Biblická kniha číslo 36 — Sofoniáš

Pisateľ: Sofoniáš

Miesto písania: Judsko

Písanie dokončené: pred 648 pred n. l.

1. a) Prečo bolo Sofoniášovo proroctvo vhodné za jeho dní? b) Aký priliehavý je význam jeho mena pre vtedajšiu situáciu?

NA ZAČIATKU vlády judského kráľa Joziáša (659–629 pred n. l.), v čase, keď bujnelo uctievanie Baala a „kňazi cudzích bohov“ sa ujímali vedenia v tomto nečistom uctievaní, musel byť jeruzalemský ľud vyburcovaný posolstvom, ktoré oznamoval prorok Sofoniáš. Sofoniáš bol možno potomkom kráľa Ezechiáša z judského kráľovského domu, ale napriek tomu sa veľmi kriticky pozeral na pomery v národe. (Sof. 1:1, 4) Jeho posolstvo bolo posolstvom súdu. Boží ľud sa stal neposlušným a iba Jehova ho mohol obnoviť k čistému uctievaniu a požehnať mu, aby mohol byť „menom a chválou medzi všetkými národmi zeme“. (3:20) Sofoniáš zdôrazňoval, že len Božím zásahom sa môže človek „ukryť v deň Jehovovho hnevu“. (2:3) Aké vhodné je preto jeho meno Cefanjah (po hebrejsky), ktoré znamená „Jehova skryl (uchoval ako poklad)“!

2. Aké ovocie prinieslo Sofoniášovo úsilie, ale prečo to bolo len dočasné?

² Sofoniášovo úsilie prinieslo ovocie. Kráľ Joziáš, ktorý nastúpil na trón vo veku osem rokov,  začal v dvanástom roku svojej vlády „očisťovať Júdu a Jeruzalem“. Vykorenil falošné uctievanie, opravil „Jehovov dom“ a obnovil slávenie pesach. (2. Par., kap. 34, 35) Reformy kráľa Joziáša boli však len dočasné, pretože po ňom nastúpili jeho traja synovia a jeden z jeho vnukov, a všetci robili to, čo bolo „zlé v Jehovových očiach“. (2. Par. 36:1–12) To všetko bolo splnením Sofoniášových slov: „Budem venovať pozornosť kniežatám a synom kráľa a... tým, ktorí plnia dom svojich pánov násilím a podvodom.“ — Sof. 1:8, 9.

3. Kedy a kde Sofoniáš prorokoval a aké dvojaké posolstvá kniha obsahuje?

³ Z predchádzajúceho vysvitá, že „Jehovovo slovo... sa stalo k Sofoniášovi“ niekedy pred rokom 648 pred n. l., čo bol dvanásty rok Joziášovej vlády. Z prvého verša vidieť, že prorokuje v Judsku, no nielen to, ale aj jeho podrobné poznanie jeruzalemských miest a zvykov dokazuje, že býval v Judsku. Posolstvo, obsiahnuté v knihe, je dvojaké: hrozivé a utešujúce. Z väčšej časti sa sústreďuje na Jehovov deň, nastávajúci deň hrôzy, ale súčasne predpovedá, že Jehova obnoví pokorných, ktorí sa skutočne ‚utiekajú k Jehovovmu menu‘. — 1:1, 7–18; 3:12.

4. Čo je dôkazom, že Sofoniášova kniha je vierohodná a inšpirovaná Bohom?

