Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 6 — Kresťanský grécky text Svätých písiem

Odpisovanie textu Gréckych písiem a jeho odovzdávanie v gréčtine a v iných jazykoch až do našich čias; spoľahlivosť novodobého textu.

1. Ako sa začal kresťanský vyučovací program?

PRVÍ kresťania boli na celom svete učiteľmi a zvestovateľmi písaného ‚Jehovovho slova‘. Brali vážne Ježišove slová, ktoré im povedal tesne pred vystúpením do neba: „Prijmete moc, keď na vás príde svätý duch, a budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Iz. 40:8; Sk. 1:8) Ako Ježiš predpovedal, prvých 120 učeníkov prijalo v deň Letníc roku 33 n. l. svätého ducha s jeho posilňujúcou mocou. V ten istý deň Peter začal nový vyučovací program vydaním dôkladného svedectva, čo spôsobilo, že mnoho ľudí s radosťou prijalo posolstvo, a ďalších asi 3 000 ľudí sa pripojilo k novozaloženému kresťanskému zboru. — Sk. 2:14–42.

2. Aké dobré posolstvo bolo teraz zvestované a prejavom čoho bolo toto svedecké dielo?

² So zápalom, aký neprejavovala nijaká iná skupina v dejinách, títo Ježišovi učeníci vyvinuli vyučovací program, ktorý časom prenikol do všetkých častí vtedy známeho sveta. (Kol. 1:23) Áno, títo oddaní svedkovia Jehovu horlivo používali svoje nohy a chodili z domu do domu, z mesta do mesta a z krajiny do krajiny a oznamovali „dobré posolstvo o dobrých veciach“. (Rim. 10:15) Toto dobré posolstvo hovorilo o Kristovom výkupnom opatrení, o nádeji na vzkriesenie a o sľúbenom Božom kráľovstve. (1. Kor. 15:1–3, 20–22, 50; Jak. 2:5) Ľudstvo nedostalo nikdy predtým také svedectvo o neviditeľných veciach. Toto dielo sa stalo „zrejmým dôkazom skutočností, hoci ich nevidíme“, ukážkou viery pre všetkých, ktorí teraz prijali Jehovu ako svojho Zvrchovaného Pána na základe Ježišovej obete. — Hebr. 11:1; Sk. 4:24; 1. Tim. 1:14–17.

3. Čo charakterizovalo kresťanských služobníkov v 1. storočí n. l.?

³ Títo kresťanskí služobníci, muži i ženy, boli osvietenými Božími služobníkmi. Vedeli čítať a písať. Mali poznanie Svätých písiem. Boli to ľudia informovaní o svetových udalostiach. Boli zvyknutí cestovať. Podobali sa kobylkám, lebo nedovolili, aby im nejaká prekážka zabránila v postupe pri rozširovaní dobrého posolstva. (Sk. 2:7–11, 41; Joel 2:7–11, 25) V 1. storočí nášho letopočtu pracovali medzi ľuďmi, ktorí sa v mnohých ohľadoch veľmi podobali na ľudí dneška.

4. Čo bolo písané pod Jehovovou inšpiráciou a pod jeho vedením v dňoch prvého kresťanského zboru?

⁴ Ako pokrokoví zvestovatelia „slova života“ prví kresťania dobre používali všetky biblické zvitky, ktoré boli k dispozícii. (Fil. 2:15, 16; 2. Tim. 4:13) Štyria z nich, totiž Matúš, Marek, Lukáš a Ján, boli inšpirovaní Jehovom, aby zapísali „dobré posolstvo o Ježišovi Kristovi“. (Mar. 1:1; Mat. 1:1) Niektorí, ako Peter, Pavol, Ján, Jakub a Júda, písali pod inšpiráciou listy. (2. Petra 3:15, 16) Ďalší sa stali odpisovačmi týchto inšpirovaných oznamov, a s úžitkom si ich vymieňali zbory, ktorých počet neustále narastal. (Kol. 4:16) Ďalej ‚apoštoli a starší muži v Jeruzaleme‘ rozhodovali pod vedením Božieho ducha o náukových otázkach, a to sa zapísalo pre neskoršiu potrebu. Tento ústredný vedúci zbor posielal tiež poučné listy ďaleko rozptýleným zborom. (Sk. 5:29–32; 15:2, 6, 22–29; 16:4) A kvôli tomu museli zriadiť svoju vlastnú doručovaciu službu.

