Biblická kniha číslo 3 — Levitikus

Pisateľ: Mojžiš

Miesto písania: pustatina

Písanie dokončené: 1512 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 1 mesiac (1512 pred n. l.)

1. a) Prečo je názov Levitikus vhodný? b) Aké iné názvy Levitikus dostal?

NAJBEŽNEJŠÍ názov pre tretiu knihu Biblie je Levitikus — 3. Mojžišova. Pochádza z Levitikon v gréckej Septuaginte a z Leviticus v latinskej Vulgáte. Tento názov je vhodný, i keď je v nej o Lévitoch len zbežná zmienka (25:32, 33). Kniha obsahuje hlavne predpisy lévitského kňazstva, vybraného z kmeňa Lévi, a zákony, o ktorých kňazi poučovali ľud: „Pery kňaza by mali uchovávať poznanie a z jeho úst by ľudia mali hľadať zákon.“ ​(Mal. 2:7) V hebrejskom texte sa kniha nazýva podľa svojho úvodného výrazu Vaijikra, doslovne: „A zavolal“. Medzi neskoršími Židmi sa kniha nazývala tiež Zákon kňazov a Zákon obetí. — 3. Mojž. 1:1, Rbi8, poznámka pod čiarou.

2. Aké dôkazy potvrdzujú, že túto knihu napísal Mojžiš?

² Levitikus napísal nepochybne Mojžiš. Záver čiže kolofón uvádza: „To sú prikázania, ktoré dal Jehova Mojžišovi.“ ​(27:34) Podobné tvrdenie nájdeme v 3. Mojžišovej 26:46. Predchádzajúce dôkazy toho, že Mojžiš napísal Genezis a Exodus, podporujú skutočnosť, že Mojžiš je pisateľom aj Levitiku, pretože Pentateuch bol zjavne pôvodne jedným zvitkom. Levitikus je navyše spojený s predchádzajúcimi knihami spojkou „a“. Najpádnejším dôkazom je však skutočnosť, že Ježiš Kristus aj iní inšpirovaní Jehovovi služobníci často citujú zo zákonov a zásad v Levitiku, alebo sa na ne odvolávajú a pripisujú ich Mojžišovi. — 3. Mojž. 23:34, 40–43 — Neh. 8:14, 15; 3. Mojž. 14:1–32 — Mat. 8:2–4; 3. Mojž. 12:2 — Luk. 2:22; 3. Mojž. 12:3 — Ján 7:22; 3. Mojž. 18:5 — Rim. 10:5.

3. Aké časové obdobie zahrnuje Levitikus?

³ Aké časové obdobie zahrnuje Levitikus? Kniha Exodus sa končí postavením svätostánku „v prvom mesiaci druhého roku, prvého dňa mesiaca“. Kniha Numeri (bezprostredne nasleduje za správou Levitiku) sa začína zmienkou o tom, ako Jehova hovorí k Mojžišovi „prvého dňa druhého mesiaca v druhom roku ich vyjdenia z egyptskej krajiny“. Z toho teda vyplýva, že niekoľko udalostí Levitiku sa nemohlo stať v čase dlhšom než jeden lunárny mesiac. Veľká časť knihy totiž obsahuje zákony a predpisy. — 2. Mojž. 40:17; 4. Mojž. 1:1; 3. Mojž. 8:1–10:7; 24:10–23.

4. Kedy bol Levitikus napísaný?

⁴ Kedy napísal Mojžiš Levitikus? Je rozumné sa domnievať, že viedol záznam udalostí, tak ako sa odohrávali, a že zapisoval Božie pokyny, akonáhle ich dostal. Je to zrejmé i z Božieho príkazu Mojžišovi, aby napísal o konečnom osude Amalekitov ihneď po ich porážke v bitke s Izraelitmi. Skorému dátumu nasvedčujú i niektoré záležitosti, o ktorých sa v knihe hovorí. Izraeliti napríklad dostali príkaz, aby zvieratá, ktoré chceli použiť ako potravu, privádzali na porážku ku vchodu do stanu stretnutia. Tento príkaz bol daný a zaznamenaný krátko po slávnostnom uvedení kňazstva. Je tu i veľa pokynov, ktoré mali byť Izraelitom vodidlom počas ich cesty pustatinou. To všetko nasvedčuje, že Mojžiš napísal Levitikus počas roku 1512 pred n. l. — 2. Mojž. 17:14; 3. Mojž. 17:3, 4; 26:46.

