Náš bázeň vzbudzujúci vesmír
9. kapitola
Náš bázeň vzbudzujúci vesmír
1, 2. a) Ako možno opísať viditeľný vesmír? b) Na čo sa pýtajú mysliaci ľudia a k čomu môžu prispieť odpovede?
UŽ TISÍCE rokov ľudia obdivujú hviezdnu oblohu. Za jasnej noci zavisnú nádherné hviezdy ako trblietavé drahokamy na temnom pozadí vesmírneho priestoru. Za mesačných nocí sa Zem celá kúpe v tej nádhere.
2 Keď to človek vidí a premýšľa o tom, často mu prídu na myseľ otázky: ‚Čo asi je tam vo vesmíre? Ako je organizovaný? Dá sa zistiť, ako sa to všetko začalo?‘ Odpovede na ne nepochybne pomôžu presnejšie určiť, prečo vznikla Zem a všetok život na nej, a čo môže priniesť budúcnosť.
3. K čomu okrem iného vedie vzrastajúce poznanie vesmíru?
3 Pred stáročiami si ľudia mysleli, že vesmír sa skladá z tých niekoľkých tisícov hviezd, ktoré možno vidieť prostým okom. Dnes však vedci premeriavajú oblohu výkonnými prístrojmi a vedia, že je tam toho oveľa viac. To, čo ľudia pozorujú, je oveľa úžasnejšie, než si kto kedy dokázal predstaviť. Nezmernosť a zložitosť presahuje ľudskú fantáziu. Podľa časopisu National Geographic to, čo sa človek teraz dozvedá o vesmíre, „ho napĺňa úžasom“.1
Ohromujúca veľkosť
4. Čo bolo objavené v dvadsiatych rokoch nášho storočia?
4 Astronómi, ktorí v minulých storočiach skúmali oblohu vtedy vyrobenými teleskopmi, spozorovali niekoľko nejasných útvarov podobných oblakom. Nazdávali sa, že sú to blízke oblaky plynov. Keď však v dvadsiatych rokoch nášho storočia použili väčšie a výkonnejšie teleskopy, ukázalo sa, že tieto „oblaky plynov“ sú čímsi oveľa väčším a významnejším — že sú to galaxie.
5. a) Čo je galaxia? b) Čo patrí k našej Mliečnej dráhe?
5 Galaxia je obrovské zoskupenie hviezd, plynov a iného materiálu, rotujúceho okolo centrálneho jadra. Galaxie nazývajú aj „ostrovmi vesmíru“, lebo každá z nich sa sama osebe podobá vesmíru. Pouvažujme o galaxii, v ktorej žijeme a ktorú voláme Mliečna dráha. Náš slnečný systém, to znamená Slnko, Zem a ostatné planéty a ich mesiace, sú časťou tejto galaxie. Tvoria však len jej veľmi nepatrnú časť, keďže systém našej Mliečnej dráhy sa skladá z vyše sto miliárd hviezd. Niektorí vedci odhadujú ich počet na najmenej 200 až 400 miliárd. Ba istý vedecký publicista vyhlásil: „V Mliečnej dráhe by mohlo byť päť až desať biliónov hviezd.“2
6. Aký je priemer našej galaxie?
6 Priemer našej galaxie je taký obrovský, že na prekonanie tejto vzdialenosti rýchlosťou svetla (299 793 kilometrov za sekundu) by bolo potrebných 100 000 rokov. Koľko je to kilometrov? Svetlo prejde za rok asi desať biliónov (10 000 000 000 000) kilometrov, a tak odpoveď dostaneme vynásobením tohto počtu sto tisícmi. Výsledok: Naša Mliečna dráha má priemer asi jeden trilión (1 000 000 000 000 000 000) kilometrov. Priemerná vzdialenosť hviezd vnútri galaxie sa odhaduje asi na 6 svetelných rokov čiže okolo 60 biliónov kilometrov.
