Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 10 — Biblia — vierohodná a pravdivá

Ako sa Biblia dotýka dejín, zemepisu a počiatku ľudstva; jej presnosť, pokiaľ ide o vedu, kultúru a zvyky; nestrannosť, súlad a poctivosť jej pisateľov a jej proroctvá.

1. a) Ako sa Biblia vo všeobecnosti prijíma? b) Čo je základným dôvodom pre vynikajúce postavenie Biblie?

BIBLIA sa všeobecne prijíma ako majstrovské literárne dielo mimoriadnej poetickej krásy, a za pozoruhodnú prácu mužov, ktorí ju písali. Je však niečím oveľa cennejším. Sami pisatelia dosviedčali, že to, čo písali, pochádza od Jehovu, samotného všemohúceho Boha. To je základ krásy biblického vyjadrovania, a čo je ešte dôležitejšie, jej nesmiernej ceny ako knihy životodarného poznania a múdrosti. Ježiš, Boží Syn, potvrdil, že slová, ktoré hovoril, „sú duch a život“, a často citoval zo starovekých Hebrejských písiem. „Celé Písmo je inšpirované Bohom,“ povedal apoštol Pavol, keď hovoril o Hebrejských písmach ako o „Božích svätých vyhláseniach“. — Ján 6:63; 2. Tim. 3:16; Rim. 3:1, 2.

2, 3. Ako svedčia o inšpirácii Biblie jej pisatelia?

² Apoštol Peter dosvedčil, že Boží proroci boli vedení svätým duchom. Kráľ Dávid napísal: „Bol to Jehovov duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“ ​(2. Sam. 23:2) Proroci vďačili za svoje výroky Jehovovi. Mojžiš varoval, aby k svätým výrokom od Jehovu nikto nič nepridával, ani nič z nich neuberal. Peter považoval Pavlove spisy za inšpirované a Júda zrejme citoval Petrov výrok ako inšpirovanú autoritu. A nakoniec, Ján, pisateľ Zjavenia, písal pod vedením Božieho ducha a varoval, že každý, kto by niečo pridal k tomuto prorockému zjaveniu, alebo by niečo ubral, bude sa  zodpovedať nie človeku, ale priamo Bohu. — 1. Petra 1:10–12; 2. Petra 1:19–21; 5. Mojž. 4:2; 2. Petra 3:15, 16; Júda 17, 18; Zjav. 1:1, 10; 21:5; 22:18, 19.

³ Všetci títo oddaní Boží otroci svedčili, že Biblia je inšpirovaná a pravdivá. Je veľa iných dôkazov o vierohodnosti Svätých písiem, a o niektorých budeme uvažovať pod nasledujúcimi dvanástimi námetmi.

4. Ako sa Židia vždy pozerali na knihy Hebrejských písiem?

⁴ 1. Historická presnosť. Od najstarších čias Židia uznávali kanonické knihy Hebrejských písiem za inšpirované a za úplne dôveryhodné dokumenty. Preto sa v Dávidovej dobe udalosti zaznamenané od 1. Mojžišovej po 1. Samuelovu považovali za úplne pravdivé dejiny národa a Božieho zaobchádzania s ním. Dôkazom toho je 78. žalm, ktorý sa zmieňuje o vyše 35 podrobnostiach z týchto dejín.

5. Čo dosvedčili starovekí pisatelia o Mojžišovi a o židovskom Zákonníku?

⁵ Odporcovia Biblie veľmi napádajú Pentateuch, najmä pokiaľ ide o vierohodnosť a autorstvo. K tomu, že Židia uznávajú Mojžiša za pisateľa Pentateuchu, možno pripojiť svedectvá starovekých pisateľov. Niektorí z nich boli nepriateľmi Židov. Hekataios z Abdéry, egyptský historik Manetho, Lysimachos Alexandrijský, Eupolemus, Tacitus a Juvenalis, tí všetci pripisujú Mojžišovi zavedenie zákonníka, ktorý odlíšil Židov od ostatných národov, a väčšina z nich zreteľne uvádza, že svoje zákony zaznamenal písomne. Numenios, pytagorovský filozof, sa dokonca zmieňuje o tom, že Jannes a Jambres boli egyptskí kňazi, ktorí odporovali Mojžišovi. (2. Tim. 3:8) Títo spisovatelia žili od Alexandrových čias (4. storočie pred n. l.), keď sa Gréci prvýkrát začali zaujímať o židovské dejiny, do čias cisára Aurélia (3. storočie n. l.). Mnohí iní starovekí pisatelia sa zmieňujú o Mojžišovi ako vodcovi, vládcovi alebo zákonodarcovi. * Ako sme videli v predchádzajúcej štúdii, archeologické objavy často podporujú historickú presnosť mnohých udalostí zaznamenaných v Biblii, pri ktorých sa Boží ľud dostal do styku s okolitými národmi.

6. Ktoré svedectvá podporujú historickú presnosť Gréckych písiem?

⁶ No čo možno povedať o Kresťanských gréckych písmach? Nielenže potvrdzujú pravdivosť správy Hebrejských písiem, ale je o nich tiež dokázané, že sú historicky presné, vierohodné a inšpirované, ako Hebrejské písma. Pisatelia nám hovoria, čo počuli a videli, lebo boli očitými svedkami a často aj účastníkmi práve tých udalostí, ktoré zaznamenávali. Verili im tisíce ich súčasníkov. Ich svedectvá hojne podporujú výroky starovekých pistateľov, ku ktorým patria Juvenalis, Tacitus, Seneca, Suetonius, Plínius Mladší, Lukianos, Kelsos a židovský historik Josephus.

7. a) Aký argument uvádza S. A. Allibone v súvislosti s presvedčivým nárokom Biblie na vierohodnosť? b) Na akú chybu poukazuje u tých, ktorí odmietajú fakty?

⁷ V knihe The Union Bible Companion uvádza S. Austin Allibone: „Sir Isaac Newton... takisto vynikal ako kritik starovekých spisov a veľmi starostlivo skúmal Sväté písma. Aký je v tejto veci jeho konečný názor? Hovorí: ‚Nachádzam v Novom zákone viac istých známok vierohodnosti, ako kdekoľvek v svetskej histórii.‘ Dr. Johnson píše, že máme viac dôkazov, že Ježiš zomrel na Kalvárii, ako opisujú evanjeliá, než o tom, že Július Caesar zomrel na Kapitole. Naozaj ich máme omnoho viac. Spýtajte sa niekoho, kto tvrdí, že pochybuje o pravdivosti histórie evanjelií, aký dôvod má pre vieru, že Caesar zomrel na Kapitole, alebo že cisár Karol Veľký bol korunovaný za cisára Západu pápežom Levom III. v roku 800... Ako viete, že muž ako Karol I. vôbec žil a bol popravený a že Oliver Cromwell sa stal vládcom namiesto neho?... Sirovi Isaakovi Newtonovi sa pripisuje objav zákona o zemskej príťažlivosti... Veríme všetkým tvrdeniam o týchto mužoch, lebo máme historické svedectvá o ich pravdivosti... Ak po predložení takýchto dôkazov predsa niektorí ľudia odmietajú veriť, necháme ich tak ako nerozumných tvrdohlavcov alebo beznádejných nevedomcov. Čo teda povieme o tých, ktorí bez ohľadu na množstvo teraz predložených svedectiev o vierohodnosti Svätých písiem tvrdia, že nie sú presvedčení?... Určite máme dôvod urobiť záver, že vinu nesie skôr ich srdce ako hlava — že nechcú veriť tomu, čo pokoruje ich pýchu a čo by ich nútilo žiť iným životom.“ *

8. V akom ohľade je vidno rozdiel medzi biblickým kresťanstvom a všetkými ostatnými náboženstvami?

⁸ Nadradenosť kresťanstva ako náboženstva, ktorého stúpenci uctievajú podľa pravdy, vyzdvihol George Rawlinson, keď napísal: „Kresťanstvo — včítane usporiadania Starého zákona, ktorý bol jeho prvým stupňom — sa od ostatných náboženstiev sveta ničím viac nelíši, ako svojou objektivitou alebo historickou povahou. Náboženstvá Grécka a Ríma, Egypta, Indie, Perzie a Východu, to všetko boli špekulatívne systémy, ktoré si ani vážne nerobili nárok na historický základ... Avšak inak je to s náboženstvom Biblie. Či sa pozrieme do Starého  alebo Nového zákona, do starého židovského alebo kresťanského usporiadania, všade nachádzame náukovú sústavu, ktorá je prepojená so skutočnosťami, je od nich absolútne závislá, a bez nich bezvýznamná a prázdna, a ktorú možno z praktických hľadísk považovať za opodstatnenú, pokiaľ si skutočnosti zaslúžia prijatie.“ *

