Biblická kniha číslo 21 — Kazateľ
Biblická kniha číslo 21 — Kazateľ
Pisateľ: Šalamún
Miesto písania: Jeruzalem
Písanie dokončené: pred rokom 1000 pred n. l.
1. Pre aký vznešený účel bola napísaná kniha Kazateľ?
KNIHA Kazateľ bola napísaná pre vznešený účel. Šalamún, predstaviteľ ľudu oddaného Jehovovi, bol zodpovedný zaň, aby bol zomknutý a verný vo svojej oddanosti. Túto zodpovednosť sa snažil plniť prostredníctvom múdrych rád knihy Kazateľ.
2. Ako tento účel vyjadruje hebrejský názov knihy a prečo je vhodnejší ako grécky a slovenský názov?
2 V Kazateľovi 1:1 hovorí o sebe ako o „zhromažďovateľovi“. V hebrejčine toto slovo znie Kohelet a v hebrejskej Biblii má tiež kniha tento názov. Grécka Septuaginta uvádza názov ako Ekklesiastes, čo znamená „člen ekklésie (zboru, zhromaždenia)“. Z toho je napríklad odvodený anglický názov Ecclesiastes. Kohelet sa však vhodnejšie prekladá ako „zhromažďovateľ“ a je to tiež priliehavejšie označenie pre Šalamúna. Vyjadruje Šalamúnov zámer pri písaní knihy.
3. V akom zmysle bol Šalamún zhromažďovateľom?
3 V akom zmysle bol kráľ Šalamún zhromažďovateľom a prečo zhromažďoval? Bol zhromažďovateľom svojho ľudu, Izraelitov, a tiež ich druhov, dočasných usadlíkov. Zhromažďoval ich k uctievaniu svojho Boha, Jehovu. Predtým postavil Jehovov chrám v Jeruzaleme a pri jeho zasvätení ich všetkých zvolal alebo zhromaždil k uctievaniu Boha. (1. Kráľ. 8:1) Teraz zamýšľal pomocou Kazateľa zhromaždiť svoj ľud k hodnotným dielam a odvrátiť ich od márnych, neužitočných diel tohto sveta. — Kaz. 12:8–10.
4. Ako zisťujeme, že pisateľom je Šalamún?
4 Šalamún síce nie je zvlášť menovaný, ale mnohé pasáže v knihe ho potvrdzujú ako pisateľa. Zhromažďovateľ sa predstavuje ako ‚Dávidov syn‘, ktorý „sa stal kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme“. To môže platiť iba na kráľa Šalamúna, pretože jeho nástupcovia v Jeruzaleme už boli kráľmi len nad Judskom. Okrem toho zhromažďovateľ píše: „Veľmi som vzrástol v múdrosti, viac než ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme, a moje vlastné srdce videlo mnoho múdrosti a poznania.“ (1:1, 12, 16) To platí o Šalamúnovi. Kazateľ 12:9 nám hovorí, že „skúmal, aby usporiadal mnoho prísloví“. Kráľ Šalamún vyriekol 3 000 prísloví. (1. Kráľ. 4:32) Kazateľ 2:4–9 rozpráva o budovateľskom programe pisateľa; o viniciach, záhradách a parkoch, o zavodňovacom systéme, o organizácii sluhov a slúžok, o nahromadení striebra a zlata a o ďalšom podnikaní. To všetko sa vzťahovalo na Šalamúna. Keď kráľovná zo Šeby videla Šalamúnovu múdrosť a blahobyt, povedala: „Nepovedali mi ani polovicu.“ — 1. Kráľ. 10:7.
5. Kde a kedy bol Kazateľ nesporne napísaný?
5 Kniha označuje Jeruzalem ako miesto písania; hovorí, že zhromažďovateľ bol kráľom „v Jeruzaleme“. Časom písania muselo byť obdobie pred rokom 1000 pred n. l., za štyridsaťročnej vlády Šalamúna, po skončení mnohých prác, o ktorých sa v knihe hovorí, ale pred jeho odklonom k modlárstvu. Dovtedy získal rozsiahle poznanie o zamestnaniach v tomto svete a o honbe ‚za hmotným ziskom‘. V tom čase bol ešte v priazni Boha a pod jeho inšpiráciou.
