Je Biblia naozaj inšpirovaná Bohom?
18. kapitola
Je Biblia naozaj inšpirovaná Bohom?
1. Akú schopnosť má stvoriteľ na rozdiel od človeka?
ŽIADEN človek nemôže presne do všetkých podrobností predpovedať budúcnosť. Vymyká sa to ľudským možnostiam. Stvoriteľ vesmíru však pozná všetky potrebné skutočnosti a môže aj riadiť udalosti. Preto sa dá o ňom povedať, že „od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali“. — Izaiáš 46:10; 41:22, 23.
2. Čo by bolo pôsobivým dôkazom, že Biblia je inšpirovaná Bohom?
2 Biblia obsahuje stovky proroctiev. Splnili sa presne? Ak áno, bol by to pôsobivý dôkaz, že Biblia je ‚inšpirovaná Bohom‘. (2. Timotejovi 3:16, 17) A vyvolalo by to dôveru aj k ďalším proroctvám o udalostiach, ku ktorým má ešte prísť. Preto bude užitočné pozrieť sa späť na niektoré proroctvá, ktoré sa už splnili.
Zánik Týru
3. Čo bolo predpovedané o Týre?
3 Týrus bol významným prístavným mestom vo Fenícii a správal sa zradne k starovekému Izraelu, k svojmu južnému susedovi, ktorý uctieval Jehovu. Prostredníctvom proroka, ktorý sa volal Ezechiel, Jehova predpovedal Týru vyše 250 rokov vopred úplné zničenie. Jehova vyhlásil: „Proti tebe privediem mnoho národov... A istotne budú múry Týru privedené do skazy a zboria jeho veže a ja z neho oškrabem jeho prach a urobím z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu. Stane sa miestom na sušenie vlečných sietí uprostred mora.“ Ezechiel vopred označil menom aj prvý národ, ktorý obľahne Týrus, a jeho vodcu: „Hľa, privádzam proti Týru od severu babylonského kráľa Nabuchodonozora.“ — Ezechiel 26:3–5, 7.
4. a) Ako sa splnili proroctvá o tom, že Babylončania dobyjú Týrus? b) Prečo Babylončania nemohli nič ukoristiť?
4 Tak ako bolo predpovedané, Nabuchodonozor neskôr naozaj, ako hovorí Encyclopædia Britannica, „po trinásťročnom obliehaní“ rozvrátil pevninskú časť Týru.1 Ale bolo aj prorokované, že nič neukoristí: „Mzda, tá preňho... nebola... nijaká.“ (Ezechiel 29:18) Prečo nie? Pretože časť Týru bola na ostrove za úzkym kanálom.2 Väčšina pokladov Týru bola prenesená z pevniny do tejto ostrovnej časti mesta, ktorá nebola zničená.
5, 6. Ako Alexander Veľký zničil ostrovnú časť Týru a tým podrobne splnil proroctvo?
5 Nabuchodonozorovo vojenské ťaženie však nemohlo ‚oškrabať... prach [Týru] a urobiť z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu‘, ako predpovedal Ezechiel. Nesplnilo sa pritom ani Zechariášovo proroctvo, v ktorom sa hovorí, že Týrus bude zvrhnutý „do mora“. (Zechariáš 9:4) Boli tieto proroctvá nepresné? Rozhodne nie. V roku 332 pred n. l., teda vyše 250 rokov po vyslovení Ezechielovho proroctva a takmer 200 rokov po vynesení Zechariášovho proroctva, bol Týrus úplne zničený gréckymi vojskami, ktoré viedol Alexander Veľký. Encyclopedia Americana uvádza: „Z trosiek pevninskej časti mesta postavil v roku 332 mohutný násyp, ktorým spojil ostrov s pevninou. Po sedemmesačnom dobývaní... dobyl a zničil Týrus.“3
6 A tak, ako predpovedali Ezechiel i Zechariáš, prach a trosky Týru skončili vo vode. Z mesta zostal iba holý útes, ‚miesto na sušenie vlečných sietí‘, ako to opísal aj istý návštevník tohto miesta.4 Tak sa do najmenších podrobností splnili proroctvá vyslovené stáročia vopred.
Cýrus a zánik Babylonu
7. Čo predpovedala Biblia o Židoch a Babylone?
