Biblická kniha číslo 18 — Jób

Pisateľ: Mojžiš

Miesto písania: pustatina

Písanie dokončené: asi 1473 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: vyše 140 rokov, medzi rokmi 1657 a 1473 pred n. l.

1. Čo znamená Jóbovo meno a na aké otázky odpovedá kniha Jób?

JEDNA z najstarších kníh inšpirovaných Písiem! Kniha, ktorá sa teší veľkej vážnosti a z ktorej sa často cituje, a predsa jej ľudia tak málo rozumejú! Prečo bola napísaná a akú cenu má pre nás dnes? Odpoveď naznačuje význam Jóbovho mena: „predmet nepriateľstva“. Áno, táto kniha sa zaoberá dvoma dôležitými otázkami: Prečo trpia nevinní? A prečo Boh pripúšťa zlo na zemi? Ak chceme uvažovať o odpovedi na tieto otázky, potom máme k dispozícii správu o Jóbovom utrpení a o jeho veľkej vytrvalosti. Všetko bolo napísané, ako si sám Jób prial. — Jób 19:23, 24.

2. Čo dokazuje, že Jób bol skutočnou osobou?

² Jób sa stal synonymom trpezlivosti a vytrvalosti. Bol však Jób skutočnou osobou? Napriek akémukoľvek Diablovmu úsiliu odstrániť zo stránok dejín tento vynikajúci príklad rýdzosti, odpoveď je jasná: Jób skutočne existoval. Jehova ho vymenúva spolu so svojimi svedkami Noachom a Danielom, ktorých existenciu uznával Ježiš Kristus. (Ezech. 14:14, 20; porovnaj Matúša 24:15, 37.) Staroveký hebrejský národ považoval Jóba za skutočnú osobu. Kresťanský pisateľ Jakub poukazuje na Jóbov príklad vytrvalosti. (Jak. 5:11) Nie vymyslený príbeh, ale iba príklad zo skutočného života môže mať váhu a presvedčiť Božích ctiteľov, že rýdzosť možno zachovať za každých okolností. Okrem toho hĺbka a precítenosť slov zaznamenaných v Jóbovi dokazujú, že ide o skutočnú udalosť.

3. Ktoré dôkazy svedčia o inšpirovanosti knihy Jób?

³ Vierohodnosť a inšpiráciu Jóbovej knihy potvrdzuje aj skutočnosť, že ju starovekí Hebreji vždy zahrnovali do svojho biblického kánonu. To je pozoruhodné už preto, že Jób nebol Izraelita. Okrem odkazov, ktoré nájdeme v Ezechielovi a Jakubovi, z knihy Jób cituje tiež apoštol Pavol. (Jób 5:13; 1. Kor. 3:19) Silným dôkazom inšpirácie knihy je jej úžasný súlad s dokázanými vedeckými skutočnosťami. Kto mohol vtedy vedieť, že Jehova „vešia zem na ničom“, keď v staroveku všeobecne panovali tie najfantastickejšie predstavy o tom, že zem je podopieraná? (Jób 26:7) Jeden staroveký názor tvrdil, že zem podopierajú slony, ktoré stoja na veľkej morskej korytnačke. Prečo sa v Jóbovej knihe taký nezmysel neobjavuje? Zrejme preto, že Jehova, Stvoriteľ, ukázal pod inšpiráciou pravdu. Mnohé ďalšie opisy zeme a jej divov a opisy divých zvierat a vtákov v ich prirodzenom prostredí sú také presné, že Autorom a Inšpirátorom knihy Jób mohol byť jedine Boh Jehova. *

4. Kde a kedy sa dráma odohrala a kedy bolo ukončené písanie knihy Jób?

⁴ Jób žil v krajine Úc, ktorá podľa niektorých zemepiscov ležala v severnej Arábii, blízko krajiny obývanej Edomčanmi a východne od krajiny sľúbenej Abrahámovmu potomstvu. Na juhu boli Sabejci a na východe Chaldejci. (1:1, 3, 15, 17) Jóbova skúška sa odohrala dlho po dňoch Abraháma. Bolo to v dobe, keď na zemi nebol „nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy“. (1:8) Zdá sa, že ide o obdobie medzi smrťou Jozefa (1657 pred n. l.), muža s vynikajúcou vierou, a dobou, keď Mojžiš nastúpil svoju dráhu rýdzosti. V tom čase, keď sa Izrael poškvrňoval egyptským uctievaním démonov, vynikal Jób čistým uctievaním. Takisto obyčaje, o ktorých je zmienka v prvej kapitole Jóba, a skutočnosť, že Boh prijímal Jóba ako pravého ctiteľa, poukazuje skôr na patriarchálnu dobu ako na neskoršie obdobie od roku 1513 pred n. l., keď Boh konal výlučne s Izraelom pod Zákonom. (Ámos 3:2; Ef. 2:12) Vzhľadom na Jóbov dlhý život sa teda zdá, že kniha zahrnuje obdobie medzi rokmi 1657 pred n. l. a 1473 pred n. l., čo je rok Mojžišovej smrti. Knihu dokončil Mojžiš niekedy po Jóbovej smrti, keď boli Izraeliti ešte na pustatine. — Jób 1:8; 42:16, 17.

