Biblická kniha číslo 14 — 2. Paralipomenon

Pisateľ: Ezdráš

Miesto písania: Jeruzalem (?)

Písanie dokončené: asi 460 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 1037–537 pred n. l.

1. Kedy Ezdráš napísal Paralipomenon a s akým zámerom?

PRVÁ a Druhá Paralipomenon boli pôvodne jednou knihou, a preto argumenty predložené v predchádzajúcej kapitole, pokiaľ ide o pozadie, pisateľa, čas písania, kanonicitu a vierohodnosť, platia pre obe knihy. Podľa už predložených dôkazov dokončil Ezdráš Druhú Paralipomenon asi v roku 460 pred n. l. v Jeruzaleme. Ezdráš mal v úmysle uchovať historické materiály, ktoré sa mohli ľahko stratiť. Mal pomoc svätého ducha i schopnosť dejepisca, takže vedel vyhľadať a roztriediť podrobnosti a vytvoriť presný a trvalý záznam. Zachoval pre budúcnosť to, čo považoval za historickú skutočnosť. Ezdrášovo dielo bolo nanajvýš aktuálne, lebo bolo potrebné zhromaždiť tiež všetky sväté hebrejské spisy, zaznamenávané po celé stáročia.

2. Prečo nie je nijaký dôvod na pochybnosti o presnosti Paralipomenon?

² Židia Ezdrášovej doby mali veľký úžitok z Ezdrášovej inšpirovanej kroniky. Bola napísaná na ich poučenie a povzbudenie k vytrvalosti. Útechou z Písiem mohli mať nádej. Knihu Paralipomenon prijali ako súčasť biblického kánonu. Vedeli, že je dôveryhodná. Mohli ju porovnávať s inými inšpirovanými spismi a s početnými svetskými dejinnými záznamami, ktoré Ezdráš citoval. Keďže pripúšťali, že neinšpirované svetské záznamy sú pominuteľné, starostlivo uchovávali Paralipomenon. Prekladatelia Septuaginty zahrnuli Paralipomenon do hebrejskej Biblie.

3. Ako iné texty svedčia o tom, že Paralipomenon je vierohodná?

³ Ježiš Kristus a pisatelia Kresťanských gréckych písiem ju prijali ako vierohodnú a inšpirovanú. Ježiš mal nepochybne na mysli také udalosti, ako je prípad zaznamenaný v 2. Paralipomenon 24:21, keď vyhlásil, že Jeruzalem zabíja a kameňuje Jehovových prorokov a služobníkov. (Mat. 23:35; 5:12; 2. Par. 36:16) Jakub sa možno odvolával na Ezdrášovo vyjadrenie v 2. Paralipomenon 20:7, keď hovoril o Abrahámovi ako o „Jehovovom priateľovi“. (Jak. 2:23) Kniha obsahuje tiež proroctvá, ktoré sa presne splnili. — 2. Par. 20:17, 24; 21:14–19; 34:23–28; 36:17–20.

4. Aký archeologický nález svedčí o vierohodnosti Druhej Paralipomenon?

⁴ Archeológia taktiež potvrdzuje vierohodnosť Druhej Paralipomenon. Vykopávkami na mieste starovekého Babylonu boli odkryté hlinené tabuľky, ktoré sa týkajú obdobia Nabuchodonozorovej vlády. Jedna z nich menuje ‚Jaukina, kráľa jahudskej krajiny‘, to znamená ‚Jehojachina, kráľa judskej krajiny‘. * To sa zhoduje s biblickou správou, že Jehojachin bol odvedený do zajatia do Babylonu v siedmom vládnom roku Nabuchodonozora.

5. Aké časové obdobie zahŕňa Druhá Paralipomenon a prečo píše viac o udalostiach Judska ako o desaťkmeňovom kráľovstve?

⁵ Správa Druhej Paralipomenon sleduje udalosti v Judsku od vlády Šalamúna, ktorá začala v roku 1037 pred n. l., až k Cýrovmu výnosu z roku 537 pred n. l. o znovuvybudovaní Jehovovho domu v Jeruzaleme. V týchto historických záznamoch zahrnujúcich 500 rokov sa o desaťkmeňovom kráľovstve hovorí len vtedy, keď dajako zasahovalo do záležitostí Judska. O jeho zničení v roku 740 pred n. l. niet ani zmienky. Prečo? Kňaz Ezdráš sa v prvom rade zaujímal o Jehovovo uctievanie na jeho právoplatnom mieste, v Jehovovom dome v Jeruzaleme, a o kráľovstvo Dávidovho rodu, s ktorým Jehova uzavrel svoju zmluvu. Teda Ezdráš sústreďuje pozornosť na južné kráľovstvo, na podporu pravého uctievania a na očakávanie vládcu, ktorý má vyjsť z Júdu. — 1. Mojž. 49:10.

