Biblická kniha číslo 17 — Ester

Pisateľ: Mardocheus

Miesta písania: Šušan, Elám

Písanie dokončené: asi 475 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 493 — asi 475 pred n. l.

1. Aký príbeh sa rozvíja v knihe Ester?

JEDNODUCHO povedané, je to príbeh perzského kráľa Ahasvera, niektorými považovaného za Xerxa I., ktorého neposlušnú manželku Vašti nahradila Židovka Ester, sesternica Mardochea. Háman Agagský plánuje smrť Mardochea a všetkých Židov, ale je obesený na svoj vlastný kôl, kým Mardocheus je povýšený na ministerského predsedu a Židia sú oslobodení.

2. a) Prečo niektorí spochybňujú inšpirovanosť knihy? b) V akej podobe sa v nej nachádza Božie meno?

² Niektorí však chcú tvrdiť, že kniha Ester nie je inšpirovaná ani užitočná, ale že je iba krásnou legendou. Svoje tvrdenia zakladajú na tom, že v knihe sa neobjavuje Božie meno. Je síce pravda, že sa tu o Bohu priamo nehovorí, ale v hebrejskom texte sú štyri miesta, kde sa tetragramaton vyskytuje v akrostichu, lebo začiatočné písmená štyroch po sebe idúcich slov sú JHVH (hebrejsky יהוה) čiže Jehova. Tieto začiatočné písmená boli zvlášť vyznačené najmenej v troch starých hebrejských rukopisoch a aj masora ich zdôrazňuje červenými písmenami. V Ester 7:5 je zrejme taktiež akrostich božského výroku „Preukážem, že som“. — Pozri poznámky pod čiarou k Ester 1:20; 5:4, 13; 7:7, a tiež k 7:5 v Rbi8.

3. Ktoré udalosti poukazujú na vieru v Boha a na modlitbu a ktoré udalosti svedčia o tom, že záležitosti riadil Boh?

³ Z celej správy je úplne jasné, že Mardocheus uznával a tiež poslúchal Jehovov zákon. Odmietol klaňať sa pred mužom, ktorý bol pravdepodobne Amalekita, pretože Boh určil Amalekitov na vyhladenie. (Ester 3:1, 5; 5. Mojž. 25:19; 1. Sam. 15:3) Mardocheov výrok v Ester 4:14 ukazuje, že očakával oslobodenie od Jehovu a že veril v božské riadenie celého behu udalostí. Dôveru Ester v Boha vidno zo skutočnosti, že sa s ostatnými Židmi po tri dni postila, kým sa odobrala ku kráľovi. (Ester 4:16) Boh naozaj riadil udalosti.  Vidno to z toho, že Ester našla priazeň v očiach Hegaja, strážcu žien, i z toho, že kráľ v bezsennej noci požiadal o knihu záznamov a zistil, že Mardocheus nebol odmenený za svoj skorší dobrý skutok. (Ester 2:8, 9; 6:1–3; porovnaj Príslovia 21:1.) V slovách „záležitosti pôstov a ich kriku o pomoc“ sa nepochybne hovorí o modlitbe. — Ester 9:31.

4. Čo potvrdzuje, že kniha Ester je vierohodná a pravdivá?

⁴ Veľa skutočností potvrdzuje, že správa je vierohodná a pravdivá. Židia túto knihu uznávali a nazývali ju jednoducho Megilla, čo znamená „zväzok; zvitok“. Je zrejmé, že do hebrejského kánonu ju zahrnul Ezdráš, ktorý by bol istotne zavrhol nejaký vymyslený príbeh. Židia až dodnes zachovávajú sviatok purim čiže lósov na oslavu veľkého oslobodenia, ku ktorému došlo za života Ester. Kniha živo opisuje perzské obyčaje a zvyky, a to v súlade so skutočnosťami, ktoré poznáme z histórie a z archeologických objavov. Je v nej napríklad presne opísaný spôsob pocty, ktorú Peržania vzdávali človeku. (6:8) Archeologické vykopávky odhalili, že opis kráľovského paláca, ako ho uvádza kniha Ester, je presný do najmenších podrobností. * — 5:1, 2.