5. Čo naznačuje, že pisateľom knihy Jób bol Mojžiš?

⁵ Prečo hovoríme, že pisateľom bol Mojžiš? Toto tvrdenie sa zakladá na najstaršej tradícii, a to ako medzi židovskými, tak medzi ranými  kresťanskými učencami. Živý, autentický štýl hebrejskej poézie použitý v knihe Jób dokazuje, že išlo o skladbu v hebrejčine, v jazyku Mojžiša. Nemohol to byť preklad z iného jazyka, napríklad z arabčiny. Aj časti v próze sa podobajú Pentateuchu viac ako iným biblickým spisom. Pisateľ musel byť Izraelita, ako bol Mojžiš, pretože Židom „boli zverené Božie sväté vyhlásenia“. (Rim. 3:1, 2) Keď bol Mojžiš dospelý, strávil 40 rokov v Madiansku neďaleko krajiny Úc, kde mohol získať podrobné informácie zaznamenané v Jóbovi. Neskôr, keď Izraeliti počas svojho štyridsaťročného putovania po pustatine prechádzali v blízkosti Jóbovej vlasti, mohol sa Mojžiš dozvedieť záverečné podrobnosti a zaznamenať ich do knihy.

6. V akých ohľadoch je Jóbova kniha viac ako len majstrovským literárnym dielom?

⁶ The New Encyclopædia Britannica uvádza, že sa Jóbova kniha často „počíta medzi majstrovské diela svetovej literatúry“. * Táto kniha je však viac ako len majstrovské literárne dielo. Kniha Jób vyniká medzi biblickými knihami tým, ako vyvyšuje Jehovovu moc, zmysel pre právo, múdrosť a lásku. Veľmi jasne odhaľuje základnú spornú otázku vo vesmíre. Objasňuje veľa z toho, čo uvádzajú iné biblické knihy, predovšetkým 1. a 2. Mojžišova, Kazateľ, Lukáš, Rimanom a Zjavenie. (Porovnaj Jóba 1:6–12; 2:1–7 s 1. Mojžišovou 3:15; 2. Mojžišovou 9:16; Lukášom 22:31, 32; Rimanom 9:16–19 a Zjavením 12:9; tiež Jóba 1:21; 24:15; 21:23–26; 28:28 s Kazateľom 5:15; 8:11; 9:2, 3; 12:13.) Kniha dáva odpovede na mnoho životne dôležitých otázok. Je neoddeliteľnou súčasťou inšpirovaného Božieho slova a v hojnej miere prispieva k získaniu užitočného porozumenia.

OBSAH KNIHY JÓB

7. V akej situácii vidíme Jóba na začiatku knihy?

⁷ Úvod knihy Jób (1:1–5). Zoznamujeme sa s Jóbom, mužom ‚bezúhonným a priamym, ktorý sa bojí Boha a zlého sa stráni‘. Jób je šťastný, má sedem synov a tri dcéry. Je zámožný, má mnoho pôdy s početnými stádami drobného dobytka. Má veľké služobníctvo a je „najväčším zo všetkých Orientálcov“. (1:1, 3) Ale nie je hmotársky zameraný, nevkladá dôveru vo svoj hmotný majetok. Je bohatý tiež duchovne, bohatý v dobrých skutkoch, ochotný kedykoľvek pomôcť človeku, ktorý je strápený alebo v tiesni, či dať odev núdznemu. (29:12–16; 31:19, 20) Všetci si ho vážia. Jób uctieva pravého Boha, Jehovu. Odmieta klaňať sa slnku, mesiacu a hviezdam, ako to robia pohanské národy, ale je verný Jehovovi, zachováva rýdzosť voči svojmu Bohu a teší sa z blízkeho vzťahu k nemu. (29:7, 21–25; 31:26, 27; 29:4) Jób slúži vo svojej rodine ako kňaz, pretože pravidelne obetuje zápalné obete pre prípad, že zhrešili.

8. a) Ako Satan spochybňuje Jóbovu rýdzosť? b) Ako prijíma výzvu Jehova?

⁸ Satan vyzýva Boha (1:6–2:13). Obdivuhodne sa otvára opona neviditeľnosti, aby sme mohli nahliadnuť do nebeských záležitostí. Vidíme Jehovu, ako predsedá zhromaždeniu Božích synov. Objavuje sa medzi nimi aj Satan. Jehova upozorňuje na svojho verného sluhu Jóba, ale Satan spochybňuje Jóbovu rýdzosť. Obviňuje totiž Jóba, že slúži Bohu len preto, aby z toho mal hmotný prospech. Ak Boh dovolí Satanovi, aby tieto veci Jóbovi vzal, Jób sa odvráti od svojej rýdzosti. Jehova prijíma výzvu s výhradou, že Satan sa nedotkne samotného Jóba.

