Krv, ktorá naozaj zachraňuje životy

Určité myšlienky sú jasné už z predchádzajúcej úvahy. Hoci mnoho ľudí sa pozerá na transfúzie krvi ako na prostriedok záchrany života, napriek tomu sú veľmi riskantné. V dôsledku transfúzií každý rok zomierajú tisíce, ďalší ťažko ochorejú a musia sa trápiť s dlhodobými následkami. Preto aj z telesného hľadiska je práve teraz múdre poslúchať biblický príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘. — Skutky 15: 28, 29.

Ak pacienti žiadajú bezkrvnú lekársku pomoc, sú ochránení pred mnohými  nebezpečenstvami. Zruční lekári (ktorí reagovali na výzvu, aby takto zaobchádzali s Jehovovými svedkami) už vyvinuli bezpečné a účinné štandardné metódy. Dokázali to mnohé lekárske správy. Lekári, ktorí kvalitne liečia bez krvi, nedopúšťajú sa kompromisu voči cenným liečebným zásadám. Naopak, dokazujú úctu voči právu pacienta poznať riziká a prínosy, takže pacient sa môže po poučení rozhodnúť, čo sa bude diať s jeho telom a životom.

Nie sme naivní, a uvedomujeme si, že s týmto postojom nebudú všetci súhlasiť. Ľudia sa odlišujú svojím svedomím, etikou a lekárskym náhľadom. Preto iní, vrátane lekárov, azda ťažko prijmú pacientovo rozhodnutie zdržať sa krvi. Jeden newyorský chirurg napísal: „Nikdy nezabudnem na chvíle, keď som pred pätnástimi rokmi ako mladý sekundár stál pri lôžku Jehovovho svedka, ktorý vykrvácal na smrť z dvanástorníkového vredu. Rešpektovalo sa pacientovo prianie a nebola mu podaná transfúzia, ale napriek tomu si spomínam na hlboký pocit nespokojnosti, ktorý som prežíval ako lekár.“

Tento lekár určite veril, že v tomto prípade by krv zachránila život. Ale rok po tom, čo napísal uvedené slová, povedal, že pred začiatkom éry transfúzií gastrointestinálne krvácanie malo „úmrtnosť iba 2,5 percenta“. Odvtedy, čo sa transfúzie stali bežné, ‚väčšina veľkých štúdií hovorí o 10–percentnej úmrtnosti‘. Prečo je úmrtnosť štyrikrát vyššia? Bádatelia hovoria: „Okamžitá transfúzia krvi zrejme zvráti hyperkoagulačnú odpoveď na krvácanie, a tak podporí ďalšie krvácanie.“ Keď spomínaný svedok s krvácajúcim vredom odmietol krv, jeho voľba mala v skutočnosti zväčšiť jeho vyhliadky na prežitie.

Ten istý chirurg dodal: „Čas a liečenie mnohých pacientov spôsobili, že meníme svoj názor, takže dnes považujem dôveru medzi pacientom a lekárom, a povinnosť rešpektovať pacientovo želanie, za oveľa dôležitejšie ako novú lekársku technológiu, ktorá nás obklopuje... Je zaujímavé, že pocit nespokojnosti teraz ustúpil pred úctou a vážnosťou voči pevnosti viery vtedajšieho pacienta.“ Lekár nakoniec povedal: ‚To mi pripomína, aby som vždy rešpektoval osobné a náboženské prianie pacienta bez ohľadu na vlastné pocity alebo celkové následky.‘

Azda už môžeme chápať to, čo si mnoho lekárov začalo vážiť v priebehu času a po liečbe mnohých pacientov‘. Aj pri najlepšej lekárskej opatere a v tých najlepších nemocniciach ľudia zomierajú. Zomierajú s transfúziou krvi, aj bez nej. Všetci starneme a koniec života sa blíži. To nie je fatalizmus. Je to skutočnosť. Smrť je životnou skutočnosťou.

