Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 1 — Návšteva v Zasľúbenej krajine

Oblasti krajiny, fyzikálne črty, vrchy a údolia, rieky a jazerá, podnebie, pôda a rozmanité rastlinstvo.

1. a) Prečo je označenie „Zasľúbená krajina“ nanajvýš vhodné? b) Akú nádhernú vyhliadku môžeme mať na mysli, keď skúmame zemepis tejto krajiny?

HRANICE starovekej Zasľúbenej krajiny určil Boh Jehova. (2. Mojž. 23:31; 4. Mojž. 34:1–12; Joz. 1:4) Počas mnohých stáročí niektorí ľudia hovorili o tejto krajine ako o Palestíne, čo je meno odvodené z latinského Palaestina a gréckeho Palaistine. To druhé slovo je odvodené z hebrejského Pelešet. V Hebrejských písmach sa Pelešet prekladá „Filištia“ a vzťahuje sa len na územie Filištíncov, ktorí boli nepriateľmi Božieho ľudu. (2. Mojž. 15:14) Jehova však sľúbil túto krajinu vernému Abrahámovi a jeho potomkom, a preto najvhodnejšie označenie je „Zasľúbená krajina“ alebo „Krajina sľubu“. (1. Mojž. 15:18; 5. Mojž. 9:27, 28; Hebr. 11:9) Je pozoruhodná svojou zemepisnou rozmanitosťou, lebo na malej rozlohe oplýva mnohými výraznými črtami a extrémami, aké možno nájsť po celom svete. Ak mohol Jehova dať svojim starovekým svedkom ako dedičstvo takúto zasľúbenú krajinu so všetkou jej krásnou rozmanitosťou, potom iste môže dať svojim oddaným ctiteľom pre potešenie nádherný raj nového sveta, s vrchmi, údoliami, riekami a jazerami, ktorý sa bude rozprestierať po celej zemi. Pozorne sa teraz venujme zemepisným zaujímavostiam Zasľúbenej krajiny, keď ju navštívime na pomyselnej ceste. *

CELKOVÁ ROZLOHA

2. V akej veľkej časti Zasľúbenej krajiny sa Židia usadili a na akom ďalšom území?

² Podľa hraníc stanovených Bohom, ako sú uvedené v 4. Mojžišovej 34:1–12, mala byť krajina sľúbená Izraelu úzkym územným pásom. Mala merať asi 480 kilometrov od severu na juh a mala byť v priemere asi 56 kilometrov široká. Celé sľúbené územie bolo vojensky obsadené až za Dávidovej a Šalamúnovej vlády, keď bolo podrobených mnoho národov. Avšak územie, ktoré Židia skutočne osídlili, sa zvyčajne opisuje ako územie od Dána po Bér-šebu, čo je vzdialenosť asi 240 kilometrov od severu na juh. (1. Kráľ. 4:25) Vzdialenosť od vrchu Karmel po Galilejské more naprieč krajinou je asi 51 kilometrov. Na juhu, kde sa pobrežie Stredozemného mora postupne zatáča na juhozápad, je vzdialenosť z Gazy po Mŕtve more asi 80 kilometrov. Táto osídlená oblasť západne od rieky Jordán zaberala len asi 15 000 km². Izraeliti sa však usadili aj v krajinách na východ od Jordánu (v krajinách, ktoré neboli v rámci pôvodne sľúbených hraníc), takže celé osídlené územie meralo skoro 26 000 km².

PRÍRODNÉ OBLASTI

3. S pomocou mapy „Prírodné oblasti Zasľúbenej krajiny“ v tomto odseku stručne opíš oblasti zahrnuté v nasledujúcom prirodzenom rozdelení krajiny: a) roviny západne od Jordánu, b) hornaté kraje západne od Jordánu, c) vrchy a náhorné plošiny východne od Jordánu.

³ Pri našej návšteve v Zasľúbenej krajine prejdeme oblasťami, na ktoré sa krajina prirodzene delí. Nasledujúca osnova nám dáva kľúč k pripojenej mape, ktorá ukazuje približné hranice oblastí, o ktorých budeme hovoriť.

Zemepisné oblasti

A. Pobrežie Veľkého mora — Joz. 15:12.

B. Roviny západne od Jordánu

1. Rovina Ašer. — Sud. 5:17.

2. Dorský pobrežný pás. — Joz. 12:23.

3. Šarónske pastviny. — 1. Par. 5:16.

4. Filištínska rovina. — 1. Mojž. 21:32; 2. Mojž. 13:17.

 5. Stredné východo–západné údolie

a) Rovina Megiddo (Esdrelon). — 2. Par. 35:22.

b) Nížina Jezreel. — Sud. 6:33.

C. Hornaté kraje západne od Jordánu

1. Galilejská vrchovina. — Joz. 20:7; Iz. 9:1.

2. Karmelská vrchovina. — 1. Kráľ. 18:19, 20, 42.

3. Samárska vrchovina. — Jer. 31:5; Ámos 3:9.

4. Šefela. — Joz. 11:2; Sud. 1:9.