9. a) Aké kruté skúšky prichádzajú na Jóba? b) Čo dokazuje, že zachováva rýdzosť?

⁹ Nič netušiaci Jób začína zažívať mnohé nešťastia. Nájazdy Sabejcov a Chaldejcov ho pripravia o veľké bohatstvo. Búrka usmrtí jeho synov a dcéry. Ale ani takouto tvrdou skúškou sa nedarí, aby Jób preklial Boha a odvrátil sa od neho. Naopak, hovorí: „Nech je naďalej požehnané Jehovovo meno.“ ​(1:21) Satan, ktorý bol v tomto prípade porazený a usvedčený ako luhár, sa opäť objavuje pred Jehovom a obviňuje: „Kožu za kožu, a všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“ ​(2:4) Satan tvrdí, že keby sa smel dotknúť Jóbovho tela, prinúti Jóba, aby Boha preklial do tváre. Je mu dovolené urobiť čokoľvek, ale nesmie Jóbovi vziať život. Satan postihne Jóba hroznou chorobou. Jeho telo „sa oblieklo larvami a hrudami prachu“ a spolu s dychom zapácha jeho manželke a príbuzným. (7:5; 19:13–20) Jób neporušil svoju rýdzosť, ako to ukazuje naliehanie jeho manželky: „Ešte sa držíš pevne svojej rýdzosti? Prekľaj Boha a zomri!“ Jób ju pokarhá a ‚nezhreší svojimi perami‘. — 2:9, 10.

10. Akú tichú „útechu“ zaobstaráva Satan?

¹⁰ Satan teraz privádza troch druhov, ktorí prichádzajú „utešiť“ Jóba. Je to Elifaz, Bildad a Cófar. Z diaľky nepoznávajú Jóba, ale potom pozdvihujú hlas, začínajú plakať a sypú si prach na hlavu. Potom si sadajú pred neho na zem a neprehovoria ani slovo. Po siedmich dňoch a nociach tejto tichej „útechy“ Jób nakoniec preruší mlčanie a začína zdĺhavý rozhovor so svojimi takzvanými tešiteľmi. — 2:11.

11–13. Ako začína rozhovor Jób, aké obvinenie vznáša Elifaz a ako Jób oduševnene odpovedá?

 ¹¹ Prvé kolo rozhovoru (3:1–14:22). Odteraz sa dráma rozvíja vo vycibrenej hebrejskej poézii. Jób zvoláva zlo na deň svojho narodenia a premýšľa, prečo Boh pripustil, aby naďalej žil.

¹² Elifaz odpovedá a obviňuje Jóba z nedostatku rýdzosti. Tvrdí, že priami ľudia nikdy nezahynuli. Pripomína nočné videnie, v ktorom mu hlas povedal, že Boh svojím sluhom vôbec neverí, a to predovšetkým takým, ktorí sú obyčajná hlina, pozemský prach. Naznačuje, že Jóbovo trápenie je výchovou od všemohúceho Boha.

¹³ Jób oduševnene odpovedá Elifazovi. Narieka, ako by nariekal ktorýkoľvek iný tvor, ktorý prežíva prenasledovanie a tieseň. Smrť by bola úľavou. Vyčíta svojim druhom, že proti nemu plánujú úklady a vyhlasuje: „Poučte ma, a ja budem mlčať; a vysvetlite mi, akej chyby som sa dopustil.“ ​(6:24) Jób bojuje za vlastné ospravedlnenie pred Bohom, „Pozorovateľom ľudstva“. — 7:20.

14, 15. Ako argumentuje Bildad a prečo sa Jób obáva, že prehrá svoj spor s Bohom?

¹⁴ Teraz vyjadruje svoj názor Bildad a prichádza k záveru, že Jóbovi synovia hrešili a že Jób sám nie je priamy, inak by ho Boh vypočul. Poučuje Jóba, aby si všimol predošlé pokolenia a veci, ktoré ich praotcovia vyskúmali ako smernice.

¹⁵ Jób odpovedá a tvrdí, že Boh nie je nespravodlivý. Boh tiež nemusí skladať účty človeku, pretože On „koná veľké veci, nepreskúmateľné a obdivuhodných vecí bezpočet“. (9:10) Jób nemôže zvíťaziť nad Jehovom, svojím odporcom v spore. Môže jedine prosiť Boha o priazeň. Je však vôbec užitočné snažiť sa robiť to, čo je správne? „Skoncuje s bezúhonným aj so zlým.“ ​(9:22) Na zemi neexistuje spravodlivý súd. Jób sa obáva, že prehrá svoj spor aj u Boha. Potrebuje prostredníka. Pýta sa, prečo tak trpí, a úpenlivo prosí Boha, aby pamätal na to, že je urobený „z hliny“. (10:9) Oceňuje si láskavosť, ktorú mu Boh preukázal v minulosti, ale hovorí, že sa Boh ešte viac roztrpčí, keď sa bude Jób prieť, hoci je v práve. Keby tak mohol vydýchnuť naposledy!

