Zeme obklopenej prázdnym priestorom, bola v biblických časoch pozoruhodným pohľadom do budúcnosti
[Obrázok na strane 12]
Niektorí raní moreplavci sa dokonca báli, že by sa mohli preplaviť cez okraj plochej Zeme
[Obrázok na strane 13]
Je viac dokladov o tom, že existoval Ježiš Kristus, ako o tom, že žil Iulius Caesar, cisár Karol Veľký, Oliver Cromwell alebo pápež Lev III.
[Obrázok na strane 15]
Splnenie Ježišových proroctiev o zničení Jeruzalema v roku 70 n. l. potvrdzuje Titov oblúk v Ríme
