Udivujúca skladba živých organizmov
11. kapitola
Udivujúca skladba živých organizmov
1, 2. a) Akým spôsobom vedci uznávajú, že je potrebný konštruktér? b) Kedy sa však ich názor mení na úplný opak?
KEĎ antropológovia nájdu v zemi kus ostrého trojhranného pazúrika, vyvodzujú z toho, že ho niekto musel opracovať, aby sa dal použiť ako hrot šípu. Vedci sa zhodujú v tom, že predmety, ktoré majú slúžiť na nejaký účel, nemôžu byť dielom náhody.
2 Avšak ak ide o živé organizmy, je táto logika odložená nabok. Už sa nepripúšťa, že tu musel byť konštruktér. Ale i ten najjednoduchší jednobunkový organizmus — alebo len DNK so svojím genetickým kódom — je oveľa zložitejší než opracovaný kus pazúrika. Zástancovia evolúcie však trvajú na tom, že živé organizmy konštruktéra nemajú a že vznikli sledom náhodných udalostí.
3. Čo musel uznať Darwin a ako sa to snažil vysvetliť?
3 Darwin však uznával, že tu musela byť nejaká utvárajúca sila, a pripísal túto úlohu prirodzenému výberu. „Prirodzený výber,“ povedal, „deň za dňom, hodinu za hodinou skúma na celom svete i najmenšiu odchýlku, zavrhuje zlé, zachováva a zväčšuje všetko, čo je dobré.“1 No dnes tento názor už nie je taký obľúbený ako kedysi.
4. Ako sa menia názory na prirodzený výber?
4 Podľa vyjadrenia Stephena Goulda dnes mnohí evolucionisti hovoria, že podstatné zmeny asi „nepodliehajú prirodzenému výberu, ale šíria sa v populáciách náhodne“.2 Gordon Taylor s tým súhlasí: „Prirodzený výber vysvetľuje malú časť toho, čo sa deje: väčšina zostáva bez vysvetlenia.“3 Geológ David Raup hovorí: „Podstatne významná alternatíva k prirodzenému výberu mala nastať pôsobením čírej náhody.“4 Ale môže číra náhoda niečo skonštruovať? Je schopná vytvárať zložité štruktúry života?
5. Čo uznáva jeden evolucionista, pokiaľ ide o skladbu organizmov a jej pôvodcu?
5 Evolucionista Richard Lewontin pripustil, že organizmy, „ako sa zdá, sú pozorne a dômyselne skonštruované“, a preto ich niektorí vedci považujú za „hlavný doklad existencie Najvyššieho Konštruktéra“.5 Bude užitočné pouvažovať o niektorých z týchto dokladov.
Drobné organizmy
6. Sú jednobunkové organizmy naozaj jednoduché?
6 Začnime najmenšími živými tvormi, jednobunkovými organizmami. Jeden biológ vyhlásil, že jednobunkové živočíchy môžu „chytať potravu, tráviť ju, zbavovať sa odpadov, pohybovať sa, stavať domy, prejavovať sexuálnu aktivitu“, a to „bez tkanív, orgánov, srdca, mysle — a majú skutočne všetko, čo máme my“.6
7. Ako a prečo vyrábajú rozsievky sklo a aké dôležité sú rozsievky pre život v mori?
7 Rozsievky, jednobunkové organizmy, prijímajú z morskej vody kremík a kyslík, vytvárajú sklovitú kyselinu kremičitú a stavajú z nej drobné „škatuľky“, v ktorých uchovávajú svoj zelený chlorofyl. Istý vedec chváli ich dôležitosť i krásu: „Tieto zelené lístočky, uzavreté vo svojich šperkovniciach, sú potravou pre deväť desatín všetkého, čo žije v moriach.“ Značný podiel na ich výživnej hodnote má olej, ktorý rozsievky vyrábajú a ktorý im aj pomáha hojdať sa ako bóje na hladine, kde môžu svoj chlorofyl vystaviť slnečnému svetlu.
