Biblická kniha číslo 39 — Malachiáš

Pisateľ: Malachiáš

Miesto písania: Jeruzalem

Písanie dokončené: po 443 pred n. l.

1. Čo svedčí o Malachiášovej horlivosti pre Jehovu?

KTO bol Malachiáš? Neexistuje nijaký záznam o jeho predkoch ani o udalostiach jeho života. Z celkového tónu jeho proroctva však jasne vidieť, že bol v oddanosti Jehovovi veľmi horlivý, vyvyšoval jeho meno a čisté uctievanie a silne sa rozhorčoval nad tými, ktorí tvrdia, že slúžia Bohu, ale pritom slúžia iba sami sebe. V štyroch kapitolách jeho proroctva je 48 -krát uvedené Jehovovo meno.

2. Čo asi znamená Malachiášovo meno a kedy zrejme žil?

² Jeho meno po hebrejsky je Malachi, čo asi znamená „môj posol“. Hebrejské písma, Septuaginta a chronologický poriadok kníh — všetky zaraďujú Malachiáša ako posledného  z dvanástich takzvaných malých prorokov. Podľa tradície Veľkej synagógy žil po prorokovi Haggeovi a Zechariášovi a bol súčasníkom Nehemiáša.

3. Čo ukazuje, že proroctvo bolo napísané po roku 443 pred n. l.?

³ Kedy bolo proroctvo napísané? Bolo to za správy miestodržiteľa, čo spadá do obdobia obnovy Jeruzalema po sedemdesiatročnom spustošení Judska. (Mal. 1:8) Ale za ktorého miestodržiteľa? Hovorí sa o chrámovej službe, ale nie je zmienka o stavbe chrámu, a tak to muselo byť až po dobe miestodržiteľa Zorobábela, za ktorého správy bol chrám dokončený. V Písme je zmienka len o jedinom ďalšom miestodržiteľovi z tých čias, a to bol Nehemiáš. Zodpovedá proroctvo Nehemiášovým dňom? V Malachiášovom proroctve nie je nič uvedené o obnove Jeruzalema a jeho múrov, takže je vylúčené počiatočné obdobie Nehemiášovho miestodržiteľského úradu. Mnoho sa však hovorí o neprístojnostiach kňazstva. Tým sa Malachiáš dotýka situácie, ktorá existovala v čase druhého Nehemiášovho návratu do Jeruzalema, potom, čo ho Artaxerxes opäť povolal z Babylonu v roku 443 pred n. l., v tridsiatom druhom roku kráľovej vlády. (Mal. 2:1; Neh. 13:6) Podobnosť úsekov v Malachiášovi a Nehemiášovi svedčí o tom, že proroctvo hovorí práve o tejto dobe. — Mal. 2:4–8, 11, 12 — Neh. 13:11, 15, 23–26; Mal. 3:8–10 — Neh. 13:10–12.

4. Čo dokazuje, že kniha je vierohodná a inšpirovaná?

⁴ Židia vždy prijímali Malachiášovu knihu ako vierohodnú. Cituje sa z nej v Kresťanských gréckych písmach a mnohé z týchto citátov ukazujú splnenie jej proroctva. To ukazuje, že Malachiáš písal pod inšpiráciou a že kniha je súčasťou kánonu Hebrejských písiem, ktorý bol uznávaný kresťanským zborom. — Mal. 1:2, 3 — Rim. 9:13; Mal. 3:1 — Mat. 11:10 a Luk. 1:76 a 7:27; Mal. 4:5, 6 — Mat. 11:14 a 17:10–13; Mar. 9:11–13 a Luk. 1:17.

