Biblická kniha číslo 19 — Žalmy

Pisatelia: Dávid a iní

Písanie dokončené: asi 460 pred n. l.

1. Čo je kniha Žalmy a čo obsahuje?

KNIHA Žalmy bola v dávnych dobách inšpirovaným spevníkom pravých Jehovových ctiteľov, zbierkou 150 svätých piesní čiže žalmov, zhudobnených a upravených pre verejné uctievanie Boha Jehovu v jeho chráme v Jeruzaleme. Žalmy sú piesne na Jehovovu chválu, obsahujú tiež modlitby s pokornými prosbami o milosrdenstvo a pomoc, ale aj vyjadrenie nádeje a dôvery. Oplývajú vďakyvzdaniami a slovami chvál a prejavov veľkej, až prekypujúcej radosti. Niektoré sú prehľadným zhrnutím historických udalostí a zamyslením nad Jehovovou milujúcou láskavosťou a jeho veľkými skutkami. Sú plné proroctiev, z ktorých mnohé sa už pozoruhodne splnili. Obsahujú množstvo užitočného a budujúceho poučenia, zahaleného vznešenou rečou a metaforami, ktoré čitateľa hlboko dojíma. Žalmy sú vybraným duchovným pokrmom, skvele pripraveným a príťažlivo predloženým.

2. a) Aké názvy sa používajú pre Žalmy a aký majú význam? b) Čo je to žalm?

² Aký je význam názvu knihy a kto napísal Žalmy? V hebrejskej Biblii je kniha nazývaná Sefer Tehillim, čo znamená „kniha chvál“, či jednoducho Tehillim čiže „chvály“. Je to množné číslo slova Tehilla, ktoré znamená „chvála“ alebo „pieseň chvály“ a nachádzame ho v nadpise Žalmu 145. Názov „Chvály“ je veľmi priliehavý, pretože kniha upriamuje pozornosť na chválu Jehovu. Názov „Žalmy“ pochádza z gréckej Septuaginty, ktorá použila slovo Psalmoi označujúce piesne spievané s hudobným doprovodom. Toto slovo nachádzame tiež na niektorých miestach Kresťanských gréckych písiem, ako v Lukášovi 20:42 a v Skutkoch 1:20. Žalm je posvätná pieseň alebo báseň používaná na chválu a uctievanie Boha.

3. Čo o pisateľoch hovoria nadpisy?

³ Mnohé žalmy majú záhlavie alebo nadpisy, ktoré často uvádzajú pisateľa. V sedemdesiatich troch záhlaviach je meno Dávida, „toho príjemného z izraelských melódií“. (2. Sam. 23:1) Aj Žalmy 2, 72 a 95 nepochybne napísal Dávid. (Pozri Skutky 4:25, Žalm 72:20 a Hebrejom 4:7.) Zdá sa, že Žalmy 10 a 71 sú navyše pokračovaním Žalmov 9 a 70, a tak môžu byť pripísané Dávidovi. Dvanásť žalmov sa pripisuje Azafovi, čo zrejme označuje Azafov dom, pretože niektoré z nich hovoria o udalostiach, ktoré sa odohrali neskôr po Azafových dňoch. (Žalm 79; 80; 1. Par. 16:4, 5, 7; Ezd. 2:41) Jedenásť žalmov sa prisudzuje Kórachovým synom. (1. Par. 6:31–38) Zdá sa, že Žalm 43 je pokračovaním Žalmu 42, takže môže písanie patriť synom Kóracha. Okrem zmienky o „Kórachových synoch“ potvrdzuje Žalm 88 vo svojom nadpise aj Hémana, a Žalm 89 uvádza ako pisateľa Etána. Žalm 90 sa prisudzuje Mojžišovi a Žalm 91 je pravdepodobne tiež Mojžišov. Žalm 127 je Šalamúnov. Vyše dve tretiny žalmov majú rôznych pisateľov.

4. Ako dlho bola kniha písaná?

⁴ Kniha Žalmy je najväčšou jednotlivou knihou Biblie. Ako dokazujú Žalmy 90, 126 a 137, kniha bola písaná dlho, a to najmenej od doby, keď písal Mojžiš (1513–1473 pred n. l.), až do doby po návrate z Babylona a pravdepodobne do dní Ezdráša (537 — asi 460 pred n. l.). Z toho vidieť, že písanie trvá približne tisíc rokov. Doba, ktorú zahrnuje obsah, je však oveľa dlhšia, pretože začína od čias stvorenia a zaznamenáva dejiny Jehovovho konania s jeho služobníkmi až do doby napísania posledného žalmu.

