Jedinečná planéta podáva dôkazy
10. kapitola
Jedinečná planéta podáva dôkazy
1, 2. Čo hovoria pozorovatelia o našej planéte Zemi?
NAŠA planéta Zem je skutočný zázrak — krásny, vzácny klenot vo vesmíre. Keď kozmonauti pozorovali Zem z vesmíru, javila sa im so svojou modrou oblohou a bielymi oblakmi ako „najvábnejší objekt, aký kedy videli“.1
2 No Zem je viac než iba krásna. „Najväčšia zo všetkých kozmologických záhad, ktorej vedci napriek všetkému úsiliu nemôžu porozumieť, je Zem,“ napísal Lewis Thomas v časopise Discover. „Až teraz si začíname ceniť, aká je zvláštna, nádherná a úžasná, najrozkošnejší objekt pohybujúci sa okolo Slnka, obalená svojou modrou atmosférou, vyrábajúca a dýchajúca vlastný kyslík, schopná viazať vo svojej pôde svoj vlastný dusík zo vzduchu a vytvárať si počasie.“2
3. Čo sa píše o našej planéte v knihe Zem a prečo je to pravda?
3 Je zaujímavé aj to, že zo všetkých planét našej slnečnej sústavy len na Zemi sa našiel život. Aký podivuhodný a rozmanitý je svet živých organizmov — mikroorganizmy, hmyz, rastliny, ryby, vtáky, cicavce a ľudia. Navyše, Zem je čosi ako ohromný sklad, naplnený všetkým potrebným na zachovanie života. V knihe Zem (angl.) sa výstižne píše: „Zem je zázrak vesmíru, jedinečná planéta.“3
4. Ako môžeme znázorniť, že naša Zem je jedinečná, a k akému záveru musíme dôjsť?
4 Na znázornenie jedinečnosti Zeme si skúste predstaviť, že ste v neplodnej púšti, kde nie je nijaký život. Odrazu prídete k peknému domu. Má klimatizačné zariadenie, kúrenie, tečúcu vodu a elektrický prúd. Chladnička a komora sú plné potravín. V pivnici je uskladnené palivo a ďalšie zásoby. A keby ste sa niekoho spýtali, kde sa to všetko vzalo tu v tejto neplodnej púšti, čo by ste si pomysleli, keby ste dostali odpoveď: „To sa tu náhodou objavilo.“? Uverili by ste? Alebo by ste uvažovali skôr tak, že niekto musel ten dom naprojektovať a postaviť?
5. Aké biblické znázornenie dobre vystihuje našu planétu Zem?
5 Všetky ostatné planéty, ktoré vedci skúmajú, sú bez života. Ale Zem priam prekypuje životom, ktorý je udržiavaný veľmi zložitými systémami. Tieto systémy zaobstarávajú svetlo, vzduch, teplo, vodu a potravu, a pritom zotrvávajú v neobyčajnej rovnováhe. To možno považovať za dôkaz, že tu boli špeciálne vytvorené podmienky, aby živé organizmy mali pohodlie — ako vo vynikajúco zariadenom dome. Túto súvislosť si všíma aj jeden z pisateľov Biblie: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ Áno, na to, aby tu mohol stáť tento nekonečne väčší a úžasnejší „dom“ — naša planéta Zem — musel tu byť aj neobyčajne inteligentný konštruktér a staviteľ, Boh. — Hebrejom 3:4.