7 Pozoruhodné sú aj proroctvá o Židoch a Babylone. Dejiny zaznamenávajú, že Babylon vzal do zajatia Židov. Ale Jeremiáš to predpovedal asi 40 rokov vopred. Izaiáš o tom hovoril asi 150 rokov skôr, než sa to stalo, a predpovedal aj to, že sa Židia zo zajatia vrátia. Takisto aj Jeremiáš, ktorý predpovedal, že po 70 rokoch budú navrátení do svojej zeme. — Izaiáš 39:6, 7; 44:26; Jeremiáš 25:8–12; 29:10.
8, 9. a) Kto dobyl Babylon a ako? b) Ako dejiny potvrdzujú proroctvá o Babylone?
8 Tento návrat umožnilo dobytie Babylonu Médmi a Peržanmi v roku 539 pred n. l. To predpovedal Izaiáš takmer 200 rokov vopred a Jeremiáš asi 50 rokov vopred. Jeremiáš povedal, že babylonskí vojaci sa vzdajú bez boja. Izaiáš a Jeremiáš predpovedali, že vody, ktoré chránili Babylon, rieka Eufrat, „budú vysušené“. Izaiáš uviedol dokonca meno dobyvateľa, perzského vojvodcu Cýra, a povedal, že pred ním „brány [Babylonu] nebudú zavreté“. — Jeremiáš 50:38; 51:11, 30; Izaiáš 13:17–19; 44:27; 45:1.
9 Grécky historik Herodotos vysvetlil, že Cýrus naozaj odviedol tok Eufratu a „rieka klesla natoľko, že bolo možné prebrodiť prirodzené riečište“.5 A tak v noci nepriateľskí vojaci pochodovali riečišťom a vstúpili do mesta bránami, ktoré zostali bezstarostne otvorené. „Keby boli Babylončania informovaní o tom, na čo sa Cýrus chystá,“ pokračuje Herodotos, „boli by pevne uzavreli všetky brány vedúce k rieke... Peržania ich však prekvapili a tak sa zmocnili mesta.“6 Babylončania sa práve oddávali pijanským zábavám, ako to opisuje Biblia a potvrdzuje aj Herodotos.7 (Daniel 5:1–4, 30) Izaiáš a Jeremiáš predpovedali, že z Babylonu nakoniec zostanú iba neobývané zrúcaniny. Tak sa aj stalo. Dnes je Babylon iba opustenou hromadou navŕšenej zeme. — Izaiáš 13:20–22; Jeremiáš 51:37, 41–43.
10. Aký dôkaz potvrdzuje, že Cýrus prepustil Židov?
10 Cýrus umožnil Židom, aby sa navrátili do svojej vlasti. Vyše dve storočia vopred Jehova predpovedal o Cýrovi: „Úplne vykoná všetko, v čom mám potešenie.“ (Izaiáš 44:28) Po sedemdesiatich rokoch, v roku 537 pred n. l. — presne podľa proroctva — sa Cýrus postaral, aby sa zajatci vrátili do svojej vlasti. (Ezdráš 1:1–4) Našiel sa staroperzský nápis, ktorý bol označený ako Cýrov valec a z ktorého zreteľne vysvitá, že Cýrovým politickým úmyslom bolo umožniť zajatcom návrat do vlasti. „Pokiaľ ide o obyvateľov Babylonu,“ povedal Cýrus podľa tohto záznamu, „zhromaždil som (aj) všetkých ich (predošlých) obyvateľov a vrátil som (im) ich bydlisko.“8
Médo-Perzia a Grécko
11. Ako Biblia predpovedala vzostup Médo-Perzie a jej pád spôsobený Gréckom?
11 Babylon bol ešte svetovou veľmocou, keď Biblia predpovedala jeho dobytie symbolickým dvojrohým baranom, ktorý predstavoval „kráľa Médie a Perzie“. (Daniel 8:20) Tak ako bolo predpovedané, Médo-Perzia sa po dobytí Babylonu v roku 539 pred n. l. stala svetovou veľmocou. Ale neskôr „cap“, ktorý predstavoval Grécko, „barana zrazil a zlomil mu dva rohy“. (Daniel 8:1–7) To sa stalo v roku 332 pred n. l., keď Grécko porazilo Médo-Perziu a stalo sa novou svetovou veľmocou.
12. Čo bolo povedané v Biblii o panovaní Grécka?