5. a) Ako kniha Žalmy objasňuje organizáciu? b) Akú ďalšiu informáciu sa dozvedáme z nadpisov? c) Prečo nie je nutné pri čítaní žalmov vyslovovať „Sélah“?

⁵ Kniha Žalmy patrí medzi tie, ktoré vrhajú svetlo na organizáciu. Dávid sa sám odvoláva na „sprievody môjho Boha, môjho Kráľa, na sväté miesto. Vpredu šli speváci, za nimi hráči na strunové nástroje; medzi nimi boli dievčatá udierajúce do tamburín. V zhromaždených davoch žehnajte Boha, Jehovu.“ ​(Žalm 68:24–26) To vysvetľuje, prečo sa v nadpisoch opakuje výraz „vedúcemu“ a tiež mnoho básnických a hudobných termínov. Niektoré nadpisy vysvetľujú použitie alebo účel žalmu, alebo poskytujú poučenie pre hudobníkov. (Pozri nadpisy Žalmov 6, 30, 38,  60, 88, 102 a 120.) Najmenej pri trinástich Dávidových žalmoch je stručná zmienka o udalostiach, ktoré dali podnet na ich zloženie, napríklad pri Žalme 18 a 51. Úplne bez nadpisu je štyridsaťštyri žalmov. Slovo „Sélah“, ktoré sa v hlavnom texte vyskytuje 71-krát, sa všeobecne považuje za nejaký odborný výraz týkajúci sa hudby alebo prednesu, avšak jeho presný význam je neznámy. Niektorí sa domnievajú, že označuje prestávku pre tiché rozjímanie buď počas samotného spevu, alebo pri hraní na nástroji. Pri čítaní sa teda nemusí toto slovo vyslovovať.

6. a) Do akých jednotlivých zväzkov bola rozdelená kniha Žalmy? b) Kto pravdepodobne usporiadal Žalmy do konečnej podoby?

⁶ Už v minulosti bola kniha Žalmy rozdelená na päť jednotlivých kníh alebo zväzkov, a to: 1. Žalm 1–41; 2. Žalm 42–72; 3. Žalm 73–89; 4. Žalm 90–106; 5. Žalm 107–150. Zdá sa, že zbierku týchto piesní pravdepodobne zostavil Dávid. Ale zrejme to bol Ezdráš, kňaz a „zručný opisovač v Mojžišovom zákone“, ktorého Jehova použil, aby usporiadal knihu Žalmy do jej konečnej podoby. — Ezdráš 7:6.

7. Ktoré iné črty Žalmov by sme si mali všimnúť?

⁷ Zbierka sa zväčšovala postupne, a to možno vysvetľuje, prečo sa niektoré žalmy v rôznych častiach opakujú, ako Žalmy 14 a 53; 40:13–17 a 70; 57:7–11 a 108:1–5. Každá z piatich častí končí prevolaním chvály Jehovovi čiže tzv. doxológiou — prvé štyri obsahujú odpovede ľudu a poslednou je celý Žalm 150. — Žalm 41:13, poznámka pod čiarou v Rbi8.

8. Vysvetli a znázorni, čo je to akrostich.

⁸ V deviatich žalmoch sa používa veľmi zvláštny spôsob skladby založený na abecednej stavbe, ktorý sa nazýva akrostich. (Žalmy 9, 10, 25, 34, 37, 111, 112, 119 a 145) V tejto stavbe sa začína prvý verš alebo verše prvej strofy prvým písmenom hebrejskej abecedy alef (א), ďalší verš (alebo verše) druhým písmenom bet (ב), a tak postupne všetkými alebo takmer všetkými písmenami hebrejskej abecedy. Možno to slúžilo ako pomôcka pre pamäť — len si predstavme chrámových spevákov, ktorí si museli pamätať dlhé piesne ako napríklad Žalm 119. Je zaujímavé, že v Žalme 96:11 je akrostich Jehovovho mena. Prvá polovica tohto verša v hebrejčine sa skladá zo štyroch slov, ktorých začiatočné písmená, keď čítame sprava doľava, sú štyri spoluhlásky tetragramatonu JHVH (יהוה).

9. a) Čo spôsobuje, že sa mnohé žalmy priamo dotýkajú mysle a srdca? b) Čo ďalej prispieva k ich sile a kráse?