5. a) Čo je kódex? b) Do akej miery používali prví kresťania kódex a aké mal výhody?

⁵ Prví kresťania začali veľmi skoro používať rukopisy vo forme kódexu namiesto zvitkov, aby mohli Písma rozširovať a aby ich mali vo forme vhodnej na vyhľadávanie odkazov. Kódex sa tvarom podobá dnešnej knihe, v ktorej možno rýchlo obracať listy pri vyhľadávaní odkazov, čo by pri zvitkoch znamenalo náročné rozvinovanie. Tvar kódexu umožňoval tiež zviazať kanonické spisy, kým spisy vo forme zvitku sa zvyčajne uchovávali oddelene. Raní kresťania boli priekopníkmi v používaní kódexu. Možno, že ho dokonca vynašli. Zatiaľ čo nekresťanskí pisatelia prijímali kódex veľmi pomaly, veľká väčšina kresťanských papyrusov z 2. a 3. storočia je vo forme kódexu. *

6. a) Kedy bolo obdobie klasickej gréčtiny, čo zahŕňalo a kedy sa vyvinula koiné čiže hovorová gréčtina? b) Ako a v akom rozsahu sa bežne používala gréčtina koiné?

 ⁶ Prostredie koiné, (hovorová gréčtina). Takzvané klasické obdobie gréčtiny siahalo od 9. do 4. storočia pred n. l. Bolo to obdobie attického a iónskeho dialektu. Práve vtedy, a najmä v 5. a 4. storočí pred n. l., pôsobilo veľa gréckych dramatikov, básnikov, rečníkov, historikov, filozofov a vedcov, z ktorých sa preslávil Homér, Herodotos, Sokrates, Platón a ďalší. Obdobie asi od 4. storočia pred n. l. do 6. storočia n. l. bolo vekom koiné čiže hovorovej gréčtiny. Jej vznik bol prevažne výsledkom vojenských operácií Alexandra Veľkého, vo vojsku ktorého boli vojaci zo všetkých častí Grécka. Vojaci hovorili rôznymi gréckymi nárečiami. Zmiešaním týchto nárečí sa vytvoril hovorový dialekt, gréčtina koiné, ktorá sa začala bežne používať. Alexandrovými dobyvateľskými ťaženiami do Egypta a do Ázie až po Indiu sa gréčtina koiné rozšírila medzi mnoho národov. Stala sa medzinárodnou rečou, a to na dlhé stáročia. Reč Septuaginty bola bežná gréčtina koiné z egyptskej Alexandrie počas 3. a 2. storočia pred n. l.

7. a) Ako dosvedčuje Biblia, že v dobe Ježiša a jeho apoštolov sa používala gréčtina koiné? b) Prečo bola koiné vhodná na oznamovanie Božieho slova?

⁷ V dňoch Ježiša a apoštolov bola gréčtina koiné medzinárodným jazykom Rímskej ríše. O tejto skutočnosti svedčí sama Biblia. Keď bol Ježiš pribitý na kôl, bolo potrebné, aby nápis, umiestnený nad jeho hlavou, bol nielen v hebrejčine, v jazyku Židov, ale aj v latinčine, úradnom jazyku krajiny, a v gréčtine, ktorou sa hovorilo na jeruzalemských uliciach takmer tak bežne ako v Ríme, Alexandrii a v Aténach. (Ján 19:19, 20; Sk. 6:1) Zo Skutkov 9:29 vyplýva, že Pavol zvestoval dobré posolstvo v Jeruzaleme Židom, ktorí hovorili po grécky. Reč koiné bola teda dynamická, živá, dobré vyvinutá — bola dobre použiteľným jazykom, vhodným pre Jehovovo vznešené predsavzatie ďalej oznamovať božské Slovo.

