Má život zmysel?
1. časť
Má život zmysel?
1. Aké otázky často vznikajú o zmysle života a ako sa o tom vyjadril jeden človek?
Skôr či neskôr si takmer každý položí otázku, aký je zmysel života. Je zmyslom života tvrdo pracovať, aby sme si zlepšili životné podmienky, starať sa o rodinu, možno po 70 alebo 80 rokoch zomrieť a potom už viac neexistovať? Jeden mladý človek, ktorý mal takýto názor, povedal, že zmyslom života nie je nič iné, ako „žiť, mať deti, byť šťastný a potom zomrieť“. Ale je to pravda? Skutočne sa smrťou všetko končí?
2, 3. Prečo nadobúdanie hmotného bohatstva nie je dostatočným zmyslom života?
2 Mnohí ľudia tak vo východných, ako i v západných krajinách sa nazdávajú, že hlavným zmyslom žitia je nadobúdanie hmotného bohatstva. Veria, že to môže viesť k šťastnému a hodnotnému životu. No ako je to s ľuďmi, ktorí už hmotné bohatstvo majú? Kanadský spisovateľ Harry Bruce povedal: „Zarážajúci počet bohatých ľudí tvrdí, že nie sú šťastní.“ A dodal: „Prieskumy verejnej mienky odhaľujú, že Severná Amerika je postihnutá strašným pesimizmom... Je vôbec niekto šťastný? Ak áno, v čom spočíva tajomstvo šťastia?“
3 Bývalý americký prezident Jimmy Carter vyhlásil: „Zistili sme, že vlastniť veci a užívať ich neuspokojuje našu túžbu po zmysle... Hromadenie hmotných vecí nemôže vyplniť prázdnotu života, v ktorom niet nádeje ani zmyslu.“ A ďalší vedúci politik povedal: „Už niekoľko rokov sa intenzívne venujem hľadaniu pravdy o sebe a o svojom živote; veľa iných ľudí, ktorých poznám, robí to isté. Ľudia si viac ako kedykoľvek predtým kladú otázky: ,Kto sme? Čo je zmyslom nášho života?‘“
Stále ťažšie podmienky
4. Prečo niektorí pochybujú, že život má nejaký zmysel?
4 Mnohí, keď vidia, že životné podmienky sú stále ťažšie, pochybujú o tom, že život má nejaký zmysel. Na svete je vyše miliardy ľudí vážne chorých alebo podvyživených. Následkom toho len v Afrike zomiera každý rok asi desať miliónov detí. Počet obyvateľov zeme, ktorý sa blíži k 6 miliardám, sa každý rok ďalej zvyšuje o vyše 90 miliónov, pričom viac ako 90 percent tohto vzrastu pripadá na rozvojové krajiny. S touto neustále rastúcou populáciou sa zvyšujú aj požiadavky na jedlo, bývanie a priemyselnú výrobu, takže následkom priemyselných a iných znečisťujúcich látok sa ďalej ničí pôda, voda a vzduch.
5. Čo sa deje s vegetáciou na zemi?
5 Publikácia World Military and Social Expenditures 1991 (Svetové vojenské a sociálne výdavky za rok 1991) podáva správu: „Každý rok sa zničia lesy na ploche, ktorá sa rovná celkovej rozlohe [Veľkej Británie]. Pri súčasnom tempe (odlesňovania) odstránime do roku 2000 šesťdesiatpäť percent lesov vo vlhkých tropických oblastiach.“ Podľa jednej agentúry OSN sa v týchto oblastiach vytína 10 stromov na každý zasadený strom; v Afrike je tento pomer viac ako 20 stromov na jeden. Tak sa rozširujú púšte a každý rok sa plocha veľká ako Belgicko stáva pre poľnohospodárstvo nepoužiteľnou.
6, 7. Čo patrí k problémom, ktoré ľudskí vodcovia nie sú schopní vyriešiť, a aké otázky treba preto zodpovedať?
6 V tomto 20. storočí zomrelo vo vojnách štyrikrát viac ľudí ako v predchádzajúcich štyroch storočiach dohromady. Všade vzrastá zločinnosť, najmä násilné zločiny. Život sa stáva ťažším aj následkom rozpadu rodín, zneužívania drog, aidsu, pohlavne prenášaných chorôb a iných negatívnych činiteľov. A vodcovia sveta doteraz neboli schopní nájsť riešenie mnohých problémov, ktoré sužujú ľudskú rodinu. Preto je pochopiteľné, že ľudia sa pýtajú: Aký je zmysel života?
7 Ako sa k tejto otázke vyjadrili učenci a náboženskí vodcovia? Poskytli po všetkých tých mnohých storočiach uspokojivú odpoveď?
Čo hovoria
8, 9. a) Čo povedal o zmysle života jeden čínsky učenec? b) Čo vyhlásil istý človek, ktorý prežil nacistické vyhladzovacie tábory?
