Biblická kniha číslo 28 — Hozeáš
Biblická kniha číslo 28 — Hozeáš
Pisateľ: Hozeáš
Miesto písania: Samária (oblasť)
Písanie dokončené: po 745 pred n. l.
Zahrnuté obdobie: pred 804 — po 745 pred n. l.
1, 2. a) Ako sa zvyčajne nazýva posledných dvanásť kníh Hebrejských písiem? b) Čo vieme o Hozeášovi a koho sa týka jeho proroctvo?
POSLEDNÝCH dvanásť kníh Hebrejských písiem sa všeobecne označuje ako „malí proroci“. Tento výraz určite neznamená malí v dôležitosti, hoci ich celková dĺžka nedosahuje ani dĺžku Izaiáša alebo Jeremiáša. V hebrejskej Biblii boli tieto spisy považované za jeden zväzok a nazývali sa „Dvanásť“. Boli takto spojené dohromady pravdepodobne preto, aby sa dali uchovávať, pretože jednotlivý malý zvitok sa mohol ľahko stratiť. Ako každá z týchto dvanástich kníh je i prvá nazvaná podľa svojho pisateľa, Hozeáša, ktorého meno je skrátenou podobou mena Hošajah a znamená „zachránený od Jah; Jah zachránil“.
2 V knihe, ktorá nesie jeho meno, sa o Hozeášovi dozvieme veľmi málo, jedine azda to, že bol synom Beeriho. Jeho proroctvá sa týkajú takmer výlučne Izraela, o Judsku sa zmieňuje len zbežne. Hozeáš sa nezaoberá Jeruzalemom, zato však menuje tridsaťsedemkrát najvýznačnejší kmeň Izraela, Efraim, a šesťkrát izraelské mesto Samáriu.
3. Ako dlho prorokoval Hozeáš a ktorí iní proroci pôsobili v tej dobe?
3 Prvý verš knihy nám hovorí, že Hozeáš slúžil ako Jehovov prorok neobyčajne dlho, takmer od konca vlády izraelského kráľa Jeroboáma II. až do vlády judského Ezechiáša. To je prinajmenšom od roku 804 pred n. l. až do doby po roku 745 pred n. l., teda najmenej 59 rokov. Obdobie jeho prorockej služby však nepochybne zahŕňalo niekoľko rokov vlády Jeroboáma a Ezechiáša. V tom čase pôsobili ďalší verní Jehovovi proroci: Ámos, Izaiáš, Micheáš a Odéd. — Ámos 1:1; Iz. 1:1; Mich. 1:1; 2. Par. 28:9.
4. Ktoré citáty a prorocké splnenia potvrdzujú vierohodnosť Hozeáša?
4 Vierohodnosť proroctiev potvrdzuje skutočnosť, že ich mnohokrát citujú Kresťanské grécke písma. Ježiš sám citoval Hozeáša 10:8 pri vynášaní rozsudku nad Jeruzalemom: „Potom začnú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás!‘“ (Lukáš 23:30) Rovnaký úsek je čiastočne citovaný v Zjavení 6:16. Matúš cituje Hozeáša 11:1 a ukazuje splnenie proroctva: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ (Mat. 2:15) Hozeášovo proroctvo o obnovení celého Izraela sa splnilo tak, že mnohí z desaťkmeňového kráľovstva sa pripojili k obyvateľom Judska pred ich zajatím a ich potomkovia boli medzi tými, ktorí sa vrátili z vyhnanstva. (Hoz. 1:11; 2. Par. 11:13–17; 30:6–12, 18, 25; Ezd. 2:70) Od Ezdrášových čias zaujímala kniha svoje oprávnené miesto v hebrejskom kánone ako „Jehovovo slovo prostredníctvom Hozeáša“. — Hoz. 1:2.
5. Za akú nevernosť trestal Jehova Izrael?
5 Prečo poslal Jehova Izraelu Hozeáša ako svojho proroka? Stalo sa tak preto, že Izrael bol neverný a poškvrnil sa uctievaním Baala, a tým porušil Jehovovu zmluvu. V Zasľúbenej krajine sa Izrael stal poľnohospodárskym ľudom, ale prijal pritom nielen spôsob života Kanaančanov, ale aj ich náboženstvo s uctievaním Baala, boha, ktorý bol symbolom plodivej sily prírody. V Hozeášových dňoch sa Izrael úplne odvrátil od uctievania Jehovu k roztopašným obradom, pri ktorých sa ľudia opíjali a ktoré zahŕňali i nemravné styky s chrámovými prostitútkami. Izrael prisudzoval svoj blahobyt Baalovi. Bol neverný Jehovovi, nebol ho hoden, a musel byť preto karhaný. Jehova chcel Izraelu ukázať, že jeho hmotný majetok nepochádza od Baala, a preto poslal Hozeáša, aby varoval Izrael pred tým, čo by preň znamenalo nedostatok pokánia. Keď zomrel Jeroboám II., stál Izrael pred svojím najhroznejším obdobím. Hrôzovláda, pri ktorej bolo zavraždených mnoho panovníkov, pokračovala až po asýrske zajatie v roku 740 pred n. l. V tomto období proti sebe bojovali dve strany, z ktorých jedna chcela vytvoriť alianciu s Egyptom a druhá s Asýriou. Ani jedna skupina nedôverovala Jehovovi.