GRÉCKY TEXT A JEHO ODOVZDÁVANIE

8. Prečo teraz skúmame zásobáreň rukopisov Gréckych písiem?

⁸ V predchádzajúcej štúdii sme sa dozvedeli, že Jehova zachoval svoje vody pravdy v zásobárni písaných dokumentov — v inšpirovaných Hebrejských písmach. Čo sa však stalo s Písmami, ktoré zapísali apoštoli a ďalší učeníci Ježiša Krista? Boli pre nás rovnako starostlivo uchované? Áno, ako to vidno z prieskumu veľkej zásobárne rukopisov, zachovaných v gréčtine a v iných jazykoch. Ako už bolo vysvetlené, táto časť biblického kánonu obsahuje 27 kníh. Uvažujme o tom, ako sa text týchto 27 kníh odovzdával, a zistíme, ako sa pôvodný grécky text zachoval až do našich dní.

9. a) V akom jazyku boli napísané Kresťanské písma? b) Aká výnimka je v prípade Matúša?

⁹ Zdroj gréckych rukopisov. Dvadsaťsedem kanonických kníh Kresťanských písiem bolo napísaných bežnou gréčtinou tej doby. Matúšova kniha však bola zrejme napísaná najprv biblickou hebrejčinou, aby slúžila židovskému ľudu. Potvrdzuje to Hieronym, prekladateľ Biblie zo 4. storočia, a hovorí, že bola neskôr preložená do gréčtiny. * Tento preklad pravdepodobne urobil sám Matúš, pretože ako rímsky štátny úradník, vyberač daní, nepochybne poznal hebrejčinu, latinčinu i gréčtinu. — Mar. 2:14–17.

10. Ako sa nám zachovali biblické spisy?

¹⁰ Všetci ostatní kresťanskí pisatelia Biblie, Marek, Lukáš, Ján, Pavol, Peter, Jakub a Júda, napísali svoje záznamy v koiné, bežnej, živej reči, ktorej rozumeli kresťania i väčšina ostatných ľudí 1. storočia. Posledný z pôvodných záznamov napísal Ján okolo roku 98 n. l. Pokiaľ je známe, ani jeden z týchto 27 pôvodných rukopisov v koiné sa do dnešnej doby nezachoval. Z tohto pôvodného zdroja však pochádzajú odpisy originálov, odpisy odpisov a skupiny odpisov, aby sa tak stali veľkou zásobárňou rukopisov Kresťanských gréckych písiem.

11. a) Aké množstvo rukopisných exemplárov je dnes k dispozícii? b) Čím sa odlišujú od klasických diel, pokiaľ ide o množstvo a vek?

¹¹ Zásobáreň vyše 13 000 rukopisov. Dnes je k dispozícii ohromná zásobáreň, ktorá ponúka odpisy manuskriptov všetkých 27 kanonických kníh. Niektoré obsahujú rozsiahle časti Písma; ďalšie sú len zlomkami. Podľa jedného výpočtu existuje vyše 5 000 rukopisov v pôvodnej gréčtine. Okrem toho je 8 000 rukopisov v rôznych iných jazykoch — spolu vyše 13 000 rukopisov. Pochádzajú z doby od 2. do 16. storočia n. l. a všetky pomáhajú určiť pravý, pôvodný text. Najstarší z týchto mnohých rukopisov je papyrusový zlomok Jánovho evanjelia v knižnici Johna Rylandsa v Manchesteri v Anglicku, ktorý je známy pod číslom P⁵² a datuje sa do prvej polovice 2. storočia, možno do roku 125 n. l. * Takže  tento odpis bol urobený len asi štvrť storočia po origináli. Ak si uvedomíme, že na zistenie textu väčšiny klasických autorov je k dispozícii len hŕstka rukopisov, a tie málokedy pochádzajú zo storočí blízkych času ich napísania, oceníme si to bohatstvo dôkazov, ktoré nám pomáhajú dostať sa k vierohodnému textu Kresťanských gréckych písiem.

