Biblická kniha číslo 15 — Ezdráš

Pisateľ: Ezdráš

Miesto písania: Jeruzalem

Písanie dokončené: asi 460 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 537 — asi 467 pred n. l.

1. Ktoré proroctvá poskytli uistenie o obnove Jeruzalema?

KONIEC prorokovaných 70 rokov spustošenia Jeruzalema Babylonom sa blížil. Babylon bol síce známy tým, že nikdy neprepúšťal svojich zajatcov, ale Jehovovo slovo sa malo preukázať ako silnejšie než celá babylonská moc. Oslobodenie Jehovovho ľudu bolo v dohľade. Jehovov chrám, ktorý bol zborený, mal byť znovu postavený a Jehovov oltár mal byť opäť miestom pre obete zmierenia. Jeruzalem zasa spozná volanie a chválu pravých ctiteľov Jehovu. Jeremiáš predpovedal dĺžku spustošenia a Izaiáš prorokoval, ako dôjde k oslobodeniu zajatcov. Izaiáš navyše uviedol menom perzského Cýra ako ‚Jehovovho pastiera‘, ktorý strhne pyšný Babylon z jeho postavenia tretej svetovej veľmoci biblických dejín. — Iz. 44:28; 45:1, 2; Jer. 25:12.

2. Kedy a za akých okolností padol Babylon?

² Táto pohroma postihla Babylon v noci 5. októbra roku 539 pred n. l. (podľa gregoriánskeho kalendára), keď babylonský kráľ Balsazár a jeho šľachtici pripíjali svojim démonským bohom. Svoju pohanskú neviazanosť ešte prehĺbili, keď pri opíjaní používali ako poháre sväté nádoby z Jehovovho chrámu. Bolo naozaj vhodné, že v tú noc stál Cýrus za babylonskými hradbami, aby splnil proroctvo.

3. Aké Cýrovo vyhlásenie umožnilo obnovu Jehovovho uctievania presne o 70 rokov od začiatku spustošenia Jeruzalema?

³ Tento rok 539 pred n. l. je kľúčový dátum, to znamená, že v ňom možno zosúladiť tak svetské ako biblické dejiny. V prvom roku svojej vlády v Babylone Cýrus „spôsobil, aby po celej jeho ríši prešlo prevolanie“ oprávňujúce Židov odísť do Jeruzalema a znovu postaviť Jehovov dom. Tento výnos bol zjavne vydaný ku koncu roku 538 pred n. l. alebo začiatkom roku 537 pred n. l. * Verný ostatok prišiel včas späť do Jeruzalema, aby postavil oltár a obetoval prvé obete v „siedmom mesiaci“ ​(tišri, ktorý zodpovedá septembru–októbru) roku 537 pred n. l. — na mesiac presne po sedemdesiatročnom spustošení Judska a Jeruzalema Nabuchodonozorom. — Ezdr. 1:1–3; 3:1–6.

4. a) Aký rámec má Ezdrášova kniha a kto ju napísal? b) Kedy bola Ezdrášova kniha napísaná a aké obdobie zahrnuje?

⁴ Obnova! To je rámec Ezdrášovej knihy. Používanie prvej osoby „ja“ v rozprávaní od 7. kapitoly, verša 27, do 9. kapitoly jasne ukazuje, že pisateľom bol Ezdráš. Ako „zručný odpisovač v Mojžišovom zákone“ a muž praktickej viery, ktorý „pripravil svoje srdce, aby hľadal rady v Jehovovom zákone a konal tak a aby vyučoval“, bol Ezdráš mimoriadne vhodný na zaznamenanie týchto udalostí, takisto ako predtým na spísanie knihy Paralipomenon. (Ezdr. 7:6, 10) Ezdrášova kniha je pokračovaním Paralipomenon, a tak sa všeobecne predpokladá, že bola napísaná v tom istom čase, asi roku 460 pred n. l. Zahrnuje 70 rokov odvtedy, ako boli Židia zlomeným, rozptýleným národom, označovaným ako „synovia smrti“, až po dokončenie druhého chrámu a očistenie kňazstva po Ezdrášovom návrate do Jeruzalema. — Ezdr. 1:1; 7:7; 10:17; Žalm 102:20, poznámka pod čiarou v Rbi8.