6. Ako niektorí priznali, že planéta Zem svedčí o inteligentnom plánovaní?
6 Čím podrobnejšie vedci skúmajú planétu Zem a život na nej, tým viac si uvedomujú, ako vynikajúco je vytvorená. Časopis Scientific American o tom hovorí: „Keď pozorujeme vesmír a zisťujeme tie mnohé fyzikálne a astronomické náhody, ktoré spolupôsobili na náš úžitok, skoro sa zdá, že vesmír musel akosi vedieť, že prídeme.“4 A časopis Science News pripúšťa: ‚Zdá sa, že také zvláštne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou.‘5
Správna vzdialenosť od Slnka
7. Akým spôsobom dostáva Zem od Slnka práve potrebné množstvo energie vo forme svetla a tepla?
7 K mnohým podmienkam, ktoré musia byť presne splnené, aby mohol existovať život na Zemi, patrí množstvo svetla a tepla, ktoré k nám prichádza zo Slnka. Na Zem sa dostáva len nepatrný zlomok slnečnej energie. Je to však práve to množstvo, ktoré je potrebné na zachovanie života. To je dané tým, že Zem má presne potrebnú vzdialenosť od Slnka — v priemere 149 600 000 kilometrov. Keby Zem bola bližšie k Slnku alebo ďalej od neho, bolo by na Zemi príliš teplo alebo príliš chladno, takže by na nej nemohol existovať život.
8. Prečo je také dôležité, akou rýchlosťou obieha Zem okolo Slnka?
8 Pri svojom ročnom obehu okolo Slnka sa Zem pohybuje rýchlosťou okolo 107 000 kilometrov za hodinu. Práve táto rýchlosť je schopná vyvážiť príťažlivosť Slnka a udržať Zem v potrebnej vzdialenosti. Keby sa táto rýchlosť znížila, Zem by bola pritiahnutá bližšie k Slnku. Časom by sa Zem mohla stať vyprahnutou púšťou podobnou planéte Merkur, ktorá je Slnku najbližšie. Na Merkure je cez deň teplota vyše 300 stupňov Celzia. Keby sa Zem na svojej obežnej dráhe pohybovala rýchlejšie, vzďaľovala by sa od Slnka a mohla by sa premeniť na ľadovú pustatinu, podobnú planéte Pluto, ktorej obežná dráha je od Slnka najďalej. Teplota na planéte Pluto je okolo –180 stupňov Celzia.
9. Prečo je také dôležité, že sa Zem otáča okolo svojej osi určitou rýchlosťou?
9 Okrem toho sa Zem raz za 24 hodín otočí okolo svojej osi. To vyvoláva pravidelné striedanie svetla a tmy. Ale čo keby sa Zem otáčala okolo svojej osi, povedzme, iba raz za rok? Znamenalo by to, že Slnko by po celý rok svietilo na tú istú stranu Zeme. Na tej strane by zrejme vznikla rozžeravená púšť, a strana odvrátená od Slnka by sa premenila na studenú ľadovú pustatinu. V takých extrémnych podmienkach by mohlo existovať len veľmi málo živých organizmov, ak vôbec dajaké.
10. Ako ovplyvňuje sklon zemskej osi podnebie a obdobia zberu úrody?
10 Zemská rotačná os zviera s kolmicou na obežnú dráhu Zeme uhol 23,5 stupňa. Keby zemská os nebola naklonená, nebolo by striedanie ročných období. Podnebie by bolo stále rovnaké. Život by síce bol aj vtedy možný, ale už by nebol taký rozmanitý. Na mnohých miestach by došlo k drastickej zmene terajších období zberu úrody. Keby zemská os mala oveľa väčší sklon, boli by extrémne horúce letá a extrémne studené zimy. Ale sklon 23,5 stupňa spôsobuje príjemné striedanie ročných období so všetkou zaujímavou pestrosťou. Na mnohých miestach Zeme prežívame osviežujúce obdobia jari, keď sa prebúdzajú stromy a kríky a rozkvitajú utešené kvety; teplé letá, počas ktorých sa dobre pracuje pod šírym nebom, i jesenné nečasy s hýrivou hrou meniacich sa farieb padajúceho lístia; a zimy s veľkolepou scenériou snehom pokrytých hôr, lesov a polí.
Naša obdivuhodná atmosféra
11. Čím je atmosféra Zeme jedinečná?
