Biblická kniha číslo 24 — Jeremiáš
Biblická kniha číslo 24 — Jeremiáš
Pisateľ: Jeremiáš
Miesto písania: Judsko a Egypt
Písanie dokončené: 580 pred n. l.
Zahrnuté obdobie: 647–580 pred n. l.
1. Kedy a kým bol Jeremiáš poverený službou?
PROROK Jeremiáš žil v nebezpečných a búrlivých časoch. Službou bol Jehovom poverený v roku 647 pred n. l., v trinástom roku vlády bohabojného judského kráľa Joziáša. Pri oprave Jehovovho domu sa našla kniha Jehovovho Zákona, a bola prečítaná kráľovi. Kráľ tvrdo pracoval, aby Zákon uviedol do platnosti, ale mohol nanajvýš iba dočasne odvrátiť odpadnutie k modlárstvu. Joziášov starý otec Manaše, ktorý vládol 55 rokov, a jeho otec Amon, ktorý bol zavraždený po dvojročnej vláde, konali zhubne. Povzbudzovali ľud k nečistým orgiám a k strašným obradom, takže si navykol obetovať kadidlo „kráľovnej nebies“ a predkladať ľudské obete démonským bohom. Manaše naplnil Jeruzalem nevinnou krvou. — Jer. 1:2; 44:19; 2. Kráľ. 21:6, 16, 19–23; 23:26, 27.
2. Aká bola Jeremiášova úloha a ktoré rušné roky zahŕňalo jeho prorokovanie?
2 Jeremiášova úloha nebola ľahká. Musel slúžiť ako Jehovov prorok a predpovedať spustošenie Judska a Jeruzalema, spálenie Jehovovho veľkolepého chrámu a zajatie jeho ľudu — takmer neuveriteľné katastrofy. Jeho prorokovanie v Jeruzaleme muselo pokračovať počas 40 rokov, za vlády zlých kráľov Jehoachaza, Jehojakima, Jehojachina (Konjaha) a Cedekijaha. (Jer. 1:2, 3) Neskôr, v Egypte, musel prorokovať vzhľadom na modlárstvo židovských utečencov. Jeho kniha bola dokončená v roku 580 pred n. l. Čas, ktorý Jeremiáš obsiahol je teda rušné obdobie 67 rokov. — 52:31.
3. a) Ako bola potvrdená kanonicita a vierohodnosť Jeremiášovej knihy v hebrejských časoch? b) Aké ďalšie svedectvá o tom môžeme nájsť v Kresťanských gréckych písmach?
3 V hebrejčine znie meno proroka a jeho knihy Jirmejah alebo Jirmejahu, čo azda znamená „Jehova vyvyšuje alebo Jehova uvoľňuje [pravdepodobne z lona].“ Kniha sa vyskytuje vo všetkých zoznamoch Hebrejských písiem a jej kanonicita je všeobecne prijímaná. Dramatické splnenie množstva proroctiev ešte v čase Jeremiášovho života plne potvrdzuje jej vierohodnosť. A navyše, Jeremiáš je niekoľkokrát menovite uvedený v Kresťanských gréckych písmach. (Mat. 2:17, 18; 16:14; 27:9) Z toho, ako Ježiš pri vyčistení chrámu spojil reč Jeremiáša 7:11 s Izaiášom 56:7 je zrejmé, že Jeremiášovu knihu študoval. (Mar. 11:17; Luk. 19:46) Ježišova smelosť a odvaha viedli niektorých ľudí k domnienke, že je Jeremiášom. (Mat. 16:13, 14) Pavol v Hebrejom 8:8–12 a 10:16, 17 pripomína Jeremiášovo proroctvo o novej zmluve. (Jer. 31:31–34) Pavol tiež cituje Jeremiáša 9:24 vo výroku: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Jehovovi.“ (1. Kor. 1:31) V Zjavení 18:21 je ešte pôsobivejšie použité Jeremiášovo znázornenie (Jer. 51:63, 64) pádu Babylonu.
4. Ako potvrdzuje túto správu archeológia?
4 Jeremiášovu správu podporujú aj archeologické nálezy. Napríklad jedna babylonská kronika hovorí o Nabuchodonozorovom dobytí Jeruzalema v roku 617 pred n. l., keď sa zmocnil kráľa (Jehojachina) a ustanovil iného podľa svojej voľby (Cedekijaha). — 24:1; 29:1, 2; 37:1. *
5. a) Čo vieme o samotnom Jeremiášovi? b) Čo možno povedať o jeho spôsobe písania?