5. Ktoré presné údaje dávajú správe v Ester znak pravosti a ktorému obdobiu zodpovedá jej jazyk?

⁵ Táto presnosť je zrejmá aj zo samotnej správy, ktorá starostlivo uvádza mená dvorných úradníkov a slúžiacich, a dokonca aj mená desiatich Hámanových synov. Rodovú líniu Mardochea a Ester môžeme sledovať až ku Kišovi z kmeňa Benjamin. (2:5–7) Sú tu odkazy na úradné záznamy perzskej vlády. (2:23; 6:1; 10:2) Kniha je písaná neskoršou hebrejčinou s mnohými pridanými perzskými a aramejskými slovami a výrazmi. Jej sloh sa podobá slohu kníh Paralipomenon, Ezdráš a Nehemiáš a tak celkom zodpovedá dobe, v ktorej bola napísaná.

6. a) Ktoré časové obdobie kniha zahŕňa? b) Aké dôkazy máme o pisateľovi a o mieste a dobe písania?

⁶ Prevláda názor, že udalosti knihy Ester patria do doby, keď bola mocná perzská ríša na svojom vrchole, a že sa odohrávajú počas asi osemnástich rokov vlády Ahasvera (Xerxes I.). Grécke, perzské a babylonské zdroje dokazujú, že toto obdobie siahalo až do roku 475 pred n. l. * Pisateľom knihy bol najpravdepodobnejšie Mardocheus, očitý svedok a hlavná postava záznamu. Zo správy, ktorá sa zmieňuje aj o dôverných podrobnostiach, je zjavné, že pisateľ prežíval tieto udalosti v paláci v Šušane. * O Mardocheovi síce nehovorí žiadna iná biblická kniha, ale niet pochýb o tom, že bol skutočnou historickou postavou. Je zaujímavé, že sa našiel nedatovaný klinový text opísaný nemeckým vedcom A. Ungnadom, ktorý sa podľa jeho vyjadrenia zmieňuje o Mardukovi (Mardocheovi?) ako o vysokom úradníkovi na dvore v Susa (Šušan) za vlády Xerxa I. * Práve tu v Šušane Mardocheus nepochybne dokončil záznam o udalostiach knihy Ester ihneď potom, ako sa odohrali, totiž asi v roku 475 pred n. l.

OBSAH KNIHY ESTER

7. Aká kríza nastáva pri Ahasverovej hostine a čo preto urobí kráľ?

⁷ Kráľovná Vašti zosadená (1:1–22). Je tretí rok Ahasverovej vlády. Kráľ robí pre úradníkov svojej ríše veľkú hostinu a počas 180 dní im ukazuje bohatstvo a slávu svojho kráľovstva. Potom nasleduje veľkolepá sedemdňová hostina pre všetok ľud v Šušane. V tom istom čase kráľovná Vašti robí hostinu pre ženy. Kráľ sa chváli svojím bohatstvom a slávou a potom, rozveselený vínom, povoláva Vašti, aby ukázala ľudu a kniežatám svoju krásu. Kráľovná Vašti odmieta. Na radu dvorných úradníkov, ktorí poukazujú na to, že týmto zlým príkladom môže kráľ stratiť vážnosť v celej ríši, Ahasver zosadí Vašti z postavenia kráľovnej. Vydá výnos, ktorým vyzýva všetky manželky, aby ‚vzdali česť svojim majiteľom‘ a aby si každý manžel „stále počínal ako knieža v svojom dome“. — 1:20, 22.

8. a) Aké udalosti vedú k tomu, že sa Ester stane kráľovnou? b) Aký úklad odhalí Mardocheus a aký záznam sa o tom urobí?