12 Všimnime si, čo malo podľa predpovede nasledovať: „A cap, ten sa vypínal až do krajnosti; keď sa však stal mocným, veľký roh sa zlomil a namiesto neho nápadne vyrástli štyri.“ (Daniel 8:8) Čo to malo znamenať? Biblia vysvetľuje: „A chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa; a veľký roh, ktorý mal medzi očami, ten predstavuje prvého kráľa. A keď sa ten zlomil, takže nakoniec namiesto neho narástli štyri, sú štyri kráľovstvá, ktoré vyrastú z jeho národa, ale nie s jeho silou.“ — Daniel 8:21, 22.
13. Ako sa splnilo toto proroctvo o Grécku vyše 200 rokov po jeho zaznamenaní?
13 Dejiny ukazujú, že týmto ‚gréckym kráľom‘ bol Alexander Veľký. Ale po jeho smrti v roku 323 pred n. l. bola nakoniec jeho ríša rozdelená medzi štyroch generálov — Seleuka Nikatora, Kassandra, Ptolemaia Laga a Lysimacha. Presne podľa biblickej predpovede ‚nakoniec namiesto neho vystúpili štyria‘. Ale ako bolo predpovedané, žiaden z týchto nástupcov už nemal tú moc ako Alexander. Tak sa toto proroctvo začalo spĺňať po vyše 200 rokoch od času, keď bolo zaznamenané. Ďalší pôsobivý dôkaz, že Biblia bola inšpirovaná.
Predpovede o Mesiášovi
14. Čo povedal istý znalec o množstve proroctiev, ktoré sa splnili na Ježišovi Kristovi?
14 Mimoriadne pozoruhodné sú biblické proroctvá týkajúce sa Ježiša Krista. Profesor J. P. Free vyhlásil: „Pravdepodobnosť, že by sa všetky tieto proroctvá splnili na jednom človeku, je tak nesmierne malá, že vôbec nemôže ísť iba o šikovné odhady ľudí.“9
15. Čo patrí medzi proroctvá, ktorých splnenie Kristus nemohol ovplyvniť?
15 Ježiš rozhodne nemohol riadiť spĺňanie mnohých z týchto proroctiev. Nemohol napríklad zariadiť, aby sa narodil z kmeňa Júdu alebo ako potomok Dávida. (1. Mojžišova 49:10; Izaiáš 9:6, 7; 11:1, 10; Matúš 1:2–16) Nemohol riadiť udalosti tak, aby viedli k jeho narodeniu v Betleheme. (Micheáš 5:2; Lukáš 2:1–7) Určite sa nepostaral o to, aby bol zradený za tridsať kúskov striebra (Zechariáš 11:12; Matúš 26:15); aby na neho jeho nepriatelia pľuli (Izaiáš 50:6; Matúš 26:67); aby mu nadávali, keď visel na mučeníckom kole (Žalm 22:7, 8; 22:8, 9, RP; Matúš 27:39–43); aby bol prebodnutý, no aby nebola zlámaná žiadna kosť jeho tela (Zechariáš 12:10; Žalm 34:20; 34:21, RP; Ján 19:33–37); alebo aby vojaci losovali o jeho odev (Žalm 22:18; 22:19, RP; Matúš 27:35). To je len niekoľko príkladov z množstva proroctiev, ktoré sa na Ježišovi splnili.
Zničenie Jeruzalema
16. Čo prorokoval Ježiš o Jeruzaleme?
16 Ježiš bol najväčší Jehovov prorok. Najprv sa pozrime, čo sa podľa jeho slov malo stať s Jeruzalemom. „Tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť; teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nerozoznalo čas, keď si bolo skúmané.“ (Lukáš 19:43, 44) A neskôr povedal: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy.“ — Lukáš 21:20, 21.
17. Ako sa splnilo Ježišovo proroctvo o vojsku, ktoré obkľúči Jeruzalem, a ako mohli ľudia uniknúť z mesta?
17 Presne podľa tohto proroctva v roku 66 n. l. pritiahli proti Jeruzalemu rímske vojská pod vedením Cestia Galla. No je zaujímavé, že nepresadil obliehanie až do víťazného konca, ale, ako o tom píše historik prvého storočia Josephus Flavius, „ustúpil od mesta, bez akéhokoľvek dôvodu“.10 Len čo bolo obkľúčenie nečakane zrušené, naskytla sa príležitosť poslúchnuť Ježišov pokyn a utiecť z Jeruzalema. Historik Eusébius zaznamenal, že ušli práve kresťania.11
18. a) Čo sa stalo v roku 70 n. l., necelé štyri roky po odtiahnutí rímskych vojsk od Jeruzalema? b) V akom rozsahu bol Jeruzalem zničený?