5 Životopis Jeremiáša poznáme lepšie ako životopis ktoréhokoľvek iného starovekého proroka okrem Mojžiša. Jeremiáš nám prezrádza veľa o sebe, o svojich pocitoch a citových rozpoloženiach, ktoré ukazujú neohrozenú smelosť a odvahu, spojenú s pokorou a nežným srdcom. Bol nielen prorokom, ale tiež kňazom, zostavovateľom Písiem a presným dejepiscom. Bol synom Chilkijaha z Anatótu, kňazského mesta severne od Jeruzalema, „v Benjaminovej krajine“. (1:1) Jeremiášov spôsob písania bol veľmi jasný, priamy a ľahko pochopiteľný. Oplýva znázorneniami a obraznými opismi. Kniha obsahuje prózu aj poéziu.
OBSAH JEREMIÁŠA
6. Ako je usporiadaná látka tohto proroctva?
6 Látka nie je usporiadaná chronologicky, ale podľa témy. A tak sa záznam často mení čo do času i sprievodných okolností. Nakoniec je v 52. kapitole podrobne opísané spustošenie Jeruzalema a Judska. To nielen dokazuje splnenie množstva proroctiev, ale vytvára to aj pozadie pre knihu Plač Jeremiáša, ktorá nasleduje.
7. Ako sa stal Jeremiáš prorokom a ako mu Jehova dodáva odvahu?
7 Jehova poveruje Jeremiáša (1:1–19). Je azda Jeremiáš poverený preto, že chcel byť prorokom, alebo že pochádza z kňazskej rodiny? Jehova sám vysvetľuje: „Skôr, ako som ťa utváral v bruchu, poznal som ťa, a skôr, ako si vyšiel z lona, posvätil som ťa. Urobil som ťa prorokom pre národy.“ To je teda Jehovovo poverenie. Je Jeremiáš ochotný ísť? V pokore predkladá ospravedlnenie: „Som iba chlapec.“ Jehova mu dodáva odvahu: „Hľa, vložil som ti do úst svoje slová. Vidíš, tohto dňa som ťa poveril, aby si bol nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vykoreňoval a strhával a ničil a boril, staval a sadil.“ Jeremiáš sa nesmie báť. „Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou‘ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil.‘“ — 1:5, 6, 9, 10, 19.
8. a) V čom bol Jeruzalem neverný? b) Ako naň Jehova privedie nešťastie?
8 Jeruzalem, neverná manželka (2:1–6:30). Aké posolstvo prináša Jehovovo slovo Jeremiášovi? Jeruzalem zabudol na svoju prvú lásku. Opustil Jehovu, Zdroj živých vôd, a dopúšťal sa prostitúcie s cudzími bohmi. Zmenil sa z vyberaného červeného viniča na „zvrhlé odnože cudzokrajného viniča“. (2:21) Jeho suknice skrvaveli dušami úbohých nevinných. Aj prostitútka Izrael sa preukázala spravodlivejšia ako Judsko. Boh vyzýva týchto odpadnutých synov, aby sa vrátili, pretože je ich manželským vlastníkom. Ale sú ako zradná manželka. Môžu sa vrátiť, ak odnímu svoje ohavnosti a obrežú svoje srdce. „Vyzdvihnite signál smerom k Sionu,“ pretože Jehova privedie nešťastie od severu. (4:6) Zrútenie za zrútením! Ako lev zo svojej húštiny, ako spaľujúci vietor vanúci pustatinou, s dvojkolesovými vozmi ako víchor, tak príde Jehovov popravca.
9. a) Aké slovo má Jeremiáš pre zatvrdený Jeruzalem? b) Akú to má cenu, že prevolávajú pokoj?
9 Túlaj sa Jeruzalemom. Čo vidíš? Iba priestupky a neveru. Ľudia zapreli Jehovu, a jeho slovo v Jeremiášových ústach sa musí stať ohňom, ktorý ich pohltí ako kusy dreva. Práve tak, ako oni opustili Jehovu, aby slúžili cudzozemskému bohu, tak ich aj on prinúti slúžiť cudzincom v cudzej krajine. Tvrdohlaví! Majú oči, ale nemôžu vidieť a uši, ale nemôžu počuť. Aké je to hrozné! Proroci a kňazi skutočne prorokujú vo falošnosti „a môj ľud si to takto zamiloval,“ hovorí Jehova. (5:31) Nešťastie sa blíži zo severu, ale „od najmenšieho z nich po najväčšieho z nich si každý vytvára nepoctivý zisk“. Hovoria: „‚Je pokoj! Je pokoj!‘, keď niet nijakého pokoja.“ (6:13, 14) Ale náhle príde plieniteľ. Jehova urobil medzi nimi Jeremiáša tým, kto skúša kov, ale nenachádza nič, iba trosku a zavrhnutiahodné striebro. Sú úplne zlí.