⁸ Ester sa stáva kráľovnou (2:1–23). Neskôr kráľ ustanoví úradníkov, ktorí majú vyhľadať najkrajšie panny zo všetkých 127 provincií ríše a priviesť ich do Šušanu. Tam sa majú všetky podrobiť kúre, ktorá má prispieť k ich kráse, aby sa potom mohli predstaviť kráľovi. Medzi vybranými mladými ženami je aj Ester. Ester je židovské osirotené dievča ‚peknej postavy a krásneho vzhľadu‘, ktorú vychovával jej bratranec Mardocheus, úradník v Šušane. (2:7) Esterine židovské meno Hadasa znamená „myrta“. Hegajovi, strážcovi žien, sa Ester páči a venuje jej mimoriadnu starostlivosť. Nikto nevie, že je Židovka, lebo Mardocheus jej prikázal, aby to zatajila. Mladé  ženy sú postupne privádzané ku kráľovi. Kráľ si vyberá Ester ako novú kráľovnú a na oslavu jej korunovácie robí hostinu. Krátko nato Mardocheus počuje o sprisahaní, ktoré má viesť k zavraždeniu kráľa, a povie Ester, aby to kráľovi oznámila „v Mardocheovom mene“. (2:22) Úklad je odhalený, sprisahanci sú obesení, a všetko sa zaznamenáva do kráľovských kroník.

9. Čím Mardocheus vyvolá Hámanov hnev a aký kráľovský výnos proti Židom Háman získa?

⁹ Hámanovo sprisahanie (3:1–5:14). Uplynú asi štyri roky. Háman, zrejme potomok amalekitského kráľa Agaga, ktorého zabil Samuel, sa stáva ministerským predsedom. (1. Sam. 15:33) Kráľ ho povyšuje a prikazuje všetkým svojim služobníkom, aby sa klaňali Hámanovi v kráľovskej bráne. To sa týka i Mardochea. Mardocheus to však odmieta a tým dáva kráľovým služobníkom najavo, že je Žid. (Porovnaj 2. Mojžišovu 17:14, 16.) Hámana napĺňa hnev, a keď zistí, že Mardocheus je Žid, vidí v tom veľkú príležitosť, ako sa raz navždy zbaviť Mardochea i všetkých Židov. Hádže sa lós (pur) na určenie vhodného dňa na ich vyhladenie. Háman využíva svoju priazeň u kráľa a domáha sa nezákonného postupu proti Židom. Žiada, aby bol vydaný písomný príkaz na ich zničenie. Na financovanie ich pobitia Háman ponúka príspevok 10 000 strieborných talentov (čo zodpovedá asi 66 miliónom dolárov). Kráľ súhlasí, a písomné príkazy určujúce trinásty deň mesiaca adara ako deň vyhladenia Židov, zapečatené kráľovým prsteňom, sú rozposlané po celej ríši.

10. Ako Mardocheus a Ester postupujú s vierou v Jehovovu moc?

¹⁰ Mardocheus a všetci Židia smútia vo vrecovine a popole, keď počujú o tomto zákone. Všade je „pôst a plač a nárek“. (Ester 4:3) Keď sa Ester od Mardochea dozvie o situácii Židov, najprv váha zasiahnuť. Smrť je trestom pre toho, kto sa objaví pred kráľom bez pozvania. Mardocheus však prejavuje vieru v Jehovovu moc a vyhlasuje, že keď Ester sklame, aj tak zomrie a oslobodenie „povstane pre Židov z iného miesta“. Či nie je možné, že Ester sa stala kráľovnou práve „pre čas, ako je tento“? (4:14) V tejto ťažkej situácii Ester súhlasí, že nasadí svoj život, a všetci Židia v Šušane sa s ňou postia počas troch dní.

11. Ako Ester využíva svoju priazeň u kráľa, ale čo snuje Háman proti Mardocheovi?

¹¹ Potom sa Ester objavuje pred kráľom odetá najkrajším kráľovským rúchom. Získava priazeň v jeho očiach a on k nej vystrie svoje zlaté žezlo. Jej život je uchránený. Teraz pozýva kráľa a Hámana na hostinu. Počas hostiny ju kráľ vyzýva, aby oznámila svoju prosebnú žiadosť a uisťuje ju, že bude splnená až „do polovice kráľovstva“, načo Ester oboch pozýva na ďalšiu hostinu nasledujúceho dňa. (5:6) Háman vychádza rozradostnený. Ale v kráľovskej bráne je Mardocheus! Ani teraz mu nevzdáva česť a netrasie sa pred ním. Hámanova radosť sa mení na hnev. Jeho manželka a priatelia navrhujú, aby dal postaviť kôl vysoký 50 lakťov (22 metrov) a aby si vyžiadal od kráľa povolenie obesiť naň Mardochea. Háman dáva kôl hneď postaviť.

