Biblická kniha číslo 11 — 1. Kráľov

Pisateľ: Jeremiáš

Miesto písania: Jeruzalem a Judsko

Písanie dokončené: 580 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: asi 1040–911 pred n. l.

1. a) Ako sa oslnivý blahobyt Izraela zvrhol na skazu? b) Prečo však môže byť Prvá Kráľov označená ako ‚inšpirovaná a užitočná‘?

DÁVIDOVE výboje rozšírili panstvo Izraela do oblastí, ktoré Boh určil ako jeho hranice, od rieky Eufrat na severe po egyptskú rieku na juhu. (2. Sam. 8:3; 1. Kráľ. 4:21) Keď kráľ Dávid zomrel a miesto neho začal vládnuť jeho syn Šalamún, „Júdu a Izraela bolo mnoho ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori; jedli a pili a radovali sa“. (1. Kráľ. 4:20) Šalamún vládol veľmi múdro. Jeho múdrosť oveľa predstihla múdrosť starých Grékov. Postavil veľkolepý chrám Jehovovi. Avšak Šalamún odpadol k uctievaniu falošných bohov. Po jeho smrti bolo kráľovstvo rozdelené na dvoje, a rad zlých kráľov súperiacich kráľovstiev, Izraela a Judska, si počínal zhubne a priviedol ľud do ťažkostí, ako to predpovedal Samuel. (1. Sam. 8:10–18) Len dvaja zo štrnástich kráľov, ktorí vládli v Judsku a v Izraeli po Šalamúnovej smrti a o ktorých sa píše v Prvej Kráľov, konali úspešne tak, ako to bolo správne v Jehovových očiach. Je teda táto správa ‚inšpirovaná a užitočná‘? Celkom určite, ako to ešte uvidíme z jej napomenutí, proroctiev a predobrazov a z jej vzťahu k prevládajúcej téme „celého Písma“, ku Kráľovstvu.

2. Ako došlo k rozdeleniu správy Prvej a Druhej Kráľov do dvoch zvitkov a ako boli zostavené?

² Kniha Kráľov bola pôvodne jedným zvitkom čiže zväzkom a hebrejsky sa nazývala Melachim (králi). Prekladatelia Septuaginty ju nazvali Basileion, „kráľovstvá“, a ako prví ju rozdelili do dvoch zvitkov, aby sa s ňou dalo ľahšie narábať. Neskôr boli označené ako Tretia a Štvrtá Kráľov a toto označenie pretrváva v katolíckych Bibliách dodnes. Teraz sú však všeobecne známe ako Prvá a Druhá Kráľov. Od Prvej a Druhej Samuelovej sa líšia tým, že uvádzajú skoršie záznamy, ktoré boli prameňom látky pre zostavovateľa. Ten sa v týchto dvoch knihách odvoláva pätnásťkrát na ‚kroniku dní judských kráľov‘, osemnásťkrát na ‚kroniku dní izraelských kráľov‘ a tiež na ‚Šalamúnovu kroniku‘. (1. Kráľ. 15:7; 14:19; 11:41) Hoci sa tieto staroveké správy celkom stratili, ich inšpirovaný súbor zostáva — je to užitočná správa Prvej a Druhej Kráľov.

3. a) Kto nepochybne napísal knihy Kráľov a prečo tak odpovedáš? b) Kedy bolo dokončené písanie Prvej Kráľov a aké obdobie zahrnuje?