9. Znázorni presnosť biblických odkazov, pokiaľ ide o zemepisné údaje.

⁹ 2. Zemepisná a geologická presnosť. Mnohí autori zdôrazňovali pozoruhodnú presnosť biblického opisu Zasľúbenej krajiny a susedných území. Napríklad cestovateľ po Oriente, dr. A. P. Stanley, povedal o izraelskom putovaní pustatinou: „Aj keby cesta, ktorou išli Izraeliti, nebola presne známa, zvláštne črty krajiny majú toľko spoločného, že by história predsa len dospela k mnohým pozoruhodným objasneniam... Občas sa vyskutujúce žriedla, studne a potoky zodpovedajú zmienkam o ‚vodách‘ z Mary, ‚prameňa vôd‘... od Elima; o ‚vode‘ na Chorebe; o ‚studni‘ Jetrových dcér; s ‚korytami‘, či nádržami v Madiane. Vegetácia je stále taká, aká mohla byť počas Mojžišovej histórie.“ * V správe o Egypte môžeme vidieť presnosť nielen vo všeobecnom opise územia — krajina bohatá na obilie, rieka Níl lemovaná trstinou (1. Mojž. 41:47–49; 2. Mojž. 2:3), jej vody zahrňujúce ‚rieky, kanále, trstinové rybníky a zahradené vody‘ (2. Mojž. 7:19), jej ‚ľan, jačmeň, pšenica a špalda‘ (2. Mojž. 9:31, 32) — ale presné sú aj mená a polohy miest.

10. Ako boli odmenení novodobí vedci, keď sa riadili biblickými záznamami?

¹⁰ Niektorí novodobí vedci sa natoľko spoliehajú na geologickú a zemepisnú správu v Biblii, že sa ňou riadili ako sprievodcom a boli bohato odmenení. Pred niekoľkými rokmi sa jeden významný geológ, dr. Ben Tor, riadil biblickým výrokom: „Jehova, tvoj Boh, ťa privádza do dobrej krajiny,... do krajiny, ktorej kamene sú železo.“ ​(5. Mojž. 8:7, 9) Niekoľko kilometrov od Bér-šeby našiel veľké zrázy nasýtené červenočiernou rudou. Bolo tam podľa odhadu 15 miliónov ton železnej rudy nízkeho stupňa. Neskôr technici objavili 1,5 km dlhú vrstvu vynikajúcej rudy, obsahujúcej 60 až 65 percent čistého železa. Známy izraelský odborník na zalesňovanie, dr. Joseph Weitz, povedal: „Prvý strom, ktorý Abrahám zasadil do pôdy v Beeršebe, bola tamariška.“ „Podľa jeho príkladu sme ich pred štyrmi rokmi zasadili v tejto oblasti dva milióny. Tamariška je jedným z mála stromov, o ktorých sme zistili, že sa im darí na juhu, kde ročne spadne menej ako 150 milimetrov dažďa.“ * Kniha Tree and Shrub in Our Biblical Heritage (Strom a ker v našom biblickom dedičstve) od Nogaha Hareuveniho dodáva: „Patriarcha Abrahám asi nezasadil po príchode do Bér-šeby akýkoľvek strom... Zvolil si strom, ktorého tieň je chladnejší ako tieň iných stromov. Navyše, [tamariška] môže vydržať horúce počasie a dlhé obdobia sucha, pretože vysiela korene hlboko dole za podzemnou vodou. Nie div, že [tamariška] zostáva v okolí Bér-šeby dodnes.“ * — 1. Mojž. 21:33.

11. Ako svedčí profesor Wilson o presnosti Biblie?

¹¹ Pokiaľ ide o detaily týkajúce sa chronológie či zemepisných údajov v Biblii, profesor R. D. Wilson píše v diele A Scientific Investigation of the Old Testament (Vedecké skúmanie Starého zákona), strany 213, 214: „Výroky o chronológii a zemepise sú presnejšie a spoľahlivejšie ako správy ktorýchkoľvek iných starovekých dokumentov; a životopisné a iné historické rozpravy sú v podivuhodnom súlade s tým, čo dosvedčujú mimobiblické dokumenty.“

12. Ako zodpovedajú skutočnosti biblickej správe o pôvode ľudstva?

¹² 3. Ľudské rasy a jazyky. V knihe After Its Kind (Podľa svojho druhu) hovorí Byron C. Nelson: „Bol stvorený človek, nie černoch, Číňan alebo Európan. Boli stvorené dve ľudské bytosti, o ktorých Biblia hovorí ako o Adamovi a Eve, z ktorých prirodzeným postupom a obmenami vznikla rozmanitosť ľudí na tvári zeme. Všetky ľudské rasy, bez ohľadu na farbu alebo veľkosť, sú jedným druhom. Všetci myslia a cítia podobne, sú si podobní fyzickou stavbou, môžu navzájom vstupovať do manželstva a sú schopní plodiť potomstvo rovnakých vlastností. Všetky rasy pochádzajú z dvoch spoločných predkov, ktorých plne sformoval Stvoriteľ.“ * To je svedectvo 1. Mojžišovej 1:27, 28; 2:7, 20–23; 3:20; Skutkov 17:26 a Rimanom 5:12.

13. Čo povedal jeden archeológ o ohnisku, z ktorého sa rozšírili staroveké jazyky?

¹³ Pokiaľ ide o biblickú správu o ohnisku, odkiaľ sa začali šíriť staroveké jazyky, archeológ sir Henry Rawlinson povedal, že „keby sme sledovali iba priesečník lingvistických ciest, a to nezávisle od akýchkoľvek odkazov na biblickú správu, predsa by nás to doviedlo na pláň Sineáru ako do ohniska, odkiaľ sa lúčovite rozšírili všetky rôzne línie.“ * — 1. Mojž. 11:1–9.

14. a) Čo samotné by už dokazovalo jedinečnosť Biblie ako Bohom inšpirovanej knihy? b) Aký rozumný náhľad nám poskytuje len Biblia a ako zasahuje jej praktickosť do všetkých oblastí každodenného života?

 ¹⁴ 4. Praktickosť. Aj keby neboli k dispozícii iné odkazy o vierohodnosti Biblie, samotné jej spravodlivé zásady a mravné meradlá by svedčili, že je dielom Božej mysle. Jej praktickosť navyše zasahuje do ktorejkoľvek oblasti každodenného života. Žiadna iná kniha nám neposkytuje rozumný náhľad na pôvod všetkých vecí, včítane ľudstva, a na Stvoriteľovo predsavzatie so zemou a s človekom. (1. Mojž. 1. kap.; Iz. 45:18) Biblia nám vysvetľuje, prečo človek zomiera a prečo existuje zlo. (1. Mojž. 3. kap.; Rim. 5:12; Jób, kapitoly 1, 2; 2. Mojž. 9:16) Určuje najvyššie meradlo práva (2. Mojž. 23:1, 2, 6, 7; 5. Mojž. 19:15–21). Dáva dobrú radu k obchodným záležitostiam (3. Mojž. 19:35, 36; Prísl. 20:10; 22:22, 23; Mat. 7:12); k mravnej čistote (3. Mojž. 20:10–16; Gal. 5:19–23; Hebr. 13:4); k vzťahom k druhým (3. Mojž. 19:18; Prísl. 12:15; 15:1; 27:1, 2, 5, 6; 29:11; Mat. 7:12; 1. Tim. 5:1, 2); k manželstvu (1. Mojž. 2:22–24; Mat. 19:4, 5, 9; 1. Kor. 7:2, 9, 10, 39); k rodinným vzťahom a povinnostiam manžela, manželky a detí (5. Mojž. 6:4–9; Prísl. 13:24; Ef. 5:21–33; 6:1–4; Kol. 3:18–21; 1. Petra 3:1–6); k správnemu postoju k vládcom (Rim. 13:1–10; Tít. 3:1; 1. Tim. 2:1, 2; 1. Petra 2:13, 14); k poctivej práci a k vzťahom medzi pánom a otrokom a medzi zamestnávateľom a zamestnancom (Ef. 4:28; Kol. 3:22–24; 4:1; 1. Petra 2:18–21); k správnemu spoločenstvu (Prísl. 1:10–16; 5:3–11; 1. Kor. 15:33; 2. Tim. 2:22; Hebr. 10:24, 25); k riešeniu sporov (Mat. 18:15–17; Ef. 4:26); a k mnohým iným veciam, ktoré hlboko ovplyvňujú náš každodenný život.

