Prečo musíme poznať Božie meno

„KAŽDÝ, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ ​(Rimanom 10:13) Týmito slovami apoštol Pavol zdôraznil, aké životne dôležité pre nás je poznať Božie meno. Jeho výrok nás vedie späť k otázke, ktorú sme si položili v úvode: Prečo dal Ježiš ‚posvätenie‘ Božieho mena na samý začiatok vzorovej modlitby, pred množstvo iných závažných vecí? Ak to chceme pochopiť, musíme trochu lepšie porozumieť významu dvoch kľúčových slov.

Po prvé, čo vlastne znamená slovo ‚posvätiť‘? Jeho doslovný význam je „urobiť svätým“. Ale či Božie meno nie je už dávno sväté? Isteže je. Keď posväcujeme Božie meno, nerobíme ho svätejším, než je, ale skôr uznávame jeho svätosť, staviame ho na osobitné miesto a máme ho v najhlbšej úcte. Keď sa modlíme, aby sa posvätilo Božie meno, tešíme sa na čas, keď ho celé stvorenie bude ctiť ako sväté.

Po druhé, čo všetko sa skrýva pod slovom „meno“? Ako sme videli, Boh má meno Jehova a jeho meno sa vyskytuje v Biblii tisíce ráz. Hovorili sme aj o tom, aké dôležité je vrátiť tomuto menu jeho oprávnené miesto v texte Biblie. Keby tam nebolo, ako by sa mohli splniť slová žalmistu: „Tí, ktorí poznajú tvoje meno, budú v teba dôverovať, istotne neopustíš tých, ktorí ťa hľadajú, ó Jehova“? — Žalm 9:10.

No znamená ‚poznanie Božieho mena‘ iba rozumové poznanie, že Božie meno je po hebrejsky JHVH a po slovensky Jehova? Nie, znamená to čosi viac. Keď bol Mojžiš na vrchu Sinaj, „Jehova začal zostupovať v oblaku a zastavil sa tam pri [Mojžišovi] a oznámil meno Jehova“. Čo bolo spojené s oznámením mena Jehova? Opis jeho vlastností: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde.“ ​(2. Mojžišova 34:5, 6) Neskôr, krátko pred svojou smrťou, Mojžiš povedal Izraelčanom: „Budem oznamovať Jehovovo meno.“ A čo potom urobil? Vymenoval niektoré jeho vznešené vlastnosti a potom pripomenul, čo všetko Boh urobil pre Izrael z ohľadu na svoje meno. (5. Mojžišova 32:3–43) Teda poznať Božie meno znamená naučiť sa, čo toto meno predstavuje, a uctievať Boha, ktorý ho nosí.

Keďže Jehova spája svoje meno so svojimi vlastnosťami, zámermi a činmi, môžeme pochopiť, prečo Biblia hovorí, že Božie meno je sväté. (3. Mojžišova 22:32) Je majestátne, veľké, vzbudzujúce bázeň a nevýslovne vznešené. (Žalm 8:1; 99:3; 148:13) Božie meno nie je iba nálepka. Predstavuje ho ako osobu. A nie je ani dočasným menom, ktoré bolo používané len nejaký čas a potom nahradené titulom,  ako napríklad „Pán“. Jehova sám povedal Mojžišovi: „‚Jehova...‘ To je moje meno na neurčitý čas, a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ — 2. Mojžišova 3:15.

Ľudia nikdy neodstránia zo zeme Božie meno, nech by sa akokoľvek namáhali. „Od východu slnka až po jeho západ bude moje meno veľké medzi národmi a na každom mieste sa bude prinášať obetný dym, bude sa predkladať môjmu menu, áno, čistý dar, lebo moje meno bude veľké medzi národmi,‘ povedal Jehova vojsk.“ — Malachiáš 1:11; 2. Mojžišova 9:16; Ezechiel 36:23.

Teda posvätenie Božieho mena je oveľa dôležitejšie ako čokoľvek iné. Všetky Božie zámery sa spájajú s jeho menom. Problémy ľudstva sa začali vtedy, keď Satan ako prvý znesvätil Jehovovo meno, keď sa o ňom vyjadril v podstate ako o luhárovi, neschopnom vládnuť ľudskému rodu. (1. Mojžišova 3:1–6; Ján 8:44) Len keď sa Božie meno dostatočne ospravedlní, ľudstvo bude celkom zbavené katastrofálnych účinkov Satanovej lži. Preto sa kresťania tak horlivo modlia o posvätenie Božieho mena. Ale môžu aj niečo robiť, aby ho posvätili.