7. Koľko galaxií sa podľa odhadu nachádza vo vesmíre?
7 Človeku je skoro nemožné pochopiť takéto rozmery a vzdialenosti. A predsa je naša galaxia len začiatok toho, čo obsahujú priestory kozmu. Je tu čosi ešte ohromujúcejšie: Dnes už je objavených toľko galaxií, že sa o nich hovorí: „Sú také časté ako steblá trávy na lúke.“3 Vo viditeľnom vesmíre je asi 10 miliárd galaxií. Navyše existuje mnoho ďalších galaxií mimo dosahu moderných teleskopov. Počet všetkých galaxií vo vesmíre odhadujú niektorí astronómi na 100 miliárd. A každá galaxia môže obsahovať stovky miliárd hviezd.
Kopy galaxií
8. Ako sú usporiadané galaxie?
8 No to ešte nie je všetko. Tieto ohromujúce galaxie nie sú vo vesmíre roztrúsené náhodne. Sú zvyčajne usporiadané do určitých skupín zvaných kopy, podobne ako bobule hrozna vytvárajú strapec. Boli pozorované a vyfotografované tisícky takýchto galaktických kôp.
9. Čo patrí k našej galaktickej kope?
9 Niektoré kopy sa skladajú len z relatívne malého počtu galaxií. Napríklad naša Mliečna dráha je časťou kopy, v ktorej je asi 20 galaxií. V tejto miestnej skupine je „susedná“ galaxia, ktorú za jasnej noci možno vidieť aj bez teleskopu. Je to galaxia v súhvezdí Andromédy, ktorá má podobu špirály ako naša Mliečna dráha.
10. a) Asi koľko galaxií patrí k jednej kope? b) Aké sú vzdialenosti medzi galaxiami a aké medzi kopami galaxií?
10 Ďalšie galaktické kopy sa skladajú z mnohých desiatok a azda aj stoviek, ba tisícov galaxií. O jednej z týchto kôp sa súdi, že obsahuje okolo 10 000 galaxií. Galaxie vnútri jednej kopy sú od seba vzdialené priemerne okolo milión svetelných rokov. Vzdialenosť jednej galaktickej kopy od ďalšej najbližšej môže však byť stonásobne väčšia. Ba jestvujú náznaky, že kopy sú usporiadané do „superkôp“ ako strapce hrozna na viniči. To je skutočne kolosálna veľkosť a brilantná organizovanosť!
Podobná usporiadanosť
11. Akú usporiadanosť nachádzame v našej slnečnej sústave?
11 Keď sa vrátime k našej slnečnej sústave, prídeme na ďalšie vynikajúco organizované usporiadanie. Slnko, hviezda strednej veľkosti, tvorí „jadro“‚ okolo ktorého sa na presných obežných dráhach pohybuje Zem i ostatné planéty so svojimi mesiacmi. Rok čo rok krúžia s takou matematickou presnosťou, že astronómi môžu presne predpovedať, kde sa budú nachádzať v ktorýkoľvek čas v budúcnosti.
12. Ako sú organizované atómy?
12 Rovnakú presnosť badáme pri pohľade do nekonečne malého sveta atómov. Atóm je zázrak usporiadanosti, podobnej poriadku, ktorý panuje v slnečnej sústave. Častice zvané protóny a neutróny tvoria jeho jadro, okolo ktorého krúžia nepatrné elektróny. Z týchto základných stavebných kameňov sa skladá všetka hmota. Jednotlivé látky sa od seba odlišujú počtom protónov a neutrónov v jadre a počtom i usporiadaním elektrónov, ktoré krúžia okolo jadra. Prejavuje sa v tom neobyčajný poriadok, lebo všetky prvky, z ktorých sa skladá hmota, sa môžu usporiadať do presného poradia podľa počtu týchto stavebných kameňov, ktoré sú v nich.
Čo je za touto organizovanosťou?
13. Aká charakteristická črta sa prejavuje v celom vesmíre?
13 Ako sme videli, veľkosť vesmíru naozaj vzbudzuje bázeň. To isté platí o jeho obdivuhodnom usporiadaní. Od nekonečne veľkého po nekonečne malé, od zoskupenia galaxií až po atómy, vesmír všade svedčí o vynikajúcej organizovanosti. Časopis Discover uvádza: „Prekvapil nás poriadok. Naši kozmológovia a fyzici ustavične narážajú na nové, udivujúce aspekty poriadku... Vždy sme to považovali za zázrak a aj teraz si dovoľujeme hovoriť o vesmíre ako o zázraku.“4 Na túto usporiadanú štruktúru poukazuje i výraz, ktorý sa v astronómii obyčajne používa na označenie vesmíru — „kozmos“. V slovníku je definovaný ako „harmonický a systematicky usporiadaný vesmír.“5
14. Čo povedal jeden bývalý kozmonaut?