16, 17. a) Akú samoľúbu radu dáva Cófar? b) Ako hodnotí Jób svojich „tešiteľov“ a akú silnú dôveru vyjadruje?

¹⁶ Teraz sa do rozhovoru zapája Cófar. V podstate hovorí: Sme vari deti, aby sme počúvali prázdne reči? Hovoríš, že si skutočne čistý, ale keby Boh hovoril, zjavil by tvoju vinu. Pýta sa Jóba: „Môžeš ty odhaliť hlboké Božie veci?“ ​(11:7) Radí Jóbovi, aby odložil škodlivé zvyky, pretože tí, ktorí to robia, dostanú požehnania, kým „oči zlých, tie zlyhajú“. — 11:20.

¹⁷ Jób zvolá veľmi sarkasticky: „Skutočne, ste ľudia, a múdrosť s vami vymrie!“ ​(12:2) Snáď je terčom posmechu, ale nie je menejcenný. Keby sa jeho druhovia podívali na Božích tvorov, aj od tých by sa niečo naučili. Sila a praktická múdrosť patrí Bohu, ktorý ovláda všetky veci, a ktorý dokonca „národy necháva narásť, aby ich zničil“. (12:23) Jób sa s potešením dohaduje s Bohom o svojom spore, ale čo sa týka jeho troch „tešiteľov“ — „naproti tomu vy zatierate faloš, všetci ste lekármi bez ceny“. (13:4) Bolo by od nich múdre, keby mlčali. Vyjadruje presvedčenie, že jeho spor je oprávnený, a vyzýva Boha, aby ho vypočul. Zaoberá sa myšlienkou, že „človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom“. (14:1) Rýchlo sa pomíňa ako kvet alebo tieň. Nemôžeš splodiť čistého z niekoho nečistého. Jób sa modlí k Bohu, aby ho skryl v šeole, kým sa neodvráti jeho hnev, a pýta sa: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ V odpovedi vyjadruje pevnú nádej: „Budem čakať, kým príde moja úľava.“ — 14:13, 14.

18, 19. a) Akým posmechom začína Elifaz druhé kolo rozhovoru? b) Ako sa díva Jób na „útechu“ svojich druhov a prečo vzhliada k Jehovovi?

¹⁸ Druhé kolo rozhovoru (15:1–21:34). Elifaz začína druhý rozhovor a posmieva sa Jóbovým vedomostiam. Hovorí, že si Jób ‚naplnil brucho východným vetrom‘. (15:2) Znovu znevažuje Jóbovo tvrdenie o jeho rýdzosti a je presvedčený, že ani smrteľný človek, ani svätí v nebesiach nemôžu zostať verní v Jehovových očiach. Nepriamo obviňuje Jóba, že sa snaží vyvýšiť nad Boha, a že koná ako odpadlík, podpláca a klame.

¹⁹ Jób odpovedá, že jeho druhovia sú ‚bolestní tešitelia s nadutými slovami‘. (16:2, 3) Keby boli oni na jeho mieste, nenadával by im. Veľmi túži po svojom ospravedlnení a vzhliada k Jehovovi, ktorý má o ňom záznam a ktorý vyrieši jeho prípad. Jób nenachádza u svojich druhov žiadnu múdrosť. Odnímajú mu všetku nádej. Ich „útecha“ sa podobá tvrdeniu, že noc je deň. Jedinou nádejou je ‚zostúpiť do šeolu‘. — 17:15, 16.

20, 21. Akú horkosť vyjadruje Bildad, ako protestuje Jób a čomu Jób dôveruje?

²⁰ Polemika sa zostruje. Bildad sa teraz rozhorčí, pretože sa mu zdá, že Jób prirovnal jeho priateľov k zvieratám, ktoré nemajú porozumenie. Pýta sa Jóba: „Bude kvôli tebe opustená zem?“ ​(18:4) Varuje Jóba, že sa chytí do hroznej pasce a bude na výstrahu druhým. Nebude mať žiadne potomstvo, ktoré by žilo po ňom.

 ²¹ Jób odpovedá: „Ako dlho budete dráždiť moju dušu a drviť ma slovami?“ ​(19:2) Stratil rodinu a priateľov, jeho manželka a členovia domácnosti sa od neho odvrátili a on sám unikol „o kožu svojich zubov“. (19:20) Dôveruje, že sa objaví vykupiteľ, ktorý vyrieši spor v jeho prospech, takže nakoniec ‚uzrie Boha‘. — 19:25, 26.