⁴ Vierohodnosť tejto prorockej knihy sa nepodarí vyvrátiť. Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n. l., vyše 40 rokov potom, ako to Sofoniáš predpovedal. Máme nielen svedectvo svetských dejín, ale aj samotná Biblia obsahuje vnútorný dôkaz, že sa to stalo presne tak, ako Sofoniáš prorokoval. Krátko po zničení Jeruzalema napísal Jeremiáš knihu Plač, zobraziac hrôzy, ktorých bol svedkom, kým ich mal ešte v živej pamäti. Porovnanie niektorých úsekov potvrdzuje, že Sofoniášovo posolstvo je „inšpirované Bohom“. Sofoniáš výstražne pripomína potrebu ľútosti, „kým na vás nepríde Jehovov horiaci hnev“, zatiaľ čo Jeremiáš hovorí o niečom, čo sa už stalo, keď oznamuje: „Jehova... vylial svoj horiaci hnev.“ ​(Sof. 2:2; Plač 4:11) Sofoniáš predpovedá, že Jehova ‚spôsobí ľudstvu tieseň a určite budú chodiť ako slepci... A ich krv bude vyliata ako prach.‘ (Sof. 1:17) Jeremiáš o tom hovorí ako o skutočnosti, ktorá sa už stala: „Blúdili ulicami ako slepí. Znečistili sa krvou.“ — Plač 4:14; porovnaj tiež Sofoniáša 1:13 — Plač 5:2; Sofoniáša 2:8, 10 — Plač 1:9, 16 a 3:61.

5. Ako ukazujú dejiny, že sa Sofoniášovo proroctvo presne splnilo?

⁵ Aj dejiny zaznamenávajú zničenie pohanských národov Moába, Ammónu a Asýrie, vrátane jej hlavného mesta Ninive, práve tak, ako to na Boží príkaz predpovedal Sofoniáš. Tak ako prorok Náhum predpovedal zničenie Ninive (Náh. 1:1; 2:10), aj Sofoniáš vyhlásil, že Jehova „z Ninive urobí opustený úhor, bezvodný kraj podobný pustatine“. (Sof. 2:13) Zničenie bolo také úplné, že o necelých 200 rokov neskôr napísal dejepisec Herodotos o Tigrise ako o „rieke, pri ktorej kedysi stálo Mesto Ninive“. * Asi v roku 150 n. l. napísal grécky spisovateľ Lukianos, že po ňom „nezostalo ani stopy“. * The New Westminster Dictionary of the Bible (Nový westminsterský biblický slovník), 1970, strana 669, uvádza, že útočiacim vojskám „veľmi pomohol náhly vzostup hladiny Tigrisu, ktorý odniesol veľkú časť mestskej hradby a učinil to miesto neudržateľným... Spustošenie bolo také úplné, že v gréckej a rímskej dobe sa Ninive takmer stalo mýtom. Avšak po celý ten čas ležala časť mesta pochovaná pod hromadami sutín.“ Na strane 627 ten istý zväzok ukazuje, že Moáb bol takisto zničený, ako bolo prorokované: „Nabuchodonozor podrobil Moábčanov.“ Josephus zasa podáva správu o podrobení Ammonu. * Moábčania a Ammónci časom ako národ prestali existovať.

6. Prečo teda má Sofoniáš oprávnené miesto v biblickom kánone?

⁶ Židia vždy dávali Sofoniášovej knihe jej oprávnené miesto v kánone inšpirovaných Písiem. Jej vyhlásenia, vyslovené v Jehovovom mene, sa pozoruhodne splnili, a to na Jehovovo ospravedlnenie.

OBSAH SOFONIÁŠA

7. Čo bude znamenať Jehovov veľký deň pre Božích nepriateľov?

