Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 2 — Čas a Sväté písma

Časové úseky používané v Biblii, všeobecne používané kalendáre, dátumy, ktoré sú pre Bibliu kľúčové, a zaujímavé body o „prúde času“.

1, 2. Čo napísal Šalamún o čase a čo by sme s ním mali robiť v súvislosti s jeho rýchlym plynutím?

ČLOVEK si hlboko uvedomuje, ako beží čas. Každým tiknutím hodín postupuje o krok ďalej v prúde času. Kto svoj čas správne využíva, je naozaj múdry. Ako napísal kráľ Šalamún: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami: čas rodiť a čas umierať; čas sadiť a čas vytrhávať to, čo bolo zasadené; čas zabíjať a čas uzdravovať; čas búrať a čas stavať; čas plakať a čas smiať sa.“ ​(Kaz. 3:1–4) Ako rýchlo čas uteká! Sedemdesiat rokov normálnej dĺžky života je príliš málo na to, aby sme získali hojnosť poznania a radovali sa zo všetkých ostatných dobrých vecí, ktoré Jehova zaobstaral pre človeka na zemi. „Všetko urobil pekné vo svoj čas. Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“ — Kaz. 3:11; Žalm 90:10.

² Jehova sám žije v časovej večnosti. Zaľúbilo sa mu však postaviť svojich tvorov do prúdu času. Nebeskí anjeli, áno, i buričský Satan, si plne uvedomujú plynutie času. (Dan. 10:13; Zjav. 12:12) O ľudstve je napísané: „Čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ ​(Kaz. 9:11) Šťastný je človek, ktorý v každom čase zahŕňa Boha do svojich myšlienok a víta Božie opatrenie „pokrmu v pravý čas“! — Mat. 24:45.

3. Čo má spoločné čas s priestorom?

³ Čas plynie jedným smerom. Hoci čas je všadeprítomný, žiaden žijúci človek nemôže povedať, čo je čas. Je rovnako nevyspytateľný ako priestor. Nikto nemôže objasniť, kde sa prúd času začal alebo kam plynie. Tieto veci patria k neobmedzenému poznaniu Jehovu, ktorý je opísaný ako Boh „od neurčitého času až na neurčitý čas“. — Žalm 90:2.

4. Čo možno povedať o pohybe času?

⁴ Čas má ale určité črty, ktoré je možné pochopiť. Môžeme merať zjavnú rýchlosť jeho toku. Navyše sa pohybuje len jedným smerom. Ako doprava v jednosmernej ulici, tak sa i čas neúprosne pohybuje jedným smerom — dopredu, stále dopredu. Nech je rýchlosť jeho pohybu vpred akákoľvek, čas sa nikdy nemôže obrátiť do opačného chodu. Žijeme v momentálnej prítomnosti. Táto prítomnosť je však v pohybe, neprestajne plynie do minulosti. Nič ju nezastaví.

5. Prečo môžeme povedať, že minulosť je pre nás buď zisk, alebo strata?

⁵ Minulosť. Minulosť už uplynula, je to história a nikdy sa nemôže opakovať. Akýkoľvek pokus privolať minulosť späť, je tak nerealistický, ako pokus obrátiť vodopád smerom nahor, alebo aby šíp letel späť k luku, ktorý ho vystrelil. Naše chyby zanechali stopu v prúde času, stopu, ktorú môže vymazať len Jehova. (Iz. 43:25) Podobne nechali i dobré skutky človeka v minulosti záznam, ktorý „sa mu vráti“ s požehnaním od Jehovu. (Prísl. 12:14; 13:22) Minulosť je pre nás buď zisk, alebo strata. Nemáme už nad ňou nijakú kontrolu. O zlých je napísané: „Veď rýchlo uschnú ako tráva, a ako mladá zelená tráva zvädnú.“ — Žalm 37:2.

6. V čom sa budúcnosť odlišuje od minulosti a prečo by sme sa o ňu mali zvlášť zaujímať?

⁶ Budúcnosť. Budúcnosť je iná. Vždy plynie smerom k nám. Pomocou Božieho slova môžeme rozoznávať prekážky, ktoré sa pred nami črtajú, a pripraviť sa, aby sme im čelili. Môžeme si pre seba ukladať „poklady v nebi“. (Mat. 6:20) Tieto poklady neodplaví prúd času. Zostanú nám a vytrvajú do večnej, požehnanej budúcnosti. Zaujímame sa o múdre využitie času, lebo sa to dotýka tejto budúcnosti. — Ef. 5:15, 16.

7. Čo zaobstaral Jehova človeku na meranie času?