22, 23. a) Prečo sa Cófar cíti urazený a čo hovorí o Jóbových údajných hriechoch? b) Akú zdrvujúcu odpoveď dáva Jób?

²² Cófar, podobne ako Bildad, sa cíti dotknutý, keď musí počúvať Jóbove „potupujúce napomínanie“. (20:3) Opakuje, že Jóba dostihli jeho hriechy. Cófar hovorí, že Boh vždy potrestá zlých a že nemajú pokoj, ani keď sa im dobre darí.

²³ Jób dáva zdrvujúcu odpoveď: Ak Boh vždy tak trestá zlých, prečo zlí zostávajú nažive, starnú a stávajú sa vyvýšení svojím majetkom? Celý život sa im dobre darí. Ako často príde na nich pohroma? Ukazuje, že bohatí aj chudobní zomierajú rovnako. Je pravda, že zlý človek často zomiera „bezstarostný a v pokoji“, kým spravodlivý môže zomrieť „s roztrpčenou dušou“. — 21:23, 25.

24, 25. a) Akým lživým ohováraním samospravodlivo napáda Jóba Elifaz? b) Ako Jób v odpovedi odmieta toto obvinenie a akú výzvu vznáša?

²⁴ Tretie kolo rozhovoru (22:1–25:6). Elifaz začína hrubo útočiť a posmieva sa, že si Jób robí pred Všemohúcim nárok na bezúhonnosť. Lživo ohovára Jóba a tvrdí, že je zlý, že vykorisťoval chudobných, neposkytol chlieb hladným a zle zaobchádzal s vdovami a chlapcami bez otca. Elifaz hovorí, že Jóbov súkromný život nie je taký čistý, ako on tvrdí, a to objasňuje Jóbovu zlú situáciu. Ale „ak sa vrátiš k Všemohúcemu“, ako hovorí Elifaz, „on ťa vypočuje“. — 22:23, 27.

²⁵ Jób v svojej odpovedi odmieta Elifazovo urážlivé obvinenie a vyjadruje prianie, aby ho počul Boh, ktorý vie o jeho spravodlivom spôsobe života. Sú ľudia, ktorí utláčajú siroty, vdovy a chudobných a ktorí sa dopúšťajú vrážd, krádeží a cudzoložstva. Zdá sa, že sa im dočasne dobre darí, ale dostanú svoju odplatu. Nezostane z nich nič. Jób sa potom pýta: „Nuž teda, kto ma teraz urobí luhárom?“ — 24:25.

26. Čím pokračuje Bildad a Cófar?

²⁶ Bildad na to ostro odpovedá a zdôrazňuje svoj argument, že nikto nemôže byť pred Bohom čistý. Cófar sa nezúčastňuje v tomto treťom kole rozhovoru. Nemá čo povedať.

27. Ako teraz Jób vyvyšuje veľkosť Všemohúceho?

²⁷ Jóbova záverečná argumentácia (26:1 až 31:40). Vo svojej záverečnej rozprave Jób úplne ulmčal svojich druhov. (32:12, 15, 16) Veľmi sarkasticky hovorí: „Ó, ako veľmi si pomohol zoslabnutému!... Ako veľmi si poradil tomu, komu chýba múdrosť!“ ​(26:2, 3) Nič, dokonca ani šeol, nemôže niečo skryť pred Božím zrakom. Jób potom opisuje Božiu múdrosť, ktorá sa zračí z vesmíru, zeme, oblakov, mora a vetra — zo všetkého, čo človek pozoruje. Tieto veci sú len okrajmi ciest Všemohúceho. Sú sotva šepotom o jeho veľkosti.

28. Aký pohotový výrok o rýdzosti vyhlasuje Jób?

²⁸ Presvedčený o svojej nevinnosti vyhlasuje: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ ​(27:5) Nie, Jób si nezaslúžil nič z toho, čo ho postihlo. Na rozdiel od ich obvinení Boh odmení rýdzosť, pretože sa postará, aby to, čo si zlí nahromadili v čase svojho blahobytu, zdedili spravodliví.

29. Ako Jób opisuje múdrosť?

²⁹ Človek vie, odkiaľ sú zemské poklady (striebro, zlato, meď), „ale samotná múdrosť — odkiaľ pochádza?“ ​(28:20) Hľadal ju medzi živými; pozeral sa do mora; nemožno ju kúpiť za striebro ani za zlato. Je to Boh, kto rozumie múdrosti. Vidí až do končín zeme i nebies, rozdeľuje vietor a vody a ovláda dážď a búrkové mraky. Jób končí slovami: „Hľa, bázeň pred Jehovom — to je múdrosť, a odvrátiť sa od zlého je porozumenie.“ — 28:28.

30. Čo túži Jób obnoviť, ale aký je jeho terajší stav?