5. Aký účel mali zákony o obetiach a o obradnej čistote?

⁵ Prečo bol Levitikus napísaný? Jehova chcel mať svätý národ, posvätený ľud, oddelený pre jeho službu. Verní Boží muži obetovali síce Jehovovi obete od doby Ábela, ale výslovné pokyny o obetiach za hriech a iných obetiach dal Boh národu Izraela až teraz. Podrobne ich vysvetľuje práve Levitikus. Upozorňovali Izraelitov na nesmiernu hriešnosť hriechu a vštepovali im do mysle, že si hriechom privodzujú Jehovovu nevôľu. Tieto predpisy, ktoré boli časťou Zákona, slúžili ako vychovávateľ, ktorý viedol Židov ku Kristovi, ukazovali im potrebu Záchrancu a zároveň slúžili na to, aby ich udržali ako ľud oddelený od ostatného sveta. A tomuto poslednému účelu slúžili najmä Božie zákony o obradnej čistote. — 3. Mojž. 11:44; Gal. 3:19–25.

6. Prečo teraz Izraeliti zvlášť potrebovali dôkladné vedenie od Jehovu?

⁶ Keď Izrael ako nový národ putoval do novej krajiny, potreboval správne vedenie. Neuplynul ani rok od exodu, a tak životné meradlá Egypta i jeho náboženské zvyklosti mali Izraeliti ešte v čerstvej  pamäti. V Egypte bolo bežné manželstvo medzi bratom a sestrou. Pestovalo sa falošné uctievanie k pocte mnohých bohov, dokonca i bohov v podobe zvierat. A teraz bol tento veľký zbor na ceste do Kanaanu, kde bol život a náboženské zvyklosti ešte zvrhlejšie. Pozrime sa však opäť do izraelského tábora. Zbor sa rozrástol o mnohých Egypťanov alebo ich potomkov, o celé zmiešané množstvo žijúce priamo uprostred Izraelitov. Boli to ľudia, ktorí sa narodili egyptským rodičom a boli vychovaní a vyškolení v spôsoboch, náboženstve a vlastenectve Egypťanov. Mnohí z nich nepochybne ešte pred krátkym časom holdovali odporným zvyklostiam svojho domova. Aké nevyhnutné bolo, aby teraz dostali dôkladné vedenie od Jehovu!

7. V čom nesú predpisy Levitiku pečať božského autorstva?

⁷ Celý Levitikus nesie pečať božskej inšpirácie. Ľudia by nikdy nemohli vymyslieť jeho múdre a spravodlivé zákony a predpisy. Jeho nariadenia o strave, chorobách, karanténe a zaobchádzaní s mŕtvymi telami odhaľujú znalosť skutočností, ktorým lekári vo svete porozumeli až o tisíce rokov neskôr. Boží zákon o zvieratách, ktoré boli nečisté na jedenie, mal chrániť Izraelitov počas ich putovania. Mal ich chrániť pred trichinózou z ošípaných, týfusom a paratýfusom z určitých druhov rýb a pred nákazou z mŕtvych zvierat. Tieto praktické zákony mali riadiť ich náboženstvo a ich život, aby zostali svätým národom a mohli vojsť do Zasľúbenej krajiny a obývať ju. Dejiny ukazujú, že predpisy od Jehovu znamenali pre Židov zrejmú výhodu v porovnaní s inými národmi, pokiaľ ide o zdravie.

