6. kapitola

Obrovské priepasti — Je evolúcia schopná preklenúť ich?

1. Čo bolo povedané o medzerách v zázname skamenelín?

SKAMENELINY sú hmatateľnými dôkazmi toho, že život existoval v rozmanitých formách už dlho predtým, ako sa objavil človek. Neposkytujú však očakávanú podporu evolučnému názoru na otázku vzniku života a následného objavenia sa nových foriem. V súvislosti s nedostatkom skamenených prechodných foriem, ktoré by mali preklenúť biologické priepasti, poznamenáva Francis Hitching: „Je zvláštne, že medzery v skamenelinách sú sústavné: skameneliny chýbajú na všetkých dôležitých miestach.“⁠¹

2. Do akej miery sú tieto medzery zrejmé napríklad v skamenelinách rýb?

² Dôležité miesta, o ktorých sa Hitching zmieňuje, sú medzery medzi hlavnými oddielmi živočíšnej ríše. Príkladom toho je predstava, že sa ryby vyvinuli z bezstavovcov — tvorov, ktoré nemajú chrbticu. Hitching hovorí: „Zdá sa, že ryba skočila do záznamu skamenelín odnikiaľ: záhadne, náhle, plne vyvinutá.“⁠² Zoológ N. J. Berrill komentuje svoje evolučné vysvetlenie vzniku rýb slovami: „V istom zmysle je tento opis čosi ako science fiction.“⁠³

3. Ako opisuje evolučná teória históriu veľkých skupín živočíchov?

³ Evolučná teória predpokladá, že sa z rýb stali obojživelníky, z niektorých obojživelníkov plazy, z plazov cicavce a vtáky, a niektoré cicavce sa nakoniec stali ľuďmi. V predošlej kapitole sme ukázali, že záznam skamenelín nepodporuje tieto tvrdenia. Táto kapitola sa sústredí na význam údajných medzistupňov. Keď ju budete čítať, uvažujte, či je  pravdepodobné, aby podobné zmeny nastávali samočinne, neriadenou náhodou.

Priepasť medzi rybami a obojživelníkmi

4, 5. Čo patrí k veľkým rozdielom medzi rybami a obojživelníkmi?

⁴ Hlavný znak, ktorý odlišuje ryby od bezstavovcov, je chrbtica. Na chrbtici by muselo dôjsť k veľkým zmenám, aby sa z ryby mohol stať obojživelník, živočích, ktorý môže žiť vo vode aj na súši. Ku chrbtici by sa musela pripojiť aj panva. Nie sú však známe žiadne fosílne ryby, na ktorých by bolo vidieť, ako sa vyvíjala panva obojživelníkov. U niektorých obojživelníkov, ako sú žaby a ropuchy, by sa celá chrbtica musela zmeniť na nepoznanie. Aj kosti lebky sú rozdielne. Pri vývoji obojživelníkov by sa podľa evolučnej teórie museli rybie plutvy zmeniť na končatiny s kĺbami, na chodidlá a prsty, a muselo by dôjsť k veľkým zmenám aj na svaloch a nervoch. Žiabre by sa museli premeniť na pľúca. Srdce rýb má dve komory, ale u obojživelníkov zaisťuje obeh krvi srdce, ktoré má tri komory.

⁵ Na preklenutie priepasti medzi rybami a obojživelníkmi by bolo muselo dôjsť k zásadným zmenám v sluchovom vnímaní. Ryby vo všeobecnosti vnímajú zvuky povrchom tela, no väčšina ropúch a žiab má sluchový bubienok. Aj jazyk by sa musel zmeniť. Žiadna ryba nemá jazyk, ktorý by sa mohol vymrštiť ako u obojživelníkov, napríklad u ropúch. Navyše, obojživelníky môžu aj žmurkať, lebo majú na to blanu, ktorú môžu stiahnuť cez očnú bulvu, aby si ju udržali čistú.