6. V čom je Druhá Paralipomenon povznášajúca a povzbudzujúca?

⁶ Ezdráš zaujíma pozitívny postoj. Z 36 kapitol Druhej Paralipomenon je prvých 9 venovaných Šalamúnovej vláde, a 6 z nich výlučne príprave a zasväteniu Jehovovho domu. Správa vypúšťa  zmienku o Šalamúnovom odpadnutí. Štrnásť zo zostávajúcich 27 kapitol hovorí o piatich kráľoch, ktorí v podstate nasledovali Dávidov príklad výlučnej oddanosti Jehovovmu uctievaniu: o Asovi, Jehošafatovi, Jotámovi, Ezechiášovi a Joziášovi. Aj v ostatných 13 kapitolách dbá Ezdráš na to, aby vyzdvihol dobré stránky zlých kráľov. Vždy zdôrazňuje udalosti týkajúce sa obnovenia a zachovania pravého uctievania. A to je veľmi povzbudzujúce!

OBSAH DRUHEJ PARALIPOMENON

7. Ako Jehova urobil Šalamúna „výnimočne veľkým“?

⁷ Sláva Šalamúnovej vlády (1:1–9:31). Na začiatku Druhej Paralipomenon vidíme Dávidovho syna Šalamúna ako rastie a silnie vo svojom kraľovaní. Jehova je s ním a robí ho „výnimočne veľkým“. Keď v Gibeone predkladá obete, v noci sa mu zjaví Jehova a hovorí: „Žiadaj! Čo ti mám dať?“ Šalamún prosí o poznanie a múdrosť, aby mohol správne viesť Jehovov ľud. Pre túto nesebeckú prosbu Boh sľubuje Šalamúnovi, že mu dá nielen múdrosť a poznanie, ale aj majetok a bohatstvo a česť, „aké nemali žiadni králi, ktorí boli pred tebou, a také, aké nebude mať nikto po tebe“. Bohatstvo, ktoré prúdi do mesta, je také veľké, že Šalamún časom urobí „striebro a zlato v Jeruzaleme podobné kameniu“. — 1:1, 7, 12, 15.

8. Ako postupuje chrámové dielo? Uveď niektoré podrobnosti jeho stavby.

⁸ Šalamún povoláva robotníkov pre práce na stavbe Jehovovho domu a týrsky kráľ Chíram spolupracuje tak, že posiela stavebné drevo a nadaných remeselníkov. Stavba je začatá „v štvrtom roku [Šalamúnovej] vlády“ a dokončená za sedem a pol roka, v roku 1027 pred n. l. (3:2) V priečelí samotného chrámu je veľká predsieň, ktorá má výšku 120 lakťov [53,4 metra]. Pred ňou stoja dva obrovské medené stĺpy, jeden sa nazýva Jachin, čo znamená „kiež [Jehova] pevne zariadi“, a druhý má meno Boáz, čo zrejme znamená „v sile“. (3:17) Samotný dom je pomerne malý, je 60 lakťov [26,7 metra] dlhý, 30 lakťov [13,4 metra] vysoký a 20 lakťov [8,9 metra] široký, ale jeho steny a strop sú potiahnuté zlatom; jeho najvnútornejšia miestnosť, Najsvätejšia, je bohato zdobená zlatom. Sú v nej tiež dvaja zlatí cherubíni, jeden na každej strane miestnosti. Majú rozprestreté krídla a uprostred sa dotýkajú.

9. Opíš zariadenie a náčinie na nádvorí a v chráme.

⁹ Na vnútornom nádvorí je obrovský medený oltár šírky i dĺžky 20 lakťov [9 metrov] a 10 lakťov vysoký [4,5 metra]. Ďalším pozoruhodným predmetom na nádvorí je liate more, veľká medená misa spočívajúca na chrbtoch dvanástich medených býkov, hľadiacich smerom von, po troch každým smerom. Toto more môže pojať „tritisíc batov“ [66 000 litrov] vody, ktorú kňazi používajú na umývanie. (4:5) Na nádvorí je umiestnených tiež desať menších medených nádrží, položených na zdobené medené vozíky. V tejto vode sa oplachujú veci, ktoré prišli do styku so zápalnými obeťami. Nádrže sa napĺňajú z liateho mora a sú dopravované tam, kde treba vodu. Okrem toho je tu ešte desať zlatých svietnikov a mnoho ďalšieho náčinia pre uctievanie v chráme, niektoré zo zlata a niektoré z medi. *

10. Čo sa stane, keď je vnesená Truhla do Najsvätejšej?