³⁰ Strápený Jób potom rozpráva príbeh svojho života. Túži po tom, aby sa obnovil jeho predchádzajúci dôverný vzťah k Bohu, keď si ho vážili aj vodcovia mesta. Vyslobodzoval strápených a stal sa očami slepých. Jeho rada bola dobrá a ľudia čakali na jeho slová. Ale teraz, namiesto toho, aby mal čestné postavenie, sa mu vysmievajú aj tí, ktorí sú na dni mladší ako on, ktorých otcovia by sa nehodili ani k psom jeho stáda. Pľujú naňho a odporujú mu. Teraz, v jeho najväčšom trápení, mu nedávajú pokoj.

31. V čí súd vyjadruje Jób dôveru a akú pravdivú správu o svojom živote predkladá?

³¹ Jób hovorí o sebe ako o oddanom mužovi a žiada, aby ho Jehova súdil. „Odváži ma na presných váhach a Boh zistí moju rýdzosť.“ ​(31:6) Jób obhajuje svoje minulé skutky. Nebol cudzoložníkom ani neplánoval proti druhým úklady. Nikdy nezabudol pomôcť núdznemu. Nevkladal dôveru v hmotné bohatstvo, hoci bol bohatý. Neuctieval slnko, mesiac ani hviezdy, „to by bolo tiež previnenie hodné pozornosti sudcov, lebo by som zaprel pravého Boha hore“. (31:28) Jób vyzýva svojho odporcu v spore, aby vzniesol obvinenie proti pravdivej správe o jeho živote.

32. a) Kto teraz hovorí? b) Prečo vzplanul Elíhu hnevom proti Jóbovi a jeho druhom a čo ho núti hovoriť?

 ³² Hovorí Elíhu (32:1–37:24). Zatiaľ rozhovor počúva Elíhu, potomok Náchorovho syna Buzu, teda vzdialený Abrahámov príbuzný. Čakal, lebo sa domnieval, že starší by mali mať väčšie poznanie. Nie je to však vek, ale Boží duch, ktorí dáva porozumenie. Elíhu vzplanul hnevom proti Jóbovi, pretože „viac ako Boha vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu“, ale ešte viac sa rozhneval na jeho troch druhov pre ich žalostný nedostatok múdrosti, lebo Boha vyhlásili za zlého. Elíhu sa ‚naplňuje slovami‘ a Boží duch ho núti, aby im dal priechod, ale bez straníckosti a ‚udelenia titulu pozemskému človeku‘. — Jób 32:2, 3, 18–22; 1. Mojž. 22:20, 21.

33. V čom urobil Jób chybu, ale akú priazeň mu predsa Boh preukáže?

³³ Elíhu hovorí úprimne a uznáva Boha ako svojho Stvoriteľa. Zdôrazňuje, že sa Jób viac staral o svoje vlastné ospravedlnenie ako o ospravedlnenie Boha. Nebolo potrebné, aby Boh odpovedal na všetky Jóbove slová, ako by musel ospravedlňovať svoje konanie, a predsa sa Jób prel s Bohom. Keď sa ale Jóbova duša blíži k smrti, Boh mu preukazuje priazeň a posiela mu posla so slovami: „Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy. Našiel som výkupné. Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada; nech sa vráti do dní svojej mladistvej sily.“ ​(Jób 33:24, 25) Spravodlivý bude obnovený!

34. a) Aké ďalšie pokarhanie dáva Elíhu? b) Čo by mal Jób robiť, než aby vyzdvihoval svoju vlastnú spravodlivosť?

³⁴ Elíhu vyzýva múdrych, aby počúvali. Karhá Jóba za jeho tvrdenie, že nemá cenu zachovávať rýdzosť: „Nech je ďaleko od pravého Boha, aby konal zlo, a od Všemohúceho, aby si počínal protiprávne. Lebo on odmení pozemského človeka podľa spôsobu jeho konania.“ ​(34:10, 11) Môže vziať dych života a celé telo vydýchne naposledy. Boh nesúdi stranícky. Jób príliš vyzdvihoval svoju vlastnú spravodlivosť. Bol unáhlený, nie úmyselne, ale „bez poznania“; a Boh je k nemu zhovievavý. (34:35) Viac je potrebné hovoriť o Božom ospravedlnení. Boh neodvráti oči od spravodlivých, ale bude ich karhať. „Žiadneho zlého nezachová pri živote, ale súd strápených zaručí.“ ​(36:6) Boh je najvyšší Učiteľ, a preto by mal Jób velebiť jeho činnosť.

35. a) Čomu má Jób venovať pozornosť? b) Komu Jehova preukáže priazeň?

³⁵ V ovzduší blížiacej sa búrky, ktoré vzbudzuje posvätnú úctu, Elíhu hovorí o veľkých veciach, ktoré Boh urobil, a o tom, že ovláda prírodné sily. Jóbovi hovorí: „Postoj a venuj pozornosť obdivuhodným Božím dielam.“ ​(37:14) Uvažuj o jedinečnej nádhere a o Božej dôstojnosti, ktorá vzbudzuje bázeň a ktorú nemožno úplne odhaliť. „Je vyvýšený v moci a právo a hojnosť spravodlivosti nezľahčí. Áno, Jehova bude brať ohľad na tých, ktorí sa ho boja, nie na tých, ktorí sú „múdri v svojom vlastnom srdci“. — 37:23, 24.

