Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 9 — Archeológia a inšpirovaný záznam

Štúdie archeologických objavov a starovekých záznamov svetských dejín, ktoré podporujú biblickú správu.

1. Čo znamená výraz a) biblická archeológia? b) artefakty?

BIBLICKÁ archeológia je štúdium národov a udalostí z biblických čias na základe zápisov, nástrojov, stavieb a iných pozostatkov, ktoré sa nachádzajú v zemi. Na to sú potrebné mnohé prieskumy a veľakrát sa musia premiestniť milióny ton zeminy, aby sa na starovekých biblických miestach našli dávne pozostatky čiže artefakty. Artefakt je akýkoľvek predmet, ktorý je jasne opracovaný človekom a ktorý svedčí o ľudskej činnosti a živote. Artefakty môžu byť hrnčiarske výrobky, zrúcaniny budov, hlinené tabuľky, písané nápisy, dokumenty, pamätníky a kroniky zaznamenané na kameni.

2. Akú hodnotu má biblická archeológia?

² Začiatkom 20. storočia sa archeológia stala presnou vedou a významné univerzity a múzeá v Európe i v Amerike podporovali výpravy do biblických krajín. Vďaka tomu archeológovia získali bohatstvo informácií, ktoré osvetľujú spôsob života v biblických časoch. Archeologické nálezy niekedy dokázali vierohodnosť Biblie a jej presnosť až do najmenšej podrobnosti.

ARCHEOLÓGIA A HEBREJSKÉ PÍSMA

3. Ktoré staroveké zrúcaniny a záznamy potvrdzujú existenciu zikkuratov v starovekom Babylone?

³ Veža v Bábeli. Podľa Biblie bola veža v Bábeli mohutnou stavbou. (1. Mojž. 11:1–9) Je zaujímavé, že archeológovia odkryli v zrúcaninách starovekého Babylonu a v okolí základy niekoľkých zikkuratov čiže pyramídovitých, stupňovitých chrámových veží vrátane zrúcaného chrámu Etemenanki, ktorý bol vnútri babylonských hradieb. Staroveké záznamy o takýchto chrámoch často obsahujú slová: „Ich vrchol dosiahne nebesá.“ Kráľ Nabuchodonozor údajne povedal: „Vyvýšil som vrchol veže stupňov v Etemenanki, takže jej vrchol súperil s nebesami.“ Jeden zlomok hovorí o páde takéhoto zikkuratu: „Stavba tohto chrámu urážala bohov. V noci zbúrali, čo bolo postavené. Rozptýlili ich a jej reč urobili cudzou. Prekazili pokračovanie.“ *

4. Aké archeologické objavy sa urobili pri Gichone a ako môžu súvisieť s biblickým záznamom?

⁴ Vodné tunely pri prameni Gichon. V roku 1867 Charles Warren objavil v oblasti Jeruzalema starý vodný tunel vedúci od prameňa Gichon do pahorku, so šachtou vedúcou hore k Dávidovmu mestu. To bola zrejme cesta, kadiaľ Dávidovi muži prvý raz vnikli do mesta. (2. Sam. 5:6–10) V rokoch 1909–1911 bol odhalený celý systém tunelov vedúcich od Gichonu. Jeden mohutný tunel, vysoký v priemere 180 centimetrov a vytesaný v dĺžke 533 metrov do pevnej skaly, vedie od Gichonu k rybníku Siloe v Tyropeonskom údolí (vnútri mesta). Je to zrejme rybník, ktorý postavil Ezechiáš. Na stene úzkeho tunela sa našiel nápis napísaný starohebrejským písmom. Je na ňom okrem iného: „A takto bol prerazený: — Kým [... ] (boli) ešte [... ] čakany jedného muža oproti jeho druhovi, a kým zostávalo preraziť ešte tri lakte, [bolo počuť] hlas muža volajúceho na svojho druha, lebo v skale bola puklina sprava [doľava]. A keď bol tunel prerazený, lámači sekali (skalu), každý muž smerom k svojmu druhovi, čakan proti čakanu; a voda tiekla od prameňa k nádrži 1 200 lakťov, a výška skaly nad hlavou lámačov bola 100 lakťov.“ Na tie časy to muselo byť naozaj pozoruhodné technické dielo. * — 2. Kráľ. 20:20; 2. Par. 32:30.