5. Judská pahorkatina. — Joz. 11:21.

6. Judská pustatina (Ješimon). — Sud. 1:16; 1. Sam. 23:19.

7. Negeb. — 1. Mojž. 12:9; 4. Mojž. 21:1.

8. Pustatina Páran. — 1. Mojž. 21:21; 4. Mojž. 13:1–3.

D. Veľká Araba (údolná roklina). — 2. Sam. 2:29; Jer. 52:7.

1. Panva Hula

2. Kraj okolo Galilejského mora. — Mat. 14:34; Ján 6:1.

3. Oblasť údolia Jordánu (Ghor). — 1. Kráľ. 7:46; 2. Par. 4:17; Luk. 3:3.

4. Soľné (Mŕtve) more (more Araby). — 4. Mojž. 34:3; 5. Mojž. 4:49; Joz. 3:16.

5. Araba (južne od Soľného mora). — 5. Mojž. 2:8.

E. Pahorky a náhorné plošiny východne od Jordánu. — Joz. 13:9, 16, 17, 21; 20:8.

1. Krajina Bázan. — 1. Par. 5:11; Žalm 68:15.

2. Krajina Gileád. — Joz. 22:9.

3. Krajina Ammón a Moáb. — Joz. 13:25; 1. Par. 19:2; 5. Mojž. 1:5.

4. Edomská náhorná plošina. — 4. Mojž. 21:4; Sud. 11:15.

F. Libanonské vrchy. — Joz. 13:5.

A. POBREŽIE VEĽKÉHO MORA

4. Aké sú význačné črty a podnebie morského pobrežia?

⁴ Svoju návštevu začíname od západu a pozeráme sa najprv na pobrežie rozprestierajúce sa pozdĺž krásneho modrého Stredozemného mora. Pre rozsiahle piesočné duny je južne od vrchu Karmel jediný dobrý prirodzený prístav v Joppe, ale severne od Karmelu je niekoľko dobrých prirodzených prístavov. Feničania, ktorí žili na území pozdĺž tejto časti pobrežia, sa stali slávnymi moreplavcami. Priemerná ročná teplota pozdĺž slnečného morského pobrežia je príjemná, asi 19°C, hoci letá sú veľmi horúce s priemernou dennou teplotou v Gaze okolo 34°C.

B-1 ROVINA AŠER

5, 6. Opíš krátko a) rovinu Ašer, b) dorský pobrežný pás.

⁵ Táto pobrežná rovina sa rozprestiera severne od vrchu Karmel v dĺžke asi 40 kilometrov. Jej najväčšia šírka je asi 13 kilometrov. Je to časť krajiny, ktorá pri delení pripadla kmeňu Ašer. (Joz. 19:24–30) Bola to úrodná rovina s dobrými výnosmi, a tak zásobovala potravou Šalamúnov kráľovský stôl. — 1. Mojž. 49:20; 1. Kráľ. 4:7, 16.

B-2 DORSKÝ POBREŽNÝ PÁS

⁶ Tento pobrežný pás lemuje v dĺžke asi 32 kilometrov pohorie Karmel. Je iba niečo vyše štyroch kilometrov široký. Ide o pobrežný pás krajiny ležiacej medzi Karmelom a Stredozemným morom. V jeho južnej časti je prístavné mesto Dor a na juh od neho sa začínajú piesočné duny. Z pahorkov za Dorom pochádzala vyberaná potrava pre Šalamúnových hostí. Jedna zo Šalamúnových dcér sa vydala za zástupcu tohto kraja. — 1. Kráľ. 4:7, 11.

B-3 ŠARÓNSKE PASTVINY

7. a) Ako sa hovorí o Šaróne v proroctve a prečo? b) Na čo slúžila táto krajina v čase Hebrejov?

⁷ Pre príslovečnú krásu tamojších kvetov je vhodné, že je o Šaróne zmienka v Izaiášovom prorockom videní o obnovenej izraelskej krajine. (Iz. 35:2) Je to úrodná, dobre zavlažovaná krajina. Je to rovina široká od 16 do 19 kilometrov a rozprestiera sa v dĺžke asi 64 kilometrov smerom na juh od Dorského pobrežného pásu. V časoch Hebrejov rástli v severnej časti Šarónu dubové lesy. Po žatve obilia sa tam páslo mnoho stád. Práve preto sa zvyklo hovoriť šarónske pastviny. Za čias kráľa Dávida v Šaróne chovali kráľovské stáda. (1. Par. 27:29) Dnes sú na tomto území rozsiahle citrusové háje.

B-4 FILIŠTÍNSKA ROVINA

8. Kde je filištínska rovina a aké sú jej črty?

⁸ Táto časť krajiny leží južne od šarónskych pastvín a rozprestiera sa do dĺžky asi 80 kilometrov pozdĺž pobrežia a asi 24 kilometrov do vnútrozemia. (1. Kráľ. 4:21) Piesočné duny pozdĺž pobrežia prenikajú miestami až do vzdialenosti vyše 6 kilometrov. Je to zvlnená rovina podobajúca sa stepi, ktorá sa dvíha od 30 metrov do takmer 200 metrov za Gazou na juhu. Pôda je bohatá, ale dažďov nie je veľa, a preto je stála hrozba sucha.

B-5 STREDNÉ VÝCHODO–ZÁPADNÉ ÚDOLIE

9. a) Ktoré dve časti tvoria stredné východo-západné údolie? Akú malo praktickú hodnotu? b) Opíš s použitím nákresov „Typické prierezy Zasľúbenou krajinou“ celkový terén tejto oblasti.