15. Aká biblická rada o telesnom a duchovnom zdraví sa dokázala praktická?

¹⁵ Biblia je cenná aj preto, že hovorí o našom telesnom a duševnom zdraví. (Prísl. 15:17; 17:22) V nedávnych rokoch dokázal lekársky výskum, že telesné zdravie človeka je skutočne ovplyvnené jeho duševnými postojmi. Štúdie napríklad dokázali, že osoby náchylné na prejavy hnevu často mávajú vysoký krvný tlak. Niektorí uvádzajú, že hnev vyvolal srdcovú nevoľnosť, bolesti hlavy, krvácanie z nosa, závraty alebo stratu hlasu. Avšak Biblia už dávno vysvetlila: „Pokojné srdce je životom celému telu, ale žiarlivosť je hnilobou kostiam.“ — Prísl. 14:30; porovnaj Matúša 5:9.

16. Uveď niektoré pravdivé biblické výroky, ktoré ďaleko predchádzali príslušné vedecké objavy.

¹⁶ 5. Vedecká presnosť. Biblia síce nie je vedeckou knihou, ale všade, kde sa dotýka vedeckých záležitostí, je skutočne presná a v súlade s pravými vedeckými objavmi a poznaním. Jej správa o poradí pri stvorení, včítane zvieracieho života (1. Mojž., 1. kap.), o tom, že zem je guľatá čiže sférická (Iz. 40:22) a je v priestore zavesená na „ničom“, časovo predchádza príslušné vedecké objavy. (Jób 26:7) Moderná fyziológia potvrdila pravdivosť biblického výroku, že „každé telo nie je to isté telo“, lebo bunková štruktúra tela jedného druhu sa líši od iného, a človek má svoje vlastné, jedinečné „telo“. (1. Kor. 15:39) * Na poli zoológie sa podľa 3. Mojžišovej 11:6 radí zajac medzi prežúvavcov. To by kedysi bolo predmetom posmechu, avšak teraz veda vidí, že králik svoju potravu prehĺta a trávi na dva razy. *

17. Ako sa Biblia dokázala ako lekársky správna?

¹⁷ Výrok, že ‚život tela je v krvi‘, sa v súčasnosti uznal za základnú pravdu lekárskej vedy. (3. Mojž. 17:11–14) Mojžišovský Zákon určoval, ktoré zvieratá, vtáci a ryby sú „čisté“, aby ich ľudia mohli jesť, a vylučoval nebezpečnú potravu. (3. Mojž., 11. kap.) Zákon vyžadoval, že ľudské výkaly sa majú zahrabať pri vojenskom tábore, čo bola značná ochrana pred nákazlivými chorobami, prenášanými muchami, medzi ktoré patrí úplavica a brušný týfus. (5. Mojž. 23:9–14) Aj dnes jestvujú v niektorých krajinách zdravotné problémy, ktoré spôsobuje nesprávna likvidácia ľudských výkalov. Ľudia v takýchto krajinách by boli oveľa zdravší, keby sa riadili biblickou radou o hygiene.

18. Aké iné znázornenie vedeckej presnosti sa v Biblii uvádza?

¹⁸ Biblia odporúča trochu vína ‚na žalúdok‘ a pre „choroby“ ​(1. Tim. 5:23). Dr. Salvatore P. Lucia, profesor lekárstva na lekárskej fakulte Kalifornskej univerzity, píše: „Víno je najstarší diétny nápoj a najdôležitejší lekársky prostriedok, ktorý sa v dejinách ľudstva neustále používa.“ *

19. Ako možno znázorniť presnosť Lukášových spisov?

¹⁹ 6. Kultúra a zvyky. A. Rendle Short píše v knihe Modern Discovery and the Bible (Moderné objavy a Biblia) o knihe Skutkov: „Bolo rímskym zvykom spravovať provincie rozsiahlej ríše čo najviac a pokiaľ to len bolo možné a bezpečné, prostredníctvom miestneho správneho systému, a preto mali úrady v rôznych oblastiach rôzne názvy. Nikto okrem pozorného cestovateľa alebo usilovného bádateľa by v záznamoch pravdepodobne nemohol všetku šľachtu správne pomenovať. Jedným z najprenikavejších  dôkazov Lukášovho zmyslu pre históriu je skutočnosť, že sa mu vždy darí dosiahnuť úplnú presnosť. V niektorých prípadoch nám iba svedectvá v podobe mincí alebo nápisov poskytujú nevyhnutné informácie, aby sme si mohli overiť presnosť jeho záznamu; uznávaní rímski historici sa neodvažujú na tak ťažké pole. Lukáš napríklad nazýva Herodesa a Lysania tetrarchami; rovnako to robí Josephus. Herodes Agrippa, ktorý zabil Jakuba mečom a uvrhol Petra do väzenia, sa nazýva kráľom; Josephus nám hovorí, ako sa v Ríme spriatelil s Gaiom Caesarom (Kaligulom) a bol odmenený kráľovským titulom, keď sa Kaligula stal cisárom. Miestodržiteľ na Cypre, Sergius Paulus, sa nazýva prokonzulom... Krátko predtým bol Cyprus cisárskou provinciou a spravoval ho proprétor čiže legát, ale v čase Pavla, ako ukazujú cyperské mince, bol v gréčtine aj v latinčine správny titul prokonzul. Grécky nápis nájdený v Soloi na severnom pobreží Cypru sa datuje ‚do čias Paulovho prokonzulátu‘... V Tesalonike mali mestskí magnáti trochu nezvyčajný titul politarchovia [mestskí vládci, Skutky 17:6, poznámka pod čiarou v Rbi8], čo je názov neznámy v klasickej literatúre. Poznali by sme ho iba z Lukášovho evanjelia, keby sa nevyskytovalo v nápisoch... Achaja za vlády Augusta bola senátna provincia, za Tibéria bola priamo pod vládou cisára, ale za Klaudia, ako nám hovorí Tacitus, bola vrátená späť senátu, a preto správny Galliov titul [Sk. 18:12] bol prokonzul... Lukáš sa vo svojich zemepisných údajoch a cestovateľských skúsenostiach vyjadruje rovnako vhodne ako presne.“ *

20. Ako sa v Pavlových spisoch presne odzrkadľuje doba, v ktorej žil a písal?

²⁰ V Pavlových listoch sa presne odráža pozadie doby, čo dokazuje, že bol očitým svedkom toho, o čom písal. Napríklad Filipi bolo vojenskou kolóniou, ktorej občania boli zvlášť hrdí na svoje rímske občianstvo. Pavol napomínal tamojších kresťanov, že ich občianstvo je v nebesiach. (Sk. 16:12, 21, 37; Fil. 3:20) Efez bol známy ako mesto, kde sa pestovala mágia a špiritizmus. Pavol radil tamojším kresťanom, ako sa majú vyzbrojiť, aby sa nestali korisťou démonov, a súčasne presne opisuje výzbroj rímskeho vojaka. (Sk. 19:19; Ef. 6:13–17) Na znázornenie používa zvyky rímskych víťazov, ktorí organizovali triumfálny pochod so sprievodom zajatcov, z ktorých niektorí boli nahí. (2. Kor. 2:14; Kol. 2:15) 1. Korinťanom 1:22 poukazuje na líšiaci sa názor Židov a Grékov. V týchto veciach kresťanskí pisatelia prejavujú rovnakú presnosť ako Mojžiš, pisateľ Pentateuchu, o ktorom George Rawlinson hovorí: „O etologickej presnosti Pentateuchu, pokiaľ ide o orientálne mravy a o zvyky všeobecne, sa nikdy nepochybovalo.“ *

21. a) Uveď príklady úprimnosti biblických pisateľov. b) Ako táto skutočnosť podporuje dôveru v pravdivosť Biblie?