³ Kto napísal knihy Kráľov? Ich dôraz na činnosť prorokov, najmä Eliáša a Elizea, naznačuje, že to bol Jehovov prorok. Podobnosť jazyka, skladby a slohu prezrádza toho istého pisateľa ako kniha Jeremiáš. Mnoho hebrejských slov a výrazov sa vyskytuje len v knihách Kráľov a v Jeremiášovi a okrem toho v žiadnej inej knihe Biblie. Ak teda knihy Kráľov napísal Jeremiáš, prečo v nich nie je o ňom zmienka? Nebolo to potrebné, pretože jeho činnosť už bola opísaná v knihe, ktorá nesie jeho meno. A navyše, knihy Kráľov boli napísané na oslavu Jehovu a na jeho uctievanie, a nie na šírenie Jeremiášovej povesti. Knihy Kráľov a kniha Jeremiáš sa vlastne zväčša dopĺňajú, pričom každá z nich uvádza to, čo druhá vypúšťa. Ale sú v nich aj súbežné správy, ako napríklad v 2. Kráľov 24:18 až 25:30 a v Jeremiášovi 39:1–10; 40:7–41:10; 52:1–34. Židovská tradícia potvrdzuje, že Jeremiáš bol pisateľom Prvej a Druhej Kráľov. Nepochybne začal obe knihy zostavovať v Jeruzaleme, a zdá sa, že druhá kniha bola dokončená v Egypte asi v roku 580 pred n. l., lebo v závere svojej správy sa Jeremiáš zmieňuje o udalostiach toho roku. (2. Kráľ. 25:27) Prvá Kráľov zachytáva dejiny Izraela od konca Druhej Samuelovej až do roku 911 pred n. l., kedy zomrel Jehošafat. — 1. Kráľ. 22:50.

4. Ako potvrdzuje Prvú Kráľov svetská história a archeológia?

⁴ Prvá Kráľov má svoje oprávnené miesto v kánone Svätých písiem a všetky autority ju prijímajú. Udalosti Prvej Kráľov okrem toho potvrdzujú svetské dejiny Egypta a Asýrie. Takisto archeológia podporuje mnoho tvrdení tejto knihy. Napríklad v 1. Kráľov 7:45, 46 čítame, ako Chíram odlieval medené náčinie pre Šalamúnov chrám „v Oblasti Jordána medzi Sukkótom a Caretanom“. Archeológovia, ktorí kopali na mieste starovekého Sukkótu, tu objavili dôkazy o tom, že sa tu tavilo. * Okrem toho reliéf na chrámovom múre v Karnaku  (staroveké Téby) sa hrdí vpádom egyptského kráľa Šišaka do Judska, o ktorom sa zmieňuje 1. Kráľov 14:25, 26. *

5. Ktoré inšpirované svedectvo dokazuje vierohodnosť Prvej Kráľov?

⁵ Odkazy iných pisateľov Biblie a splnené proroctvá podporujú vierohodnosť Prvej Kráľov. Ježiš hovoril o príbehu Eliáša a vdovy z Carefatu ako o historickej skutočnosti. (Luk. 4:24–26) Keď sa Ježiš zmienil o Jánovi Krstiteľovi, povedal: „On je ‚Eliáš, ktorý má prísť.‘“ ​(Mat. 11:13, 14) Ježiš sa tu odvoláva na proroctvo Malachiáša, ktorý takisto hovoril o budúcom dni: „Hľa, posielam vám proroka Eliáša pred príchodom toho veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa.“ ​(Mal. 4:5) Ježiš ďalej doložil kanonicitu Prvej Kráľov tým, že sa odvolával na jej správu o Šalamúnovi i o kráľovnej z juhu. — Mat. 6:29; 12:42; porovnaj 1. Kráľov 10:1–9.

OBSAH PRVEJ KRÁĽOV

6. Za akých okolností nastupuje Šalamún na trón a ako je jeho kráľovstvo pevne založené?

⁶ Šalamún sa stáva kráľom (1:1–2:46). Správa Prvej Kráľov začína udalosťami krátko pred Dávidovou smrťou, keď sa blíži k záveru jeho štyridsaťročná vláda. Jeho syn Adonijah pripravuje s pomocou veliteľa vojska Joába a kňaza Abiatára sprisahanie, aby prevzal kraľovanie. Prorok Nátan o tom informuje Dávida a nepriamo mu pripomína, že už určil Šalamúna za kráľa po svojej smrti. Preto Dávid posiela kňaza Cádoka, aby pomazal Šalamúna za kráľa, práve keď sprisahanci oslavujú Adonijahov nástup. Dávid teraz vyzýva Šalamúna, aby bol silný a preukázal sa ako muž, a aby chodil po cestách Jehovu, svojho Boha. Potom Dávid zomiera a je pochovaný „v Dávidovom Meste“. (2:10) Časom Šalamún vykáže Abiatára a dá popraviť Adonijaha a Joába, ktorí sú zdrojom ťažkostí. Neskôr je zabitý Šimei, keď neprejaví úctu k milosrdnému opatreniu, ktorým mal byť jeho život ušetrený. Kráľovstvo je teraz pevne založené v rukách Šalamúna.