5. Aké archeologické dôkazy o Šišakovom vpáde a o menách biblických miest se našli v Karnaku?

⁵ Reliéf so Šišakovým víťazstvom. O Šišakovi, egyptskom kráľovi, sa Biblia zmieňuje sedem ráz. Kráľ Rechoboám opustil Jehovov zákon, a Jehova preto pripustil, aby Šišak v roku 993 pred n. l. vpadol do Judska, ale nezničil ho úplne. (1. Kráľ. 14:25–28; 2. Par. 12:1–12) Až donedávna sa zdalo, že jediná správa o tejto invázii je v Biblii. Potom bol objavený rozsiahly dokument o faraónovi, ktorého Biblia nazýva Šišak (Šešonk I.). Tento dokument je v podobe impozantného reliéfu v hieroglyfoch a obrazoch na južnej stene obrovského egyptského  chrámu v Karnaku (staroveké Téby). Na tomto gigantickom reliéfe je znázornený egyptský boh Amon, držiaci v pravici kosákovitý meč. Privádza k faraónovi Šišakovi 156 spútaných palestínskych väzňov, ktorí sú povrazmi pripútaní k jeho ľavici. Každý väzeň predstavuje mesto alebo dedinu, mená ktorých sú uvedené v hieroglyfoch. Medzi tými, ktoré možno dosiaľ prečítať a určiť, sú Rabbit (Joz. 19:20); Tánach, Bet–šean a Megiddo (Joz. 17:11); Šunem (Joz. 19:18); Rechob (Joz. 19:28); Charafaim (Joz. 19:19); Gibeon (Joz. 18:25); Bet-choron (Joz. 21:22); Aijalon (Joz. 21:24); Socho (Joz. 15:35) a Arád (Joz. 12:14). Dokument sa zmieňuje aj o „Abramovom poli“, čo je najstaršia zmienka o Abrahámovi v egyptských záznamoch. *

6, 7. Aká je história Moábskeho kameňa a aké informácie dáva o bojoch mezi Izraelom a Moábom?

⁶ Moábsky kameň. V roku 1868 nemecký misionár F. A. Klein objavil pozoruhodný nález starovekého nápisu v Dhibane (Dibone). Nález sa stal známy pod označením Moábsky kameň. Urobil sa odliatok nápisu, ale kameň samotný rozbili beduíni skôr, ako mohol byť prevezený. Väčšina úlomkov sa však opäť našla a kameň je teraz v Louvri v Paríži a jeho kópia v Britskom múzeu v Londýne. Pôvodne stál v Dibone v Moábe a podáva opis kráľa Méšu o vzbure proti Izraelu. (2. Kráľ. 1:1; 3:4, 5) Časť z neho znie: „Ja (som) Méša, syn Kemošov — [...], kráľ Moábu, Dibonita... Omri, izraelský kráľ pokoroval Moáb mnoho rokov (doslova dní), lebo Kemoš [moábsky boh] sa hneval na svoju krajinu. A po ňom nastúpil jeho syn, ktorý takisto povedal: ‚Budem pokorovať Moáb.‘ V mojich časoch (tak) hovoril, ale ja som zvíťazil nad ním a nad jeho domom, a Izrael navždy zahynul!... A Kemoš mi povedal: ‚Choď, odním Nebo od Izraela!‘ A šiel som teda v noci a bojoval som proti nemu od úsvitu až do poludnia. A zajal som ich a všetkých zabil... A vzal som [nádoby] Jahveho a dovliekol som ich pred Kemoša.“ * Všimnime si zmienku o Božom mene v poslednej vete. Možno ho vidieť na sprievodnom obrázku Moábskeho kameňa. Je napísané vo forme tetragramatonu na zázname vpravo v 18. riadku.

⁷ Moábsky kameň sa zmieňuje aj o týchto biblických miestach: Atarot a Nebo (4. Mojž. 32:34, 38); Aroer, Medéba a Dibon (Joz. 13:9); Bámot-baal, Bet-baal-meon, Jahac a Kirjatajim (Joz. 13:17–19); Becer (Joz. 20:8), Choronajim (Iz. 15:5); Bet-dibla-taim a Kerijót (Jer. 48:22, 24). Tak podporuje historickosť týchto miest.

8. Čo zaznamenáva Biblia o Senacheribovi a čo odhalili vykopávky jeho paláca?