²¹ 7. Úprimnosť biblických pisateľov. Nesporná úprimnosť pisateľov, prejavujúca sa v celej Biblii, je silným dôkazom jej spoľahlivosti. Napríklad Mojžiš úplne otvorene hovorí o svojom vlastnom hriechu a o Božom rozsudku, že on a jeho brat Áron nevojdú do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 20:7–13; 5. Mojž. 3:23–27) V dvoch prípadoch sa otvorene poukazuje na Dávidove hriechy, aj na odpadnutie jeho syna Šalamúna. (2. Sam., kapitoly 11, 12, 24; 1. Kráľ. 11:1–13) Jonáš píše o vlastnej neposlušnosti a o jej výsledku. Celý izraelský národ bol odsúdený za to, že neposlúchal Boha, takmer všetkými pisateľmi Hebrejských písiem, a pritom všetci boli Židia. Avšak napriek tomu tento záznam opatrovali a uznávali za Božie výroky a za pravé dejiny svojho národa. Kresťanskí pisatelia boli nemenej úprimní. Žiaden zo štyroch pisateľov evanjelií nezatajil, že Peter zaprel Krista. A Pavol poukázal na Petrovu závažnú chybu v otázke viery, keď robil rozdiely medzi Židmi a pohanmi v kresťanskom zbore v Antiochii. Ak si uvedomíme, že pisatelia Biblie nikoho nešetrili, ani sami seba, aby podali verný záznam, rastie tak naša dôvera v pravdivosť Biblie. — Mat. 26:69–75; Mar. 14:66–72; Luk. 22:54–62; Ján 18:15–27; Gal. 2:11–14; Ján 17:17.

22. Čo ešte dokazuje, že Biblia je skutočne Božie slovo, a prečo bola napísaná?

²² 8. Súlad pisateľov. Bibliu napísali v období dlhšom ako 1 600 rokov asi 40 pisatelia a nie je v nej nesúlad. Bola rozšírená v obrovskom množstve napriek najprudšiemu odporu a nanajvýš energickým snahám zničiť ju. To dokazuje, že je tým, čo o sebe tvrdí, totiž Slovom všemohúceho Boha, a že je skutočne užitočná „na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. — 2. Tim. 3:16. *

23. Aký ďalší dôležitý námet tiež dokazuje inšpiráciu Biblie? Znázorni to.

²³ Biblia celkom dôsledne zdôrazňuje tému posvätenia Jehovovho mena jeho kráľovstvom pod vládou Krista, čo jasne poukazuje na jej inšpiráciu. Uvádzame niektoré významné príklady:

1. Mojž. 3:15 Sľub Semena, ktoré zničí Hada

 1. Mojž. 22:15–18 Všetky národy budú požehnané

prostredníctvom Abrahámovho semena

2. Mojž. 3:15; 6:3 Boh zdôrazňuje svoje pamätné meno

Jehova

2. Mojž. 9:16; Rim. 9:17 Boh oznamuje svoje predsavzatie, aby

sa zvestovalo jeho meno

2. Mojž. 18:11; Iz. 36:18–20; Jehova je väčší ako všetci ostatní

37:20, 36–38; Jer. 10:10, 11 bohovia

2. Mojž. 20:3–7 Boh má v úcte svoje meno, vyžaduje

výlučnú oddanosť

Jób, 1., 2. kap. Jehovova oprávnená zvrchovanosť

a postoj človeka a rýdzosť v tejto

otázke

Jób 32:2; 35:2; 36:24; 40:8 Ospravedlnenie Boha postavené do

popredia

Iz. 9:7 Boh horlivo podporuje večné

kráľovstvo svojho Syna

Dan. 2:44; 4:17, 34; 7:13, 14 Dôležitosť Božieho kráľovstva

prostredníctvom „syna človeka“

Ezech. 6:10; 38:23 Ľudia „budú musieť poznať, že som

Jehova“. Tento výrok sa

v Ezechielovom proroctve vyskytuje

vyše 60-krát

Mal. 1:11 Božie meno bude veľké medzi národmi

Mat. 6:9, 10, 33 Najdôležitejšie je posvätenie

Božieho mena skrze jeho kráľovstvo

Ján 17:6, 26 Ježiš oznámil Božie meno

Sk. 2:21; Rim. 10:13 Vzývať Jehovovo meno vedie

k záchrane

Rim. 3:4 Boh nájdený ako pravdivý, aj keby

bol každý človek luhár

1. Kor. 15:24–28 Kráľovstvo sa vráti Bohu; Boh bude

každému všetkým

Hebr. 13:15 Kresťania musia verejne oznamovať

Jehovovo meno

Zjav. 15:4 Jehovovo meno budú oslavovať všetky

národy

Zjav. 19:6 Jehovovo meno bude chválené po

spustošení Veľkého Babylonu

24. a) Ako rýdzosť prvých kresťanov dosvedčuje pravdivosť raných kresťanských dejín? b) Aký iný dôkaz potvrdzuje, že biblickí pisatelia zaznamenávali skutočnosti a nie mýty?

²⁴ 9. Rýdzosť svedkov. O tom, aké závažné boli svedectvá prvých kresťanov, pisateľov Kresťanských písiem ako aj iných spisov, hovorí George Rawlinson: „Ľudia, ktorí v skorej dobe prijali vieru, vedeli, že kedykoľvek môžu byť vyzvaní, aby pre svoje náboženstvo podstúpili smrť... Každý pisateľ skorých čias, ktorý sa zastával kresťanstva, sa staval na odpor štátnej moci už tým, že ich obhajoval, a tak sa vydával podobnému údelu. Keď je viera záležitosťou života a smrti, ľudia zvyčajne neprijímajú ľahkomyseľne prvé vyznanie, ktoré azda náhodne vyhovuje ich predstave; ani sa otvorene nestavajú do radov prenasledovanej sekty, iba ak dobre zvážili náuky kresťanstva, ktoré vyznávajú, a presvedčili sa, že sú pravdivé. Z toho vyplýva, že títo prví konvertiti mali omnoho viac možností presvedčiť sa o historickej presnosti rozprávania kresťanov, ako máme my; mohli skúmať a podrobiť krížovému výsluchu svedkov — mohli porovnávať ich jednotlivé správy — skúmať, ako odporcovia reagujú na ich výroky — mohli skúmať vtedajšie pohanské dokumenty — starostlivo a úplne roztriediť podklady... To všetko — a nesmieme zabudnúť, že toto svedectvo je kumulatívne — tvorí súhrn dôkazov, aké možno zriedkakedy predložiť o niektorej udalosti dávnych čias, a potvrdzuje pravosť dejín raného kresťanstva nad všetky odôvodnené pochybnosti. Ani v jedinom ohľade... nemajú tieto dejiny mýtický charakter. Je to jeden príbeh vyrozprávaný bez obmien, zatiaľ čo mýty sú premenné a mnohotvárne; neoddeliteľne splýva s občianskymi dejinami tých čias, ktoré vo všetkých prípadoch vykresľuje s mimoriadnou presnosťou, kým mýty skresľujú alebo popierajú občianske dejiny; je plný prozaických podrobností, ktorým sa mýty zámerne vyhýbajú; je plný praktických pokynov najprostejšieho a najjednoduchšieho druhu, kým mýty učia pomocou alegórií... Jednoduchá skutočnosť, vernosť, úzkostlivá presnosť, čistá láska k pravde, to sú najnápadnejšie charakteristické vlastnosti pisateľov Nového zákona, ktorý sa zjavne zaoberá faktami a nie fantáziami... Píše, ‚aby sme poznali istotu tých vecí‘, ktorým sa v ich dňoch ‚plne dôverovalo‘.“ * — Porovnaj Lukáša 1:1, 4.

25. Čo vynikajúco dokazuje vierohodnosť Biblie?

