Biblická kniha číslo 41 — Marek

Pisateľ: Marek

Miesto písania: Rím

Písanie dokončené: asi 60–65 n. l.

Zahrnuté obdobie: 29–33 n. l.

1. Čo vieme o Markovi a jeho rodine?

KEĎ bol Ježiš zatknutý v Getsemane a apoštoli utiekli, išiel za ním „nejaký mladý muž, ktorý mal na sebe jemný ľanový odev cez nahé telo“. Keď sa ho dav snažil tiež chytiť „on tam nechal ľanový odev a utiekol nahý“. Všeobecne sa usudzuje, že tento mladý muž bol Marek. V Skutkoch je opísaný ako ‚Ján, ktorého nazývali Marek‘, a zrejme pochádzal zo zámožnej jeruzalemskej rodiny, lebo mali svoj vlastný dom a služobníctvo. Jeho matka Mária bola tiež kresťanka a raný zbor používal jej dom ako miesto na zhromaždenia. Keď bol Peter oslobodený z väzenia anjelom, išiel potom do tohto domu a našiel tam zhromaždených bratov. — Mar. 14:51, 52; Sk. 12:12, 13.

2, 3. a) Čo nepochybne podnietilo Marka k tomu, aby vstúpil do misionárskej služby? b) Aké spoločenstvo mal s ďalšími misionármi, a to predovšetkým s Petrom a Pavlom?

² Misionár Barnabáš, Lévita z Cypru, bol Markovým bratrancom. (Sk. 4:36; Kol. 4:10) Keď prišiel Barnabáš s Pavlom do Jeruzalema s podporou počas hladu, Marek spoznal aj Pavla. Spoločenstvo v zbore a s horlivými služobníkmi, ktorí prišli na návštevu, nepochybne v Markovi vzbudilo túžbu začať misionársku službu. A tak sa s ním stretávame ako s druhom a pomocníkom Pavla a Barnabáša na ich prvej misijnej ceste. Z nejakého dôvodu ich však Marek opustil v Perge v Pamfýlii a vrátil sa do Jeruzalema. (Sk. 11:29, 30; 12:25; 13:5, 13) Pavol preto odmietol  vziať so sebou Marka na druhú misijnú cestu, a to viedlo k roztržke medzi Pavlom a Barnabášom. Pavol si vzal Sílasa, kým Barnabáš si vzal svojho bratranca Marka a plavil sa s ním na Cyprus. — Sk. 15:36–41.

³ Marek sa v službe osvedčil a stal sa cennou pomocou nielen pre Barnabáša, ale neskôr aj pre apoštolov Petra a Pavla. Marek bol s Pavlom (asi 60–61 n. l.) počas jeho prvého uväznenia v Ríme. (Filém. 1, 24) Potom nachádzame Marka s Petrom v Babylone medzi rokmi 62 a 64 n. l. (1. Petra 5:13) Pavol je opäť uväznený v Ríme asi v roku 65 n. l. a v liste žiada Timoteja, aby so sebou priviedol Marka, „lebo mi je užitočný v službe“. (2. Tim. 1:8; 4:11) To je posledná zmienka o Markovi v biblickej správe.

4.–6. a) Ako sa mohol Marek dozvedieť dôverné podrobnosti pre svoje evanjelium? b) Čo svedčí o jeho úzkom spoločenstve s Petrom? c) Uveď príklady Petrových charakterových čŕt v tomto evanjeliu.

⁴ Práve tento Marek napísal najkratšie evanjelium. Bol spolupracovníkom Ježišových apoštolov a venoval svoj život službe dobrého posolstva. Marek však nebol jedným z dvanástich apoštolov a nebol ani priamym Ježišovým druhom. Kde sa dozvedel dôverné podrobnosti, ktoré robia jeho správu o Ježišovej službe od začiatku do konca naozaj živou? Podľa najranejších správ Papia, Origena a Tertuliána bol týmto zdrojom Peter, s ktorým bol Marek v úzkom styku. * Či ho Peter nenazýval „môj syn“? (1. Petra 5:13) Peter bol v skutočnosti očitým svedkom všetkého, čo Marek zapísal, a tak sa mohol Marek dozvedieť od Petra mnoho podrobných informácií, ktoré chýbajú v ostatných evanjeliách. Marek napríklad hovorí o ‚najatých mužoch‘, ktorí pracovali pre Zebedea, o malomocnom, ktorý úpenlivo prosil Ježiša „na kolenách“, o mužovi posadnutom démonmi, ktorý sa ‚bil kameňmi‘, a o tom, že Ježiš vyslovil proroctvo o ‚príchode Syna človeka v oblakoch s veľkou mocou a slávou‘, keď sedel na Olivovom vrchu, „naproti chrámu“. — Mar. 1:20, 40; 5:5; 13:3, 26.