11 Jedinečná a naozaj obdivuhodná je aj atmosféra, ktorá obaľuje našu Zem. Žiadna iná planéta našej slnečnej sústavy, ani náš Mesiac, nemá podobnú atmosféru. Preto môžu kozmonauti vo vesmíre prežiť len v kozmických skafandroch. Na Zemi nepotrebujeme také ochranné oblečenie, lebo naša atmosféra obsahuje v správnych pomeroch plyny nevyhnutné pre život. Niektoré z týchto plynov, ak sa vyskytujú samostatne, sú smrteľne jedovaté. No keďže vo vzduchu sú obsiahnuté v bezpečných pomeroch, môžeme ich vdychovať bez toho, že by nám uškodili.
12. a) Z čoho vidno, že atmosféra obsahuje správne množstvo kyslíka? b) Akú životne dôležitú úlohu má dusík?
12 Jedným z týchto plynov je kyslík; tvorí 21 percent vzduchu, ktorý dýchame. Bez kyslíka by ľudia i zvieratá zomreli za niekoľko minút. Nadmerné množstvo kyslíka by však ohrozilo našu existenciu. Prečo? Čistý kyslík sa stáva toxickým, ak sa dlhšie vdychuje. Okrem toho, čím viac kyslíka, tým ľahšie vznikne oheň. Keby ovzdušie obsahovalo priveľa kyslíka, horľavé látky by sa veľmi ľahko zapálili. Šírili by sa požiare a bolo by ťažké ich hasiť. Je múdre, že kyslík je zriedený inými plynmi, najmä dusíkom, ktorého je v atmosfére až 78 percent. Dusík však neslúži len na riedenie. Pri búrkach dochádza na Zemi denne k miliónom bleskov. Týmito elektrickými výbojmi sa časť dusíka zlučuje s kyslíkom. Vzniknuté zlúčeniny padajú s dažďom na zem a slúžia rastlinám ako hnojivo.
13. Akú úlohu pri udržiavaní života má správny podiel oxidu uhličitého?
13 Kysličník uhličitý je v atmosfére zastúpený menej než jedným percentom. Na čo slúži toto nepatrné množstvo? Rastliny by bez neho odumreli. Práve toto nepatrné množstvo potrebujú rastliny na svoje dýchanie, pričom naspäť odovzdávajú do vzduchu kyslík. Ľudia a zvieratá vdychujú kyslík a vydychujú oxid uhličitý. Zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší by škodila ľuďom i zvieratám. Pokles koncentrácie by zase nespĺňal potreby rastlinného života. Pre život rastlín, zvierat i človeka bol uvedený do pohybu skutočne obdivuhodný, presne skĺbený cyklus, ktorý sa samočinne udržiava.
14, 15. Akým spôsobom slúži atmosféra ako ochranný obal Zeme?
14 Atmosféra nielen udržiava život, ale mu slúži aj ako ochranný obal. Približne vo výške 25 kilometrov nad zemským povrchom je tenká vrstva ozónu, ktorá ako filter zachytáva škodlivú zložku slnečného žiarenia. Bez tejto ozónovej vrstvy by žiarenie zničilo život na Zemi. Atmosféra chráni Zem aj pred bombardovaním meteoroidmi. Väčšina meteoroidov nikdy nedosiahne povrch zeme, pretože pri vstupe do atmosféry zhoria, a my vtedy hovoríme, že padajú hviezdy. Bez tejto ochrany zo strany atmosféry by milióny meteoroidov dopadali všade na zem a spôsobovali by rozsiahle škody na životoch i na majetku.
15 Popritom, že atmosféra pôsobí ako ochranný obal, udržiava na Zemi teplo, ktoré by sa inak stratilo v chlade vesmíru. A atmosfére samotnej bráni uniknúť do vesmíru príťažlivá sila zeme. Zemská príťažlivosť je dosť silná na to, aby ju udržala, ale zasa nie taká silná, že by nás obmedzovala v pohybe.
16. Čo možno povedať o kráse oblohy?