7. Akú Šalamúnovu modlitbu Jehova vypočuje a ako sa to prejaví na Izraeli?

⁷ Šalamúnova múdra vláda (3:1–4:34). Šalamún sa sobášom spriazní s Egyptom, lebo sa ožení s faraónovou dcérou. Modlí sa k Jehovovi o poslušné srdce, aby súdil Jehovov ľud s rozlišovacou schopnosťou. Nežiada si dlhý život ani bohatstvo, a preto Jehova sľubuje, že mu dá múdre a rozumejúce srdce a tiež bohatstvo a slávu. Čoskoro po svojom nástupe na trón Šalamún prejaví múdrosť, keď sa pred ním objavia dve ženy a robia si nárok na to isté dieťa. Šalamún prikáže svojim mužom: „Rozseknite živé dieťa vo dvoje“ a dajte každej žene polovičku. (3:25) Vtom skutočná matka naliehavo prosí za život dieťaťa a hovorí, aby ho dali druhej žene. Šalamún tak rozpozná pravú matku, a ona dostáva svoje dieťa. Vďaka Šalamúnovej múdrosti, ktorú dostal od Boha, sa celému Izraelu darí dobre a cíti sa šťastný a bezpečný. Ľudia z mnohých krajín prichádzajú, aby počuli kráľove múdre výroky.

8. a) Ako sa Šalamún pripravuje na stavbu chrámu? Opíš niektoré jeho znaky. b) Aký ďalší stavebný program Šalamún uskutočňuje?

⁸ Šalamúnov chrám (5:1–10:29). Šalamún si pripomína Jehovove slová, ktoré povedal jeho otcovi Dávidovi: „Tvoj syn, ktorého dosadím na tvoj trón namiesto teba, postaví dom môjmu menu.“ ​(5:5) Šalamún teda robí prípravy na stavbu. Týrsky kráľ Chíram prispieva zásielkou cédrových a borievkových stromov z Libanonu a zaobstará zručných robotníkov. Spolu so Šalamúnovými povolanými robotníkmi začínajú prácu na Jehovovom dome v štvrtom roku Šalamúnovej vlády, v štyristoosemdesiatom roku po vyjdení Izraelitov z Epypta. (6:1) Na stavenisku sa nepoužívajú ani kladivá, ani sekery, ani iné železné nástroje, lebo všetky kamene sa pripravujú a opracovávajú v lome, a po privezení na chrámový pozemok sa už len zostavujú. Celý vnútrajšok chrámu, ktorého steny sú najprv obložené cédrovými doskami a podlaha borievkovými doskami, je potom krásne pokrytý zlatom. Z dreva olejového stromu sú urobené dve postavy cherubínov, každá je desať lakťov vysoká (asi 4,5 metra) a desať lakťov meria od konca jedného krídla po koniec druhého krídla; umiestnení sú v najvnútornejšej miestnosti. Ďalší cherubíni sú vyrytí na stenách chrámu spolu so zobrazeniami paliem a kvetov. Napokon, po vyše sedemročnej práci, je veľkolepý chrám dokončený. Šalamún pokračuje vo svojom stavebnom programe: stavia dom pre seba, Dom libanonského lesa, Stĺpovú predsieň, Trónnu predsieň a dom pre faraónovu dcéru. Robí tiež dva veľké medené stĺpy pre predsieň Jehovovho domu, liate more pre dvor a medené vozíky, medené nádrže a zlaté náčinie. *

9. Ako sa Jehova prejaví pri vnesení truhly zmluvy do chrámu a aká Šalamúnova modlitba sprevádza túto udalosť?

⁹ Teraz prichádza čas, keď kňazi prinášajú truhlu Jehovovej zmluvy a kladú ju do najvnútornejšej miestnosti, do Najsvätejšej pod krídla cherubínov. Keď odtiaľ kňazi vyjdú, ‚Jehovova sláva napĺňa Jehovov dom‘, takže kňazi tam nemôžu dlhšie  zostať a slúžiť. (8:11) Šalamún žehná zbor Izraela a velebí a chváli Jehovu. Kľaká si na kolená a s dlaňami roztvorenými k nebesiam v modlitbe uznáva, že nebo nebies nemôže obsiahnuť Jehovu, o čo menej tento pozemský dom, ktorý postavil. Prosí, aby Jehova vypočul všetkých, ktorí sa ho boja, keď sa budú modliť smerom k tomuto domu. Áno, aj cudzinca zo vzdialenej krajiny, „aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, aby sa ťa báli rovnako ako tvoj ľud Izrael“. — 8:43.