⁹ Tieto sväté, lyrické básne sú písané nerýmovaným hebrejským veršom a vynikajú nepredstihnuteľnou krásou slohu a rytmickým sledom myšlienok. Hovoria priamo k mysli a srdcu. Načrtávajú živé obrazy. Obdivuhodná šírka a hĺbka témy a vyjadrenia silných citových postojov, sú čiastočne dané Dávidovými mimoriadnymi životnými skúsenosťami, ktoré sú pozadím mnohých žalmov. Málo ľudí prežilo taký pestrý život ako pastiersky chlapec, osamelý bojovník proti Goliátovi, dvorný hudobník, vyhnanec medzi vernými priateľmi a medzi zradcami, kráľ a dobyvateľ, milujúci otec sužovaný rozpormi vo vlastnej domácnosti, človek, ktorý dvakrát okúsil horkosť vážneho hriechu, a predsa bol stále nadšeným ctiteľom Jehovu a miloval jeho Zákon. Nie div, že na takomto pozadí kniha Žalmy odzrkadľuje celú stupnicu ľudských citových rozpoložení. Básnické paralely a kontrasty, také charakteristické pre hebrejský verš, prispievajú k sile a kráse tejto knihy — Žalm 1:6; 22:20; 42:1; 121:3, 4.

10. Čo dosvedčuje vierohodnosť Žalmov?

¹⁰ Vierohodnosť týchto najstarších piesní na Jehovovu chválu je dostatočne potvrdená úplným súladom s ostatnými Písmami. Z knihy Žalmy niekoľkokrát citujú pisatelia Kresťanských gréckych písiem. (Žalm 5:9 [Rim. 3:13]; Žalm 10:7 [Rim. 3:14]; Žalm 24:1 [1. Kor. 10:26]; Žalm 50:14 [Mat. 5:33]; Žalm 78:24 [Ján 6:31]; Žalm 102:25–27 [Hebr. 1:10–12]; Žalm 112:9 [2. Kor. 9:9]) Sám Dávid vo svojej poslednej piesni povedal: „Bol to Jehovov duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“ Tento duch naňho pôsobil odo dňa, keď ho Samuel pomazal. (2. Sam. 23:2; 1. Sam. 16:13) Zo Žalmov citovali tiež apoštoli. Peter sa odvolával na text Písma, ktorý bol vyslovený „prostredníctvom svätého ducha ústami nášho predka Dávida“, a pri niektorých citátoch zo Žalmov na ne pisateľ listu Hebrejom poukazoval buď ako na výroky vyhlásené Bohom, alebo ich uvádzal slovami „ako hovorí svätý duch“. — Sk. 1:16; 4:25; Hebr. 1:5–14; 3:7; 5:5, 6.

11. Ako toto svedectvo korunujú Ježišove vlastné výroky?

¹¹ Ako najpádnejší dôkaz vierohodnosti citujeme Ježiša, vzkrieseného Pána, ktorý hovorí učeníkom: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril,... že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.“ Ježiš tu rozdelil celé Hebrejské písma spôsobom, ktorý Židia zaviedli a tiež dobre poznali. Jeho zmienka o Žalmoch zahrnovala celú tretiu skupinu Písiem nazývanú Hagiografa (čiže „sväté spisy“), ktorých prvou knihou boli Žalmy. To všetko potvrdzuje Ježišov výrok povedaný o niekoľko  hodín skôr dvom učeníkom na ich ceste do Emaus, keď ‚im vysvetľoval veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho‘. — Luk. 24:27, 44.

OBSAH ŽALMOV

12. Ako rýchle nadväzujú Žalmy na tému šťastia aj na tému Kráľovstva?

¹² Prvá kniha (Žalmy 1–41). Všetky žalmy sú pripísané priamo Dávidovi, okrem Žalmov 1, 2, 10 a 33. Žalm 1 na začiatku vystihuje základnú myšlienku, keď vyhlasuje za šťastného muža, ktorý má potešenie v Jehovovom zákone a číta si v ňom tlmeným hlasom vo dne i v noci, aby podľa neho konal, na rozdiel od bezbožných hriešnikov. To je prvé vyhlásenie o šťastí, ktoré v žalmoch nachádzame. Žalm 2 začína vyzývavou otázkou a rozpráva o spoločnom postoji všetkých kráľov a vysokých úradníkov zeme „proti Jehovovi a proti jeho pomazanému“. Jehovovi sú na smiech, ale potom k nim hovorí v prudkom hneve slová: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa na Sione, svojom svätom vrchu.“ Je to on, ktorý rozbije a rozdrví na kusy akýkoľvek odpor. Vy ostatní králi a vládcovia „slúžte Jehovovi s bázňou“ a uznajte jeho Syna, inak zaniknete! (verše 2, 6, 11) A tak Žalmy pohotovo nadväzujú na tému Biblie — Kráľovstvo.

