Ako sa začal život?
1. kapitola
Ako sa začal život?
1. Nakoľko je rozšírený život na planéte Zem?
ŽIVOT je všade okolo nás. Svedčí o tom bzučanie hmyzu, spev vtákov i šuchotanie drobných živočíchov v krovinách. Život je v ľadových polárnych oblastiach a vo vyprahnutých púšťach. Stretneme sa s ním v moriach, na ich slnkom zaliatej hladine i v najtemnejších hĺbkach. Vysoko v atmosfére plávajú vzduchom drobučkí tvorovia. Dolu pod našimi nohami pracujú v pôde nevyčísliteľné bilióny mikroorganizmov a robia zem úrodnou, umožňujúcou rast zelených rastlín, od ktorých sú závislé ostatné formy života.
2. Akými otázkami sa ľudia už oddávna zaoberajú?
2 Hojnosť a rozmanitosť života na Zemi prekonáva naše predstavy. Ako sa to všetko začalo? Kde sa tu vzala táto planéta a všetci jej obyvatelia? A najmä, ako začalo existovať ľudstvo? Vyvinuli sme sa zo zvierat podobných opiciam? Alebo sme boli stvorení? Ako sme sa sem dostali? A ak to zistíme, čo to bude znamenať pre našu budúcnosť? Také otázky sa vynárajú už oddávna a v mysliach mnohých stále zostávajú nezodpovedané.
3. Čo si niektorí ľudia myslia o takýchto otázkach, ale prečo sú pre každého dôležité?
3 Možno máte pocit, že tieto otázky sa vás netýkajú. Možno si poviete: ‚Nie je podstatné, ako som sa sem dostal — jednoducho som tu. A budem tu pravdepodobne žiť šesťdesiat, sedemdesiat alebo možno osemdesiat rokov — ktovie? Ale či sme boli stvorení, alebo sme sa vyvinuli, to na veci nič nemení.‘ A predsa by sa tým mohlo zmeniť veľmi veľa — ako dlho budete žiť, spôsob vášho života, podmienky, v ktorých žijete. To preto, lebo celý náš postoj k životu a budúcnosti vyplýva z nášho názoru na pôvod života. A to, akým spôsobom tu život naozaj vznikol, bude mať určite vplyv na budúce smerovanie dejín a na naše miesto v nich.
Rozdielne názory
4. Čo si mnohí ľudia myslia o budúcnosti života na Zemi?
4 Mnohí z tých, ktorí prijímajú teóriu evolúcie, sú toho názoru, že k životu vždy bude patriť intenzívne súperenie sprevádzané bojmi, nenávisťou, vojnami a zomieraním. Ba niektorí sa domnievajú, že človek by sa v blízkej budúcnosti mohol sám zničiť. Jeden z popredných vedcov poznamenal: „Do posledného súdu nám možno ostáva len niekoľko desaťročí... Vývoj jadrových zbraní a ich nosných systémov skôr či neskôr povedie k svetovej katastrofe.“1 Ale aj keby k čomusi takému v blízkej budúcnosti nedošlo, mnohí ľudia sú presvedčení, že v okamihu, keď sa život človeka následkom smrti skončí, prestáva človek existovať navždy. Iní sa domnievajú, že v budúcnosti všetok život na Zemi zanikne. Rozvíjajú teóriu, že Slnko sa rozrastie na červenú obriu hviezdu a nastane situácia, keď „oceány začnú vrieť, atmosféra unikne do priestoru a našu planétu postihne nesmierna katastrofa najväčších rozmerov, aké si možno predstaviť“.2
5. a) Aký názor o Zemi majú „vedeckí kreacionisti“? b) Aké otázky takýto názor vyvoláva?