12. Na čom boli písané prvé rukopisy?

¹² Papyrusové rukopisy. Tak ako rané exempláre Septuaginty, boli aj prvé rukopisy Kresťanských gréckych písiem písané na papyruse, ktorý sa používal na biblické rukopisy asi do 4. storočia n. l. Biblickí pisatelia určite tiež používali papyrus, keď posielali listy kresťanským zborom.

13. Aký dôležitý nález papyrusu bol zverejnený v roku 1931?

¹³ Veľké množstvo papyrusových spisov sa našlo v provincii Fajjúm v Egypte. V druhej polovici 19. storočia sa objavil rad biblických papyrusov. Jedným z najdôležitejších novodobých nálezov rukopisov bol objav zverejnený roku 1931. Pozostával z častí jedenástich kódexov obsahujúcich časti ôsmich rôznych kníh inšpirovaných Hebrejských písiem a pätnástich kníh Kresťanských gréckych písiem, všetky v gréčtine. Tieto papyrusy sa písali v 2. až 4. storočí nášho letopočtu. Mnohé z častí Kresťanských gréckych písiem, ktoré patrili k tomuto nálezu, sú teraz v zbierkach Chester Beatty a sú označené P⁴⁵, P⁴⁶ a P⁴⁷, pričom symbol „P“ znamená „papyrus“.

14, 15. a) Uveď niektoré vynikajúce papyrusové rukopisy Kresťanských gréckych písiem, zaznamenané v tabuľke na strane 313. b) Ukáž, ako sú tieto rukopisy využité v Preklade nového sveta. c) Čo potvrdzujú staré papyrusové kódexy?

¹⁴ Papyrusy z inej pozoruhodnej zbierky boli publikované vo švajčiarskej Ženeve v rokoch 1956 až 1961. Sú známe ako papyrusy Bodmer a zahŕňajú staré texty dvoch evanjelií (P⁶⁶ a P⁷⁵) datované do začiatku 3. storočia. Tabuľka pred touto štúdiou obsahuje zoznam niektorých vynikajúcich starovekých biblických papyrusov Hebrejských a Kresťanských gréckych písiem. Posledný stĺpec uvádza pasáže v Preklade nového sveta Svätých písiem, kde tieto papyrusové rukopisy podporujú uvedené podanie, čo je označené v poznámkach pod čiarou k týmto veršom.

¹⁵ Objavy týchto papyrusov dokazujú, že biblický kánon bol dokončený veľmi skoro. Kódex z papyrusov Chester Beatty (P⁴⁵), ktorý spája časti štyroch evanjelií a Skutkov, a kódex (P⁴⁶), ktorý zahŕňa deväť zo štrnástich Pavlových listov, ukazujú, že inšpirované Kresťanské grécke písma boli zhromaždené krátko po smrti apoštolov. Keďže istý čas trvalo, kým sa tieto kódexy dostatočne rozšírili, aby sa dostali až do Egypta, je zrejmé, že tieto Písma sa zhromaždili vo svojej štandardnej podobe najneskôr v 2. storočí. A tak sa koncom 2. storočia nepochybne uzavrel kánon Kresťanských gréckych písiem, a dokončil sa kánon celej Biblie.

16. a) Aké unciálové rukopisy Kresťanských gréckych písiem sa zachovali do našich čias? b) V akom rozsahu používal Preklad nového sveta unciálové rukopisy a prečo?