10. Akým sľubom a prorockou výstrahou odpovedá Jehova na Šalamúnovu modlitbu?

¹⁰ Počas nasledujúcej štrnásťdňovej slávnosti Šalamún obetuje 22 000 kusov dobytka a 120 000 oviec. Jehova hovorí Šalamúnovi, že počul jeho modlitbu a posvätil chrám tým, že „tam položil svoje meno na neurčitý čas“. Ak bude Šalamún chodiť v priamosti pred Jehovom, trón jeho kráľovstva bude trvať. Ale ak Šalamún a neskôr jeho synovia opustia uctievanie Jehovu a budú slúžiť iným bohom, potom „odrežem Izrael z povrchu zeme, ktorú som im dal“, hovorí Jehova. „A dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, odhodím od seba a Izrael sa skutočne stane príslovím a predmetom posmechu medzi všetkými národmi. A z tohto domu sa stanú hromady trosiek.“ — 9:3, 7, 8.

11. Aké veľké je Šalamúnovo bohatstvo a múdrosť?

¹¹ Trvalo dvadsať rokov, kým Šalamún dokončil tieto dva domy, Jehovov dom a kráľov dom. Teraz začína budovať mnoho miest po celej svojej ríši a tiež lode na obchodovanie so vzdialenými krajinami. Tak sa stane, že kráľovná zo Šeby počuje o veľkej múdrosti, ktorú dal Jehova Šalamúnovi, a prichádza skúšať ho mätúcimi otázkami. Keď ho počuje a vidí blahobyt a šťastie jeho ľudu, zvolá: „Nepovedali mi ani polovicu.“ ​(10:7) Jehova stále preukazuje lásku Izraelu, a preto sa Šalamún stáva „bohatstvom a múdrosťou väčší než všetci ostatní králi zeme“. — 10:23.

12. a) V čom Šalamún sklame a aké semená vzbury začínajú klíčiť? b) Čo prorokuje Achijah?

¹² Šalamúnova nevernosť a smrť (11:1–43). V rozpore s Jehovým príkazom si Šalamún berie mnoho manželiek z iných národov — má 700 manželiek a 300 konkubín. (5. Mojž. 17:17) Tie odvedú jeho srdce k službe iným bohom. Jehova mu oznamuje, že kráľovstvo bude od neho odtrhnuté, nie za jeho dní, ale za dní jeho syna. Avšak nad časťou kráľovstva, nad Judskom a ešte jedným kmeňom, budú vládnuť synovia Šalamúna. Boh začína vzbudzovať odporcov proti Šalamúnovi v okolitých národoch, a tiež Jeroboám z kmeňa Efraim povstáva proti kráľovi. Prorok Achijah hovorí Jeroboámovi, že sa stane kráľom nad desiatimi kmeňmi Izraela, a Jeroboám uteká do Egypta, aby si zachránil život. Šalamún umiera po 40 rokoch vlády a v roku 997 pred n. l. sa stáva kráľom jeho syn Rechoboám.

13. Ako dochádza k rozdeleniu kráľovstva na začiatku Rechoboámovej vlády a ako sa Jeroboám snaží zabezpečiť svoje kraľovanie?

¹³ Rozdelenie kráľovstva (12:1–14:20). Jeroboám sa vracia z Egypta a s ľudom prichádza žiadať Rechoboáma o úľavu od všetkých bremien, ktoré na nich položil Šalamún. Rechoboám poslúchne mladých mužov a nie múdru radu starších v Izraeli, a ťažkosti ešte rozmnoží. Izrael sa vzbúri a urobí Jeroboáma kráľom nad desiatimi severnými kmeňmi. Rechoboám, ktorému zostane len Judsko a Benjamin, zhromaždí vojsko na boj proti vzbúrencom, ale na Jehovov príkaz sa vracia späť. Jeroboám stavia Sichem ako svoje hlavné mesto, ale stále má pocit neistoty. Obáva sa, že ľud sa bude vracať do Jeruzalema uctievať Jehovu a že sa tak dostanú späť pod vplyv Rechoboáma. Aby tomu zabránil, urobí dve zlaté teľatá a postaví jedno v Dáne a druhé v Bételi a vyberie pre toto uctievanie kňazov, nie však z kmeňa Lévi, ale z pospolitého ľudu. *