10. Prečo musí Jeruzalem stihnúť rovnaký osud ako Šílo a Efraim?
10 Výstraha, že chrám nie je žiadnou ochranou (7:1–10:25). Jehovovo slovo prichádza k Jeremiášovi a on ho má prevolávať pri chrámovej bráne. Počujme, ako volá k tým, ktorí vstupujú: ‚Chválite sa Jehovovým chrámom, ale čo robíte? Utláčate chlapca bez otca a vdovu, prelievate nevinnú krv, chodíte za inými bohmi. Kradnete, vraždíte, cudzoložíte, prisaháte falošne a prinášate obete Baalovi! Pokrytci! Urobili ste z Jehovovho domu „iba jaskyňu lupičov“. Spomeňte si, čo Jehova urobil Šílu. To isté urobí tvojmu domu, Júda, a vyhodí ťa, ako vyhodil Efraim (Izrael) na severe.‘ — Jer. 7:4–11; 1. Sam. 2:12–14; 3:11–14; 4:12–22.
11. Prečo nemá zmysel modliť sa za Judsko?
11 Nemá zmysel sa za Judsko modliť. Ľud dokonca robí obetné koláče „kráľovnej nebies“. Skutočne, „toto je národ, ktorého ľud neuposlúchol hlas Jehovu, svojho Boha, a neprijal kázeň. Vernosť pominula.“ (Jer. 7:18, 28) Obyvatelia Judska nastavali ohavnosti do Jehovovho domu a pálili svojich synov a dcéry na výšinách Tofetu v údolí Hinnom. Pozri! Bude nazvané „údolie zabíjania“ a jeho mŕtve telá sa stanú potravou pre vtáctvo a zver. (7:32) Radosť a jasot v Judsku a Jeruzaleme prestanú.
12. Čo má namiesto pokoja postihnúť Judsko a ním prijatých bohov?
12 Dúfali v mier a uzdravenie, avšak pozrite, zdesenie! Ich zatvrdilosť prinesie rozptýlenie, záhubu a nárek. ‚Jehova je živý Boh a Kráľ na neurčitý čas.‘ A pokiaľ ide o bohov, ktorí neurobili nebesia a zem, nie je v nich žiaden duch. Sú márnosť a dielo posmechu, preto zaniknú. (10:10–15) Jehova vyvrhne obyvateľov zeme. Počúvaj! Veľké dunenie zo severnej krajiny, ktoré má spustošiť judské mestá. Prorok uznáva: ‚Nie je v moci pozemského človeka, aby riadil svoj krok,‘ a modlí sa o nápravu, aby nebol zničený. — 10:23.
13. Prečo je Jeremiášovi zakázané modliť sa za Judsko a ako posilňuje Jehova Jeremiáša v hodine nebezpečenstva?
13 Rušitelia zmluvy prekliati (11:1–12:17). Judsko nepočúvalo slová svojej zmluvy s Jehovom. Je zbytočné, aby ľud volal o pomoc. Jeremiáš sa nesmie modliť za Judsko, pretože Jehova „rozpálil oheň“ proti tomuto kedysi bujnému olivovníku. (11:16) Keď sa Jeremiášovi spoluobčania z Anatótu sprisahajú, aby ho zahubili, prorok sa obracia k Jehovovi o silu a pomoc. Jehova sľubuje Anatótu pomstu. Jeremiáš sa pýta: „Prečo sa podarila cesta zlých?“ Jehova ho uisťuje: ‚Vytrhnem a zničím neposlušný národ.‘ — 12:1, 17.
14. a) Akým znázornením oznamuje Jehova, že Jeruzalem je nenapraviteľný a rozsudok proti nemu je neodvratný? b) Čo vyplýva pre Jeremiáša z toho, že zjedol Jehovove slová?
14 Nenapraviteľný Jeruzalem je odsúdený na skazu (13:1–15:21). Jeremiáš rozpráva, ako mu Jehova prikázal, aby si uviazal cez boky ľanový pás, a potom ho schoval v jednom skalnom útese pri Eufrate. Keď ho potom prišiel vykopať, pás bol skazený. „Bol nanič.“ Tak Jehova znázornil svoje rozhodnutie zničiť „pýchu Judska a veľkú pýchu Jeruzalema“. (13:7, 9) Rozrazí ich o seba v ich opilosti ako veľké džbány naplnené vínom. „Môže Kušita zmeniť svoju kožu alebo leopard svoje škvrny?“ (13:23) Rovnako tak nenapraviteľný je Jeruzalem. Jeremiáš sa nesmie za týchto ľudí modliť. Aj keby pred Jehovu prišli Mojžiš a Samuel, aby sa za nich prihovorili, nepočúval by, pretože sa rozhodol dať Jeruzalem zničiť. Jehova posilňuje Jeremiáša proti tým, ktorí ho hania. Jeremiáš nachádza Jehovove slová a zje ich, čo vedie k ‚jasotu a plesaniu srdca‘. (15:16) Nie je čas na jalové žartovanie, ale na spoľahnutie sa na Jehovu, ktorý sľúbil, že urobí Jeremiáša opevneným medeným múrom proti ľudu.