¹⁰ Napokon, po sedem a pol roku práce je Jehovov dom dokončený. (1. Kráľ. 6:1, 38) V deň jeho zasvätenia nadíde čas, aby bol vnesený symbol Jehovovej prítomnosti do najvnútornejšej miestnosti tejto nádhernej budovy. Kňazi vnášajú „truhlu Jehovovej zmluvy na jej miesto, do najvnútornejšej miestnosti domu, do Najsvätejšej, pod krídla cherubínov“. Čo sa deje potom? Keď lévitskí speváci a hudobníci chvália Jehovu a ďakujú mu v spoločnej piesni, naplní sa dom oblakom a kňazi nie sú schopní slúžiť, lebo „Jehovova sláva“ naplní dom pravého Boha. (2. Par. 5:7, 13, 14) Tak Jehova ukazuje, že schvaľuje chrám, a dáva najavo, že je v ňom prítomný.

11. Akú modlitbu predkladá Šalamún a o čo s úctou prosí?

¹¹ Pre túto príležitosť bola zhotovená tri lakte [1,3 metra] vysoká medená plošina, ktorá je postavená na vnútornom nádvorí blízko obrovského medeného oltára. Na tomto vyvýšenom mieste môžu Šalamúna vidieť veľké zástupy, ktoré sa zhromaždili na zasvätenie chrámu. Po zázračnom prejave Jehovovej prítomnosti v slávnom oblaku Šalamún pokľakne pred zástupom a predkladá dojímavú modlitbu vďakyvzdania a chvály, ktorá obsahuje rad pokorných prosieb o odpustenie a požehnanie. V závere naliehavo prosí: „Teraz, ó, môj Bože, prosím, nech sú tvoje oči otvorené a tvoje uši pozorné k modlitbe ohľadom tohto miesta. Ó, Bože Jehova, neodvracaj tvár svojho pomazaného. Pamätaj na milujúce láskavosti voči svojmu sluhovi Dávidovi.“ — 6:40, 42.

12. Ako Jehova vypočuje Šalamúnovu modlitbu a v akom šťastnom ovzduší sa končí pätnásťdňová slávnosť?

 ¹² Počuje Jehova túto Šalamúnovu modlitbu? Akonáhle sa Šalamún pomodlí, zostúpi oheň z neba a strávi zápalný obetný dar a obete a „Jehovova sláva“ naplní dom. To podnieti všetok ľud, aby sa vrhol na zem a ďakoval Jehovovi, „lebo je dobrý, lebo jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“. (7:1, 3) Potom je Jehovovi obetovaná obrovská obeť. Po týždennom sviatku zasvätenia nasleduje týždenný sviatok žatvy a potom sabat, keď sa každý zdrží práce. Po tejto šťastnej, duchovne posilňujúcej pätnásťdňovej slávnosti posiela Šalamún ľudí domov, radostných a s dobrým pocitom v srdci. (7:10) Aj Jehova je potešený. Opäť potvrdzuje Šalamúnovi zmluvu o Kráľovstve a súčasne ho varuje pred hroznými následkami neposlušnosti.

13. a) Aké stavebné dielo nasleduje po stavbe chrámu? b) Ako sa vyjadrí kráľovná zo Šeby, keď uvidí Šalamúnovo kráľovstvo?

¹³ Šalamún teraz uskutočňuje rozsiahle dielo výstavby v celom svojom kráľovstve. Stavia nielen palác pre seba, ale aj opevnené mestá, skladištné mestá, mestá dvojkolesových vozov, mestá pre jazdcov na koňoch a všetko, čo zatúži postaviť. Je to obdobie slávneho blahobytu a mieru, pretože kráľ i ľud pamätajú na uctievanie Jehovu. Aj kráľovná zo Šeby, vzdialenej vyše 1 900 kilometrov, počuje o Šalamúnovom blahobyte a múdrosti a podnikne dlhú, náročnú cestu, aby všetko videla na vlastné oči. Je sklamaná? Vôbec nie, veď priznáva: „Neuverila som ich slovám, kým som neprišla, aby to videli moje vlastné oči; a hľa, nepovedali mi ani polovicu množstva tvojej múdrosti. Prekonal si správu, ktorú som počula. Šťastní sú tvoji muži a šťastní sú títo tvoji sluhovia.“ ​(9:6, 7) Žiadni králi zeme nepredstihnú Šalamúna bohatstvom a múdrosťou. Vládne v Jeruzaleme 40 rokov.