14. Aká prorocká výstraha zaznieva proti Jeroboámovmu domu a aké ťažkosti sa začínajú?

¹⁴ Keď Jeroboám obetuje na oltári v Bételi, Jehova posiela proroka, aby ho varoval, že vzbudí kráľa z Dávidovho rodu menom Joziáš, ktorý rázne vystúpi proti tomuto oltáru falošného uctievania. Ako predzvesť sa oltár hneď na mieste roztrhne. Samotného proroka neskôr usmrtí lev, pretože neposlúchol Jehovov pokyn, aby nejedol a nepil počas tohto poverenia. Jeroboámov dom teraz začínajú prenasledovať ťažkosti. Jeho dieťa umiera na základe Jehovovho rozsudku a Boží prorok Achijah predpovedá, že jeho dom bude úplne odrezaný pre jeho veľký hriech, lebo postavil v Izraeli falošných bohov. Jeroboám umiera po 22 rokoch vlády a namiesto neho sa stáva kráľom jeho syn Nadáb.

15. K akým udalostiam dochádza za vlády ďalších troch kráľov v Judsku?

¹⁵ V Judsku: Rechoboám, Abijam a Asa (14:21 až 15:24). Za vlády Rechoboáma aj Judsko robí to, čo je zlé v Jehovových očiach, pretože vykonáva modlárske uctievanie. Egyptský kráľ vpadne do krajiny a odvezie mnoho chrámových pokladov. Po sedemnástich rokoch vlády Rechoboám umiera a jeho syn Abijam sa stáva kráľom. Aj on stále hreší proti Jehovovi a po trojročnej vláde umiera. Teraz panuje jeho syn Asa, ktorý naopak slúži Jehovovi celým srdcom a odstráni z krajiny zahnojené modly. Izrael a Judsko stále proti sebe bojujú. Asa dostane  pomoc od Sýrie a Izrael je prinútený ustúpiť. Asa panuje 41 rokov a po ňom nastupuje jeho syn Jehošafat.

16. K akým búrlivým udalostiam dochádza v Izraeli a prečo?

¹⁶ V Izraeli: Nadáb, Báša, Éla, Zimri, Tibni, Omri a Achab (15:25–16:34). Aký zástup zlosynov! Báša úkladne zavraždí Nadába po krátkych dvoch rokoch vlády, a potom vyhladí celý Jeroboámov dom. Pokračuje vo falošnom uctievaní a v bojoch s Judskom. Jehova predpovedá, že čisto zametie Bášov dom, ako to Báša urobil s domom Jeroboáma. Po Bášovej dvadsaťštyriročnej vláde nastúpi jeho syn Éla, ktorý je o dva roky neskôr úkladne zavraždený svojím sluhom Zimrim. Akonáhle sa Zimri zmocní trónu, zrazí celý Bášov dom. Keď o tom ľud počuje, urobí kráľom veliteľa vojska Omriho a vychádzajú proti Tirce, hlavnému mestu Zimriho. Keď Zimri vidí, že je všetko stratené, zapáli nad sebou kráľov dom a zomrie. Teraz sa pokúša vládnuť Tibni ako súperiaci kráľ, ale po čase ho nasledovníci Omriho premôžu a zabijú.

17. a) Prečo je zmienka o Omriho vláde? b) Prečo pravé uctievanie za Achabovej vlády výrazne upadlo?

¹⁷ Omri kúpi vrch Samáriu a postaví tam mesto Samáriu. Chodí po všetkých cestách Jeroboáma a uráža Jehovu modlárskym uctievaním. Je horší od všetkých ostatných kráľov pred ním. Po dvanástich rokoch vlády umiera a kráľom sa stáva jeho syn Achab. Achab sa ožení s Jezábel, dcérou sidonského kráľa, a potom postaví v Samárii oltár Baalovi. Svojou zlobou predstihuje všetkých svojich predchodcov. Práve v tom čase postaví Chiel Bételský Jericho za cenu života svojho prvorodeného syna i svojho najmladšieho syna. Pravé uctievanie výrazne upadlo.