15. a) Aké závažné sú časy, a akým príkazom to Jehova zdôrazňuje? b) Ako ľudia spoznajú Jehovovo meno, a prečo ho neoklame ich hriech?
15 Jehova pošle rybárov a lovcov (16:1–17:27). So zreteľom na hroziace spustošenie Jehova prikazuje Jeremiášovi: „Nevezmeš si manželku a nebudeš mať na tomto mieste synov a dcéry.“ (16:2) Nie je čas na smútenie alebo hodovanie s ľudom, pretože sa Jehova chystá vyvrhnúť ich z krajiny. Potom Jehova sľubuje, že pošle ‚rybárov, aby ich lovili, a lovcov, aby ich vyháňali‘, a z toho, že to všetko vykoná, „budú musieť poznať, že [jeho] meno je Jehova“. (16:16, 21) Hriech Judska je vrytý do srdca ľudu železným rydlom, dokonca diamantovým hrotom. „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie“, ale Jehova môže skúmať srdce. Nikto ho nemôže oklamať. Tí, ktorí odpadajú, „opustili zdroj živej vody, Jehovu“. (17:9, 13) Ak Judsko nebude posväcovať sabatný deň, Jehova pohltí jeho brány a veže ohňom.
16. Čo znázorňuje Jehova hrnčiarom a jeho hlinenými nádobami?
16 Hrnčiar a hlina (18:1–19:15). Jehova prikazuje Jeremiášovi, aby zišiel k hrnčiarovmu domu. Tam pozoruje, ako hrnčiar pretvára pokazenú hlinenú nádobu a prerába ju na inú, tak ako sa mu zapáči. Jehova potom vyhlasuje, že on sám je Hrnčiarom domu Izraela, a že má moc strhnúť alebo vybudovať. Potom prikazuje Jeremiášovi, aby vzal hrnčiarovu fľašu do údolia Hinnom, a tam ohlásil nešťastie od Jehovu. Veď ľudia naplnili to miesto nevinnou krvou, keď upaľovali svojich synov v ohni ako celé zápalné obete Baalovi. Potom musí Jeremiáš rozbiť fľašu, aby naznačil ako Jehova rozbije Jeruzalem a judský ľud.
17. Akú tvrdú skúsenosť Jeremiáš prežíva? Umlčí ho to?
17 Nevzdať sa v prenasledovaní (20:1–18). Jeremiášove smelé hlásanie dráždi Pašchura, chrámového splnomocnenca, a preto vsadí Jeremiáša na noc do klady. Keď je Jeremiáš prepustený, predpovedá Pašchurovo zajatie a smrť v Babylone. Jeremiáša zarmucuje posmech a hanenie, ktoré sú namierené proti nemu, a zamýšľa prestať prorokovať. Avšak mlčať nemôže. Jeho slovo je ‚v jeho srdci ako horiaci oheň, uzavretý v jeho kostiach‘, takže je nútený hovoriť. Preklína deň svojho narodenia, ale predsa volá: „Spievajte Jehovovi! Chváľte Jehovu! Veď oslobodil dušu chudobného z ruky zločincov.“ — 20:9, 13.
18. Na čo Jeremiáš upozorňuje Cedekijaha?
18 Jehovovo rozhorčenie proti panovníkom (21:1–22:30). Jeremiáš odpovedá na Cedekijahovu otázku a upozorňuje ho na Jehovov hnev proti mestu: Babylonský kráľ mesto obľahne a mesto bude zničené morom, mečom, hladomorom a ohňom. Šallum (Jehoachaz) zomrie vo vyhnanstve. Jehojakima pochovajú pohrebom osla a jeho syn Konjah (Jehojachin) bude vyvrhnutý z Judska a zomrie v Babylone.
19. Čo prorokuje Jeremiáš o „spravodlivom výhonku“ a čo znázorňujú dva koše fíg?
19 Nádej na „spravodlivý výhonok“ (23:1 až 24:10). Jehova sľubuje skutočných pastierov, ktorí nahradia falošných pastierov, a „spravodlivý výhonok“, z Dávidovho kmeňa, ktorý „bude istotne panovať a počínať si s rozvahou a bude v krajine vykonávať právo a spravodlivosť“. Jeho meno? „Bude sa nazývať: Jehova je naša Spravodlivosť.“ Zhromaždí rozptýlený ostatok. (23:5, 6) Keby boli stáli proroci v Jehovovej dôvernej skupine, boli by priviedli ľud k tomu, aby počúval a obrátil sa späť od svojej zlej cesty. Ale namiesto toho, hovorí Jehova, „pôsobia, aby blúdil môj ľud pre ich falošnosti“. (23:22, 32) „Hľa — dva koše fíg.“ Jeremiáš používa dobré a zlé figy na znázornenie verného ostatku, ktorý sa vracia do svojej krajiny v Božej priazni, a inej triedy, ktorá biedne zahynie. — 24:1, 5, 8–10.