Zo správ vidno, že ľudia, ktorí si nevážia Boží zákon o krvi, často okúsia  okamžité alebo neskoršie poškodenie. Niektorí pre krv zomrú. A tí, ktorí prežijú, nezískajú nekonečný život. Transfúzia krvi totiž nezachraňuje život natrvalo.

Väčšine, ktorá z náboženských alebo zdravotných dôvodov odmieta krv, ale prijíma alternatívne lekárske ošetrenie, sa darí dobre. Tak môže predĺžiť svoj život o roky. Ale nie naveky.

To, že všetci ľudia sú nedokonalí a postupne zomierajú, nás privádza k najdôležitejšej pravde o tom, čo Biblia hovorí o krvi. Ak tejto pravde rozumieme a ak si ju vážime, uvidíme, ako krv môže naozaj zachrániť život — náš život — naveky.

JEDINÁ KRV, KTORÁ ZACHRAŇUJE ŽIVOT

Ako sme už čítali, Boh povedal celému ľudstvu, že nesmie jesť krv. Prečo? Lebo krv predstavuje život. (1. Mojžišova 9:3–6) Neskôr to vysvetlil v Zákonníku, ktorý dal Izraelu. Keď bola na oltári krv obetných zvierat, Zákonník vstúpil do platnosti. (2. Mojžišova 24:3–8) Zákony tejto zbierky zdôrazňovali, že všetci ľudia sú nedokonalí. Sú hriešni, ako to hovorí Biblia. Boh oznámil Izraelčanom, že prostredníctvom zvieracích obetí, ktoré mu predložia, môžu dať najavo svoju túžbu, aby ich hriechy boli zahladené. (3. Mojžišova 4:4–7, 13–18, 22–30) Vieme, že to od nich Boh vyžadoval vtedy, ale nevyžaduje to od svojich ctiteľov dnes. Ale má to životne dôležitý dosah aj pre nás.

 Boh sám vysvetľuje zásadu, ktorá je základom týchto obetí: „Duša [čiže život] tela je v krvi a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi.“ — 3. Mojžišova 17:11, 12, RP.

Počas starovekého sviatku nazvaného Deň zmierenia vniesol izraelský veľkňaz krv obetovaných zvierat do najsvätejšej časti chrámu, do strediska uctievania Boha. To bolo symbolickou žiadosťou k Bohu o zahladenie hriechov ľudu. (3. Mojžišova 16:3–6, 11–16) Tieto obete však neodstránili všetky hriechy, takže sa museli opakovať každý rok. Napriek tomu sa takéto používanie krvi stalo významným vzorom.

Závažnou biblickou náukou je, že Boh nakoniec dá jednu dokonalú obeť, ktorá môže úplne zmieriť hriechy všetkých veriacich. To sa nazýva výkupné a sústreďuje sa na obeť predpovedaného Mesiáša, Krista.

Biblia porovnáva úlohu Mesiáša s tým, čo sa odohrávalo na Deň zmierenia: „Ale keď prišiel Kristus ako veľkňaz dobrých vecí, ktoré nastali prostredníctvom väčšieho a dokonalejšieho [chrámu], ktorý nebol urobený rukami,... nevošiel s krvou kozliat a mladých býkov, ale so svojou vlastnou krvou raz navždy do svätého miesta [neba] a získal pre nás večné oslobodenie. Áno, takmer všetko sa očisťuje podľa Zákona krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.“ — Hebrejom 9:11, 12, 22.

Z toho vidno, že si musíme osvojiť Boží náhľad na krv. Stvoriteľ svojím právom rozhodol o jedinom použití krvi. Starí Izraelčania mohli mať zdravotný úžitok z toho, že neprijímali zvieraciu ani ľudskú krv, ale to nebolo to najdôležitejšie. (Izaiáš 48:17) Mali sa vyhnúť, aby si neudržiavali život krvou, preto, že by to bolo nezdravé, ale preto, že to znesväcovalo Boha. Mali sa zdržiavať krvi nie preto, že by bola nakazená, ale preto, že je drahocenná a môže spôsobiť odpustenie.

