Kresťania a Meno

NIKTO nemôže s istotou presne povedať, kedy ortodoxní Židia prestali nahlas vyslovovať Božie meno a nahradili ho hebrejskými slovami s významom „Boh“ a „Zvrchovaný pán“. Niektorí si myslia, že Božie meno sa prestalo denne používať dávno pred Ježišom. Existujú však závažné dôkazy o tom, že ho veľkňaz vyslovoval pri náboženskej službe v chráme — najmä v Deň zmierenia — až kým chrám nebol zničený v roku 70 n. l. Teda v čase Ježišovho pobytu na zemi bola výslovnosť mena známa, i keď sa vo väčšej miere už asi nepoužívalo.

Prečo prestali Židia vyslovovať Božie meno? Čiastočne asi preto, že nesprávne chápali slová tretieho prikázania: „Nebudeš brať meno Jehovu, svojho Boha, nehodným spôsobom.“ ​(2. Mojžišova 20:7) Je jasné, že toto prikázanie nezakazovalo používať Božie meno. Prečo by ho inak Dávid a ďalší Boží služobníci starých čias používali tak voľne, a pritom nestrácali Jehovovo požehnanie? A prečo by ho Boh oznamoval Mojžišovi a prikazoval mu vysvetliť Izraelčanom, kto ho posiela? — Žalm 18:1–3, 6, 13; 2. Mojžišova 6:2–8.

No za čias Ježiša prejavovala sa už silná tendencia vysvetľovať si múdre Božie príkazy nanajvýš nerozumne. Napríklad štvrté prikázanie Desatora zaväzovalo Židov zachovávať siedmy deň každého týždňa ako deň odpočinku, sabat. (2. Mojžišova 20:8–11) Ortodoxní Židia však dotiahli tento príkaz až do absurdných rozmerov a vytvorili si nespočetné pravidlá týkajúce sa aj najnepatrnejšej činnosti, ktorá by sa mala alebo nemala konať v sabat. Nepochybne postupovali v tom istom duchu, keď posunuli múdre prikázanie, že Božie meno sa nesmie zneuctievať, do najnezmyselnejšej krajnosti, tvrdiac, že ho neslobodno ani vysloviť. *

Ježiš a Meno

Mohol sa Ježiš riadiť takouto nebiblickou tradíciou? Sotva! Určite neprestal uzdravovať v sabate, i keď to znamenalo porušenie ľuďmi vytvorených židovských pravidiel, ba riskoval tým aj život. (Matúš 12:9–14) V skutočnosti Ježiš odsúdil farizejov ako  pokrytcov za ich tradície, ktorými prekračovali inšpirované Božie Slovo. (Matúš 15:1–9) Preto je nepravdepodobné, že by nevyslovoval Božie meno, najmä ak uvážime, že jeho vlastné meno, Ježiš, znamená „Jehova je záchrana“.

Pri jednej príležitosti sa Ježiš postavil v synagóge a prečítal časť Izaiášovho zvitku. Časť, ktorú čítal, bol dnešný Izaiáš 61:1, 2, kde sa Božie meno objavuje viac než len raz. (Lukáš 4:16–21) Vyhol sa Ježiš tomu, aby na týchto miestach vyslovil Božie meno, a nahradil ho slovami „Pán“ alebo „Boh“? To určite nie. Znamenalo by to riadiť sa nebiblickou tradíciou židovských náboženských vodcov. Čítame: „Učil ich ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma.“ — Matúš 7:29.

V skutočnosti, ako sme si už povedali, učil svojich nasledovníkov modliť sa k Bohu: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Matúš 6:9) A v modlitbe,  ktorú vyslovil v noci pred svojou popravou, povedal svojmu Otcovi: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta... Svätý Otče, bdej pre svoje meno nad tými, ktorých si mi dal.“ — Ján 17:6, 11.

V súvislosti s týmito Ježišovými zmienkami o Božom mene, kniha Der Name Gottes (Meno Božie) na strane 76 vysvetľuje: „Musíme si oceniť udivujúcu skutočnosť, že Starý zákon tradične chápe Božie zjavenie ako zjavenie jeho mena, a toto poňatie sa ním nesie až po záverečné časti Starého zákona, ba pokračuje až po posledné časti Nového zákona, kde napríklad v Jánovi 17:6 čítame: ‚Zjavil som tvoje meno.‘“

Bolo by naozaj nerozumné myslieť si, že sa Ježiš vyhýbal používaniu Božieho mena, a najmä keď citoval z častí Hebrejských písiem, ktoré ho obsahovali.

Raní kresťania

Používali Ježišovi nasledovníci v prvom storočí Božie meno? Ježiš im prikázal robiť učeníkov z ľudí všetkých národov. (Matúš 28:19, 20) Mnohí z tých ľudí nemali žiadne poňatie o Bohu, ktorý sa zjavil Židom pod menom Jehova. Ako im mali kresťania predstaviť pravého Boha? Stačilo nazvať ho Bohom alebo Pánom? Nie, pretože národy mali vlastných bohov i pánov. (1. Korinťanom 8:5) Ako mohli kresťania urobiť jasný rozdiel medzi pravým Bohom a falošnými bohmi? Len použitím mena pravého Boha.

Preto učeník Jakub počas stretnutia starších v Jeruzaleme poznamenal: „Simeon obšírne rozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú slová Prorokov.“ ​(Skutky 15:14, 15) Apoštol Peter vo svojej známej reči na deň Letníc poukázal na významnú súčasť kresťanského posolstva, keď citoval slová proroka Joela: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne.“ — Joel 2:32; Skutky 2:21.

Apoštol Pavol nenecháva nikoho na pochybách, pokiaľ ide o význam, aký preňho malo Božie meno. Vo svojom liste Rimanom cituje tie isté slová proroka Joela a potom povzbudzuje spolukresťanov, aby ukázali svoju vieru v tento výrok tak, že budú chodiť a zvestovať iným Božie meno, aby aj oni mohli byť zachránení. (Rimanom 10:13–15) Neskôr napísal vo svojom liste Timotejovi: „Nech sa zriekne nespravodlivosti každý, kto menuje Jehovovo meno.“ ​(2. Timotejovi 2:19) Na konci prvého storočia používal božské meno vo svojich spisoch apoštol Ján. Výraz „Hallelujah“, čo znamená „Chváľte Jah“, sa opakovane objavuje v knihe Zjavenie. — Zjavenie 19:1, 3, 4, 6

No Ježiš a jeho nasledovníci predpovedali, že v kresťanskom zbore dôjde k odpadnutiu. Apoštol Peter napísal: „Aj medzi vami budú falošní učitelia.“ ​(2. Petra 2:1; pozri aj Matúša 13:36–43; Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:3; 1. Jána 2:18, 19). Tieto výstrahy sa splnili. Jedným z dôsledkov odpadnutia bolo to, že Božie meno bolo zatlačené do úzadia. Bolo dokonca odstránené z odpisov a prekladov Biblie! Pozrime sa, ako sa to stalo.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 14]

Tento obraz židovského veľkňaza s nápisom na turbane, ktorý v hebrejčine znamená „Svätosť patrí Jehovovi“, sa nachádza vo Vatikáne

[Obrázok na strane 15]

Ako ukazuje tento nemecký preklad Biblie z roku 1805, keď Ježiš čítal v synagóge zo zvitku Izaiáša, vyslovoval nahlas Božie meno. — Lukáš 4:18, 19.

[Obrázky na strane 16]

Peter a Pavol používali Božie meno, keď citovali proroctvo Joela. — Skutky 2:21; Rimanom 10:13.