8. Aké zložité tvary berú na seba rozsievky?
8 Ten istý vedec hovorí, že ich krásne sklovité schránky sa vyskytujú v „udivujúcej rozmanitosti tvarov — ako kruhy, štvorce, štítky, trojuholníky, ovály, štvoruholníky —, vždy bohato zdobené geometrickými leptmi. Filigránske vzory sú tak jemne vyryté do priehľadnej skloviny, že ľudský vlas by sa vošiel do medzier len vtedy, keby bol rozdelený na štyristo prúžkov.“7
9. Ako zložito sú vybudované niektoré príbytky mrežovcov?
9 Jedna skupina jednobunkových obyvateľov morí, ktoré sa volajú mrežovce, vytvára „lúčovité sklovité puzdierka s dlhými, tenkými priesvitnými ihlicami vychádzajúcimi z guľovitého krištáľového stredu“. Alebo „sú sklovité ihlice zostavené do šesťhranov, takže vznikajú jednoduché geodetické kopuly“. O jednom takomto mikroskopickom staviteľovi sa hovorí: „Jedna geodetická kopula tomuto superarchitektovi nestačí, musia byť tri sklovité kopuly čipkovito mriežkované, jedna v druhej.“8 Tieto architektonické zázraky nie je možné opísať — treba ich vidieť.
10, 11. a) Čo sú huby a ako sa správajú jednotlivé bunky, keď je huba úplne rozbitá? b) Na akú otázku o skelete huby evolucionisti nenachádzajú odpoveď, ale čo predsa vieme?
10 Huby sa skladajú z miliónov buniek, ktoré sa však delia len na niekoľko druhov. Jedna vysokoškolská učebnica vysvetľuje: „Bunky nie sú organizované do tkanív alebo orgánov, predsa však existuje medzi nimi určitý spôsob, ako sa navzájom rozpoznávajú, ktorým sa k sebe viažu a organizujú.“9 Ak pretlačíme hubu cez gázové sito a milióny jej buniek sa od seba oddelia, tieto bunky sa opäť spoja a vytvoria hubu. Huby tvoria veľmi pekné sklené skelety. Jedna z najnádhernejších je hubka pletená, Venušin kôš.
11 Jeden vedec o nej hovorí: „Keď sa pozeráte na zložitý skelet tejto huby vytvorený z kremičitých ihlíc, známy ako [Venušin kôš], ste zmätení. Ako môžu zdanlivo nezávislé mikroskopické bunky spolupracovať tak, že vylúčia milióny sklovitých ihlíc a vytvoria také zložité a krásne mriežkovanie? To nevieme.“10 Jedno však vieme: Nie je pravdepodobné, že by tu konštruktérom bola náhoda.
Symbiózy
12. Čo je symbióza? Uveď niektoré príklady.
12 V mnohých prípadoch sa zdá, že dva živé organizmy boli skonštruované tak, aby žili spolu. Také partnerstvá sa nazývajú symbiózou (spolužitím). Určité druhy figovníkov a ôs sa navzájom potrebujú, aby sa mohli rozmnožovať. Termity sa živia drevom, ale na jeho trávenie potrebujú určité prvoky, sídliace v ich tele. Podobne by kravy, kozy a ťavy nemohli stráviť celulózu obsiahnutú v tráve bez pomoci baktérií a prvokov žijúcich v ich vnútornostiach. V istej správe sa hovorí: „Tá časť kravského žalúdka, kde sa uskutočňuje toto trávenie, má objem asi 100 litrov — a v každej kvapke je desať miliárd mikroorganizmov.“11 Riasy a huby sa spájajú a tvoria lišajníky. Iba tak môžu rásť na holej skale a začať premieňať skalu na prsť.
13. Aké otázky vznikajú o partnerstve medzi mravcami a akáciami?
13 Mravce s jedovatými ostňami žijú v dutých tŕňoch niektorých druhov akácií. Bránia dostať sa na strom hmyzu požierajúcemu lístie a prerezávajú a ničia popínavé rastliny, ktoré sa pokúšajú vyšplhať sa na strom. Strom zase vylučuje sladkú tekutinu, ktorá veľmi chutí mravcom, a vytvára pre ne aj malé nepravé plody, ktoré mravcom slúžia ako potrava. Začal najprv mravec chrániť strom, a strom sa mu potom odmenil plodmi? Alebo najprv strom vytvoril plody pre mravce a mravce sa potom odvďačili tým, že začali strom chrániť? Alebo sa to náhodou všetko stalo naraz?
14. Aké zvláštne opatrenia a mechanizmy používajú kvety, aby prilákali hmyz, ktorý by ich opelil?
14 Podobná spolupráca je častá medzi hmyzom a kvetmi. Hmyz opeľuje kvety, a ony ho kŕmia peľom a nektárom. Niektoré kvety tvoria dva druhy peľu. Jeden slúži na oplodnenie, druhý však je sterilný a slúži za pokrm hmyzím návštevníkom. Mnohé kvety majú špeciálne značky a vône, aby pomohli hmyzu nájsť nektár. Hmyz opeľuje kvety akoby len mimochodom. Niektoré kvety majú spúšťací mechanizmus. Len čo sa hmyz dotkne spúšte, je poprášený peľom z prašníka.
