„Nech sa posvätí tvoje meno“ — aké meno?

STE veriaci človek? Potom nepochybne, ako mnohí iní, veríte v Najvyššiu bytosť. A pravdepodobne máte vo veľkej úcte známu modlitbu k tejto Bytosti, ktorú Ježiš učil svojich nasledovníkov a ktorá je známa ako Pánova modlitba alebo „Otčenáš“. Modlitba sa začína takto: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ — Matúš 6:9, New International Version (Nový medzinárodný preklad).

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo Ježiš dal ‚posvätenie‘ Božieho mena v tejto modlitbe na prvé miesto? Až potom spomenul ďalšie veci: aby prišlo Božie kráľovstvo, aby sa diala na zemi Božia vôľa a aby nám boli odpustené naše hriechy. Splnenie týchto ďalších prosieb bude nakoniec znamenať trvalý pokoj na zemi a večný život pre ľudstvo. Možno si predstaviť niečo dôležitejšie? A predsa nám Ježiš hovorí, aby sme sa modlili predovšetkým o posvätenie Božieho mena.

Ježiš nie náhodou učil svojich nasledovníkov dávať Božie meno vo svojich modlitbách na prvé miesto. Toto meno malo preňho zrejme zásadný význam, lebo ho opakovane spomínal vo svojich modlitbách. Pri jednej príležitosti, keď sa verejne modlil k Bohu, počuli ho, ako povedal: „Otče, osláv svoje meno!“ A Boh sám odpovedal: „Oslávil som ho a znova ho oslávim.“ — Ján 12:28, Jeruzalemská Biblia.

Večer predtým, ako Ježiš zomrel, modlil sa k Bohu a jeho učeníci to počuli. Vtedy ho ešte raz počuli zdôrazniť dôležitosť Božieho mena. Povedal: „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si vzal zo sveta, aby si mi ich dal.“ Neskôr zopakoval: „Oznámil som im tvoje meno a ešte ho oznámim.“ — Ján 17:6, 26, JB.

Prečo bolo Božie meno pre Ježiša také dôležité? Prečo povedal, aby sme sa modlili o jeho posvätenie, a tak ukázal, že je dôležité aj pre nás? Aby sme to pochopili, musíme si uvedomiť, ako sa v biblických časoch hľadelo na mená.

Mená v biblických časoch

Boh Jehova očividne vložil do človeka túžbu pomenovať veci. Prvý človek mal meno Adam. V príbehu o stvorení sa hovorí, že jednou z prvých vecí, ktoré Adam urobil, bolo pomenovanie zvierat. Keď dal Boh Adamovi manželku, Adam ju ihneď nazval „Žena“ ​(v hebrejčine Iššah). Neskôr jej dal meno Eva, čo znamená „živá“, lebo „sa mala stať matkou všetkých živých“. (1. Mojžišova 2:19, 23; 3:20) Až dodnes sa držíme zvyku dávať ľuďom mená. Ťažko si vieme predstaviť, čo by sme robili bez mien.

Za čias Izraelčanov však mená neboli len nálepkami. Mali svoj význam. Napríklad Izákovo meno („smiech“)  pripomína smiech jeho zostarnutých rodičov, keď prvý raz počuli, že budú mať dieťa. (1. Mojžišova 17:17, 19; 18:12) Ezauovo meno znamená „chlpatý“, čo je opis telesného znaku. Jeho iné meno Edom, „červený“ alebo „červenavý“, bolo pripomienkou, že predal svoje právo prvorodeného za misu červeného pokrmu. (1. Mojžišova 25:25, 30–34; 27:11; 36:1) Jakob, hoci bol o niečo mladší ako jeho dvojča Ezau, si kúpil od Ezaua právo prvorodeného a získal požehnanie prvorodeného od svojho otca. Význam Jakobovho mena bol od narodenia „držiaci za pätu“ alebo „ten, ktorý vytisol“. (1. Mojžišova 27:36) Podobne meno Šalamúna, počas vlády ktorého sa Izrael tešil z pokoja a blahobytu, znamená „pokojný“. — 1. Paralipomenon 22:9.

The Illustrated Bible Dictionary (Ilustrovaný biblický slovník, zväzok 1, strana 572) hovorí: „Skúmanie slova ‚meno‘ v S[tarom] Z[ákone] odhaľuje, aký veľký význam má v hebrejčine. Meno nie je iba nálepkou. Je označením skutočnej osobnosti toho, komu patrí.“

Skutočnosť, že Boh považuje mená za dôležité, vidieť z toho, že cez anjela nariadil budúcim rodičom Jána Krstiteľa a Ježiša, ako majú nazvať svojich synov. (Lukáš 1:13, 31) Niekedy i zmenil mená alebo dal ľuďom ďalšie mená, aby ukázal, akú úlohu majú mať v jeho zámere. Napríklad, keď Boh predpovedal, že jeho služobník Abram („vznešený otec“) sa stane otcom mnohých národov, zmenil jeho meno na Abrahám („otec množstva“). Zmenil aj meno Abrahámovej manželky, Sáraj („škriepna“), na Sára („kňažná“), lebo sa mala stať matkou Abrahámovho semena. — 1. Mojžišova 17:5, 15, 16; porovnaj 1. Mojžišovu 32:28; 2. Samuelovu 12:24, 25.

Aj Ježiš uznal dôležitosť mien, keď uviedol Petrovo meno do súvislosti s prednosťou služby, ktorú mu dal. (Matúš 16:16–19) Aj duchovní tvorovia majú mená. V Biblii sa spomínajú dvaja: Gabriel a Michael. (Lukáš 1:26; Júda 9) A keď človek dáva mená neživým veciam, ako sú hviezdy, planéty, mestá, vrchy a rieky, iba napodobňuje Stvoriteľa. Z Biblie sa napríklad dozvedáme, že Boh nazýva podľa mena všetky hviezdy. — Izaiáš 40:26.

