Biblická kniha číslo 27 — Daniel

Pisateľ: Daniel

Miesto písania: Babylon

Písanie dokončené: asi 536 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 618 — asi 536 pred n. l.

1. Aké dejiny obsahuje Danielova kniha a čo zdôrazňuje?

V DNEŠNEJ dobe, keď všetky národy zeme stoja na pokraji katastrofy, Danielova kniha upozorňuje na prorocké posolstvá nesmiernej závažnosti. Zatiaľ čo biblické knihy Samuelove, Kráľov a Paralipomenon sú založené na správach očitých svedkov o tom, čo sa odohralo v časoch Božieho predobrazného kráľovstva (dávidovskej dynastie), Daniel sa sústreďuje na svetské národy a podáva prorocké videnia mocenských bojov medzi veľkými dynastiami od svojej doby až do „času konca“. Sú to vopred napísané dejiny sveta. Kniha pútavo vrcholí, a vyplýva z nej, čo sa stane „v konečnej časti dní“. Národy musia tak ako Nabuchodonozor tvrdo spoznať, že „Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva“ a že ho nakoniec dá tomu, kto je „podobný synovi človeka“, Mesiášovi a Vodcovi, Ježišovi Kristovi. (Dan. 12:4; 10:14; 4:25; 7:13, 14; 9:25; Ján 3:13–16) Ak budeme venovať sústredenú pozornosť tomu, ako sa spĺňajú proroctvá inšpirovanej Danielovej knihy, oceníme si plnšie Jehovovu prorockú moc a jeho uistenie o ochrane a požehnaní pre jeho ľud. — 2. Petra 1:19.

2. Čo potvrdzuje, že Daniel bol skutočnou osobou, a v ktorom rušnom období prorokoval?

² Kniha je nazvaná podľa svojho pisateľa. „Daniel“ ​(po hebrejsky Danijel) znamená „môj sudca je Boh“. Ezechiel, ktorý žil v tej istej dobe, potvrdzuje, že Daniel bol skutočnou osobou, lebo ho menuje spolu s Noachom a Jóbom. (Ezech. 14:14, 20; 28:3) Daniel datuje začiatok svojej knihy do ‚tretieho roku kraľovania judského kráľa Jehojakima‘. Bol to rok 618 pred n. l., tretí rok, čo bol kráľ Jehojakim vazalom Nabuchodonozora. * Danielove prorocké videnia pokračovali až do tretieho roku Cýra, asi 536 pred n. l. (Dan. 1:1; 2:1; 10:1, 4) Aké rušné roky prežil Daniel! Svoje rané dni strávil pod Božím kráľovstvom v Judsku. Potom bol ako mladučké knieža odvedený do Babylonu spolu so svojimi urodzenými judskými druhmi. Tam zažil vzostup a pád tejto tretej svetovej veľmoci biblických dejín. Daniel zostal nažive a slúžil ako vládny úradník štvrtej svetovej veľmoci, Médo–Perzie. Pravdepodobne žil takmer sto rokov.

3. Čo dokazuje kanonicitu a vierohodnosť Danielovej knihy?

³ Danielova kniha sa vždy zaraďovala do židovského zoznamu inšpirovaných Písiem. Zlomky Daniela boli nájdené medzi zlomkami iných kanonických kníh vo Zvitkoch od Mŕtveho mora. Niektoré sa datujú do prvej polovice prvého storočia pred n. l. Ešte významnejším dôkazom vierohodnosti tejto knihy sú však odkazy na ňu v Kresťanských gréckych písmach. Ježiš zvlášť menuje Daniela vo svojom proroctve o „závere systému vecí“, kde niekoľkokrát cituje z tejto knihy. — Mat. 24:3; pozri aj Dan. 9:27; 11:31 a 12:11 — Mat. 24:15 a Mar. 13:14; Dan. 12:1 — Mat. 24:21; Dan. 7:13, 14 — Mat. 24:30.

4, 5. Ako vyvrátila archeológia tvrdenie vyšších kritikov o Danielovi?