Apoštol Pavol vysvetľuje výkupné: „Prostredníctvom neho máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov, podľa bohatstva jeho nezaslúženej láskavosti.“ ​(Efezanom 1:7) Pôvodné grécke slovo, ktoré sa tu vyskytuje, je správne preložené slovom „krv“, ale mnohé biblické preklady ho chybne nahrádzajú slovom „smrť“. Čitateľ si tak nevšimne, aký sa tu kladie dôraz na krv z pohľadu nášho Stvoriteľa a na obetnú hodnotu, ktorú On s ňou spojil.

Námet celej Biblie sa točí okolo myšlienky, že Kristus zomrel ako dokonalá výkupná obeť, ale nezostal mŕtvy. Podľa vzoru, ktorý Boh stanovil na Deň zmierenia, Ježiš bol zobudený do neba, aby sa „za nás zjavil pred osobou Boha“. Predložil tam hodnotu svojej obetnej krvi. (Hebrejom 9:24) Biblia zdôrazňuje, že sa musíme vyhýbať akémukoľvek konaniu, ktoré by znamenalo, že ‚šliapeme Božieho Syna a považujeme hodnotu krvi zmluvy za obyčajnú‘. Len tak si môžeme zachovať dobrý vzťah a pokoj s Bohom. — Hebrejom 10:29; Kolosanom 1:20.

TEŠME SA ZO ŽIVOTA ZACHRÁNENÉHO KRVOU

Keď porozumieme, čo hovorí Boh o krvi, osvojíme si najväčšiu úctu k jej životodarnej hodnote. Písma opisujú Krista ako toho, ‚ktorý nás miluje a ktorý nás  uvoľnil z našich hriechov svojou krvou‘. (Zjavenie 1:5; Ján 3:16) Skrze Ježišovu krv možno získať úplné a trvalé odpustenie našich hriechov. Apoštol Pavol napísal: „Tým skôr budeme prostredníctvom neho zachránení od hnevu, keď sme teraz jeho krvou vyhlásení za spravodlivých.“ Takto môže byť život zachránený krvou navždy. — Rimanom 5:9; Hebrejom 9:14.

Už dávno Boh Jehova sľúbil, že skrze Krista ‚budú požehnané všetky národy zeme‘. (1. Mojžišova 22:18, RP) Toto požehnanie bude znamenať obnovu zeme, z ktorej sa stane raj. Veriace ľudstvo už nebudú trápiť choroby, starnutie, ani smrť. Všetci sa budú tešiť z požehnania, ktoré oveľa prevyšuje dočasnú pomoc, ktorú nám dnes môže ponúknuť zdravotnícky personál. Máme takýto nádherný sľub: „A zotrie im každú slzu z očí a smrti už nebude a nebude už ani zármutku ani kriku ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:4.

Aké je múdre vziať si k srdcu všetky Božie požiadavky! Zahŕňajú poslúchať jeho príkaz o krvi a to znamená nezneužiť ju ani v medicíne. Tak nebudeme žiť iba pre nejaký okamih. Skôr dáme najavo hlbokú úctu k životu a k vyhliadke na večný život v ľudskej dokonalosti.

[Rámček na strane 25]

Boží ľud odmieta udržať si život krvou nie zato, že by to bolo nezdravé, ale preto, že je to nesväté; a nie preto, že krv je nakazená, ale preto, že je drahocenná.

[Obrázok na strane 24]

„Prostredníctvom neho [Ježiša] máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, odpustenie svojich hriechov.“ — Efezanom 1:7.

[Obrázok na strane 26]

Záchrana života Ježišovou krvou otvára cestu k nekonečnému zdravému životu v pozemskom raji