⁸ Hranol kráľa Senacheriba. Biblia zaznamenáva zvlášť podrobne vpád Asýrčanov pod vedením kráľa Senacheriba v roku 732 pred n. l. (2. Kráľ. 18:13–19:37;  2. Par. 32:1–22; Iz. 36:1–37:38) V rokoch 1847–1851 anglický archeológ A. H. Layard vykopal zrúcaniny Senacheribovho veľkého paláca v Ninive na území starovekej Asýrie. Zistilo sa, že palác mal asi 70 miestností so stenami s dĺžkou vyše 3000 metrov, ktoré lemovali doskami dekorované reliéfy. Senacheribove ročné správy o udalostiach, čiže anály, sa zapisovali na hlinené valčeky alebo hranoly. Konečné vydanie týchto análov, vytvorené zrejme krátko pred jeho smrťou, je na takzvanom Taylorovom hranole, ktorý sa nachádza v Britskom múzeu. Orientálny ústav Chicagskej univerzity vlastní ešte lepšiu kópiu textu z hranola, ktorý bol objavený blízko miesta, kde sa nachádzalo staroveké Ninive, hlavné mesto asýrskej ríše.

9. Čo uvádza Senacherib v súlade s biblickým záznamom? O čom sa však nezmieňuje a prečo?

⁹ Senacherib v týchto posledných análoch podáva vlastný vystatovačný opis svojho vpádu do Judska: „Žid Ezechiáš sa nepodriadil môjmu jarmu, obliehal som jeho 46 silných opevnených miest s hradbami a nespočetnými dedinkami v ich okolí a dobyl (ich) pomocou udupaných (hlinených) násypov a baranidiel privlečených k (hradbám) (spolu s) útokom peších vojakov (s použitím) podkopov, prielomov a útočných rebríkov. Vyhnal som (z nich) 200 150 ľudí, mladých i starých, mužov i žien, koní, mulov, oslov, tiav, veľký a malý dobytok veľmi veľkého počtu a pokladal som (ich) za korisť. Jeho [Ezechiáša] som uväznil v Jeruzaleme, jeho kráľovskom sídle, ako vtáka v klietke... Jeho mestá, ktoré som vydrancoval, som jeho krajine vzal a (odovz)dal som ich ašdódskemu kráľovi Mitintimu, ekronskému kráľovi Padimu a gazskému kráľovi Silibelovi... Sám Ezechiáš... mi neskôr do Ninive, môjho vznešeného mesta, predsa poslal spolu s 30 talentami zlata 800 talentov striebra, drahokamy, antimón, veľké kusy červeného kameňa, ležadlá (vykladané) slonovinou, kreslá nimedu (vykladané) slonovinou, slonie kože, ebenové drevo, vavrínové drevo (a) hodnotné poklady každého druhu, svoje (vlastné) dcéry, konkubíny, hudobníkov a hudobníčky. Poslal svojho (osobného) posla, aby odovzdal daň a vzdal poctu ako otrok.“ * Čo sa týka poplatku, ktorý Senacherib prikázal odovzdať Ezechiášovi, Biblia potvrdzuje správu o 30 talentoch zlata, ale hovorí len o 300 talentoch striebra. Z Biblie okrem toho vyplýva, že sa to stalo skôr, ako Senacherib ohrozil Jeruzalem obľahnutím. Senacherib vo svojej tendenčnej správe dejín Asýrie zámerne vynecháva zmienku o svojej zničujúcej porážke v Judsku, keď za jednu noc Jehovov anjel zahubil 185 000 jeho vojakov, a tak ho donútil, aby utiekol späť do Ninive ako zbitý pes. Avšak táto vystatovačná správa na Senacheribovom hranole svedčí o rozsiahlej invázii do Judska, skôr ako Asýrčania ohrozili Jeruzalem a Jehova ich vrátil späť. — 2. Kráľ. 18:14; 19:35, 36.

10, 11. a) Čo sú Listy z Lachiša a čo sa v nich odráža? b) Ako podporujú Jeremiášove spisy?