6. Ktoré živočíchy boli uznávané ako spojovacie články medzi rybami a plazmi a prečo to nie je tak?

⁶ Vynaložilo sa nemalé úsilie v snahe spojiť obojživelníky s nejakými predkami v podobe rýb, ale bez úspechu. Nádejným kandidátom na spojovací článok sa zdala byť dvojdyšná ryba, pretože môže použiť na dýchanie namiesto žiabier aj plávací mechúr v prípade, že je prechodne mimo vody. V knihe Ryby (angl.) sa píše: „To nás zvádza myslieť si, že by mohli mať nejaké  priame spojenie s obojživelníkmi, ktoré by potom viedlo k pravým suchozemským stavovcom. To však nezodpovedá skutočnosti. Sú úplne samostatnou skupinou.“⁠⁴ Podľa Davida Attenborougha neprichádza do úvahy ani dvojdyšná ryba, ani latiméria, „lebo ich lebečné kosti sa tak odlišujú od lebečných kostí prvých fosílnych obojživelníkov, že tie z nich nijako nemôžu pochádzať“.⁠⁵

Priepasť medzi obojživelníkmi a plazmi

7. Čo je jedným z najťažších problémov, ktoré sa vynárajú pri pokuse vysvetliť prechod od obojživelníkov k plazom?

⁷ Ďalšie vážne problémy prináša pokus preklenúť priepasť medzi obojživelníkmi a plazmi. Z nich asi najťažší je pôvod vajca obaleného škrupinou. Živočíchy, ktoré sú považované za predstupne plazov, kládli svoje mäkké, rôsolovité vajíčka do vody, kde boli zvonku oplodnené. Plazy sú suchozemské zvieratá a kladú svoje vajcia na zem. Ale vývoj embrya vo vajci si naďalej vyžaduje vodné prostredie. Vajce v škrupine sa považovalo za riešenie tohto problému. To by si však žiadalo aj veľkú zmenu v procese oplodňovania: Muselo by dôjsť k vnútornému oplodneniu skôr, než by vajce bolo vybavené škrupinou. Aby sa tak stalo, museli by tu byť nové pohlavné orgány, nové inštinkty a nové  správanie pri párení — to všetko tvorí obrovskú priepasť medzi obojživelníkmi a plazmi.

8, 9. Ktoré ďalšie znaky musí mať vajce obalené škrupinou?

⁸ Uzavretie vajca do škrupiny znamená nutnosť ďalších pozoruhodných zmien, aby bol možný vývoj plaza a nakoniec jeho vyslobodenie zo škrupiny. V škrupine musia byť rôzne blany a obaly, ako napríklad amnión. Táto blana obaľuje tekutinu, v ktorej rastie zárodok. V knihe Plazy (angl.) sa opisuje ďalšia blana, nazývaná allantois: „Allantois prijíma odpadové produkty embrya a slúži takpovediac ako akýsi mechúr. Má aj krvné cievy, ktoré zbierajú kyslík prestupujúci škrupinu a privádzajú ho k zárodku.“⁠⁶

⁹ Evolučná teória nemôže vysvetliť ani ďalšie zložité rozdiely. Zárodky vo vajciach rýb a obojživelníkov uvoľňujú svoje odpadové produkty do okolitej vody vo forme rozpustnej močoviny. Ale v škrupinovom vajci plaza by močovina zárodok usmrtila. Preto v škrupinovom vajci dochádza k podstatne inému chemickému pochodu: odpadové látky sa ukladajú v membráne allantois vo forme nerozpustnej kyseliny močovej. Aj ďalšia vec je zaujímavá: vajcový žĺtok je výživou pre rastúci zárodok plaza a umožňuje mu plne sa vyvinúť ešte predtým, než vylezie zo škrupiny — na rozdiel od obojživelníkov, ktoré sa nevyliahnu v podobe dospelých jedincov. A aby sa zárodok mohol dostať zo škrupiny, vyznačuje sa tým, že má vajcový zub, ktorým prelomí svoje väzenie.