⁵ Sám Peter bol muž hlbokých citov, a tak si mohol všimnúť Ježišove pocity a jeho citové rozpoloženie, a potom to Markovi opísať. A tak Marek často zaznamenáva, čo Ježiš cítil a ako reagoval; napríklad „s rozhorčením [na nich] pozrel, lebo bol hlboko zarmútený“, „hlboko vzdychol“ a „zhlboka v duchu zastonal“. (3:5; 7:34; 8:12) Práve Marek nám rozpráva o Ježišovom cite k bohabojnému mladému človekovi a hovorí, že „pocítil k nemu lásku“. (10:21) A akú vrúcnosť nachádzame v správe, že Ježiš medzi nich nielenže postavil malé dieťa, ale aj ‚ho objal‘, a že pri inej príležitosti „bral deti do náručia“! — 9:36; 10:13–16.

⁶ Niektoré Petrove charakterové črty sú zjavné i v Markovom slohu. Je impulzívny, svieži, priebojný, živý a opisný. Zdá sa, akoby Marek ani nestačil rozprávať udalosti dosť rýchle. Stále znovu sa napríklad vyskytuje slovo „ihneď“ alebo „okamžite“, ktoré unáša príbeh dramaticky dopredu.

7. Čím sa odlišuje Markovo evanjelium od Matúšovho?

⁷ Hoci mal Marek prístup k Matúšovmu evanjeliu a len sedem percent jeho správy nie je obsiahnutých v ostatných evanjeliách, bolo by omylom domnievať sa, že Marek jednoducho zhustil Matúšovo evanjelium a pridal niekoľko zvláštnych podrobností. Kým Matúš vykreslil Ježiša ako sľúbeného Mesiáša a Kráľa, Marek uvažuje o jeho živote a skutkoch z iného hľadiska. Vykresľuje Ježiša ako Božieho Syna konajúceho zázraky, ako víťazného Záchrancu. Marek kladie dôraz skôr na Kristovu činnosť než na jeho hlásanie a náuky. Zaznamenáva iba malú časť podobenstiev a jeden z Ježišových dlhších prejavov, a vypúšťa Kázeň na vrchu. Preto je Markovo evanjelium kratšie, hoci obsahuje opis toho istého deja ako ostatné evanjeliá. Menovite sa zmieňuje najmenej o devätnástich zázrakoch.

8. Ktoré znaky Markovho evanjelia svedčia o tom, že bolo napísané pre Rimanov?

⁸ Kým Matúš napísal svoje evanjelium pre Židov, Marek písal v prvom rade pre Rimanov. Ako to vieme? O Mojžišovom zákone hovorí iba vtedy, keď zaznamenáva rozhovor, kde je o ňom zmienka. Vynecháva tiež Ježišov rodokmeň. Predkladá Kristovo evanjelium ako vec univerzálnej dôležitosti. Uvádza vysvetľujúce poznámky o židovských zvykoch a náukách, ktoré by azda nežidovským čitateľom mohli byť neznáme. (2:18; 7:3, 4; 14:12; 15:42) Aramejské výrazy prekladá. (3:17; 5:41; 7:11, 34; 14:36; 15:22, 34) Zemepisné mená a rastlinný život Palestíny dopĺňa vysvetlivkami. (1:5, 13; 11:13; 13:3) Hodnotu židovských mincí uvádza v rímskych peniazoch. (12:42, poznámka pod čiarou v Rbi8) Používa viac latinských výrazov ako ostatní pisatelia evanjelií, napríklad speculator (telesný strážca), praetorium (miestodržiteľský palác) a centurio (dôstojník). — 6:27; 15:16, 39.