12. Následkom akého zvratu udalostí Ahasver povyšuje Mardochea a ponižuje Hámana?

¹² Situácia sa mení (6:1–7:10). V tú noc kráľ nemôže spať. Dá si priniesť knihu záznamov, aby mu z nej čítali a zisťuje, že neodmenil Mardochea za to, že mu záchránil život. Neskôr sa kráľ pýta, kto je na nádvorí. Je to Háman, ktorý si prišiel vyžiadať od kráľa povolenie usmrtiť Mardochea. Kráľ sa Hámana pýta, ako má byť poctený ten, kto sa kráľovi páči. Háman si myslí, že kráľ má na mysli jeho, a preto navrhuje mimoriadne pocty. Kráľ mu však prikazuje: „Urob tak Židovi Mardocheovi“! (6:10) Háman nemá inú možnosť ako obliecť Mardochea do kráľovskej nádhery, posadiť ho na kráľovho koňa, vodiť ho po verejnom priestranstve a volať pred ním. Háman sa ponáhľa domov pokorený a zarmútený. Jeho manželka a priatelia mu nemôžu dať nijakú útechu. Háman je zrejme odsúdený na záhubu.

13. Čo odhaľuje Ester na hostine a aký osudný následok to má pre Hámana?

¹³ Prichádza čas, aby sa Háman zúčastnil hostiny s kráľom a Ester. Kráľovná vyhlasuje, že ona a jej ľud boli predaní na vyhladenie. Kto sa opovážil spáchať také zlo? Ester odpovedá: „Ten muž, ten protivník a nepriateľ, je tento zlý Háman.“ ​(7:6) Kráľ v hneve vstane a vyjde do záhrady. Háman zostane s kráľovnou sám a naliehavo prosí o život. Kráľ sa vracia, vidí Hámana na ležadle kráľovnej a ešte viac sa rozzúri. Neodkladne prikazuje, aby bol Háman obesený na kôl, ktorý pripravil pre Mardochea. — Žalm 7:16.

14. Ako kráľ odmeňuje Ester a Mardochea a aký písomný výnos vydáva v prospech Židov?

¹⁴ Mardocheus povýšený, Židia oslobodení (8:1–10:3). Kráľ dáva Ester všetok Hámanov majetok. Ester oznamuje Ahasverovi svoje príbuzenstvo s Mardocheom. Kráľ ho povýši do postavenia, ktoré predtým zastával Háman a dá mu kráľovský pečatný prsteň. Ester opäť nasadzuje svoj život a predstúpi pred kráľa so žiadosťou, aby bol zrušený písomný výnos o vyhladení  Židov. Ale „zákony Perzie a Médie“ nemôžu byť zrušené. (1:19) Kráľ preto dáva Ester a Mardocheovi právo napísať nový zákon a zapečatiť ho kráľovským prsteňom. Toto písomné nariadenie, ktoré je rozposlané po celej krajine takisto ako prvé, dáva Židom právo, „aby sa zhromaždili a zastali sa svojich duší, aby vyhladili a zabili a zničili všetku silu ľudu v správnej oblasti, ktorá im prejavuje napriateľstvo, malých i ženy, a aby vydrancovali ich korisť“, a to v tom istom dni, keď nadobudne platnosť zákon Hámana. — 8:11.

15. a) Aký je výsledok boja a aký sviatok ustanovuje Mardocheus? b) Do akého postavenia je povýšený Mardocheus a na čo používa túto autoritu?

¹⁵ Keď nastáva určený deň, 13. adar, nikto nemôže pred Židmi obstáť. Na naliehavú prosbu Ester kráľ povoľuje, aby v Šušane pokračoval boj i štrnásteho dňa. V celej ríši je zabitých spolu 75 000 nepriateľov Židov. Na hrade v Šušane je zabitých ďalších 810. Medzi nimi je desať Hámanových synov, ktorí sú zabití prvý deň a na druhý deň sú obesení na koly. K drancovaniu však nedôjde. Nasledujúci deň, 15. adara, je odpočinok a Židia začínajú hodovať a radovať sa. Mardocheus dáva Židom písomné pokyny, aby zachovávali tento sviatok „Pur čiže Lós“ každý rok 14. a 15. adara, a robia to až dodnes. (9:24) Mardocheus je v kráľovstve vyvýšený, má postavenie druhého po kráľovi Ahasverovi ‚pre dobro svojho ľudu a hovorí o pokoji celému ich potomstvu‘. — 10:3.