10. Na čo sa sťažoval istý evolucionista?

¹⁰ Na preklenutie priepasti medzi obojživelníkmi a plazmi treba ešte oveľa viac. Z týchto príkladov však jasne vidno, že slepá náhoda by nikdy nemohla spôsobiť všetky tie zložité zmeny nutné na preklenutie tej širokej priepasti. Niet divu, že si evolucionista Archie Carr povzdychol: „Jedným z nedostatkov fosílnych záznamov o dejinách stavovcov je to, že ukazujú tak málo o evolúcii plazov v ich najranejšom období, v čase, keď sa vyvíjalo škrupinové vajce.“⁠⁷

 Priepasť medzi plazmi a vtákmi

11, 12. V čom je najväčší rozdiel medzi plazmi a vtákmi a ako sa niektorí snažia vyriešiť túto záhadu?

¹¹ Plazy sú studenokrvné živočíchy, to znamená, že ich telesná teplota stúpa alebo klesá podľa vonkajšej teploty. Naproti tomu vtáky sú teplokrvné; ich telesná teplota zostáva relatívne stála, nezávislá od vonkajšej teploty. Niektorí evolucionisti dnes hovoria v snahe rozlúštiť záhadu, ako môžu teplokrvné vtáky pochádzať z plazov, ktoré sú studenokrvné, že podaktoré dinosaury (počítané k plazom) boli teplokrvné. Všeobecný názor však zodpovedá názoru Roberta Jastrowa, ktorý povedal: „Dinosaury boli studenokrvné ako všetky plazy.“⁠⁸

¹² K názoru, že teplokrvné vtáky pochádzajú z plazov, ktoré sú studenokrvné, francúzsky evolucionista Lecomte du Noüy poznamenal: „To je dnes jedna z najväčších záhad vývoja.“ Ďalej pripustil, že vtáky vykazujú „všetky neuspokojivé znaky absolútneho stvorenia“⁠⁹ — to znamená, neuspokojivé pre evolučnú teóriu.

13. Čo robia vtáky, aby vysedeli vajce?

¹³ Je pravda, že ako plazy, tak i vtáky kladú vajcia, ale len vtáky musia svoje vajcia vysedieť. Sú na to uspôsobené. Niektoré vtáky majú na hrudi miesto, kde im nerastie perie a ktoré je vybavené sieťou krvných ciev, odkiaľ dostávajú vajcia potrebné teplo. Niektoré vtáky túto cestičku na vysedenie mláďat nemajú, ale vytrhávajú si perie z hrude. Aby vtáky mohli vysedieť vajcia, musela by im evolúcia vštepiť nové inštinkty, napríklad na stavbu hniezd, na sedenie na vajciach a kŕmenie mláďat — čo je veľmi nesebecký, nezištný, ohľaduplný spôsob správania, pri ktorom je nutná obratnosť, usilovná práca a schopnosť obrany v nebezpečných situáciach. To všetko tvorí veľkú priepasť medzi plazmi a vtákmi. Ale ani to ešte zďaleka nie je všetko.

14. Aké zložité sú perá a prečo je neuveriteľné, že by vznikli zo šupín plazov?

¹⁴ Jedine vtáky majú perie. Predpokladá sa, že šupiny plazov sa zmenili na tieto útvary úžasnej štruktúry.  Z osi pera vychádzajú rady vetvičiek. Každá vetvička má mnoho lúčov a každý lúč má stovky riasiniek a háčikov. Pri mikroskopickom skúmaní holubieho pera sa zistilo, že má „niekoľko sto tisíc vetvičiek a milióny riasiniek a háčikov“.⁠¹⁰ Tieto háčiky držia pokope všetky časti pera, takže vzniká súvislá plocha, akýsi vejár. Pero je neprekonateľné ako vznášadlo a len niekoľko málo látok je rovnako dobrým izolátorom. Vták veľkosti labute má asi 25 000 pier.