20. Ako Jehova používa Babylon ako svojho sluhu, ale aký bude znovu osud Babylonu?
20 Jehovov spor s národmi (25:1–38). Táto kapitola je súhrnom súdov, ktoré sú podrobnejšie oznámené v kapitolách 45–49. Jehova teraz ohlasuje tromi súbežnými proroctvami nešťastie pre všetky národy na zemi. Najprv označuje Nabuchodonozora ako Jehovovho sluhu, ktorý spustoší Judsko a okolité národy, „a tieto národy budú musieť slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov“. Potom príde rad na Babylon a stanú sa z neho „opustené úhory na neurčitý čas“. — 25:1–14.
21. Kto musí piť z pohára Jehovovho hnevu? K čomu to povedie?
21 Druhé proroctvo je videnie ‚pohára vína Jehovovho hnevu‘. Jeremiáš musí vziať tento pohár a dať ho národom, a tie „budú piť a roztrasú sa sem a tam a budú si počínať ako pomätenci“, pretože na nich prichádza Jehovovo zničenie. Najprv dá piť Jeruzalemu a Judsku! Potom Egyptu, nato Filištíncom, Edomu, Týru, blízkym aj ďalekým krajinám, „a všetkým ostatným kráľovstvám zeme, ktoré sú na povrchu zeme; a sám kráľ Šešachu bude piť po nich“. Budú ‚piť a zvracať a padať‘. Nikto nebude ušetrený. — 25:15–29.
22. Akým veľkým nešťastím vyjadrí Jehova svoj planúci hnev?
22 V treťom proroctve Jeremiáš vystúpi do veľkolepých básnických výšok. „Z výšin bude revať sám Jehova... proti všetkým obyvateľom zeme.“ Hluk, nešťastie, veľká víchrica! „A toho dňa budú pobití od Jehovu istotne z jedného konca zeme až na druhý koniec zeme.“ Žiadne nariekanie, žiadne pohreby. Budú ako hnoj na zemskej pôde. Falošní pastieri budú pobití spolu s majestátnymi zo svojho stáda. Niet pre nich úniku. Počúvaj ich kvílenie! Jehova sám „plieni ich pastvu... pre [svoj] horiaci hnev“. — 25:30–38.
23. a) Aké sprisahanie sa chystá proti Jeremiášovi, ako sa obhajuje a ktoré podobné prípady boli uvedené, aby bol oslobodený? b) Ako Jeremiáš znázorňuje prichádzajúce babylonské otroctvo a ktoré proroctvo o Chananjahovi sa spĺňa?
23 Jeremiáš je ospravedlnený (26:1–28:17). Panovníci a ľud sa sprisahajú, že Jeremiáša usmrtia. Jeremiáš sa obhajuje. Hovoril iba Jehovovo slovo. Ak ho zabijú, zabijú nevinného. Rozsudok: Nevinný. Starší muži uvádzajú ako príklad prorokov Micheáša a Urijáša, keď prerokúvajú Jeremiášov prípad. Jehova potom prikazuje Jeremiášovi, aby urobil putá a jarmo, vložil si ich na šiju a potom ich poslal okolitým národom ako symbol toho, že budú slúžiť babylonskému kráľovi počas troch generácií panovníkov. Chananjah, jeden z falošných prorokov, Jeremiášovi odporuje. Vyhlasuje, že babylonské jarmo bude do dvoch rokov zlomené, a znázorňuje to zlomením dreveného jarma. Jehova podčiarkuje svoje proroctvo tým, že prikazuje Jeremiášovi, aby si urobil jarmo zo železa, a tiež predpovedá, že Chananjah v tom roku určite zomrie. Chananjah zomiera.
24. a) Aké posolstvo posiela Jeremiáš vyhnancom v Babylone? b) S kým uzavrie Jehova novú zmluvu a ako sa ukáže veľkolepejšou než skoršia zluva?
24 Útecha pre vyhnancov v Babylone (29:1 až 31:40). Jeremiáš píše vyhnancom odvedeným s Jekonjahom (Jehojachinom) do Babylonu: Usaďte sa tam, pretože prichádza sedemdesiatročné obdobie vyhnanstva, kým vás Jehova privedie späť. Jehova prikazuje Jeremiášovi, aby napísal o ich návrate do knihy: Jehova zlomí ich jarmo a „istotne budú slúžiť Jehovovi, svojmu Bohu, a Dávidovi, svojmu kráľovi, ktorého im [ja, Jehova] vzbudím“. (30:9) Ráchel musí zdržať svoj hlas od plaču, veď jej synovia „sa istotne vrátia z krajiny nepriateľa“. (31:16) A teraz utešujúce Jehovovo vyhlásenie: Uzavrie s domom Judska a Izraela novú zmluvu. Tá bude oveľa veľkolepejšia ako zmluva, ktorú porušili. Jehova napíše svoj zákon hlboko dovnútra, do ich srdca. „A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.“ Od najmenších do najväčších všetci budú poznať Jehovu, a on im odpustí ich previnenie. (31:31–34) Ich mesto bude znovu vystavané ako niečo sväté pre Jehovu.