PREČO JE UŽITOČNÁ

16. Aké božské zásady a cenný vzor nachádzajú kresťania v knihe Ester?

¹⁶ Hoci žiaden iný pisateľ Biblie z knihy Ester priamo necituje, táto kniha je v úplnom súlade s ostatnými inšpirovanými knihami Biblie. Navyše obsahuje niektoré nádherné znázornenia biblických zásad, ktoré sú neskôr vyjadrené v Kresťanských gréckych písmach a platia pre Jehovových ctiteľov všetkých čias. Štúdium nasledujúcich pasáží nielenže ukáže, že je to tak, ale pomôže tiež budovať kresťanskú vieru: Ester 4:5 — Filipanom 2:4; Ester 9:22 — Galaťanom 2:10. Obvinenia proti Židom, že neposlúchajú kráľovské zákony, sa podobá obvineniu vyslovenému proti prvým kresťanom. (Ester 3:8, 9; Sk. 16:21; 25:7) Jehovovi verní služobníci nebojácne čelia týmto obvineniam a podľa nádherného príkladu Mardochea, Ester a ich židovských druhov sa v modlitbách spoliehajú na to, že Boh má moc ich oslobodiť. — Ester 4:16; 5:1, 2; 7:3–6; 8:3–6; 9:1, 2.

17. Ako dal Mardocheus a Ester príklad správneho počínania, pokiaľ ide o podriadenosť Bohu a „nadriadeným vrchnostiam“?

¹⁷ Ako kresťania by sme si nemali myslieť, že sa naša situácia líši od situácie Mardochea a Ester. Aj my žijeme pod „nadriadenými vrchnosťami“ v cudzom svete. Nech žijeme v ktorejkoľvek krajine, túžime byť občanmi, ktorí dodržiavajú zákony, ale pritom chceme nájsť správnu hranicu medzi ‚splácaním cézarových vecí cézarovi, ale Božích vecí Bohu‘. (Rim. 13:1; Luk. 20:25) Ministerský predseda Mardocheus a kráľovná Ester sú dobrými príkladmi oddanosti a poslušnosti vo svetských povinostiach. (Ester 2:21–23; 6:2, 3, 10; 8:1, 2; 10:2) Mardocheus však nebojácne určuje hranicu, pokiaľ ide o poslušnosť kráľovskému príkazu hlboko sa klaňať opovrhnutiahodnému Hámanovi Agagskému. Navyše sa postaral o to, aby sa našiel zákonný spôsob ako napraviť situáciu, ktorú spôsobil Háman, keď zosnoval zničenie Židov. — 3:1–4; 5:9; 4:6–8.

18. a) Čo dokazuje, že kniha Ester je ‚inšpirovaná Bohom a užitočná‘? b) Ako povzbudzuje k obrane záujmov Božieho kráľovstva?

¹⁸ Všetky dôkazy svedčia o tom, že kniha Ester je časťou Svätej Biblie, ‚inšpirovanej Bohom a užitočnej‘. Aj keď v nej nie je priama zmienka o Bohu či o jeho mene, dáva nám príklad rýdzej viery. Mardocheus a Ester neboli len výplodmi fantázie dajakého rozprávača, ale boli to skutoční služobníci Boha Jehovu, ľudia, ktorí úplne dôverovali Jehovovej moci zachraňovať. Hoci žili pod „nadriadenými vrchnosťami“ v cudzej krajine, používali všetky zákonné prostriedky na obhajobu záujmov Božieho ľudu a jeho uctievania. Dnes môžeme nasledovať ich príklad pri „obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva“ o Božom oslobodzujúcom kráľovstve. — Fil. 1:7.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]