8. Akým ďalším spôsobom dokazuje inšpiráciu prorocký obsah Levitiku?

⁸ Inšpiráciu Levitiku ďalej dokazuje splnenie jeho proroctiev a predobrazov. Posvätné i svetské dejiny zaznamenávajú splnenie výstrah Levitiku pred následkami neposlušnosti. Je v ňom okrem iného predpoveď, že pre hlad budú matky jesť svoje vlastné deti. Jeremiáš ukazuje, že sa to splnilo pri zničení Jeruzalema v roku 607 pred n. l., a Josephus rozpráva, že sa to dialo i pri neskoršom zničení mesta v roku 70 n. l. Prorocký sľub, že sa Jehova na nich rozpamätá, ak budú robiť pokánie, sa splnil ich návratom z Babylonu v roku 537 pred n. l. (3. Mojž. 26:29, 41–45; Plač 2:20; 4:10; Ezd. 1:1–6) Iní pisatelia Biblie citujú z Levitiku ako z inšpirovaného Písma a to je ďalším svedectvom jeho inšpirácie. Ako dodatok k textom už skôr uvedeným na dôkaz, že pisateľom tejto knihy je Mojžiš, pozri Matúša 5:38; 12:4; 2. Korinťanom 6:16 a 1. Petra 1:16.

9. Ako Levitikus velebí Jehovovo meno a Jehovovu svätosť?

⁹ Kniha Levitikus dôsledne vyvyšuje meno a zvrchovanosť Jehovu. Nie menej ako 36-krát sú jej zákony pripisované Jehovovi. Samotné meno Jehova sa vyskytuje priemerne desaťkrát v každej kapitole a pripomienka „ja som Jehova“ opakovane zdôrazňuje poslušnosť voči Božím zákonom. Téma svätosti sa prelína celým Levitikom, ktorý sa zmieňuje o tejto požiadavke častejšie než ktorákoľvek iná kniha Biblie. Izraeliti mali byť svätí, pretože Jehova je svätý. Určité osoby, miesta, predmety a časové obdobia boli oddelené ako sväté. Napríklad deň zmierenia a jubilejný rok boli vyhradené ako obdobia zvláštnej pozornosti na uctievanie Jehovu.

10. Čo sa zdôrazňuje v spojitosti s obeťami a aké tresty za hriech sú uvedené?

¹⁰ Kniha Levitikus vyzdvihuje v súlade so zdôrazňovaním svätosti úlohu, akú hrá vyliatie krvi čiže obetovanie života pri odpustení hriechov. Zvieracie obete boli obmedzené len na domáce a čisté zvieratá. Pri určitých hriechoch sa pri obeti vyžadovalo priznanie, náhrada a zaplatenie pokuty. Za niektoré iné hriechy bol trest smrti.

OBSAH LEVITIKU

11. Ako je možné načrtnúť obsah Levitiku?

¹¹ Levitikus je z väčšej časti zákonodarným spisom, z ktorého väčšina je tiež prorocká. Kniha sleduje v podstate tématickú osnovu, ktorú môžeme rozdeliť na osem častí logicky nasledujúcich za sebou.

12. Aké sú druhy krvavých obetí a ako sa majú obetovať?

¹² Predpisy o obetiach (1:1–7:38). Rôzne obete spadajú do dvoch hlavných kategórií: Krvavé, ktoré sú z dobytka, oviec, kôz a hydiny, a nekrvavé, ktoré sú z obilia. Krvavé obete sa majú obetovať buď ako 1. zápalné obete, 2. obete spoločenstva, 3. obete za hriech alebo ako 4. obete za vinu. Všetky tieto štyri obete majú spoločné tri veci: Obetujúci musí sám priviesť obeť ku vchodu stanu stretnutia, musí na ňu položiť ruky a potom sa má zviera zabiť. Potom je vykropená krv a so zabitým zvieraťom sa musí zaobchádzať podľa druhu obete. Uvažujme teraz postupne o krvavých obetiach.

13.–16. a) Načrtni požiadavky pre 1. zápalné obete, 2. obete spoločenstva, 3. obete za hriech a 4. obete za vinu. b) Čo sa v súvislosti s krvavými obeťami znovu a znovu zakazuje?