14 Bývalý kozmonaut John Glenn si všimol “poriadok, ktorý panuje všade vo vesmíre“, a to, že všetky galaxie „sa pohybujú po určených obežných dráhach vo vzájomných vzťahoch“. Preto sa pýta: „Mohla by to byť náhoda? Mohlo sa stať, že sa akýsi zhluk voľne sa vznášajúcich útvarov len zhodou okolností sám od seba uviedol na tieto obežné dráhy?“ Jeho záver znie: „Nemôžem tomu veriť... Musí tu byť akási moc, ktorá to všetko uviedla na obežné dráhy a ktorá na nich naďalej všetko udržiava.“6
15. Čo napovedá dôkladná organizovanosť vesmíru?
15 Vesmír je skutočne tak presne organizovaný, že človek môže používať nebeské telesá ako základ merania času. Ale každé dobre fungujúce hodiny sú výsledkom metodického a konštruktívneho myslenia. Metodické a konštruktívne myslenie môže prejavovať jedine inteligentná osoba. Teda ako je to s oveľa zložitejšou a spoľahlivejšou konštrukciou vesmíru? Či nesvedčí aj ona o konštruktérovi, tvorcovi, o myslení — o inteligencii? A máme nejaký dôvod veriť, že by inteligencia mohla existovať oddelene od osobnosti?
16. K akému záveru o vesmíre musíme dôjsť?
16 Nemôžeme obísť jednu skutočnosť: Vynikajúca organizovanosť si vyžaduje vynikajúceho organizátora. Nič z našich skúseností nenaznačuje, že by čosi organizované mohlo vzniknúť náhodou alebo automaticky. Naopak, všetky naše životné skúsenosti nás učia, že za každou formou organizovanosti musí stáť organizátor. Každý stroj a každý počítač musí mať konštruktéra a každá budova musí mať architekta, ba i každá ceruzka a každý list papiera musí mať svojho výrobcu, organizátora. Teda neporovnateľne zložitejšia, ohromujúca organizovanosť, ktorú vidíme vo vesmíre, musela mať taktiež svojho organizátora.
Zákon predpokladá zákonodarcu
17. Akú úlohu hrajú vo vesmíre zákony?
17 Celý vesmír od atómu až po galaxie je ovládaný pevnými fyzikálnymi zákonmi. Napríklad teplo, svetlo, zvuk a zemská príťažlivosť — to všetko je podrobené zákonom. Fyzik Stephen W. Hawking povedal: „Čím viac skúmame vesmír, tým jasnejšie poznávame, že rozhodne nie je vystavaný bez systému, ale podlieha určitým presne stanoveným zákonom, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach. Veľmi rozumnou sa zdá byť domnienka, že možno jestvujú akési jednotiace princípy, a že tak sú všetky zákony časťou väčšieho zákona.“7
18. K akému záveru dospel istý expert na raketovú techniku?
18 Expert na raketovú techniku Wernher von Braun šiel ešte o krok ďalej, keď vyhlásil: „Vo vesmíre platné prírodné zákony sú také presné, že môžeme bez ťažkostí vystavať kozmickú loď, ktorá bude letieť na Mesiac a ktorej čas letu môžeme na zlomok sekundy presne vypočítať. Tieto zákony museli byť niekým stanovené.“8 Vedci, ktorí chcú naviesť raketu na obežnú dráhu okolo Zeme alebo okolo Mesiaca, majú úspech len vtedy, keď sa riadia týmito univerzálnymi zákonmi.
19. O čom svedčí existencia zákonov?
19 Keď rozmýšľame o zákonoch, uznávame, že pochádzajú od autority, ktorá zákony vydáva. Dopravná značka „Stoj!“ dokazuje existenciu osoby alebo skupiny osôb, ktorá vydala taký zákon. Čo potom obsiahle zákony, ktoré ovládajú hmotný vesmír? Tieto brilantne poňaté zákony svedčia o nesmierne inteligentnom zákonodarcovi.