5. Aký chabý duchovný stav bol príčinou toho, že Malachiáš začal prorokovať?

⁵ Malachiášovo proroctvo naznačuje, že náboženská horlivosť a nadšenie, vyburcované prorokom Haggeom a Zechariášom v čase znovuvýstavby chrámu, sa pominuli. Kňazi sa stali nedbalí, pyšní a samospravodliví. Chrámová služba sa stala fraškou. Desiatky a obete upadali, pretože panovala domnienka, že sa Boh o Izrael nezaujíma. Nádej, ktorú skladali v Zorobábela, sa neuskutočnila a Mesiáš neprišiel, ako niektorí očakávali. Duchovný stav Židov bol na veľmi nízkej úrovni. Bol vôbec nejaký základ pre povzbudenie a nádej? Ako mohol byť ľud upozornený na svoj skutočný stav? Ako mohol byť povzbudený, aby sa navrátil k spravodlivosti? Malachiášovo proroctvo poskytlo odpoveď.

6. Aký je Malachiášov spôsob písania?

⁶ Malachiášov spôsob písania je priamy a dôrazný. Najprv predloží tvrdenia a potom odpovedá na námietky tých, ktorých oslovuje. Nakoniec znovu oznamuje svoje pôvodne tvrdenie. To dodáva jeho argumentácii silu a živosť. Neoplýva vzletnou výrečnosťou, ale používa rázny, prísne vecný spôsob písania.

OBSAH MALACHIÁŠA

7. Akú lásku a akú nenávisť Jehova vyjadruje?

⁷ Jehovov príkaz kňazom (1:1–2:17). Jehova predovšetkým prejavuje lásku k svojmu ľudu. Miloval Jakoba a nenávidel Ezaua. Nech sa Edom snaží vybudovať svoje spustošené miesta; Jehova ich strhne a budú sa nazývať „územím skazenosti“, ľudom zavrhnutým od Jehovu, pretože Jehova bude „velebený nad územím Izraela“. — 1:4, 5.

8. Ako kňazi poškvrnili Jehovov stôl a prečo na nich príde kliatba?

⁸ Teraz Jehova priamo oslovuje ‚kňazov, ktorí opovrhujú jeho menom‘. Chcú sa ospravedlňovať, a preto Jehova poukazuje na ich slepé, chromé a choré obete a pýta sa: Schválil by také dary miestodržiteľ? Jehova sám nemá v nich zaľúbenie. Jeho meno musí byť vyvýšené medzi národmi, ale títo ľudia ho znesväcujú, keď hovoria: „Jehovov stôl je niečo znečistené.“ Príde na nich kliatba, pretože sa ľstivo odchýlili od slávnostných sľubov a obetujú bezcenné obete. „‚Veď som veľký Kráľ,‘ povedal Jehova vojsk, ‚a moje meno bude vzbudzovať bázeň medzi národmi.‘“ — 1:6, 12, 14.

9. V čom kňazi zlyhali a ako znesvätili Jehovovu svätosť?

⁹ Jehova teda dáva kňazom prikázanie a hovorí im, že ak si nevezmú túto radu k srdcu, pošle prekliatie na nich a na ich požehnanie. Hnoj ich sviatkov im rozmetá po tvárach, pretože nedodržali zmluvu s Lévim. „Pery kňaza by mali uchovávať poznanie a z jeho úst by ľudia mali hľadať zákon; lebo je poslom Jehovu vojsk.“ ​(2:7) Malachiáš vyznáva veľký hriech Izraela a Judska. Konali jeden s druhým zradne a pošpinili svätosť Jehovu, svojho Otca a Stvoriteľa, tým, že si vzali za nevestu dcéru cudzieho boha. Unavovali Jehovu do krajnosti. Dokonca sa pýtali: „Kde je Boh práva?“ — 2:17.

10. Kvôli akému súdnemu dielu prichádza Pán k svojmu chrámu?

¹⁰ Pravý Pán a posol (3:1–18). Proroctvo  dosahuje vrchol slovami „Jehovu vojsk“: „Hľa, posielam svojho posla a ten predo mnou prečistí cestu. A náhle príde k Svojmu chrámu pravý Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, z ktorého sa tešíte. Hľa, určite príde.“ ​(3:1) Ako prečisťovateľ očistí Jehova synov Léviho a stane sa rýchlym svedkom proti zlým, ktorí sa ho nebáli. Jehova sa nemení, a pretože sú synmi Jakoba, milosrdne sa k nim vráti, ak sa oni vrátia k nemu.