13. Čo iné robí prvú zbierku Žalmov takou významnou?

¹³ V tejto prvej zbierke sú vynikajúce modlitby, a to jednak prosebné žiadosti, a tiež vďakyvzdania. Žalm 8 stavia proti sebe Jehovovu veľkosť a nepatrnosť človeka a Žalm 14 odhaľuje pochabosť ľudí, ktorí odmietajú podrobiť sa autorite Boha. Žalm 19 ukazuje, ako obdivuhodné stvoriteľské dielo Boha Jehovu oznamuje jeho slávu, a verše 7–14 vyzdvihujú blahodarné dobrodenia vyplývajúce zo zachovávania Božieho dokonalého zákona, o ktorom sa neskôr uvažuje v Žalme 119. Žalm 23 sa všeobecne považuje za jedno z majstrovských diel všetkej literatúry, ale je ešte veľkolepejší krásnou jednoduchosťou, ktorou vyjadruje verne oddanú dôveru v Jehovu. Kiež by sme všetci ‚bývali v Jehovovom dome dĺžku dní‘! (23:1, 6) Žalm 37 dáva dobrú radu bohabojným ľuďom, ktorí žijú medzi zločincami a Žalm 40 vyjadruje potešenie z konania Božej vôle, ako ju konal aj Dávid.

14. Čo hovorí druhá kniha Žalmov o vykúpení a ktorým Dávidovým modlitbám je venovaná pozornosť?

¹⁴ Druhá kniha (Žalmy 42–72). Táto časť sa začína ôsmimi žalmami Kórachových synov. Žalmy 42 a 43 sú pripisované Kórachovým synom, pretože sú vlastne jedinou básňou v troch strofách spojených opakujúcim sa veršom. (42:5, 11; 43:5) Žalm 49 zdôrazňuje, že človek si sám nemôže zaobstarať vlastného vykupiteľa a poukazuje na to, že Boh je dostatočne mocný, aby človeka vykúpil z „ruky šeolu“. (verš 15) Žalm 51 je Dávidova modlitba, vyslovená po jeho hroznom hriechu s Bat–šebou, manželkou Chetitu Urijaha, a odzrkadľuje jeho skutočné pokánie. (2. Sam. 11:1–12:24) Táto časť končí žalmom „o Šalamúnovi“. Je to modlitba za jeho pokojnú vládu a za to, aby mal Jehovovo požehnanie. — Žalm 72.

15. Čo uvádza tretia kniha o dejinách Izraela, Jehovových súdoch a o jeho zmluve o Kráľovstve?

¹⁵ Tretia kniha (Žalmy 73–89). Najmenej dva z týchto žalmov, Žalmy 74 a 79, boli zložené po zničení Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Vyjadrujú nárek nad toutou veľkou katastrofou a prosbu k Jehovovi, aby pomohol svojmu ľudu „pre slávu svojho mena“. (79:9) Žalm 78 opakuje dejiny Izraela od doby Mojžiša až do doby, keď Dávid začal Izraelitov „pásť podľa rýdzosti svojho srdca“ ​(verš 72), a Žalm 80 poukazuje na Jehovu ako na skutočného „Pastiera Izraela“. (verš 1) Žalmy 82 a 83 sú naliehavými prosbami k Jehovovi, aby vykonal svoje rozsudky proti svojim nepriateľom a nepriateľom svojho ľudu. Tieto prosebné žiadosti zďaleka nie sú pomstychtivé, ale sledujú účel, „aby ľudia hľadali tvoje meno, ó, Jehova. ... aby ľudia poznali, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou“. (83:16, 18) Posledným v tejto časti je Žalm 89, ktorý vyzdvihuje ‚Jehovove prejavy milujúcej láskavosti‘, ktoré sú výrazne viditeľné v jeho zmluve uzavretej s Dávidom. Táto zmluva platí pre večného dediča Dávidovho trónu, ktorý bude vládnuť pred Jehovom na neurčitý čas. — verše 1, 34–37.