18 Za necelé štyri roky, v roku 70 n. l., sa rímske vojská pod vedením vojvodcu Títa vrátili a obkľúčili Jeruzalem. V okruhu niekoľkých kilometrov vyrúbali stromy a postavili okolo mesta hradbu, „opevnenie z ostrých kolov“. Josephus hovorí, k čomu to viedlo: „Teraz Židia stratili všetky vyhliadky na únik.“12 Josephus napísal, že po asi päťmesačnom obliehaní bol zvyšok mesta, okrem troch veží a častí hradby, „tak dôkladne zrovnaný so zemou,... že budúci návštevníci ťažko mohli uveriť, že toto miesto bolo kedysi obývané“.13
19. a) Nakoľko veľká bola tieseň, ktorá postihla Jeruzalem? b) Čoho je dodnes nemým svedectvom Títov oblúk?
19 Počas tohto obkľúčenia zomrelo 1 100 000 ľudí a 97 000 sa ich dostalo do zajatia.14 Dodnes je možné vidieť v Ríme svedectvo o splnení Ježišovho proroctva. Stojí tam Títov oblúk, ktorý postavili Rimania v roku 81 n. l. na pamiatku víťazného dobytia Jeruzalema. Tento oblúk zostáva nemým svedectvom pripomínajúcim, že nedbať na výstrahy biblických proroctiev môže viesť k tragédii.
Proroctvá, ktoré sa spĺňajú dnes
20. V odpovedi na akú otázku uviedol Ježiš „znamenia“, podľa ktorých spoznáme, že je blízko veľká svetová zmena?
20 Podľa Biblie je blízko ohromujúca svetová zmena. Tak ako Ježiš predpovedal udalosti, podľa ktorých mohli v prvom storočí ľudia spoznať prichádzajúce zničenie Jeruzalema, tak predpovedal aj udalosti, podľa ktorých môžu dnešní ľudia spoznať, že je blízko celosvetová zmena. Ježiš dal toto „znamenie“ ako odpoveď na otázku svojich učeníkov: „Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ — Matúš 24:3.
21. a) Čo je Kristova „prítomnosť“ a čo je „záver systému vecí“? b) Kde sa môžeme dočítať o znameniach, ktoré uviedol Ježiš?
21 Podľa Biblie nebude Kristus ‚prítomný‘ v ľudskej podobe, ale bude mocným nebeským panovníkom, ktorý oslobodí ľudstvo spod útlaku. (Daniel 7:13, 14) Jeho „prítomnosť“ mala byť v čase, ktorý označil ako „záver systému vecí“. Teda akým znamením Ježiš označil čas, keď bude neviditeľne prítomný ako panovník a keď bude blízko koniec tohto systému vecí? V Matúšovi v 24. kapitole, v Markovi v 13. kapitole a v Lukášovi v 21. kapitole Biblia podáva prehľad udalostí, z ktorých sa skladá toto znamenie. Uvádzame najpodstatnejšie z nich:
22. Akým spôsobom boli vojny od roku 1914 časťou znamenia a nakoľko ničivé boli?
22 VEĽKÉ VOJNY: „Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.“ (Matúš 24:7) Od roku 1914 sa toto proroctvo spĺňa veľmi zreteľne. V prvej svetovej vojne, ktorá vypukla v roku 1914, boli prvý raz hromadne nasadené guľomety, tanky, ponorky, lietadlá i otravné plyny. Keď sa v roku 1918 vojna skončila, bolo zabitých 14 miliónov vojakov a civilných obyvateľov. Istý historik o tom povedal: „Prvá svetová vojna bola prvá ‚totálna‘ vojna.“15 Druhá svetová vojna, od roku 1939 do roku 1945, bola ešte ničivejšia a bolo v nej zabitých asi 55 miliónov vojakov a civilistov. A priniesla úplne novú hrôzu — atómovú bombu! Odvtedy v mnohých veľkých i menších vojnách bolo zabitých vyše 30 miliónov ľudí. Nemecký časopis Der Spiegel hovorí: „Od roku 1945 nebol na tejto zemi ani jediný deň skutočného mieru.“16