25. Ako je zdôraznená istota obnovy Izraela, a akú správu prináša Jehovovo slovo?
25 Jehovova zmluva s Dávidom je istá (32:1 až 34:22). Počas Nabuchodonozorovho konečného obľahnutia Jeruzalema je Jeremiáš vo väzbe. Ale na znamenie, že Jehova určite obnoví Izrael, kupuje Jeremiáš pole v Anatóte a ukladá listiny do hlinenej nádoby. Teraz prináša Jehovovo slovo dobrú správu: Judsko a Jeruzalem sa budú opäť tešiť a Jehova splní svoju zmluvu s Dávidom. Ale ty, Cedekijah, buď varovaný, že babylonský kráľ spáli toto mesto ohňom a ty sám pôjdeš do zajatia, do Babylonu. Beda majiteľom otrokov, ktorí súhlasili s prepustením svojich otrokov, ale zmluvu porušili!
26. Aký sľub dáva Jehova Rechabitom a prečo?
26 Jehovov sľub Rechabovi (35:1–19). V dňoch kráľa Jehojakima posiela Jehova Jeremiáša k Rechabitom, ktorí pri prvom vpáde Babylončanov našli útočište v Jeruzaleme. Jeremiáš im ponúka víno, aby sa napili. Odmietajú ho kvôli príkazu, ktorý im dal ich praotec Jonadáb pred vyše 250 rokmi. Je to nápadný protiklad k nevernej ceste Judska. Jehova im sľubuje: „Od Jonadába, Rechabovho syna, nebude odrezaný muž tak, aby nestál predo mnou navždy.“ — 35:19.
27. Prečo je nutné urobiť odpis Jeremiášovho proroctva?
27 Jeremiáš opäť píše knihu (36:1–32). Jehova prikazuje Jeremiášovi, aby zapísal všetky slová svojich doterajších proroctiev. Jeremiáš ich diktuje Báruchovi, ktorý ich potom číta nahlas v Jehovovom dome v deň pôstu. Kráľ Jehojakim posiela po zvitok, a keď si z neho časť vypočuje, v hneve ho roztrhá a hodí do ohňa. Prikazuje, aby Jeremiáša a Bárucha uväznili, ale Jehova ich skryje a prikáže Jeremiášovi, aby urobil odpis zvitku.
28. a) O čom Jeremiáš vytrvalo prorokuje? b) Aký je rozdiel medzi konaním Ebed-melecha a kniežat?
28 Posledné dni Jeruzalema (37:1–39:18). Teraz sa opäť záznam venuje Cedekijahovej vláde. Kráľ žiada Jeremiáša, aby sa modlil za Judsko k Jehovovi. Prorok odmieta a hovorí, že skaza Jeruzalema je istá. Jeremiáš sa pokúša ísť do Anatótu, ale ho chytia ako zbeha, zbijú ho a uväznia na veľa dní. Potom Cedekijah po neho posiela. Je nejaké slovo od Jehovu? Áno, je. „Budeš vydaný do ruky babylonského kráľa!“ (37:17) Sústavné proroctvá o skaze rozhnevajú kniežatá, a preto uvrhnú Jeremiáša do cisterny s blatom. Etiópčan Ebed-melech, eunuch v kráľovom dome, sa za neho láskavo prihovorí, takže Jeremiáš je zachránený od zdĺhavého zomierania, ale zostáva vo väzbe na Nádvorí stráže. Cedekijah opäť k sebe volá Jeremiáša, ale počuje iba: ‚Vzdaj sa babylonskému kráľovi, pretože ťa čaká zajatie a zničenie Jeruzalema!‘ — 38:17, 18.
29. Aké nešťastie teraz postihne Jeruzalem, ale ako sa darí Jeremiášovi a Ebed-melechovi?
29 Obľahnutie Jeruzalema trvá 18 mesiacov, a potom sú mestské múry v jedenástom roku Cedekijahovej vlády prelomené. Kráľ uteká so svojím vojskom, ale je dostihnutý. Jeho synov a urodzených mužov mu zabijú pred očami, a jeho oslepia a odvedú v okovách do Babylonu. Mesto je spálené a zanechané v troskách a všetci, okrem malého počtu chudobných ľudí sú odvedení ako vyhnanci do Babylonu. Na Nabuchodonozorov príkaz je Jeremiáš prepustený z nádvoria. Pred prepustením hovorí Ebed-melechovi o Jehovovom sľube, že bude zachránený, ‚pretože dôveroval Jehovovi‘. — 39:18.