36. Akou názornou lekciou a akými otázkami teraz sám Jehova vyučuje Jóba?

³⁶ Jehova odpovedá Jóbovi (38:1–42:6). Jób žiadal Boha, aby s ním hovoril. Teraz mu Jehova majestátne odpovedá z veternej búrky. Kladie Jóbovi niekoľko otázok, ktoré samé osebe sú názornou lekciou o ľudskej nepatrnosti a o Božej veľkosti. „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem?... Jej rohový kameň — kto položil, keď ranné hviezdy spolu radostne kričali a všetci Boží synovia začali volať na chválu?“ ​(38:4, 6, 7) To bolo dávno pred Jóbovými dňami. Otázky prichádzajú jedna za druhou a Jób nemôže dať odpoveď, pretože Jehova poukazuje na more, ktorému dal oblak za odev, na úsvit, na brány smrti, na svetlo a tmu. „Spoznal si to, pretože si sa narodil v tom čase a pretože tvojich dní je veľký počet?“ ​(38:21) A čo zásobárne snehu a ľadovca, búrka a dážď a kvapky rosy, ľad a inoväť, obrovské nebeské súhvezdia, blesky a vrstvy oblakov a zvieratá a vtáci?

37. Ktoré ďalšie otázky privádzajú Jóba k pokore a čo je nútený pripustiť a urobiť?

³⁷ Jób pokorne pripúšťa: „Hľa, stal som sa bezvýznamným. Čo ti odpoviem? Položil som si ruku na ústa.“ ​(40:4) Jehova prikazuje Jóbovi, aby riešil tento problém. Predkladá ďalšie vyzývavé otázky, ktoré vyvyšujú jeho dôstojnosť, nadradenosť a silu prejavujúcu sa v jeho viditeľnom stvorení. Aj Behemot a Leviatan sú oveľa silnejší ako Jób! Jób s hlbokou pokorou uznáva svoje nesprávne stanovisko a pripúšťa, že hovoril bez poznania. Teraz vidí Boha nielen z počutia, ale s porozumením, a preto odvoláva svoje tvrdenie a ľutuje „v prachu a popole“. — 42:6.

38. a) Ako Jehova nakoniec koná s Elifazom a jeho druhmi? b) Akou priazňou a požehnaním zahrnuje Jóba?

³⁸ Jehovov súd a požehnanie (42:7–17). Jehova obviňuje Elifaza a jeho dvoch druhov, že o ňom nehovorili pravdu. Musia zaobstarať obete a nechať Jóba, aby sa za nich modlil. Potom Jehova ruší Jóbov nedobrovoľný stav a dvojnásobne mu požehná. Jeho bratia, sestry a bývalí priatelia sa k nemu vracajú s darmi a on dostáva požehnanie v dvojnásobnom množstve oviec, tiav, dobytka  a oslíc, ako mal predtým. Má znovu desať detí a jeho tri dcéry sú najkrajšími ženami v celej krajine. Jeho život je zázračne predĺžený o 140 rokov, takže môže vidieť štyri generácie svojho potomstva a zomiera „starý a nasýtený dňami“. — 42:17.

PREČO JE UŽITOČNÁ

39. V akých rôznych ohľadoch táto kniha vyvyšuje a chváli Jehovu?

³⁹ Kniha Jób vyvyšuje Jehovu a dokazuje jeho nevystihnuteľnú múdrosť a moc. (12:12, 13; 37:23) V tejto knihe je Boh 31-krát nazvaný Všemohúci, čo je viackrát ako vo všetkých ostatných Písmach. Správa vyzdvihuje jeho večnosť a vyvýšené postavenie (10:5; 36:4, 22, 26; 40:2; 42:2), jeho zmysel pre právo, milujúcu láskavosť a milosrdenstvo (36:5–7; 10:12; 42:12). Jehovovo ospravedlnenie nadraďuje nad záchranu človeka. (33:12; 34:10, 12; 35:2; 36:24; 40:8) Jehova, Boh Izraela, sa prejavuje aj ako Boh Jóba.

40. a) Ako kniha Jób velebí a vysvetľuje Božie stvoriteľské diela? b) Ako umožňuje predbežný pohľad na náuky Kresťanských gréckych písiem a ako je s nimi v súlade?