9. Kde a kedy bola napísaná Markova kniha a čo potvrdzuje jej vierohodnosť?

 ⁹ Marek písal najmä pre Rimanov, a tak napísal svoju správu najpravdepodobnejšie v Ríme. Najranejšie tradície i obsah knihy umožňujú záver, že bola napísaná v Ríme počas prvého alebo druhého uväznenia apoštola Pavla, teda asi v rokoch 60–65 n. l. V tom čase bol Marek najmenej raz, možno dva razy v Ríme. Všetky popredné autority 2. a 3. storočia potvrdzujú, že pisateľom bol Marek. Evanjelium bolo v obehu medzi kresťanmi už v polovici 2. storočia. Výskyt Markovho evanjelia vo všetkých raných zoznamoch Kresťanských gréckych písiem potvrdzuje jeho vierohodnosť!

10. Ako sa máme pozerať na Markov „dlhý“ a „krátky“ záver a prečo?

¹⁰ Avšak dlhý a krátky záver, ktoré sú často pridávané za 16. kapitolu, 8. verš, sa nemajú považovať za autentické. Chýbajú vo väčšine starovekých rukopisov, ako Sinajskom a Vatikánskom č. 1209. Učenci 4. storočia Eusébius a Hieronym zhodne uvádzajú, že autentický záznam končí slovami „lebo sa báli“. Iné závery boli pravdepodobne pridané s úmyslom zmierniť strohosť záveru evanjelia.

11. a) Čo dokazuje, že Markovo evanjelium je presné, a čiu moc zdôrazňuje? b) Prečo je to „dobré posolstvo“ a aké obdobie zahŕňa Markovo evanjelium?

¹¹ Presnosť Markovej správy je zrejmá z úplného súladu jeho evanjelia s ostatnými evanjeliami, ale tiež s celými Svätými písmami od 1. Mojžišovej až po Zjavenie. A navyše, znovu a znovu sa ukazuje, že Ježiš má moc, nielen keď hovorí, ale má moc aj nad prírodnými silami, nad Satanom a démonmi, nad neduhmi a chorobami, áno, nad samotnou smrťou. A tak Marek začína svoje rozprávanie pôsobivým úvodom: „Začiatok dobrého posolstva o Ježišovi Kristovi.“ Jeho príchod a služba znamenali „dobré posolstvo“, a preto štúdium Markovho evanjelia je iste užitočné pre všetkých čitateľov. Udalosti opísané Markom zahrňujú obdobie od jari 29 n. l. do jari 33 n. l.

OBSAH MARKA

12. Čo je vtesnané do Markových prvých trinástich veršov?

¹² Ježišov krst a pokúšanie (1:1–13). Marek začína dobré posolstvo predstavením Jána Krstiteľa. Je to predpovedaný posol, vyslaný, aby hlásal: „Pripravte Jehovovu cestu, vyrovnajte jeho cesty.“ O tom, ktorý má čoskoro prísť, Ján Krstiteľ hovorí: ‚Je silnejší, ako som ja.‘ Vskutku, ten nebude krstiť vodou, ale svätým duchom. Ježiš teraz prichádza z Nazaretu v Galilei a Ján ho krstí. Na Ježiša zostupuje duch ako holubica a z nebies počuť hlas: „Ty si môj Syn, milovaný; schválil som ťa.“ ​(1:3, 7, 11) Ježiša pokúša Satan v pustatine, a anjeli mu slúžia. Všetky tieto dramatické udalosti sú vtesnané do Markových prvých trinástich veršov.

13. Ako Ježiš čoskoro ukazuje svoju moc ako „Boží Svätý“?

¹³ Ježiš začína službu v Galilei (1:14–6:6). Po Jánovom uväznení ide Ježiš hlásať Božie dobré posolstvo do Galiley. Má burcujúce posolstvo: „Božie kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa a verte dobrému posolstvu.“ ​(1:15) Povoláva Šimona, Andreja, Jakuba a Jána od rybárskych sietí, aby sa stali jeho učeníkmi. Počas sabatu začína vyučovať v synagóge v Kafarnaume. Ľudia žasnú, lebo vyučuje „ako ten, čo má moc, a nie ako znalci Písma“. Ukazuje svoju moc ako „Svätý Boží“, keď vyháňa nečistého ducha z posadnutého muža a uzdravuje Šimonovu svokru, ktorá ležala v horúčke. Správa sa šíri ako oheň a do neskorého večera sa „celé mesto“ zhromaždí pred Šimonovým domom. Ježiš vylieči mnoho chorých a vyháňa mnoho démonov. — 1:22, 24, 33.