23. V akom rozsahu bol svet od roku 1914 postihnutý nedostatkom potravín?
23 NEDOSTATOK POTRAVÍN: „Bude nedostatok potravín.“ (Matúš 24:7) Po prvej svetovej vojne nasledoval veľký nedostatok potravín. Po druhej svetovej vojne nastal ešte väčší hlad. A dnes? „Dnes dostáva hlad úplne nové rozmery... 400 miliónov ľudí žije trvale na pokraji smrti hladom,“ oznamujú londýnske noviny Times.17 Torontské noviny The Globe and Mail píšu: „Vyše 800 miliónov ľudí je podvyživených.“18 A Svetová zdravotnícka organizácia podáva správu, že na následky podvýživy „zomiera ročne 12 miliónov detí ešte pred dosiahnutím prvého roku“.19
24. Ako vzrástol od roku 1914 počet zemetrasení?
24 ZEMETRASENIA: „Budú veľké zemetrasenia.“ (Lukáš 21:11) George W. Housner, odborník v oblasti stavieb odolných proti zemetraseniu, označil zemetrasenie, ku ktorému došlo v roku 1976 v Ťan-šane v Číne, za „najväčšiu katastrofu spôsobenú zemetrasením, k akej došlo v ľudských dejinách“. Vtedy prišli o život státisíce ľudí.20 Talianske noviny Il Piccolo napísali: „Štatistiky ukazujú, že naša generácia žije v nebezpečnom období vysokej seizmickej činnosti.“21 Od roku 1914 zomrelo ročne následkom zemetrasení asi desaťkrát viac ľudí ako v predchádzajúcich storočiach.
25. Akými katastrofálnymi epidémiami sa od roku 1914 plní časť znamenia?
25 CHOROBY: „Na jednom mieste za druhým morové nákazy.“ (Lukáš 21:11) Science Digest napísal: „Epidémia španielskej chrípky sa v roku 1918 rozšírila po celej zemi [a] vyžiadala si 21 miliónov životov.“ Dodáva: „Doteraz nikdy v celých dejinách nedošlo k takej krutej a rýchlej smrtiacej rane... keby sa bola nákaza šírila ďalej rovnakou rýchlosťou, bolo by ľudstvo vyhladené počas niekoľkých mesiacov.“22 Odvtedy boli stámilióny ľudí postihnuté srdcovými chorobami, rakovinou, pohlavnými chorobami a množstvom iných rozšírených chorôb.
26. Ako vzrástla nezákonnosť od roku 1914?
26 ZLOČINNOSŤ: „Vzrastie nezákonnosť.“ (Matúš 24:12) Vraždy, lúpežné prepady, znásilnenia, terorizmus, korupcia — zoznam je dlhý a veľmi dobre známy. Na mnohých územiach sa ľudia boja chodiť po uliciach. Istý expert na boj proti terorizmu potvrdil narastanie nezákonnosti od roku 1914 a povedal: „Obdobie do prvej svetovej vojny bolo vcelku oveľa humánnejšie.“23
27. Ako sa dnes spĺňa proroctvo o veľkom strachu?
27 STRACH: „Budú hrozné úkazy.“ (Lukáš 21:11) Hamburské noviny Die Welt označili našu dobu za „storočie strachu“.24 Úplne nové formy ohrozenia vyvolávajú strach, aký ľudstvo doteraz nepoznalo. Prvý raz v dejinách je nebezpečenstvo, že nukleárna skaza a znečistenie životného prostredia ‚zničia zem‘. (Zjavenie 11:18) Vzrast zločinnosti, inflácia, zvyšovanie potenciálu jadrových zbraní, hlad, choroby a iné zlá zväčšujú strach ľudí o svoju bezpečnosť a o svoj život.
V čom je rozdiel?