6. Aké námietky o inšpirácii knihy boli vznesené, ale ako môžu byť prekonané?
6 Ako môžeme mať istotu, že kniha Kazateľ je ‚inšpirovaná Bohom‘? Niektorí možno pochybujú o jej inšpirácii, pretože sa ani raz nezmieňuje o Božom mene Jehova. Určite sa ale zastáva pravého uctievania Boha a opakovane používa výraz ha Elohim, „pravý Boh“. Niekto môže položiť aj inú námietku: V ostatných knihách Biblie sa nevyskytujú nijaké priame citáty z Kazateľa. Avšak náuky a zásady predložené v knihe sú úplne v súlade s celým Písmom. Clarkov Komentár, zväzok III, strana 799, uvádza: „Knihu nazvanú Kohelet čiže Zhromažďovateľ vždy prijímala židovská i kresťanská cirkev ako [knihu] napísanú pod inšpiráciou Všemohúceho; a bola považovaná za pravú súčasť posvätného kánonu.“
7. Prečo bol Šalamún najspôsobilejší, aby spísal knihu Kazateľ?
7 Múdri sveta „vyšší kritici“ tvrdia, že Kazateľ nie je Šalamúnov spis čiže pravá súčasť „celého Písma“. Hovoria, že jej jazyk a jej filozofia sú z neskoršej doby. Prehliadajú, že Šalamún zhromaždil dostatok znalostí prostredníctvom pokročilého rozvoja medzinárodného obchodu a remesiel, od cestujúcich hodnostárov a pomocou iných stykov s vonkajším svetom. (1. Kráľ. 4:30, 34; 9:26–28; 10:1, 23, 24) Ako píše F. C. Cook v knihe: Bible Commentary (Komentár k Biblii), zväzok IV, strana 622: „Každodenné zamestnanie a vybrané záležitosti, ktoré sledoval tento veľký hebrejský kráľ, ho určite priviedli ďaleko za sféru všedného života, myslenia a jazyka Hebrejov.“
8. Ktorý dôkaz pre kanonicitu Kazateľa je najpádnejší?
8 Naozaj potrebujeme vonkajšie zdroje, aby sme dokázali kanonicitu Kazateľa? Skúmanie samotnej knihy odhalí nielen jej vnútorný súlad, ale aj jej súlad s ostatným Písmom, ktorého je súčasťou.
OBSAH KAZATEĽA
9. Čo zisťuje zhromažďovateľ o snažení ľudských synov?
9 Márnosť ľudského spôsobu života (1:1 až 3:22). Z úvodných slov zaznieva námet knihy: „‚Najväčšia márnosť,‘ povedal zhromažďovateľ, ‚najväčšia márnosť! Všetko je márnosť!‘“ Aký úžitok prináša tvrdá a namáhavá práca ľudí? Generácie prichádzajú a odchádzajú, na zemi sa opakujú prírodné cykly a „nie je nič nové pod slnkom“. (1:2, 3, 9) Zhromažďovateľ zameral svoje srdce, aby hľadal a skúmal múdrosť vzhľadom na biedne snahy ľudských synov, ale zisťuje, že múdrosť i bláznovstvo, hrdinské činy i tvrdá práca, jedlo i pitie — vo všetkom je „márnosť a honba za vetrom“. Začína ‚nenávidieť život‘, život plný nešťastia a hmotárskych snáh. — 1:14; 2:11, 17.
10. Čo je Boží dar, ale čo sa nakoniec stáva hriešnemu človeku?
10 Na všetko je ustanovený čas — áno, Boh ‚urobil všetko pekné vo svoj čas‘. Chce, aby sa jeho tvorovia radovali zo života na zemi. „Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ Ale beda! Hriešnemu ľudstvu sa nakoniec stáva to isté čo zvieraťu: „Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha, takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť.“ — 3:1, 11–13, 19.