14. Prečo Izrael tak skoro stráca svoju slávu?

¹⁴ Vlády Rechoboáma a Abijaha (10:1–13:22). Tvrdá a utláčajúca vláda Šalamúnovho syna Rechoboáma podnieti desať severných kmeňov na čele s Jeroboámom, aby sa v roku 997 pred n. l. vzbúrili. Ale kňazi a Léviti oboch kráľovstiev sa postavia na stranu Rechoboáma a dajú prednosť vernej oddanosti zmluve o Kráľovstve pred nacionalizmom. Rechoboám čoskoro opustí Jehovov zákon a egyptský kráľ Šišak vpadne do krajiny, prenikne do Jeruzalema a ulúpi z Jehovovho domu jeho poklady. Aké je to smutné, že ani nie o 30 rokov po postavení strácajú tieto nádherne zdobené budovy svoju slávu! Dôvod je jasný: Národ ‚sa správal neverne voči Jehovovi‘. Rechoboám sa včas pokorí, takže Jehova ešte nezničí národ úplne. — 12:2.

15. Aké krvavé boje nasledujú po Rechoboámovej smrti a prečo sa Judsko preukáže lepšie ako Izrael?

¹⁵ Po Rechoboámovej smrti sa stane kráľom jeden z jeho 28 synov, Abijah. Abijahova trojročná vláda sa vyznačuje krvavou vojnou s Izraelom na severe. Proti Judsku stojí dvojnásobná presila, 400 000 bojovníkov proti 800 000 na strane Jeroboáma. V strašných bitkách, ktoré nasledujú, je počet izraelských bojovníkov znížený na menej ako polovicu, je pobitých asi pol milióna ctiteľov teľaťa. Judskí synovia sa preukážu ako lepší, lebo sa opierajú „o Jehovu, Boha svojich predkov“. — 13:18.

16. Ako Jehova vypočuje Asovu naliehavú modlitbu?

¹⁶ Bohabojný kráľ Asa (14:1–16:14). Po Abijahovi nastúpi jeho syn Asa. Asa je obhajcom pravého uctievania. Organizuje ťaženie, ktorým má byť krajina očistená od uctievania obrazov. Ale hľa! Judsko je ohrozené obrovskou vojenskou silou milióna Etiópčanov. Asa sa modlí: „Pomôž nám, ó, Jehova, náš Bože, lebo my sa opierame o teba a v tvojom mene sme prišli proti tomuto zástupu.“ Jehova ho vypočuje a pripraví mu skvelé víťazstvo. — 14:11.

17. Ako je Asa povzbudený k náprave uctievania v Judsku, ale za čo je pokarhaný?

¹⁷ Boží duch prichádza na Azariaha, aby Asovi povedal: „Jehova je s vami, pokiaľ ste vy s ním; a ak ho budete hľadať, dá sa vám nájsť.“ ​(15:2) Asa je veľmi povzbudený a obnovuje uctievanie v Judsku, a ľud uzavrie zmluvu, že kto nebude hľadať Jehovu, má byť usmrtený. Keď však izraelský kráľ Báša stavia prekážky proti prílivu Izraelitov do Judska, Asa sa dopustí ťažkého omylu. Najme si totiž sýrskeho kráľa Ben–hadada, aby bojoval proti Izraelu, namiesto aby hľadal pomoc u Jehovu. Jehova ho za to pokarhá. Ale napriek tomu Asovo srdce bolo „úplné po všetky jeho dni“. (15:17) Umiera v štyridsiatom prvom roku svojej vlády.

18. a) Aké ťaženie podniká Jehošafat v záujme pravého uctievania a s akým výsledkom? b) Ako vedie jeho sobáš takmer k pohrome?

¹⁸ Jehošafatova dobrá vláda (17:1–20:37). Asov syn Jehošafat pokračuje v boji proti uctievaniu obrazov a začína zvláštny vzdelávací program, pri ktorom učitelia cestujú po judských mestách a vyučujú ľud z knihy Jehovovho zákona. Nasleduje čas veľkého blahobytu a pokoja, a Jehošafat ďalej ‚postupuje a rastie vo veľkosti‘.  (17:12) Ale potom sa sobášom spriazni so zlým izraelským kráľom Achabom a ide mu pomôcť v boji proti rastúcej sýrskej moci. Nedbá na Jehovovho proroka Michajaha a sotva si zachráni život, kým Achaba v bitke pri Rámot–gileáde zabijú. Jehovov prorok Jehu karhá Jehošafata, že sa spolčil so zlým Achabom. Potom Jehošafat ustanoví sudcov po celej krajine a poučí ich, aby vykonávali svoje povinnosti v bázni pred Bohom.