15. Ako sa vtáky starajú o svoje perá?

¹⁵ Keď sa vetvičky pera začnú oddeľovať, zobák ich „češe“. Pri tomto prečesávaní zobák vyvíja tlak na perá, ktoré ním prechádzajú, a háčiky na lúčoch sa opäť spájajú ako zúbky zipsu. Väčšina vtákov má na  koreni chvosta žľazu, ktorej mazový výlučok používajú na uhládzanie každého jednotlivého pera. Niektoré vtáky nemajú túto žľazu, ale miesto nej majú zvláštne perá, ktoré sa na konci strapkajú a vytvárajú jemný prášok podobný mastencu, pomocou ktorého si uhládzajú perie. Obyčajne raz do roka sa perie vypadávaním obnoví.

16. Čo povedal istý evolucionista o vzniku peria?

¹⁶ Pri všetkých týchto vedomostiach o perí musí vzbudiť údiv spôsob, ako sa vysvetľuje jeho vývoj: „Ako sa vyvinula táto zázračná štruktúra? Nemusíme ani veľmi namáhať našu predstavivosť, aby sme videli pero ako premenenú šupinu, v podstate podobnú šupine plaza — dlhú, voľne upevnenú šupinu, ktorej vonkajšie okraje sa strapkali a rozširovali, až sa vyvinula dnešná veľmi zložitá štruktúra pera.“⁠¹¹ Znie vám to ako vedecké vysvetlenie? Alebo skôr ako science fiction?

17. Čím sa líšia kosti vtáka od kostí plaza?

¹⁷ Všimnime si aj, ako je konštrukcia vtáčieho tela pozoruhodne prispôsobená životu vo vzduchu. Vtáčie kosti sú na rozdiel od masívnych kostí hada tenké a duté. Keďže však na lietanie treba mnoho sily, sú vtáčie kosti vnútri vystužené, podobne ako sú vystužené krídla lietadiel. Takáto stavba kostí má ešte aj iný účel. Pomáha vysvetliť iný div vtáčieho sveta — dýchací systém vtákov.

18. Aké systémy umožňujú vtákom, aby si udržiavali nízku telesnú teplotu pri dlhých letoch?

¹⁸ Počas letu trvajúceho celé hodiny alebo i dni svaly krídel vyprodukujú veľa tepla. Vtáky sa s tým vyrovnávajú bez toho, že by mali na chladenie potné žľazy. Majú „motor“ chladený vzduchom. Široko rozvetvený systém vzduchových vakov siaha do takmer každej dôležitej časti tela, aj do dutín kostí. A touto vnútornou cirkuláciou vzduchu sa odvádza telesné teplo. Pomocou svojich vzduchových vakov vtáky využívajú aj kyslík zo vzduchu oveľa účinnejšie ako ktorýkoľvek iný stavovec. Ako sa to deje?

19. Čo umožňuje vtákom dýchať riedky vzduch?

 ¹⁹ Vtáky a cicavce vdychujú a vydychujú tak, že sa pľúca striedavo plnia vzduchom a vyprázdňujú ako mechy. Ale u vtákov prebieha pri vdychu a výdychu trvalé prúdenie čerstvého vzduchu pľúcami. Ak to trocha zjednodušíme, systém pracuje asi takto: Keď vták vdychuje, vzduch prúdi do určitých vzduchových vakov, ktoré potom slúžia ako mechy a vháňajú vzduch do pľúc. Z pľúc prichádza vzduch do iných vzduchových vakov, z ktorých je potom vyháňaný von. To znamená, že pľúcami stále prúdi jedným smerom čerstvý vzduch, čo možno prirovnať ku špongii, ktorou prúdi voda. Krv preteká pľúcnymi  kapilárami opačným smerom. A je to práve tento protismerný tok vzduchu a krvi, ktorý robí dýchací systém vtákov takým výnimočným. Tento systém im umožňuje vdychovať riedky vzduch vo veľkých výškach, keď počas svojho sťahovania letia po celé dni vo výškach nad šesť kilometrov až do tisíckilometrových vzdialeností.