⁹ Stredné východo–západné údolie vlastne tvoria dve časti, údolná rovina Megiddo čiže Esdrelon na  západe a nížina Jezreel na východe. (2. Par. 35:22; Sud. 6:33) Celé stredné údolie umožňovalo pohodlné cestovanie naprieč krajinou od údolnej rokliny Jordánu k pobrežiu Stredozemného mora a stalo sa dôležitou obchodnou cestou. Rovina Megiddo odvodňuje údolie bystriny Kíšon, ktoré sa tiahne úzkou trhlinou medzi vrchom Karmel a galilejskými vrchmi do roviny Ašer a odtiaľ do Stredozemného mora. Tento nepatrný vodný tok v letných mesiacoch takmer vysychá, ale v iných obdobiach sa mení na bystrinu. — Sud. 5:21.

10. a) Opíš nížinu Jezreel. b) Ktoré biblické udalosti sa spájajú s týmto územím?

¹⁰ Nížina Jezreel má spád na juhovýchod smerom k Jordánu. Tento údolný koridor, jezreelská rovina, je asi 3,2 kilometra široký a takmer 19 kilometrov dlhý. Východzia nadmorská výška je asi 90 metrov a potom stále klesá až na 120 metrov pod úrovňou mora, blízko Bet-šanu. Celé stredné údolie je veľmi úrodné a jezreelský úsek je jednou z najbohatších častí celej krajiny. Jezreel znamená „Boh zaseje semeno“. (Hoz. 2:22) Písma hovoria o príjemnosti a kráse tejto oblasti. (1. Mojž. 49:15) Megiddo i Jezreel boli strategickými miestami vo vojnách, ktorých sa zúčastnil Izrael a okolité národy, a práve tu bojoval Barák, Gedeon, kráľ Saul a Jehu. — Sud. 5:19–21; 7:12; 1. Sam. 29:1; 31:1, 7; 2. Kráľ. 9:27.

C-1 GALILEJSKÁ VRCHOVINA

11, 12. a) Do akej miery hrala Galilea úlohu v Ježišovej službe a kto pochádzal z tejto oblasti? b) Porovnaj Hornú Galileu s Dolnou Galileou.

¹¹ V južnej časti galilejskej vrchoviny (a okolo Galilejského mora) konal Ježiš väčšiu časť svojho svedeckého diela o Jehovovom mene a Kráľovstve. (Mat. 4:15–17; Mar. 3:7) Väčšina Ježišových nasledovníkov pochádzala z Galiley, vrátane všetkých jedenástich verných apoštolov. (Sk. 2:7) V tejto oblasti, ktorej sa niekedy hovorí Dolná Galilea, je naozaj nádherná krajina a pahorky tu nepresahujú 600 metrov. Od jesene do jari tejto príjemnej krajine nechýba dážď, a preto nie je púštnou oblasťou. V jarnom období sú všetky úbočia obsypané kvetmi a v každej údolnej panve je hojnosť obilia. Na malých náhorných plošinách je dostatok pôdy pre poľnohospodárstvo a pahorky sú veľmi vhodné na pestovanie olivovníkov a viniča. Známymi biblickými mestami v tejto oblasti sú Nazaret, Kána a Nain. — Mat. 2:22, 23; Ján 2:1; Luk. 7:11; Mat. 6:25–32; 9:37, 38.

¹² V severnej časti čiže v Hornej Galilei sa pahorky dvíhajú do výšky viac ako 1 100 metrov a sú vlastne predhorím Libanonských vrchov. Horná Galilea je vyvýšená a veterná a výdatne tam prší. V biblických časoch boli západné svahy husto zalesnené. Tento kraj bol pridelený kmeňu Naftali. — Joz. 20:7.

C-2 KARMELSKÁ VRCHOVINA

13. a) Čo je vlastne Karmel? b) Aká zmienka je o ňom v Biblii?

¹³ Výbežok vrchu Karmel majestátne vyčnieva do Stredozemného mora. Karmel je vlastne kopcovitý hrebeň dlhý asi 48 kilometrov, ktorý sa dvíha až do nadmorskej výšky 545 metrov. Tiahne sa od samárskych vrchov k Stredozemnému moru a jeho predhorie, ktoré tvorí hlavný hrebeň na severozápadnom konci, je nezabudnuteľné svojím pôvabom a krásou. (Pieseň 7:5) Meno Karmel znamená „sad“, čo je naozaj vhodné pre úrodné svahy, zdobené slávnymi vinicami, ovocnými stromami a olivovníkmi. Izaiáš 35:2 ho používa ako symbol plodnej nádhery obnovenej izraelskej krajiny: ‚Bude jej daná nádhera Karmela.‘ Tu vyzval Eliáš Baalových kňazov a tu „zostúpil Jehovov oheň“ na dôkaz Jehovovej nadradenosti. A z vrcholku Karmelu upozornil Eliáš na malý oblak, z ktorého prišiel veľký lejak a zázračne ukončil sucho v Izraeli. — 1. Kráľ. 18:17–46.