6. Čím sa vyznačuje Hozeášov spôsob písania?
6 Hozeášov spôsob písania veľa objasňuje. Je často jemný a citlivý vo vyjadrovaní a opätovne zdôrazňuje Jehovovu milujúcu láskavosť a milosrdenstvo. Zaoberá sa každým malým prejavom pokánia, čo vidí. Inokedy je jeho jazyk nesúvislý a vznetlivý. Čo chýba v rytme, to vyrovnáva presvedčivosťou a silou výrazu. Vyjadruje veľmi silné cítenie a rýchle mení myšlienky.
7. Čo znázorňuje nevernosť Gomer a jej neskorší návrat?
7 Na začiatku prorockej cesty dostal Hozeáš príkaz, aby si vzal „manželku smilstva“. (1:2) Jehova tým iste sledoval určitý zámer. Izrael bol pre Jehovu ako manželka, ktorá sa stala nevernou a dopúšťala sa smilstva. Predsa jej však chcel preukázať lásku a pokúsiť sa opäť ju získať. Hozeášova manželka Gomer mohla túto skutočnosť presne znázorniť. Usudzuje sa, že po narodení prvého dieťaťa sa stala nevernou a zrejme porodila ostatné deti v cudzoložstve. (2:5–7) Správa naznačuje, že „mu [Hozeášovi] porodila syna“, zatiaľ čo chýba akákoľvek zmienka o prorokovi v spojení s narodením ďalších dvoch detí. (1:3, 6, 8) Kapitola 3, verše 1–3 zrejme hovoria o tom, že si Hozeáš vzal Gomer späť a kúpil ju, ako by bola otrokyňa. To zodpovedá tomu, že Jehova opäť prijal svoj ľud, keď robil pokánie zo svojho cudzoložného spôsobu života.
8. Aké mená sa v knihe striedajú?
8 Desaťkmeňové izraelské severné kráľovstvo, ktorému sú zvlášť určené slová Hozeášovho proroctva, bolo tiež známe ako Efraim, podľa mena najvýznačnejšieho kmeňa kráľovstva. V knihe sa striedavo vyskytujú mená Izrael a Efraim.
OBSAH HOZEÁŠA
9. Čo naznačujú mená detí Gomer vzhľadom na Jehovovo zaobchádzanie s Izraelom?
9 Znázornenie cudzoložného konania Izraela (1:1–3:5). Hozeášova „manželka smilstva“ rodí prorokovi syna, Jezreela. Neskôr má dve ďalšie deti, dcéru Lo-ruchamu, čo znamená „ne[bolo jej] prejavené milosrdenstvo“, a syna Lo-ammiho, čo znamená „nie môj ľud“. Tieto dve mená dal Jehova, aby naznačil, že ‚už neprejaví milosrdenstvo izraelskému domu‘, a aby zdôraznil, že svoj ľud ako celok zavrhuje. (1:2, 6, 9) A predsa majú byť synovia Judska a Izraela ako „synovia živého Boha“ zhromaždení do jednoty pod jednou hlavou, „pretože veľký bude deň Jezreela“. (1:10, 11) Boží ľud bude očistený od cudzoložného uctievania Baala a vráti sa k Jehovovi ako k svojmu manželovi. (2:16) Jehova dá Izraelu bezpečie a zasnúbi sa s ním na neurčitý čas v spravodlivosti, práve, milujúcej láskavosti, milosrdenstve a vernosti. V súlade s menom Jezreel (ktoré znamená „Boh zaseje semeno“) Jehova sľubuje: „Určite ju zasejem do zeme pre seba ako semeno... a tým, ktorí nie sú mojím ľudom, poviem: ‚Ste môj ľud‘; a oni povedia: ‚Ty si môj Boh.‘“ (2:23) Ako manželka, ktorá robí pokánie za svoje cudzoložstvo, „sa synovia Izraela vrátia a určite budú hľadať Jehovu, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa“. — 3:5.