15. Ako si vlkovec zaisťuje opelenie peľom z iného kvetu svojho druhu a aké otázky pritom vznikajú?
15 U jedného druhu vlkovca napríklad neexistuje samoopeľovanie, takže hmyz musí priniesť peľ z iného kvetu. Kvet rastliny obtáča rúrkovitý list, pokrytý vrstvou vosku. Hmyz, prilákaný vôňou kvetu, dosadne na list a skĺzne po tejto skĺzavke do komôrky na dne. Tam zrelé blizny prijmú peľ prinesený hmyzom a dôjde k opeleniu. No chĺpky a povoskované bočné steny držia hmyz ešte tri dni v zajatí. Medzitým dozreje vlastný peľ kvetu a popráši hmyz. Vtedy chĺpky zvädnú a voskovaná skĺzavka sa skloní až do vodorovnej polohy. Hmyz vychádza a letí s novou zásobou peľu k inému kvetu vlkovca, aby ho opelil. Trojdňová návšteva mu nevadí, pretože hoduje na nektári, ktorý je tam pre neho prichystaný. Deje sa to všetko náhodou? Alebo je to dobre premyslené?
16. Ako dochádza k opeleniu u niektorých vstavačovitých a ako u ďalšej orchideovitej rastliny?
16 Niektoré druhy vstavačovitých (Orchidaceae) majú na korunných lupienkoch kresbu celej osej samičky, s očami, tykadlami i krídlami. Kvet dokonca šíri vôňu samičky pripravenej na párenie. Osí samček prilieta, aby sa spáril, ale iba opelí kvet. Iná orchideovitá rastlina, z rodu Coryanthes, obsahuje kvasený nektár, ktorý spôsobí, že sa včela na svojich nôžkach začne potácať, skĺzne do nádobky naplnenej tekutinou a jediný spôsob, ako sa z nej môže dostať, je ten, že sa pretiahne popod prašník, pričom je poprášená peľom.
Prírodné „továrne“
17. Ako spolupôsobia listy a korene pri výžive rastlín?
17 Zelené listy rastlín tvoria priamo či nepriamo potravinovú základňu sveta. Ale svoju úlohu môžu plniť iba za pomoci tenkých korienkov. Pôdou sa predierajú milióny takých korienkov — konček každého z nich je vybavený ochrannou čiapočkou a namazaný olejom. Vlákna koreňov, ktoré sú za naolejovanou čiapočkou, prijímajú vodu a nerastné látky, a tie potom stúpajú kanálikmi bielej vrstvy dreva pod kôrou a dostávajú sa do listov. Tam sa tvoria cukry a aminokyseliny, a tieto živiny sú vysielané do všetkých častí stromu, i do koreňov.
18. a) Ako sa dostáva voda z koreňov do listov a z čoho vidieť, že tento systém dopravy je veľmi výkonný? b) Čo je transpirácia a ako prispieva ku kolobehu vody?
18 Určité vlastnosti tohto obehového systému stromov a ostatných rastlín sú také udivujúce, že ich mnohí vedci považujú skoro za zázračné. Predovšetkým vzniká otázka, ako je dopravovaná voda do výšky 60 až 90 metrov. Najprv ju ženie ďalej tlak koreňov, ale v kmeni nastupuje iný mechanizmus. Molekuly vody držia pospolu silou kohézie (súdržnosti). Táto súdržnosť spôsobuje, že pri vyparovaní vody z listov sú tenké stĺpce vody vyťahované nahor ako povrázky — povrázky, ktoré siahajú od koreňov až k listom a môžu sa pohybovať nahor rýchlosťou až 60 metrov za hodinu. Údajne by týmto systémom mohla voda v strome stúpať do výšky troch kilometrov. Vyparovaním prebytočnej vody z listov (transpiráciou) sa zase dostávajú do vzduchu miliardy ton vody, ktorá potom znovu padá na zem ako dážď. Je to dokonale premyslený systém.