28. Prečo sú črty znamenia, ktoré dnes pozorujeme, dôkazom, že naša doba je totožná so „záverom systému vecí“?
28 Niektorí ľudia však tvrdia, že takýto stav bol aj v predošlých storočiach. V čom sa od nich líši to, čo vidíme dnes? Po prvé v tom, že všetky udalosti, z ktorých sa skladá znamenie, sú pozorované jednou generáciou — generáciou, ktorá žila v roku 1914 a z ktorej milióny ľudí ešte žijú. Ježiš vyhlásil, že „toto pokolenie sa určite nepominie, kým sa to všetko nestane“. (Lukáš 21:32) Po druhé, účinky tohto znamenia sú pociťované na celom svete, „na jednom mieste za druhým“. (Matúš 24:3, 7, 9; 25:32) Po tretie, v tomto období sa situácia postupne zhoršuje. „To všetko je začiatok tiesnivých bolestí“; „zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu“. (Matúš 24:8; 2. Timotejovi 3:13) A po štvrté, všetky tieto veci sú sprevádzané zmenou v postojoch a konaní ľudí, ako vopred upozornil Ježiš: „Ochladne láska mnohých.“ — Matúš 24:12.
29. Ako sa biblický opis ‚posledných dní‘ zhoduje s mravným stavom dnešných ľudí?
29 Áno, jedným z najpresvedčivejších dôkazov, že teraz žijeme v predpovedanom kritickom čase konca, je morálny úpadok ľudstva. Porovnajme to, čo vidíme vo svete, s prorockými slovami o našej dobe: „Vedz, že v posledných dňoch nastanú zlé časy. Ľudia budú sebeckí, chamtiví, chvastaví, namyslení, budú sa rúhať, nebudú poslúchať rodičov, budú nevďační, bezbožní, bez lásky, nezmieriteľní, ohováračskí, neviazaní, hrubí, ľahostajní k dobrému, zradní, bezhlaví, nadutí, budú mať radšej rozkoš než Boha, budú sa tváriť ako zbožní, ale svojím správaním to budú popierať.“ — 2. Timotejovi 3:1–5, EP.
1914 — obrat v dejinách
30, 31. a) Ako hodnotili ľudia, ktorí žili pred rokom 1914, situáciu vo svete a čo si mysleli o budúcnosti? b) Aký dôkaz okrem „znamenia“ poskytuje Biblia o tom, že žijeme v „posledných dňoch“?
30 Celosvetové vojny a ťažkosti predpovedané v Biblii boli veľmi vzdialené ľudským predstavám spred roku 1914. Nemecký štátnik Konrad Adenauer povedal: „Prichádzajú mi na myseľ myšlienky a obrazy,... myšlienky z čias pred rokom 1914, keď bol na zemi skutočný mier, pokoj a bezpečie — z čias, keď sme nepoznali strach... Od roku 1914 ľudia prestali žiť v bezpečí a pokoji.“25 Ľudia, ktorí žili pred rokom 1914, sa domnievali, že budúcnosť „bude stále lepšia“, ako sa vyslovil britský štátnik Harold Macmillan.26 V knihe 1913: Amerika medzi dvoma svetmi (angl.) hovorí: „Štátny sekretár Bryan povedal [v roku 1913], že ‚pomery sľubujúce svetový mier neboli nikdy priaznivejšie ako teraz‘.“27
31 A tak tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny predpovedali významní muži sveta vek sociálneho pokroku a osvietenia. Biblia však predpovedala opak — že bezpríkladná vojna v rokoch 1914 až 1918 bude znamenať začiatok ‚posledných dní‘. (2. Timotejovi 3:1) Biblia poskytla aj chronologické dôkazy, že rok 1914 bude významný zrodením Božieho nebeského kráľovstva, po ktorom budú nasledovať nebývalé celosvetové ťažkosti.28 Vedel však vtedy niekto zo žijúcich ľudí, že rok 1914 bude znamenať taký obrat v dejinách?
32. a) Čo povedali znalci biblickej chronológie desaťročia vopred o roku 1914? b) Čo povedali iní o roku 1914 podľa sprievodnej tabuľky?
32 Už desaťročia pred týmto dátumom existovala organizácia ľudí, ktorí oznamovali význam roku 1914. Newyorské noviny World z 30. augusta 1914 hovoria: „Vypuknutím strašnej vojny v Európe sa splnilo mimoriadne proroctvo. Počas uplynulých dvadsiatich piatich rokov oznamovali ‚Medzinárodní bádatelia Biblie‘ [Jehovovi svedkovia] prostredníctvom kazateľov a tlače... svetu, že v roku 1914 príde deň hnevu, o ktorom prorokuje Biblia. ‚Dajte pozor na rok 1914!‘, volali títo... evanjelisti.“29
Ľud, ktorý spĺňa proroctvá
33. Ktorú ďalšiu časť znamenia spĺňajú Jehovovi svedkovia?
33 Biblia predpovedala, že v „konečnej časti dní“ ľudia zo všetkých národov pôjdu — obrazne povedané — „na Jehovov vrch“, kde ich On bude „poučovať o svojich cestách“. Proroctvo hovorí, že výsledkom takéhoto poučenia bude i to, že „budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice... ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ (Izaiáš 2:2–4) Postoj Jehovových svedkov k vojnám je všeobecne známy a je jednoznačným splnením tohto proroctva.