¹³ 1. Zápalnou obeťou môže byť mladý býk, baran, cap, holub alebo hrdlička; to záleží na možnostiach obetujúceho. Obeť sa má rozrezať na kusy a okrem kože sa má celá spáliť na oltári. V prípade hrdličky alebo holuba sa musí hlava  natrhnúť, nie však oddeliť, a odstráni sa hrvoľ a perie. — 1:1–17; 6:8–13; 5:8.

¹⁴ 2. Obeťou spoločenstva môže byť buď samec alebo samica z dobytka či z drobného stáda. Na oltári sa spália len jej tučné časti. Určitý diel obete pripadne kňazovi a zvyšok zje obetujúci. Vhodne sa nazýva obeť spoločenstva, pretože obetujúci sa pri nej podieľa na jedle alebo má akoby spoločenstvo s Jehovom a s jeho kňazom. — 3:1–17; 7:11–36.

¹⁵ 3. Obeť za hriech sa požaduje za neúmyselné hriechy alebo za hriechy z nedopatrenia. Aké zviera sa má obetovať, to závisí od toho, koho hriech sa má zmieriť — či kňaza, ľudu ako celku, náčelníka alebo prostého človeka. Na rozdiel od dobrovoľných zápalných obetí a obetí spoločenstva za jednotlivca je obeť za hriech povinná. — 4:1–35; 6:24–30.

¹⁶ 4. Obete za vinu sa vyžadujú na prikrytie osobnej viny spôsobenej nevernosťou, podvodom a lúpežou. V niektorých prípadoch vina vyžaduje priznanie a obeť podľa možností vinníka. Inokedy sa vyžaduje náhrada rovnocenná strate plus 20 percent a obeť barana. V tejto časti Levitiku, ktorá hovorí o obetiach, sa dôrazne a opätovne zakazuje jedenie krvi. — 5:1–6:7; 7:1–7, 26, 27; 3:17.

17. Ako sa majú obetovať nekrvavé obete?

¹⁷ Nekrvavé obete majú byť z obilia a prinášajú sa buď ako pražené nahrubo rozomleté obilie, alebo ako jemná múka; upraviť sa majú rôzne, napríklad pečením, pripravené na platni alebo smažené v množstve tuku. Tieto obete sa majú obetovať so soľou a olejom a niekedy s voňavou živicou, ale musia byť úplne bez kvasníc či medu. Z niektorých obetí pripadne časť kňazovi. — 2:1–16.

18. Akým posilňujúcim pohľadom vrcholí slávnostné uvedenie kňazstva?

¹⁸ Slávnostné uvedenie kňazstva (8:1–10:20). Teraz prichádza čas pre veľkú udalosť v Izraeli, pre slávnostné uvedenie kňazstva. Mojžiš o tom hovorí do všetkých podrobností, tak ako mu Jehova prikázal. „A Áron a jeho synovia začali konať všetko, čo prikázal Jehova prostredníctvom Mojžiša.“ ​(8:36) Sedem dní trvá slávnostné uvedenie kňazstva do jeho úradu a potom prichádza zázračný pohľad, ktorý posilňuje vieru. Všetci sa zhromaždili. Kňazi práve obetovali obeť. Áron a Mojžiš požehnali ľud. A potom, hľa, „objavila [sa] Jehovova sláva všetkému ľudu a vyšiel oheň z miesta pred Jehovom a začal pohlcovať zápalnú obeť a tučné kusy na oltári. Keď to videl všetok ľud, začali kričať a padali na tváre.“ ​(9:23, 24) Jehova je naozaj hoden ich poslušnosti a uctievania!

