Biblická kniha číslo 42 — Lukáš

Pisateľ: Lukáš

Miesto písania: Cézarea

Písanie dokončené: asi 56–58 n. l.

Zahrnuté obdobie: 3 pred n. l. — 33 n. l.

1. Aký druh evanjelia napísal Lukáš?

LUKÁŠOVO evanjelium napísal muž bystrej mysle a láskavého srdca. Výsledkom tejto výbornej kombinácie vlastností a vedenia Božieho ducha je záznam, ktorý je presný a plný vrúcnosti a citu. V úvodných veršoch pisateľ hovorí: „Rozhodol som sa aj ja, lebo som od začiatku všetko presne sledoval, že [ti] o tom v logickom poradí napíšem.“ — Lukáš 1:3.

2, 3. Aké vonkajšie a vnútorné svedectvo ukazuje, že pisateľom tohto evanjelia je lekár Lukáš?

² Hoci Lukáš nie je v zázname nikde menovaný, staroveké autority sa zhodujú, že pisateľom bol on. Evanjelium sa pripisuje Lukášovi v Muratoriho zlomku (asi 170 n. l.) a prijímali ho pisatelia z 2. storočia ako Ireneus a Klement Alexandrijský. Vnútorné podklady taktiež výrazne poukazujú na Lukáša. Pavol o ňom hovorí v Kolosanom 4:14 ako o ‚Lukášovi, milovanom lekárovi‘, a jeho dielo má vedeckú stavbu, akú by sme očakávali od veľmi vzdelaného človeka, ako je lekár. Jeho jemný, vybraný jazyk a značná zásoba slov, väčšia než u troch ďalších pisateľov evanjelií spolu, umožňujú najpozornejšie a najobsažnejšie hovoriť o jeho životne dôležitej téme. Niektorí považujú jeho rozprávanie o márnotratnom synovi za najlepšiu krátku poviedku, aká bola kedy napísaná.

³ Lukáš používa vyše 300 lekárskych výrazov či slov, ktorým dáva lekársky význam, kým ostatní pisatelia Kresťanských gréckych písiem ich tak nepoužívajú (ak ich vôbec použili). * Napríklad keď hovorí o malomocenstve, Lukáš nepoužíva vždy ten istý výraz ako ostatní. Pre nich je malomocenstvo malomocenstvom, ale lekár rozlišuje rôzne stupne malomocenstva. Lukáš napríklad hovorí o „mužovi plnom malomocenstva“. Lazar, ako hovorí, bol „plný vredov“. Žiaden iný pisateľ evanjelií nehovorí, že Petrova svokra mala „vysokú horúčku“. (5:12; 16:20; 4:38) Ostatní traja nám síce hovoria, že Peter odsekol ucho veľkňazovmu otrokovi, ale len Lukáš sa zmieňuje o tom, že Ježiš ho uzdravil. (22:51) Na lekára poukazuje aj výrok, že žena mala ‚ducha slabosti už osemnásť rokov a bola úplne zohnutá a nemohla sa vôbec narovnať‘. A kto iný ako „Lukáš, milovaný lekár“ by tak podrobne zaznamenal prvú pomoc, ktorú poskytol jednému mužovi Samaritán, ktorý mu ‚obviazal rany, keď ich polial olejom a vínom‘? — 13:11; 10:34.

4. Kedy bola pravdepodobne napísaná Lukášova kniha a aké okolnosti podporujú tento názor?

⁴ Kedy napísal Lukáš svoje evanjelium? Skutky 1:1 ukazujú, že pisateľ Skutkov (ktorým bol takisto Lukáš) spísal už skôr „prvú správu“, totiž evanjelium. Skutky boli najpravdepodobnejšie dokončené okolo roku 61 n. l., keď bol Lukáš v Ríme s Pavlom, ktorý čakal na vybavenie svojho odvolania k cézarovi. Teda správu evanjelia napísal Lukáš pravdepodobne v Cézarei v rokoch 56–58 n. l. Vtedy sa vrátil s Pavlom z Filipi na konci jeho tretej misijnej cesty a Pavol čakal dva roky vo väzení v Cézarei, kým bol v súvislosti so svojim odvolaním odvezený do Ríma. V tom čase, pretože bol v Palestíne, mal Lukáš priaznivé podmienky, aby „od začiatku všetko presne sledoval“ o Ježišovom živote a službe. Zdá sa teda, že Lukášova správa predchádzala Markovo evanjelium.