⁷ Ukazovatele času. Naše moderné hodinky a hodiny sú ukazovateľmi času. Slúžia ako meradlo na meranie času. Podobne uviedol Jehova, Stvoriteľ, do pohybu ohromné ukazovatele času — Zem, ktorá sa otáča okolo svojej osi, Mesiac, krúžiaci okolo Zeme, a Slnko — takže človek môže byť zo svojho postavenia na zemi presne informovaný o čase. „A Boh ďalej povedal: ‚Nech nastanú v nebeskom priestore  svetelné telesá, aby oddeľovali deň od noci; a poslúžia ako znamenia a na určovanie období a dní a rokov.‘“ ​(1. Mojž. 1:14) A tak sa tieto nebeské telesá pohybujú vo svojich dokonalých cykloch ako množstvo objektov, ktoré sú navzájom účelne prepojené, a nekonečne a neomylne merajú jednosmerný pohyb času.

8. V akom rôznom zmysle sa v Biblii používa slovo „deň“?

⁸ Deň. Slovo „deň“ sa v Biblii používa v niekoľkých rôznych významoch, tak ako má rozmanité použitie aj dnes. Jedno úplné otočenie Zeme okolo svojej osi vymeria jeden deň dlhý 24 hodín. Deň v tomto prvom zmysle je tvorený dennou dobou a nočnou dobou a má spolu 24 hodín. (Ján 20:19) Ale dobe denného svetla, ktorá priemerne trvá asi 12 hodín, sa tiež hovorí deň. „A Boh začal nazývať svetlo Dňom, ale tmu nazval Nocou.“ ​(1. Mojž. 1:5) Tak vzniká časový pojem „noc“, doba tmy, ktorá priemerne trvá 12 hodín. (2. Mojž. 10:13) V ďalšom použití sa slovo „deň (dni)“ vzťahuje na časové obdobie súbežné s nejakou význačnou osobou. Izaiáš napríklad uvidel svoje videnie „za dní judských kráľov Uzzijaha, Jotáma, Achaza a Ezechiáša“ ​(Iz. 1:1), a o dňoch Noacha a Lóta sa hovorí ako o prorockých dňoch. (Luk. 17:26–30) Ďalším príkladom prispôsobeného alebo obrazného použitia slova „deň“ je Petrov výrok, že „jeden deň je u Jehovu ako tisíc rokov“. (2. Petra 3:8) V správe 1. Mojžišovej je stvoriteľský deň ešte dlhším časovým obdobím — sú to tisícročia. (1. Mojž. 2:2, 3; 2. Mojž. 20:11) Biblická súvislosť poukazuje na zmysel, v ktorom sa slovo „deň“ používa.

9. a) Ako vzniklo rozdelenie dňa na 24 hodín po 60 minútach? b) O akých ukazovateľoch času je zmienka v Hebrejských písmach?

⁹ Hodina. Rozdelenie dňa do 24 hodín pochádza z Egypta. Naše súčasné delenie hodiny na 60 minút má pôvod v babylonskej matematike, ktorá mala sexagezimálnu sústavu (založenú na čísle 60). V Hebrejských písmach nie je nijaká zmienka o rozdelení na hodiny. * Hebrejské písma používajú ako časové ukazovatele výrazy „ráno“, „poludnie“ a „večer“, ale nedelia deň na určité hodiny. (1. Mojž. 24:11; 43:16; 5. Mojž. 28:29; 1. Kráľ. 18:26) Noc sa delila na tri doby zvané „nočné hliadky“. (Žalm 63:6) O dvoch z nich je v Biblii zvláštna zmienka: „prostredná nočná hliadka“ ​(Sud. 7:19) a „ranná hliadka“. — 2. Mojž. 14:24; 1. Sam. 11:11.

10. Ako počítali hodiny Židia v Ježišovej dobe a ako nám táto znalosť pomáha stanoviť čas Ježišovej smrti?

¹⁰ Avšak v Kresťanských gréckych písmach sa bežne hovorí o „hodine“. (Ján 12:23; Mat. 20:2–6) Hodiny sa počítali od východu slnka čiže asi od 6 hodiny. Biblia sa zmieňuje o „tretej hodine“, čo je asi 9 hodín ráno. O „šiestej hodine“ je zmienka ako o čase, keď bol Ježiš pribitý na kôl a keď na Jeruzalem padla tma. To by zodpovedalo našej dvanástej hodine na poludnie. Uvádza sa, že Ježiš skonal na mučeníckom kole „asi o deviatej hodine“ čiže okolo tretej hodiny odpoludnia. — Mar. 15:25; Luk. 23:44; Mat. 27:45, 46. *