16 Atmosféra je nielen potrebná pre život, ale je aj krásna. Pripomeňte si premeny oblohy. Ich rozsah a nádhera sú pre nás jednoducho nepochopiteľné. Nad Zemou sa klenie a celú ju obtáča majestátna a farbistá panoráma oblohy. Zlatá žiara na východe ohlasuje úsvit a západná obloha sa lúči s dňom ružovou, pomarančovou, červenou a purpurovou nádherou. Biele vzdúvajúce sa oblaky podobné ľahkej vate ohlasujú krásny jarný či letný deň, ich jesenná obmena ako ťažký kabát z ovčej vlny prezrádza, že sa blíži zima. V noci ponúka obloha veľkolepý pohľad na jagajúce sa hviezdy a mesačná noc má svoju vlastnú osobitú krásu.
17. Ako sa istý autor vyjadril o oblohe a komu za to patrí česť?
17 Atmosféra našej Zeme je po všetkých stránkach úžasným opatrením. Istý autor prispievajúci do časopisu The New England Journal of Medicine napísal: „Obloha je majstrovské dielo. Robí si svoju prácu a neomylne vykonáva to, na čo je určená, ako všetko ostatné v prírode. Pochybujem, že by niekto z nás mohol vymyslieť spôsob, ako ju zdokonaliť, ibaže by príležitostne premiestnil niektorý oblak.“6 Táto poznámka pripomína slová muža, ktorý pred tisícročiami, stojac pred podobnými pozoruhodnými javmi, označil ich ako ‚podivuhodné diela Toho dokonalého v poznaní‘. Pravdaže, myslel tým ‚Stvoriteľa nebies a toho Vznešeného, ktorý ich rozťahuje‘. — Jób 37:16; Izaiáš 42:5.
Voda — výnimočná látka
18. Uveďte niektoré z vynikajúcich vlastností vody.
18 Na Zemi sú obrovské zásoby vody. Jej vlastnosti majú podstatný význam pre život. Voda sa vyskytuje v prírode hojnejšie než ktorákoľvek iná látka. Jednou z jej vynikajúcich vlastností je, že v rozsahu teplôt, ktoré sa dosahujú na Zemi, objavuje sa v troch skupenstvách: aj ako plyn (vodná para), aj ako kvapalina (voda), aj ako pevná látka (ľad). Tisíce látok, ktoré potrebujú ľudia, zvieratá a rastliny, musia byť prepravované v nejakej tekutine, napríklad v krvi alebo v miazge rastlín. Na to je ideálna práve voda, lebo v nej sa rozpúšťa viac látok než v ktorejkoľvek inej kvapaline. Bez vody by sa nemohla uskutočniť výživa, keďže živé organizmy nutne potrebujú vodu na rozpustenie látok, ktorými sa živia.
19. Akú neobyčajnú vlastnosť má zamŕzajúca voda a prečo je to dôležité?
19 Neobyčajný je aj spôsob mrznutia vody. Keď sa voda v moriach a jazerách ochladí, je ťažšia a klesá ku dnu. Ľahšia, teplejšia voda sa tým vytláča na povrch. Ale keď sa teplota vody blíži k bodu mrazu, tento proces sa obracia. Chladnejšia voda sa teraz stáva ľahšou a stúpa nahor. Keď zamrzne, pláva ako ľad na hladine. Ľad pôsobí ako izolátor, nedovoľuje spodným vrstvám vody zamrznúť a tým chráni vodné živočíchy. Keby voda nemala túto jedinečnú vlastnosť, každú zimu by sa usádzalo na dne stále viac ľadu, a slnko by ho počas nasledujúceho leta nevládalo rozpustiť. Veľmi skoro by voda vo väčšine riek, jazier, ba i v moriach stuhla na ľad. Zem by sa premenila na nehostinnú ľadovú planétu, neprístupnú životu.