5. Ktoré zdroje umožnili Lukášovi ‚presne sledovať‘ udalosti Ježišovho života?

⁵ Lukáš pravdaže nebol očitým svedkom všetkých udalostí, ktoré zaznamenáva vo svojom evanjeliu. Nebol totiž jedným z dvanástich a možno ani veriacim až do času po Ježišovej smrti. Bol však veľmi úzko spojený s Pavlom na misijnom poli. (2. Tim. 4:11; Filém. 24) A tak, ako by sa dalo očakávať, na jeho písaní pozorovať Pavlov vplyv. Je to zjavné z porovnania, ako je opísaná Pánova večera v Lukášovi 22:19, 20 a v 1. Korinťanom 11:23–25. Ako k ďalšiemu zdroju látky mohol sa Lukáš obracať k Matúšovmu evanjeliu. ‚Presne sledoval všetky veci‘, a preto sa mohol osobne dopytovať u mnohých očitých svedkov na  udalosti Ježišovho života, napríklad u ešte žijúcich učeníkov a možno aj u Ježišovej matky Márie. Môžeme si byť istí, že pri zhromažďovaní spoľahlivých podrobností nenechal nič bez povšimnutia.

6. Akú časť Lukášovho evanjelia možno nájsť len u neho a pre koho písal? Prečo tak odpovedáš?

⁶ Zo skúmania štyroch evanjelií je jasné, že pisatelia vo svojom rozprávaní jednoducho neopakujú jeden druhého a že ani nepíšu len preto, aby bolo niekoľko svedkov tohto najdôležitejšieho biblického posolstva. Lukášov záznam je vo svojom poňatí nanajvýš osobitý. Až 59 percent jeho evanjelia nájdeme len uňho. Zaznamenáva najmenej šesť mimoriadnych zázrakov a viac než dvojnásobok podobenstiev, o ktorých sa ostatné správy evanjelií nezmieňujú. Tretinu svojho evanjelia venuje rozprávaniu a dve tretiny priamej reči; jeho evanjelium je najdlhšie zo všetkých štyroch. Matúš písal predovšetkým pre Židov a Marek pre nežidovských čitateľov, najmä pre Rimanov. Lukášovo evanjelium bolo adresované „najvynikajúcejšiemu Teofilovi“ a prostredníctvom neho iným ľuďom, Židom i Nežidom. (Luk. 1:3, 4) Svojmu rozprávaniu dáva všeobecnú platnosť. Sleduje totiž Ježišov rodokmeň k ‚Adamovi, Božiemu synovi‘, a nie len k Abrahámovi, ako to robí Matúš, ktorý píše najmä pre Židov. Starostlivo zaznamenáva prorocké slová Simeona, že Ježiš bude prostriedkom na „odstránenie závoja z národov“ a hovorí, že „každé telo uvidí Boží prostriedok na záchranu“. — 3:38; 2:29–32; 3:6.

7. Čo výrazne dosvedčuje vierohodnosť Lukášovho evanjelia?

⁷ Lukáš dokazuje v celom svojom spise, že je vynikajúcim rozprávačom. Jeho záznam je dobre usporiadaný a presný. Tieto znaky presnosti a vernosti Lukášových spisov sú závažným dôkazom ich vierohodnosti. Istý právnik raz napísal: „Kým romány, povesti a falošné svedectvá opatrne kladú opis udalostí na nejaké vzdialené miesto a do neurčitého času, a tak porušujú základné pravidlá, ktoré my advokáti poznáme z dobrej obhajoby, že totiž ‚prísažná výpoveď musí udávať čas a miesto‘, biblické rozprávania nám udávajú čas a miesto opisovaného deja úplne presne.“ * Na dôkaz toho citoval Lukáša 3:1, 2: „V pätnástom roku panovania cézara Tibéria, keď bol Pontský Pilát miestodržiteľom Judey a Herodes oblastným vládcom Galiley, jeho brat Filip oblastným vládcom iturejskej a trachonitskej krajiny a Lysaniáš oblastným vládcom Abilene, v dňoch veľkňaza Annáša a Kaifáša, dostal v pustatine Božie vyhlásenie Zechariášov syn Ján.“ Nie je tu nič neurčité, pokiaľ ide o čas alebo miesto, ale Lukáš menuje nie menej ako sedem verejných činiteľov, takže môžeme určiť čas, kedy sa začala Jánova a Ježišova služba.