¹⁰ Listy z Lachiša. V Biblii je vyše 20-krát zmienka o slávnom opevnenom meste Lachiši. Ležalo asi 44 kilometrov západo–juhozápadne od Jeruzalema. V troskách sa začalo s rozsiahlymi vykopávkami. V roku 1935 sa v strážnici pri dvojitej mestskej bráne našlo 18 ostrakónov čiže hlinených črepov popísaných nápismi (3 ďalšie sa našli v roku 1938.) Ukázalo sa, že je to množstvo listov písaných starovekým hebrejským písmom. Táto zbierka dvadsaťjeden listov je dnes známa ako Listy z Lachiša. Lachiš bol jednou z posledných pevností v Judsku, ktorá odolávala Nabuchodonozorovi, ale v rokoch 609–607 pred n. l. sa zmenila na hromadu spálených trosiek. Listy odrážajú naliehavosť oných čias. Zdá sa, že sú to listy zvyšných predsunutých judských vojsk Jaošovi, vojenskému veliteľovi v Lachiši. Časť jedného listu (číslo IV) znie: „Kiež JHVH [tetragramaton, „Jehova“] dá, aby môj pán aj teraz počul dobré správy... vyzeráme ohňové signály z Lachiša, podľa všetkých znamení, ktoré dáva môj pán, lebo nevidíme Azéku.“ To je pozoruhodné potvrdenie Jeremiáša 34:7, kde je zmienka o Lachiši a Azéke ako o posledných dvoch opevnených mestách, ktoré zostali. Podľa tohto listu Azéka zrejme vtedy padla. V listoch sa často  vyskytuje Božie meno vo forme tetragramatonu, z čoho vyplýva, že v tých časoch sa medzi Židmi meno Jehova bežne používalo.

¹¹ Iný list (číslo III) sa začína takto: „Kiež JHVH [teda Jehova] spôsobí, aby môj pán počul správy o pokoji... A tvojmu sluhovi bolo oznámené slovami: ‚Veliteľ vojsk, Koniáš, syn Eltananov, prišiel, aby sa odobral do Egypta, a poslal posla k Hodaviášovi, synovi Achijahovmu a k jeho mužom, aby od neho dostal [zásoby].‘“ Tento list zrejme potvrdzuje, že Judsko sa obrátilo o pomoc na Egypt v rozpore s Jehovovým príkazom a na svoju vlastnú záhubu. (Iz. 31:1; Jer. 46:25, 26) Mená Eltanan a Hošajah, ktoré sa vyskytujú v úplnom texte tohto listu, sa nachádzajú aj v Jeremiášovi 36:12 a 42:1. Tri ďalšie mená, o ktorých sa v týchto listoch hovorí, tiež uvádza biblická kniha Jeremiáš. Je to Gemarjah, Nerijah a Jazanjah. — Jer. 32:12; 35:3; 36:10. *

12, 13. Čo opisuje Nabonidova kronika a prečo je zvlášť cenná?

¹² Nabonidova kronika. V druhej polovici 19. storočia sa našlo pri vykopávkach blízko Bagdadu mnoho hlinených tabuliek a valčekov, ktoré lepšie osvetlili históriu starovekého Babylonu. Bol medzi nimi veľmi cenný dokument, známy ako Nabonidova kronika, ktorá sa teraz nachádza v Britskom múzeu. Babylonský kráľ Nabonid bol otcom svojho spoluvládcu, Balsazára. Prežil svojho syna, ktorý bol zabitý v tú noc, keď vojská Cýra Perzského dobyli Babylon, 5. októbra 539 pred n. l. (Dan. 5:30, 31) Nabonidova kronika, pozoruhodne presne datovaná správa o páde Babylonu, nám pomáha určiť, v ktorý deň sa stala táto udalosť. Ďalej uvádzame preklad malej časti Nabonidovej kroniky: „V mesiaci tašri [tišri (september–október)], keď Cýrus zaútočil na akkadské vojská v Opise na Tigrise... 14. dňa, bol Sippar dobytý bez boja. Nabonid utiekol. 16. dňa [11. októbra 539 pred n. l. podľa juliánskeho kalendára alebo 5. októbra podľa gregoriánskeho kalendára] Gobryas (Ugbaru), miestodržiteľ Gutia, a Cýrovo vojsko prišli bez boja do Babylonu. Potom bol Nabonidus uväznený v Babylone, keď sa (tam) vrátil... V mesiaci arahšamn [marchešvan (október–november], 3. dňa [28. október podľa juliánskeho kalendára] prišiel Cýrus do Babylonu; kládli pred ním zelené ratolesti — v meste bol vyhlásený stav ‚pokoja‘ (sulmu). Cýrus poslal pozdravy celému Babylonu. Gobryas, jeho miestodržiteľ, ustanovil (nižších) miestodržiteľov v Babylone.“ *

¹³ Môžeme si všimnúť, že v tejto kronike nie je zmienka o Dáriovi Médskom a až dosiaľ sa o ňom nenašla nijaká zmienka v žiadnom nebiblickom nápise a nezmieňuje sa o ňom ani nijaký svetský historický zdroj pred dobou Josephusa (židovského historika z 1. storočia n. l.). Niektorí preto vyslovili domnienku, že by to mohol byť Gobryas, o ktorom sa hovorí v už skôr uvedenej správe. Hoci sa zdá, že dostupné informácie o Gobryovi zodpovedajú informáciám o Dáriovi, nemožno takéto stotožnenie pokladať za dokázané. * Avšak svetské dejiny rozhodne potvrdzujú, že Cýrus bol kľúčovou postavou pri dobytí Babylonu a že tu potom vládol.