5. Aký vzťah má Ezdrášova kniha ku knihe Nehemiáš a v akých jazykoch bola napísaná?

⁵ Hebrejské meno Ezdráš znamená „pomoc“. Knihy Ezdráš a Nehemiáš boli pôvodne jedným zvitkom. (Neh. 3:32, poznámka pod čiarou v Rbi8) Židia neskôr tento zvitok rozdelili a nazvali ho Prvá a Druhá Ezdrášova. Moderné hebrejské Biblie nazývajú tieto dve knihy Ezdráš a Nehemiáš, ako to robia aj iné súčasné Biblie. Časť Ezdrášovej knihy (4:8–6:18 a 7:12–26) bola napísaná v aramejčine a zvyšok v hebrejčine, lebo Ezdráš ovládal oba jazyky.

6. Čo dosvedčuje presnosť Ezdrášovej knihy?

⁶ Väčšina bádateľov dnes uznáva presnosť Ezdrášovej knihy. W. F. Albright píše v diele The Bible After Twenty Years of Archaeology (Biblia po dvadsiatich rokoch archeológie) o kanonicite Ezdrášovej knihy: „Archeologické údaje tak dokázali nad každú pochybnosť skutočnú pôvodnosť  kníh Jeremiáša a Ezechiela, Ezdráša a Nehemiáša; potvrdili tradičný obraz udalostí aj ich poradie.“

7. Z čoho vidno, že Ezdrášova kniha je naozaj časťou božského záznamu?

⁷ Pisatelia Kresťanských gréckych písiem Ezdrášovu knihu necitujú ani sa na ňu priamo neodvolávajú, a predsa niet dôvodu pochybovať o jej mieste v biblickom kánone. Prináša záznam o Jehovovom zaobchádzaní so Židmi až do doby zostavenia hebrejského zoznamu, čo bola práca, ktorú podľa židovskej tradície z veľkej časti urobil Ezdráš. Navyše Ezdrášova kniha potvrdzuje pravdivosť všetkých proroctiev o obnove, a tak dokazuje, že je skutočne nedeliteľnou časťou božského záznamu, s ktorým je v úplnom súlade. Okrem toho vyvyšuje čisté uctievanie a posväcuje veľké meno Boha Jehovu.

OBSAH EZDRÁŠA

8. Opíš sled udalostí vedúcich k ukončeniu 70 rokov spustošenia.

⁸ Ostatok sa vracia (1:1–3:6). Jehova podnecuje ducha perzského kráľa Cýra, aby vydal výnos pre Židov, že sa môžu vrátiť a postaviť Jehovov dom v Jeruzaleme. Nalieha na tých Židov, ktorí zostávajú v Babylone, aby štedro prispeli na výstavbu a zariadi, aby vracajúci sa Židia zobrali späť náčinie pôvodného chrámu. Vodca z kráľovského kmeňa Júda, potomok kráľa Dávida, Zorobábel (Šešbaccar), je určený za miestodržiteľa, aby viedol prepustených a Ješua (Jozua) je veľkňazom. (Ezdr. 1:8; 5:2; Zech. 3:1) Ostatok, ktorý tvorilo 42 360 verných Jehovových služobníkov vrátane mužov, žien a detí, podniká dlhú cestu. V siedmom mesiaci podľa židovského kalendára sa usadia vo svojich mestách a potom sa zhromaždia v Jeruzaleme, aby obetovali obete na mieste chrámového oltára a na jeseň roku 537 pred n. l. slávili sviatok prístreškov. Tak sa v presne stanovenom čase končí sedemdesiatročné spustošenie. *

9. Ako sa začína chrámové dielo, čo sa však stane v nasledujúcich rokoch?

⁹ Obnova chrámu (3:7–6:22). Je zhromaždený stavebný materiál a v druhom roku po návrate je položený základ Jehovovho chrámu za výkrikov radosti a za plaču starších mužov, ktorí si pamätajú bývalý Jehovov dom. Ľudia v susedstve, protivníci, ponúkajú pomoc pri stavbe a hovoria, že hľadajú toho istého Boha, ale židovský ostatok rozhodne odmietne akékoľvek spolčovanie sa s nimi. Protivníci sa stále snažia oslabiť Židov, zobrať im odvahu a prekaziť ich prácu, a to po celý čas od vlády Cýra až po vládu Dária. Napokon v dňoch „Artaxerxa“ ​(nazývaného Bardija alebo možno mág Gaumata, 522 pred n. l.) je práca na základe kráľovského príkazu násilne zastavená. Tento zákaz trvá až do „druhého roku vlády perzského kráľa Dária“ v roku 520 pred n. l., čo je viac ako 15 rokov od položenia základu. — 4:4–7, 24.

10. a) Ako súvisí povzbudenie zo strany Božích prorokov s kráľovým príkazom o dokončení diela? b) Akou radosťou sa vyznačuje zasvätenie druhého chrámu?