19. K akému priestupku dochádza a čo po ňom nasleduje?

¹⁹ Dochádza však k prestúpeniam Zákona. Napríklad Áronovi synovia Nádab a Abihu obetujú nedovolený oheň pred Jehovom. „A tak vyšiel oheň z miesta pred Jehovom a pohltil ich, takže zomreli pred Jehovom.“ ​(10:2) Ľud i kňaz sa musia riadiť Jehovovými pokynmi, aby mohli obetovať prijateľnú obeť a tešiť sa z Jehovovho schválenia. Ihneď potom dáva Boh príkaz, že kňazi nesmú piť alkoholické nápoje, keď slúžia vo svätostánku. To naznačuje, že k nesprávnemu konaniu dvoch Áronových synov prispelo zrejme opilstvo.

20, 21. Aké predpisy sa týkajú čistoty a správnej hygieny?

²⁰ Zákony o čistote (11:1–15:33). Táto časť hovorí o obradnej a hygienickej čistote. Určité zvieratá, domáce i divé, sú nečisté. Všetky mŕtve telá sú nečisté, a tí, ktorí sa ich dotknú, sa stávajú nečistí. Narodenie dieťaťa tiež prináša nečistotu a vyžaduje si oddelenie a zvláštne obete.

²¹ Určité kožné choroby, ako malomocenstvo, taktiež pôsobia obradnú nečistotu, a očistenie sa vzťahuje nielen na osoby, ale i na šatstvo a domy. Vyžaduje sa karanténa. Aj menštruácia a výron semena, ako aj výtok majú za následok nečistotu. V týchto prípadoch sa vyžaduje oddelenie, a po uzdravení je okrem toho potrebné umytie tela či obetovanie obetí, alebo oboje.

22. a) Prečo je 16. kapitola veľmi dôležitá? b) Ako sa postupuje v deň zmierenia?

²² Deň zmierenia (16:1–34). To je veľmi významná kapitola, pretože obsahuje pokyny o najdôležitejšom dni pre Izrael, o dni zmierenia, ktorý pripadá na desiaty deň siedmeho mesiaca. Je to deň na trápenie duše (najpravdepodobnejšie pôstom) a nepripúšťa sa v ňom žiadna svetská práca. Začína sa obeťou mladého býka za hriechy Árona a jeho domácnosti čiže kmeňa Lévi, a potom nasleduje obeť capa za zvyšok národa. Po pálení kadidla sa má trochu krvi oboch zvierat priniesť do Najsvätejšej svätostánku a vykropiť pred vekom Truhly. Neskôr sa musia mŕtve telá zvierat vyniesť za tábor a spáliť. V ten deň sa takisto predvedie pred Jehovu živý cap a majú sa nad ním oznámiť všetky hriechy ľudu. Potom sa má vyviesť do pustatiny. Nato musia byť obetované dva barany ako zápalné obete, jeden za Árona a jeho domácnosť a druhý za ostatný národ.

23. a) Kde nachádzame úplne jednoznačné biblické vyhlásenia o krvi? b) Aké iné predpisy nasledujú?

²³ Ustanovenia o krvi a iné záležitosti (17:1 až 20:27). Táto časť uvádza veľa ustanovení pre ľud.  Opäť je zakázaná krv, a to v takých jednoznačných vyhláseniach, aké v Písmach už nenájdeme. (17:10–14) Krv sa smie správne používať na oltári, nie však na jedenie. Sú zakázané odporné zvyklosti ako krvismilstvo, homosexualita a sodomia. Sú tu predpisy na ochranu postihnutých, núdznych a cudzincov, a je daný príkaz: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba. Ja som Jehova.“ ​(19:18) Ustanovenia chránia spoločenské a hospodárske blaho národa, a duchovné nebezpečia, ako uctievanie Molocha a špiritizmus, sú postavené mimo zákon a trestajú sa smrťou. Boh znovu zdôrazňuje oddelenosť svojho ľudu: „A preukážete sa mi svätými, lebo ja, Jehova, som svätý; a oddeľujem vás od národov, aby ste sa stali mojimi.“ — 20:26.

24. Čo uvádza Levitikus o kňazskej spôsobilosti a obdobiach sviatkov?