19. Akú dôležitú úlohu spĺňa partnerstvo medzi koreňmi určitých rastlín a určitými baktériami?
19 To však nie je všetko. Na vytváranie životne dôležitých aminokyselín potrebujú listy dusičnany a dusitany z pôdy. Určité množstvo z nich sa dostáva do pôdy pôsobením bleskov a niektorých voľne žijúcich baktérií. Dostatočné množstvo dusíkatých zlúčenín sa vytvára aj pôsobením strukovín, napríklad hrachu, ďateliny, fazule a lucerny. Do ich koreňov vnikajú isté baktérie, korene dodávajú baktériám uhľohydráty a baktérie menia alebo viažu pôdny dusík na použiteľné dusičnany a dusitany. Vyrobia ich ročne asi 200 kilogramov na hektár.
20. a) Čo sa deje počas fotosyntézy, kde prebieha tento proces a kto ho chápe? b) Aký názor na fotosyntézu vyjadril jeden biológ? c) Ako môžeme označiť zelené rastliny, v čom vynikajú a aké otázky sú vhodné?
20 Ale to stále nie je všetko. Zelené listy prijímajú slnečnú energiu, oxid uhličitý zo vzduchu a vodu z koreňov rastliny a vyrábajú z toho cukor, pričom uvoľňujú kyslík. Tento proces sa nazýva fotosyntéza a prebieha v bunkových útvaroch zvaných chloroplasty. Sú také malé, že by sa ich zmestilo 400 000 do bodky na konci tejto vety. Vedci nedokážu plne pochopiť tento proces. „Na fotosyntéze sa zúčastňuje asi sedemdesiat rôznych chemických reakcií,“ povedal jeden biológ. „Je to naozaj zázračný jav.“12 Zelené rastliny bývajú označované ako prírodné „továrne“ — krásne, pokojné, neznečisťujúce prostredie, vyrábajúce kyslík, recyklujúce vodu a zásobujúce potravou celý svet. Sú tu iba náhodou? Naozaj by sme tomu mohli veriť?
21, 22. a) Čo povedali dvaja známi vedci o inteligencii prejavujúcej sa v prírode? b) Aké vysvetlenie o tejto veci podáva Biblia?
21 Niektorým z najslávnejších vedcov sveta sa vidí ťažké veriť tomu. Vidia v prírode inteligenciu. Nositeľ Nobelovej ceny fyzik Robert A. Millikan, hoci verí v evolúciu, na schôdzi Americkej spoločnosti pre fyziku povedal: „Je nejaké božstvo, ktoré utvára náš osud... Čisto materialistická filozofia je v mojich očiach vrchol nerozumu. Múdri ľudia všetkých čias vždy videli dosť, aby mali k tomu aspoň úctu.“ Vo svojej prednáške citoval známe slová Alberta Einsteina, ktorý povedal, že sa snaží „pokorne pochopiť aspoň nepatrnú časť inteligencie, ktorá sa prejavuje v prírode“.13
22 Sme obklopení dôkazmi cieľavedomého plánovania, ktoré svojou nekonečnou rozmanitosťou a udivujúcou zložitosťou svedčí o vyššej inteligencii. Takýto záver je vyjadrený aj v Biblii, kde sa podobné plánovanie pripisuje stvoriteľovi, ktorého „neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, i jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia“. — Rimanom 1:20.
23. Aký logický záver vyjadruje žalmista?
23 Život okolo nás poskytuje toľko dôkazov plánovania, že sa naozaj ukazuje byť ‚bez ospravedlnenia‘, aby sme za tým videli len náhodu. A tak istotne nie je bezdôvodné, keď žalmista priznáva inteligentnému stvoriteľovi: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov. To more, také veľké a šíre, v ktorom je pohybu bez počtu, živých tvorov, malých i veľkých.“ — Žalm 104:24, 25.
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 151]
„Na fotosyntéze sa zúčastňuje asi sedemdesiat rôznych chemických reakcií. Je to naozaj zázračný jav“
[Rámček/obrázky na stranách 148, 149]
Podivuhodne skonštruované semienka
Semená dozrievajú a sú pripravené na cestu
Semená nastupujú svoju cestu pomocou rôznych dômyselných mechanizmov. Semená orchideí sú také ľahké, že sa vznášajú ako prach. Semená púpavy sú vystrojené padáčikmi. Semená javora majú krídelká a poletujú ako motýle. Niektoré vodné rastliny vybavujú svoje semená vzduchovými plavákmi a nechávajú ich odplávať.