¹⁰ Teraz Jehova posiela svojich prorokov Haggea a Zechariáša, aby povzbudili Zorobábela a Ješuu, a Židia sa s obnovenou horlivosťou pustia do stavebných prác. Protivníci sa opäť sťažujú kráľovi, ale dielo pokračuje s nezmenšenou silou. Dárius I. (Hystaspis) sa odvoláva na pôvodný Cýrov výnos a prikazuje, aby dielo nerušene pokračovalo. Protivníkom dokonca nariaďuje, aby boli pri stavbe nápomocní tým, že zaobstarajú materiál. Stavbári sú neprestajne povzbudzovaní Jehovovými prorokmi a stavbu dokončia za necelých päť rokov. Je to v mesiaci adar v šiestom roku Dária čiže na jar roku 515 pred n. l. Celá stavba trvala asi 20 rokov. (6:14, 15) Boží dom je teraz s veľkou radosťou a s patričnými obeťami zasvätený. Potom ľud slávi pesach a nato ‚sedem dní s plesaním slávi sviatok nekvasených chlebov‘. (6:22) Naozaj, radosť a plesanie sú znakom zasvätenia tohto druhého chrámu na Jehovovu chválu.

11. Ako kráľ dá Ezdrášovi „všetko, o čo žiada“, a ako na to Ezdráš reaguje?

¹¹ Ezdráš sa vracia do Jeruzalema (7:1–8:36). Uplynie takmer 50 rokov, takže sme v roku 468 pred n. l., v siedmom roku perzského kráľa Artaxerxa (známeho ako Longimanus, pretože mal pravú ruku dlhšiu ako ľavú). Kráľ dá zručnému odpisovačovi Ezdrášovi ‚všetko, o čo žiada‘ na cestu do Jeruzalema, aby tam poskytol veľmi potrebnú pomoc. (7:6) Keď mu kráľ zverí toto poslanie, povzbudí Židov, aby išli s Ezdrášom, a venuje mu strieborné a zlaté nádoby na použitie v chráme a zásoby pšenice, vína, oleja a soli. Kňazov a chrámových robotníkov oslobodí od daní. Kráľ urobí Ezdráša zodpovedným za vyučovanie ľudu a vyhlasuje, že je trestným skutkom, ak sa niekto nebude držať Jehovovho zákona a zákona kráľa. Ezdráš, vďačný Jehovovi za tento prejav jeho milujúcej láskavosti prostredníctvom kráľa, okamžite koná podľa poverenia.

12. Ako Jehova ukáže, že je s Ezdrášovou skupinou počas celej cesty?

¹² Odteraz začína Ezdráš svoju správu očitého svedka a píše v prvej osobe. Zhromaždí vracajúcich sa Židov pri rieke Ahave k záverečným pokynom a pripojí niekoľko Lévitov ku skupine asi 1 500 dospelých mužov, ktorí sa už zhromaždili.  Ezdráš si uvedomuje nebezpečenstvo cesty, ktorá sa má podniknúť, ale nežiada kráľa o ozbrojený sprievod, aby to azda niekto nechápal ako nedostatok viery v Jehovu. Namiesto toho vyhlási pôst a vedie tábor v úpenlivej prosbe k Bohu. Táto modlitba je vypočutá a Jehovova ruka je nad nimi počas celej tej dlhej cesty. Tak môžu priniesť svoje poklady (v hodnote vyše 43 miliónov dolárov v dnešnej mene) bezpečne do Jehovovho domu v Jeruzaleme. — 8:26, 27, poznámky pod čiarou v Rbi8.

13. Čo urobí Ezdráš, aby odstránil nečistotu medzi Židmi?

¹³ Očistenie kňazstva (9:1–10:44). Ale nie všetko sa počas 69 rokov pobytu v obnovenej krajine darilo. Ezdráš sa dopočuje o znepokojujúcich pomeroch, že sa ľud, kňazi a Léviti ženia s pohanskými Kanaančankami. Verného Ezdráša to ohromí. Na modlitbe predloží vec Jehovovi. Ľud vyzná svoje previnenie a žiada Ezdráša, aby ‚bol silný a konal‘. (10:4) Ezdráš nariadi Židom, aby prepustili cudzozemské manželky, ktoré si vzali v neposlušnosti voči Božiemu zákonu, a nečistota je asi počas troch mesiacov odstránená. — 10:10–12, 16, 17.

PREČO JE UŽITOČNÁ

14. Čo ukazuje Ezdrášova kniha vzhľadom na Jehovove proroctvá?