19. Ako sa ukáže na vrchole Jehošafatovej vlády, že ide o Boží boj?

¹⁹ Jehošafatova vláda teraz vrcholí. Spojené sily Moába, Ammona a hornatého kraja Seir tiahnu vo veľkom množstve proti Judsku. Ženú sa hore pustatinou En–gedi. Národa sa zmocní strach. Jehošafat a celé Judsko, aj „ich maličkí, ich manželky a ich synovia“, stoja pred Jehovom a hľadajú ho v modlitbe. Jehovov duch prichádza na Lévitu Jachaziela, ktorý volá k zhromaždeným zástupom: „Venujte pozornosť, celé Judsko a obyvatelia Jeruzalema a Kráľ Jehošafat! Tu je to, čo vám povedal Jehova: ‚Nebojte sa, ani sa nepredeste kvôli tomuto veľkému zástupu; lebo boj nie je váš, ale Boží. Zajtra zídite proti nim... Jehova bude s vami.‘“ Judejci vstanú zavčas rána a vyjdú na čele s lévitskými spevákmi. Jehošafat ich povzbudzuje: „Uverte Jehovovi... Uverte jeho prorokom, a majte úspech.“ Speváci radostne vyvyšujú Jehovu, „lebo jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“. (20:13, 15–17, 20, 21) Jehova prejavuje podivuhodným spôsobom svoju milujúcu láskavosť, keď postaví zálohu proti votrelcom, takže sa navzájom zničia. Keď jasajúci Judejci prídu k strážnej veži na pustatine, vidia len mŕtvoly. Naozaj Boží boj! Jehošafat chodí stále verne pred Jehovom až do konca svojej vlády, ktorá trvala 25 rokov.

20. Akými pohromami sa vyznačuje Jehorámova vláda?

²⁰ Zlá vláda Jehoráma, Achaziaha a Ataliah (21:1–23:21). Jehošafatov syn Jehorám začína zle, lebo zabije všetkých svojich bratov. Jehova ho však ušetrí pre svoju zmluvu s Dávidom. Edom sa začína búriť. Eliáš odniekiaľ posiela list, v ktorom varuje Jehoráma, že jeho dom udrie veľkou ranou a že on sám zomrie strašným spôsobom. (21:12–15) V súlade s týmto proroctvom vpadnú do Jeruzalema Filištínci a Arabi a olúpia ho, a kráľ zomrie na odpornú črevnú chorobu po ôsmich rokoch vlády.

21. K akému zlu vedie nadvláda Ataliah v Judsku, ale ako sa Jehojadovi podarí obnoviť trón Dávida?

²¹ Po ňom nastupuje Jehorámov jediný syn, ktorý prežil, Achaziah (Jehoachaz), ale jeho matka Ataliah, dcéra Achaba a Jezábel, ho ovplyvní na zlé. Jeho vláda je po jednom roku násilne prerušená, keď Jehu odstránil nečistotu Achabovho domu. Nato Ataliah zavraždí svojich vnukov a zmocní sa trónu. Ale jeden z Achaziahových synov prežije. Je to jednoročný Joáš, ktorého jeho teta Jehošabat tajne odniesla do Jehovovho domu. Ataliah vládne šesť rokov, a potom manžel Jehošabat, veľkňaz Jehojada, odvážne vezme mladého Joáša a dá ho vyhlásiť za kráľa ako jedného zo „synov Dávida“. Ataliah prichádza do Jehovovho domu, roztrhne si odevy a volá: „Sprisahanie! Sprisahanie!“ Ale nepomôže to. Jehojada ju dá vyviesť z chrámu a usmrtiť. — 23:3, 13–15.

22. Ako Joášova vláda dobre začne, ale zle skončí?

²² Vláda Joáša, Amaciaha a Uzzijaha sa začína dobre, ale končí zle (24:1–26:23). Joáš vládne 40 rokov, a kým žije Jehojada a pôsobí dobrým vplyvom, koná dobro. Ba prejavuje záujem o Jehovov dom a nechá ho obnoviť. Po Jehojadovej smrti však judské kniežatá ovplyvnia Joáša, aby sa odvrátil od Jehovovho uctievania a slúžil posvätným kolom a modlám. Keď Boží duch podnieti Zechariáša, Jehojadovho syna, aby pokarhal kráľa, Joáš dá proroka ukameňovať. Čoskoro nato vpadne do krajiny menšia vojenská sila Sýrčanov, ale oveľa väčšie judské vojsko nie je schopné obrátiť ju späť na útek, pretože „opustili Jehovu, Boha svojich predkov“. (24:24) Teraz povstanú Joášovi vlastní sluhovia a úkladne ho zavraždia.