11. Aké staré je používanie „týždňa“ ako časovej miery?

¹¹ Týždeň. Človek začal počítať dni v cykloch po siedmich už v svojich raných dejinách. Riadil sa tak príkladom svojho Stvoriteľa, ktorý korunoval svojich šesť stvoriteľských dní siedmym obdobím nazvaným tiež deň. Noach počítal dni v cykloch po siedmich. V hebrejčine sa „týždeň“ doslovne vzťahuje na sedemdielnu jednotku čiže obdobie. — 1. Mojž. 2:2, 3; 8:10, 12; 29:27.

12. Čo je lunárny mesiac a ako sa líši od našich moderných mesiacov?

¹² Lunárne mesiace. Biblia hovorí o „lunárnych mesiacoch“. (2. Mojž. 2:2; 5. Mojž. 21:13; 33:14; Ezd. 6:15) Naše dnešné mesiace nie sú lunárne mesiace, pretože ich neurčuje mesiac. Je to iba dvanásť úsekov slnečného roku stanovených dohodou. Lunárny mesiac je mesiac, ktorý je určovaný novmesiacom. Sú štyri mesačné fázy tvoriace jedno lunárne obdobie, ktoré má priemerne 29 dní, 12 hodín a 44 minút. Stačí sa len pozrieť na tvar mesiaca, aby sme mohli určiť približný deň lunárneho mesiaca.

13. Ako bola presne časovo zaznamenaná potopa?

¹³ Zdá sa, že Noach sa nedržal lunárnych mesiacov prísne, ale skôr zaznamenával udalosti v mesiacoch dlhých tridsať dní. Podľa lodného denníka, ktorý Noach viedol v korábe, sa dozvedáme, že vody potopy zaplavovali zem počas piatich mesiacov čiže „sto päťdesiatich dní“. Po dvanástich mesiacoch a desiatich dňoch zem obschla, takže cestujúci mohli vyjsť z korábu. Tak boli tieto epochálne udalosti presne časovo zaznamenané. — 1. Mojž. 7:11, 24; 8:3, 4, 14–19.

14. a) Akým spôsobom Jehova poskytol ročné obdobia? b) Ako dlho bude trvať usporiadanie ročných období?

 ¹⁴ Ročné obdobia. Keď Jehova pripravoval zem na bývanie, múdro a láskyplne sa postaral o ročné obdobia. (1. Mojž. 1:14) Existujú ako dôsledok toho, že zem je naklonená v uhle 23,5° k rovine svojej cesty okolo slnka. Z toho vyplýva, že sa najprv južná pologuľa a potom o šesť mesiacov neskôr severná pologuľa nakláňa k slnku, takže sa ročné obdobia postupne striedajú. Táto zmena ročných období umožňuje rozmanitosť a kontrasty a určuje obdobia pre sejbu a žatvu. Božie slovo nás uisťuje, že toto usporiadanie so striedaním a odlišnosťou ročných období má trvať navždy. „Po všetky dni trvania zeme nikdy neprestane siatie semien a žatva a chladno a teplo a leto a zima a deň a noc.“ — 1. Mojž. 8:22.

15, 16. a) Ako sa dajú rozdeliť daždivé obdobia v Zasľúbenej krajine? b) Opíš obdobie dažďov a vzťah týchto ročných období k poľnohospodárskej činnosti.

¹⁵ Rok v Zasľúbenej krajine sa môže celkovo rozdeliť na daždivé obdobia a na suché obdobia. Približne od polovice apríla do polovice októbra veľmi málo prší. Daždivé obdobia možno rozdeliť na včasný alebo „jesenný“ dážď (október–november), prudké zimné dažde a chladnejšie počasie (december–február) a neskorý alebo „jarný“ dážď (marec–apríl). (5. Mojž. 11:14; Joel 2:23) Toto rozdelenie je približné, lebo obdobia sa prekrývajú vzhľadom na odlišné podnebie v rôznych častiach krajiny. Včasný dážď zmäkčuje suchú pôdu, takže október až november je časom pre „orbu“ a pre „siatie semena“. (2. Mojž. 34:21; 3. Mojž. 26:5) Počas prudkých zimných dažďov od decembra do februára nie je neobvyklé, že padá sneh, a v januári a februári môže teplota vo vyšších polohách klesnúť pod bod mrazu. Biblia hovorí o Benejahovi, jednom z Dávidových silných mužov, že zabil leva „v deň, keď padal sneh“. — 2. Sam. 23:20.