¹⁴ Ezdrášova kniha je užitočná v prvom rade preto, že ukazuje neomylnú presnosť, s akou sa spĺňajú Jehovove proroctvá. Jeremiáš, ktorý tak presne predpovedal spustošenie Jeruzalema, predpovedal taktiež jeho obnovu po 70 rokoch. (Jer. 29:10) Presne v stanovenom čase Jehova prejavil svoju milujúcu láskavosť a uviedol svoj ľud, verný ostatok, opäť do Zasľúbenej krajiny, aby vykonával pravé uctievanie.

15. a) Ako slúžil obnovený chrám Jehovovmu predsavzatiu? b) V čom mu chýbala sláva prvého chrámu?

¹⁵ Obnovený chrám opäť vyzdvihol Jehovovo uctievanie medzi jeho ľudom a stál ako svedectvo, že Boh podivuhodne a milosrdne žehná tým, ktorí sa k nemu obracajú s túžbou po pravom uctievaní. Hoci mu chýbala sláva Šalamúnovho chrámu, predsa slúžil svojmu účelu v súlade s Božou vôľou. Materiálnou nádherou sa už nevyznačoval. Bol tiež chudobnejší na duchovné poklady, pretože okrem iného mu chýbala truhla zmluvy. * Zasvätenie Zorobábelovho chrámu sa taktiež nedalo porovnať so zasvätením chrámu v dobe Šalamúna. Obete dobytka a oviec netvorili ani jedno percento obetí pri Šalamúnovom chráme. Ani sláva, podobná oblaku, nenaplnila neskorší dom, ako to bolo pri predošlom chráme, ani nezostúpil oheň od Jehovu, aby strávil zápalné obete. Oba chrámy však slúžili dôležitému účelu, aby bolo vyvýšené uctievanie Jehovu, pravého Boha.

16. Aký iný chrám slávou predstihne všetky pozemské chrámy?

¹⁶ Chrám vybudovaný Zorobábelom, svätostánok postavený Mojžišom a chrámy vystavané Šalamúnom a Herodesom, spolu s ich charakteristickými znakmi, boli predobrazom. Predstavovali ‚pravý stan, ktorý postavil Jehova, a nie človek‘. (Hebr. 8:2) Tento duchovný chrám je prostriedkom, ktorý nám umožňuje pristupovať k Jehovovi a uctievať ho na základe Kristovej uzmierujúcej obete. (Hebr. 9:2–10, 23) Nič neprekoná slávou Jehovov veľký duchovný chrám, jeho krása je neporovnateľná, nič nie je žiadúcejšie; jeho nádhera nevädne a prevyšuje akúkoľvek materiálnu stavbu.

17. Aké cenné poučenia môžeme nájsť v Ezdrášovej knihe?

¹⁷ Ezdrášova kniha obsahuje poučenia, ktoré dnes majú pre kresťanov najvyššiu cenu. Čítame v nej, ako Jehovov ľud ochotne dával dary pre Božie dielo. (Ezdr. 2:68; 2. Kor. 9:7) Sme povzbudení poznaním, že Jehova robí nezlyhávajúce opatrenia pre zhromaždenia na jeho chválu a že ich žehná. (Ezdr. 6:16, 22) Vidíme vynikajúci príklad v Netinejcoch a iných veriacich cudzincoch, ako idú s ostatkom, aby z celého srdca podporovali Jehovovo uctievanie. (2:43, 55) Uvažujme aj o pokornom pokání ľudu, keď bol varovaný pred nesprávnym konaním, lebo uzavieral sobáše s pohanskými susedmi. (10:2–4) Zlé spoločenstvo Boh neschvaľoval. (9:14, 15) Jeho schválenie a požehnanie priniesla len radostná horlivosť v jeho diele. — 6:14, 21, 22.

18. Prečo bola obnova Jehovovho ľudu dôležitým krokom k príchodu Mesiáša, Kráľa?

¹⁸ Kráľ už síce nesedel na Jehovovom tróne v Jeruzaleme, ale obnova vzbudila očakávanie, že Jehova v patričnom čase privedie svojho sľúbeného Kráľa z Dávidovej línie. Obnovený národ mohol teraz strážiť sväté Božie výroky a uctievanie Boha až do času, keď sa objaví Mesiáš. Keby tento ostatok nekonal vo viere a nevrátil sa do svojej krajiny, ku komu by asi Mesiáš prišiel? Udalosti opisované v Ezdrášovej knihe sú naozaj dôležitou časťou dejín vedúcich k príchodu Mesiáša a Kráľa. Celá kniha je veľmi užitočná na naše dnešné štúdium.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]