¹⁶ Rukopisy na pergamene a na koži. Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcej štúdii, asi od 4. storočia sa začal pri písaní rukopisov používať namiesto papyrusu trvanlivejší velín, veľmi jemný pergamen z teľacej, jahňacej alebo kozej kože. Niektoré dnes známe veľmi dôležité biblické rukopisy sú písané na pergamene. O rukopisoch Hebrejských písiem na pergamene a na koži sme už hovorili. Tabuľka na strane 314 obsahuje zoznam niektorých vynikajúcich rukopisov Kresťanských gréckych i Hebrejských písiem na pergamene a na koži. Uvedené rukopisy Gréckych písiem boli celé napísané veľkými písmenami a hovorí sa o nich ako o unciáloch. New Bible Dictionary (Nový biblický slovník) uvádza 274 unciálových rukopisov Kresťanských gréckych písiem, ktoré pochádzajú z obdobia medzi 4. a 10. storočím n. l. Ďalej je viac než 5 000 kurzívových či minuskulových rukopisov napísaných písaným písmom. * Takisto boli písané na pergamene, a to od 9. storočia n. l. do vzniku kníhtlače. Unciálové rukopisy v širokej miere využíval, vďaka ich skorému vzniku a všeobecnej presnosti, Výbor Prekladu nového sveta pri starostlivom prekladaní z gréckeho textu. Je to označené v tabuľke „Niektoré hlavné rukopisy na pergamene a na koži“.

OBDOBIE KRITIKY A CIBRENIA TEXTU

17. a) Aké dve udalosti viedli k širšiemu štúdiu gréckeho textu Biblie? b) Aké dielo vypracoval Erazmus? c) Ako vzniká vzorový tlačený text?

¹⁷ Erazmov text. Dlhé stáročia temného stredoveku, keď prevládala latinčina a západná Európa bola pod železnou nadvládou rímskokatolíckej cirkvi, bola vedecká práca a vzdelanosť na nízkej úrovni. Ale keď bola v Európe v 15. storočí vynájdená tlač s pohyblivými písmenami a začiatkom 16. storočia nastala reformácia, nadišla väčšia sloboda a oživil sa záujem o gréčtinu. V dobe tohto skorého oživenia vzdelanosti slávny  holandský učenec Desiderius Erazmus prvý raz vydal vzorový grécky text „Nového zákona“. (Takýto tlačený vzorový text sa pripravuje starostlivým porovnávaním mnohých rukopisov a slová, v ktorých sa rukopisy najčastejšie zhodujú, sa používajú ako pôvodné. V poznámkach pod čiarou často uvádza varianty znenia v niektorých rukopisoch.) Toto prvé vydanie bolo vytlačené v Bazileji vo Švajčiarsku v roku 1516, rok pred začatím reformácie v Nemecku. V prvom vydaní bolo mnoho chýb, ale v nasledujúcich vydaniach z rokov 1519, 1522, 1527 a 1535 bol text zdokonalený. Erazmus mal na porovnanie a prípravu svojho vzorového textu k dispozícii len niekoľko neskorších kurzívových rukopisov.

18. Čo umožnil Erazmov text a kto ho dobre využil?

¹⁸ Erazmov vycibrený grécky text sa stal základom pre lepšie preklady do niekoľkých západoeurópskych jazykov. To umožnilo vytvoriť verzie prevyšujúce preklady zhotovované predtým z latinskej Vulgáty. Prvý, kto použil Erazmov text, bol Martin Luther v Nemecku, ktorý dokončil svoj preklad Kresťanských gréckych písiem do nemčiny v roku 1522. William Tyndale z Anglicka ho nasledoval svojím anglickým prekladom z Erazmovho textu napriek veľkému prenasledovaniu a dokončil ho vo vyhnanstve na európskej pevnine v roku 1525. Antonio Brucioli v Taliansku preložil Erazmov text do taliančiny v roku 1530. Nástupom Erazmovho gréckeho textu nastala éra textovej kritiky. Je to metóda používaná na rekonštrukciu a obnovu pôvodného textu Biblie.