²⁵ Strhujúcou oblasťou, ktorú otvára táto kniha, je božské proroctvo. Na žiadnom poli sa neprejavila vierohodnosť Biblie tak nápadne, ako pri splňovaní mnohých proroctiev, ktoré všetky dokazujú Jehovovu pozoruhodnú schopnosť predpovedať budúcnosť. Toto prorocké Slovo je skutočne ‚lampou svietiacou na tmavom mieste‘, a tí, ktorí túžia dožiť sa času, keď sa splnia všetky proroctvá o Kráľovstve  v Božom večnom novom svete spravodlivosti, posilnia svoju vieru, ak venujú tomuto slovu pozornosť. Tri nasledujúce tabuľky pripájajú ďalší dôkaz o vierohodnosti Biblie, lebo je z nich vidno splnenie mnohých týchto proroctiev a vzájomný súlad Hebrejských a Gréckych písiem. V priebehu času Biblia svieti stále jasnejšie ako skutočne ‚inšpirovaná Bohom a užitočná‘. — 2. Petra 1:19; 2. Tim. 3:16.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Tabuľka na stranách 343, 344]

10. VÝZNAMNÉ PROROCTVÁ O JEŽIŠOVI A ICH SPLNENIE

Proroctvo Udalosť Splnenie

1. Mojž. 49:10 Narodený v kmeni Júda Mat. 1:2–16; Luk. 3:23–33;

Hebr. 7:14

Žalm 132:11; Z rodiny Dávida, Mat. 1:1, 6–16; 9:27; 15:22;

Iz. 9:7; Izaiho syna 20:30, 31; 21:9, 15;

11:1, 10 22:42; Mar. 10:47, 48;

Luk. 1:32; 2:4; 3:23–32;

18:38, 39;

Sk. 2:29–31; 13:22, 23;

Rim. 1:3; 15:8, 12

Mich. 5:2 Narodený v Betleheme Luk. 2:4–11; Ján 7:42

Iz. 7:14 Narodený z panny Mat. 1:18–23; Luk. 1:30–35

Jer. 31:15 Po jeho narodení Mat. 2:16–18

zabité malé deti

Hoz. 11:1 Povolaný z Egypta Mat. 2:15

Mal. 3:1; 4:5; Cesta pripravená Mat. 3:1–3; 11:10–14; 17:10–13;

Iz. 40:3 vopred Mar. 1:2–4;

Luk. 1:17, 76; 3:3–6; 7:27;

Ján 1:20–23; 3:25–28;

Sk. 13:24; 19:4

Dan. 9:25 Objavil sa ako Mesiáš Pokrstený a pomazaný presne

na konci 69 „týždňov“ podľa časového rozvrhu roku

29 n. l. (Luk. 3:1, 21, 22)

Iz. 61:1, 2 Jeho poverenie Luk. 4:18–21

Iz. 9:1, 2 Služba pomohla ľuďom Mat. 4:13–16

v oblastiach Naftaliho

a Zebulúna vidieť

veľké svetlo

Žalm 78:2 Hovoril v podobenstvách Mat. 13:11–13, 31–35

Iz. 53:4 Niesol naše choroby Mat. 8:16, 17

Žalm 69:9 Horlivý za Jehovov dom Mat. 21:12, 13; Mar. 11:15–18;

Luk. 19:45, 46; Ján 2:13–17

Iz. 42:1–4 Ako Jehovov služobník sa Mat. 12:14–21

nebude prieť na uliciach

Iz. 53:1 Neuverili v neho Ján 12:37, 38; Rim. 10:11, 16

Zech. 9:9; Vjazd do Jeruzalema na Mat. 21:1–9; Mar. 11:7–11;

Žalm 118:26 osliatku; pozdravovaný Luk. 19:28–38; Ján 12:12–15

ako kráľ a prichádzajú-

ci v Jehovovom mene

Iz. 28:16; 53:3; Zavrhnutý, ale stáva sa Mat. 21:42, 45, 46;

Žalm 69:8; hlavným rohovým kameňom Sk. 3:14; 4:11; 1. Petra 2:7

118:22, 23

 Iz. 8:14, 15 Stáva sa kameňom Luk. 20:17, 18;

potknutia Rim. 9:31–33; 1. Petra 2:8

Žalm 41:9; Jeden apoštol neverný; Mat. 26:47–50; Ján 13:18,

109:8 zradí Ježiša 26–30; 17:12;

18:2–5; Sk. 1:16–20

Zech. 11:12 Zradený za 30 kúskov Mat. 26:15; 27:3–10;

striebra Mar. 14:10, 11

Zech. 13:7 Učeníci sa rozpŕchnu Mat. 26:31, 56; Ján 16:32

Žalm 2:1, 2 Rímska moc a izraelskí Mat. 27:1, 2; Mar. 15:1, 15;

vodcovia konajú Luk. 23:10–12; Sk. 4:25–28

spoločne proti

Jehovovmu pomazanému

Iz. 53:8 Vypočúvaný a odsúdený Mat. 26:57–68; 27:1, 2, 11–26;

Ján 18:12–14, 19–24, 28–40;

19:1–16

Žalm 27:12 Sú použití falošní Mat. 26:59–61; Mar. 14:56–59

svedkovia

Iz. 53:7 Mlčí pred žalobcami Mat. 27:12–14; Mar. 14:61;

15:4, 5; Luk. 23:9;

Ján 19:9

Žalm 69:4 Nenávidený bez príčiny Luk. 23:13–25; Ján 15:24, 25;

1. Petra 2:22

Iz. 50:6; Bijú ho, pľujú na neho Mat. 26:67; 27:26, 30;

Mich. 5:1 Ján 18:22; 19:3

Žalm 22:16, Pribitý na kôl Mat. 27:35; Mar. 15:24, 25;

pozn. p. č. Luk. 23:33; Ján 19:18, 23;

v Rbi8 20:25, 27

Žalm 22:18 Hádzanie lósov o odev Mat. 27:35; Ján 19:23, 24

Iz. 53:12 Počítaný medzi Mat. 26:55, 56; 27:38;

nezákonných Luk. 22:37

Žalm 22:7, 8 Nadávajú mu, keď visí Mat. 27:39–43; Mar. 15:29–32

na kole

Žalm 69:21 Dostal ocot a žlč Mat. 27:34, 48; Mar. 15:23, 36

Žalm 22:1 Boh ho vydal nepriateľom Mat. 27:46; Mar. 15:34

Žalm 34:20; Ani kosť mu nebola Ján 19:33, 36

2. Mojž. 12:46 zlomená

Iz. 53:5; Prebodnutý Mat. 27:49; Ján 19:34, 37;

Zech. 12:10 Zjav. 1:7

Iz. 53:5, 8, Umiera obetnou smrťou, Mat. 20:28; Ján 1:29;

11, 12 aby sňal hriechy a otvo- 3:24; 4:25;

ril cestu k spravodlivé- 1. Kor. 15:3; Hebr. 9:12–15;

mu postaveniu pred Bohom 1. Petra 2:24; 1. Jána 2:2

Iz. 53:9 Pochovaný s bohatými Mat. 27:57–60; Ján 19:38–42

Jonáš 1:17; Tri dni v hrobe, potom Mat. 12:39, 40; 16:21; 17:23;

2:10 vzkriesený 20:19; 27:64; 28:1–7;

Sk. 10:40; 1. Kor. 15:3–8

Žalm 16:8–11, Vzkriesený pred Sk. 2:25–31; 13:34–37

pozn. p. č. porušením

v Rbi8

Žalm 2:7 Jehova ho vyhlasuje za Mat. 3:16, 17; Mar. 1:9–11;

svojho Syna Luk. 3:21, 22; Sk. 13:33;

prostredníctvom splode- Rim. 1:4; Hebr. 1:5; 5:5

nia duchom a vzkriesením

Otázky k tabuľke „Významné proroctvá o Ježišovi a ich splnenie“:

a) Ktoré proroctvá o Ježišovom narodení ho označili za Mesiáša?

b) Ktoré proroctvá sa splnili na začiatku Ježišovej služby?

c) Ako Ježiš splnil proroctvo spôsobom, ktorým vykonával svoju službu?

d) Ktoré proroctvá sa splnili počas posledných dní pred Ježišovým súdom?

e) Ako sa splnilo proroctvo v čase jeho súdneho procesu?

f) Ktoré proroctvá naznačili jeho pribitie na kôl, smrť a vzkriesenie?