²⁴ Kňazstvo a sviatky (21:1–25:55). Ďalšie tri kapitoly sa zaoberajú predovšetkým obradným uctievaním Izraelitov: ustanoveniami pre kňazov, ich telesnou spôsobilosťou, tým, s kým sa smú oženiť, kto smie jesť sväté veci, a požiadavkami na zdravie zvierat, aby boli použiteľné na obete. Sú nariadené tri národné obdobia sviatkov, ktoré sú príležitosťou, aby sa Izrael ‚radoval pred Jehovom, svojím Bohom‘. (23:40) Národ tak bude ako jeden muž obracať pozornosť k Jehovovi, chváliť ho a uctievať, a posilňovať svoj vzťah k nemu. Sú to sviatky Jehovovi, výročné sväté zhromaždenia. Pesach spolu so sviatkom nekvasených chlebov je stanovený na začiatok jari, Letnice čiže sviatok týždňov nasleduje na sklonku jari a deň zmierenia a osemdňový sviatok prístreškov čiže žatvy na jeseň.

25. a) Ako Levitikus ukazuje, že „Menu“ sa musí prejavovať úcta? b) Akých predpisov sa týka číslo „sedem“?

²⁵ V 24. kapitole je daný pokyn o chlebe a oleji, ktoré sa majú používať pri službe vo svätostánku. Potom dochádza k udalosti, pri ktorej Jehova stanoví, že každý, kto by potupoval „toto Meno“ — áno, meno Jehova — bude ukameňovaný. Potom Boh vyhlasuje zákon o treste podľa pravidla „oko za oko, zub za zub“. (24:11–16, 20) V 25. kapitole nájdeme predpisy o ročnom sabate čiže roku odpočinku, ktorý sa má dodržiavať každý siedmy rok, a o Jubileu v každom päťdesiatom roku. V tomto päťdesiatom roku sa vyhlasuje sloboda v celej krajine a vráti sa dedičný majetok, predaný alebo prepadnutý za predchádzajúcich 49 rokov. Sú dané zákony na ochranu práv chudobných a otrokov. V tejto časti má veľký význam číslo „sedem“ — siedmy deň, siedmy rok, sedemdňové sviatky, obdobie siedmich týždňov a Jubileum, ktoré prichádza po sedemkrát siedmich rokoch.

26. Čím Levitikus vrcholí?

²⁶ Následky poslušnosti a neposlušnosti (26:1 až 46). Kniha Levitikus touto kapitolou vrcholí. Jehova tu uvádza odmenu za poslušnosť a tresty za neposlušnosť. Zároveň vyzdvihuje nádej pre Izraelitov, ak sa pokoria, keď hovorí: „A spomeniem si na nich kvôli zmluve predkov, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny pred očami národov, aby som dokázal, že som ich Bohom. Ja som Jehova.“ — 26:45.

27. Ako Levitikus končí?

²⁷ Iné ustanovenia (27:1–34). Levitikus končí pokynmi o zaobchádzaní s obeťami slávnostného sľubu, o prvorodených pre Jehovu a o desiatom dieli, ktorý sa stáva svätým Jehovovi. Potom prichádza stručný kolofón: „To sú prikázania, ktoré dal Jehova Mojžišovi ako príkazy synom Izraela na vrchu Sinaj.“ — 27:34.

PREČO JE UŽITOČNÁ

28. Čím je Levitikus dnešným kresťanom užitočný?

²⁸ Ako časť inšpirovaných Písiem je kniha Levitikus veľmi užitočná pre dnešných kresťanov. Podivuhodne pomáha vážiť si Jehovu, jeho vlastnosti a spôsob zaobchádzania s jeho tvormi, čo tak jasne predviedol na Izraeli pod zmluvou Zákona. Levitikus uvádza veľa základných zásad, ktoré budú vždy platiť, a obsahuje mnoho prorockých vzorov i proroctiev. Ak o nich uvažujeme, posilňuje to našu vieru. Mnohé jeho zásady znovu uvádzajú Kresťanské grécke písma a niektoré z nich priamo citujú. A teraz sa budeme zaoberať siedmimi význačnými bodmi.