19. Akú históriu má rozdelenie Biblie na kapitoly a verše a čo sa tým umožnilo?

¹⁹ Rozdelenie na kapitoly a verše. Robert Estienne čiže Stephanus bol v Paríži v 16. storočí vynikajúcim tlačiarom a vydavateľom. Ako vydavateľ videl, aké je praktické a užitočné používať systém kapitol a veršov, aby sa ľahšie uvádzali odkazy, a preto v roku 1551 zaviedol tento systém do svojho grécko-latinského Nového zákona. Rozdelenie na verše urobili najprv masoreti pre Hebrejské písma, ale až Stephanova francúzska Biblia z roku 1553 mala v celej Biblii delenie, aké platí dodnes. Toto rozdelenie bolo urobené i v neskorších Bibliách v iných jazykoch, a tak bolo možné vytvoriť biblické konkordancie. Ján Ámos Komenský zostavil prvú konkordanciu ku Kralickej biblii (1632), ale tá sa nezachovala. Ďalšiu pripravil v Bratislave Martin Lauček (1791).

20. Čo je Textus receptus a základom čoho sa stal?

²⁰ Textus receptus. Stephanus tiež niekoľkokrát vydal grécky „Nový zákon“. Vychádzal najmä z Erazmovho textu s opravami podľa Komplutenziánskej Polygloty z roku 1522 a pätnástich neskorších kurzívových rukopisov z predchádzajúcich storočí. Zo Stephanovho tretieho vydania gréckeho textu z roku 1550 sa stal v skutočnosti Textus receptus (po latinsky „prijatý text“), na ktorom sa zakladajú mnohé iné rozšírené preklady zo 16. storočia, napríklad anglický Preklad kráľa Jakuba z roku 1611.

21. Aké vycibrené texty boli vypracované od 18. storočia a ako boli použité?

²¹ Vycibrené grécke texty. Znalci gréčtiny neskôr vydávali texty stále viac vycibrené. Vynikajúci text vydal J. J. Griesbach, ktorý mal prístup ku stovkám gréckych rukopisov, ktoré boli k dispozícii koncom 18. storočia. Najlepšie vydanie Griesbachovho úplného gréckeho textu bolo uverejnené v rokoch 1796–1806. Jeho vzorový text bol základom pre Sharpeov anglický preklad z roku 1840 a tento grécky text bol vytlačený v diele The Emphatic Diaglott, ktoré bolo prvý raz vydané ako úplné v roku 1864. Ďalšie vynikajúce texty vytvoril Konstantin von Tischendorf (1872) a Hermann von Soden (1910). Tento druhý text slúžil za základ pre Moffattov anglický preklad z roku 1913.

22. a) Ktorý grécky text bol v širokom rozsahu prijatý? b) Pre aké anglické preklady sa stal základom?

²² Westcottov a Hortov text. Grécky vzorový text, ktorý bol v širokom rozsahu prijatý, vytvorili v roku 1881 učenci z Cambridgskej univerzity, B. F. Westcott a F. J. A. Hort. Britský revízny výbor, ktorého členmi boli i Westcott a Hort, použil korektúry Westcottovho a Hortovho gréckeho textu na revíziu „Nového zákona“ z roku 1881. Tento vzorový text je hlavným podkladom pre preklad Kresťanských gréckych písiem do angličtiny v Preklade nového sveta. Tento text je tiež základom pre tieto preklady do angličtiny: The Emphasised Bible, American Standard Version, An American Translation (Smith-Goodspeed) a Revised Standard Version. * Tento posledný preklad používal aj Nestlov text.

23. Ktoré ďalšie texty boli použité pre Preklad nového sveta?

²³ Výbor prekladu Biblie nového sveta tiež použil na porovnanie Nestlov grécky text (18. vydanie z roku 1948). Výbor bral do úvahy aj preklady katolíckych jezuitských učencov José M. Bovera (1943) a Augustina Merka (1948). Na doplnenie poznámok pod čiarou vo vydaní s odkazmi z roku 1984 bol použitý text Spojených biblických spoločností  z roku 1975 a Nestle–Alandov text z roku 1979. *