14. Ako Ježiš dokazuje, že má moc odpúšťať hriechy?

¹⁴ Ježiš oznamuje svoje poslanie: „Aby som... zvestoval.“ ​(1:38) Zvestuje po celej Galilei. Kamkoľvek príde, vyháňa démonov a uzdravuje chorých, vrátane malomocného a ochrnutého, ktorému hovorí: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ ‚To je rúhanie. Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?‘ uvažujú v srdci niektorí zo znalcov Zákona. Ježiš rozoznáva ich myšlienky a dokazuje, „že Syn človeka má právomoc odpúšťať hriechy“ tým, že hovorí ochrnutému, aby vstal a išiel domov. Ľudia oslavujú Boha. Keď sa stane vyberač daní Lévi (Matúš) jeho nasledovníkom, Ježiš hovorí znalcom Zákona: „Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Vysvetľuje, že je „Pánom aj sabatu“. — 2:5, 7, 10, 17, 28.

15. Čo vyhlasuje Ježiš o tých, ktorí popierajú jeho zázraky a čo hovorí o rodinných zväzkoch?

¹⁵ Ježiš si teraz vyberá skupinu dvanástich apoštolov. Jeho príbuzní prejavujú určitý odpor a potom ho niektorí jeruzalemskí znalci Zákona obviňujú, že vyháňa démonov prostredníctvom panovníka démonov. Ježiš sa ich pýta: „Ako môže Satan vyháňať Satana?“ a varuje ich: „Ktokoľvek sa však rúha proti svätému duchu, nikdy nedostane odpustenie, ale je vinný večným hriechom.“ Počas rozhovoru prichádza jeho matka a bratia a hľadajú ho. Ježiš je podnietený k vyhláseniu: „Kto koná Božiu vôľu, ten je môj brat a sestra a matka.“ — 3:23, 29, 35.

16. Čo učí Ježiš podobenstvami o „Božom kráľovstve“?

 ¹⁶ Ježiš začína vyučovať v podobenstvách „sväté tajomstvo Božieho kráľovstva“. Hovorí o rozsievačovi semena, ktoré padá na rôzne druhy pôdy (znázorňujúce rôzne druhy ľudí, ktorí počujú slovo) a o lampe svietiacej na stojane. V inom podobenstve hovorí Ježiš, že Božie kráľovstvo je ako človek, ktorý rozhadzuje semeno na zem: „Zem pozvoľna prináša sama od seba plody, najprv steblo, potom klas, nakoniec plné zrno v klase.“ ​(4:11, 28) Uvádza tiež podobenstvo o horčičnom zrne, ktoré je najdrobnejšie zo všetkých semien, a napriek tomu vyrastie a má veľké vetvy na úkryt.

17. Ako svedčia Ježišove zázraky o rozsahu jeho moci?

¹⁷ Keď sa Ježiš plaví cez Galilejské more, zázračne spôsobí, že prudký vietor na jeho príkaz ustane a rozbúrené more sa upokojí: „Mlč! Buď ticho!“ ​(4:39) Tam v krajine Gerazéncov Ježiš vyženie z jedného muža „Légiu“ démonov a dovolí im, aby vstúpili do stáda asi 2 000 svíň, ktoré sa potom vrhnú úbočím do mora a utopia sa. (5:8–13) Potom sa Ježiš plaví späť na druhý breh. Jedna žena sa po dvanástich rokoch uzdraví z nevyliečiteľného krvotoku, keď sa iba dotkne Ježišovho vrchného odevu, zatiaľ čo Ježiš ide, aby priviedol k životu dvanásťročnú Jairovu dcéru. Syn človeka má naozaj právomoc nad životom a smrťou! Avšak ľudia z okolia Ježišovho domova o jeho moci pochybujú. Ježiš sa čuduje ich nedostatku viery, ale ďalej vyučuje v „okolitých dedinách“. — 6:6.