29.–31. Ako Levitikus zdôrazňuje úctu a) k Jehovovej zvrchovanosti, b) k Jehovovmu menu a c) k Jehovovej svätosti?

²⁹ 1. Jehovova zvrchovanosť. Boh je Zákonodarcom a my, ako jeho tvorovia, mu skladáme účty. Právom nám prikazuje, aby sme mali pred ním bázeň. Ako Zvrchovaný Panovník vesmíru neznáša žiadne súperenie, či už v podobe modlárstva, špiritizmu alebo iných prejavov démonizmu. — 3. Mojž. 18:4; 25:17; 26:1; Mat. 10:28; Sk. 4:24.

³⁰ 2. Jehovovo meno. S jeho menom sa má zaobchádzať ako so svätým, a my si nesmieme dovoliť priviesť naň pohanu, či už slovami alebo konaním. — 3. Mojž. 22:32; 24:10–16; Mat. 6:9.

³¹ 3. Jehovova svätosť. Pretože je svätý, jeho ľud musí byť tiež svätý, to znamená posvätený čiže oddelený pre jeho službu. Z toho vyplýva, že sa musíme oddeliť od bezbožného sveta okolo nás. — 3. Mojž. 11:44; 20:26; Jak. 1:27; 1. Petra 1:15, 16.

32.–34. Aké zásady sú stanovené vzhľadom na a) hriech, b) krv a c) odstupňovanie viny?

 ³² 4. Nesmierna hriešnosť hriechu. Je to Boh, kto určuje, čo je hriech, a my proti hriechu musíme bojovať. Hriech vždy vyžaduje zmierujúcu obeť. Okrem toho vyžaduje od nás priznanie, pokánie a odčinenie hriechu v čo najväčšej miere. Niektoré hriechy nemôžu byť odpustené. — 3. Mojž. 4:2; 5:5; 20:2, 10; 1. Jána 1:9; Hebr. 10:26–29.

³³ 5. Svätosť krvi. Pretože krv je svätá, nesmie sa do tela prijímať v žiadnej forme. Krv sa smie použiť len na zmierenie hriechu. — 3. Mojž. 17:10–14; Sk. 15:29; Hebr. 9:22.

³⁴ 6. Odstupňovanie viny a trestu. Nie všetky hriechy a všetci hriešnici boli posudzovaní rovnako. Čím vyšší úrad, tým väčšia zodpovednosť a trest za hriech. Svojvoľný hriech sa trestal prísnejšie než neúmyselný hriech. Pokuty boli často odstupňované podľa možnosti platenia. Táto zásada odstupňovania sa uplatňovala nielen pri hriechu a treste, ale i v iných ohľadoch, napríklad pri obradnej nečistote. — 3. Mojž. 4:3, 22–28; 5:7–11; 6:2–7; 12:8; 21:1–15; Luk. 12:47, 48; Jak. 3:1; 1. Jána 5:16.

35. Ako Levitikus zhrnuje naše povinnosti k blížnemu?

³⁵ 7. Právo a láska. Tretia Mojžišova 19:18 zhrnuje naše povinnosti k blížnemu a hovorí: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ To zahrnuje všetko. Už vopred to vylučuje straníckosť, krádeže, luhanie a ohováranie, a vyžaduje to ohľad k postihnutým, chudobným, slepým a hluchým. — 3. Mojž. 19:9–18; Mat. 22:39; Rim. 13:8–13.

36. Čo dokazuje, že Levitikus je užitočný pre kresťanský zbor?

³⁶ Levitikus je tiež veľmi „užitočný na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“ v kresťanskom zbore. Svedčí o tom skutočnosť, že Ježiš a jeho apoštoli, najmä Pavol a Peter, sa na túto knihu opätovne odvolávali. Obracali pozornosť na mnohé prorocké vzory a tiene budúcich vecí. Ako poznamenal Pavol, „Zákon [je] tieňom budúcich dobrých vecí“. Obsahuje ‚znázornenie a tieň nebeských vecí‘. — 2. Tim. 3:16; Hebr. 10:1; 8:5.