11. Ako majú ľudia vyskúšať Boha a aké požehnania z toho vyplynú?

¹¹ Okrádali Boha, ale nech ho teraz vyskúšajú a prinesú svoje desiatky do zásobárne, aby bol pokrm v jeho dome, a nech dôverujú, že vyleje z nebeských stavidiel plnosť svojho požehnania. Stanú sa krajinou potešenia, ktorú všetky národy vyhlásia za šťastnú. Tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, hovorili jeden s druhým a Jehova venoval pozornosť a počúval. „A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ ​(3:16) Určite sa stanú Jehovovými v deň, keď bude vytvárať svoje zvláštne vlastníctvo.

12. Aký sľub sa vzťahuje na Jehovov bázeň vzbudzujúci deň?

¹² Veľký a bázeň vzbudzujúci Jehovov deň (4:1–6). Je to deň, ktorý príde a pohltí zlých a nenechá ani koreň ani ratolesť. Ale slnko spravodlivosti zažiari tým, ktorí majú bázeň pred Jehovovým menom a budú uzdravení. Jehova ich napomína, aby pamätali na Mojžišov zákon. Sľubuje, že pred veľkým a bázeň vzbudzujúcim dňom pošle proroka Eliáša. „A obráti srdce otcov späť k synom a srdce synov späť k otcom, aby som neprišiel a skutočne neudrel zem tým, že by som ju oddal zničeniu.“ — 4:6.

PREČO JE UŽITOČNÁ

13. Čo hovorí Malachiáš a) o Jehovovom milosrdenstve a o jeho láske, b) o zodpovednosti učiteľov Božieho slova, c) o tých, ktorí porušujú Božie zákony a zásady?

¹³ Malachiášova kniha pomáha porozumieť nemenným zásadám a milosrdnej láske Boha Jehovu. Na začiatku zdôrazňuje Jehovovu veľkú lásku k jeho ľudu, k „Jakobovi“. Jakobovým synom oznámil: „Ja som Jehova, nezmenil som sa.“ Napriek ich veľkej skazenosti bol ochotný vrátiť sa k svojmu ľudu, ak sa oni vrátia k nemu. Skutočne milosrdný Boh! (Mal. 1:2; 3:6, 7; Rim. 11:28; 2. Mojž. 34:6, 7) Prostredníctvom Malachiáša Jehova zdôraznil, že pery kňaza „by mali uchovávať poznanie“. Všetci, ktorým bolo zverené vyučovanie Božieho slova, by mali dbať na túto myšlienku a presvedčovať sa, či odovzdávajú presné poznanie. (Mal. 2:7; Fil. 1:9–11; porovnaj Jakuba 3:1.) Jehova neznáša pokrytcov, ľudí, ktorí sa snažia vyvolať dojem, že ‚konať zlé, je v Jehovových očiach dobré‘. Nikto by si nemal myslieť, že môže oklamať Jehovu tak, že by len predstieral, že obetuje tomuto veľkému Kráľovi. (Mal. 2:17; 1:14; Kol. 3:23, 24) Jehova bude rýchlym svedkom proti tým, ktorí porušujú jeho spravodlivé zákony a zásady; nikto nesmie očakávať, že môže konať skazene a že nebude potrestaný. Jehova ho odsúdi. (Mal. 3:5; Hebr. 10:30, 31) Spravodliví môžu mať úplnú istotu, že Jehova bude pamätať na ich skutky a odmení ich. Mali by dávať pozor na Mojžišov zákon, tak ako to robil Ježiš, pretože obsahuje veľa vecí, ktoré sa na ňom splnili. — Mal. 3:16; 4:4; Luk. 24:44, 45.

