Božie meno a „Nový zákon“

POZÍCIA, ktorú zaujíma Božie meno v Hebrejských písmach, „Starom zákone“, je neotrasiteľná. Hoci ho Židia nakoniec prestali vyslovovať, keď robili kópie starších rukopisov Biblie, ich náboženské názory im nedovolili odstrániť z nich Božie meno. Preto sa v Hebrejských písmach Božie meno objavuje častejšie než ktorékoľvek iné meno.

V Kresťanských gréckych písmach, „Novom zákone“, je situácia iná. Manuskripty knihy Zjavenie (poslednej knihy Biblie) obsahujú Božie meno v jeho skrátenej forme „Jah“ ​(v slove „Hallelujah“). Okrem toho, žiaden z dnes známych starých gréckych manuskriptov kníh od Matúša po Zjavenie neobsahuje celé Božie meno. Znamená to, že toto meno tam nemá byť? To by bolo čudné, keď vezmeme do úvahy, že Ježišovi nasledovníci uznávali význam Božieho mena a Ježiš učil modliť sa, aby Božie meno bolo posvätené. Teda čo sa stalo?

Ak to chceme pochopiť, pamätajme, že rukopisy Kresťanských gréckych písiem, ktoré máme dnes, nie sú originály. Knihy, ktoré napísali Matúš, Lukáš a iní pisatelia Biblie, sa často používali a rýchlo sa ošúchali. Preto sa robili kópie čiže odpisy a keď sa ošúchali, robili sa ďalšie kópie týchto kópií. To je napokon pochopiteľné, pretože  kópie sa zvyčajne robia nato, aby sa používali, a nie nato, aby sa zachovali.

Dnes existujú tisíce odpisov Kresťanských gréckych písiem, ale väčšina z nich bola vytvorená vo štvrtom storočí nášho letopočtu alebo ešte neskôr. Natíska sa otázka: Nestalo sa pred štvrtým storočím niečo, čo viedlo k vynechaniu Božieho mena z Kresťanských gréckych písiem? Skutočnosti dokazujú, že čosi také sa stalo.

Meno tam bolo

Môžeme si byť istí, že apoštol Matúš zahrnul do svojho evanjelia Božie meno. Prečo? Pretože ho pôvodne napísal v hebrejčine. Vo štvrtom storočí Hieronym, ktorý zhotovil latinský preklad zvaný Vulgata, napísal: „Matúš, ktorý je tiež Lévi a ktorý sa z publikána stal apoštolom, prvý napísal v Judei po hebrejsky evanjelium o Kristovi... Nie je celkom isté, kto ho potom preložil do gréčtiny. Navyše, hebrejský text sa zachoval dodnes v knižnici v Cézarei.“

Keďže Matúš písal po hebrejsky, ťažko si predstaviť, že by nepoužíval Božie meno, najmä keď citoval časti „Starého zákona“, ktoré ho obsahovali. Ale ďalší pisatelia druhej časti Biblie písali pre celosvetovú čitateľskú obec v medzinárodnom jazyku tých čias, gréčtine. A tak necitovali z pôvodných Hebrejských písiem, ale z gréckej Septuaginty. A Matúšovo evanjelium bolo nakoniec tiež preložené do gréčtiny. Vyskytovalo sa Božie meno v týchto gréckych písmach?

Do dnešných čias sa zachovali i niektoré veľmi staré fragmenty Septuaginty, ktoré existovali ešte v čase, keď žil Ježiš. Stojí za povšimnutie, že obsahujú osobné meno Boha. The New International Dictionary of New Testament Theology (Nový medzinárodný slovník teológie Nového zákona, zväzok 2, strana 512) hovorí: „Nedávne nálezy textov spochybňujú myšlienku, že zostavovatelia LXX [Septuaginty] preložili tetragramaton JHVH slovom kýrios. Najstaršie dnes dostupné LXX MSS (fragmenty) obsahujú tetragramaton písaný heb[rejskými] písmenami v G[réckom] texte. Tento zvyk zachovali neskorší židovskí prekladatelia S[tarého] Z[ákona] v prvých storočiach A. D.” Preto Ježiš a jeho učeníci, či už čítali Písma v hebrejčine alebo v gréčtine, stretávali sa v nich s Božím menom.

Profesor George Howard z Univerzity v Georgii v USA poznamenal: „Tam, kde Septuaginta, ktorú používala a citovala novozákonná cirkev, obsahovala hebrejskú formu božského mena, pisatelia Nového zákona nepochybne používali v citátoch tetragramaton.“ ​(Biblical Archaeology Review, [Prehľad biblickej archeológie], marec 1978, strana 14) Akým právom by mohli konať inak?