⁴⁰ Kniha Jób velebí a vysvetľuje Božie stvoriteľské dielo. (38:4–39:30; 40:15, 19; 41:1; 35:10) Je v súlade s výrokom z 1. Mojžišovej, že človek je vytvorený z prachu a opäť sa do neho vráti. (Jób 10:8, 9; 1. Mojž. 2:7; 3:19) Používa slová „vykupiteľ“, „výkupné“ a „znovu ožiť“, a tak umožňuje predbežný pohľad na náuky, ktoré vynikajú v Kresťanských gréckych písmach. (Jób 19:25; 33:24; 14:13, 14) Proroci a kresťanskí pisatelia použili mnohé z výrazov knihy, alebo ich napodobnili. Porovnaj napríklad texty: Jób 7:17 — Žalm 8:4; Jób 9:24 — 1. Jána 5:19; Jób 10:8 — Žalm 119:73; Jób 12:25 — 5. Mojžišova 28:29; Jób 24:23 — Príslovia 15:3; Jób 26:8 — Príslovia 30:4; Jób 28:12, 13, 15–19 — Príslovia 3:13–15; Jób 39:30 — Matúš 24:28. *

41. a) Aké teokratické meradlá zdôrazňuje kniha Jób? b) V čom je Boží služobník Jób zvlášť vynikajúcim príkladom pre nás dnes?

⁴¹ Na mnohých miestach sú vyzdvihnuté Jehovove spravodlivé meradlá pre život. Kniha ostro odsudzuje hmotárstvo (Jób 31:24, 25), modlárstvo (31:26–28), cudzoložstvo (31:9–12), škodoradosť (31:29), nespravodlivosť a straníckosť (31:13; 32:21), sebectvo (31:16–21), nepoctivosť a klamstvo (31:5), a tak ukazuje, že človek, ktorý sa týchto vecí dopúšťa, nemôže získať Božiu priazeň a večný život. Elíhu je znamenitým príkladom hlbokej úcty a skromnosti, rovnako aj smelosti, odvahy a toho, ako vyvyšovať Boha. (32:2, 6, 7, 9, 10, 18–20; 33:6, 33) Vynikajúce poučenie tkvie aj v tom, ako sa Jób staral o svoju rodinu a aký bol pohostinný. (1:5; 2:9, 10; 31:32) Na Jóba sa však spomína predovšetkým preto, že zachovával rýdzosť a bol trpezlivý a vytrvalý. Dal príklad, ktorý podopieral Božích služobníkov, posilňoval ich vieru, a to v každej dobe, ale predovšetkým v dnešnom čase skúšok našej viery. „Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ — Jak. 5:11.

42. Aká základná sporná otázka o Kráľovstve je v knihe Jób objasnená a aké zaujímavé hľadiská tejto spornej otázky sú tu vysvetlené?

⁴² Jób nebol z Abrahámovho semena, ktorému boli dané sľuby o Kráľovstve, no napriek tomu správa o jeho rýdzosti veľmi prispieva k jasnému porozumeniu Jehovovho predsavzatia s Kráľovstvom. Kniha je dôležitou časťou božského záznamu, pretože odhaľuje základnú spornú otázku medzi Bohom a Satanom, ktorá zahrnuje rýdzosť človeka voči Jehovovi ako svojmu Zvrchovanému Panovníkovi. Ukazuje, že anjeli, ktorí boli stvorení prv ako zem a človek, tiež všetko sledujú a veľmi sa zaujímajú o zem a o výsledok sporu. (Jób 1:6–12; 2:1–5; 38:6, 7) Naznačuje, že tento spor existoval predtým, ako žil Jób a že Satan je skutočná duchovná osoba. Ak knihu Jób napísal Mojžiš, vyskytuje sa tu prvýkrát v hebrejskom texte Biblie výraz has Satan, ktorý bližšie určuje totožnosť ‚prahada‘. (Jób 1:6, poznámka pod čiarou v Rbi8; Zjav. 12:9) Kniha tiež dokazuje, že Boh nebol príčinou ľudského utrpenia, chorôb a smrti, a vysvetľuje, prečo sú spravodliví prenasledovaní, kým zlým a zlu je dovolené naďalej trvať. Ukazuje, že Jehova sa zaujíma o to, aby sporná otázka bola úplne vyriešená.

43. Akým životom v súlade s božskými zjaveniami v knihe Jób musia teraz žiť všetci, ktorí sa snažia získať požehnania Božieho kráľovstva?

⁴³ Teraz je pre všetkých tých, ktorí chcú žiť pod vládou Božieho kráľovstva, čas, aby dali svojou rýdzosťou odpoveď „žalobcovi“, Satanovi. (Zjav. 12:10, 11) Aj uprostred ‚mätúcich skúšok‘ by sa mali ľudia, ktorí zachovávajú rýdzosť, stále modliť, aby bolo posvätené Božie meno a aby prišlo Božie kráľovstvo a vyhladilo Satana a všetko jeho vysmievajúce sa semeno. To bude Boží „deň boja a vojny“, po ktorom bude nasledovať oslobodenie a požehnania. Jób dúfal, že sa na nich bude podieľať. — 1. Petra 4:12; Mat. 6:9, 10; Jób 38:23; 14:13–15.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]