¹⁶ Mesiace marec a apríl (približne hebrejské mesiace nisan a ijar) sú mesiace „jarného dažďa“. (Zech. 10:1) To je neskorý dážď potrebný na to, aby vyklíčilo zrno zasiate na jeseň, a tak bola dobrá úroda. (Hoz. 6:3; Jak. 5:7) Je to tiež obdobie včasnej žatvy, a Boh prikázal Izraelu, aby prvé plody žatvy obetovali 16. nisana. (3. Mojž. 23:10; Rút 1:22) Je to čas krásy a potešenia. „Na zemi sa objavili kvety, nadišiel čas orezávania viniča a v našej zemi počuť hlas hrdličky. Figovník nadobudol zrelú farbu pre svoje skoré figy, a vinič je v kvete, vydal svoju vôňu.“ — Pies. 2:12, 13.

17. a) Čo podporuje úrodu počas suchého obdobia? b) Vezmi do úvahy tabuľku „Rok Izraelitov“ a rozdeľ rok podľa období, o ktorých sa hovorí v odsekoch 15–17. c) Kedy bola včasná žatva, obilná žatva a čas, keď boli zberané všetky plodiny, a aké sviatky pripadli na tieto obdobia?

¹⁷ Asi v polovici apríla sa začína suché obdobie, ale takmer po celý ten čas, a zvlášť v pobrežných nížinách a na západných svahoch hôr podporuje letnú úrodu hojná rosa. (5. Mojž. 33:28) V máji sa žne obilie a na konci tohto mesiaca sa slávi sviatok týždňov (Letnice). (3. Mojž. 23:15 až 21) Neskôr, keď je teplejšie počasie a pôda viac vyschne, dozrieva a zberá sa hrozno a potom ďalšie letné ovocie ako olivy, datle a figy. (2. Sam. 16:1) Koncom obdobia sucha a začiatkom včasných dažďov sa pozbierala celá úroda zeme a vtedy (asi začiatkom októbra) sa slávil sviatok prístreškov čiže stanov. — 2. Mojž. 23:16; 3. Mojž. 23:39–43.

18. a) Prečo je význam hebrejského slova pre „rok“ vhodný? b) Čo je pravý solárny rok vzhľadom na zem?

¹⁸ Rok. Naše štúdium času v Biblii nás teraz privádza k výrazu „rok“. Hovorí sa o ňom od začiatku ľudských dejín. (1. Mojž. 1:14) Hebrejské slovo pre „rok“, šanáh, vychádza z koreňa, ktorý znamená „opakovať, urobiť znovu“ a dáva predstavu o časovom cykle. To je výstižné, pretože každý rok sa opakoval cyklus ročných období. Pozemský rok je doba, ktorú potrebuje Zem na to, aby raz úplne obehla okolo Slnka. Skutočný čas potrebný pre tento jeden obeh je 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd čiže približne 365 1/4 dňa. Táto doba sa nazýva pravý solárny rok.

19. a) Ako sa počítali staroveké biblické roky? b) Aký náboženský rok Jehova neskôr nariadil?

¹⁹ Biblické roky. Podľa starovekého biblického počítania prebiehal rok od jesene do jesene. To bolo zvlášť vhodné pre poľnohospodársky život, lebo rok sa začínal orbou a sejbou v prvej polovici nášho mesiaca októbra a končil sa zberom úrody. Noach počítal rok od jesene. Zaznamenal, že potopa sa začala „v druhom mesiaci“, čo by zodpovedalo druhej polovici októbra a prvej polovici novembra. (1. Mojž. 7:11, poznámka pod čiarou v Rbi8) Až dodnes začínajú mnohé národy svoj nový rok na jeseň. V čase vyjdenia z Egypta v roku 1513 pred n. l. Jehova nariadil, že abib (nisan) sa stane pre Židov „začiatkom mesiacov“, takže teraz mali náboženský rok, ktorý sa počítal od jari do jari. (2. Mojž. 12:2) Dnes ale Židia dodržiavajú svetský čiže civilný rok, ktorý sa začína na jeseň, a prvým mesiacom je tišri.