V gréckych prekladoch „Starého zákona“ sa Božie meno zachovalo o niečo dlhšie. V prvej polovici druhého storočia nášho letopočtu židovský prozelyta Akvila urobil nový preklad Hebrejských písiem do gréčtiny, v ktorom zachytil Božie meno pomocou tetragramatonu v starobylom hebrejskom písme. V treťom storočí napísal Origenes: „A v najpresnejších manuskriptoch je MENO písané hebrejskými literami, nie však dnešnými hebrejskými [literami], ale najstaršími.“

Ešte vo štvrtom storočí píše Hieronym vo svojom predslove ku knihám Samuelovým a Kráľov: „A v niektorých gréckych spisoch dodnes nachádzame Božie meno, tetragramaton [יהוה], písané starobylými písmenami.”

 Odstránenie Mena

V tých časoch však sa už jasne črtalo odpadnutie predpovedané Ježišom a Božie meno, hoci sa v rukopisoch vyskytovalo, sa používalo čoraz menej. (Matúš 13:24–30; Skutky 20:29, 30) Nakoniec už mnohí čitatelia ani nevedeli, čo to je, ako píše Hieronym, a v jeho časoch „niektorí nevedomci, keď našli v gréckych knihách [tetragramaton], zvykli si, vedení podobnosťou písmen, čítať ho ΠΙΠΙ.”

V neskorších odpisoch Septuaginty bolo Božie meno vypustené a nahradené slovami ako „Boh“ [Theos] a „Pán“ [Kyrios]. Vieme, že sa to stalo, lebo máme rané fragmenty Septuaginty, v ktorých Božie meno je, a neskoršie odpisy tých istých častí Septuaginty, z ktorých bolo Božie meno odstránené.

To isté sa stalo v „Novom zákone“ čiže Kresťanských gréckych písmach. Profesor George Howard pokračuje: „Keď bola hebrejská forma božského mena odstránená v prospech gréckych náhrad zo Septuaginty, bola odstránená aj z citátov Nového zákona zo Septuaginty... Zanedlho božské meno pre cirkev pohanov prestalo existovať, ak nerátame isté stopy po ňom zachované v skrátených náhradách alebo to, že ho občas pripomínali učenci.“

A tak kým Židia odmietali vyslovovať Božie meno, odpadlíckej kresťanskej cirkvi sa ho podarilo úplne odstrániť z gréckych rukopisov oboch častí Biblie, ako i z prekladov do iných jazykov.

Meno je potrebné

Nakoniec sa, ako už vieme, meno vrátilo do mnohých prekladov Hebrejských písiem. Ale čo Grécke písma? Prekladatelia a bádatelia Biblie si začali  uvedomovať, že bez Božieho mena niektoré časti Kresťanských gréckych písiem možno veľmi ťažko správne pochopiť. Navrátenie mena veľmi pomáha tomu, aby sa táto časť inšpirovanej Biblie stala jasnejšou a zrozumiteľnejšou.

Uvažujme napríklad o Pavlových slovách Rimanom, ako ich podáva Autorizovaný preklad: „Lebo ktokoľvek bude vzývať meno Pána, bude zachránený.“ ​(Rimanom 10:13) Čie meno máme vzývať, aby sme boli zachránení? Často je ako „Pán“ označovaný Ježiš, a na jednom mieste sa dokonca hovorí: „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš zachránený.“ Má to znamenať, že Pavol mal na mysli Ježiša? — Skutky 16:31, Autorizovaný preklad.

Nie. Okrajová poznámka k Rimanom 10:13 v Autorizovanom preklade odkazuje na Joela 2:32 v Hebrejských písmach. Ak sa pristavíš pri tomto odkaze, zistíš, že Pavol cituje v liste Rimanom slová Joela; a Joel v pôvodnom hebrejskom texte hovorí: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne.“ ​(Preklad nového sveta) Pavol teda hovorí, že by sme mali vzývať meno Jehovu. To znamená, že i keď máme veriť v Ježiša, naša záchrana je úzko spätá s ocenením Božieho mena.

Tento príklad názorne ukazuje, ako odstránenie Božieho mena z Gréckych písiem prispieva k tomu, že si mnohí mýlia Ježiša s Jehovom. Je nepochybné, že to veľmi prispelo k vzniku náuky o trojici!