⁴ Vyšší kritici Biblie síce pochybovali o historickej pravdivosti Danielovej knihy, ale archeologické nálezy v priebehu rokov úplne vyvrátili ich tvrdenie. Títo kritici napríklad sústredili svoje pohŕdavé útoky na Danielov výrok, že Balsazár bol kráľom v Babylone v dobe, keď sa hovorilo, že vládcom je Nabonidus. (Dan. 5:1) Archeológia teraz nezvratne dokázala, že Balsazár skutočne existoval a bol v posledných rokoch babylonskej ríše Nabonidovým spoluvládcom. Napríklad staroveký klinopisný text opisovaný ako „Nabonidova veršovaná správa“ jasne potvrdzuje, že Balsazár uplatňoval v Babylone kráľovskú moc, a vysvetľuje, ako sa stal Nabonidovým spoluvládcom. * Aj iný klinopisný doklad podporuje myšlienku, že Balsazár sa podieľal na vladárskych povinnostiach. Tabuľka datovaná do Nabonidovho dvanásteho roku obsahuje prísahu zloženú v mene Nabonida, kráľa, a Balsazára, kráľovho syna, z čoho vyplýva, že Balsazár bol  spoluvládcom svojho otca. * To všetko tiež objasňuje, prečo Balsazár ponúkol Danielovi, že ho urobí „tretím v kráľovstve“, ak dokáže vysvetliť písmo na stene. Nabonidus bol považovaný za prvého, Balsazár za druhého a Daniel by bol vyhlásený za tretieho vládcu. (5:16, 29) Jeden bádateľ hovorí: „Klinopisné zmienky o Balsazárovi tak osvetlili úlohu, ktorú hral, že jeho miesto v dejinách je jasne odhalené. Z mnohých textov vyplýva, že Balsazár sa postavením a vážnosťou takmer rovnal Nabonidovi. Dvojvládie počas veľkej časti poslednej novobabylonskej vlády je dokázaná skutočnosť. Nabonidus uplatňoval najvyššiu moc zo svojho dvora v arabskej Teme, zatiaľ čo Balsazár vystupoval ako spoluvládca v Babylone, stredisku svojej pôsobnosti. Je zjavné, že Balsazár nebol len slabým miestokráľom; bolo mu zverené ‚kraľovanie‘.“ *

⁵ Niektorí sa snažili zľahčiť Danielovu správu o ohnivej peci (kapitola 3). Hovorili, že je to povesť, výmysel. Jeden starobabylonský list ale obsahuje slová: „Tak hovorí tvoj pán Rîm–Sin: Uvrhni otroka do veľkej pece, pretože on uvrhol chlapca — otroka do pekárskej pece.“ Je zaujímavé, že G. R. Driver pri zmienke o tomto liste uviedol, že tento trest sa „objavuje v príbehu Troch svätých mužov (Dan. III 6, 15, 19–27)“. *

6. Ktoré dve časti tvoria Danielovu knihu?

⁶ Židia nezaradili Danielovu knihu do Prorokov, ale do Spisov. Avšak slovenské Biblie sa riadia poradím v zozname gréckej Septuaginty a latinskej Vulgáty a zaraďujú Daniela medzi veľkých a malých prorokov. Kniha sa vlastne delí na dve časti. Prvá z nich, kapitoly 1 až 6, podáva v chronologickom poradí skúsenosti Daniela a jeho druhov vo vládnej službe od roku 617 pred n. l. do roku 538 pred n. l. (Dan. 1:1, 21) Druhá časť, obsahujúca kapitoly 7 až 12, je písaná v prvej osobe. Zaznamenal ju sám Daniel a opisuje svoje videnia a rozhovory s anjelmi, ktoré mal Daniel asi od roku 553 pred n. l. * až asi do roku 536 pred n. l. (7:2, 28; 8:2; 9:2; 12:5, 7, 8) Tieto dve časti spoločne tvoria jednu harmonickú Danielovu knihu.

OBSAH DANIELA

7. Prečo Daniel a jeho druhovia vstúpia do babylonskej vládnej služby?

⁷ Príprava na štátnu službu (1:1–21). V roku 617 pred n. l. prichádza Daniel do Babylonu so zajatými Židmi. Je sem prinesené i sväté náradie z jeruzalemského chrámu a je uskladnené v pohanskom dome pokladov. Daniel a jeho traja hebrejskí druhovia sú medzi kráľovskými mladíkmi z Judska, vybranými pre trojročné školenie v kráľovom paláci. Daniel je v srdci rozhodnutý, že sa neznečistí kráľovými pohanskými pochúťkami a vínom, a preto navrhuje, že budú na skúšku jesť desať dní zeleninovú potravu. Skúška dopadne pre Daniela a jeho druhov priaznivo, a Boh im dáva poznanie a múdrosť. Nabuchodonozor týchto štyroch mužov ustanovuje za svojich radcov. Z posledného verša 1. kapitoly, ktorý mohol byť pripojený dlho po napísaní predchádzajúcej časti, vyplýva, že Daniel bol v kráľovskej službe ešte asi 80 rokov po začiatku svojho vyhnanstva čiže asi okolo roku 538 pred n. l.