34. Čo je dôkazom toho, že Jehovovi svedkovia ‚prekuli svoje meče na radlice‘?
34 Martin Niemöller, jeden z predstaviteľov nemeckého protestantizmu v období pred druhou svetovou vojnou a po nej, poukázal na Jehovových svedkov ako na „vážnych bádateľov Biblie, ktorí šli po stovkách a tisícoch do koncentračných táborov a zomierali tam, pretože odmietali slúžiť vo vojne a nechceli strieľať do ľudí“. Napísal, že na rozdiel od toho „kresťanské cirkvi sa počas stáročí vždy prepožičiavali žehnaniu vojen, armád a zbraní a... modlili sa veľmi nekresťanským spôsobom za zničenie svojich nepriateľov“.30 Kto teda zodpovedá poznávaciemu znaku pravých kresťanov, ako ho podáva Ježiš? „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Ako vysvetľuje 1. Jána 3:10–12, Boží služobníci sa navzájom nezabíjajú. To robia len ,deti Satana‘.
35. a) Čo zjednocuje Jehovových svedkov? b) Je ich oddanosť Božiemu kráľovstvu biblicky odôvodnená?
35 Jehovovi svedkovia sa všetci podriaďujú Božiemu kráľovstvu a verne sa držia biblických zásad. To ich zjednocuje do celosvetového bratstva. V plnej miere prijímajú biblické učenie, že kráľovstvo je skutočná vláda, ktorá má zákony a vykonáva moc a čoskoro bude vládnuť nad celou zemou. Má už na zemi milióny poddaných, ktorí sa pripravujú, aby mohli tvoriť základ budúcej civilizácie. Prorok Daniel bol inšpirovaný, aby o tomto kráľovstve napísal: „Nebeský Boh [zriadi] kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené... Rozdrví a ukončí všetky tieto [teraz existujúce] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ (Daniel 2:44) Ježiš postavil kráľovstvo na prvé miesto, keď učil: „Budete sa teda modliť takto: ‚Náš Otče v nebesiach... Nech príde tvoje kráľovstvo.‘“ — Matúš 6:9, 10.
36. a) Čo sa má oznamovať podľa Božieho želania? b) Kto to robí?
36 Všetky udalosti, ktorými sa od roku 1914 spĺňa biblické proroctvo, ukazujú, že Božie kráľovstvo už veľmi skoro ‚rozdrví a ukončí všetky ostatné panstvá‘. Boh si praje, aby sa táto skutočnosť oznamovala, ako ukazuje ďalšia významná časť znamenia: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14) Toto proroctvo sa dnes spĺňa činnosťou celosvetového bratstva, ktoré tvoria milióny Jehovových svedkov.
37. Prečo bude koniec tohto systému vecí v Armagedone dobrou správou?
37 Keď bude kráľovstvo oznámené v takom rozsahu, ako si Boh želá, potom svet zažije — podľa Ježišových slov — „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude“. Vyvrcholí v armagedonskej bitke a skoncuje so Satanovým zlým vplyvom. Očistí celú zem od zlých národov a ľudí, a pripraví cestu budúcemu raju, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“. — Matúš 24:21; 2. Petra 3:13; Zjavenie 16:14–16; 12:7–12; 2. Korinťanom 4:4.
38. a) Čo sa potvrdilo spĺňaním biblických proroctiev? b) Ako sa môžeme pozerať na proroctvá, ktoré sa týkajú budúcnosti?