5 „Vedeckí kreacionisti“ sa bránia takýmto záverom. Ale svojím výkladom biblickej správy o stvorení dospeli k tvrdeniu, že Zem je stará iba 6 000 rokov a že každý zo šiestich „dní“, ktoré biblická kniha Genezis vymeriava pre stvorenie, trval iba 24 hodín. Je však takáto predstava správnym vyjadrením toho, čo hovorí Biblia? Bola Zem a všetky formy života na nej stvorené v doslovných šiestich dňoch? Alebo je tu oprávnený dôvod prijať inú možnosť?
6. Na čom by sa mali zakladať naše závery o vzniku života na Zemi a akým spôsobom nechal Darwin túto tému otvorenú?
6 Mnohí sa vo svojich úvahách o počiatku života nechávajú ovládať všeobecne rozšírenými názormi a pocitmi. Ak sa tomu chceme vyhnúť a prísť k správnym záverom, musíme možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy, posúdiť nezaujato. Stojí za povšimnutie, že i najznámejší zástanca evolúcie Charles Darwin naznačil, že si je vedomý nedostatkov svojej teórie. V závere svojho diela O pôvode druhov píše o tom, aký vznešený je „pohľad na život s jeho rôznymi silami ako na pôvodne vdýchnutý stvoriteľom do niekoľkých foriem alebo do jedinej“,3 čím zjavne ukázal, že otázka pôvodu je otvorená ďalšiemu skúmaniu.
Predmetom sporu nie je veda
7. Aké vysvetlenie sa tu uvádza vzhľadom na vedu a našu úctu k nej?
7 Prv než prejdeme ďalej, bude užitočné ujasniť si jednu vec: Predmetom sporu nebudú úspechy vedy. Každý informovaný človek si uvedomuje úžasné výsledky dosiahnuté v mnohých oblastiach vedy. Vedecký výskum výrazne rozšíril naše poznatky o vesmíre, o Zemi a o živote. Skúmanie ľudského tela otvorilo cesty k liečeniu chorôb a úrazov. Vďaka rýchlym pokrokom v elektronike sme vstúpili do veku počítačov, ktorý veľmi zmenil náš život. Vedci dosiahli ohromujúce výkony, boli dokonca vyslaní ľudia na Mesiac a vrátili sa na Zem. Je jedine správne, ak si vážime profesionálne výkony, ktoré tak veľmi prispeli k nášmu poznaniu sveta okolo nás, od vecí nepredstaviteľne malých po nekonečne veľké.
8. Ako sa v tejto knihe používa výraz evolúcia a v akej súvislosti sa používa výraz stvorenie?
8 Tu bude zároveň namieste ujasniť si definície: Evolúcia, ako sa o nej bude hovoriť v tejto knihe, znamená organickú evolúciu — teóriu, že prvý živý organizmus sa vyvinul z neživej hmoty a potom, ako sa tvrdí, sa počas svojej reprodukcie menil na rôzne druhy živých organizmov, až nakoniec vytvoril všetky formy života, ktoré kedy na Zemi existovali, vrátane ľudí. A k tomu všetkému došlo údajne bez inteligentného riadenia alebo nadprirodzeného zásahu. Na druhej strane stvorenie znamená záver, že vznik živých organizmov možno vysvetliť len existenciou všemohúceho Boha, ktorý skonštruoval a vytvoril vesmír a všetky základné druhy života na zemi.
Niektoré zásadné otázky
9. Čo tvrdia o stvorení tí, ktorí prijímajú evolúciu, aké otázky však môžu vzniknúť takisto o evolúcii, ako aj o stvorení?
9 Samozrejme, medzi evolučnou teóriou a biblickou správou o stvorení sú zásadné rozdiely. Tí, ktorí prijímajú evolúciu, tvrdia, že stvorenie je nevedecké. Ale ak chceme byť voči sebe poctiví, môžeme si otázku postaviť aj inak: Je vedecky opodstatnená evolúcia? A na druhej strane, je správa z Genezis jedným zo starovekých mýtov o stvorení, ako sa obvykle tvrdí? Alebo je v súlade s objavmi modernej vedy? A ako odpovedať na ďalšie otázky, ktoré mnohých znepokojujú: Ak existuje všemohúci stvoriteľ, prečo je toľko vojen, hladu a chorôb, následkom čoho predčasne zomierajú milióny ľudí? Prečo pripustil toľko utrpenia? A ďalej, ak stvoriteľ existuje, zjavuje nám, čo prinesie budúcnosť?