8. Aký sen a výklad zjavuje Boh Danielovi a ako prejaví Nabuchodonozor ocenenie?

⁸ Sen o strašnom obraze (2:1–49). V druhom roku jeho kraľovania (datované pravdepodobne od zničenia Jeruzalema v roku 607 pred n. l.) Nabuchodonozora znepokojí sen. Jeho kňazi pestujúci mágiu nie sú schopní kráľovi sen opísať a vysvetliť. Kráľ im ponúka veľké dary, ale oni namietajú, že iba bohovia môžu kráľovi odhaliť, o čo žiada. Kráľ sa rozzúri a nariadi, aby boli múdri muži usmrtení. Výnos sa týka i štyroch Hebrejov, a preto Daniel žiada o čas, aby mohol sen zjaviť. Modlí sa so svojimi druhmi k Jehovovi o vedenie. Jehova zjavuje Danielovi sen i jeho význam, a Daniel potom predstupuje pred kráľa a hovorí: „Jestvuje však Boh v nebesiach, ktorý je zjavovateľom tajomstiev, a ten dal poznať Kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa má stať v konečnej častí dní.“ ​(2:28) Daniel opisuje sen. Je to sen o obrovskom obraze. Jeho hlava je zo zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a stehná z medi, lýtka zo železa a chodidlá sčasti zo železa a sčasti z hliny. Kameň udrie do obrazu a rozdrví ho a stane sa veľkým vrchom, ktorý naplní celú zem. Čo to znamená? Daniel oznamuje, že zlatá hlava je babylonský kráľ. Jeho kráľovstvo bude vystriedané druhým, tretím a štvrtým kráľovstvom. A nakoniec „zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené... Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčitý čas.“ ​(2:44) Kráľ velebí s vďačnosťou a ocenením Danielovho Boha ako  „Boha bohov“ a ustanovuje Daniela za ‚panovníka nad celou babylonskou správnou oblasťou a hlavného prefekta nad všetkými babylonskými mudrcmi‘. Danielovi traja druhovia sa stávajú správcami v kráľovstve. — 2:47, 48.

9. Čo vyplynie zo smelého postoja troch Hebrejov proti uctievaniu obrazu?

⁹ Traja Hebreji prežijú ohnivú pec (3:1–30). Nabuchodonozor postaví mohutný zlatý obraz, vysoký šesťdesiat lakťov (27 metrov) a prikazuje vládcom ríše, aby sa zhromaždili k jeho zasväteniu. Keď zaznie zvláštna hudba, všetci majú padnúť a uctievať obraz. Kto tak neurobí, má byť uvrhnutý do horiacej ohnivej pece. Je oznámené, že Danielovi traja druhovia, Sadrach, Mézach a Abednego, nevyhoveli príkazu. Predvedú ich pred rozhnevaného kráľa, kde smelo vypovedajú: „Náš Boh, ktorému slúžime, je schopný nás oslobodiť... zlatý obraz, ktorý si postavil, uctievať nebudeme.“ ​(3:17, 18) Kráľ plný zúrivosti prikazuje, aby pec rozpálili sedemkrát viac, než bolo zvykom, a aby troch Hebrejov zviazali a hodili dovnútra. Popravcovia sú pritom usmrtení plameňom. Nabuchodonozor sa ľaká. Čo to v peci vidí? Štyria muži sa prechádzajú neporušení uprostred ohňa „a ten štvrtý sa vzhľadom podobá synovi bohov“. (3:25) Kráľ vyzýva troch Hebrejov, aby vykročili z ohňa. Vychádzajú nepopálení, ani ich nie je cítiť ohňom! Pre ich odvážny postoj k pravému uctievaniu Nabuchodonozor vyhlasuje slobodu uctievania pre Židov v celej ríši.