23. Aký vzor nevernosti nasleduje Amaciah?

²³ Amaciah nastupuje po svojom otcovi Joášovi. Svoju vládu, trvajúcu 29 rokov, začína dobre, ale neskôr stratí Jehovovu priazeň, pretože postaví a uctieva modly Edomčanov. Jehovov prorok ho varuje: „Boh [sa] rozhodol priviesť na teba skazu.“ ​(25:16) Amaciah sa však začína vystatovať a vyzýva Izrael na severe. Podľa Božieho slova utrpí z rúk Izraela pokorujúcu porážku. Po porážke povstanú sprisahanci a usmrtia ho.

24. Ako sa stane Uzzijahova sila jeho slabosťou a s akým výsledkom?

²⁴ Amaciahov syn Uzzijah ide v šľapajach svojho otca. Počas 52 rokov väčšinou vládne dobre a získa slávu ako vojenský génius, ako staviteľ veží a ako ten, kto „má záľubu v poľnohospodárstve“. (26:10) Vyzbrojí vojsko a vybaví ho bojovými strojmi. Jeho sila sa však stane jeho slabosťou. Stáva sa pyšným a opováži sa prevziať kňazskú povinnosť a páli kadidlo v Jehovovom  chráme. Jehova ho za to raní malomocenstvom. Preto musí žiť oddelene, mimo Jehovovho domu a tiež mimo kráľovského domu, kde jeho syn Jotám súdi ľud namiesto neho.

25. Prečo sa darí Jotámovi?

²⁵ Jotám slúži Jehovovi (27:1–9). Na rozdiel od svojho otca, Jotám „nevnikol do Jehovovho chrámu“, ale ‚stále koná to, čo je správne v Jehovových očiach‘. (27:2) Za svojej šestnásťročnej vlády robí veľké stavebné práce a úspešne potlačí vzburu Ammónčanov.

26. Do akej nebývalej hĺbky zla zostúpi Achaz?

²⁶ Zlý kráľ Achaz (28:1–27) Jotámov syn Achaz sa ukáže ako jeden z najhorších z 21 judských kráľov. Ide až do krajnosti, keď obetuje svojich vlastných synov ako zápalné obete pohanským bohom. Preto ho Jehova vydá vojskám Sýrie, Izraela, Edoma a Filištey. Tak Jehova pokorí Judsko, pretože Achaz ‚necháva v Judsku narásť neviazanosť a ľud si tam počína s veľkou nevernosťou voči Jehovovi‘. (28:19) Achaz ide od zlého k ešte horšiemu a obetuje sýrskym bohom, pretože Sýrčania sa v boji ukázali ako silnejší. Zaviera dvere Jehovovho domu a nahrádza uctievanie Jehovu uctievaním pohanských bohov. Achazova vláda končí, nie veľmi skoro, po 16 rokoch.

27. Ako prejaví Ezechiáš horlivosť pre Jehovovo uctievanie?

²⁷ Verný kráľ Ezechiáš (29:1–32:33). Achazov syn Ezechiáš vládne v Jeruzaleme 29 rokov. Začína tým, že opäť otvára dvere Jehovovho domu a nechá ich opraviť. Potom zhromaždí kňazov a Lévitov a dáva im pokyny, aby vyčistili chrám a posvätili ho pre službu Jehovovi. Oznamuje, že chce uzavrieť zmluvu s Jehovom, aby odvrátil jeho planúci hnev. Jehovovo uctievanie opäť pokračuje veľkolepým spôsobom.