C-3 SAMÁRSKA VRCHOVINA

14. Ktoré kmene sídlili v samárskej vrchovine a pre aké plodiny je toto územie vhodné?

¹⁴ Južná časť tohto kraja je kopcovitejšia a na východe vystupuje nad 900 metrov. (1. Sam. 1:1) Vodné zrážky sú tu väčšie a spoľahlivejšie ako v Judei na juhu. Tento kraj osídlili potomkovia Jozefovho mladšieho syna Efraima. Severná časť tohto kraja, ktorá bola pridelená polovici kmeňa Manaše, Jozefovho staršieho syna, zahŕňa údolnú panvu a malé roviny obklopené pahorkami. Pahorkatina nie je taká úrodná, ale vďaka rozsiahlym terasám vybudovaným na nižších svahoch sú tam vinice a olivové háje. (Jer. 31:5) Avšak väčšie údolné panvy sú veľmi vhodné na pestovanie obilia a na poľnohospodárstvo vôbec. V biblických časoch bolo v tomto kraji roztrúsených veľa miest. V čase severného kráľovstva na území kmeňa Manaše vyrástli postupne tri hlavné mestá — Sichem, Tirca a Samária — a podľa hlavného mesta sa celý kraj začal nazývať Samária. — 1. Kráľ. 12:25; 15:33; 16:24.

15. a) Ako sa na samárskej oblasti splnilo Mojžišovo požehnanie Jozefovi? b) Aké ďalšie požehnania mala táto krajina v Ježišovej dobe?

¹⁵ Mojžišovo požehnanie Jozefovi v súvislosti s touto krajinou sa naozaj splnilo. „O Jozefovi povedal: ‚Kiež je jeho krajina ustavične požehnaná Jehovom vyberanými nebeskými vecami, rosou... a vyberanými vecami, plodmi slnka, a vyberanými vecami, výnosom lunárnych mesiacov, a tým najvyberanejším z vrchov na východe a vyberanými vecami pahorkov trvajúcich na neurčito.‘“ ​(5. Mojž. 33:13–15) Áno, bola to nádherná krajina. Jej vrchy boli husto zalesnené, jej údolia boli úrodné a zaplnili sa prekvitajúcimi a ľudnatými mestami. (1. Kráľ. 12:25;  2. Par. 15:8) V neskorších časoch zvestovali v samárskej krajine Ježiš i jeho učeníci a kresťanstvo tam našlo veľa stúpencov. — Ján 4:4–10; Sk. 1:8; 8:1, 14.

C-4 ŠEFELA

16. a) Čo charakterizuje Šefelu? b) Aká dôležitá bola táto oblasť v biblických časoch?

¹⁶ Meno Šefela síce znamená „nížina“, ale v skutočnosti je to kopcovitý kraj dosahujúci v južnej časti nadmorskú výšku až okolo 450 metrov. Brázdi ju mnoho údolí, ktoré sa rozprestierajú od východu na západ. (2. Par. 26:10) Dvíha sa priamo na východ od pobrežnej filištínskej roviny a za nížinu ju možno považovať len v porovnaní s vyššími judskými pahorkami ďalej na východe. (Joz. 12:8) Na jej kopcoch, ktoré pokrývali sykomory, sa teraz darí viniciam a olivovým hájom. (1. Kráľ. 10:27) Bolo tu veľa miest. V biblických časoch bola nárazníkovým pásmom medzi Izraelom a Filištíncami alebo inými útočiacimi vojskami, ktoré sa snažili vniknúť do Judey od pobrežnej roviny. — 2. Kráľ. 12:17; Obad. 19.

C-5 JUDSKÁ PAHORKATINA

17. a) Nakoľko úrodná bola judská pahorkatina v biblických časoch a ako je to dnes? b) Prečo považovali Judeu za dobré miesto?

¹⁷ Je to vysoké skalnaté územie, asi 80 kilometrov dlhé a 32 kilometrov široké, s nadmorskou výškou od 600 do vyše 1 000 metrov. V biblických časoch bolo toto územie zalesnené a najmä na západnej strane boli pahorky a údolia bohaté na obilné polia, olivovníky a vinice. Bola to oblasť, ktorá rodila veľa dobrého obilia, oleja a vína pre Izrael. Najmä územie okolo Jeruzalema utrpelo od biblických čias veľkým odlesňovaním, a tak sa zdá neúrodné v porovnaní s tým, aké bolo kedysi. Vo vyšších polohách v strede územia, ako napríklad v Betleheme, niekedy v zime padá sneh. V staroveku považovali Judeu za dobré miesto pre mestá a pevnosti, a v časoch tiesne mohli ľudia utiecť do bezpečia týchto hôr. — 2. Par. 27:4.

18. a) Kedy sa stal Jeruzalem hlavným mestom Izraela a Judey? b) Uveď niektoré zaujímavé črty tohto mesta.

¹⁸ Významným mestom v dejinách Judey a Izraela je Jeruzalem, nazývaný tiež Sion, podľa mena svojej pevnosti. (Žalm 48:1, 2) Pôvodne to bolo kanaanske mesto Jebuz, ležiace vysoko nad miestom, kde sa spája údolie Hinnom a Kidron. Keď ho Dávid dobyl a urobil hlavným mestom, rozšírilo sa na severozápad a nakoniec zabralo tiež Tyropeonské údolie. Časom dostalo údolie Hinnom názov Gehenna. Židia tam prinášali modlárske obete, a preto bolo vyhlásené za nečisté a obrátené na skládku odpadkov a mŕtvych tiel podlých zločincov. (2. Kráľ. 23:10; Jer. 7:31–33) Tak sa jeho ohne stali symbolom úplného zničenia. (Mat. 10:28; Mar. 9:47, 48) Jeruzalem bol len nedostatočne zásobený vodou z rybníka Siloe, západne od údolia Kidron, a Ezechiáš ho ochránil tým, že postavil vonkajší múr, aby sa voda nachádzala vnútri mesta. — Iz. 22:11; 2. Par. 32:2–5.