8 Konfuciánsky učenec Tu Wei-Ming povedal: „Základný zmysel života spočíva v našej obyčajnej, ľudskej existencii.“ Podľa tohto názoru ľudia sa budú aj naďalej rodiť, bojovať o existenciu a zomierať. V takom pohľade na svet je málo nádeje. A je to vôbec pravda?
9 Elie Wiesel, ktorý prežil nacistické vyhladzovacie tábory v druhej svetovej vojne, sa vyjadril: „‚Prečo sme tu?‘ To je najdôležitejšia otázka, s ktorou sa musí ľudská bytosť vyrovnať... Verím, že život má zmysel, napriek nezmyselnej smrti, ktorú som videl.“ No nedokázal povedať, aký je zmysel života.
10, 11. a) Ako jeden vydavateľ poukázal na to, že človek nepozná odpoveď? b) Prečo názor istého vedca evolucionistu nie je uspokojivý?
10 Vydavateľ Vermont Royster uviedol: „V úvahách o človeku samom... o jeho mieste v tomto vesmíre sme len o trochu ďalej ako vtedy, keď sa začal čas. Ešte stále nepoznáme odpoveď na otázky týkajúce sa toho, kto sme, prečo sme a kam smerujeme.“
11 Vedec evolucionista Stephen Jay Gould poznamenal: „Možno túžime po nejakej ,vyššej‘ odpovedi — ale takej niet.“ Pre takýchto evolucionistov je život bojom o prežitie najschopnejšieho a smrť je koniec všetkého. Ani v tomto názore nie je žiadna nádej. A opäť: je to pravda?
12, 13. Aké sú názory cirkevných vodcov? Sú uspokojivejšie ako názory svetských pozorovateľov?
12 Mnohí náboženskí vodcovia hovoria, že zmyslom života je viesť dobrý život, aby pri smrti mohla duša človeka ísť do neba a zostať tam naveky. Zlých ľudí naopak čakajú večné muky v pekelnom ohni. No podľa tohto názoru by na zemi pokračoval stále rovnako neuspokojivý život ako počas celých dejín. Ale ak Božím predsavzatím bolo to, aby ľudia žili v nebi ako anjeli, prečo ich už na začiatku nestvoril ako anjelov?
13 Dokonca i duchovní majú problém s takýmito názormi. Dr. W. R. Inge, bývalý dekan katedrály sv. Pavla v Londýne, raz povedal: „Celý život som sa snažil zistiť, aký je zmysel života. Pokúšal som sa nájsť odpoveď na tri problémy, ktoré som vždy považoval za základné: problém večnosti, problém ľudskej osobnosti a problém zla. Nepodarilo sa mi to. Nevyriešil som ani jeden z nich.“
Účinok
14, 15. Aký účinok majú na mnohých ľudí protichodné názory?
14 Aký účinok má toľko rozdielnych názorov učencov a náboženských vodcov na otázku zmyslu života? Mnohí reagujú tak ako jeden starší muž, ktorý povedal: „Väčšinu svojho života som si kládol otázku, prečo som tu. Ale teraz je mi to už jedno, či život má nejaký zmysel.“
15 Pomerne veľa ľudí, ktorí v náboženstvách sveta pozorujú to množstvo názorov, prichádza k záveru, že v skutočnosti nezáleží na tom, čomu človek verí. Majú pocit, že náboženstvo je len rozptýlením pre myseľ, niečo, čo má vniesť do mysle trocha pokoja a priniesť človeku útechu, aby sa mohol vyrovnať so životnými ťažkosťami. Iní si myslia, že náboženstvo nie je nič iné než povera. Majú pocit, že stáročné náboženské špekulácie nezodpovedali otázku o zmysle života, ani nezlepšili život obyčajných ľudí. A dejiny naozaj ukazujú, že náboženstvá tohto sveta často brzdili ľudský pokrok a boli príčinou nenávisti a vojen.
16. Aké dôležité je zistiť, aký je zmysel života?
16 Je však vôbec dôležité zistiť pravdu o zmysle života? Odborník na duševné zdravie Viktor Frankl odpovedá: „Snaha nájsť zmysel života je pre človeka základnou motivačnou silou... Trúfam si povedať, že na svete nie je nič, čo by človeku tak účinne pomáhalo prežiť aj tie najhoršie okolnosti, ako poznanie, že jeho život má nejaký zmysel.“
17. Aké otázky si teraz musíme položiť?
17 Keďže ľudské filozofie a náboženstvá nedokázali uspokojivo vysvetliť, aký je zmysel života, kde sa obrátiť, aby sme to zistili? Jestvuje nejaký zdroj nadradenej múdrosti, ktorý nám o tejto záležitosti môže povedať pravdu?
[Otázky]
[Obrázok na strane 4]
„Každý rok sa zničia lesy na ploche, ktorá sa rovná celkovej rozlohe [Veľkej Británie]“
[Obrázok na strane 5]
„Väčšinu svojho života som si kládol otázku, prečo som tu“