Treba sa k menu vrátiť?

Má prekladateľ právo vrátiť meno naspäť na jeho miesto, keď vieme, že existujúce manuskripty ho neobsahujú? Áno, má na to právo. Väčšina gréckych lexikonov uznáva, že v Biblii sa slovo „Pán“ často vzťahuje na Jehovu. Napríklad Robinsonov Grécky a anglický lexikon Nového zákona (vydaný v roku 1859) v článku pod gréckym slovom Kyrios („Pán“) hovorí, že toto slovo označuje „Boha, Najvyššieho Pána a vládcu vesmíru, v Sept[uaginte] obvykle za heb[rejské] יְהוָֹה Jehova.” To znamená, že na miestach, kde pisatelia Kresťanských gréckych písiem citujú Hebrejské písma, prekladateľ má právo preložiť slovo Kyrios ako „Jehova“ všade, kde sa Božie meno nachádza v hebrejskom origináli.

Mnohí prekladatelia tak urobili. Najmenej od štrnásteho storočia bolo  vytvorených veľa prekladov Kresťanských gréckych písiem do hebrejčiny. Čo urobili prekladatelia, keď prišli k citátom zo „Starého zákona“, kde sa nachádzalo Božie meno? Často pociťovali nutnosť vrátiť do textu Božie meno. Takisto mnohé preklady Kresťanských gréckych písiem alebo ich častí do hebrejčiny obsahujú Božie meno.

Tento príklad nasledovali i preklady do súčasných jazykov, najmä preklady, ktoré používajú misionári. Napríklad mnohé preklady Gréckych písiem do jazykov Afriky, Ázie, Ameriky a tichomorských ostrovov voľne používajú meno Jehova, takže čitatelia môžu jasne vidieť rozdiel medzi pravým Bohom a falošnými bohmi. Božie meno sa nachádza aj v prekladoch do európskych jazykov.

Prekladom, ktorý smelo a s primeranou vážnosťou obnovuje Božie meno, je Preklad nového sveta Kresťanských gréckych písiem. Tento preklad, dnes dostupný v 13 súčasných jazykoch, vrátane slovenčiny, vracia do textu Božie meno všade tam, kde ho obsahujú časti Hebrejských písiem citované v Gréckych písmach. Celkove sa Božie meno v tomto preklade Gréckych písiem vyskytuje 237 ráz.

Odpor voči Menu

Napriek úsiliu mnohých prekladateľov o návrat Božieho mena do Biblie vždy existoval náboženský tlak odstrániť ho. Kým Židia, hoci ho vo svojich Bibliách ponechali, odmietli ho vyslovovať, odpadlícki kresťania z druhého a tretieho storočia ho odstránili, keď robili odpisy gréckych rukopisov Biblie, a vypúšťali ho, keď prekladali Bibliu do iných jazykov. V súčasnosti ho prekladatelia odsúvajú aj vtedy, keď sa opierajú o pôvodný hebrejský text, kde sa vyskytuje takmer 7 000 ráz. (V Preklade nového sveta Svätých písiem, vydanie z roku 1984, sa vyskytuje 6 973 ráz.)

Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí odstraňujú z Biblie jeho meno? Keby si bol spisovateľom, čo by si si myslel o človeku, ktorý by si dal veľmi záležať, aby odstránil tvoje meno z knihy, ktorej si autorom? Prekladateľov, ktorí mali námietky voči Božiemu menu pre problémy s výslovnosťou alebo pre židovskú tradíciu, možno porovnať s ľuďmi, o ktorých Ježiš povedal: „Cedíte komára, ale ťavu prehltávate!“ ​(Matúš 23:24) Stále sa potkýnajú o tieto menšie problémy, ale sami nakoniec vytvárajú oveľa vážnejší problém, keď odstraňujú meno najväčšej osobnosti vo vesmíre z knihy, ktorú táto osobnosť inšpirovala.

Žalmista napísal: „Ako dlho, ó Bože, bude protivník haniť? Bude nepriateľ zaobchádzať s tvojím menom bez úcty navždy?“ — Žalm 74:10.

[Rámček na strane 25]

„PÁN“ — ekvivalent „Jehovu“?