30. Ako zabudne dbať na Jeremiášovu radu ostatok ľudu, a aký rozsudok skazy dáva Jeremiáš na vedomie v Egypte?
30 Záverečné udalosti v Micpe a v Egypte (40:1–44:30). Jeremiáš zostáva v Micpe s Gedaljahom, ktorého Babylončania urobili miestodržiteľom nad zvyškom ľudu. Po dvoch mesiacoch je Gedaljah zavraždený. Ľud hľadá Jeremiášovu radu, a ten im tlmočí Božie slovo: ‚Jehova vás nevykorení z tejto krajiny. Nebojte sa babylonského kráľa. Ak však pôjdete dole do Egypta, zomriete!‘ Ale oni odchádzajú do Egypta a berú so sebou Jeremiáša a Bárucha. V Tachpanchese v Egypte Jeremiáš dáva na vedomie Jehovov rozsudok skazy: Babylonský kráľ zriadi svoj trón v Egypte. Je zbytočné, aby Izrael uctieval egyptských bohov a znovu obetoval „kráľovnej nebies“. Azda zabudol, ako Jehova spustošil Jeruzalem pre ich modlárstvo? Jehova na nich privedie nešťastie v egyptskej krajine a oni sa nevrátia do Judska. Ako znamenie vydáva Jehova samého faraóna Chofru do ruky jeho nepriateľov.
31. Aké uistenie dostáva Báruch?
31 Báruchov údel (45:1–5). Báruch je skľúčený, keď počuje Jeremiášovo opätovné proroctvo skazy. Ale má myslieť predovšetkým na Jehovovo dielo stavania a strhávania namiesto toho, aby pre seba ‚hľadal veľké veci‘. (45:5) Bude zachránený napriek všetkému nešťastiu.
32. Proti komu príde „Jehovov meč“?
32 Jehovov meč proti národom (46:1–49:39). Jeremiáš rozpráva o víťazstvách Babylonu nad Egyptom pri Karkemiši a inde. Národy síce budú vyhubené, ale Jakob zostane, aj keď nie bez trestu. „Jehovov meč“ príde na Filištíncov, na pyšný Moáb a vystatovačný Ammón, na Edom a Damašek, Kedár a Chácor. (47:6) Luk Elámu bude zlomený.
33. a) Čo sa stane zlatému poháru, Babylonu? b) Ako musí preto konať Boží ľud?
33 Jehovov meč proti Babylonu (50:1–51:64). Jehova hovorí o Babylone: Povedzte to medzi národmi. Nič netajte. Babylon bol dobytý a jeho bohovia boli zahanbení. Utečte z neho. To kováčske kladivo, ktoré rozbíjalo národy celej zeme, sa samotné zlomilo. „Opovážlivosť“ utláčateľa zajatého Izraela a Judska, vedz, že Jehova vojsk je ich Výplatca. Babylon sa stane úkrytom zavýjajúcich zvierat. „Ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru... nebude tam bývať nijaký človek.“ (50:31, 40) Babylon bol zlatý pohár v Jehovovej ruke, aby opíjal národy, ale náhle padol, takže je sám rozbitý. Kvíľte nad ním, ľudia. Jehova zburcoval ducha médskych kráľov, aby ho zničili. Babylonskí silní muži prestali bojovať. Stali sa akoby ženami. Babylonská dcéra bude ušliapaná ako mlatba. „Budú spať spánkom trvajúcim na neurčito, z ktorého sa neprebudia.“ More vystúpilo a pokrylo Babylon množstvom vĺn. „Vyjdite z jeho stredu, ľud môj, a každý zaobstarajte únik svojej duši.“ (51:39, 45) Počúvajte krik, veľký hluk Babylonu! Vojenské zbrane Babylonu budú rozdrúzgané, pretože Jehova je Bohom odplaty. Celkom určite odplatí.
34. Aké znamenie znázorňuje pád Babylonu?
34 Jeremiáš prikazuje Serajahovi: ‚Choď do Babylonu a nahlas prečítaj tieto slová proroctva proti Babylonu. Potom priviaž ku knihe kameň a hoď ho do stredu Eufratu. „A povieš: ‚Tak klesne Babylon a nikdy nepovstane pre nešťastie, ktoré naň privádzam.‘“‘ — 51:61–64.
35. Aký záznam teraz nasleduje?
35 Záznam o páde Jeruzalema (52:1–34). Táto správa je takmer totožná so skorším zápisom v 2. Kráľov 24:18–20; 25:1–21, 27–30.
PREČO JE UŽITOČNÁ
36. a) Aký príklad odvážnej horlivosti vidíme v Jeremiášovi? b) V akom ohľade sú pre nás tiež znamenitými príkladmi Báruch, Rechabiti a Ebed-melech?