18. Akým vyhlásením začína Eliáš svoju prorockú činnosť v Izraeli a čo označí za skutočnú príčinu ťažkostí v Izraeli?

¹⁸ Eliášova prorocká činnosť v Izraeli (17:1 až 22:40). Nečakane sa na scéne objavuje Jehovov posol. Je to Eliáš Tišbenský. * Jeho úvodné vyhlásenie ku kráľovi Achabovi je naozaj desivé: „Akože žije Jehova, Boh Izraela, pred ktorým stojím, nebude ani rosy, ani dažďa počas týchto rokov, iba ak na nariadenie môjho slova!“ ​(17:1) Práve tak nečakane Eliáš na Jehovov pokyn odchádza do jedného údolia východne od Jordána. V Izraeli je sucho, ale krkavce prinášajú Eliášovi potravu. Keď údolie bystriny vyschne, Jehova posiela svojho proroka do Carefatu v Sidone, aby tam býval. Jedna vdova preukáže Eliášovi láskavosť; preto Jehova zázračne udržiava jej malú zásobu múky a oleja, takže ani ona, ani jej syn nezomrú hladom. Neskôr syn ochorie a zomrie, ale na Eliášovu úpenlivú prosbu Jehova vráti dieťaťu život. Potom, v treťom roku sucha, Jehova posiela Eliáša opäť k Achabovi. Achab obviní Eliáša, že priviedol na Izrael verejné odsúdenie, ale Eliáš smelo hovorí Achabovi: Priviedol si ho „ty a dom tvojho otca“, pretože ste nasledovali Baalov. — 18:18.

19. Ako je predložená sporná otázka božstva a ako Jehova dokazuje svoju nadradenosť?

¹⁹ Eliáš vyzýva Achaba, aby zhromaždil všetkých Baalových prorokov na vrch Karmel. Už nebude možné pokrivkávať medzi dvoma názormi. Sporná otázka je jasná: Jehova proti Baalovi! Pred zrakom všetkého ľudu 450 Baalových kňazov pripravuje býka, kladie ho na drevo na oltár a modlí sa, aby zostúpil oheň a strávil obeť. Za Eliášovho posmechu od rána do poludnia márne vzývajú Baala. Volajú a režú sa, ale nijaká odpoveď! Potom osamelý prorok Eliáš postaví oltár v Jehovovom mene a pripraví drevo a býka na obeť. Prikáže ľuďom, aby trikrát poliali obeť a drevo vodou, a potom sa modlí k Jehovovi: „Odpovedz mi, ó, Jehova, odpovedz mi, aby tento ľud poznal, že ty, Jehova, si pravý Boh.“ Nato zostúpil oheň z neba a pohltí obeť, drevo, oltárne kamene, prach i vodu. Keď to všetci ľudia vidia, ihneď padnú na tvár a hovoria: „Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ ​(18:37, 39) Smrť Baalovým prorokom! Eliáš sám sa postará o ich pobitie, takže neunikne ani jeden. Potom dá Jehova dážď, ktorý ukončí sucho v Izraeli.

20. a) Ako sa Jehova objaví Eliášovi na Chorebe a aký pokyn a útechu mu dáva? b) Akého hriechu a zločinu sa dopúšťa Achab?

²⁰ Keď sa správa o Baalovom ponížení dostane k Jezábel, usiluje sa o to, aby bol Eliáš zabitý. Eliáš zo strachu uteká so svojím slúžiacim do pustatiny a Jehova ho vedie k Chorebu. Tam sa mu Jehova zjavuje — nie veľkolepo vo vetre alebo v trasení alebo v ohni, ale ‚pokojným, tlmeným hlasom‘. (19:11, 12) Jehova mu prikazuje, aby pomazal Chazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua za kráľa nad Izraelom a Elizea za proroka namiesto seba. Eliáša potešuje správou, že 7 000 v Izraeli sa neskláňa pred Baalom. Eliáš bez váhania pomaže Elizea, a to tak, že hodí naňho svoj úradný odev. Achab teraz dosahuje dve víťazstvá nad Sýrčanmi, ale Jehova ho pokarhá, pretože uzavrel zmluvu s ich kráľom, namiesto toho, aby ho zabil. Potom prichádza udalosť s Nábotom, po ktorého vinici Achab baží. Jezábel nechá Nábota obviniť falošnými svedkami a usmrtiť, takže Achab si môže vinicu privlastniť. Aký neodpustiteľný zločin!