14. Čo je zaznamenané na Cýrovom valci?

¹⁴ Cýrov valec. Nejaký čas potom, čo začal Cýrus vládnuť ako kráľ perzskej svetovej veľmoci, na hlinenom valci bola zaznamenaná správa o jeho dobytí Babylonu v roku 539 pred n. l. Aj tento významný dokument sa nachádza v Britskom múzeu. Uvádzame časť preloženého textu: „Ja som Cýrus, kráľ sveta, veľký kráľ, zákonný kráľ, kráľ Babylonu, kráľ Sumeru a Akkadu, kráľ štyroch okrajov (zeme)... Vrátil som [istým skôr menovaným] posvätným mestám na druhej strane Tigrisu svätyne, ktoré dlho ležali v troskách, sochy, ktoré sa tam (kedysi) nachádzali a ustanovil som im trvalé svätyne. (Tiež) som zhromaždil všetkých (bývalých) obyvateľov a vrátil (im) ich sídla.“ *

15. Čo odhaľuje Cýrov valec o Cýrovi a ako je to v súlade s Bibliou?

¹⁵ Cýrov valec tak dáva na vedomie kráľovu taktiku privádzať zajaté národy na ich pôvodné  miesta. V súlade s tým vydal Cýrus výnos, aby sa Židia vrátili do Jeruzalema a obnovili tam Jehovov dom. Je zaujímavé, že Jehova 200 rokov vopred prorocky menoval Cýra ako toho, kto dobyje Babylon a spôsobí obnovu Jehovovho ľudu. — Iz. 44:28; 45:1; 2. Par. 36:23.

ARCHEOLÓGIA A KRESŤANSKÉ GRÉCKE PÍSMA

16. Čo vyniesla archeológia na svetlo v spojitosti s Gréckymi písmami?

¹⁶ Ako vyniesla v prípade Hebrejských písiem archeológia na svetlo mnoho zaujímavých artefaktov, tak to urobila aj na podporu inšpirovaného záznamu, ktorý obsahujú Kresťanské grécke písma.

17. Ako archeológia podporuje Ježišov rozhovor o otázke daní?

¹⁷ Denár s Tibériovým nápisom. Z Biblie jasne vyplýva, že Ježiš konal svoju službu za vlády cisára Tibéria. Niektorí Ježišovi odporci sa ho snažili preľstiť v otázke, či sa má cézarovi platiť daň z hlavy. Správa znie: „Odhaliac ich pokrytectvo povedal im: ‚Prečo ma skúšate? Prineste mi denár, aby som sa pozrel.‘ Priniesli jeden a on im povedal: ‚Čí je to obraz a nápis?‘ Riekli mu: ‚Cézarov.‘ Ježiš potom povedal: ‚Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.‘ A divili sa mu.“ ​(Mar. 12:15–17) Archeológovia objavili strieborný denár s hlavou cisára Tibéria. Bol uvedený do obehu okolo roku 15 n. l. To zodpovedá skutočnosti, že Tibérius vládol ako cisár od roku 14 n. l., a tak je aj potvrdená správa, že služba Jána Krstiteľa sa začala v Tibériovom pätnástom roku vlády čiže na jar v roku 29 n. l. — Luk. 3:1, 2.

18. Aký nález sa objavil v súvislosti s Pontským Pilátom?

¹⁸ Nápis Pontského Piláta. V roku 1961 sa našiel prvý archeologický nález týkajúci sa Pontského Piláta. Bola to kamenná doska, nachádzajúca sa v Cézarei, na ktorej bolo v latinčine meno Pontius Pilatus.

19. Čo stále zostáva v Aténach ako potvrdenie o prostredí Skutkov 17:16–34?