[Tabuľka na stranách 344 – 346]

11. PRÍKLADY SPLNENIA INÝCH BIBLICKÝCH PROROCTIEV

Proroctvo Udalosť Splnenie

1. Mojž. 9:25 Kanaančania sa stanú Joz. 9:23, 27; Sud. 1:28;

služobníkmi Izraela 1. Kráľ. 9:20, 21

1. Mojž. Izrael vyjde z Egypta 2. Mojž. 12:35, 36;

15:13, 14; s veľkým majetkom, až Žalm 105:37

2. Mojž. bude Boh súdiť

3:21, 22 zotročujúci národ

1. Mojž. 17:20; Izmael splodí 12 1. Mojž. 25:13–16;

21:13, 18 náčelníkov a stane sa 1. Par. 1:29–31

veľkým národom

1. Mojž. 25:23; Edomčania budú bývať 1. Mojž. 36:8;

27:39, 40 mimo úrodnej pôdy, budú 5. Mojž. 2:4, 5; 2. Sam. 8:14;

slúžit Izraelitom 2. Kráľ. 8:20; 1. Par. 18:13;

2. Par. 21:8–10

a časom sa budú búriť

1. Mojž. 48:19 Efraim bude väčší ako 4. Mojž. 1:33–35;

48:22 Manaše, a každý kmeň má 5. Mojž. 33:17;

mať dedičstvo Joz. 16:4–9; 17:1–4

1. Mojž. 49:7 Simeon a Lévi budú Joz. 19:1–9; 21:41, 42

rozptýlení v Izraeli

 1. Mojž. 49:10 Kráľovské vedenie príde 2. Sam. 2:4; 1. Par. 5:2;

z Judska Mat. 1:1–16; Luk. 3:23–33;

Hebr. 7:14

5. Mojž. 17:14 Izrael bude žiadať 1. Sam. 8:4, 5, 19, 20

kráľovstvo

5. Mojž. 28:52 Izrael bude potrestaný Splnilo sa na Samárii v roku

28:53, za nevernosť; mesta 740 pred n. l.

64–66, 68 budú obľahnuté; Izrael (2. Kráľ. 17:5–23), na Jeru-

bude poslaný do zaleme v roku 607 pred n. l.

otroctva (Jer. 52:1–27) a na Jeruzale-

me opäť v roku 70 n. l.

Joz. 6:26 Trest za znovupostavenie 1. Kráľ. 16:34

Jericha

1. Sam. 2:31, 34; Rod Éliho prekliaty 1. Sam. 4:11, 17, 18;

3:12–14 1. Kráľ. 2:26, 27, 35

1. Kráľ. 9:7, 8; Chrám bude zničený, ak 2. Kráľ. 25:9; 2. Par. 36:19;

2. Par. 7:20, 21 Izrael odpadne Jer. 52:13; Plač 2:6, 7

1. Kráľ. 13:1–3 Jeroboámov oltár bude 2. Kráľ. 23:16–18

poškvrnený

1. Kráľ. 14:15 Vykorenenie desaťkmeňové- 2. Kráľ. 17:6–23; 18:11, 12

ho izraelského kráľovstva

Iz. 13:17–22; Zničenie Babylonu; baby- Dan. 5:22–31; svetské dejiny

45:1, 2; lonské brány budú pone- to potvrdzujú. Cýrus dobyl

Jer. 50:35–46; chané otvorené; Babylon, keď boli brány

51:37–43 dobyvateľmi budú Médi ponechané otvorené *

a Peržania vedení Cýrom

Iz. 23:1, 8, 13, Mesto Týrus bude zničené Svetské dejiny zaznamenávajú,

14; Chaldejmi vedenými že pevninská časť mesta bola

Ezech. 26:4, Nabuchodonozorom zničená a ostrovná časť sa

7–12 vzdala Nabuchodonozorovi po

13 rokoch obľahnutia *

Iz. 44:26–28 Znovuvýstavba Jeruzalema 2. Par. 36:22, 23;

a chrámu navrátenými Ezdráš 1:1–4

židovskými vyhnancami;

Cýrova úloha v ňom

Jer. 25:11; Obnova ostatku má nastať Dan. 9:1, 2; Zech. 7:5;

29:10 po sedemdesiatročnom 2. Par. 36:21–23

spustošení

Jer. 48:15–24; Moáb má byť spustošený Moáb dnes už neexistuje *

Ezech. 25:8–11;

Sof. 2:8, 9

Jer. 49:2; Mestá Ammónitov sa stanú Ammón dnes už neexistuje *

Ezech. 25:1–7; hromadami trosiek

Sof. 2:8, 9

Jer. 49:17, 18; Edom bude odrezaný, ako Edom zanikol ako národ po

Ezech. 25:12–14; by nikdy neexistoval zničení Jeruzalema

35:7, 15; v roku 70 n. l. *

Obad. 16, 18

Dan. 2:31–40; Znázornené štyri kráľov- Svetské dejiny potvrdzujú

7:2–7 stvá: Babylon, Perzia, splnenie vznikom a pádom

Grécko a Rím. Predpoveď týchto mocností *

mnohých prorockých

podrobností

Dan. 8:1–8, Po perzskom kráľovstve Alexander Veľký dobyl perzskú

20–22; bude vládnuť mocné gréc- ríšu. Po jeho smrti prevzali

11:1–19 ke kráľovstvo. Toto krá- moc štyria generáli.

ľovstvo sa rozdelí na Nakoniec vznikli seleukovská

štyri časti, z ktorých a ptolemaiovská veľmoc, ktoré

vzniknú dve veľmoci, spolu neustále bojovali *

kráľ severu a kráľ juhu

Dan. 11:20–24 Vládca nariadi súpis. Výnos o súpise v Palestíne za

V dňoch jeho nástupcu vlády cézara Augusta; Ježiš

bude zlomený „Vodca zabitý za vlády jeho

zmluvy“ nástupcu Tibéria Caesara *

Sof. 2:13–15; Ninive se stane Stalo sa hromadou rozvalín *

Náh. 3:1–7 pustatinou

Zech. 9:3, 4 Ostrovné mesto Týrus Dokázal to Alexander

bude zničené v roku 332 pred n. l. *

 Mat. 24:2, Jeruzalem bude obkľúčený Splnené Rimanmi

16–18; opevnením z kolov v roku 70 n. l. *

Luk. 19:41–44 a zničený

Mat. 24:7–14; Veľký čas tiesne predpo- Od prvej svetovej vojny

Mar. 13:8; vedaný pred úplným kon v roku 1914 je na zemi čas

Luk. 21:10, 11 com tohto systému vecí; tiesne, ktorá nemá

25–28; zahrnuje vojny, nedosta- obdobu. Kráľovstvo sa

2. Tim. 3:1–5 tok potravy, zemetrase zvestuje vo vyše 200

nia, nákazy, nezákonnosť, krajinách

zvestovanie dobrej

správy o Kráľovstve

všetkým národom

[Poznámky pod čiarou]

Otázky k tabuľke „Príklady splnenia iných biblických proroctiev“:

a) Ktoré predpovedané udalosti sa stali po príchode izraelského národa do krajiny Kanaan?

b) Ktoré súdne proroctvá proti Izraelu a Judsku sa splnili a kedy?

c) Čo bolo predpovedané o obnove? Splnilo sa to?

d) Ktorým národom bolo určené zvláštne súdne posolstvo a ako sa splnili tieto prorocké rozsudky?

e) Ktoré vynikajúce dejinné udalosti predpovedal Daniel? Ktoré Ježiš?

[Tabuľka na stranách 346 – 349]

12. NIEKTORÉ CITÁTY A UPLATNENIE HEBREJSKÝCH PÍSIEM PISATEĽMI GRÉCKYCH PÍSIEM

(POZNÁMKA: Tento zoznam nezahrnuje odkazy, ktoré sú uvedené vo „Významných proroctvách o Ježišovi“ na predchádzajúcich stranách.)