⁷ Jehovov deň je blízko (1:1–18). Kniha sa začína odsudzujúcim tónom. „‚Odrežem ľudstvo z povrchu zeme,‘ je Jehovov výrok.“ ​(1:2) Nič neunikne, človek ani zviera. Baalovi ctitelia, kňazi cudzích bohov, tí, ktorí sa na strechách klaňajú nebeskému vojsku, tí, ktorí miešajú Jehovovo uctievanie s uctievaním Malkáma, tí, ktorí sa odvracajú od Jehovu, a tí, ktorí nemajú záujem hľadať ho — tí všetci musia zahynúť. Prorok prikazuje: „Mlčte pred Zvrchovaným Pánom Jehovom; lebo Jehovov deň je blízko.“ ​(1:7) Jehova sám pripravil obeť. Kniežatá, násilníci, podvodníci, ľudia ľahostajného srdca — tí všetci budú vyhľadaní. Ich majetok bude zničený. Jehovov veľký deň je blízko! Je „dňom zúrivosti, dňom tiesne a úzkosti, dňom búrky a spustošenia, dňom  tmy a temnosti, dňom mrakov a hustej temnoty“. Krv tých, ktorí hrešia proti Jehovovi, bude vyliata ako prach. „Ani ich striebro, ani ich zlato ich nebude môcť oslobodiť v deň Jehovovho hnevu.“ Oheň jeho horlivosti pohltí celú zem. — 1:15, 18.

8. a) Ako možno nájsť záchranu? b) Aké beda sú oznámené proti národom?

⁸ Hľadajte Jehovu; národy majú byť zničené (2:1–15). Kým ten deň pominie ako plevy, nech mierni ‚hľadajú Jehovu‘. „Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ ​(2:3) Jehovov výrok pokračuje a oznamuje beda krajine Filištíncov, ktorá sa má neskôr stať „krajom pre pozostalých z domu Júdu“. Pyšný Moáb a Ammón budú spustošené ako Sodoma a Gomora, „pretože hanili a vypínali sa proti ľudu Jehovu vojsk“. Ich bohovia zmiznú spolu s nimi. (2:7, 10) Jehovov „meč“ zničí aj Etiópčanov. A čo Asýria na severe so svojím hlavným mestom Ninive? Stane sa neúrodnou pustatinou a príbytkom divých zvierat, áno, „predmetom úžasu“, takže „každý, kto pôjde okolo, zahvízdne“ v ohromení. — 2:12, 15.

9. a) Prečo je beda Jeruzalemu a aké je Jehovovo sudcovské rozhodnutie proti národom? b) V akom radostnom tóne sa proroctvo končí?

⁹ Spurný Jeruzalem volaný k účtovaniu; požehnanie pokornému ostatku (3:1–20). Beda tiež Jeruzalemu, spurnému a utláčajúcemu mestu! Jeho kniežatá, „revúci levi“, a jeho proroci, „muži zrady“, nedôverovali svojmu Bohu Jehovovi. Povolá ich k podrobnému účtovaniu. Budú sa jeho obyvatelia báť Jehovu a prijmú usmernenie? Vôbec nie, pretože konajú „pohotovo, aby všetky svoje skutky urobili na skazu“. (3:3, 4, 7) Jehovovým sudcovským rozhodnutím je zhromaždiť národy a vyliať na ne všetok svoj horiaci hnev. Celá zem bude pohltená ohňom jeho horlivosti. Avšak je tu obdivuhodný sľub. Jehova ‚zmení národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci‘. (3:9) Povýšenecky rozjasaní budú odstránení, a pokorný ostatok, ktorý koná spravodlivosť, nájde útočište v Jehovovom mene. Na Sione prepuká radostný pokrik, oslavné volanie, radosť a jasot, lebo Jehova, Kráľ Izraela, je v ich strede. To nie je čas strachu alebo sklesnutých rúk, veď Jehova ich zachráni a bude nad nimi jasať v láske a radosti. „‚Lebo vás urobím menom a chválou medzi všetkými národmi zeme, keď zhromaždím späť vašich zajatých pred vašimi očami,‘ povedal Jehova.“ — 3:20.