16. Ako vyvyšuje štvrtá kniha Jehovovo kraľovanie a jeho dodržiavanie zmluvy?

¹⁶ Štvrtá kniha (Žalmy 90–106). Obsahuje 17 žalmov ako tretia kniha. Začína sa Mojžišovou modlitbou, ktorá stavia do ostrého protikladu Božiu večnú existenciu a krátkosť života smrteľného človeka. Žalm 92 velebí Jehovove vznešené vlastnosti. Potom nasleduje veľkolepá skupina Žalmov 93–100, ktoré sa začínajú vzrušujúcim zvolaním: „Sám Jehova sa stal kráľom!“ Preto sú „všetci ľudia zeme“ vyzývaní, aby ‚spievali Jehovovi a žehnali jeho meno‘. „Veď Jehova je veľký a má byť veľmi chválený. Jehova je veľký na Sione.“ ​(93:1; 96:1, 2, 4; 99:2) Žalmy 105 a 106 sú poďakovaním Jehovovi za jeho zázračné skutky v prospech jeho ľudu a za to, že verne dodržal svoju zmluvu s Abrahámom a dal jeho semenu zem aj napriek ich nespočítateľnému reptaniu a pokleskom.

17. Prečo je Žalm 104 neobyčajne zaujímavý a aký námet sa od tejto chvíle opakuje?

 ¹⁷ Neobyčajne zaujímavý je Žalm 104, ktorý velebí Jehovu pre dôstojnosť a nádheru, ktorými sa zaodial. Opisuje jeho múdrosť, ktorá sa prejavuje v jeho mnohých dielach a výtvoroch na zemi. Potom je s celou silou predložený námet knihy Žalmov, keď sa po prvýkrát objavuje zvolanie: „Chváľte Jah!“ ​(verš 35) Táto výzva k pravým ctiteľom, aby chválili Jehovu pre jeho meno, je v hebrejčine iba jedným slovom halelu–Jah alebo „Halelujah“. Tento druhý tvar je dnes dobre známy ľuďom po celej zemi. Od tohto verša sa tento výraz vyskytuje 24-krát. Niekoľko žalmov sa ním začína aj končí.

18. a) Aký refrén vyzdvihuje Žalm 107? b) Čo sú takzvané žalmy Hallel?

¹⁸ Piata kniha (Žalmy 107–150). V Žalme 107 máme opis Jehovových oslobodení sprevádzaných melodickým refrénom: „Nech ľudia vzdávajú vďaky Jehovovi za jeho milujúcu láskavosť a za jeho obdivuhodné diela voči ľudským synom.“ ​(verše 8, 15, 21, 31) Žalmy 113 až 118 sú takzvané žalmy Hallel. Mišna naznačuje, že ich Židia spievali pri pesach a počas sviatkov Letníc, prístreškov a zasvätenia.

19. Ako sa od seba odlišujú Žalmy 117 a 119? Uveď niektoré črty Žalmu 119.

¹⁹ Žalm 117 je silný svojou jednoduchosťou. Je najkratší zo všetkých žalmov a kapitol v Biblii. Žalm 119 je naopak najdlhší zo všetkých žalmov a kapitol Biblie. Obsahuje 176 veršov v 22 abecedných strofách, z ktorých každá má 8 veršov. Všetky tieto verše, s výnimkou dvoch (90 a 122), sa určitým spôsobom odvolávajú na slovo alebo zákon Boha Jehovu. V každej strofe sa opakuje niekoľko výrazov alebo všetky (zákon, pripomienka, nariadenie, prikázania, sudcovské rozhodnutia) zo Žalmu 19:7–14. Hovorí sa tu o Božom slove vyše 170-krát, a to niektorým z nasledujúcich ôsmich výrazov: prikázania, sudcovské rozhodnutia, zákon, nariadenia, predpisy, pripomienky, reč a slovo.

20, 21. a) Čo sú Piesne výstupov? b) Ako vyjadrujú Dávidovo ocenenie pre potrebu zjednoteného uctievania?

²⁰ Ďalej nachádzame inú skupinu žalmov, 15 piesní výstupov, Žalmy 120–134. Prekladatelia podávajú tento výraz rôzne, pretože jeho významu sa úplne nerozumie. Niektorí hovoria, že pochádza zo vznešeného obsahu týchto žalmov, hoci sa nezdá, že by bol zrejmý dôvod vyvyšovať ich nad ostatné inšpirované žalmy. Mnoho komentátorov naznačuje, že názov pochádza z toho, že tieto piesne spievali ctitelia, ktorí cestovali čiže „stúpali“ do Jeruzalema na ročné slávnosti. Cesta do hlavného mesta sa považovala za výstup, pretože mesto ležalo vysoko na judských vrchoch. (Porovnaj Ezdráša 7:9.) Predovšetkým Dávid mal hlboké ocenenie pre potrebu Božieho ľudu zjednotiť sa v uctievaní. Radoval sa, keď počul pozvanie: „Poďme do Jehovovho domu“; a kmene vyšli, ‚aby vzdávali vďaky Jehovovmu menu‘. Preto sa vážne usiloval o pokoj, bezpečnosť a blahobyt Jeruzalema a modlil sa: „Kvôli domu Jehovu, nášho Boha, ja budem pre teba hľadať dobro.“ — 122:1, 4, 9.