10. Aký strašný sen o „siedmich časoch“ mal Nabuchodonozor? Splnil sa na ňom?

¹⁰ Sen o „siedmich časoch“ ​(4:1–37). Tento sen sa objavuje v zázname ako Danielov prepis babylonského úradného dokumentu, ktorý napísal pokorený Nabuchodonozor. Nabuchodonozor najprv uznáva moc a kráľovstvo Najvyššieho Boha. Potom rozpráva o strašnom sne a o tom, ako sa na ňom splnil. Videl strom, ktorý siahal až do neba a poskytoval úkryt a potravu každému telu. Nejaký pozorovateľ zvolal: ‚Zotnite strom. Spútajte jeho peň železnými a medenými pásmi. Nech nad ním prejde sedem časov, a bude známe, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a dosadzuje nad ním dokonca najponíženejšieho z ľudstva.‘ (4:14–17) Daniel vysvetlil sen a oznámil, že strom predstavuje Nabuchodonozora. Čoskoro sa tento prorocký sen splnil. Keď raz kráľ prejavil veľkú pýchu, postihlo ho šialenstvo a žil sedem rokov ako zviera na poli. Potom sa mu navrátil zdravý rozum a on uznal Jehovovu zvrchovanosť.

11. Pri akej roztopašnosti vidí Balsazár osudné písmo? Ako ho Daniel vykladá a ako sa splní?

¹¹ Balsazárova hostina: výklad nápisu (5:1–31). Je osudná noc z 5. na 6. októbra 539 pred n. l. Kráľ Balsazár, Nabonidov syn, poriada ako spoluvládca Babylonu veľkú hostinu pre tisíc svojich šľachticov. Kráľ, ovplyvnený vínom, si vyžiada posvätné zlaté a strieborné nádoby z Jehovovho chrámu. Vo svojej roztopašnosti pije z nich so svojimi hosťami a chváli pritom svojich pohanských bohov. Náhle sa objavuje ruka a píše na stenu záhadné posolstvo. Kráľ sa zdesí. Jeho múdri muži nemôžu písmo vyložiť. Nakoniec je privedený Daniel. Kráľ mu ponúkne, že ho urobí tretím v kráľovstve, ak písmo prečíta a vyloží, ale Daniel mu hovorí, aby si ponechal dary pre seba. Potom prečíta písmo a vysvetľuje jeho význam. „MENE, MENE, TEKEL a PARSIN... Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a ukončil ich... bol si zvážený na váhach a bol si nájdený nedostatočný... tvoje kráľovstvo bolo rozdelené a dané Médom a Peržanom.“ ​(5:25–28) Tej istej noci je Balsazár zabitý a Dárius Médsky dostáva kráľovstvo.

12. Ako je zmarené sprisahanie proti Danielovi a aké nariadenie potom vydáva Dárius?

¹² Daniel v jame levov (6:1–28). Vysokí úradníci Dáriovej vlády sa sprisahajú proti Danielovi. Podnietia kráľa, aby vydal zákon, zakazujúci 30 dní predkladať prosebné žiadosti ktorémukoľvek bohu alebo človeku okrem kráľa. Kto neposlúchne, má byť hodený levom. Daniel odmieta poslúchnuť tento zákon, ktorý sa dotýka uctievania, a obracia sa v modlitbe k Jehovovi. Uvrhnú ho do jamy levov. Jehovov anjel zázračne zavrie tlamy levom a nasledujúce ráno je kráľ Dárius potešený, keď nájde Daniela nedotknutého. Teraz sú hodení za potravu levom nepriatelia a kráľ vydáva nariadenie, aby sa ľudia báli Danielovho Boha, lebo je to „živý Boh“. (6:26) Danielovi sa potom dobre darí vo vládnej službe až do Cýrovej vlády.

13. Aké videnie má Daniel vo sne o štyroch zvieratách a o vláde Kráľovstva?

¹³ Videnie zvierat (7:1–8:27). Vraciame sa do ‚prvého roku Balsazára‘, ktorého vláda sa zrejme začala v roku 553 pred n. l. Danielovi sa sníva sen a zaznamená ho v aramejčine. * Vidí štyri obrovské a strašné zvieratá, ktoré sa objavujú jedno za druhým. Štvrté zviera je neobyčajne silné a medzi jeho rohmi vystupuje malý roh, ktorý ‚hovorí velikášske veci‘. (7:8) Objavuje sa Pradávny dní a posadí sa. „Tisíc tisícov“ mu slúži.  Prichádza pred neho „niekto podobný synovi človeka“, ktorému je „dané panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo, aby jemu slúžili všetky národy, národnostné skupiny a jazyky“. (7:10, 13, 14) Potom má Daniel videnie štyroch zvierat. Predstavujú štyroch kráľov čiže kráľovstvá. Medzi desiatimi rohmi na štvrtom zvierati povstáva malý roh. Stáva sa mocným a vedie vojnu proti svätým. Avšak zasahuje nebeský Súd a dáva „kráľovstvo a panovanie a nádheru kráľovstiev pod všetkými nebesami... ľudu, ktorým sú svätí Najvyššieho“. — 7:27.