20. Ako bol upravený lunárny rok, aby sa zhodoval so solárnym rokom, a čo sú „lunisolárne roky“?

 ²⁰ Lunisolárny rok. Až do doby Krista väčšina národov používala lunárne roky na počítanie času. Pritom uplatňovali rôzne spôsoby, ako rok upraviť, aby sa viac-menej zhodoval so solárnym rokom. Bežný lunárny rok dvanástich lunárnych mesiacov má 354 dní, pričom mesiace majú 29 alebo 30 dní, podľa toho, kedy sa objaví každý nový mesiac. Lunárny rok je teda asi o 11 1/4 dňa kratší než pravý solárny rok s 365 1/4 dňa. Hebreji sa riadili lunárnym rokom. V Biblii sa nevysvetľuje, ako prispôsobili tento rok, aby sa zhodoval so solárnym rokom a ročnými obdobiami, ale iste museli podľa potreby pridávať dodatočné čiže vložené mesiace. Usporiadanie vložených mesiacov sa neskôr, v 5. storočí pred n. l., previedlo do sústavy dnes známej ako Metonov cyklus. Ten dovoľoval, aby bol každých 19 rokov sedemkrát pridaný vyrovnávajúci mesiac. V židovskom kalendári sa pridával za dvanásty mesiac adar a nazýval sa veadar čiže „druhý adar“. Lunárny kalendár sa takto prispôsobil slnku, a preto sú roky s 12 alebo 13 mesiacmi označované ako lunisolárne roky.

21. a) Čo je juliánsky kalendár? b) Prečo je gregoriánsky kalendár presnejší?

²¹ Juliánsky a gregoriánsky kalendár. Kalendár je systém určovania začiatku, dĺžky a úsekov roku a usporiadania týchto úsekov do určitého poriadku. Juliánsky kalendár zaviedol Julius Caesar v roku 46 pred n. l. Rímsky ľud tak dostal časové usporiadanie podľa solárneho roku namiesto roku lunárneho. Juliánsky kalendár má 365 dní v roku, s tou výnimkou, že každý štvrtý (priestupný) rok sa pridá jeden deň, takže potom má 366 dní. Avšak časom sa zistilo, že juliánsky kalendár je v skutočnosti o viac ako 11 minút dlhší než pravý solárny rok. Do 16. storočia n. l. narástol rozdiel na plných desať dní. A tak pápež Gregor XIII. zaviedol v roku 1582 malú opravu a ustanovil to, čo teraz poznáme ako gregoriánsky kalendár. Pápežskou bulou sa v roku 1582 vypustilo desať dní, takže deň po 4. októbri sa stal 15. októbrom. Gregoriánsky kalendár stanovuje, že storočia, ktoré nemožno deliť 400, sa nemajú považovať za priestupné roky. Napríklad na rozdiel od roku 2000 sa rok 1900 nepokladal za priestupný rok, pretože číslo 1 900 nie je deliteľné 400. Gregoriánsky kalendár sa teraz všeobecne používa vo väčšej časti sveta.

22, 23. Aký dlhý je prorocký rok?

²² Prorocký „rok“. V biblickom proroctve sa slovo „rok“ často používa vo vymedzenom zmysle ako ekvivalent 12 mesiacov, pričom každý mesiac má 30 dní, čo je spolu 360 dní. Všimni si, čo jedna autorita hovorí v komentári k Ezechielovi 4:5, 6: „Musíme predpokladať, že Ezechiel poznal rok trvajúci 360 dní. To nie je ani pravý solárny rok, ani lunárny rok. Je to ‚priemerný‘ rok, v ktorom každý mesiac má 30 dní.“ *

²³ Prorockému roku sa tiež hovorí „čas“ a zo štúdia Zjavenia 11:2, 3 a 12:6, 14 vyplýva, že jeden „čas“ trvá 360 dní. Príležitostne sa tiež rok v proroctve znázorňuje „dňom“. — Ezech. 4:5, 6.

24. Ako začínali rôzne staroveké národy svoje počítanie?

 ²⁴ Žiaden nultý rok. Staroveké národy, vrátane učených Grékov, Rimanov a Židov, nepoznali pojem nuly. Všetko počítali od jednotky. Keď ste sa v škole učili rímske číslovky (I, II, III, IV, V, X atď.), preberali ste nulu? Nie, pretože Rimania nijaký znak pre nulu nemali. Keďže Rimania nepoužívali číslo nula, náš letopočet nezačal nultým rokom, ale rokom 1 n. l. Tak vzniklo aj usporiadanie radových čísloviek ako prvý (1.), druhý (2.), tretí (3.), desiaty (10.) a stý (100.). V modernej matematike sa uvažuje tak, že všetko sa začína od ničoho čiže od nuly. Nulu pravdepodobne vynašli Hindovia.