20. Ako sa tvorí dážď a prečo je veľkosť dažďových kvapiek dôkazom ohľaduplného plánovania?
20 Obdivuhodný je i spôsob, ako sa voda, udržiavajúca život, dostáva do krajov veľmi vzdialených od riek, jazier a morí. Vplyvom slnečného tepla sa každú sekundu premieňajú milióny kubických metrov vody na vodnú paru. Vodná para, ľahšia ako vzduch, stúpa nahor a vytvára oblaky. Tie ženie vietor a vzdušné prúdy ďalej a keď nastanú vhodné podmienky, vlhkosť padá v podobe dažďa. No kvapky dažďa dosahujú len určitú veľkosť. Čo by sa stalo, keby kvapky boli zrazu oveľa väčšie? Bola by to katastrofa! Ale kvapky dažďa padajú väčšinou v správnej veľkosti a jemne, a len málokedy poškodia čo i len steblo trávy či najkrehkejší kvet. Vlastnosti vody sú naozaj svedectvom majstrovského, uvážlivého plánovania a ohľaduplnosti. — Žalm 104:1, 10–14; Kazateľ 1:7.
„Úrodná zem“
21, 22. Aká múdrosť sa prejavuje v zložení ‚úrodnej zeme‘?
21 Jeden z pisateľov Biblie opisuje Boha ako toho, „ktorý svojou múdrosťou pevne založil úrodnú zem“. (Jeremiáš 10:12) „Úrodná zem“ — pôda našej planéty — je obdivuhodná. Jej zloženie svedčí o múdrosti. Pôda svojimi vlastnosťami umožňuje rast rastlín. Rastliny z nej získavajú živiny rozpustné vo vode, ktoré sa za prítomnosti slnečnej energie spájajú s oxidom uhličitým zo vzduchu, a tak sa tvoria rôzne druhy potravy. — Porovnaj s Ezechielom 34:26, 27.
22 Pôda obsahuje chemické prvky potrebné na zachovanie života ľudí i zvierat. No rastliny ich musia najprv premeniť na látky, v ktorých ich telo môže prijať. Pritom spolupôsobia drobné živé organizmy. Iba v jednej kávovej lyžičke pôdy sú ich milióny. Majú tisícoraké tvary a pracujú na tom, aby sa opadané lístie, suchá tráva a iné odpadové látky rozložili na použiteľné formy, alebo kypria pôdu, aby do nej mohol vnikať vzduch a voda. Určité pôdne baktérie menia dusík na zlúčeniny potrebné pre rast rastlín. Červy a hmyz pripravujú ornicu, a to tým, že nepretržite prehrabávajú pôdu a vynášajú čiastočky z jej spodných vrstiev na povrch.
23. Akú veľkú schopnosť regenerovať sa má pôda?
23 Pravda, nesprávne zaobchádzanie s pôdou a iné okolnosti viedli k tomu, že sa pôda do značnej miery poškodzuje. Toto poškodenie však nemusí byť trvalé. Zem má obdivuhodnú regeneračnú schopnosť. To možno pozorovať tam, kde bola krajina spustošená požiarmi alebo výbuchmi sopiek. Po čase sa i na týchto miestach opäť darí rastlinám. A pokiaľ sa zabráni ďalšiemu znečisťovaniu, krajina sa regeneruje, aj keby bola predtým zmenená na neplodnú pustatinu. Najdôležitejšie opatrenie, ktoré urobí stvoriteľ zeme, aby odstránil základnú príčinu znehodnocovania pôdy, je to, že ‚zničí tých, ktorí ničia zem‘, a tak ju podľa svojho pôvodného zámeru zachová ako večný domov ľudstva. — Zjavenie 11:18; Izaiáš 45:18.