14. Aké videnie má Daniel o capovi a o dvojrohom baranovi? Ako ho Gabriel vysvetľuje?

¹⁴ O dva roky neskôr, dlho pred pádom Babylonu, má Daniel iné videnie, ktoré zaznamenal v hebrejčine. Cap s nápadným rohom medzi očami zápasí s pyšným baranom, ktorý má dva rohy, a premôže ho. Veľký roh capa sa zlomí a povstanú štyri menšie rohy. Z jedného z nich vyrastá malý roh, ktorý sa zväčšuje, až dokonca vyzýva nebeské vojsko. Je predpovedané obdobie 2 300 dní, kým bude sväté miesto uvedené do svojho „správneho stavu“. (8:14) Gabriel vysvetlí Danielovi videnie. Baran predstavuje kráľa Médie a Perzie. Cap je grécky kráľ, ktorého kráľovstvo sa rozpadne na štyri časti. Neskôr povstane kráľ krutého výzoru „proti Kniežaťu kniežat“. Videnie „je ešte na mnoho dní“, a preto ho Daniel musí zatiaľ držať v tajnosti. — 8:25, 26.

15. Čo podnieti Daniela, aby sa modlil k Jehovovi, a čo teraz Gabriel oznamuje o „sedemdesiatich týždňoch“?

¹⁵ Vodca Mesiáš predpovedaný (9:1–27). V „prvom roku Dária... zo semena Médov“ Daniel skúma Jeremiášovo proroctvo. Daniel si uvedomuje, že predpovedané sedemdesiatročné spustošenie Jeruzalema sa blíži ku koncu, a vyznáva v modlitbe k Jehovovi svoje vlastné hriechy i hriechy Izraela. (Dan. 9:1–4; Jer. 29:10) Objavuje sa Gabriel a dáva na vedomie, že uplynie „sedemdesiat týždňov... aby bol ukončený priestupok a skoncovalo sa s hriechom a aby sa vykonalo zmierenie za previnenie“. Vodca Mesiáš príde na konci šesťdesiatich deviatich týždňov a potom bude odrezaný. Pre mnohých bude zmluva zachovaná v platnosti až do konca sedemdesiateho týždňa a nakoniec dôjde k spustošeniu a záhube. — Dan. 9:24–27.

16. Za akých okolností sa Danielovi opäť zjavuje anjel?

¹⁶ Sever proti juhu, povstáva Michael (10:1 až 12:13). Je ‚tretí rok Cýra‘, teda asi rok 536 pred n. l., krátko po návrate Židov do Jeruzalema. Po trojtýždňovom pôste je Daniel na brehu rieky Chiddekel. (Dan. 10:1, 4; 1. Mojž. 2:14) Zjaví sa mu anjel a vysvetľuje, že „knieža Perzie“ mu bránilo prísť k Danielovi, ale že mu pomohol „Michael, jedno z najpoprednejších kniežat“. Rozpráva teraz Danielovi videnie, ktoré sa má splniť v „konečnej časti dní“. — Dan. 10:13, 14.

17. Aké prorocké udalosti o kráľovi severu a kráľovi juhu teraz Daniel zaznamenáva?

¹⁷ Na začiatku sa toto strhujúce videnie týka perzskej dynastie a nastávajúceho zápasu s Gréckom. Povstane mocný kráľ s rozsiahlym panstvom, ale jeho kráľovstvo sa rozpadne na štyri časti. Časom tu budú dve dlhé línie kráľov. Kráľ juhu bude proti kráľovi severu. Boj o moc sa bude prevaľovať sem a tam. Títo nenapraviteľne zlí králi budú stále hovoriť lož pri jednom stole. „V ustanovenom čase“ vzplanie opäť vojna. Má byť znesvätená Božia svätyňa a zriadená „ohavnosť, ktorá pôsobí pustošenie“. (11:29–31) Kráľ severu bude hovoriť obdivuhodné veci proti Bohu bohov a vzdá slávu bohu pevností. Keď sa kráľ juhu pustí „v čase konca“ do drgania s kráľom severu, kráľ severu zaplaví veľa krajín a vstúpi aj „do krajiny Okrasy“. Správy z východu a severu ho rozrušia, bude zúriť ďalej a postaví „svoje palácové stany medzi veľkým morom a svätým vrchom Okrasy“. A tak „bude musieť prísť celkom k svojmu koncu a nebude toho, kto by mu pomohol“. — 11:40, 41, 45.