20. Ktorými ďalšími znakmi sa ešte viac prehlbuje priepasť medzi vtákmi a plazmi?

²⁰ Priepasť medzi vtákmi a plazmi sa ešte viac prehlbuje ďalšími znakmi. Jedným z nich je ostrosť zraku. Sú vtáky, ktorých oči pracujú ako teleskopy — také sú oči orlov. Oči peníc fungujú zase ako zväčšovacie sklo. Vtáky majú na svojej sietnici viac buniek citlivých na svetlo než iné živočíchy. Aj nohy vtákov sú odlišné. Keď vták zosadá na konár, šľachy jeho nôh automaticky zovrú jeho prsty a obopnú nimi vetvu. Vtáky majú na nohe iba štyri prsty, kým plazy päť. Okrem toho nemajú hlasivky, ale špeciálny ústroj vyludzujúci melodický spev, ako je napríklad spev slávikov a drozdov. Srdce plazov má tri komory, ale srdce vtákov štyri. Vtáky sa líšia od plazov aj svojimi zobákmi. Existujú zobáky na lúskanie orechov, zobáky na filtrovanie potravy z bahnitej vody alebo na ďobanie dier do stromov, a sú aj skrížené zobáky na otváranie mušlí — zdá sa, že ich rozmanitosť je nekonečná. A predsa sa o takýchto vysoko špecializovaných zobákoch hovorí, že sa vyvinuli náhodne z nosa plaza. Je to vierohodné vysvetlenie?

21. Prečo nemôže byť Archaeopteryx považovaný za spojovací článok medzi plazmi a vtákmi?

²¹ Kedysi sa evolucionisti domnievali, že spojovacím článkom medzi plazmi a vtákmi bol Archaeopteryx, ktorého meno znamená „prakrídlo“ alebo „pravták“. No dnes už si to mnohí z nich nemyslia. V jeho skamenených zvyškoch možno vidieť aerodynamicky skonštruované krídla schopné letu, s dokonale vytvorenými perami. Kosti krídel a nôh boli tenké a duté. Jeho zdanlivé znaky plaza sa našli aj u dnešných  vtákov. A navyše nepochádza z čias pred vtákmi, lebo skameneliny iných vtákov boli nájdené v horninách toho istého obdobia, v ktorom bol nájdený aj archaeopteryx.⁠¹²

Priepasť medzi plazmi a cicavcami

22. Ktorý rozdiel medzi plazmi a cicavcami je zjavný už z označenia „cicavec“?

²² Mimoriadne veľké rozdiely sú medzi plazmi a cicavcami. Už označenie „cicavec“ poukazuje na jeden veľký rozdiel: na mliečne žľazy, z ktorých cicavce kŕmia svoje živo narodené mláďatá. Theodosius Dobzhansky nadhodil, že mliečne žľazy „by mohli byť premenené potné žľazy“.⁠¹³ Plazy však nemajú ani potné žľazy. Okrem toho, potnými žľazami sú vylučované odpadové produkty, nie výživa. A na rozdiel od mláďat plazov mláďatá cicavcov majú aj inštinkt, aj potrebné svaly na to, aby mohli cicať materské mlieko.

23, 24. Ktorými ďalšími znakmi sa vyznačujú cicavce v porovnaní s plazmi?

²³ Cicavce majú ešte ďalšie znaky, ktoré ich odlišujú od plazov. Samice cicavcov majú veľmi zložitú placentu, ktorá slúži na výživu a vývoj ich nenarodených mláďat. Plazy ju nemajú. Cicavce majú bránicu, ktorá oddeľuje hrudný kôš od brucha, plazy ju nemajú. V ušiach plazov nie je Cortiho orgán ako vo vnútornom uchu cicavcov. Tento nepatrný zložitý orgán má 20 000 sluchových vláskov a 30 000 nervových zakončení. Cicavce si udržiavajú stálu telesnú teplotu, plazy nie.