25. Ako sa líšia radové číslovky od základných čísloviek?

²⁵ A tak kedykoľvek sa používajú radové číslovky, musíme vždy odčítať jednu, aby sme dostali plný počet. Keď napríklad hovoríme o dátume v 20. storočí n. l., znamená to, že už bolo plných 20 storočí? Nie, vyjadruje to 19 plných storočí a niekoľko rokov. Na vyjadrenie úplných čísel používa Biblia i moderná matematika základné číslovky ako 1, 2, 3, 10 a 100. Nazývajú sa tiež „celé čísla“.

26. Ako by si vypočítal a) roky od 1. októbra 607 pred n. l. do 1. októbra 1914 n. l.? b) 2 520 rokov od 1. októbra 607 pred n. l.?

²⁶ Náš letopočet teda nezačal nultým rokom, ale rokom 1 n. l. a kalendár pre roky pred naším letopočtom nepočítal späť od nultého roku, ale začínal rokom 1 pred n. l. Číslica pre rok v ktoromkoľvek dátume je v skutočnosti radovou číslovkou. Rok 1992 n. l. teda v skutočnosti predstavuje 1991 plných rokov od začiatku nášho letopočtu, a dátum 1. júla 1991 predstavuje 1991 rokov plus pol roka od začiatku nášho letopočtu. Rovnaká zásada platí pre dátumy pred n. l. Ak chceme teda vypočítať, koľko rokov uplynulo medzi 1. októbrom 607 pred n. l. a 1. októbrom 1914 n. l., pripočítame 606 rokov (plus posledné tri mesiace predošlého roku) k 1 913 (plus prvých deväť mesiacov budúceho roku) a výsledok je 2 519 (plus dvanásť mesiacov) čiže 2 520 rokov. Alebo ak chceme vypočítať, aký dátum by bol 2 520 rokov po 1. októbri 607 pred n. l., pamätajme si, že 607 je radová číslovka — predstavuje v skutočnosti 606 plných rokov —, a pretože nepočítame od 31. decembra 607 pred n. l., ale od 1. októbra 607 pred n. l., musíme pripočítať k 606 tie tri mesiace na konci roku 607 pred n. l. Teraz odpočítame 606 1/4 od 2 520 rokov. Zvyšok je 1 913 rokov a deväť mesiacov. To znamená, že 2 520 rokov od 1. októbra 607 pred n. l. nás privádza 1913 3/4 roku do nášho letopočtu. 1 913 plných rokov nás vedie na začiatok roku 1914 n. l.; a ďalšie tri štvrtiny roku nás dovedú k 1. októbru 1914 n. l. *

27. Čo sú kľúčové dátumy a prečo sú veľmi cenné?

²⁷ Kľúčové dátumy. Spoľahlivá biblická chronológia sa opiera o určité kľúčové dátumy. Kľúčový dátum je kalendárny dátum v dejinách, ktorý má spoľahlivý základ pre to, aby bol prijímaný, a ktorý zodpovedá konkrétnej udalosti zaznamenanej v Biblii. Potom sa dá použiť ako východiskový bod, od ktorého sa môže sled biblických udalostí s istotou zaradiť do kalendára. Len čo sa raz tento kľúčový bod stanoví, výpočty dopredu alebo naspäť od tohto dátumu sa robia podľa presných záznamov v samotnej Biblii, ako je uvedená dĺžka života ľudí alebo trvanie vlád kráľov. Keď začneme od vytýčeného bodu, môžeme teda použiť spoľahlivú vnútornú chronológiu samotnej Biblie na datovanie mnohých biblických udalostí.

28. Ktorý je kľúčový dátum pre Hebrejské písma?

²⁸ Kľúčový dátum pre Hebrejské písma. Významná udalosť, ktorú zaznamenáva ako Biblia, tak svetská história, je dobytie mesta Babylon Médmi a Peržanmi pod vedením Cýra. Biblia zaznamenáva túto udalosť v Danielovi 5:30. Rôzne historické pramene (vrátane Diodora, Afrikana, Eusébia, Ptolemaia a babylonských tabuliek) podporujú rok 539 pred n. l. ako rok dobytia Babylonu Cýrom. Nabonidova kronika uvádza mesiac a deň, keď mesto padlo (rok chýba). Svetskí chronológovia teda stanovili dátum pre pád Babylonu na 11. október 539 pred n. l. podľa juliánskeho kalendára, čo je na 5. október podľa gregoriánskeho kalendára. *