PREČO JE UŽITOČNÁ

10. Ako bolo proroctvo užitočné za dní kráľa Joziáša?

¹⁰ Sám kráľ Joziáš dbal na Sofoniášovo výstražné posolstvo a mal z neho veľký úžitok. Pustil sa do veľkého ťaženia smerujúceho k náboženskej reforme. To tiež vynieslo na svetlo knihu Zákona, ktorá sa stratila, keď bol Jehovov dom pustý. Joziáša zarmucovalo, keď pri čítaní z tejto knihy počul o následkoch neposlušnosti, a tak bolo potvrdené ústami iného svedka, Mojžiša, čo Sofoniáš od začiatku prorokoval. Preto sa Joziáš pokoril pred Bohom a Jehova mu sľúbil, že predpovedané zničenie nepríde v jeho dňoch. (5. Mojž., kap. 28–30; 2. Kráľ. 22:8–20) Krajina bola ušetrená pred pohromou. Ale nie nadlho, pretože Joziášovi synovia nenasledovali jeho dobrý príklad. Joziášovi a jeho ľudu veľmi prospelo, že venovali pozornosť „Jehovovmu slovu, ktoré sa stalo k Sofoniášovi“. — Sof. 1:1.

11. a) Ako nadväzuje na Sofoniáša Kázeň na vrchu a Pavlov list Hebrejom v udeľovaní zdravého napomenutia? b) Prečo Sofoniáš hovorí „snáď sa budete môcť ukryť“?

¹¹ V slávnej Kázni na vrchu potvrdil Ježiš Kristus, Boží najväčší prorok, že Sofoniáš je pravým Božím prorokom, pretože povedal slová, ktoré sa nápadne podobajú Sofoniášovej rade v kapitole 2, verši 3: „Hľadajte Jehovu všetci mierni zeme,... Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť.“ Ježišovo napomenutie znelo: „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť.“ ​(Mat. 6:33) Tí, ktorí sa usilujú najprv o Božie kráľovstvo, sa musia chrániť pred ľahostajnosťou, pred ktorou varoval Sofoniáš, keď hovoril o tých, ktorí „sa odťahujú od nasledovania Jehovu a ktorí Jehovu nehľadali a nedopytovali sa ho,“ a „ktorí si v srdci hovoria: ‚Jehova neurobí dobré a neurobí zlé‘.“ ​(Sof. 1:6, 12) Pavol v liste Hebrejom hovorí tiež o prichádzajúcom dni súdu, varuje, aby sme sa neodťahovali, a pripája: „My však nie sme takí, čo sa odťahujú na zničenie, ale takí, ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive.“ ​(Hebr. 10:30, 37–39) Nie sú to tí, ktorí sa vzdávajú, alebo tí, ktorí nemajú ocenenie, ale tí, čo sú mierni a vážne hľadajú Jehovu vo viere. O tých prorok hovorí: „Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ Prečo „snáď“? Pretože konečná záchrana závisí na konaní jednotlivca. (Mat. 24:13) Pripomína nám to tiež, že nesmieme zneužívať Božie milosrdenstvo. Sofoniášovo proroctvo nás nenecháva ani v najmenších pochybnostiach o náhlosti, s akou dôjde ten deň na tých, ktorí ho neočakávajú. — Sof. 2:3; 1:14, 15; 3:8.

12. Aký základ pre odvahu dáva Sofoniáš tým, ktorí ‚hľadajú Jehovu‘?

¹² Tu je teda posolstvo, ktoré predpovedá  zničenie tých, ktorí hrešia proti Jehovovi, ale prináša jasnú predzvesť požehnaní tým, ktorí kajúcne ‚hľadajú Jehovu‘. Kajúcni sa môžu vzchopiť, pretože Sofoniáš hovorí, že „Kráľ Izraela, Jehova, je v tvojom strede“. Nie je čas, aby sa Sion bál alebo vešal ruky v nečinnosti. Je čas dôverovať Jehovovi. „Ako Ten mocný zachráni. Bude nad tebou jasať s plesaním. Zmĺkne v svojej láske. Bude sa z teba tešiť so šťastným výkrikom.“ Šťastní sú aj tí, ktorí ‚hľadajú najprv jeho kráľovstvo‘ a očakávajú jeho milujúcu ochranu a večné požehnanie. — 3:15–17.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]