²¹ Žalm 132 hovorí o Dávidovej prísahe, že si nedožičí pokoj, kým nenájde miesto odpočinku pre Jehovu, ktorého predstavuje truhla zmluvy. Po umiestnení Truhly na Sione akoby Jehova krásnou básnickou rečou hovoril, že si vyvolil Sion, svoje „miesto odpočinku navždy; tu budem bývať, lebo som po tom túžil“. Uznal toto ústredné miesto uctievania, „veď tam Jehova prikázal, aby bolo požehnanie“. „Kiež ťa Jehova požehná zo Siona.“ — 132:1–6, 13, 14; 133:3; 134:3; pozri tiež Žalm 48.

22. a) Ako Žalmy vyzdvihujú, že Jehova je hodný chvály? b) Ako speje k vyvrcholeniu slávny námet knihy v záverečných žalmoch?

²² Žalm 135 velebí Jehovu ako chvályhodného Boha, ktorý robí všetko, čo ho teší, na rozdiel od márnych a prázdnych modiel, ktorým sa budú podobať ich výrobcovia. Žalm 136 je určený pre responsoriálny spev, pretože sa každý verš končí slovami: „Veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas.“ Také odpovede sa používali pri mnohých príležitostiach. (1. Par. 16:41; 2. Par. 5:13; 7:6; 20:21; Ezd. 3:11) Žalm 137 opisuje túžbu po Sione, ktorú si uchovávali v srdci Židia vo vyhnanstve v Babylone, a tiež svedčí o tom, že piesne čiže žalmy o Sione nezabudli, hoci boli ďaleko od vlasti. Žalm 145 vyvyšuje Jehovovu dobrotu a jeho kraľovanie a ukazuje, že on „chráni všetkých, ktorí ho milujú; ale všetkých zlých vyhladí“. (verš 20) Potom, ako burcujúci záver, Žalmy 146 až 150 znova nadväzujú na slávny námet knihy. Každý sa začína a končí slovami: „Chváľte Jah!“ Táto melódia chvály stúpa k veľkolepému vyvrcholeniu v Žalme 150, ktorý 13-krát v šiestich veršoch vyzýva všetko stvorenie, aby chválilo Jehovu.

PREČO JE UŽITOČNÁ

23. a) Aké živé posolstvo obsahujú Žalmy? b) Ako je vyvyšované Jehovovo meno a jeho predsavzatie?

²³ Biblické žalmy je možné zahrnúť medzi najväčšie literárne diela ktoréhokoľvek jazyka pre ich dokonalú krásu a sloh. Sú však niečím viac  ako len krásnou literatúrou. Sú živým posolstvom od Najvyššieho zvrchovaného Panovníka celého vesmíru, samotného Boha Jehovu. Umožňujú do hĺbky pochopiť základné učenie Biblie, keď hovoria predovšetkým o Jehovovi, svojom Autorovi. Jasne ukazujú, že je Stvoriteľom vesmíru a všetkého, čo je v ňom. (8:3–9; 90:1, 2; 100:3; 104:1–5, 24; 139:14) Kniha Žalmy skutočne oslavuje Jehovovo meno, lebo sa v nej objavuje asi 700-krát. Okrem toho nachádzame v nej 43-krát skrátený tvar „Jah“, takže spolu je Božie meno v každom žalme uvedené priemerne päťkrát. Navyše 350-krát sa o Jehovovi hovorí ako o Elohim čiže Bohu. Mnoho žalmov poukazuje na Jehovovo zvrchované panovanie tým, že o ňom hovorí ako o „Zvrchovanom Pánovi“. — Žalm 68:20; 69:6; 71:5; 73:28; 140:7; 141:8.

24. Čo sa hovorí v Žalmoch o smrteľnom človeku a akú zdravú radu dostávame?

²⁴ Na rozdiel od večného Boha, smrteľný človek sa rodí v hriechu a potrebuje vykupiteľa. Zomiera a vracia sa do „prachu zeme“, zostupuje do šeolu, všeobecného hrobu ľudstva. (6:4, 5; 49:7–20; 51:5, 7; 89:48; 90:1–5; 115:17; 146:4) Kniha Žalmy zdôrazňuje, že je nutné dbať na Boží zákon a dôverovať Jehovovi. (1:1, 2; 62:8; 65:5; 77:12; 115:11; 118:8; 119:97, 105, 165) Varuje pred opovážlivosťou a „utajenými hriechmi“ ​(19:12–14; 131:1) a povzbudzuje k čestnému a zdravému spoločenstvu. (15:1–5; 26:5; 101:5) Ukazuje, že dobré správanie prináša Jehovovo schválenie. (34:13–15; 97:10) Vyzdvihuje jasnú nádej, pretože „záchrana patrí Jehovovi“, a čo sa týka tých, ktorí sa ho boja, ‚oslobodí ich dušu od samotnej smrti‘. (3:8; 33:19) A to nás privádza k prorockým črtám Žalmov.