24. Ešte na ktoré staroveké preklady sa odvoláva Preklad nového sveta? Uveď niektoré príklady.

²⁴ Staroveké preklady z gréčtiny. Okrem gréckych rukopisov sú dnes k dispozícii pre štúdium aj rukopisy prekladov Kresťanských gréckych písiem do iných jazykov. Existuje vyše 50 rukopisov (alebo zlomkov) prekladov v starej latinčine a tisíce rukopisov Hieronymovej latinskej Vulgáty. Výbor prekladu Biblie nového sveta bral do úvahy aj tieto preklady, tak ako preklad koptský, arménsky a sýrsky. *

25. Prečo sú obzvlášť zaujímavé preklady do hebrejčiny, na ktoré sa odvoláva Preklad nového sveta?

²⁵ Najneskôr od 14. storočia sa Grécke písma prekladali do hebrejčiny. Tieto preklady sú zaujímavé preto, že mnohé z nich obnovili Božie meno v Kresťanských písmach. Preklad nového sveta obsahuje mnoho odkazov na tieto hebrejské preklady pod značkou „J“ s číslom hore. Podrobnosti pozri v predhovore k Prekladu nového sveta Svätých písiem — s odkazmi, strany 9, 10, a dodatok 1D, „Božie meno v Kresťanských gréckych písmach“.

OBMENY TEXTU A ICH VÝZNAM

26. Ako vznikli textové obmeny a skupiny rukopisov?

²⁶ Medzi vyše 13 000 rukopismi Kresťanských gréckych písiem je mnoho obmien textu. Aj v samotných 5 000 rukopisoch v gréčtine je veľa takých rozdielov. Ľahko pochopíme, že každý odpis starých rukopisov obsahuje charakteristické pisárske chyby. Keď bol niektorý z týchto starých rukopisov poslaný do nejakej oblasti, aby sa tam používal, tieto chyby sa opakovali v odpisoch tej oblasti a stávali sa príznačnými pre ďalšie rukopisy. Tak vznikli skupiny príbuzných rukopisov. Nemali by sme sa preto pozerať na tie tisíce pisárskych chýb so znepokojením? Nesvedčí to o nedostatku vierohodnosti pri odovzdávaní textu? Vôbec nie!

27. Aké uistenie máme, pokiaľ ide o presnosť gréckeho textu?

²⁷ F. J. A. Hort, ktorý bol spolutvorcom Westcottovho a Hortovho textu, hovorí: „Veľká väčšina slov Nového zákona stojí vysoko nad všetkými diskriminačnými procesmi kritiky, pretože sú bez obmien a stačí ich len prepisovať... Ak neberieme do úvahy pomerné triviality... potom slová, ktoré sú podľa nášho názoru ešte predmetom pochýb, tvoria sotva viac než tisícinu celého Nového zákona.“ *

28, 29. a) K akému celkovému hodnoteniu vycibreného gréckeho textu dochádzame? b) Aký autoritatívny výrok o tom existuje?

²⁸ Zhodnotiť odovzdávanie textu. Teda ako sa celkovo hodnotí textová ucelenosť a vierohodnosť po tých mnohých storočiach odovzdávania textu? Existujú nielen tisíce rukopisov, ktoré sa môžu porovnávať, ale objavy starších biblických rukopisov za posledné desaťročia nás privádzajú späť ku gréckemu textu až asi k roku 125 n. l., len dve desaťročia po smrti apoštola Jána (okolo roku 100 n. l.) Tieto rukopisné doklady dávajú pevné uistenie, že teraz máme spoľahlivý grécky text vo vycibrenej forme. Všimnime si hodnotenie, ktoré v tejto veci uvádza bývalý riaditeľ a knihovník Britského múzea, sir Frederic Kenyon:

²⁹ „Rozmedzie medzi dátumom pôvodného napísania a najstarším existujúcim dokladom sa tak zmenšilo, že v skutočnosti je zanedbateľné, a tak bol teraz odstránený posledný podklad pre akúkoľvek pochybnosť, že Písma sa nám zachovali v podstate tak, ako boli napísané. Vierohodnosť i všeobecná neporušenosť kníh Nového zákona sa môžu považovať za overené s konečnou platnosťou. Všeobecná neporušenosť je však jedna vec a istota v podrobnostiach druhá vec.“ *