18. a) Ako je rozšírená Ježišova služba? b) Čo vedie Ježiša k tomu, aby vyučoval a robil zázraky?

¹⁸ Rozšírenie služby v Galilei (6:7–9:50). Je vyslaných dvanásť učeníkov po dvoch s pokynmi a mocou hlásať a vyučovať, liečiť ľudí a vyháňať démonov. Ježišovo meno sa stáva veľmi známe. Niektorí si myslia, že je to Ján Krstiteľ vzkriesený z mŕtvych. Táto možnosť znepokojuje Herodesa, pretože Ján bol sťatý pri oslave jeho narodenín. Apoštoli sa vracajú zo svojej zvestovateľskej cesty a podávajú Ježišovi správu o svojej činnosti. Veľký zástup ľudí chodí za Ježišom po Galilei a Ježišovi ‚ich prišlo ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera‘. Začína ich preto učiť mnohé veci. (6:34) Láskyplne im obstará i hmotný pokrm a nasýti 5 000 mužov piatimi chlebmi a dvoma rybami. Krátko nato, keď sú učeníci v tiesni a pri plavbe do Betsaidy bojujú v lodi s veternou búrkou, kráča k nim Ježiš po mori a utišuje vietor. Nie div, že i jeho učeníci sú ‚veľmi udivení‘. — 6:51.

19, 20. a) Ako Ježiš karhá znalcov Zákona a farizejov? b) Aké okolnosti vedú k tomu, že je pokarhaný aj Peter?

¹⁹ V oblasti Genezaretu dôjde k rozhovoru medzi Ježišom a jeruzalemskými znalcami Zákona a farizejmi o jedení neumytými rukami. Karhá ich, lebo ‚opúšťajú Božie prikázania a pridržiavajú sa ľudskej tradície‘. Hovorí, že človeka nepoškvrňuje to, čo do neho vchádza zvonku, ale to, čo vychádza zvnútra, zo srdca, totiž „škodlivé úvahy“. (7:8, 21) Ide potom na sever do krajov Týru a Sidonu, kde urobí zázrak pre jednu pohanskú ženu, Sýrofeničanku a vyháňa démona z jej dcéry.

²⁰ Keď je naspäť v Galilei, opäť mu je ľúto zástupu, ktorý ide za ním, a nasýti 4 000 mužov siedmimi chlebmi a niekoľkými rybkami. Varuje svojich učeníkov pred kvasom farizejov a kvasom Herodesovým, ale v tom čase to ešte nechápu. Potom vykoná iný zázrak — uzdraví slepého muža v Betsaide. Počas rozhovoru na ceste do dedín vo Filipovej Cézarei Peter presvedčivo označuje Ježiša ako „Krista“, ale potom silne odporuje, keď Ježiš hovorí o blížiacich sa utrpeniach a smrti Syna človeka. Ježiš ho za to karhá: „Choď za mňa, Satan, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ ​(8:29, 33) Ježiš nabáda svojich učeníkov, aby ho stále nasledovali v hlásaní dobrého posolstva. Keby sa zaňho hanbili, bude sa hanbiť on za nich, keď príde v sláve svojho Otca.

21. a) Kto vidí „Božie kráľovstvo, ako už prišlo v moci“ a ako? b) Ako Ježiš zdôrazňuje, že treba klásť Kráľovstvo na prvé miesto?

²¹ O šesť dní neskôr na vysokom vrchu má Peter, Jakub a Ján prednosť vidieť „Božie kráľovstvo, ako už prišlo v moci“, keď uvidia Ježiša premeneného v sláve. (9:1) Ježiš opäť ukáže svoju moc, keď vyháňa z chlapca nemého ducha. Potom hovorí druhý raz o svojom budúcom utrpení a smrti. Radí učeníkom nepripustiť, aby im niečo zabránilo vstúpiť do života. Privádza ťa tvoja ruka k potknutiu? Odsekni ju! A tvoje oko? Odhoď ho! Je oveľa lepšie vojsť zmrzačený do Božieho kráľovstva, než byť celý uvrhnutý do gehenny.