18. Čo sa deje, keď Michael stojí ‚v prospech synov Božieho ľudu‘?

¹⁸ Veľkolepé videnie pokračuje: Michael bude stáť ‚v prospech synov Božieho ľudu‘. Má nastať „čas tiesne“, ktorý nemá obdoby v ľudských dejinách, ale tí, ktorí budú zapísaní v knihe, uniknú. Mnohí sa zobudia z prachu k večnému životu, „a tí, čo majú pochopenie, budú žiariť ako jas priestoru“. Privedú mnohých k spravodlivosti. Daniel má zapečatiť knihu „až do času konca“. „Ako dlho to bude do konca podivuhodných vecí?“ Anjel sa zmieňuje o obdobiach tri a pol času, 1 290 dní a 1 335 dní, a hovorí, že iba „tí, čo majú pochopenie, porozumejú“. Akí sú šťastní! Nakoniec má anjel pre Daniela upokojujúci sľub, že bude odpočívať a vstane k svojmu údelu „na konci dní“. — 12:1, 3, 4, 6, 10, 13.

PREČO JE UŽITOČNÁ

19. Aké vynikajúce príklady rýdzosti a spoľahnutia sa na Jehovu v modlitbe môžeme nájsť v Danielovej knihe?

¹⁹ Všetci, ktorí sú rozhodnutí zachovať si rýdzosť vo svete, ktorý im je cudzí, urobia dobre, keď budú uvažovať o vynikajúcom príklade Daniela a jeho troch druhov. Bez ohľadu na  zlomyseľné hrozby žili ďalej podľa božských zásad. V ohrození života konal Daniel „s radou a rozumnosťou“ a s úctou ku kráľovej zvrchovanej moci. (2:14–16) Keď sa vyhrotila sporná otázka, traja Hebreji dali prednosť horiacej ohnivej peci pred skutkom modlárstva, a Daniel volil radšej jamu levov, než by sa vzdal prednosti modlitby k Jehovovi. Jehova zakaždým poskytol ochranu. (3:4–6, 16–18, 27; 6:10, 11, 23) Daniel sám dáva vynikajúci príklad, ako sa spoliehať so všetkou vážnosťou na Boha Jehovu v modlitbe. — 2:19–23; 9:3–23; 10:12.

20. Ktoré štyri videnia sa zaoberajú svetovými veľmocami a prečo úvaha o nich dnes posilňuje vieru?

²⁰ Uvažovať o Danielových videniach je napínavé a posilňuje vieru. Všimnime si najprv štyri videnia o svetových veľmociach: 1. Je to videnie o strašnom obraze, ktorého zlatá hlava predstavuje dynastiu babylonských kráľov počínajúc Nabuchodonozorom, po ktorom povstávajú tri ďalšie kráľovstvá, ako to znázorňujú ostatné časti obrazu. Tieto kráľovstvá rozdrví „kameň“, ktorý sa potom stane ‚kráľovstvom, ktoré nebude nikdy zničené‘, Božím kráľovstvom. (2:31–45) 2. Potom prichádzajú Danielove videnia; prvé je videnie o štyroch zvieratách predstavujúcich „štyroch kráľov“. Podobajú sa levovi, medveďovi, leopardovi so štyrmi hlavami a zvieraťu s veľkými železnými zubami, desiatimi rohmi a neskôr s malým rohom. (7:1–8, 17–28) 3. Potom videnie o baranovi (Médo–Perzia), capovi (Grécko) a o malom rohu. (8:1–27) 4. Nakoniec je tu videnie o kráľovi juhu a kráľovi severu. Daniel 11:5–19 presne opisuje súperenie medzi egyptským a seleukovským výhonkom Alexandrovej gréckej ríše po jeho smrti v roku 323 pred n. l. Od 20. verša proroctvo sleduje líniu za sebou idúcich štátov juhu a severu. Z Ježišovej zmienky o „ohavnosti, ktorá pôsobí pustošenie“ ​(Daniel 11:31) v proroctve o znamení jeho prítomnosti vyplýva, že tento boj dvoch kráľov o moc pokračuje až do „záveru systému vecí“. (Mat. 24:3) Ako nás posilňuje prorocké uistenie, že v ‚čase tiesne, aký nenastal od čias, keď vznikol nejaký národ, až do toho času‘ povstane sám Michael, aby odstránil bezbožné národy a priniesol poslušnému ľudstvu mier! — Dan. 11:20–12:1.