Áno, mená sú v Božích očiach dôležité a on vložil do človeka túžbu rozpoznávať ľudí a veci podľa mien. Tak anjeli, ľudia, zvieratá, ako aj hviezdy a iné neživé veci majú mená. Bolo by logické, aby Stvoriteľ všetkých týchto vecí sám ostal bez mena? Samozrejme nie, najmä vo svetle žalmistových slov: „Nech každé telo žehná [Božie] sväté meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — Žalm 145:21.

The New International Dictionary of New Testament Theology (Nový medzinárodný slovník teológie Nového zákona, zväzok 2, strana 649) hovorí: „Jednou z najzákladnejších a najpodstatnejších čŕt biblického zjavenia je skutočnosť, že Boh nie je bez mena: má osobné meno, ktorým môže a má byť vzývaný.“ Ježiš mal určite na mysli toto meno, keď učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ — Matúš 6:9.

Vo svetle tohto všetkého je zrejmé, že je pre nás dôležité poznať, aké je Božie meno. Poznáte Božie osobné meno?

 Aké je Božie meno?

Je to čudné, ale väčšine zo stámiliónov členov cirkví kresťanstva by sa asi zdalo ťažké odpovedať na túto otázku. Niektorí by možno povedali, že Božie meno je Ježiš Kristus. Ale Ježiš sa modlil k niekomu inému, keď povedal: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi [ty] dal zo sveta.“ ​(Ján 17:6) Modlil sa k Bohu v nebesiach ako syn, ktorý sa rozpráva so svojím otcom. (Ján 17:1) Bolo to meno jeho nebeského Otca, ktoré sa malo „posvätiť“ alebo „byť posvätené“.

No veľa moderných Biblií toto meno neobsahuje, a v cirkviach sa používa zriedka. Ani zďaleka teda nie je „posväcované“ a miliónom čitateľov Biblie je neznáme. Aby si mal predstavu, ako prekladatelia Biblie zaobchádzajú s Božím menom, pouvažuj o jednom verši, kde sa nachádza: o Žalme 83:18. Tento text podávajú štyri rôzne Biblie takto:

„Nech poznajú, že ty jediný, ktorého meno je PÁN, si Najvyšší nad celou zemou.“ ​(Revidovaný štandardný preklad z roku 1952)

„Naučiť ich, že ty, ó Večný, ty si Boh Najvyšší nad celým svetom.“ ​(Nový preklad Biblie od Jamesa Moffatta z roku 1922)

„Nech poznajú toto: ty sám nesieš meno Yahweh, Najvyšší nad celým svetom.“ ​(Katolícka Jeruzalemská Biblia z roku 1966)

Aby ľudia mohli poznať, že ty, ktorý sám máš meno JEHOVAH, si najvyšší nad celou zemou.“ ​(Autorizovaný preklad čiže Preklad kráľa Jakuba z roku 1611)

Prečo Božie meno vyzerá tak rozdielne v týchto veršoch? Je jeho meno PÁN, Večný, Yahweh alebo Jehovah? Alebo sú vhodné všetky tieto mená?

Ak chceme nájsť odpoveď, musíme pamätať, že Biblia nebola pôvodne písaná v angličtine, ako uvedené preklady. Pisatelia Biblie boli Hebreji a písali väčšinou v hebrejčine a gréčtine svojej doby. Väčšina z nás nerozpráva týmito starobylými jazykmi. Biblia však bola preložená do mnohých moderných jazykov a my môžeme používať tieto preklady, keď chceme čítať Božie Slovo.

Kresťania majú hlbokú úctu k Biblii a správne veria, že „celé Písmo je inšpirované Bohom“. (2. Timotejovi 3:16) Teda prekladať Bibliu je vážna zodpovednosť. Ak niekto úmyselne mení alebo vypúšťa časť obsahu Biblie, zahráva sa s inšpirovaným Slovom. Pre toho platí výstraha Písma: „Ak niekto k tomu niečo pridá, Boh mu pridá rán, o ktorých sa píše v tomto zvitku; a ak uberie niekto niečo zo slov zvitku tohto proroctva, Boh odníme jeho podiel zo stromov života.“ — Zjavenie 22:18, 19; pozri aj 5. Mojžišovu 4:2.

Väčšina prekladateľov Biblie nepochybne uznáva Bibliu a úprimne sa snaží urobiť ju zrozumiteľnou v tomto modernom veku. Ale prekladatelia nie sú inšpirovaní. A väčšina z nich má vyhranené názory na veci náboženstva, pričom ich môžu ovplyvňovať osobné predstavy a úsudky. Aj oni sa môžu dopúšťať ľudských chýb a mýliť sa.

To nás oprávňuje položiť si niekoľko závažných otázok: Aké je skutočné Božie meno? A prečo jednotlivé preklady Biblie označujú Boha rozdielnymi menami? Ak nájdeme odpovede na tieto otázky, môžeme sa vrátiť k nášmu pôvodnému problému: Prečo je také dôležité posvätenie Božieho mena?

[Zvýraznený text na strane 4]

Anjeli, ľudia, zvieratá, ako aj hviezdy a iné neživé veci majú meno. Bolo by logické, keby Stvoriteľ všetkých týchto vecí nemal meno?

[Zvýraznený text na strane 5]

Božie meno malo zrejme zásadný význam pre Ježiša, lebo sa o ňom opakovane zmieňoval vo svojich modlitbách