²⁴ Ďalej majú cicavce v uchu tri sluchové kostičky, plazy však iba jednu. Odkiaľ pochádzajú tie dve „navyše“? Evolucionisti sa to pokúšajú vysvetliť nasledovným spôsobom: U plazov sa spodná čeľusť skladá najmenej zo štyroch kostí, u cicavcov iba z jednej; takže keď sa plazy menili na cicavce, nastalo pravdepodobne preskupenie kostí; niektoré sa premiestnili z dolnej čeľuste plaza do stredného ucha cicavca, kde sa z nich vytvorili tri sluchové kosti,  pričom zostala iba jedna kosť na dolnú čeľusť cicavca. Ale toto vysvetlenie má tú chybu, že nemá žiadnu oporu v skamenelinách. Je to dohad, opierajúci sa iba o túžobné prianie.

25. Aké sú ďalšie rozdiely medzi plazmi a cicavcami?

²⁵ V súvislosti s kosťami vzniká ďalšia ťažkosť: nohy plazov sú umiestnené po bokoch tela, takže brucho je veľmi blízko zeme alebo sa jej dotýka. Naproti tomu nohy cicavcov sú pod telom a dvíhajú ho od zeme. O tomto rozdiele Dobzhansky vyhlásil: „Táto zmena sa síce môže zdať podružnou, ale vyžadovala prenikavú zmenu kostry a svalov.“ Potom pripustil ďalší podstatný rozdiel medzi plazmi a cicavcami: „Cicavce majú vynikajúco vypracovaný chrup. Na mieste jednoduchých kolíkovitých zubov plazov majú cicavce najrozmanitejšie zuby, ktoré sú uspôsobené na to, aby chňapli, uchopili, prebodli, odrezali, roztlačili alebo rozomleli potravu.“⁠¹⁴

26. Aký obrat v evolúcii by musel nastať v súvislosti s vylučovaním odpadových látok?

²⁶ Posledný bod: Ako sme sa už zmienili, pri údajnom vývoji od obojživelníkov k plazom bolo nutné, aby odpady boli vylučované nie ako močovina, ale ako kyselina močová. No keby sa plaz zmenil na cicavca, muselo by dôjsť k opaku, pretože cicavce takisto ako obojživelníky vylučujú odpadové látky vo forme močoviny. Tým by evolúcia prebiehala opačne — čo sa teoreticky nepredpokladá.

Najväčšia priepasť

27. Čo by bolo podľa slov jedného evolucionistu „tragickým omylom“?

²⁷ Z hľadiska stavby tela je pre človeka priliehavé označenie cicavec. No istý evolucionista poznamenáva: „Nemohol by byť tragickejší omyl, než považovať človeka ‚iba za živočícha‘. Človek je jedinečný. Odlišuje sa od všetkých ostatných živočíchov v mnohých ohľadoch — rečou, tradíciou, kultúrou a mimoriadne dlhým obdobím rastu a rodičovskej starostlivosti.“⁠¹⁵

28. Ako sa človek odlišuje od zvierat svojím mozgom?

 ²⁸ To, čo vyníma človeka spomedzi všetkých ostatných živočíchov na zemi, je jeho mozog. Informácie, ktoré by sa dali zhromaždiť v asi 100 miliardách neurónov ľudského mozgu, by naplnili asi 20 miliónov zväzkov. Svojou schopnosťou abstraktného myslenia a rečou sa človek veľmi odlišuje od každého zvieraťa a jedným z najpozoruhodnejších znakov človeka je to, že môže zaznamenávať nazhromaždené poznatky. Použitie tejto znalosti mu umožnilo prekonať všetky ostatné živočíšne druhy na zemi. Vyletel dokonca na Mesiac a vrátil sa späť. Istý vedec výstižne povedal, že ľudský mozog „sa líši od všetkého v celom známom vesmíre a je neporovnateľne komplikovanejší“.⁠¹⁶