Proroctvo Udalosť Splnenie

1. Mojž. 1:3 Boh prikazuje, aby zažiarilo 2. Kor. 4:6

svetlo

1. Mojž. Človek vytvorený na Božiu Jak. 3:9; Mar. 10:6

1:26, 27 podobu, muž a žena

1. Mojž. 2:2 Boh odpočíva od pozemské- Hebr. 4:4

ho stvoriteľského diela

1. Mojž. 2:7 Adam je živou dušou 1. Kor. 15:45

1. Mojž. 2:24 Muž opustí svojich rodičov bude Mat. 19:5;

sa pridŕžať svojej manželky a Mar. 10:7, 8;

tí dvaja sa stanú jedným telom 1. Kor. 6:16; Ef. 5:31

1. Mojž. 12:3; Všetky národy budú požehnané Gal. 3:8

18:18 prostredníctvom Abraháma

1. Mojž. 15:5 Abrahámovo semeno bude početne Rim. 4:18

1. Mojž. 15:6 Viera počítaná Abrahámovi za Rim. 4:3; Gal. 3:6;

spravodlivosť Jak. 2:23

1. Mojž. 17:5 Abrahám je otcom veriacich Rim. 4:16, 17

z „mnohých národov“

1. Mojž. 18:10, Sáre je sľúbený syn Rim. 9:9

14

1. Mojž. 18:12 Sára nazýva Abraháma „pánom“ 1. Petra 3:6

1. Mojž. 21:10 Prorocká dráma zahrnujúca Gal. 4:30

Sáru, Hagar, Izáka a Izmaela

1. Mojž. 21:12 Abrahámovo semeno bude Rim. 9:7; Hebr. 11:18

prostredníctvom Izáka

1. Mojž. Boh prisahá pri sebe samom, Hebr. 6:13, 14

22:16, 17 že požehná Abraháma

1. Mojž. 25:23 Predpoveď Božej priazne Rim. 9:12

Jakobovi pred Ezauom

2. Mojž. 3:6 Boh nie je Bohom mŕtvych, Mat. 22:32; Mar. 12:26;

ale živých Luk. 20:37

2. Mojž. 9:16 Dôvod, prečo Boh dovolil, Rim. 9:17

aby faraón ďalej existoval

2. Mojž. 13:2, Prvorodený zasvätený Jehovovi Luk. 2:23

12

2. Mojž. 16:18 Boh vyrovnáva množstvo pri 2. Kor. 8:15

zbieraní manny

2. Mojž. 19:5, 6 Izrael sa má stať kráľovstvom 1. Petra 2:9

kňazov

2. Mojž. Jehovove bázeň vzbudzujúce Hebr. 12:18–20

19:12, 13 úkazy pri vrchu Sinaj

2. Mojž. Piate, šieste, siedme, ôsme, Mat. 5:21, 27; 15:4;

20:12–17 deviate a desiate prikázanie 19:18, 19;

Mar. 10:19;

Luk. 18:20; Rim. 13:9;

Ef. 6:2, 3; Jak. 2:11

2. Mojž. 21:17 Trest za porušenie piateho Mat. 15:4; Mar. 7:10

prikázania

2. Mojž. 21:24 Oko za oko a zub za zub Mat. 5:38

2. Mojž. 22:28 „Nebudeš hovoriť urážlivo Sk. 23:5

o vládcovi svojho ľudu“

2. Mojž. 24:8 Uzavretie zmluvy Zákona — Hebr. 9:20;

„krv zmluvy“ Mat. 26:28; Mar. 14:24

2. Mojž. 25:40 Mojžiš poučený o vzore Hebr. 8:5

svätostánku a jeho zariadení

 2. Mojž. 32:6 Izraeliti vstanú, aby hýrili 1. Kor. 10:7

a zabávali sa

2. Mojž. 33:19 Boh sa zmilováva, nad kým sa Rim. 9:15

mu zapáči

3. Mojž. 11:44 „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ 1. Petra 1:16

3. Mojž. 12:8 Obeť chudobného po narodení syna Luk. 2:24

3. Mojž. 18:5 Kto dodržuje Zákon, bude ním žiť Gal. 3:12

3. Mojž. 19:18 Miluj svojho blížneho ako Mat. 19:19; 22:39;

samého seba Mar. 12:31; Rim. 13:9;

Gal. 5:14; Jak. 2:8

3. Mojž. 26:12 Jehova bol Boh Izraela 2. Kor. 6:16

4. Mojž. 16:5 Jehova pozná tých, ktorí mu 2. Tim. 2:19

patria

5. Mojž. 6:4, 5 Miluj Jehovu celým srdcom Mat. 22:37; Mar.

a dušou 12:29, 30; Luk. 10:27

5. Mojž. 6:13 „Jehovu, svojho Boha, budeš Mat. 4:10; Luk. 4:8

uctievať“

5. Mojž. 6:16 „Nebudeš skúšať Jehovu, svojho Mat. 4:7; Luk. 4:12

Boha“

5. Mojž. 8:3 Človek nebude žiť na samom Mat. 4:4; Luk. 4:4

chlebe

5. Mojž. Boh vzbudí proroka Sk. 3:22, 23

18:15–19 podobného Mojžišovi

5. Mojž. 19:15 Každú záležitosť musia potvrdiť Ján 8:17; 2. Kor. 13:1

dvaja alebo traja svedkovia

5. Mojž. 23:21 ‚Musíš splniť svoje slávnostné Mat. 5:33

sľuby Jehovovi‘

5. Mojž. 24:1 Opatrenie mojžišovského Zákona Mat. 5:31

pre rozvod

5. Mojž. 25:4 „Nenasadíš náhubok býkovi, keď 1. Kor. 9:9;

mláti“ 1. Tim. 5:18

5. Mojž. 27:26 Izraeliti, ktorí nezostali Gal. 3:10

verní Zákonu, boli prekliati

5. Mojž. 29:4 Iba málo Židov počúvalo dobré Rim. 11:8

posolstvo

5. Mojž. Potreba mať „‚slovo‘ viery“ Rim. 10:6–8

30:11–14 v srdci a zvestovať ho

5. Mojž. 31:6, 8 Boh v žiadnom prípade neopustí Hebr. 13:5

svoj ľud

5. Mojž. 32:17, Boh podnietil žiarlivosť Židov Rim. 10:19;

21 pozvaním pohanov. Izraeliti 1. Kor. 10:20–22

podnecovali Jehovu

k žiarlivosti modlárstvom

5. Mojž. Pomsta je Jehovova Hebr. 10:30

32:35, 36

5. Mojž. 32:43 „Radujte sa, národy, s jeho Rim. 15:10

ľudom“

1. Sam. 13:14; Dávid, muž príjemný Božiemu Sk. 13:22

16:1 srdcu

1. Sam. 21:6 Dávid a jeho muži jedli chleby Mat. 12:3, 4; Mar.

vystavenia 2:25, 26; Luk. 6:3, 4

1. Kráľ. 19:14, Iba ostatok Židov zostal Rim. 11:3, 4

18 verný Bohu

2. Par. 20:7 Abrahám nazvaný Božím Jak. 2:23

„priateľom“ ​(‚milovaným‘)

Jób 41:11 „Kto [Bohu] prv dal?“ Rim. 11:35

Žalm 5:9 „Ich hrdlo je otvorený hrob“ Rim. 3:13

Žalm 8:2 Boh zaobstará chválu „z úst Mat. 21:16

dojčiat“

Žalm 8:4–6 ‚Čo je človek, že ho uchovávaš Hebr. 2:6, 7;