Niektoré rastliny majú tobolky, ktoré pukajú a semená sú vystreľované von. Klzké semená hamamela virgínskeho sú najprv stlačené a potom vystrelené z plodu, ako keď deti palcom a ukazovákom vystreľujú jadrá melónu. Tekvica striekavá používa hydrauliku. Počas rastu šupka znútra hrubne, stúpa tlak na tekutinu vnútri, a keď sú semená zrelé, tlak je už taký veľký, že stopka vyletí ako zátka z fľaše a semená vyfŕknu von.
[Obrázky]
Púpava
Javor
Tekvica striekavá
Semená ako ukazovateľ zrážok
Niektoré jednoročné púšťové rastliny vytvárajú semená, ktoré začínajú klíčiť len vtedy, keď naprší najmenej centimeter vody. Zdá sa, že semená vedia, odkiaľ voda prichádza — ak naprší, semená vzklíčia, ale ak je semeno namočené zdola, nevzklíčia. Pôda obsahuje soli, ktoré bránia klíčeniu semien. Musí napršať, aby sa tieto soli vyplavili. Voda, ktorá presakuje zo spodných vrstiev, to nemôže spôsobiť.
Keby tieto jednoročné púšťové rastliny začali rásť len po malej prehánke, uschli by. Aby boli rastliny uchránené pred neskorším obdobím sucha, musí prísť riadny dážď, ktorý poskytne pôde dosť vlahy. Preto rastliny čakajú na taký dážď. Náhoda — alebo plán?
Obor v nepatrnom balení
Jedno z najmenších semien skrýva v sebe najväčšiu rastlinu na zemi — sekvoju obrovskú. Býva vysoká vyše 100 metrov. Jej kmeň môže mať vo výške asi 1 meter nad zemou priemer jedenásť metrov. Drevo jedného stromu by stačilo na stavbu päťdesiatich šesťizbových domov. Kôra hrubá 60 centimetrov má chuť tanínu, ktorý odpudzuje hmyz. Jej hubovitá vláknitá štruktúra ju robí ohňovzdornou takmer ako azbest. Korene stromu prerastajú pôdu o ploche 1,5 hektára. Dosahuje vek vyše 3 000 rokov.
Ale nepatrné semená, obtočené drobnými krídelkami, ktoré v miliónoch pršia zo sekvoje, nie sú väčšie ako špendlíková hlavička. Človiečik stojaci pod sekvojou môže len s tichou úctou vzhliadať hore a obdivovať jej vznešenú mohutnosť. Je rozumné domnievať sa, že tento majestátny obor vyrastajúci z takého nepatrného semienka vznikol bez plánovania?
[Rámček/obrázky na strane 150]
Majstri speváci
Drozd mnohohlasý je známy ako imitátor. Jeden takýto drozd raz hodinu imitoval päťdesiatpäť iných vtákov. Ale svojich poslucháčov očarí drozd mnohohlasý najmä svojimi pôvodnými melodickými skladbami. Je to nepochybne viac než len zopár jednoduchých tónov, ktoré by týmto vtákom stačili na označenie svojho teritória. Spievajú pre svoje potešenie — a či aj pre naše?
Juhoamerické oriešky sú nemenej obdivuhodní speváci. Podobne ako iní tropickí vtáci, samčekovia a samičky spievajú dueto. Ich výkony sú jedinečné. Istá príručka ich opisuje takto: „Samce a samičky spievajú buď tie isté piesne spoločne, alebo rôzne piesne alebo rôzne strofy tej istej piesne striedavo; sú tak presne synchronizovaní, že celá pieseň znie, akoby ju spieval jeden vták.“a Sú krásne tieto jemné hudobné dialógy, ktorými sa dohovárajú manželské páry orieškov. Je to len náhoda?
[Obrázky na strane 142]
Musí mať konštruktéra
Nemusí mať konštruktéra?
[Obrázky na strane 143]
Tvary kremičitých skeletov mikroskopických rastlín
Rozsievky
[Obrázky na strane 144]
Mrežovce: tvary kremičitých skeletov mikroskopických živočíchov
Venušin kôš
[Obrázok na strane 145]
Mnohé kvety majú značky, ktorými ukazujú hmyzu cestu k svojmu skrytému nektáru
[Obrázky na strane 146]
Niektoré kvety majú voskované skĺzavky, aby polapili hmyz a mohlo tak dôjsť k opeleniu
Prečo má táto orchidea podobu osej samičky?
[Obrázok na strane 147]
Hovorí sa, že pôsobením súdržnosti molekúl vody by voda v strome mohla vystúpiť až do troch kilometrov