21. a) Akú kliatbu vysloví Eliáš nad Achabom, jeho domom a nad Jezábel? b) Ktoré proroctvo sa splní pri Achabovej smrti?

 ²¹ Opäť sa objavuje Eliáš. Hovorí Achabovi, že na mieste, kde zomrel Nábot, budú psy lízať jeho krv a že jeho dom bude úplne vyhladený ako dom Jeroboáma a Bášu. Psy zožerú Jezábel na jezreelskej pôde. „Bez výnimky, nikto nebol ako Achab, ktorý sa zapredal, aby robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, ktorého nabádala jeho manželka Jezábel.“ ​(21:25) Ale preto, že sa Achab pokorí, keď si vypočuje Eliášove slová, Jehova hovorí, že to nešťastie nepríde za jeho dní, ale za dní jeho syna. Achab sa teraz spojí s judským kráľom Jehošafatom v boji proti Sýrii a v rozpore s radou Jehovovho proroka Michajaha vyjdú do boja. Achab zomiera na zranenia utŕžené v boji. Pri umývaní jeho dvojkolesového voza pri samárskom rybníku, psy lížu jeho krv, ako to prorokoval Eliáš. Jeho syn Achaziah sa stáva kráľom miesto neho.

22. Čím sa vyznačuje Jehošafatova vláda v Judsku a Achaziahova vláda v Izraeli?

²² Jehošafat vládne v Judsku (22:41–53). Jehošafat, ktorý sprevádzal Achaba do bitky so Sýriou, je verný Jehovovi ako jeho otec Asa, ale zanedbal celkom odstrániť výšiny falošného uctievania. Zomiera po 25 rokoch vlády a kráľom sa stáva jeho syn Jehorám. Na severe v Izraeli Achaziah ide v šľapajach svojho otca a uráža Jehovu svojím uctievaním Baala.

PREČO JE UŽITOČNÁ

23. Aké uistenie a povzbudenie dáva Prvá Kráľov o modlitbe?

²³ Môžeme mať veľký úžitok z božského poučenia v Prvej Kráľov. Vezmime najprv do úvahy otázku modlitby, ktorú táto kniha tak často dáva do popredia. Šalamún sa modlil k Jehovovi pokorne ako dieťa, keď stál pred veľkou zodpovednosťou ujať sa kraľovania v Izraeli. Žiadal len o rozlišovaciu schopnosť a o poslušné srdce, ale k múdrosti, ktorú dostal v prekypujúcej miere, mu Jehova dal i bohatstvo a slávu. (3:7–9, 12–14) Kiež máme dnes rovnakú istotu, že naše pokorné modlitby o múdrosť a vedenie v Jehovovej službe nezostanú nevypočuté! (Jak. 1:5) Kiež sa vždy modlíme vrúcne a zo srdca, s hlbokým ocenením za všetku Jehovovu dobrotu, ako to vyjadril Šalamún pri zasvätení chrámu! (1. Kráľ. 8:22–53) Kiež naše modlitby majú vždy pečať neobmedzenej dôvery a spoľahnutia na Jehovu tak, ako keď sa Eliáš modlil v čase skúšky, a keď stál tvárou v tvár národu uctievajúcemu démonov! Jehova sa obdivuhodne postará o tých, ktorí ho hľadajú v modlitbe. — 1. Kráľ. 17:20–22; 18:36–40; 1. Jána 5:14.