C-6 JUDSKÁ PUSTATINA (JEŠIMON)

19. a) Ako Ješimon zodpovedá významu svojho mena? b) Ktoré biblické udalosti sa stali v tomto kraji?

¹⁹ Ješimon je biblické meno pre judskú pustatinu. Znamená „púšť“. (1. Sam. 23:19, poznámka pod čiarou v Rbi8) Aké charakteristické a vhodné je toto meno! Pustatina pozostáva z rozoklaných východných svahov neúrodných kriedových útvarov judských pahorkov, ktoré po dĺžke asi 24 kilometrov klesajú o viac ako 900 metrov, až dosiahnu Mŕtve more, kde je hradba členitých útesov. V Ješimone nie sú nijaké mestá a je tam len málo osád. Do tejto judskej pustatiny utiekol Dávid pred kráľom Saulom. Medzi touto pustatinou a Jordánom hlásal Ján Krstiteľ a do tohto kraja odišiel Ježiš, aby sa štyridsať dní postil. * — 1. Sam. 23:14; Mat. 3:1; Luk. 4:1.

C-7 NEGEB

20. Opíš Negeb.

²⁰ Južne od judských hôr leží Negeb, kde mnoho rokov prebývali patriarchovia Abrahám a Izák. (1. Mojž. 13:1–3; 24:62) Biblia tiež hovorí o južnej časti tohto územia ako o „pustatine Cin“. (Joz. 15:1) Polovyprahnutý Negeb sa rozprestiera od oblasti Bér-šeba na severe ku Kádeš-barnea na juhu. (1. Mojž. 21:31; 4. Mojž. 13:1–3, 26; 32:8) Krajina klesá od judských hôr radom hrebeňov, ktoré sa rozbiehajú na východ a na západ a tvoria tak prirodzenú prekážku doprave alebo vpádu od juhu. Od vrchov vo východnej časti Negebu územie klesá k púštnej rovine na západe pozdĺž morského pobrežia. V lete je krajina neúrodná ako púšť, okrem okolia niekoľkých bystrín. Ale vodu možno získať vyhĺbením studne. (1. Mojž. 21:30, 31) Novodobý štát Izrael časti Negebu zavodňuje a kultivuje. „Egyptská rieka“ vymedzovala juhozápadné hranice Negebu a zároveň tvorila časť južnej hranice Zasľúbenej krajiny. — 1. Mojž. 15:18.

C-8 PUSTATINA PÁRAN

21. Kde je Páran a akú úlohu hral v biblických dejinách?

²¹ Južne od Negebu leží pustatina Páran, ktorá splýva s pustatinou Cin. Keď Izraeliti odtiahli od Sinaja, prešli touto pustatinou na svojej ceste do Zasľúbenej krajiny. A z Párana vyslal Mojžiš dvanásť vyzvedačov. — 4. Mojž. 12:16—13:3.

D. VEĽKÁ ARABA (ÚDOLNÁ ROKLINA)

22. Použi mapu na strane 272 a nákresy na strane 273 spolu s týmto odsekom a opíš stručne hlavné črty Araby (údolnej rokliny) a jej vzťah k okolitému územiu.

²² Jedným z najneobyčajnejších prírodných útvarov na svete je veľká údolná roklina. V Biblii sa táto  časť, ktorá pretína Zasľúbenú krajinu od severu na juh, nazýva „Araba“. (Joz. 18:18) V 2. Samuelovej 2:29 sa tento zlom v zemskej kôre opisuje ako roklina. Na sever od nej je vrch Hermon. (Joz. 12:1) Od úpätia Hermonu sa údolná roklina prudko zvažuje na juh až do úrovne asi 800 metrov pod hladinu mora na dne Mŕtveho mora. Araba pokračuje od južného konca Mŕtveho mora a asi v polovici cesty medzi Mŕtvym morom a Akabským zálivom sa dvíha do nadmorskej výšky viac ako 200 metrov. Potom prudko klesá do vlažných vôd východného výbežku Červeného mora. Sprievodné mapy prierezov ukazujú pomer údolnej rokliny k okolitej krajine.

D-1 PANVA HULA

23. S čím bola spojená krajina Hula v biblických časoch?

²³ Údolná roklina začína na úpätí vrchu Hermon a potom sa prudko zvažuje o viac ako 490 metrov do kraja Hula, ktorý je asi na úrovni morskej hladiny. Táto oblasť je dobre zavlažovaná a zostáva krásne zelená i v horúcich letných mesiacoch. Práve v tomto priestore sa usídlil kmeň Dán vo svojom meste Dán, ktoré bolo strediskom modlárskeho uctievania od doby sudcov až do čias desaťkmeňového izraelského kráľovstva. (Sud. 18:29–31; 2. Kráľ. 10:29) A vo Filipovej Cézarei, neďaleko miesta, kde ležalo staroveké mesto Dán, potvrdil Ježiš svojim učeníkom, že je Kristus, a mnohí sa domnievajú, že na blízkom vrchu Hermon došlo o šesť dní neskôr k jeho premeneniu. Od Huly klesá údolná roklina ku Galilejskému moru, ktoré leží asi 210 metrov pod morskou hladinou. — Mat. 16:13–20; 17:1–9.

D-2 KRAJ OKOLO GALILEJSKÉHO MORA

24. a) Akými inými menami sa v Biblii nazýva Galilejské more? b) Aké bolo jeho okolie v Ježišových dňoch?