v mysli?‘ Boh všetko podriadil 1. Kor. 15:27

Kristovi pod nohy

Žalm 10:7 „Ich ústa sú plné preklínania“ Rim. 3:14

Žalm 14:1–3 „Niet spravodlivého človeka“ Rim. 3:10–12

Žalm 18:49 Ľudia z národov majú oslavovať Rim. 15:9

Boha

Žalm 19:4, pozn. Je dosť príležitostí počuť Rim. 10:18

p. č. v Rbi8 pravdu o Božej existencii,

ako dosvedčuje celé stvorenie

Žalm 22:22 „Budem oznamovať tvoje meno Hebr. 2:12

svojim bratom“

Žalm 24:1 Zem patrí Jehovovi 1. Kor. 10:26

Žalm 32:1, 2 „Šťastný je muž, ktorému Rim. 4:7, 8

Jehova v žiadnom prípade

nepripočítava hriech“

Žalm 34:12–16 „Jehovove oči sú obrátené na 1. Petra 3:10–12

spravodlivých“

Žalm 36:1 „Pred ich očami niet bázne pred Rim. 3:18

Bohom“

Žalm 40:6–8 Boh už neschvaľoval obete pod Hebr. 10:6–10

Zákonom; jediná obeť Ježišovho

tela podľa Božej vôle prináša

posvätenie

 Žalm 44:22 „Sme počítaní za ovce na Rim. 8:36

zabitie“

Žalm 45:6, 7 „Boh je navždy [Kristovým] Hebr. 1:8, 9

trónom“

Žalm 51:4 Boh je ospravedlnený v svojich Rim. 3:4

slovách a súdoch

Žalm 68:18 Keď Kristus vystúpil do výšky, Ef. 4:8

dal dary v podobe ľudí

Žalm 69:22, 23 Pokojný stôl Izraelitov sa Rim. 11:9, 10

stáva pascou

Žalm 78:24 Chlieb z neba Ján 6:31–33

Žalm 82:6 „Ste bohovia“ Ján 10:34

Žalm 94:11 „Jehova vie, že úvahy múdrych 1. Kor. 3:20

sú márne“

Žalm 95:7–11 Neposlušní Izraeliti nevstúpili Hebr. 3:7–11; 4:3, 5, 7

do Božieho odpočinku

Žalm 102:25–27 „Pane, ty si... položil Hebr. 1:10–12

základy zeme“

Žalm 104:4 „Robí svojich anjelov duchmi“ Hebr. 1:7

Žalm 110:1 Pán sa posadí po Jehovovej Mat. 22:43–45;

pravici Mar. 12:36, 37;

Luk. 20:42–44;

Hebr. 1:13

Žalm 110:4 Kristus kňazom navždy podľa Hebr. 7:17

spôsobu Melchisedeka

Žalm 112:9 „Rozdeľoval naširoko... jeho 2. Kor. 9:9

spravodlivosť stojí navždy“

Žalm 116:10 „Prejavil som vieru, preto som 2. Kor. 4:13

hovoril“

Žalm 117:1 „Chváľte Jehovu, všetky národy“ Rim. 15:11

Žalm 118:6 „Jehova je môj pomocník; Hebr. 13:6

nebudem sa báť“

Žalm 140:3 „Jed vreteníc majú za perami“ Rim. 3:13

Prísl. 26:11 „Pes sa vráti k svojmu vývratku“ 2. Petra 2:22

Iz. 1:9 Nebyť ostatku, Izrael by bol Rim. 9:29

ako Sodoma

Iz. 6:9, 10 Izraeliti nevenovali pozornosť Mat. 13:13–15;

dobrému posolstvu Mar. 4:12; Luk. 8:10;

Sk. 28:25–27

Iz. 8:17, 18 „Hľa, ja a malé deti, ktoré mi Hebr. 2:13

dal Jehova“

Iz. 10:22, 23 Iba ostatok Izraela bude Rim. 9:27, 28

zachránený

Iz. 22:13 „Jedzme a pime, lebo zajtra 1. Kor. 15:32

máme zomrieť“

Iz. 25:8 „Smrť je pohltená navždy“ 1. Kor. 15:54

Iz. 28:11, 12 Ľudia neuverili, ako by k ním 1. Kor. 14:21

hovorili „perami cudzích“

Iz. 28:16 Žiadne sklamanie pre tých, 1. Petra 2:6;

ktorí vložia vieru v Krista, Rim. 10:11

v základ na Sione

Iz. 29:13 Pokrytectvo znalcov Zákona Mat. 15:7–9; Mar. 7:6–8

a farizejov

Iz. 29:14 Boh pôsobí, že hynie múdrosť 1. Kor. 1:19

múdrych

Iz. 40:6–8 Slovo vyrieknuté Jehovom trvá 1. Petra 1:24, 25

navždy

Iz. 40:13 ‚Kto sa stal Jehovovým radcom?‘ Rim. 11:34

Iz. 42:6; 49:6 „Ustanovil som ťa za svetlo Sk. 13:47

národom“

Iz. 45:23 Každé koleno se bude skláňať Rim. 14:11

pred Jehovom

Iz. 49:8 Prijateľný čas na vypočutie 2. Kor. 6:2

v „deň záchrany“

Iz. 52:7 Nohy tých, ktorí oznamujú dobré Rim. 10:15

posolstvo, sú pôvabné

Iz. 52:11 „Vyjdite spomedzi nich 2. Kor. 6:17

a oddeľte sa“

Iz. 52:15 Dobré posolstvo oznamované Rim. 15:21

pohanom

Iz. 54:1 „Raduj sa, neplodná, ktorá Gal. 4:27

nerodíš“

Iz. 54:13 „Všetci budú vyučovaní Jehovom“ Ján 6:45

Iz. 56:7 Jehovov dom bude domom modlitby Mat. 21:13; Mar. 11:17;

pre všetky národy Luk. 19:46

Iz. 59:7, 8 Opis zlých ľudí Rim. 3:15–17

Iz. 65:1, 2 Jehova sa stal zjavný pohanským Rim. 10:20, 21

národom

Iz. 66:1, 2 „Nebo je mojím trónom a zem je Sk. 7:49, 50

mojou podnožou“

Jer. 5:21 Majú oči, ale nevidia Mar. 8:18

 Jer. 9:24 „Kto sa chváli, nech sa chváli 1. Kor. 1:31;

v Jehovovi“ 2. Kor. 10:17

Jer. 31:31–34 Boh uzavrie novú zmluvu Hebr. 8:8–12; 10:16, 17

Dan. 9:27; 11:31 „Ohavnosť pôsobiaca spustošenie“ Mat. 24:15

Hoz. 1:10; 2:23 Aj pohania sa stanú Božím ľudom Rim. 9:24–26

Hoz. 6:6 „Milosrdenstvo chcem, a nie Mat. 9:13; 12:7

obeť“

Hoz. 13:14 „Smrť, kde je tvoj osteň?“ 1. Kor. 15:54, 55

Joel 2:28–32 „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, Sk. 2:17–21;

bude zachránený“ Rim. 10:13

Ámos 9:11, 12 Boh znovu vybuduje Dávidov Sk. 15:16–18

prístrešok

Hab. 1:5 „Viďte to, posmeškári, divte Sk. 13:40, 41

sa tomu“

Hab. 2:4 „Môj spravodlivý bude žiť na Hebr. 10:38; Rim. 1:17

základe viery“

Hag. 2:6 Nebesia a zem budú otrasené Hebr. 12:26, 27

Mal. 1:2, 3 Jakob milovaný, Ezau nenávidený Rim. 9:13

Otázky k tabuľke „Niektoré citáty a uplatnenie Hebrejských písiem pisateľmi Gréckych písiem“:

a) Ako podporujú odkazy na 1. Mojžišovu v Gréckych písmach jej správu o stvorení?

b) Ako sú použité zmienky v 1. Mojžišovej o Abrahámovi a jeho semene?

c) Ktoré citáty sú uvedené z 2. Mojžišovej, pokiaľ ide o desať prikázaní a iné hľadiská Zákona?

d) Kde nájdeme pôvodný záznam dvoch veľkých prikázaní, totiž milovať Jehovu celým srdcom a dušou, a milovať blížneho ako seba samého?

e) Vymenuj niektoré základné zásady uvedené v Pentateuchu, ktoré sa citujú v Gréckych písmach. Ako sú uplatnené?

f) Ktoré miesta v Žalmoch, citované v Gréckych písmach, velebia Jehovu ⁽¹⁾ ako Stvoriteľa a Vlastníka zeme, ⁽²⁾ ako toho, ktorý sa zaujíma o spravodlivých a stará sa o nich?

g) Ako Kresťanské grécke písma uplatňujú verše z Izaiáša a iných prorokov na ⁽¹⁾ zvestovanie dobrého posolstva, ⁽²⁾ na to, že niektorí odmietajú dobré posolstvo, ⁽³⁾ na to, že okrem ostatku Izraela sa stanú veriacimi aj ľudia z národov, ⁽⁴⁾ na úžitok z toho, keď vieru v dobré posolstvo uplatňujeme v praxi?