28. Akú vynikajúcu slávnosť usporiada Ezechiáš v Jeruzaleme a ako ľudia vyjadria svoju radosť?

²⁸ Plánuje sa vynikajúci pesach, ale pretože nie je dosť času na jeho prípravu v prvom mesiaci, využije sa opatrenie Zákona a pesach sa slávi v druhom mesiaci prvého roku Ezechiášovej vlády. (2. Par. 30:2, 3; 4. Mojž. 9:10, 11) Kráľ pozýva k účasti nielen celé Judsko, ale aj Izrael. Niektorí z Efraima, Manašeho a Zebulúna sa pozvaniu posmievajú, ale iní sa pokoria a prijdú do Jeruzalema spolu s celým Judskom. Po pesachu sa slávi sviatok nekvasených chlebov. Aká radostná je táto sedemdňová slávnosť! Je naozaj taká povzbudzujúca, že celý zbor predĺži slávnosť o ďalších sedem dní. V Jeruzaleme je „veľké plesanie, lebo odo dní izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nebolo v Jeruzaleme nič také“. (2. Par. 30:26) Duchovne obnovený ľud ihneď začína mohutné ťaženie, aby zbavil Judsko a Izrael modlárstva, zatiaľ čo Ezechiáš obnoví vyberanie príspevkov pre Lévitov a na chrámovú službu.

29. Ako Jehova odmení Ezechiášovu úplnú dôveru v neho?

²⁹ Potom vpadne do Judska asýrsky kráľ Senacherib a ohrozuje Jeruzalem. Ezechiáš sa vzchopí, opraví mestské opevnenie a vzdoruje podpichovaniu nepriateľa. Plne dôveruje Jehovovi a neprestajne sa modlí o pomoc. Jehova dramaticky vypočuje túto modlitbu viery. Pošle ‚anjela a vyhladí každého udatného, mocného muža a vodcu a veliteľa v tábore asýrskeho kráľa‘. (32:21) Senacherib sa s hanbou vracia domov. Ani jeho bohovia mu nemôžu pomôcť udržať si prestíž, pretože ho neskôr pri ich oltári zabijú vlastní synovia. (2. Kráľ. 19:7) Jehova zázračne predĺži Ezechiášovi život a on nadobudne veľké bohatstvo a slávu. Pri jeho smrti mu celé Judsko preukáže česť.

30. a) K akému zlu sa obráti Manaše, ale čo nasleduje po jeho pokání? b) Čím sa vyznačuje Amonova krátka vláda?

³⁰ Manaše a Amon vládnu zle (33:1–25). Ezechiášov syn Manaše sa vracia k zlej životnej ceste svojho starého otca Achaza a odstráni všetko dobré, čo sa dosiahlo za Ezechiášovej vlády. Postaví výšiny, vztýči posvätné koly, a navyše obetuje svojich synov falošným bohom. Nakoniec Jehova privedie proti Judsku asýrskeho kráľa a Manaše je odvedený ako zajatec do Babylonu. Tam ľutuje svoje nesprávne skutky. Jehova mu prejaví milosrdenstvo a vráti mu kráľovskú moc. Nato sa snaží vykoreniť démonské uctievanie a obnoviť pravé náboženstvo. Ale keď Manaše po dlhých 55 rokoch vlády umiera, nastúpi na trón jeho syn Amon a opäť sa zhubne zastáva falošného uctievania. Po dvoch rokoch ho usmrtia vlastní sluhovia.

31. Uveď vrcholné udalosti Joziášovej odvážnej vlády.

³¹ Joziášova odvážna vláda (34:1–35:27). Mladučký Joziáš, Amonov syn, sa odvážne snaží obnoviť pravé uctievanie. Dáva strhnúť oltáre Baalov a ryté obrazy a opravuje Jehovov dom, v ktorom sa nájde ‚kniha Jehovovho zákona odovzdaná Mojžišovou rukou‘, nepochybne pôvodný odpis. (34:14) Spravodlivý Joziáš sa však dozvedá, že na krajinu príde nešťastie pre predchádzajúcu nevernosť, nie však za jeho dní.  V osemnástom roku svojej vlády usporiada nádhernú slávnosť pesach. Po vláde trvajúcej 31 rokov Joziáša stihne smrť pri márnom pokuse znemožniť egyptským vojskám prechod krajinou na ceste k Eufratu.

32. Ako štyria poslední králi privedú Judsko ku katastrofálnemu koncu?

³² Jehoachaz, Jehojakim, Jehojachin, Cedekijah a spustošenie Jeruzalema (36:1–23). Zlo posledných štyroch judských kráľov rýchle vedie národ ku katastrofálnemu koncu. Joziášov syn Jehoachaz vládne len tri mesiace; zosadí ho egyptský faraón Necho. Je nahradený svojím bratom Eljákimom, ktorému faraón zmení meno na Jehojakim. Za jeho vlády si Judsko podrobí nová svetová veľmoc, Babylon. (2. Kráľ. 24:1) Keď sa Jehojakim vzbúri, prichádza v roku 618 pred n. l. k Jeruzalemu Nabuchodonozor, aby ho potrestal, ale Jehojakim toho istého roku umiera po 11 rokoch vlády. Nahradí ho jeho osemnásťročný syn Jehojachin. Jehojachin sa vzdá Nabuchodonozorovi po sotva trojmesačnej vláde a je odvedený ako zajatec do Babylonu. Nabuchodonozor teraz dosadí na trón tretieho Joziášovho syna, Jehojachinovho strýka Cedekijaha. Cedekijah vládne zle 11 rokov a odmieta ‚pokoriť sa kvôli prorokovi Jeremiášovi na Jehovovo nariadenie‘. (2. Par. 36:12) Kňazi i ľud šíriacou sa nevernosťou poškvrňujú Jehovov dom.