37. Aké splnenie predobrazov opisuje list Hebrejom?

³⁷ Svätostánok, kňazstvo, obete a najmä každoročný deň zmierenia mali predobrazný význam. Pavol nám pomáha v liste Hebrejom pochopiť duchovné protiobrazy týchto vecí vo vzťahu k „pravému stanu“ Jehovovho uctievania. (Hebr. 8:2) Hlavný kňaz Áron znázorňuje Ježiša Krista ako „veľkňaza dobrých vecí, ktoré nastali prostredníctvom väčšieho a dokonalejšieho stanu“. (Hebr. 9:11; 3. Mojž. 21:10) Krv zvieracích obetí predobrazuje Ježišovu krv, ktorá pre nás dosiahne „večné oslobodenie“. (Hebr. 9:12) Najvnútornejšie oddelenie svätostánku, Najsvätejšia, do ktorej vchádzal veľkňaz raz za rok v deň zmierenia, aby predložil obetnú krv, je „napodobnením skutočnosti“, „samotného neba“, do ktorého vstúpil Ježiš, aby sa „za nás zjavil pred osobou Boha“. — Hebr. 9:24; 3. Mojž. 16:14, 15.

38. Ako sa splnili predobrazné obete na Ježišovi?

³⁸ Skutočné obetné dary — totiž zdravé, bezchybné zvieratá obetované ako zápalné obete alebo obete za hriech — predstavujú dokonalú, bezchybnú obeť ľudského tela Ježiša Krista. (Hebr. 9:13, 14; 10:1–10; 3. Mojž. 1:3) Pavol tiež zaujímavo hovorí o jednej črte dňa zmierenia, keď boli mŕtve telá zvierat na obeť za hriech vynesené za tábor a spálené. (3. Mojž. 16:27) „Preto aj Ježiš,“ píše Pavol, „trpel za bránou, aby posvätil ľud svojou krvou. Vyjdime preto k nemu za tábor a znášajme pohanu, ktorú znášal on.“ ​(Hebr. 13:12, 13) Obradné postupy predobrazené v Levitiku nadobúdajú týmto inšpirovaným vysvetlením zvláštny význam. Rozvíja sa naše pochopenie, ako tu Jehova obdivuhodne vytvoril predobrazy vzbudzujúce úctu a poukazujúce na skutočnosti, ktoré môže objasniť len svätý duch. (Hebr. 9:8) Toto správne porozumenie je životne dôležité pre tých, čo majú mať úžitok z opatrenia života, ktoré Jehova robí prostredníctvom Ježiša Krista, „veľkého kňaza nad Božím domom“. — Hebr. 10:19–25.

39. Ako je Levitikus v súlade s „celým Písmom“ v oznamovaní predsavzatí Jehovovho kráľovstva?

³⁹ Tak ako mal Áron kňazskú domácnosť, tak i k Ježišovi Kristovi ako veľkňazovi sú pripojení nižší kňazi. Hovorí sa o nich ako o „kráľovskom kňazstve“. (1. Petra 2:9) Levitikus jasne naznačuje dielo Jehovovho veľkého Veľkňaza a Kráľa, ktoré zmieruje hriech, a tiež požiadavky kladené na členov jeho domácnosti, o ktorých sa hovorí ako o „šťastných a svätých“, lebo sú „kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov“. Aké požehnania uskutoční toto kňazské dielo, keď pozdvihne poslušné ľudstvo k dokonalosti, a aké šťastie prinesie toto nebeské kráľovstvo, keď na zemi obnoví mier a spravodlivosť! Všetci iste musíme ďakovať svätému Bohu Jehovovi za to, že zaobstaral Veľkňaza a Kráľa a tiež kráľovské kňazstvo, aby široko-ďaleko oznamovalo medzi ľuďmi jeho znamenitosti na posvätenie jeho mena! Levitikus naozaj podivuhodne súhlasí s „celým Písmom“ v oznamovaní predsavzatí Jehovovho kráľovstva. — Zjav. 20:6.

[Otázky]