24. Ktoré výstražné príklady uvádza Prvá Kráľov a prečo si ich majú všimnúť najmä dozorcovia?

²⁴ Ďalej by sme sa mali nechať varovať príkladmi tých, ktorí sa nepokorili pred Jehovom. ‚Boh sa stavia proti takým pyšným‘! (1. Petra 5:5) Bol to Adonijah, ktorý si myslel, že môže obchádzať Jehovovo teokratické usporiadanie (1. Kráľ. 1:5; 2:24, 25); bol to Šimei, ktorý si myslel, že môže prekročiť hranice a potom sa opäť vrátiť (2:37, 41–46); bol to Šalamún vo svojich neskorších rokoch, keď jeho neposlušnosť spôsobila, že Jehova proti nemu vzbudil odporcov (11:9–14, 23–26); a boli to králi Izraela, ktorých falošné náboženstvo sa ukázalo ako zhubné (13:33, 34; 14:7–11; 16:1–4). Okrem toho tu bola zlá a chamtivá Jezábel, sila za Achabovým trónom, ktorej neslávne známy príklad sa o tisíc rokov neskôr stal podkladom pre výstrahu zboru v Tyatíre: „Ale mám proti tebe to, že trpíš ženu Jezábel, ktorá sa sama volá prorokyňou a učí a zvádza mojich otrokov, aby smilnili a jedli obetované modlám.“ ​(Zjav. 2:20) Aké je potrebné, aby dozorcovia udržiavali zbory v čistote, bez akýchkoľvek jezábelských vplyvov! — Porovnaj Skutky 20:28–30.

25. Ktoré proroctvá Prvej Kráľov sa pozoruhodne splnili a ako dnes môžu prispieť k nášmu poučeniu, keď si ich pripomenieme?

²⁵ Splnenie mnohých proroctiev Prvej Kráľov jasne ukazuje Jehovovu prorockú moc. Napríklad pozoruhodná predpoveď vyslovená vyše 300 rokov vopred, že to bude Joziáš, kto strhne Jeroboámov oltár v Bételi. A Joziáš to urobil! (1. Kráľ. 13:1–3; 2. Kráľ. 23:15) No najvýznamnejšie sú proroctvá o Jehovovom dome postavenom Šalamúnom. Jehova povedal Šalamúnovi, že pre odpadnutie k falošným bohom Jehova odreže Izrael z povrchu zeme a odhodí od seba dom, ktorý posvätil pre svoje meno. (1. Kráľ. 9:7, 8) V 2. Paralipomenon 36:17–21 čítame, ako sa toto proroctvo úplne splnilo. Ježiš okrem toho ukázal, že neskorší chrám, postavený Herodesom Veľkým na tom istom mieste, stihne rovnaký osud a pre tú istú príčinu. (Luk. 1:6) Aj to sa dokázalo ako pravdivé! Teraz, v dvadsiatom storočí, by sme mali pamätať na tieto katastrofy a na to, prečo k nim došlo, a chodiť vždy po cestách pravého Boha.

26. Akú povzbudzujúcu predstavu o Jehovovom chráme a Kráľovstve nám dáva Prvá Kráľov?

²⁶ Kráľovná zo Šeby prišla zo svojej vzdialenej krajiny, aby obdivovala Šalamúnovu múdrosť, blahobyt jeho ľudu a slávu jeho kráľovstva, vrátane Jehovovho veľkolepého domu. Ale aj Šalamún priznal pred Jehovom: „Nebesia, áno, nebo nebies ťa nemôžu obsiahnuť; o čo menej potom tento dom,  ktorý som postavil!“ ​(1. Kráľ. 8:27; 10:4–9) O storočia neskôr však prišiel Ježiš Kristus, aby vykonal duchovné stavebné dielo, ktoré sa v prvom rade týkalo obnovenia pravého uctievania v Jehovovom veľkom duchovnom chráme. (Hebr. 8:1–5; 9:2–10, 23) Práve na ňom, väčšom Šalamúnovi, sa splní Jehovov sľub: „Ja upevním trón tvojho kráľovstva nad Izraelom na neurčitý čas.“ ​(1. Kráľ. 9:5; Mat. 1:1, 6, 7, 16; 12:42; Luk. 1:32) Prvá Kráľov dáva povzbudzujúcu predstavu o sláve Jehovovho duchovného chrámu a o blahobyte, radosti a nesmiernom šťastí všetkých, ktorí budú žiť pod múdrou vládou Jehovovho kráľovstva na čele s Ježišom Kristom. Naše ocenenie dôležitosti pravého uctievania a Jehovovho podivuhodného opatrenia s jeho Kráľovstvom v rukách Semena tak stále rastie!

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]