25. a) Čím oplýva kniha Žalmy? b) Ako použil Peter Žalmy, keď dokazoval totožnosť väčšieho Dávida?

²⁵ Kniha Žalmy je vlastne plná proroctiev poukazujúcich na Ježiša Krista, „syna Dávidovho“, a na úlohu, ktorú má hrať ako Jehovov Pomazaný a Kráľ. * (Mat. 1:1) V deň Letníc roku 33 n. l. bol založený kresťanský zbor a odvtedy začal svätý duch osvecovať apoštolov o spĺňaní týchto proroctiev. V ten istý deň Peter opakovane citoval zo Žalmov, keď rozvíjal tému svojej slávnej reči o osobe „Ježiša Nazaretského“. Takmer celú záverečnú časť svojho dokazovania založil na citátoch zo Žalmov, ktoré dosvedčujú, že Kristus Ježiš je väčší Dávid a že Jehova nenechal Ježišovu dušu v hádese, ale ho vzkriesil z mŕtvych. Nie, „Dávid nevystúpil do nebies“, ale urobil to jeho Pán, ako Dávid predpovedal v Žalme 110:1. Kto je Dávidov Pán? Petrova reč slávne vrcholí pôsobivou odpoveďou: ‚Ten Ježiš, ktorého ste pribili na kôl!‘ — Skutky 2:14–36; Žalm 16:8–11; 132:11.

26. Ako sa Petrova reč ukázala užitočnou?

²⁶ Bola Petrova reč založená na Žalmoch užitočná? Krst asi 3 000 osôb, ktoré sa toho dňa pripojili ku kresťanskému zboru, hovorí sám za seba. — Sk. 2:41.

27. Ako vyložil „svätý duch“ Žalm 2?

²⁷ Krátko po tom sa učeníci na zvláštnej schôdzke obrátili k Jehovovi s prosbou a citovali Žalm 2:1, 2. Vyjadrili, že sa splnil v zjednotenom odpore panovníkov proti Božiemu „svätému sluhovi Ježišovi, ktorého [Boh] pomazal“. Správa pokračuje a hovorí, že boli ‚všetci naplnení svätým duchom‘. — Sk. 4:23–31.

28. a) Aký dôkaz s použitím Žalmov rozvíja Pavol v Hebrejom v kapitolách 1 až 3? b) Prečo je Žalm 110:4 podkladom pre Pavlovu rozpravu o Melchisedekovom kňazstve?

²⁸ A teraz sa pozrime do listu Hebrejom. V prvých dvoch kapitolách nájdeme niekoľko citátov zo Žalmov o Ježišovi, Božom Synovi, dosadenom na nebeský trón, a o jeho nadradenosti nad anjelmi. Pavol ukazuje zo Žalmu 22:22 a ďalších odkazov, že Ježiš má zbor ‚bratov‘, ktorí sú časťou Abrahámovho semena a ‚účastníci nebeského povolania‘ (Hebr. 2:10–13, 16; 3:1) Potom, od Hebrejom 6:20 a ďalej v siedmej kapitole, Pavol obšírnejšie hovorí o ďalšom úrade, ktorý Ježiš zastáva ako ‚kňaz navždy podľa spôsobu Melchisedeka‘. To poukazuje na Boží sľub potvrdený prísahou v Žalme 110:4, na ktorý sa Pavol znovu a znovu odvoláva, keď dokazuje, že Ježišovo kňazstvo je nadradené Áronovmu. Pavol vysvetľuje, že na základe Jehovovej prísahy je Ježiš Kristus kňazom nie na zemi, ale v nebi a zostáva „kňazom navždy“ — úžitok z jeho kňazskej služby bude teda večný. — Hebr. 7:3, 15–17, 23–28.