¹⁹ Areopág. Pavol predniesol jednu zo svojich najslávnejších rečí v Aténach v Grécku roku 50 n. l. (Sk. 17:16–34) Bolo to vtedy, keď istí Aténčania uchopili Pavla a priviedli ho na Areopág. Areopág čiže Áresov pahorok (Marsov pahorok), je názov holého, skalnatého pahorku vysokého asi 113 metrov, priamo na severozápad od aténskej Akropoly. Schody vytesané v skale vedú na vrchol, kde dodnes možno vidieť hrubé, v skale vytesané lavice, tvoriace tri strany štvorca. Areopág stále existuje, a tak potvrdzuje biblický záznam o prostredí, kde Pavol predniesol svoju historickú reč.

20. O čom stále svedčí Títov oblúk a ako?

²⁰ Títov oblúk. Jeruzalem s jeho chrámom zničili v roku 70 n. l. Rimania pod vedením Títa. Nasledujúceho roku Títus oslavoval v Ríme víťazstvo spolu so svojím otcom, cisárom Vespasianom. Sedemsto vybraných židovských zajatcov muselo pochodovať v triumfálnom sprievode. Tiež sa predvádzalo množstvo vojenskej koristi vrátane chrámových pokladov. Títus sa stal cisárom a bol ním v rokoch 79 až 81 n. l. Po jeho smrti bol dokončený veľký pomník, Títov oblúk, ktorý bol zasvätený divo Títo (zbožštenému Títovi). Jeho triumfálny sprievod znázorňuje basreliéf vyrytý na oboch stranách priechodu oblúkom. Na jednej strane sú znázornení rímski vojaci s kopijami bez hrotu, ovenčení vavrínmi ako nesú posvätné predmety z jeruzalemského chrámu. Medzi nimi je sedemramenný svietnik a stôl pre chleby predloženia, na ktorom vidno posvätné trúbky. Reliéf na druhej strane priechodu zobrazuje víťazného Títa, stojaceho na dvojkolesovom voze ťahanom štyrmi koňmi, ktorý riadi žena symbolizujúca mesto Rím. * Tisíce návštevníkov si každý rok prezerajú triumfálny Títov oblúk, ktorý ešte stále stojí v Ríme ako nemé svedectvo splnenia Ježišovho proroctva a hrozného vykonania rozsudku nad spurným Jeruzalemom. — Mat. 23:37–24:2; Luk. 19:43, 44; 21:20–24.

21. a) V akom zmysle archeológia šla ruka v ruke s objavmi rukopisov? b) Aký je správny postoj k archeológii?

²¹ Tak ako objavy starovekých rukopisov pomohli obnoviť čistý pôvodný text Biblie, rovnako objavy mnohých artefaktov presvedčivo potvrdili, že veci uvedené v biblickom texte sú historicky, chronologicky a geograficky spoľahlivé až do najmenšej podrobnosti. Bolo by však omylom usudzovať, že archeológia súhlasí s Bibliou v každom prípade. Je nutné mať na pamäti, že archeologické bádanie nie je neomylné. Archeologické nálezy sú závislé od ľudského výkladu a tento výklad sa  niekedy v priebehu času mení. Archeológia niekedy nechtiac podporila pravdivosť Božieho slova. Ďalej, ako povedal zosnulý sir Frederic Kenyon, dlhoročný riaditeľ a hlavný knihovník Britského múzea, archeológia prospela Biblii tak, že umožňuje „jej väčšiu zrozumiteľnosť prostredníctvom lepšieho poznania pozadia a súvislostí“. * Viera sa však musí opierať o Bibliu, a nie o archeológiu. — Rim. 10:9; Hebr. 11:6.

22. O akých dokladoch se bude uvažovať v nasledujúcej štúdii?

²² Biblia obsahuje sama v sebe nevyvratiteľné svedectvá, že je naozaj hodnoverným ‚slovom živého a trvajúceho Boha‘, ako uvidíme v nasledujúcej štúdii. — 1. Petra 1:23.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázky na strane 333]

Moábsky kameň

Zväčšenina tetragramatonu, ako sa objavuje napísaný starovekými písmenami, v 18. riadku, vpravo.

[Obrázok na strane 334]

Hranol kráľa Senacheriba

[Obrázok na strane 335]

Nabonidova kronika

[Obrázok na strane 336]

Denár s Tibériovým nápisom

[Obrázok na strane 337]

Títov oblúk

[Pramene ilustrácií na strane 337]

Pramene k 9. štúdii sú zoradené podľa strán:

strana 333, Musée du Louvre, Paríž;

strana 334, s láskavým dovolením Orientálneho ústavu Chicagskej univerzity;

strana 335, s láskavým dovolením Trustees of The British Museum;

strana 336, s láskavým dovolením Trustees of The British Museum.