36 Celé toto inšpirované proroctvo je budujúce a užitočné. Pozrime sa iba na odvážny príklad samotného proroka. Nebojácne ohlasoval nepopulárne posolstvo bezbožnému ľudu. Odmietal spoločenstvo so zlými. Mal ocenenie pre naliehavosť Jehovovho posolstva, oddal sa celým srdcom Jehovovmu dielu, a nikdy v ňom neprestal. Pocítil, že Božie slovo je ako oheň v jeho kostiach, bol jasotom a radosťou jeho srdca. (Jer. 15:16–20; 20:8–13) Kiež máme vždy takúto horlivosť pre Jehovovo slovo! Kiež tiež verne podporujeme Božích služobníkov ako Báruch Jeremiáša. Úprimná poslušnosť Rechabitov je pre nás takisto skvelým príkladom, tak ako aj Ebed-melechov láskavý ohľad k prenasledovanému prorokovi. — 36:8–19, 32; 35:1–19; 38:7–13; 39:15–18.
37. Ako posilňuje uvažovanie o Jeremiášovej knihe vieru v Jehovovu prorockú moc?
37 Jehovovo slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi, sa splnilo s podivuhodnou presnosťou. To určite posilňuje vieru v Jehovovu prorockú moc. Vezmime si napríklad proroctvo, ktorého splnenia sa dožil sám Jeremiáš, ako bolo zajatie Cedekijaha a zničenie Jeruzalema (21:3–10; 39:6–9), zosadenie kráľa Šalluma (Jehoachaza) z trónu a jeho smrť v zajatí (Jer. 22:11, 12; 2. Kráľ. 23:30–34; 2. Par. 36:1–4), odvedenie zajatého kráľa Konjaha (Jehojachina) do Babylonu (Jer. 22:24–27; 2. Kráľ. 24:15, 16) a smrť falošného proroka Chananjaha do jedného roka (Jer. 28:16, 17). Všetky tieto proroctvá a mnohé iné sa splnili tak, ako Jehova predpovedal. Neskorší Jehovovi proroci a služobníci taktiež zistili, že Jeremiášovo proroctvo je spoľahlivé a užitočné. Daniel napríklad rozpoznal z Jeremiášových spisov, že spustošenie Jeruzalema musí trvať 70 rokov, a Ezdráš upozornil na konci 70 rokov na splnenie Jeremiášových slov. — Dan. 9:2; 2. Par. 36:20, 21; Ezd. 1:1; Jer. 25:11, 12; 29:10.
38. a) Akú zmluvu, o ktorej sa zmieňuje aj Ježiš, vyzdvihuje Jeremiášovo proroctvo? b) Aká nádej na Kráľovstvo je ohlásená?
38 Ježiš poukázal na splnenie Jeremiášovho proroctva o novej zmluve, keď zaviedol slávnosť Pánovej večere so svojimi učeníkmi. Hovoril o ‚novej zmluve mocou mojej krvi‘, na základe ktorej im boli odpustené hriechy a oni boli zhromaždení ako Jehovov duchovný národ. (Luk. 22:20; Jer. 31:31–34) Duchom splodených jednotlivcov, ktorí boli uvedení do novej zmluvy, berie Kristus do zmluvy o Kráľovstve, aby s ním panovali v nebesiach. (Luk. 22:29; Zjav. 5:9, 10; 20:6) O tomto Kráľovstve je v Jeremiášovom proroctve niekoľko zmienok. Napriek všetkým otvoreným odsúdeniam neverného Jeruzalema poukázal Jeremiáš na tento lúč nádeje: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚a ja vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok. A kráľ bude istotne panovať a počínať si s rozvahou a bude v krajine vykonávať právo a spravodlivosť.‘“ Áno, kráľ nazývaný „Jehova je naša Spravodlivosť“. — Jer. 23:5, 6.
39. O čom nás uisťuje návrat ostatku z Babylonu predpovedaný Jeremiášom?
39 A Jeremiáš opäť hovorí o obnove: „A istotne budú slúžiť Jehovovi, svojmu Bohu, a Dávidovi, svojmu kráľovi, ktorého im vzbudím.“ (30:9) Nakoniec rozpráva o dobrom slove, ktoré Jehova hovoril o Izraeli a Judsku, že „v tých dňoch a v tom čase [Jehova nechá] vypučať pre Dávida spravodlivý výhonok“, aby sa rozmnožilo jeho semeno, a bude tu ‚syn, ktorý by kraľoval na jeho tróne‘. (33:15, 21) Je rovnako isté, že tak, ako sa vrátil ostatok z Babylonu, bude Kráľovstvo tohto spravodlivého „výhonku“ vykonávať právo a spravodlivosť po celej zemi. — Luk. 1:32.
[Poznámka pod čiarou]
^ 4. ods. Insight on the Scriptures, zv. 2, strany 326, 480.
[Otázky]