22. Akou radou vrcholí Ježišova služba v Perei?

²² Služba v Perei (10:1–52). Ježiš prichádza na hranice Judey a „za Jordán“ ​(do Perey). Farizeji sa ho teraz vypytujú na rozvod a Ježiš využíva príležitosť, aby vysvetlil božské zásady pre manželstvo. Bohatý mladý muž sa ho pýta, ako môže zdediť večný život, ale je zarmútený, keď počuje, že ak chce mať poklad v nebi, musí predať svoj majetok a stať sa Ježišovým nasledovníkom.  Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Povzbudzuje tých, ktorí opustili všetko pre dobré posolstvo, a sľubuje im ‚stonásobne... s prenasledovaniami a v budúcom systéme vecí večný život‘. — 10:1, 25, 30.

23. K akému rozhovoru a zázraku dochádza na ceste do Jeruzalema?

²³ Teraz sa vydáva Ježiš s dvanástimi na cestu do Jeruzalema. Hovorí im tretí raz o utrpení, ktoré ho čaká, a aj o svojom vzkriesení. Pýta sa ich, či sú schopní piť ten istý pohár, ktorý pije on, a učí ich: „Ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, bude otrokom všetkých.“ Na ceste z Jericha volá slepý žobrák sediaci pri ceste: „Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš spôsobí, že slepec vidí — a to je jeho posledné zázračné uzdravenie, o ktorom Marek podáva správu. — 10:44, 47, 48.

24, 25. a) Akými skutkami Ježiš potvrdzuje svoju moc? b) Akými argumentmi odpovedá odporcom? c) Akú výstrahu dáva Ježiš zástupu a koho chváli pred učeníkmi?

²⁴ Ježiš v Jeruzaleme a okolí (11:1–15:47). Rozprávanie má rýchly spád. Ježiš vchádza do mesta na osliatku a ľudia ho zdravia ako Kráľa. Nasledujúceho dňa očistí chrám. Hlavní kňazi a znalci Zákona sa ho začínajú báť a snažia sa ho zabiť. Pýtajú sa ho: „Akou mocou to robíš?“ ​(11:28) Ježiš im otázku obratne vracia a rozpráva podobenstvo o pestovateľoch, ktorí zabili dediča vinice. Pochopia význam a odchádzajú.

²⁵ Potom posielajú niektorých farizejov, aby ho prichytili na otázke daní. Ježiš žiada denár a pýta sa: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedajú: „Cézarov.“ Ježiš potom hovorí: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ Prirodzene, že sa čudujú! (12:16, 17) Teraz sa ho snažia zaskočiť otázkou saducejovia, ktorí neveria vo vzkriesenie: ‚Ak mala žena sedem manželov po sebe, komu bude manželkou pri vzkriesení?‘ Ježiš bez váhania odpovedá, že tí, ktorí vstanú z mŕtvych, nebudú vstupovať do manželstva, ale budú „ako anjeli v nebesiach“. (12:19–23, 25) „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ pýta sa jeden zo znalcov Zákona. Ježiš odpovedá: „Prvé je: ‚Počuj, ó, Izrael, Jehova, náš Boh, je jeden Jehova, a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘ To druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba.‘“ ​(12:28–31) Potom sa ho už nik neopováži vypytovať. Autorita Ježiša ako dokonalého učiteľa je potvrdená. Veľký zástup s potešením počúva a Ježiš ich varuje pred pyšnými znalcami Zákona. Potom chváli pred učeníkmi chudobnú vdovu, ktorá dala do chrámovej pokladnice viac než všetci ostatní, lebo jej dve malé mince boli ‚všetko, čo mala, celé jej živobytie‘. — 12:44.

26. Ktorý jediný dlhý rozhovor zaznamenal Marek a akým napomenutím končí?

²⁶ Ježiš sedí na Olivovom vrchu s výhľadom na chrám a rozpráva štyrom učeníkom, ktorí s ním boli sami, o „znamení“ záveru týchto vecí. (To je jediný dlhý rozhovor, ktorý Marek zaznamenáva. Podobá sa tomu, ktorý je v Matúšovi, kapitoly 24 a 25.) Končí Ježišovým napomenutím: „O tom dni alebo hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. Čo však hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ — 13:4, 32, 37.