38 Pravdivosť Biblie dokazuje toľko splnených proroctiev, že sa Biblia naozaj preukázala ako kniha ‚inšpirovaná Bohom‘. (2. Timotejovi 3:16) Prijmite ju teda nie „ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo“. (1. Tesaloničanom 2:13) Jej autorom je Boh Jehova, „Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci“, a preto sa môžeme plne spoľahnúť aj na proroctvá, ktoré sa ešte majú splniť v budúcnosti. (Izaiáš 46:10) A to, čo má prísť, je naozaj nádherné! To, čo sa o tom budete môcť dočítať v nasledujúcej kapitole, vás určite nadchne.
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 216]
Splnené proroctvá vytvárajú dôveru
[Zvýraznený text na strane 222]
Ježiš predpovedal zničenie Jeruzalema
[Zvýraznený text na strane 226]
Všetky udalosti, z ktorých sa skladá znamenie, sú pozorované jednou generáciou
[Zvýraznený text na strane 227]
„Pred rokom 1914... bol na zemi skutočný mier, pokoj a bezpečie“
[Zvýraznený text na strane 229]
„Ani sa už viac nebudú učiť vojne“
[Zvýraznený text na strane 231]
Biblia si zachovala svoju povesť knihy, ktorá je inšpirovaná Bohom
[Rámček na strane 228]
1914 — OBRAT V DEJINÁCH
Aj po druhej svetovej vojne sa mnohí ľudia vracajú späť k roku 1914 a poukazujú na to, že znamenal veľký obrat v novodobých dejinách:
„Je to skôr rok 1914, nie rok Hirošimy, ktorý znamenal obrat v našich časoch.“ — René Albrecht Carrié, The Scientific Monthly, júl 1951.
„Každý, kto si uvedomuje, k čomu smeruje svet, je od roku 1914 hlboko znepokojený tým, čo sa javí ako osudový a predurčený pochod k stále rastúcej katastrofe. Mnohí vážne premýšľajúci ľudia majú pocit, že nemožno urobiť nič, aby sa zabránilo pádu do záhuby. Vidia ľudský rod ako hrdinu gréckej tragédie, ktorý je hnaný hnevom bohov a už nie je pánom svojho osudu.“ — Bertrand Russell, The New York Times Magazine, 27. septembra 1953.
„Moderná éra... sa začala v roku 1914 a nikto nevie, kedy a ako sa skončí... Mohla by sa skončiť hromadným vyhladením.“ — The Seattle Times, 1. januára 1959.
„V roku 1914 sa skončil svet, ako ho ľudia dovtedy poznali a prijímali.“ — James Cameron, 1914, vydané v roku 1959.
„Prvou svetovou vojnou explodoval celý svet a dodnes nevieme prečo... Utópia bola na dohľad. Bol pokoj a blahobyt. Potom všetko vybuchlo. Odvtedy sme v stave bezvedomia.“ — Dr. Walker Percy, American Medical News, 21. novembra 1977.
„V roku 1914 svet stratil súdržnosť a odvtedy sa mu ju nepodarilo získať späť... je to obdobie neobyčajného neporiadku a násilia, ako v medzinárodnom, tak aj v národnom meradle.“ — The Economist, Londýn, 4. augusta 1979.
„V roku 1914 postihla civilizáciu krutá a pravdepodobne smrteľná choroba.“ — Frank Peters, St. Louis Post-Dispatch, 27. januára 1980.
„Všetko sa zlepšovalo. Do takého sveta som sa narodil... Náhle a neočakávane, jedného rána v roku 1914, sa to všetko skončilo.“ — Britský štátnik Harold Macmillan, The New York Times, 23. novembra 1980.
[Obrázok na strane 217]
Stavbou násypu, ktorá siahala k ostrovnej časti Týru, sa splnilo biblické proroctvo
[Obrázok na strane 218]
Odvedením vôd Eufratu sa splnilo biblické proroctvo
[Obrázok na strane 219]
Tento hlinený Cýrov valec (na obrázku postavený kolmo) hovorí o Cýrovom zvyku prepúšťať zajatcov
[Obrázok na strane 220]
Zlatá minca znázorňujúca Alexandra Veľkého, ktorého výboje predpovedalo proroctvo
[Obrázky na strane 221]
Ježiš nemohol zariadiť splnenie u množstva proroctiev, ktoré sa týkali jeho osoby
[Obrázok na strane 223]
Tento nástenný reliéf vnútri Títovho oblúka ako nemý svedok pripomína odnášanie pokladu po zničení Jeruzalema
[Obrázok na strane 230]
Keď sa skončí tento systém, prežijúci vkročia do spravodlivého nového systému