Organizátor a zákonodarca
20. Aké vyhlásenie uverejnil časopis Science News?
20 Časopis Science News poukazujúc na všetky osobitné podmienky vytvárajúce poriadok, ktorý sa tak zjavne prejavuje vo vesmíre, poznamenal: „Úvahy o tom kozmológov znepokojujú, lebo sa zdá, že také zvláštne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou. Jednou z možností, ako sa vyrovnať s touto otázkou, je pripustiť, že všetko bolo vopred naplánované a že to treba pripísať božskej prozreteľnosti.“9
21. Aký záver sú niektorí ľudia ochotní urobiť?
21 Mnohí ľudia, medzi nimi i nemálo vedcov, to nechcú pripustiť. No druhí sú ochotní uznať to, čo dôkazy neustále potvrdzujú — inteligenciu. Uznávajú, že také nesmierne rozmery, presnosť a zákonitosť, ktoré sa prejavujú v celom vesmíre, nikdy nemohli vzniknúť slepou náhodou. To všetko musí byť produktom vyššieho myslenia.
22. Ako označil biblický pisateľ pôvodcu vesmíru?
22 Takýto záver vyjadril biblický pisateľ, ktorý povedal o hmotných nebesiach: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko aj podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena.“ Ďalej hovorí, že „Ten“ je „Stvoriteľ nebies a ten Vznešený, ktorý ich rozťahuje“. — Izaiáš 40:26; 42:5.
Zdroj energie
23, 24. Ako sa môže vytvoriť hmota?
23 Hmota podlieha univerzálnym zákonom. No odkiaľ pochádza všetka hmota vesmíru? Carl Sagan hovorí v knihe Kozmos (angl.): „Na počiatku nášho vesmíru neboli ani galaxie, ani hviezdy alebo planéty, ani život, ani civilizácia.“ Prechod od toho dávneho stavu po súčasný vesmír označuje ako „najúžasnejšiu premenu hmoty a energie, akú si len môžeme predstaviť“.10
24 Tu je kľúč k porozumeniu, ako mohol vzniknúť vesmír: muselo ísť o premenu energie a hmoty. Tento vzťah potvrdila Einsteinova slávna rovnica E=mc2 (energia rovná sa hmota násobená druhou mocninou rýchlosti svetla). Z tejto rovnice možno vyvodiť záver, že hmota môže vzniknúť z energie, tak ako možno z hmoty vyťažiť ohromnú energiu. Dôkazom toho je atómová bomba. Preto astrofyzik Josip Kleczek vyhlásil: „Väčšina elementárnych častíc alebo azda všetky sa môžu vytvoriť materializáciou energie.“11
25. Kto je zdrojom nesmiernej sily, potrebnej na stvorenie vesmíru?
25 Teda existuje vedecký dôkaz, že zdroj nevyčerpateľnej energie mal východiskový materiál na stvorenie hmotného vesmíru. Citovaný biblický pisateľ sa zmienil o tom, že týmto zdrojom energie je živá inteligentná osobnosť. Povedal: „Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je silný v moci, ani jedno z nich [nebeských telies] nechýba.“ Ide teda o tento zdroj bezhraničnej energie, keď 1. Mojžišova 1:1 hovorí: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“
Začiatok nebol chaotický
26. Čo dnes vedci všeobecne uznávajú?
26 Dnes už vedci všeobecne uznávajú, že vesmír mal začiatok. Významná teória, ktorá sa usiluje vystihnúť tento začiatok, je teória veľkého tresku. Francis Crick napísal: „Temer všetky novšie pojednania o pôvode vesmíru vychádzajú z teórie veľkého tresku.“12 Jastrow poukazuje na kozmickú „explóziu“ ako na „doslovný moment stvorenia“.13 V časopise New Scientist však astrofyzik John Gribbin pripustil, že vedci síce všeobecne tvrdia, že môžu podrobne opísať, čo sa udialo v tom „momente“, ale prečo nastal „okamih stvorenia, zostáva tajomstvom“. A usudzuje, že „to asi predsa len spôsobil Boh“.14
27. V čom spočívajú nedostatky teórie veľkého tresku?
27 Pravda, väčšina vedcov sa zdráha pripísať tento „okamih“ Bohu. Preto túto explóziu zvyčajne opisujú ako chaos, ktorý možno prirovnať k explózii jadrovej bomby. No vedie explózia k vyššiemu stupňu organizovanosti? Vznikli bombami, zhodenými vo vojnách na mestá, skvele naprojektované budovy alebo ulice a dopravné značky? Naopak. Explózie spôsobili zrútenie budov, neporiadok, chaos a skazu. A ak je výbušný materiál jadrový, dochádza k úplnej skaze, akú zakúsili japonské mestá Hirošima a Nagasaki v roku 1945.