14. a) Na čo zvlášť poukazuje Malachiáš do budúcnosti? b) Ako sa splnil Malachiáš 3:1 v 1. storočí n. l.?

¹⁴ Ako posledná kniha Hebrejských písiem poukazuje Malachiáš na budúcnosť, na udalosti spojené s príchodom Mesiáša, ktorý sa uskutočnil o štyri storočia neskôr, čo sa stalo dôvodom na napísanie Kresťanských gréckych písiem. Ako zaznamenáva Malachiáš 3:1, Jehova vojsk povedal: „Hľa, posielam svojho posla a ten predo mnou prečistí cestu.“ Zechariáš hovoril pod inšpiráciou, keď vo svojom pokročilom veku ukázal, že sa tieto slová splnili na jeho synovi Jánovi Krstiteľovi. (Luk. 1:76) Ježiš Kristus to potvrdil, keď v tých časoch povedal: „Nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ; ale ten, ktorý je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ Ako Malachiáš predpovedal, Ján bol poslaný, aby ‚pripravil cestu‘, takže nepatril k tým, s ktorými Ježiš neskôr uzavrel zmluvu o Kráľovstve. — Mat. 11:7–12; Luk. 7:27, 28; 22:28–30.

15. Kto je „Eliáš“ z Malachiášovho proroctva?

¹⁵ Potom, v Malachiášovi 4:5, 6, Jehova sľúbil: „Hľa, posielam vám proroka Eliáša.“ Kto je tento „Eliáš“? Ježiš i anjel, ktorý sa ukázal Zechariášovi, uplatnili tieto slová na Jána Krstiteľa a ukázali, že to bol on, kto mal ‚všetko obnoviť‘ a ‚prichystať pre Jehovu pripravený ľud‘, aby prijal Mesiáša. Malachiáš však tiež hovorí, že „Eliáš“ je predchodcom „veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa“, a tým naznačuje, že ešte ďalšie splnenie je v dni súdu. — Mat. 17:11; Luk. 1:17; Mat. 11:14; Mar. 9:12.

16. Na ktorý požehnaný deň v budúcnosti poukazuje Malachiáš a aké vrúcne povzbudenie dáva?

¹⁶ Jehova vojsk vzhliada k tomu dňu a hovorí: „Od východu slnka až po jeho západ bude moje meno veľké medzi národmi... Veď som veľký  Kráľ... a moje meno bude vzbudzovať bázeň medzi národmi.“ Áno, je skutočne bázeň vzbudzujúci! Veď ‚deň bude horieť ako pec, a všetci opovážlivci a všetci, ktorí konajú zlo, budú ako slama zo strniska‘. Šťastní sú však tí, ktorí sa boja Jehovovho mena, pretože pre nich „zažiari slnko spravodlivosti s uzdravením na svojich krídlach“. To poukazuje na šťastný čas, keď budú poslušní členovia ľudskej rodiny úplne uzdravení — duchovne, citovo, duševne i telesne. (Zjav. 21:3, 4) Malachiáš vopred poukazuje na ten slávny a požehnaný deň a povzbudzuje nás, aby sme celým srdcom prinášali svoje obete do Jehovovho domu. „‚Vyskúšajte ma, prosím,‘ povedal Jehova vojsk, ‚či vám neotvorím nebeské stavidlá a nevylejem na vás požehnanie, až kým ho viac nebude treba.‘“ — Mal. 1:11, 14; 4:1, 2; 3:10.

17. Akou výzvou k optimizmu sú zmiernené Malachiášove výstrahy?

¹⁷ Táto posledná kniha Prorokov síce ďalej varuje, že bude ‚zem oddaná zničeniu‘, ale napriek tomu vyzýva k optimizmu a k radosti podľa slov, ktoré Jehova povedal svojmu ľudu: „Všetky národy vás budú musieť vyhlásiť za šťastných, lebo vy sa stanete krajinou potešenia.“ — 4:6; 3:12.

[Otázky]