10. a) Čo je cieľom tejto knihy a akú nádej vyjadrujú vydavatelia? b) Prečo je také dôležité uvažovať o týchto veciach?
10 Je cieľom tejto knihy preskúmať podobné otázky a to, čo s nimi súvisí. Vydavatelia dúfajú, že bez zaujatosti pouvažujete nad jej obsahom. Prečo by to malo byť dôležité? Preto, lebo tieto informácie môžu mať pre vás oveľa väčšiu hodnotu, než akú im zatiaľ prikladáte.
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 7]
Vyvinul sa život, alebo bol stvorený?
[Zvýraznený text na strane 8]
Celý náš postoj k životu a budúcnosti vyplýva z nášho názoru na pôvod života
[Zvýraznený text na strane 10]
Tí, ktorí prijímajú evolúciu, tvrdia, že stvorenie je nevedecké; ale možno s dobrým svedomím vyhlásiť, že teória evolúcie je vedecky opodstatnená?
[Rámček/obrázok na stranách 12, 13]
Veci, ktoré sú na zamyslenie
Náš svet je plný zázračných vecí:
Veci veľké: Západ slnka, pri ktorom sa nebo na západe mení v požiar farieb. Nočná obloha posiata hviezdami. Koruny vysokých stromov, ktorými prenikajú šípy slnečného svetla. Zubaté horské hrebene, ktorých ľadové vrcholy sa jagajú v slnci. Vzdúvajúci sa, víchrom zmietaný oceán. Toto všetko nám spôsobuje potešenie a napĺňa nás úctou a bázňou.
Veci malé: Drobný vtáčik, penica čiernohlavá, letí vysoko nad Atlantikom a na svojej ceste do Južnej Ameriky zamieri k Afrike. Vo výške asi šiestich kilometrov zachytí vzdušný prúd, ktorý zmení jeho smer a nesie ho k Južnej Amerike. Riadený svojím migračným inštinktom drží sa svojej trasy merajúcej 4 000 kilometrov po niekoľko dní — dvadsať gramov odvahy v balíčku peria. Vzbudzuje to v nás úžas a obdiv.
Veci dômyselné: Netopiere, ktoré sa orientujú pomocou ultrazvuku. Úhory, ktoré vyrábajú elektrinu. Čajky, ktoré odsoľujú morskú vodu. Osy, ktoré vyrábajú papier. Termity, ktoré inštalujú vzduchotechniku. Chobotnice, ktoré sa pohybujú na tryskový pohon. Vtáky, ktoré stavajú alebo pletú obytné domy. Mravce, ktoré záhradníčia a šijú alebo chovajú domáce zvieratá. Svätojánske mušky so svojimi zabudovanými svietidlami. Žasneme nad toľkým dômyslom.
Veci jednoduché: V neskorších rokoch nášho života stávajú sa často predmetom našej pozornosti veci, ktoré sme kedysi väčšinou prijímali ako samozrejmé: Úsmev. Dotyk ruky. Láskavé slovo. Drobný kvietok. Spev vtákov. Hrejúce slnečné lúče.
Keď premýšľame o takýchto úchvatných veľkých veciach, o malých veciach, ktoré v nás vzbudzujú obdiv, dômyselných veciach, nad ktorými žasneme, o jednoduchých veciach, ktoré si vieme oceniť až neskôr — čomu prisúdime ich vznik? Ako sa takéto veci vôbec dajú vysvetliť? Odkiaľ sa tu vzali?
[Celostránkový obrázok na strane 6]
[Obrázok na strane 9]
Iba 6 000 rokov?
[Obrázok na strane 11]
Je správne, ak si vážime vedecké objavy, ktoré tak veľmi prispeli k rozšíreniu nášho poznania