²⁴ Galilejské more a jeho okolie sú pôvabné. * Záujem o tento kraj sa zvyšuje tým, že sa v ňom odohralo mnoho udalostí počas Ježišovej služby. (Mat. 4:23) More sa tiež nazýva Genezaretské alebo Kineretské jazero a tiež Tiberiaské more. (Luk. 5:1; Joz. 13:27; Ján 21:1) V skutočnosti je to srdcovité jazero takmer 21 kilometrov dlhé a najviac 11 kilometrov široké a tvorí dôležitý rezervoár vody pre celú krajinu. Je tesne zovreté pahorkami takmer zo všetkých strán. Hladina jazera je asi 210 metrov pod morom. To pôsobí, že sú tu príjemné, teplé zimy a veľmi dlhé, horúce letá. V Ježišových dňoch to bolo stredisko vysoko rozvinutého rybárstva a rozkvitajúce mestá Korazin, Betsaida, Kafarnaum a Tiberias sa rozkladali na brehu jazera alebo blízko neho. Pokojné jazero sa môže rýchle rozvlniť búrkami. (Luk. 8:23) Severozápadne od jazera sa nachádza malá trojuholníková genezaretská rovina. Pôda je bohatá a poskytuje takmer všetky druhy plodín známych v Zasľúbenej krajine. Na jar hýria pestro zafarbené svahy nádherou, ktorú v izraelskej krajine nič nepredstihne. *

D-3 OBLASŤ ÚDOLIA JORDÁNU (GHOR)

25. Aké sú hlavné črty údolia Jordán?

²⁵ Celé toto zvažujúce sa údolie, ktoré sa podobá rokline, nazýva sa tiež „Araba“. (5. Mojž. 3:17) Arabi o ňom dnes hovoria ako o Ghore, čo znamená „preliačina“. Údolie sa začína pri Galilejskom mori a je pomerne široké — miestami asi 20 kilometrov. Sama rieka Jordán leží asi 46 metrov pod údolnou rovinou a vinie sa a kľukatí na ceste 320 kilometrov, aby prešla vzdialenosť 105 kilometrov k Mŕtvemu moru. * Preskakuje cez 27 kaskádovitých perejí a klesá asi o 180 metrov, kým dosiahne Mŕtve more. Dolný Jordán obrubujú húštiny stromov a krov, najmä tamarišiek, oleandrov a vŕb, medzi ktorými v biblických časoch číhali levi a ich mláďatá. Dnes je tento úsek známy ako Zor a na jar je sčasti zaplavený. (Jer. 49:19) Nad oboma stranami tohto úzkeho pásu podobného džungli čnie Qattara, nehostinný okraj pustej oblasti s malými náhornými plošinami a členitými svahmi, ktoré vedú k rovinám samotného Ghoru. Roviny v severnej časti Ghoru čiže v Arabe sú dobre obrobené. I v južnej časti smerom k Mŕtvemu moru, kde je dnes náhorná plošina Araba veľmi vyprahlá, vraj kedysi rodila početné druhy datlí a veľa iného tropického ovocia. Najznámejším mestom v údolí Jordánu bolo a stále je Jericho. — Joz. 6:2, 20; Mar. 10:46.

D-4 SOĽNÉ (MŔTVE) MORE

26. a) Uveď niektoré pozoruhodné skutočnosti o Mŕtvom mori. b) Aké výstižné svedectvo o Jehovových rozsudkoch podáva tento kraj?

²⁶ Je to jeden z najpozoruhodnejších vodných útvarov na povrchu zeme. Vhodne sa nazýva mŕtve, pretože v ňom nežijú nijaké ryby a pozdĺž jeho brehu je málo vegetácie. Biblia ho nazýva Soľné more alebo more Araba, pretože sa rozkladá v údolnej rokline Araba. (1. Mojž. 14:3; Joz. 12:3) More meria približne 75 kilometrov od severu na juh a 15 kilometrov naprieč. Jeho hladina je asi 400 metrov pod hladinou Stredozemného mora. Je to najnižší bod na zemskom povrchu. V severnej časti má hĺbku asi 400 metrov. More je z každej strany zovreté pustými pahorkami a príkrymi zrázmi. Hoci rieka Jordán prináša čerstvú vodu, žiadna voda neodteká, iba sa vyparuje, a vyparovanie je rovnako rýchle ako prítok vody. Zachytená voda obsahuje asi 25 percent rozpustených pevných látok, najmä soli, takže je pre ryby jedovatá a ľudským očiam pôsobí bolesť. Na návštevníkov väčšiny územia okolo Mŕtveho mora často zdrvujúco  dolieha pocit opustenosti a skazy. Je to miesto mŕtvych. Hoci celý kraj bol kedysi „dobre zavlažovaný kraj... ako Jehovova záhrada“, teraz je okolie Mŕtveho mora prevažne „opusteným úhorom“ a je také takmer 4 000 rokov, ako výstižné svedectvo nemennosti Jehovových rozsudkov, ktoré tam boli vykonané na Sodome a Gomore. — 1. Mojž. 13:10; 19:27–29; Sof. 2:9.