27. Opíš udalosti, ktoré viedli k zrade Ježiša v Getsemane?

²⁷ V blízkej Betánii pomaže jedna žena Ježiša vzácnym vonným olejom. Niektorí namietajú, že je to mrhanie, ale Ježiš to označuje za znamenitý skutok, ako prípravu na jeho pohreb. V ustanovenom čase sa Ježiš a dvanásti schádzajú v meste na pesach. Ježiš označí svojho zradcu, ustanovuje so svojimi vernými učeníkmi pamätnú večeru, a potom odchádzajú na Olivový vrch. Cestou im hovorí, že sa všetci potknú. „Ja predsa nie,“ zvolá Peter. Ale Ježiš mu hovorí: „Túto noc, skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, práve ty ma trikrát zaprieš.“ Keď prídu k miestu menom Getsemane, Ježiš odchádza nabok, aby sa modlil, a žiada svojich učeníkov, aby zostali bdelí. Jeho modlitba vrcholí slovami: „Abba, Otče, všetko je pre teba možné. Odním tento pohár odo mňa. Napriek tomu nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“ Ježiš sa trikrát vracia k svojim učeníkom a trikrát ich nachádza spať i „v takej dobe, ako je táto“! (14:29, 30, 36, 41) Ale prišla tá hodina! A hľa, je tu zradca!

28. Za akých okolností je Ježiš zatknutý a vypočúvaný pred veľkňazom?

²⁸ Judáš pristúpi k Ježišovi a pobozká ho. To je znamenie pre ozbrojených mužov hlavných kňazov, aby ho zatkli. Privádzajú ho do dvora veľkňaza, kde proti nemu mnohí falošne svedčia, ale ich svedectvo nesúhlasí. Sám Ježiš mlčí. Napokon sa ho veľkňaz pýta: „Si Kristus, Syn Požehnaného?“ Ježiš odpovedá: „Som.“ Veľkňaz zvolá: „Rúhanie!“ a všetci Ježiša odsudzujú na smrť. (14:61–64) Dolu na nádvorí Peter Ježiša trikrát zaprel. Kohút druhýkrát zakikiríka a Peter si pripomenie Ježišove slová, zlomí ho to a plače.

29. Akú správu podáva Marek o Ježišovej záverečnej skúške a o jeho poprave a ako je ukázané, že spornou otázkou je Kráľovstvo?

²⁹ Hneď za úsvitu sa radí Sanhedrin a posiela  Ježiša spútaného k Pilátovi. Pilát rýchlo zistí, že Ježiš nie je nijaký zločinec a snaží sa ho prepustiť. Avšak na naliehanie davu, podnieteného hlavnými kňazmi, napokon vydáva Ježiša, aby bol pribitý na kôl. Ježiš je vedený na Golgotu (to znamená „Miesto lebky“) a pribitý na kôl. Nad ním je napísané obvinenie: „Kráľ Židov.“ Okoloidúci utŕhačne hovoria: „Iných zachraňoval; sám seba nemôže zachrániť!“ Na poludnie (šiesta hodina) padá na celú zem tma a trvá až do tretej popoludní. Potom Ježiš zvolá silným hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ a naposledy vydýchne. Keď jeden dôstojník vidí tieto veci, poznamená: „Tento človek bol istotne Boží Syn.“ Jozef z Arimatie, jeden zo Sanhedrinu, ale veriaci v Božie kráľovstvo, požiada Piláta o Ježišovo telo a uloží ho do hrobky vytesanej v skale. — 15:22, 26, 31, 34, 39.

30. Čo sa stane pri hrobke v prvom dni týždňa?

³⁰ Udalosti po Ježišovej smrti (16:1–8). Veľmi skoro v prvý deň týždňa prichádzajú k hrobke tri ženy. Na svoje veľké prekvapenie zistia, že veľký kameň pri vchode bol odvalený. „Mladý muž“, ktorý sedí vnútri, im hovorí, že Ježiš je vzkriesený. (16:5) Nie je už tu, ale ide pred nimi do Galiley. Utečú od hrobky a chvejú sa strachom.

PREČO JE UŽITOČNÁ

31. a) Ako Marek dosviedča, že Ježiš je Mesiáš? b) Čo dokazuje moc Ježiša ako Božieho Syna a čo zdôrazňuje Ježiš?