To, že sa z Biblie odstraňuje Božie charakteristické osobné meno a nahrádza sa titulmi ako „Pán“ alebo „Boh“, v mnohých ohľadoch zoslabuje text a robí ho neprimeraným. Môže to napríklad viesť k vzniku nezmyselných kombinácií slov. V predhovore k Jeruzalemskej Biblii sa hovorí: „Povedať ‚Pán je Boh‘ je istotne tautológia [nepotrebné alebo nič nehovoriace opakovanie], ale povedať ‚Jahve je Boh‘, to je už niečo iné.“

Použitie náhradných slov vedie aj k nešikovným, neobratným vyjadreniam. Napríklad v Autorizovanom preklade čítame v Žalme 8:9: „Ó PANE, náš Pane, aké znamenité je tvoje meno po celej zemi!“ O čo lepšie to znie, keď sa do takéhoto textu vráti meno Jehova! V Young’s Literal Translation of the Holy Bible čítame: „Jehovah, náš Pán, aké ctené je tvoje meno na celej zemi!“

Odstránenie Mena môže tiež spôsobiť zmätok. Žalm 110:1 hovorí: „PÁN povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým neurobím tvojich nepriateľov tvojou podnožkou.“ ​(Autorizovaný preklad) Kto to hovorí a komu? O čo lepšie znie: „Jehovov výrok k môjmu Pánovi: ‚Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.‘“ — Preklad nového sveta.

Navyše, nahrádzanie mena „Jehova“ slovom „Pán“ zbavuje Bibliu čohosi, čo má kľúčový význam: Božieho osobného mena. The Illustrated Bible Dictionary (Ilustrovaný biblický slovník, zväzok 1, strana 572) hovorí: „Ak máme byť presní, Jahve je jediné ‚meno‘ Boha.“

The Imperial Bible-Dictionary (zväzok 1, strana 856) opisuje rozdiel medzi slovami „Boh“ ​(Elohim) a „Jehova“, a hovorí: „[Jehova] je všade menom v pravom slova zmysle, označujúcim osobného Boha, a len jeho; kým Elohim má viac povahu všeobecného podstatného mena, označujúceho zvyčajne, ale nie vždy a všade, Najvyššieho.“

J. A. Motyer, rektor Trinity College v Anglicku, dodáva: „Pri čítaní Biblie veľa strácame, keď zabúdame na to, aby sme za náhradným slovom [Pán alebo Boh] videli osobné, najpresnejšie určujúce meno samého Boha. Keď Boh povedal svojmu ľudu svoje meno, chcel mu odhaliť svoju najvnútornejšiu povahu.“ — Eerdmans’ Handbook to the Bible, strana 157.

Nie, charakteristické vlastné meno sa skutočne nedá vyjadriť len nejakým titulom. Titul nikdy nemôže vystihnúť plný, bohatý obsah pravého Božieho mena.

[Rámček/obrázky na strane 26]

Tento zlomok Septuaginty (vpravo), ktorý pochádza z prvého storočia n. l. a obsahuje Zachariáša 8:19-21 a 8:23–9:4, sa nachádza v Izraelskom múzeu v Jeruzaleme. Obsahuje Božie meno štyri razy, z toho tri prípady vidíme na obrázku. V Alexandrijskom kódexe (vľavo), kópii Septuaginty vytvorenej o 400 rokov neskôr, bolo Božie meno nahradené v tých istých veršoch skrátenými formami gréckeho slova Kyrios („Pán“), KY a KC.

[Rámček na strane 27]

John W. Davis, pôsobiaci v 19. storočí ako misionár v Číne, vysvetlil, prečo je presvedčený, že Božie meno by v Biblii malo byť: „Ak Svätý Duch hovorí Jehova na každom danom mieste v hebrejskom texte, prečo prekladateľ nehovorí Jehova v angličtine alebo v čínštine? Akým právom si povie: Na tomto mieste použijem meno Jehova a na inom mieste ho nahradím?... Ak niekto tvrdí, že existujú prípady, v ktorých by nebolo správne použiť meno Jehova, nech vysvetlí prečo; onus probandi [ťarcha dôkazu] spočíva na ňom. Zistí, že to nie je ľahké, bude totiž musieť zodpovedať túto prostú otázku: Ak je v každom danom prípade nesprávne používať meno Jehova v preklade, prečo ho potom použil inšpirovaný pisateľ v origináli?“ — The Chinese Recorder and Missionary Journal, zväzok VII, Šanghaj, 1876.

[Obrázok na strane 23]

Preklad nového sveta Kresťanských gréckych písiem používa meno na správnom mieste 237 ráz

[Obrázky na strane 24]

Božie meno na kostole v Minorce, Španielsko;

na soche v blízkosti Paríža, Francúzsko;

a na Chiesa di San Lorenzo v Parme, Taliansko