Ako môžeme posväcovať Božie meno?

Jeden zo spôsobov je rozprávať druhým o Jehovovi a poukazovať na jeho kráľovstvo pod vládou Ježiša Krista ako na jedinú nádej ľudstva. (Zjavenie 12:10) Mnohí ľudia to robia, a tým sa v súčasnosti spĺňajú nasledujúce slová Izaiášovho proroctva: „A v ten deň istotne poviete: ‚Vzdávajte vďaky Jehovovi! Vzývajte jeho meno. Oznamujte jeho počínanie medzi národmi. Zmieňujte sa o tom, že jeho meno je vyvýšené. Hrajte melódie Jehovovi, lebo konal vynikajúco. To sa oznamuje po celej zemi.‘“ — Izaiáš 12:4, 5.

Ďalší spôsob je poslúchať Božie zákony a príkazy. Jehova povedal izraelskému národu: „Budete dodržiavať moje prikázania a uplatňovať ich. Ja som Jehova. A neznesvätíte moje sväté meno, a budem posvätený uprostred synov Izraela. Ja som Jehova, ktorý vás posväcuje.“ — 3. Mojžišova 22:31, 32.

Ako Izraelčania dodržiavaním Jehovovho zákona posväcovali jeho meno? Zákon bol daný Izraelčanom na základe jeho mena. (2. Mojžišova 20:2–17) Teda keď dodržiavali Zákon, prejavovali tým náležitú česť a ocenenie tomuto menu. Okrem toho na Izraelčanoch ako na národe spočívalo Jehovovo meno. (5. Mojžišova 28:10; 2. Paralipomenon 7:14) Keď konali správne, prinášalo mu to chválu, ako keď dieťa vhodným správaním prináša česť svojmu otcovi.

Keď však Izraelčania nedodržiavali Boží zákon, znesväcovali jeho meno.  Preto sú hriechy ako obetovanie modlám, krivoprísažníctvo, utláčanie chudobných a dopúšťanie sa smilstva opisované v Biblii ako ‚znesväcovanie Božieho mena‘. — 3. Mojžišova 18:21; 19:12; Jeremiáš 34:16; Ezechiel 43:7.

Kresťania takisto dostali príkazy v Božom mene. (Ján 8:28) A tiež sú spojení s ‚ľudom pre Jehovovo meno‘. (Skutky 15:14) Teda kresťan, ktorý sa úprimne modlí: „Nech sa posvätí tvoje meno“, bude ho posväcovať vo svojom živote poslúchaním všetkých Božích príkazov. (1. Jána 5:3) To sa týka aj poslušnosti voči príkazom Božieho Syna, Ježiša, ktorý vždy oslavoval svojho Otca. — Ján 13:31, 34; Matúš 24:14; 28:19, 20.

V noci pred svojou popravou Ježiš zdôraznil dôležitosť Božieho mena pre kresťanov. Povedal svojmu Otcovi: „A oznámil som im tvoje meno a oznámim.“ A potom vysvetlil: „Aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich, a ja v spojení s nimi.“ ​(Ján 17:26) To, že sa učeníci učili poznať Božie meno, znamenalo pre nich, že osobne spoznávali Božiu lásku. Ježiš im umožnil, aby sa oboznámili s Bohom ako so svojím milujúcim Otcom. — Ján 17:3.

Ako sa to týka teba

Na stretnutí kresťanských apoštolov a starších v prvom storočí v Jeruzaleme učeník Jakub povedal: „Šimon obšírne rozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.“ Mohli by sme byť stotožnení s tými, ktorých si Boh vyberá ako „ľud pre svoje meno“, keby sme nevyslovovali toto meno ani ho nenosili? — Skutky 15:14.

Hoci sa mnohí zdráhajú používať meno Jehova a mnohí prekladatelia Biblie ho vypúšťajú zo svojich prekladov, milióny ľudí na svete s radosťou prijímajú prednosť nosiť Božie meno, používať ho nielen pri uctievaní, ale i v každodennej reči, a oznamovať ho iným. Keby vám niekto rozprával o Bohu Biblie a použil meno Jehova, s akou náboženskou skupinou by ste ho spájali? Existuje len jedna skupina na svete, ktorá pravidelne používa Božie meno vo svojom uctievaní, tak ako to robili jeho ctitelia v dávnych časoch. Sú to Jehovovi svedkovia.