D-5 ARABA (JUŽNE OD SOĽNÉHO MORA)

27. Aký druh územia tvorí južnú Arabu a kto ju ovládal v dávnych časoch?

²⁷ Tento záverečný úsek údolnej rokliny sa rozprestiera na juh ďalších 160 kilometrov. Celý kraj je vlastne púšťou. Dážď je vzácny a slnko tu nemilosrdne praží. Biblia nazýva tento kraj tiež „Araba“. (5. Mojž. 2:8) Asi v polovici dosahuje svoj najvyšší bod vyše 200 metrov nad morom a potom klesá opäť na juh do Akabského zálivu, východného výbežku Červeného mora. Tu, v prístave Ecjon-geber, postavil Šalamún lodnú flotilu. (1. Kráľ. 9:26) Väčšinu obdobia judských kráľov bola táto časť Araby pod nadvládou edomského kráľovstva.

E. VRCHY A NÁHORNÉ PLOŠINY VÝCHODNE OD JORDÁNU

28. Akú cenu pre poľnohospodárstvo mali kraje Bázan a Gileád a akú úlohu hrali v biblických dejinách?

²⁸ ‚Východná strana Jordánu‘ rýchle stúpa z údolnej rokliny a vytvára rad náhorných plošín. (Joz. 18:7; 13:9–12; 20:8) Na severe je krajina Bázan (E-1), ktorú dostal spoločne s polovicou Gileádu kmeň Manaše. (Joz. 13:29–31) Bol to dobytkársky kraj, zem pre roľníkov, úrodná náhorná plošina s priemernou nadmorskou výškou asi 600 metrov. (Žalm 22:12; Ezech. 39:18; Iz. 2:13; Zech. 11:2) V Ježišových dňoch sa z tohto územia vyvážalo veľa obilia a aj dnes je poľnohospodársky produktívne. Ďalej na juh leží krajina Gileád (E–2), ktorej dolná polovica bola pridelená kmeňu Gád. (Joz. 13:24, 25) Je to hornatý kraj, dosahujúci výšku 1 000 metrov, v zime zavlažovaný výdatnými dažďami a v lete bohatou rosou. Bol tiež vhodným krajom na pestovanie dobytka a zvlášť sa preslávil balzamom. Dnes je známy kvalitným hroznom. (4. Mojž. 32:1; 1. Mojž. 37:25; Jer. 46:11) Do krajiny Gileád utiekol Dávid pred Abšalómom a v západnej časti hlásal Ježiš v ‚dekapoliskom kraji‘. — 2. Sam. 17:26–29; Mar. 7:31.

29. Ktoré krajiny ležali na juhu východného brehu Jordánu a čím boli známe?

²⁹ „Krajina synov Ammóna“ ​(E-3) leží hneď južne od Gileádu a polovicu z nej dostal kmeň Gád. (Joz. 13:24, 25; Sud. 11:12–28) Je to zvlnená náhorná plošina, najvhodnejšia na pasenie oviec. (Ezech. 25:5) Ešte ďalej na juh je ‚moábska krajina‘. (5. Mojž. 1:5) Moábčania boli známi ako pastieri a až dodnes je chov oviec hlavným zamestnaním v tomto kraji. (2. Kráľ. 3:4) Juhovýchodne od Mŕtveho mora sa dostávame k edomskej náhornej plošine (E-4). Zrúcaniny jej najväčších obchodných pevností, ako je Petra, sa zachovali dodnes. — 1. Mojž. 36:19–21; Obad. 1–4.

30. Čo ohraničuje náhorné plošiny na východe?

³⁰ Na východ od týchto pahorkov a náhorných plošín leží rozsiahla skalnatá pustatina, ktorá prakticky znemožňuje priame cestovanie medzi Zasľúbenou krajinou a Mezopotámiou. Preto sa musia karavány pri ceste odchýliť mnoho kilometrov na sever. Na juhu sa táto pustatina spája s piesočnými dunami veľkej Arabskej púšte.

F. LIBANONSKÉ VRCHY

31. a) Čo patrí k Libanonským vrchom? b) Ktoré črty Libanonu pretrvali od biblických čias dodnes?

³¹ V Zasľúbenej krajine dominujú Libanonské vrchy. Sú to v skutočnosti dva súbežné horské hrebene. Pahorky na úpätí vlastného Libanonského hrebeňa prechádzajú do Hornej Galiley. Na mnohých miestach siahajú tieto pahorky až k morskému pobrežiu. Najvyšší vrchol tohto hrebeňa má nadmorskú výšku asi 3 000 metrov. Najvyšší vrchol susedného Antilibanonského hrebeňa je malebný vrch Hermon vysoký 2 814 metrov. Jeho topiaci sa sneh ja hlavným zdrojom vody pre rieku Jordán a je zdrojom rosy v suchom období neskorej jari. (Žalm 133:3) Libanonské vrchy sa zvlášť preslávili svojimi obrovskými cédrami, ktorých drevo sa použilo pri stavbe Šalamúnovho chrámu. (1. Kráľ. 5:6–10) Dnes je už len málo cédrových hájov, ale na nižších svahoch sa stále udržujú vinice, olivové háje a ovocné sady, tak ako v biblických časoch. — Hoz. 14:5–7.