8. Ako Lukáš „presne“ ukazuje čas Ježišovho narodenia?

⁸ Lukáš tiež uvádza dva ukazovatele na stanovenie času Ježišovho narodenia, keď hovorí v Lukášovi 2:1, 2: „V tých dňoch vyšlo od cézara Augusta nariadenie, aby bola spísaná celá obývaná zem. (Tento prvý súpis sa konal, keď bol sýrskym miestodržiteľom Cyrénius.)“ Vtedy šiel Jozef a Mária na zápis do Betlehema a Ježiš sa narodil v čase, keď tam boli. * Istotne môžeme súhlasiť s komentátorom, ktorý hovorí: „Jedným z najprenikavejších svedectiev Lukášovho citu pre históriu je to, že sa mu vždy podarí dosiahnuť dokonalú presnosť.“ * Musíme uznať, že Lukáš, ako sám tvrdí, „od začiatku všetko presne sledoval“.

9. Ktoré Ježišovo proroctvo, zapísané Lukášom, sa pozoruhodne splnilo v roku 70 n. l.?

⁹ Lukáš taktiež ukazuje, ako sa proroctvá Hebrejských písiem presne splnili na Ježišovi Kristovi. Cituje Ježišovo inšpirované svedectvo o tom. (24:27, 44) Ďalej presne zaznamenáva Ježišove vlastné proroctvá o budúcich udalostiach, a mnohé z nich sa už pozoruhodne splnili do všetkých predpovedaných podrobností. Napríklad okolo Jeruzalema bolo postavené opevnenie z ostrých kolov a mesto zaniklo v strašnom krviprelievaní v roku 70 n. l., tak ako to Ježiš predpovedal. (Luk. 19:43, 44; 21:20–24; Mat. 24:2) Svetský dejepisec Flavius Josephus, ktorý bol s rímskou armádou a stal sa očitým svedkom, potvrdzuje, že vidiek bol zbavený stromov do vzdialenosti asi šestnásť kilometrov, aby bolo dosť kolov. Ďalej píše, že opevnenie bolo vyše sedem kilometrov dlhé, že mnoho žien a detí zomrelo hladom a o život prišlo vyše milión Židov a 97 000 ich bolo zajatých. Titov oblúk v Ríme až dodnes zobrazuje rímsky víťazný sprievod s vojnovou korisťou z jeruzalemského chrámu. * Môžeme si byť istí, že rovnako presne sa splnia aj iné inšpirované proroctvá, ktoré zaznamenal Lukáš.

 OBSAH LUKÁŠA

10. Čo vysvetľuje Lukáš vo svojom úvode?

¹⁰ Lukášov úvod (1:1–4). Lukáš píše, že od začiatku všetko presne sledoval a že sa rozhodol napísať to v logickom poradí, aby ‚najvynikajúcejší Teofil poznal istotu‘ o tom. — 1:3, 4.