Biblické meno Jehovovi svedkovia umožňuje spoznať v kresťanoch ‚ľud pre Božie meno‘. Sú hrdí, že nosia toto meno, lebo sám Boh Jehova ho dal pravým ctiteľom. V Izaiášovi 43:10 čítame: „‚Ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil.‘“ O kom tu Boh hovorí? Uvažujte o niekoľkých predchádzajúcich veršoch.

Vo veršoch 5 až 7 tej istej kapitoly Izaiáš hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou. Od východu slnka prinesiem tvoje semeno a od západu slnka ťa zhromaždím. Poviem severu: ‚Vydaj!‘ a juhu: ‚Nezadržuj. Priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry z najvzdialenejšieho konca zeme, každého, kto sa nazýva mojím menom a koho som stvoril pre svoju slávu, koho som utvoril, koho som urobil.‘“ V našich časoch sa tieto verše vzťahujú na ľud, ktorý si Boh zhromaždil zo všetkých národov, aby ho tí, ktorí k nemu patria, chválili a boli jeho svedkami. A tak Božie meno nielenže určuje totožnosť Boha, ale  pomáha dnes rozpoznať aj jeho pravých služobníkov na zemi.

Požehnania plynúce z poznania Božieho mena

Jehova chráni tých, ktorí milujú jeho meno. Žalmista povedal: „Pretože upriamil svoju náklonnosť na mňa, zaobstarám mu aj únik. Budem ho chrániť, lebo poznal moje meno.“ ​(Žalm 91:14) Týchto ľudí si aj pamätá: „V tom čase tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ Malachiáš 3:16

Teda úžitok z poznania Božieho mena a lásky k nemu sa neobmedzuje len na tento život. Poslušnému ľudstvu Jehova sľúbil šťastný večný život v pozemskom raji. Dávid pod inšpiráciou napísal: „Zločinci budú odrezaní, ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, budú vlastniť zem. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“— Žalm 37:9, 11.

Ako to bude možné? Ježiš to vysvetlil. V tej istej vzorovej modlitbe, v ktorej nás učil modliť sa: „Nech sa posvätí tvoje meno,“ dodal: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:9, 10) Božie kráľovstvo v rukách Ježiša Krista posvätí Božie meno a vytvorí aj dobré podmienky na našej zemi. Odstráni zlo, vojny, zločinnosť, hlad, choroby a smrť. — Žalm 46:8, 9; Izaiáš 11:9; 25:6; 33:24; Zjavenie 21:3, 4.

Môžete žiť večne pod vládou tohto Kráľovstva. Ako to možno dosiahnuť? Poznávaním Boha. „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) Jehovovi svedkovia vám ochotne pomôžu získať toto životodarné poznanie. — Skutky 8:29–31.

Dúfame, že informácie obsiahnuté v tejto brožúre vás presvedčili, že Stvoriteľ má osobné meno, ktoré si vysoko váži. I vy by ste si ho mali veľmi vážiť. Kiež by ste si uvedomili, aké dôležité je poznať toto meno a používať ho, najmä pri uctievaní.

A kiež by vás to priviedlo k podobnému rozhodnutiu, aké pred mnohými storočiami smelo vyjadril prorok Micheáš: „Lebo všetky národy, tie budú chodiť každý v mene svojho boha; ale my, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ — Micheáš 4:5.

[Zvýraznený text na strane 28]

‚Poznať Božie meno‘ znamená viac, než iba vedieť, že má meno Jehova

[Zvýraznený text na strane 30]

Jehovovo meno je ‚majestátne, veľké, vzbudzujúce bázeň a nevýslovne vznešené‘. Všetky Božie zámery sa spájajú s jeho menom

[Rámček na strane 29]

V článku uverejnenom v Anglican Theological Review (Anglikánsky teologický prehľad, október 1959) dr. Walter Lowrie upozornil na potrebu poznania Božieho mena. Napísal: „Vo vzťahoch medzi ľuďmi je veľmi dôležité poznať vlastné meno, osobné meno toho, koho milujeme, s kým sa rozprávame, alebo i toho, o kom rozprávame. Presne tak je to i vo vzťahu človeka k Bohu. Človek, ktorý nepozná Boha po mene, nepozná ho v skutočnosti ako osobu, nepozná ho tak, že by sa s ním rozprával (rozumie sa v modlitbe), a nemôže ho milovať, ak ho pozná len ako neosobnú silu.“