21. Ako sa pozoruhodne splnilo Danielovo proroctvo o „sedemdesiatich týždňoch“?

²¹ Potom je tu Danielovo proroctvo o „sedemdesiatich týždňoch“. Po šesťdesiatich deviatich týždňoch sa mal objaviť „Vodca Mesiáš“. Je pozoruhodné, že 483 rokov (69 krát 7 rokov) po „vyjdení slova“ o obnove Jeruzalema, ktoré vydal Artaxerxes v dvadsiatom roku svojej vlády a ktoré potom v Jeruzaleme presadil Nehemiáš, bol Ježiš Nazaretský pokrstený v rieke Jordán a pomazaný svätým duchom. Tak sa stal Kristom čiže Mesiášom (Pomazaným). * Bolo to v roku 29 n. l. Potom prišla ‚záhuba‘, ktorú Daniel tiež predpovedal, keď bol Jeruzalem v roku 70 n. l. spustošený. — Dan. 9:24–27; Luk. 3:21–23; 21:20.

22. Aké poučenie vyplýva z Nabuchodonozorovho pokorenia?

²² Nabuchodonozorov sen o zoťatom strome, ktorý Daniel zaznamenal v 4. kapitole, vykresľuje, ako Boh Jehova pokoril kráľa, ktorý sa chválil veľkými činmi a dôveroval vo vlastnú moc. Bol prinútený žiť ako poľné zviera, kým nepoznal, že „Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a že ho dáva tomu, komu chce“. (Dan. 4:32) Budeme dnes ako Nabuchodonozor a budeme sa chváliť svojimi činmi a vkladať dôveru v moc ľudí, takže nás Boh bude musieť potrestať, alebo múdro uznáme, že je Vládcom v kráľovstve ľudstva, a vložíme dôveru v jeho Kráľovstvo?

23. a) Ako celá Danielova kniha zdôrazňuje nádej na Kráľovstvo? b) K čomu by nás mala povzbudiť táto prorocká kniha?

²³ Celá Danielova kniha zdôrazňuje nádej na Kráľovstvo, a to spôsobom, ktorý posilňuje vieru. Kniha predstavuje Boha Jehovu ako Najvyššieho a Zvrchovaného Vládcu, ktorý zriaďuje Kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené, ale rozdrví všetky ostatné kráľovstvá. (2:19–23, 44; 4:25) Aj pohanskí králi Nabuchodonozor a Dárius boli nútení uznať Jehovovu zvrchovanosť. (3:28, 29; 4:2, 3, 37; 6:25–27) Jehova je vyvyšovaný a oslavovaný ako Pradávny dní, ktorý rozhoduje spornú otázku Kráľovstva a dáva tomu, kto je podobný „synovi človeka“, večné „panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo, aby jemu slúžili všetky národy, národnostné skupiny a jazyky“. „Svätí Najvyššieho“ sa podieľajú na Kráľovstve s Ježišom Kristom, „Synom človeka“. (Dan. 7:13, 14, 18, 22; Mat. 24:30; Zjav. 14:14) Je to Michael, veľké knieža, kto vykonáva svoju kráľovskú moc, aby rozdrvil a ukončil všetky kráľovstvá tohto starého sveta. (Dan. 12:1; 2:44; Mat. 24:3, 21; Zjav. 12:7–10) Porozumenie týchto proroctiev a videní by malo povzbudiť tých, ktorí milujú spravodlivosť, aby sa usilovali a neustále čítali Božie slovo a našli naozaj „podivuhodné veci“ o predsavzatiach Božieho kráľovstva, ktoré nám zjavuje inšpirovaná a užitočná Danielova kniha. — Dan. 12:2, 3, 6.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]