29. Kedy bol vydaný Cýrov výnos a akú príležitosť poskytol?

²⁹ Po zvrhnutí Babylonu a počas prvého roku svojej vlády nad dobytým Babylonom vydal Cýrus svoj slávny výnos, ktorý dovoľoval Židom, aby sa vrátili do Jeruzalema. Podľa biblickej správy bol výnos vydaný pravdepodobne ku koncu roku 538 pred n. l. alebo začiatkom jari 537 pred n. l. To dalo Židom dosť príležitostí, aby sa znovu usadili vo svojej vlasti a prišli do Jeruzalema obnoviť Jehovovo uctievanie v „siedmom mesiaci“, tišri, čiže asi 1. októbra 537 pred n. l. — Ezd. 1:1–4; 3:1–6. *

30. Ako určuje kľúčový dátum spolu so splneným proroctvom čas Ježišovho krstu a jeho narodenia?

 ³⁰ Kľúčový dátum pre Kresťanské grécke písma. Kľúčový dátum pre Kresťanské grécke písma je určený dátumom, keď cézar Tibérius nastúpil po cézarovi Augustovi. Augustus zomrel 17. augusta roku 14. n. l. (gregoriánsky kalendár). Rímsky senát menoval Tibéria cisárom 15. septembra roku 14 n. l. V Lukášovi 3:1, 3 je uvedené, že Ján Krstiteľ začal svoju službu v pätnástom roku Tibériovej vlády. Keď sa roky počítali od Augustovej smrti, 15. rok plynul od augusta roku 28 n. l. do augusta roku 29 n. l. Ak sa počítalo od času, keď senát menoval Tibéria cisárom, rok plynul od septembra roku 28 n. l. do septembra roku 29 n. l. Krátko nato bol pokrstený Ježiš, ktorý bol asi o šesť mesiacov mladší než Ján Krstiteľ. Mal vtedy „asi tridsať rokov“. (Luk. 3:2, 21–23; 1:34–38) To je v súlade s proroctvom v Danielovi 9:25, že 69 „týždňov“ ​(prorockých týždňov, každý trvajúci 7 rokov, spolu 483 rokov) by malo uplynúť od „vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem“ a jeho hradby, do objavenia sa Mesiáša. (Dan. 9:24, poznámka pod čiarou v Rbi8) Toto „slovo“ vydal Artaxerxes (Longimanus) v roku 455 pred n. l. a v druhej polovici toho istého roku ho v Jeruzaleme uskutočnil Nehemiáš. A o 483 rokov neskôr, v druhej polovici roku 29 n. l., keď bol Ježiš pokrstený Jánom, bol tiež pomazaný svätým duchom od Boha a stal sa tak Mesiášom čiže Pomazaným. Ježišov krst a začiatok jeho služby v druhej polovici toho roku tiež súhlasí s proroctvom, že mal byť odrezaný „v polovici týždňa“ rokov (čiže po tri a pol roku). (Dan. 9:27) Ježiš zomrel na jar, a preto sa musela jeho triapolročná služba začať na jeseň roku 29 n. l. * Mimochodom, tieto dva rady údajov dokazujú, že sa Ježiš narodil na jeseň roku 2 pred n. l., pretože Lukáš 3:23 hovorí, že Ježiš mal asi tridsať rokov, keď začal svoju činnosť. *

31. a) Prečo sa zdá, že sa rýchlosť času mení? b) Akú výhodu preto majú mladí ľudia?

³¹ Ako sa čas pohybuje rýchlejšie. Existuje staré porekadlo, že „strážený kotlík nikdy nevykypí“. Je pravda, že keď sledujeme čas, keď si ho uvedomujeme, keď čakáme na niečo, čo sa má stať, pripadá nám, že čas plynie veľmi pomaly. Avšak ak sme zamestaní, zaujímame sa o to, čo robíme a sme do toho zahĺbení, potom sa nám skutočne zdá, že „čas letí“. Okrem toho, starším ľuďom pripadá, akoby im čas plynul oveľa rýchlejšie ako malým deťom. Prečo? Jeden rok pridaný k životu ročného dieťaťa znamená vzrast životných skúseností o 100 percent. Jeden rok pridaný k životu päťdesiatročného človeka znamená len 2 percentný vzrast. Dieťaťu pripadá rok ako dlhé, veľmi dlhé obdobie. Staršiemu človeku, ak je zamestnaný a má primerané zdravie, letia roky čoraz rýchlejšie. Dospieva k hlbšiemu porozumeniu Šalamúnových slov: „Nie je nič nové pod slnkom.“ Naproti tomu mladým ľuďom plynú roky dospievania zdanlivo pomalšie. Namiesto aby sa ‚hnali za vetrom‘ s hmotárskym svetom, môžu tieto roky využiť na to, aby si nahromadili bohatstvo skúseností zo zbožného života. Časové sú ďalšie Šalamúnove slová: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku, skôr než prídu biedne dni alebo nadídu roky, keď povieš: ‚Nemám v nich potešenie.‘“ — Kaz. 1:9, 14; 12:1.