29. Na ktorý vynikajúci vzor oddanosti, uvedený v Žalmoch a vysvetlený v Hebrejom 10:5–10, by sme mali dbať?

²⁹ Hebrejom 10:5–10 nás ďalej oboznamuje s tým, ako si Ježiš pozoruhodne oceňoval obetnú životnú dráhu, na ktorú sa pozeral ako na Božiu vôľu, a s jeho rozhodnutím túto vôľu konať. To je založené na Dávidových slovách v Žalme 40:6–8. Pre nás všetkých je nanajvýš užitočné uvažovať o tomto príkladnom duchu oddanosti a napodobňovať ho, aby sme získali Božie schválenie. — Pozri tiež Žalm 116:14–19.

30. Ako Žalmy podrobne predpovedali Ježišovu životnú dráhu a ako z nich istotne čerpal útechu?

³⁰ Životná dráha, ktorú Ježiš nastúpil a ktorá vyvrcholila hrozným utrpením na mučeníckom  kole, bola v Žalmoch predpovedaná do pozoruhodných podrobností. Táto predpoveď hovorila o tom, že mu ponúknu na pitie ocot, budú hádzať los o jeho vrchný odev, budú kruto zaobchádzať s jeho rukami a nohami a budú sa mu posmievať. Bola predpovedaná i duševná úzkosť onoho srdcervúceho výkriku: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ ​(Mat. 27:34, 35, 43, 46; Žalm 22:1, 7, 8, 14–18; 69:20, 21) Ako naznačuje Ján 19:23–30, Ježiš aj v týchto hodinách iste čerpal mnoho útechy a vedenia zo Žalmov, pretože vedel, že všetky tieto texty Písma sa musia splniť do posledných podrobností. Ježiš vedel, že Žalmy hovoria tiež o jeho vzkriesení a vyvýšení. Nepochybne mal tieto veci na mysli, keď viedol apoštolov pri ‚chválospeve‘ čiže speve žalmov v poslednú noc pred smrťou. — Mat. 26:30.

31. Čo predpovedá kniha Žalmov v súvislosti so Semenom Kráľovstva a Ježišovým zborom?

³¹ Tak Žalmy jasne ukazujú, že „syn Dávidov“ a Semeno kráľovstva je Ježiš Kristus, ktorý je teraz vyvýšený ako Kráľ i Kňaz na nebeskom Sione. Nedostatok priestoru nedovoľuje podrobne opísať všetky úseky Žalmov, ktoré sa splnili na tomto Jehovovom Pomazanom a ktoré citujú Kresťanské grécke písma. Uvádzame tu aspoň niekoľko ďalších príkladov: Žalm 78:2 — Mat. 13:31–35; Žalm 69:4 — Ján 15:25; Žalm 118:22, 23 — Marek 12:10, 11 a Skutky 4:11; Žalm 34:20 — Ján 19:33, 36; Žalm 45:6, 7 — Hebrejom 1:8, 9. Žalmy tiež predpovedajú Ježišov zbor pravých nasledovníkov, nie jednotlivcov, ale skupiny vybranej zo všetkých národov. Táto skupina je prijatá do Božej priazne a podieľa sa na diele chválenia Jehovovho mena. — Žalm 117:1 — Rim. 15:11; Žalm 68:18 — Ef. 4:8–11; Žalm 95:7–11 — Hebr. 3:7, 8; 4:7.

32. a) Čo zjavuje štúdium Žalmov o Jehovovom ospravedlnení a účele Kráľovstva? b) Ako môžeme dať najavo vernú oddanosť a vďačnosť, keď si ceníme Božie kraľovanie?

³² Naše štúdium Žalmov veľmi prispeje k tomu, aby sme si vážili kraľovanie Boha Jehovu, ktoré vykonáva prostredníctvom sľúbeného Semena a dediča Kráľovstva na Božiu slávu a ospravedlnenie. Kiež sme stále medzi tými verne oddanými, ktorí jasajú nad ‚slávnou nádherou Jehovovej dôstojnosti‘, ako o nej hovorí Žalm 145. Tento žalm je známy ako „Dávidova chvála“ a hovorí: „O sláve tvojho kraľovania budú hovoriť a o tvojej moci budú rozprávať, aby oznámili ľudským synom jeho mocné skutky a slávu nádhery jeho kraľovania. Tvoje kraľovanie je kraľovanie na všetky neurčité časy a tvoje panstvo je pre všetky po sebe idúce pokolenia.“ ​(145:5, 11–13) Presne podľa tohto prorockého žalmu sa práve teraz nádhera Božieho zriadeného kráľovstva na čele s Kristom oznamuje ľudským synom vo všetkých národoch. Akú vďačnosť by sme mali pociťovať za toto Kráľovstvo a jeho Kráľa! Naozaj sú vhodné záverečné slová Žalmu 150:6: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]