10. Čo vyplynie z toho, že národ zavrhol poznanie?
10 Prorocké súdy proti Efraimu (a Judsku) (4:1–14:9). Prvý verš 4. kapitoly vytvára podklad pre prorockú výstrahu, ktorá nasleduje: „Jehova má právny spor s obyvateľmi zeme, lebo nie je na zemi pravda ani milujúca láskavosť, ani poznanie Boha.“ Čo z tohto stavu vyplýva? „Pretože si sám zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi neslúžil ako kňaz; a pretože stále zabúdaš na zákon svojho Boha, ja, áno, ja zabudnem na tvojich synov,“ hovorí Jehova. (4:1, 6) Bol to práve duch smilstva, ktorý spôsobil, že Izrael zablúdil. Izrael a Judsko, podobajúce sa neviestkam, čaká účtovanie, ale budú hľadať Jehovu, keď zistia, že sú „v úzkostiach“. — 5:15.
11. Ako Hozeáš nalieha na ľud, ale prečo je to s nimi zlé?
11 Hozeáš nalieha na ľud: „Vráťme sa k Jehovovi, lebo... [nás] uzdraví.“ Jehova má väčšie potešenie z ich milujúcej láskavosti a z poznania Boha než z obetných darov a zápalných obetí, ale milujúca láskavosť Efraima a Júdu je ako „rosa, ktorá sa skoro pomíňa“. (6:1, 4) Efraim je „ako prostomyseľná holubica bez srdca“. Ľud sa obracia o pomoc k Egyptu a Asýrii skôr ako k Jehovovi. (7:11) Beda im. Prečo? Potĺkajú sa, vymýšľajú zlé veci, prekračujú Jehovovu zmluvu a dopúšťajú sa priestupkov proti jeho zákonu. „Lebo je to vietor, ktorý stále sejú, a to, čo zožnú, bude víchrica.“ (8:7) Jehova si spomenie na ich previnenie a bude venovať pozornosť ich hriechom. „Stanú sa utečencami medzi národmi.“ (9:17) Izrael je zvrhlý vinič, jeho srdce sa stalo pokrytecké. Namiesto aby Izrael zasieval semeno v spravodlivosti a žal v zhode s milujúcou láskavosťou, oral skazenosť a žal nespravodlivosť. „Z Egypta som povolal svojho syna,“ pripomína Jehova. (11:1) Áno, miloval Izrael od jeho mládenectva, ale Izrael ho obklopil lžou a klamom. Jehova radí: „Ty by si sa mal vrátiť k svojmu Bohu, dodržiavať milujúcu láskavosť a právo; a nech sa neustále dúfa v tvojho Boha.“ — 12:6.
12. a) Čo zahŕňa Hozeáš v 13. kapitole? b) Aká obnova je sľúbená?
12 V 13. kapitole Hozeáš zhŕňa všetko, čo predchádzalo sľubnému počiatku Izraela a Jehovovej nežnej starostlivosti, hovorí o zábudlivosti Izraela a o tom, ako sa národ nakoniec obrátil proti Jehovovi. Jehova vyhlasuje: „Dal som ti kráľa vo svojom hneve a odnímem ho vo svojej zúrivosti.“ (13:11) Ale potom dôjde k obnove: „Vykúpim ich z ruky šeolu; získam ich späť zo smrti. Kde sú tvoje ostne, ó, Smrť? Kde je tvoja ničivosť, ó, šeol?“ (13:14) Osud spurnej Samárie však bude hrozný.
13. Akou prosbou končí Hozeášova kniha a kto bude chodiť po Jehovových cestách?
13 Kniha sa končí naliehavou prosbou: ‚Vráť sa, ó, Izrael, k Jehovovi, svojmu Bohu, lebo si sa potkol v svojom previnení. Hľadaj odpustenie a obetuj zaň mladé býky svojich perí. Jehova ti prejaví milosrdenstvo a lásku. Stane sa pre teba akoby občerstvujúcou rosou, a rozkvitneš ako ľalia a ako olivovník.‘ Múdry a rozvážny porozumie týmto veciam: „Veď Jehovove cesty sú priame a chodiť po nich budú spravodliví. Ale previnilci, tí sa na nich potknú.“ — 14:1–6, 9.