To nemôže byť náhoda
24. Aké otázky vznikajú v súvislosti s predstavou o diele slepej náhody?
24 Keď sa nad týmto všetkým zamyslíme, zistíme, že je tu zopár vecí, ktoré stoja za uváženie: Stalo sa len náhodou, že Zem má správnu vzdialenosť od Slnka, zdroja svetla a tepla? Je to výsledok náhody, že sa Zem pohybuje okolo Slnka presne potrebnou rýchlosťou, alebo že sa vždy za 24 hodín otočí okolo svojej osi a pritom zachováva presne potrebný uhol sklonu? Bola Zem iba čírou náhodou opatrená ochrannou atmosférou udržiavajúcou život, v ktorej sú plyny zmiešané v práve potrebnom pomere? Je Zem len náhodne zaopatrená vodou a pôdou, ktoré sú nevyhnutné pre rast rastlín poskytujúcich potravu? Bola to náhoda, ktorá nám dala toľko lahodných a farbistých plodov, chutnej zeleniny a ďalších potravín? Vďačíme náhode za krásu oblohy, hôr, riek a jazier, bylín, kvetov a stromov a ďalších rozkošných prejavov živej prírody?
25. K akému záveru o našej jedinečnej planéte došli mnohí ľudia?
25 Mnohí ľudia dospeli k záveru, že toto všetko by ťažko mohlo byť len dielom slepej náhody. Všade okolo seba vidia neklamné znaky premysleného, inteligentného, uváženého plánovania. Keďže to uznávajú, považujú za správne, aby tí, ktorí z toho majú úžitok, ‚sa báli Boha a oslavovali ho‘, pretože on je Ten, „ktorý utvoril nebo a zem a more a pramene vôd“. — Zjavenie 14:7.
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 129]
„Zem je zázrak vesmíru, jedinečná planéta“
[Zvýraznený text na strane 135]
Bez kyslíka by ľudia a zvieratá zomreli za niekoľko minút
[Zvýraznený text na strane 137]
„Obloha je majstrovské dielo“
[Zvýraznený text na strane 137]
Bez vody by rastliny a zvieratá nedostali živiny, ktoré potrebujú
[Zvýraznený text na strane 141]
Zem nesie neklamné znaky uváženého plánovania
[Celostránkový obrázok na strane 128]
[Obrázok na strane 131]
Rýchlosť Zeme na jej obežnej dráhe ju udržiava v presne potrebnej vzdialenosti od Slnka
[Obrázok na strane 136]
Nočná obloha má svoju osobitú krásu
[Obrázok na strane 138]
Keď sa voda ochladí, klesá, ale tesne pred zamrznutím vystúpi nahor. Tak je Zem chránená pred tým, aby sa stala zamrznutou planétou
[Obrázok na strane 139]
Svetlo, ktoré dáva slnko, oxid uhličitý zo vzduchu, voda a chemické látky z pôdy sa obdivuhodne spájajú a vzniká potrava
[Obrázky na strane 140]
Zem má úžasnú regeneračnú schopnosť. V krátkom čase sa znovu objavuje zeleň
[Obrázok na strane 141]
Máme pripísať slepej náhode to veľké množstvo lahodných vecí, ktoré nám prinášajú pôžitok?
[Nákres/obrázok na strane 130]
Ak každý dom musí mať architekta a staviteľa, čo potom naša oveľa zložitejšia a oveľa lepšie vybavená Zem?
[Nákres]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
tehly
strešné okno
drevené šindle
odkvap
odkvapová rúra
vonkajšia omietka
lišty
obloženie
A, A - 10
13, 1
12, 12
E, E, E, E
[Nákres/obrázky na stranách 132, 133]
Sklon zemskej osi umožňuje príjemné striedanie ročných období
Leto
Jeseň
Zima
Jar
[Nákres]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Sklon 23,5°
[Nákres/obrázok na strane 134]
Niektoré plyny by samy osebe boli smrteľne jedovaté, ale v pomere, v ktorom sú obsiahnuté v atmosfére, pôsobia na zachovanie života
Zloženie zemskej atmosféry
78% dusíka
21% kyslíka
1% všetkých ostatných plynov
[Nákres]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Atmosféra chráni Zem pred škodlivým žiarením a pred meteoroidmi