29. Ktorá okolnosť vytvára najväčšiu priepasť medzi človekom a zvieraťom?

²⁹ Priepasť medzi zvieraťom a človekom je zo všetkých najväčšia ešte z iného dôvodu. Tým dôvodom sú mravné a duchovné hodnoty človeka, ktoré pramenia z vlastností ako je láska, spravodlivosť, múdrosť, sila a milosrdenstvo. V Genezis je to vyjadrené slovami, že človek bol stvorený ‚na Boží obraz, podľa Božej podoby‘. A práve to je tá najväčšia priepasť medzi človekom a zvieraťom. — 1. Mojžišova 1:26.

30. O čom v skutočnosti svedčí záznam skamenelín?

³⁰ Medzi hlavnými skupinami živých organizmov sú teda ohromné rozdiely. Sú od seba oddelené mnohými novými črtami, naprogramovanými inštinktmi a vlastnosťami. Je dôvod domnievať sa, že všetky tie výrazné odlišnosti vznikli náhodnou súhrou okolností? Ako sme videli, dôkazy skamenelín takýto názor nepodporujú. Nepodarilo sa nájsť žiadne skameneliny, ktoré by mohli preklenúť tieto priepasti. Hoyle a Wickramasinghe hovoria: „V zázname skamenelín chýbajú akékoľvek prechodné formy. Teraz vieme prečo. Predovšetkým preto, lebo žiadne prechodné formy nikdy neboli.“⁠¹⁷ Tým, ktorí majú uši otvorené a chcú počuť, záznam skamenelín hovorí: „Osobitné stvorenie.“

[Otázky]

[Zvýraznený text na strane 72]

Na žiadnej fosílnej rybe nie je vidieť, ako sa vyvíjala panva obojživelníkov

[Zvýraznený text na strane 81]

„Nemohol by byť tragickejší omyl, než považovať človeka ‚iba za živočícha‘“

[Rámček/obrázky na strane 73]

Nie je žiadne spojenie medzi hlavnými skupinami živých organizmov. Istý vedec povedal: „Skameneliny chýbajú na všetkých dôležitých miestach“

[Obrázky]

Všetko sa rozmnožuje ‚podľa svojho druhu‘

ryba

obojživelník

plaz

vták

cicavec

človek

[Rámček/obrázky na strane 76]

Evolucionisti vyhlasujú: „Nemusíme ani veľmi namáhať našu predstavivosť, aby sme videli pero ako premenenú šupinu [plaza].“ Skutočnosti ukazujú čosi iné

[Obrázky]

papagáj

rajka

páv

[Nákres]

os

vetvičky

lúče

riasinky

[Obrázok na strane 71]

„Zdá sa, že ryba skočila do záznamu skamenelín odnikiaľ“

[Obrázky na strane 72]

Chrbtica ryby sa veľmi líši od chrbtice žaby

[Obrázok na strane 75]

Vtáky majú „všetky neuspokojivé znaky absolútneho stvorenia“

[Obrázky na strane 78]

Oko orla funguje ako teleskop a oko penice ako zväčšovacie sklo

[Obrázok na strane 79]

Archaeopteryx nie je spojovacím článkom medzi plazmi a vtákmi

[Obrázok na strane 80]

Mláďatá cicavcov sa rodia živé a matky ich dojčia

[Obrázky na strane 82]

„V zázname skamenelín chýbajú akékoľvek prechodné formy... preto, lebo žiadne prechodné formy nikdy neboli“

ryba

obojživelník

plaz

vták

cicavec

človek

[Nákres/obrázky na strane 74]

Rôsolovité vajíčka obojživelníkov nemajú škrupinu

Vajíčka plazov majú ochrannú škrupinu

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Škrupinové vajce v priereze:

škrupina

bielok

chorión

žĺtok

amnión

allantois

embryo

vzduchová komôrka

vaječná membrána