11. Akú múdru radu dáva zhromažďovateľ bohabojnému mužovi?
11 Múdre rady pre tých, ktorí sa boja Boha (4:1–7:29). Šalamún blahoželá mŕtvym, pretože sú oslobodení ‚od všetkej biednej práce konanej pod slnkom‘. Potom ďalej opisuje márne a ničomné diela. Múdro radí, že „dvaja sú lepší ako jeden“, a že „trojnásobný povraz sa nedá rýchlo pretrhnúť“. (4:1, 2, 9, 12) Dáva vynikajúcu radu pre zhromažďovanie Božieho ľudu: „Stráž svoje nohy, kedykoľvek ideš do domu pravého Boha; a nech sa človek radšej približuje, aby počul.“ Nehovor pred Bohom prenáhlene; nech je „tvojich slov málo“ a plň, čo Bohu slávnostne sľúbiš. „Boj sa samotného pravého Boha.“ Keď sú chudobní utláčaní, pamätaj, že „ten, ktorý je vyšší než vysoký, pozoruje, a sú tí, ktorí sú vysoko nad nimi“. Pozoruje, že iba sluha bude mať sladký spánok, ale boháč má príliš veľa starostí, ktoré mu nedovoľujú spať. Prišiel však do sveta nahý a za všetku svoju tvrdú prácu si nemôže zo sveta nič odniesť. — 5:1, 2, 4, 7, 8, 12, 15.
12. Akú radu dostávame vzhľadom na vážne životné otázky a vzhľadom na výhody múdrosti pred peniazmi?
12 Človek môže získať bohatstvo a slávu, ale čo má zo života, aj keby prežil „dvakrát tisíc rokov“, ak nevidel, čo je dobré? Je lepšie vziať si k srdcu vážne otázky života a smrti, ako sa stýkať s hlupákmi „v dome radovania“; áno, je lepšie dostať prísne napomenutie od múdreho, pretože ako „zvuk tŕnia pod hrncom, taký je smiech hlupáka“. Múdrosť je výhodou. „Lebo múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“ Prečo sa cesta ľudstva stala takou nešťastnou? „Pravý Boh urobil ľudstvo priame, ale oni sami si vyhľadali mnohé plány.“ — 6:6; 7:4, 6, 12, 29.
13. Čo radí a odporúča zhromažďovateľ a čo hovorí o mieste, kam človek ide?
13 Všetkým sa nakoniec stáva to isté (8:1 až 9:12). „Zachovávaj kráľovo nariadenie,“ radí zhromažďovateľ; ale poznamenáva, že „srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla“, pretože rozsudok proti zlému skutku nebol ihneď vykonaný. (8:2, 11) On sám odporúča radovať sa. Ale je tu iná neradostná situácia: Všetci ľudia totiž idú rovnakou cestou — cestou smrti! „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania ani poznania ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ — 9:5, 10.
14. a) Akú praktickú múdrosť zdôrazňuje zhromažďovateľ? b) Aký je záver tej veci?
14 Praktická múdrosť a záväzok človeka (9:13–12:14). Zhromažďovateľ hovorí o iných nešťastiach, ako je ‚pochabosť... mnohých vysokých postavení‘. Predkladá tiež mnoho prísloví o praktickej múdrosti a vyhlasuje, že dokonca „mladosť a rozkvet života sú márnosť“ — pokiaľ nedbáme na pravú múdrosť. Hovorí: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku.“ Inak staroba iba vráti človeka do prachu zeme, a potvrdia sa tak slová zhromažďovateľa: „Najväčšia márnosť!... Všetko je márnosť.“ Sám neprestajne učil ľud poznaniu, pretože „slová múdrych sú ako volské bodce“, ktoré povzbudzujú k pravým skutkom. Čo sa týka svetskej múdrosti, varuje: „Robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ Potom zhromažďovateľ prichádza k veľkolepému vyvrcholeniu knihy a zhŕňa všetko, o čom hovoril — o márnosti a múdrosti: „Všetko je vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka. Lebo pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá.“ — 10:6; 11:1, 10; 12:1, 8–14.