33. a) Ako sa začína sedemdesiatročné spustošenie, „aby sa splnilo Jehovovo slovo“? b) Aký historický výnos je zaznamenaný v posledných dvoch veršoch Druhej Paralipomenon?

³³ Napokon sa Cedekijah vzbúri proti babylonskému jarmu, ale tentoraz Nabuchodonozor neprejaví nijaké milosrdenstvo. Naplnil sa Jehovov hnev a niet uzdravenia. Jeruzalem padne, jeho chrám je olúpený a spálený a tí, ktorí prežili osemnásťmesačné obliehanie, sú odvedení ako zajatci do Babylonu. Judsko je ponechané v spustnutom stave. A tak práve v tomto roku 607 pred n. l. sa začína spustošenie, „aby sa splnilo Jehovovo slovo z úst Jeremiáša... aby sa naplnilo sedemdesiat rokov“. (36:21) Kronikár sa potom prenesie cez týchto takmer 70 rokov a v posledných dvoch veršoch zaznamenáva Cýrov historický výnos z roku 537 pred n. l. Židovskí zajatci majú byť oslobodení! Jeruzalem opäť povstane!

PREČO JE UŽITOČNÁ

34. Čo zdôrazňuje Ezdrášov výber látky a ako to bolo pre národ užitočné?

³⁴ Druhá Paralipomenon pripája svoje mocné svedectvo k správam iných svedkov o tomto rušnom období medzi rokmi 1037–537 pred n. l. Prináša tiež cenné dodatočné poučenie, aké nenájdeme v iných kanonických historických záznamoch (napríklad v 2. Paralipomenon, v kapitolách 19, 20 a 29 až 31). Ezdráš vyberá látku tak, aby zdôraznil základné a trvalé prvky v dejinách národa: kňazstvo a jeho službu, chrám a zmluvu o kráľovstve. To bolo veľmi užitočné na to, aby si národ udržal nádej na Mesiáša a jeho Kráľovstvo.

35. Aké dôležité myšlienky sú predložené v záverečných veršoch Druhej Paralipomenon?

³⁵ Záverečné verše Druhej Paralipomenon (36:17–23) nezvratne dokazujú splnenie Jeremiáša 25:12 a navyše ukazujú, že sa musí počítať celých 70 rokov od úplného spustošenia krajiny po obnovenie Jehovovho uctievania v Jeruzaleme v roku 537 pred n. l. Toto spustošenie sa teda začína v roku 607 pred n. l. * — Jer. 29:10; 2. Kráľ. 25:1–26; Ezd. 3:1–6.

36. a) Aké mocné napomenutia obsahuje Druhá Paralipomenon? b) Ako posilňujú naše očakávanie Kráľovstva?

³⁶ Druhá Paralipomenon obsahuje mocné napomenutia pre tých, ktorí chodia v kresťanskej viere. Toľko judských kráľov začalo dobre, ale potom nastúpili zlú cestu! Ako dôrazne objasňuje táto historická správa, že úspech závisí od vernosti Bohu! Mali by sme sa preto chrániť, aby sme nepatrili k tým, „čo sa odťahujú na zničenie, ale [k tým], ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive“. (Hebr. 10:39) Aj verný kráľ Ezechiáš spyšnel, keď sa uzdravil z choroby, a len preto, že sa rýchle pokoril, mohol sa vyhnúť Jehovovmu rozhorčeniu. Druhá Paralipomenon velebí Jehovove nádherné vlastnosti a vyvyšuje Božie meno a zvrchovanosť. Všetky dejinné správy sú predložené z hľadiska výlučnej oddanosti Jehovovi. Kladú taktiež dôraz na judskú kráľovskú líniu, a tým posilňujú naše očakávanie, že uvidíme vyvýšenie čistého uctievania pod večným kráľovstvom Ježiša Krista, verne oddaného „syna Dávidovho“. — Mat. 1:1; Sk. 15:16, 17.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]