32. Ako Mojžiš správne opísal Zasľúbenú krajinu?

³² Keď teraz končíme svoju návštevu v Jehovovej Zasľúbenej krajine, ktorá je akoby vsunutá medzi nehostinnú pustatinu na východe a Veľké more, môžeme si v mysli utvoriť obraz nádhery, ktorá ju obklopovala v dávnych dňoch Izraela. Skutočne to bola „veľmi, veľmi dobrá krajina... kde tečie mlieko a med.“ ​(4. Mojž. 14:7, 8; 13:23) Mojžiš o nej hovoril týmito slovami: „Lebo Jehova, tvoj Boh, ťa privádza do dobrej krajiny, do krajiny údolí vodných bystrín, žriediel a vodných hlbín vyvierajúcich v údolnej rovine a v hornatom kraji, pšenice a jačmeňa a viniča a fíg a granátových jabĺk, do krajiny olejnatých olív a medu, do krajiny, v ktorej nebudeš jesť chlieb poskromne, v ktorej ti nebude nič chýbať, do krajiny, ktorej kamene sú železo a z ktorej vrchov budeš ťažiť meď. Keď sa naješ a nasýtiš, požehnáš Jehovu, svojho Boha, za dobrú krajinu, ktorú ti dal.“ ​(5. Mojž. 8:7–10) Kiež všetci, ktorí milujú Jehovu, takisto vzdávajú vďaku za to, že má v úmysle urobiť z celej zeme nádherný raj podľa vzoru starovekej Zasľúbenej krajiny. — Žalm 104:10–24.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

 [Mapa na strane 272]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PRÍRODNÉ OBLASTI ZASĽÚBENEJ KRAJINY

(a susedných území)

 

KM 0 20 40 60 80

(Prierezy V—V, W—W, X—X, Y—Y a Z—Z, pozri stranu oproti)

KĽÚČ K ZNAKOM

STREDOZEMNÉ MORE

A Pobrežie Veľkého mora

Joppa

B-1 Rovina Ašer

B-2 Dorský pobrežný pás

Dor

B-3 Šarónske pastviny

B-4 Filištínska rovina

Ašdód

Aškelón

Ekron

Gát

Gaza

B-5 Ústredné východo – západné údolie (rovina Megiddo,

nížina Jezreelu)

Bet-šan

C-1 Galilejská vrchovina

Kána

Nain

Nazaret

Týrus

C-2 Karmelská vrchovina

C-3 Samárska vrchovina

Bétel

Jericho

Samária

Tirca

Sichem

C-4 Šefela

Lachiš

C-5 Judská pahorkatina

Betlehem

Geba

Hebron

Jeruzalem

C-6 Judská pustatina (Ješimon)

C-7 Negeb

Bér-šeba

Kádeš-barnea

Egyptská rieka

C-8 Pustatina Páran

D-1 Panva Hula

Dán

Cézarea Filipova

D-2 Kraj okolo Galilejského mora

Betsaida

Kafarnaum

Korazin

Galilejské more

Tiberias

D-3 Oblasť údolia Jordánu (Ghor)

rieka Jordán

D-4 Soľné (Mŕtve) more (more Araby)

Soľné more

D-5 Araba (južne od Soľného mora)

Ecjon-geber

Červené more

E-1 Krajina Bázan

Damašek

Edrea

E-2 Krajina Gileád

Rabba

Rámot-gileád

údolie bystriny Jabbok

E-3 Krajina Ammón a Moáb

Chešbon

Kir-chareset

Medéba

údolie bystriny Arnón

údolie bystriny Zered

E-4 Edomská náhorná plošina

Petra

F Libanonské vrchy

Sidon

pohorie Libanon

vrch Hermon

 [Mapy na strane 273]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

TYPICKÉ PRIEREZY ZASĽÚBENOU KRAJINOU

(Poloha miest — pozri mapu na protiľahlej strane)

výška je asi desaťnásobkom dĺžkovej miery

západo–východný prierez Efraimom (V—V)

Stredozemné more

B-3 Šarónske pastviny

C-3 Samárska vrchovina

D-3 Araba čiže údolie Jordánu (Ghor)

Qattara

Zor

E-2 krajina Gileád

 

KM 0 8 16

METROV METROV

+900 +900

+600 +600

+300 +300

0 (hladina mora) 0

−300 −300

−600 −600

západo–východný prierez Judskom (W—W)

Stredozemné more

B-4 pieskové duny

Filištínska rovina

C-4 Šefela

C-5 Judská pahorkatina

Jeruzalem

C-6 Judská pustatina

D-4 údolná roklina

E-3 krajina Ammóna a Moába

 

KM 0 8 16

METROV METROV

+900 +900

+600 +600

+300 +300

0 (hladina mora) 0

−300 −300

−600 −600

západo–východný prierez Judskom (X—X)

Stredozemné more

B-4 pieskové duny

Filištínska rovina

C-4 Šefela

C-5 Judská pahorkatina

C-6 Judská pustatina

D-4 údolná roklina

Soľné more

E-3 krajina Ammóna a Moába

 

KM 0 8 16

METROV METROV

+900 +900

+600 +600

+300 +300

0 (hladina mora) 0

−300 −300

−600 −600

−900 −900

juho–severný prierez pozdĺž vrchov západne od Jordána (Y—Y)

C-7 Negeb

C-5 Judská pahorkatina

C-3 Samárske vrchy

B-5 Nížina Jezreel

C-1 Galilejská vrchovina

F

 

KM 0 8 16 32

METROV METROV

+900 +900

+600 +600

+300 +300

0 (hladina mora) 0

juho–severný prierez pozdĺž Araby čiže údolnej rokliny (Z—Z)

D-5

D-4 Soľné more

D-3 Araba čiže údolie Jordána (Ghor)

D-2 Galilejské more

D-1 panva Hula

F

 

KM 0 8 16 32

METROV METROV

+900 +900

+600 +600

+300 +300

0 (hladina mora) 0

−300 −300

−600 −600

−900 −900