PREČO JE UŽITOČNÁ
15. Ako Šalamún rozlišuje medzi neradostným zamestnaním a hodnotnými dielami?
15 Kazateľ vôbec nie je pesimistickou knihou, lebo je posiaty žiariacimi klenotmi božskej múdrosti. Šalamún do výpočtu mnohých zamestnaní, ktoré označuje za márnosť, nezahrnuje stavbu Jehovovho chrámu na vrchu Mória v Jeruzaleme ani čisté uctievanie Jehovu. Nevykresľuje ako márnosť Boží dar života, ale ukazuje, že ho človek dostal preto, aby sa radoval a robil dobré. (3:12, 13; 5:18–20; 8:15) Neradostné zamestnania sú také, ktoré prehliadajú Boha. Otec môže pre svojho syna nahonobiť bohatstvo, ale nejaká katastrofa všetko zničí a nič mu nezostane. Je lepšie zabezpečiť si trvalé dedičstvo duchovného bohatstva. Je nešťastím, ak má niekto hojnosť, ale nie je schopný radovať sa z nej. Nešťastie postihne všetkých boháčov sveta, keď ‚odídu‘ pri smrti, a nemajú nič. — 5:13–15; 6:1, 2.
16. Ako Kohelet čiže Kazateľ súhlasí s Ježišovým učením?
16 V Matúšovi 12:42 Ježiš Kristus o sebe povedal, že je „viac ako Šalamún“. Keď teda Šalamún je predobrazom Ježiša, sú Šalamúnove slová v knihe Kohelet v súlade s Ježišovým učením? Nachádzame mnoho podobností. Ježiš napríklad zdôraznil nesmierny rozsah Božieho diela, keď povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ (Ján 5:17) Aj Šalamún poukazuje na Božie dielo: „A videl som celé dielo pravého Boha, ako ľudstvo nie je schopné odhaliť dielo, ktoré bolo vykonané pod slnkom; akokoľvek namáhavo ľudstvo pracuje, aby našlo, predsa to neodhalí. A aj keby si povedali, že sú dosť múdri, aby poznali, nebudú schopní to odhaliť.“ — Kaz. 8:17.
17. Ktoré ďalšie podrobnosti nachádzame v Ježišových a Šalamúnových slovách?
17 Ježiš i Šalamún povzbudzovali pravých ctiteľov, aby sa zhromažďovali. (Mat. 18:20; Kaz. 4:9–12; 5:1) Ježišove slová o „závere systému vecí“ a o „ustanovených časoch národov“ sú v súlade so Šalamúnovým výrokom, že „na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami“. — Mat. 24:3; Luk. 21:24; Kaz. 3:1.
18. Ktorými výstrahami sa Ježiš a jeho učeníci pripájajú k Šalamúnovi?
18 A predovšetkým, Ježiš a jeho učeníci sa pripájajú k Šalamúnovi vo výstrahe pred osídlami hmotárstva. Múdrosť je pravou ochranou, pretože podľa Šalamúnových slov „zachová nažive tých, ktorí ju majú“. „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané,“ hovorí Ježiš. (Kaz. 7:12; Mat. 6:33) V Kazateľovi 5:10 je napísané: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť.“ To sa veľmi podobá rade, ktorú dáva Pavol v 1. Timotejovi 6:6–19, že „láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu“. Sú však ešte ďalšie zodpovedajúce úseky vzťahujúce sa na iné myšlienky biblického poučenia. — Kaz. 3:17 — Sk. 17:31; Kaz. 4:1 — Jak. 5:4; Kaz. 5:1, 2 — Jak. 1:19; Kaz. 6:12 — Jak. 4:14; Kaz. 7:20 — Rim. 3:23; Kaz. 8:17 — Rim. 11:33.
19. S akou šťastnou vyhliadkou sa dnes môžeme zhromažďovať v Jehovovom uctievaní?
19 Kráľovská vláda Božieho milovaného Syna, Ježiša Krista, ktorý bol telesným potomkom múdreho kráľa Šalamúna, vytvorí novú pozemskú spoločnosť. (Zjav. 21:1–5) Čo napísal Šalamún pre vedenie svojich poddaných vo svojom predobraznom kráľovstve, je životne dôležité pre všetkých, ktorí dnes vkladajú nádej na Božie kráľovstvo na čele s Ježišom Kristom. Pod jeho vládou bude ľudstvo žiť podľa tých istých múdrych zásad, ktoré predložil zhromažďovateľ, a bude sa večne radovať z Božieho daru šťastného života. Teraz je čas, aby sme sa zhromaždili v uctievaní Jehovu a tak sa dočkali radostného života pod jeho Kráľovstvom. — Kaz. 3:12, 13; 12:13, 14.
[Otázky]