32. Ako budú môcť ľudia plnšie vnímať Jehovov pohľad na čas?

³² Čas — keď budú ľudia žiť navždy. Pred nami sú však radostné dni, ktoré zďaleka nebudú biedne. Ľudia milujúci spravodlivosť, ktorých ‚časy sú v Jehovovej ruke‘, sa môžu tešiť na večný život v Božom kráľovstve. (Žalm 31:14–16; Mat. 25:34, 46) Pod vládou kráľovstva už nebude smrť. (Zjav. 21:4) Nečinnosť, choroby, nuda a márnosť budú patriť minulosti. Bude tu práca, pútavá a nesmierne zaujímavá, ktorá bude vyžadovať dokonalé ľudské schopnosti a ktorá bude prinášať hlboké uspokojenie. Bude sa zdať, že roky plynú čoraz rýchlejšie, a vďačná myseľ ľudí s dobrou pamäťou sa bude neprestajne obohacovať spomienkami na šťastné zážitky. Ako budú plynúť tisícročia, ľudia na zemi budú nepochybne plnšie vnímať Jehovov názor na čas: ‚Veď tisíc rokov je v tvojich očiach iba ako včerajšok, keď pominul.‘ — Žalm 90:4.

33. Aké požehnania prikázal Jehova v súvislosti s časom?

³³ Keď sa pozeráme na prúd času z nášho súčasného ľudského stanoviska a berieme do úvahy Boží sľub nového sveta spravodlivosti, aká radostná je vyhliadka na požehnanie toho dňa: „Veď tam Jehova prikázal, aby bolo požehnanie, ba aj život na neurčitý čas!“ — Žalm 133:3.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Tabuľka na strane 281]

ROK IZRAELITOV

Meno mesiaca nisan (abib)

Zodpovedá marec – apríl

Náboženský rok 1. mesiac

Svetský rok 7. mesiac

Uvedené 2. Mojž. 13:4; Neh. 2:1

Sviatky 14. nisan pesach

15.–21. nisan sviatok nekvasených chlebov

16. nisan obetný dar prvého ovocia

Meno mesiaca ijar (ziv)

Zodpovedá apríl – máj

Náboženský rok 2. mesiac

Svetský rok 8. mesiac

Uvedené 1. Kráľ. 6:1

Meno mesiaca sivan

Zodpovedá máj – jún

Náboženský rok 3. mesiac

Svetský rok 9. mesiac

Uvedené Ester 8:9

Sviatky 6. sivan sviatok týždňov (Letnice)

Meno mesiaca tamuz

Zodpovedá jún – júl

Náboženský rok 4. mesiac

Svetský rok 10. mesiac

Uvedené Jer. 52:6

Meno mesiaca ab

Zodpovedá júl – august

Náboženský rok 5. mesiac

Svetský rok 11. mesiac

Uvedené Ezdráš 7:8

Meno mesiaca elul

Zodpovedá august – september

Náboženský rok 6. mesiac

Svetský rok 12. mesiac

Uvedené Neh. 6:15

Meno mesiaca tišri (etanim)

Zodpovedá september – október

Náboženský rok 7. mesiac

Svetský rok 1. mesiac

Uvedené 1. Kráľ. 8:2

Sviatky 1. tišri deň trúbenia na trúbke

10. tišri Deň zmierenia

15.–21. tišri sviatok prístreškov

22. tišri slávnostné zhromaždenie

Meno mesiaca hešvan (bul)

Zodpovedá október – november

Náboženský rok 8. mesiac

Svetský rok 2. mesiac

Uvedené 1. Kráľ. 6:38

Meno mesiaca kislev

Zodpovedá november – december

Náboženský rok 9. mesiac

Svetský rok 3. mesiac

Uvedené Neh. 1:1

Meno mesiaca tebet

Zodpovedá december – január

Náboženský rok 10. mesiac

Svetský rok 4. mesiac

Uvedené Ester 2:16

Meno mesiaca šebat

Zodpovedá január – február

Náboženský rok 11. mesiac

Svetský rok 5. mesiac

Uvedené Zech. 1:7

Meno mesiaca adar

Zodpovedá február – marec

Náboženský rok 12. mesiac

Svetský rok 6. mesiac

Uvedené Ester 3:7

Meno mesiaca veadar

Zodpovedá (vyrovnávajúci mesiac)

Náboženský rok 13. mesiac