28. K akému záveru musíme dôjsť, keď si uvedomíme, aké mocné sily pôsobili pri stvorení vesmíru?
28 Nie, náš bázeň vzbudzujúci vesmír s jeho obdivuhodným poriadkom, účelnosťou a zákonmi nemohol byť stvorený len holou „explóziou“. Len mocný organizátor a zákonodarca bol schopný riadiť mocné sily tak, aby vznikla vrcholná organizovanosť a obdivuhodné zákony. A tak sa vedecké dôkazy a zdravý úsudok stávajú pevnou oporou biblického výroku: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ — Žalm 19:1; 19:2, RP.
29. Čo potvrdzujú pozorovania vedcov i naše vlastné pozorovania?
29 Biblia teda odpovedá na otázky, na ktoré evolučná teória nevedela dať jasnú odpoveď. Biblia nás nenecháva v nevedomosti o tom, čo je za pôvodom všetkých vecí. Dáva nám jednoduchú a zrozumiteľnú odpoveď. Potvrdzuje výsledok vedeckých i našich vlastných pozorovaní, že nič nevzniká samo od seba. A hoci my sami sme neboli svedkami vzniku vesmíru, je očividné, že musel mať majstrovského Stvoriteľa, tak ako to vysvetľuje Biblia: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ — Hebrejom 3:4.
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 115]
To, čo sa človek teraz dozvedá o vesmíre, „ho napĺňa úžasom“
[Zvýraznený text na strane 117]
Naša galaxia Mliečna dráha sa skladá z vyše 100 miliárd hviezd
[Zvýraznený text na strane 118]
Galaxie sú usporiadané do kôp ako bobule v strapci hrozna
[Zvýraznený text na strane 122]
Vedci „ustavične narážajú na nové, udivujúce aspekty poriadku“
[Zvýraznený text na strane 123]
Vynikajúca organizovanosť si vyžaduje vynikajúceho organizátora
[Zvýraznený text na strane 123]
Vesmír „podlieha určitým presne stanoveným zákonom“
[Zvýraznený text na strane 125]
‚Zdá sa, že také zvláštne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou‘
[Celostránkový obrázok na strane 114]
[Obrázok na strane 116]
Typická špirálovitá galaxia
[Obrázok na stranách 116, 117]
Naša slnečná sústava, vyznačená v rámčeku, je nepatrná v porovnaní s našou Mliečnou dráhou
[Obrázok na strane 119]
Galaxia v súhvezdí Andromédy, podobná našej Mliečnej dráhe, je len malá časť ohromného vesmíru, o ktorom niektorí hovoria, že sa skladá z približne 100 miliárd galaxií
[Obrázky na stranách 120, 121]
Planéty našej slnečnej sústavy sa s veľkou presnosťou pohybujú po svojich dráhach okolo Slnka
Atóm sa svojím usporiadaním podobá slnečnej sústave
[Obrázok na strane 122]
Presné hodinky sú dielom inteligentného konštruktéra. Či oveľa väčšia presnosť vo vesmíre nie je dielom najvyššieho, inteligentného konštruktéra?
[Obrázok na strane 124]
Naviesť raketu na obežnú dráhu si vyžaduje rešpektovanie zákonov pohybu a príťažlivosti. Tieto zákony musia pochádzať od zákonodarcu
[Obrázok na strane 125]
Dopravné predpisy musel niekto vymyslieť
[Obrázky na strane 126]
Atómová bomba je dôkazom vzťahu medzi hmotou a energiou
Vedie explózia bomby k vylepšeniu budovy?
[Obrázok na strane 127]
„Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ — Hebrejom 3:4