30. Prečo môžeme mať dôveru, že Preklad nového sveta predkladá svojim čitateľom verný „Jehovov výrok“?

³⁰ Pokiaľ ide o poslednú poznámku o „istote v podrobnostiach“, o tom hovorí citát dr. Horta, uvedený v 27. odseku. Je úlohou tých, ktorí cibria text, aby podrobnosti napravili, a vo veľkej miere to už urobili. Preto sa Westcottov a Hortov vycibrený grécky text všeobecne považuje za vynikajúci. Kresťanské grécke písma ako časť Prekladu nového sveta Svätých písiem, založené na tomto výbornom gréckom texte, môžu preto tlmočiť svojim čitateľom verný „Jehovov výrok“, ako bol pre nás tak podivuhodne zachovaný v gréckej zásobárni rukopisov. — 1. Petra 1:24, 25.

31. a) Čo vyplynulo zo súčasných objavov o texte Gréckych písiem? b) Ako ukazuje tabuľka na strane 309 hlavné pramene pre oddiel Kresťanských gréckych písiem v Preklade nového sveta? Uveď niektoré ďalšie pramene, ktoré boli použité.

³¹ Ďalej nás zaujímajú poznámky sira Frederika Kenyona v jeho knihe Our Bible and the Ancient Manuscripts (Naša Biblia a staroveké rukopisy) z roku 1962, na strane 249: „Musíme sa uspokojiť s vedomím, že všeobecnú vierohodnosť textu  Nového zákona pozoruhodne potvrdili súčasné objavy, ktoré tak veľmi zmenšili rozmedzie medzi pôvodnými autorskými textami a našimi najstaršími existujúcimi rukopismi, a že rozdiely v čítaní, nech sú akokoľvek zaujímavé, sa nedotýkajú základných náuk kresťanskej viery.“ Ako ukazuje tabuľka na strane 309 „Zdroje pre text Prekladu nového sveta — Kresťanské grécke písma“, čerpalo sa zo všetkých uvedených dokumentov, aby mohol byť ponúknutý presne preložený anglický text. Cenné poznámky pod čiarou podporujú vernosť všetkých týchto vyjadrení. Výbor prekladu Biblie nového sveta použil najlepšie plody po stáročia sa rozvíjajúcej biblickej vzdelanosti, aby vytvoril vynikajúci preklad. Dnes môžeme mať dôveru, že Kresťanské grécke písma, ktoré máme k dispozícii, skutočne obsahujú „vzor zdravých slov“, ako ho zapísali inšpirovaní učeníci Ježiša Krista. Kiež sa vo viere a v láske držíme týchto vzácnych slov! — 2. Tim. 1:13.

32. Prečo sa tu venovalo veľa miesta úvahe o rukopisoch a o texte Svätého písma a s akým uspokojujúcim výsledkom?

³² Táto i predchádzajúca štúdia boli venované úvahe o rukopisoch a o texte Svätých písiem. Prečo sa o tejto veci hovorilo tak podrobne? Účelom bolo nezvratne dokázať, že texty Hebrejských i Gréckych písiem sú v podstate zhodné s hodnoverným pôvodným textom, k zaznamenaniu ktorého Jehova inšpiroval verných mužov starej doby. Tieto pôvodné spisy boli inšpirované. Odpisovači, aj keď boli zruční, inšpirovaní neboli. (Žalm 45:1; 2. Petra 1:20, 21; 3:16) Preto bolo nutné roztriediť rozsiahlu zásobáreň rukopisných exemplárov, aby sa mohli jasne a s istotou identifikovať čisté vody pravdy, ako pôvodne vyšli od veľkého Zdroja, Jehovu. Jehovovi patrí všetka vďaka za podivuhodný dar jeho Slova, inšpirovanej Biblie, a za osviežujúce posolstvo o Kráľovstve, ktoré plynie z jej stránok!

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]