PREČO JE UŽITOČNÁ
14. Ktoré presné splnenia Hozeášovho proroctva si máme všimnúť?
14 Hozeášova kniha posilňuje vieru v Jehovove inšpirované proroctvá. Všetko, čo Hozeáš prorokoval o Izraeli a Judsku, sa splnilo. Izrael bol opustený svojimi milencami z modlárskych susedných národov a zožal v roku 740 pred n. l. búrku zničenia od Asýrčanov. (Hoz. 8:7–10; 2. Kráľ. 15:20; 17:3–6, 18) Hozeáš však predpovedal, že Jehova prejaví milosrdenstvo Judsku a zachráni ho, ale nie vojenskou mocou. To sa splnilo, keď Jehovov anjel pozabíjal 185 000 Asýrčanov, ktorí ohrozovali Jeruzalem. (Hoz. 1:7; 2. Kráľ. 19:34, 35) Judska sa však týkal rozsudok, vyslovený v Hozeášovi 8:14: „A do jeho miest istotne pošlem oheň, a ten pohltí obytné veže každého jedného“, predpoveď, ktorá sa hrozným spôsobom splnila, keď Nabuchodonozor v rokoch 609–607 pred n. l. spustošil Judsko a Jeruzalem. (Jer. 34:6, 7; 2. Par. 36:19) Mnohé Hozeášove proroctvá o obnove sa splnili, keď Jehova zhromaždil Júdu a Izrael a v roku 537 pred n. l. ‚vyšli z krajiny‘ svojho vyhnanstva. — Hoz. 1:10, 11; 2:14–23; 3:5; 11:8–11; 13:14; 14:1–9; Ezd. 2:1; 3:1–3.
15. Ako citujú pisatelia Kresťanských gréckych písiem z Hozeášovej knihy?
15 Je tiež nanajvýš užitočné, aby sme v dnešnej dobe uvažovali o odkazoch pisateľov Kresťanských gréckych písiem na Hozeášovo proroctvo. Keď napríklad Pavol hovorí o vzkriesení, pôsobivo sa odvoláva na Hozeáša 13:14: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ (1. Kor. 15:55) Keď zdôrazňuje Jehovovu nezaslúženú láskavosť, ktorú on prejavuje voči nádobám milosrdenstva, cituje z Hozeáša 1:10 a 2:23: „Je to tak, ako hovorí aj v Hozeášovi: ‚Tých, ktorí nie sú mojím ľudom, nazvem „svojím ľudom“, a tú, ktorá nebola milovaná, nazvem „milovanou“; a na mieste, kde im bolo povedané: „Vy nie ste mojím ľudom“, tam budú nazvaní „synmi živého Boha“.‘“ (Rim. 9:25, 26) Peter podobne vyjadruje ten istý úsek z Hozeáša, keď hovorí: „Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Božím ľudom; boli ste tými, ktorým nebolo preukazované milosrdenstvo, ale teraz ste tými, ktorým bolo preukázané milosrdenstvo.“ — 1. Petra 2:10.
16. Ktoré Hozeášove slová opakoval Ježiš, aby poukázal na Jehovove požiadavky uctievania?
16 Je teda zrejmé, že Hozeášovo proroctvo sa splnilo nielen návratom ostatku v dňoch Zorobábela, ale tiež tým, že Jehova milosrdne zhromaždil duchovný ostatok, ktorého členovia sa stali ‚milovanými synmi živého Boha‘. Hozeáš pod inšpiráciou videl, aké sú na nich kladené požiadavky. Nie je to zdanlivé uctievanie s formálnymi obradmi, ale ako hovoria slová Hozeáša 6:6 (ktoré opakoval Ježiš v Matúšovi 9:13 a 12:7): „Veď som našiel potešenie v milujúcej láskavosti, a nie v obeti, a v poznaní Boha skôr ako v úplných zápalných obetiach.“
17. a) Čo je nevyhnutné pre každého, kto sa dopustí duchovného cudzoložstva? b) Aký radostný sľub o Kráľovstve obsahuje Hozeášovo proroctvo?
17 Znázornenie cudzoložnej manželky, ktorá hrala takú živú úlohu v Hozeášovom živote, ukazuje, že Jehovovi sú odporní tí, ktorí sa od neho odvracajú na cesty modlárstva a falošného uctievania a dopúšťajú sa tak duchovného cudzoložstva. Každý, kto sa dopustil priestupku, musí sa vrátiť k Jehovovi s pravým pokáním a ‚obetovať za to mladé býky svojich perí‘. (Hoz. 14:2; Hebr. 13:15) Títo ľudia sa môžu radovať s ostatkom duchovných synov Izraela, keď sa splní sľub o Kráľovstve v Hozeášovi 3:5: „Potom sa synovia Izraela vrátia a určite budú hľadať Jehovu, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa; a určite prídu s chvením k Jehovovi a k jeho dobrote v konečnej časti dní.“
[Otázky]