³¹ Všetci čitatelia Marka od skorých kresťanských čias až dodnes mohli spoznať z tohto živo vykresleného obrazu Ježiša Krista, ako sa splnili mnohé proroctvá Hebrejských písiem o Mesiášovi. Od úvodného citátu: „Hľa, vysielam svojho posla pred tvojou tvárou“, až po Ježišove srdcervúce slová na kole: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ je celá Markova správa o Ježišovej horlivej službe v súlade s predpoveďami Hebrejských písiem. (Mar. 1:2; 15:34; Mal. 3:1; Žalm 22:1) Navyše jeho zázraky a podivuhodné skutky, jeho zdravé učenie a bezchybná argumentácia, jeho úplné spoľahnutie sa na Jehovovo slovo a na jeho ducha a jeho nežné pasenie oviec — to všetko o ňom svedčí ako o Božom Synovi, ktorý prišiel s mocou. Učil „ako ten, čo má moc“, ktorú dostal od Jehovu. Zdôrazňoval, že zvestovanie „Božieho dobrého posolstva“ o tom, že „Božie kráľovstvo sa priblížilo“, je jeho najdôležitejšou prácou tu na zemi. Jeho učenie prinieslo neoceniteľný úžitok všetkým, ktorí naň dbali. — Mar. 1:22, 14, 15.

32. Koľkokrát používa Marek výraz „Božie kráľovstvo“? Uveď niekoľko podstatných zásad pre získanie života prostredníctvom Kráľovstva, o ktorých píše Marek.

³² Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám bolo dané sväté tajomstvo Božieho kráľovstva.“ Marek používa výraz „Božie kráľovstvo“ štrnásťkrát a uvádza mnoho podstatných zásad pre tých, ktorí chcú získať život prostredníctvom tohto Kráľovstva. Ježiš povedal: „Ktokoľvek však stráca svoju dušu pre mňa a pre dobré posolstvo, zachráni ju.“ Treba odstrániť všetko, čo prekáža získaniu života: „Je pre teba lepšie, aby si vošiel do Božieho kráľovstva jednooký, než aby si bol s dvoma očami uvrhnutý do gehenny.“ Ježiš ďalej vyhlásil: „Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde“ a „aké ťažké to bude pre tých, čo majú peniaze, aby vošli do Božieho kráľovstva!“ Povedal tiež, že ten, kto pochopí, že dodržiavanie dvoch veľkých prikázaní je oveľa cennejšie než všetky zápalné obetné dary a obete, nie je „ďaleko od Božieho kráľovstva“. Tieto ako aj ďalšie náuky z Markovho evanjelia obsahujú veľa dobrých napomenutí, ktoré môžeme uplatniť vo svojom každodennom živote. — 4:11; 8:35; 9:43–48; 10:13–15, 23–25; 12:28–34.

33. a) Ako môžeme mať úžitok z Markovho evanjelia? b) K akému spôsobu života by nás malo Markovo evanjelium povzbudiť a prečo?

³³ Dobré posolstvo „podľa Marka“ môžeme celé prečítať za jednu až dve hodiny. Poskytuje čitateľovi vzrušujúci, rýchly a dynamický prehľad o Ježišovej službe. Takéto čítanie inšpirovaného záznamu, ako aj jeho hlbšie štúdium a uvažovanie o ňom, sa vždy ukáže ako užitočné. Markovo evanjelium je dnes užitočné pre prenasledovaných kresťanov takisto ako v 1. storočí, pretože praví kresťania stoja teraz zoči-voči ‚kritickým časom, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘. Potrebujú také inšpirované vedenie, aké nachádzame v tomto posolstve o našom vzore, Ježišovi Kristovi. Čítajme ho, nechajme sa uniesť jeho dramatickým dejom a čerpajme z neho povzbudenie, aby sme mohli kráčať v šľapajach Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery, Ježiša, s takou istou nepremožiteľnou radosťou, akú prejavoval on. (2. Tim. 3:1; Hebr. 12:2) Áno, pozerajme sa naňho ako na muža činu. Buďme preniknutí jeho horlivosťou a napodobňujme jeho nekompromisnú rýdzosť a odvahu v skúškach a pri odpore. Čerpajme útechu z tejto bohatej časti inšpirovaných Písiem. Nech nám je užitočná v našom úsilí o získanie večného života.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]