11. O akých radostných udalostiach rozpráva prvá kapitola Lukášovho evanjelia?

¹¹ Prvé roky Ježišovho života (1:5–2:52). Zostarnutému kňazovi Zechariášovi sa zjavuje anjel s dobrým posolstvom, že bude mať syna. Má ho nazvať Ján. Ale do chlapcovho narodenia nebude môcť prehovoriť. Jeho manželka Alžbeta oťarchavie, ako bolo sľúbené, hoci je taktiež „v rokoch“. Asi o šesť mesiacov neskôr sa zjavuje anjel Gabriel Márii a hovorí jej, že počne z ‚moci Najvyššieho‘ a porodí syna, ktorému má dať meno Ježiš. Mária navštívi Alžbetu a po radostnom pozdrave jasajúc oznamuje: „Moja duša velebí Jehovu a môj duch sa nemôže zdržať, aby neprekypoval radosťou v Bohu, mojom Záchrancovi.“ Hovorí o Jehovovom svätom mene a o jeho veľkom milosrdenstve k tým, ktorí sa ho boja. Keď sa Ján narodí, Zechariášovi sa uvoľní jazyk, aby taktiež oznámil Božie milosrdenstvo a to, že Ján bude prorokom, ktorý pripraví Jehovovu cestu. — 1:7, 35, 46, 47.

12. Čo je uvedené o Ježišovom narodení a detstve?

¹² V patričnom čase sa v Betleheme narodí Ježiš a anjel ohlasuje „dobré posolstvo veľkej radosti“ pastierom, ktorí strážia v noci stáda. Ježiš je obrezaný podľa Zákona a neskôr, keď rodičia ‚predstavia dieťa Jehovovi‘ v chráme, prehovorí o dieťati zostarnutý Simeon a prorokyňa Anna. Po návrate do Nazaretu dieťa ‚rastie a silnie a je naplnené múdrosťou a má Božiu priazeň‘. (2:10, 22, 40) Keď vo veku dvanásť rokov ide z Nazaretu navštíviť Jeruzalem, Ježiš udivuje učiteľov svojím porozumením a odpoveďami.

13. Čo hlása Ján a čo sa stane pri Ježišovom krste a hneď potom?

¹³ Príprava na službu (3:1–4:13). V pätnástom roku vlády cézara Tibéria prichádza k Zechariášovmu synovi Jánovi Božie vyhlásenie. Ján ide a zvestuje „krst ako symbol pokánia na odpustenie hriechov“, aby každé telo ‚videlo Boží prostriedok na záchranu‘. (3:3, 6) Keď sú všetci ľudia pokrstení v Jordáne, je pokrstený i Ježiš, a keď sa modlí, zostúpi naňho svätý duch a jeho Otec vyjadrí z neba svoje schválenie. Ježiš Kristus má teraz asi tridsať rokov. (Lukáš uvádza jeho rodokmeň.) Po krste vodí duch Ježiša štyridsať dní po pustatine, kde ho Diabol neúspešne pokúša, a potom od neho odchádza „až do iného vhodného času“. — 4:13.

14. Kde objasňuje Ježiš svoje poverenie, aké poverenie to je a ako reagujú jeho poslucháči?

¹⁴ Ježišova raná služba, väčšinou v Galilei (4:14–9:62). V synagóge svojho domovského mesta Nazaretu Ježiš objasňuje svoje poslanie. Predčíta a uplatní na sebe proroctvo Izaiáša 61:1, 2: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným, poslal ma, aby som zvestoval oslobodenie zajatým a obnovenie zraku slepým, aby som prepustil zdrvených s úľavou, aby som hlásal Jehovov prijateľný rok.“ ​(4:18, 19) Počiatočná radosť ľudí z jeho slov sa mení na hnev, keď vo svojej reči pokračuje, a pokúšajú sa ho usmrtiť. Preto odíde do Kafarnaumu, kde uzdravuje mnohých ľudí. Zástupy idú za ním a snažia sa ho zadržať, ale on im hovorí: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(4:43) Pokračuje v hlásaní v judských synagógach.

15. Opíš, ako boli povolaní Peter, Jakub a Ján a tiež Matúš?

¹⁵ V Galilei Ježiš pomôže Šimonovi (nazývanému tiež Peter), Jakubovi a Jánovi k zázračnému úlovku rýb. Šimonovi hovorí: „Odteraz budeš loviť živých ľudí.“ A tak opúšťajú všetko a nasledujú ho. Ježiš pokračuje v modlitbách a vo vyučovaní a ‚Jehovova moc je s ním, aby uzdravoval‘. (5:10, 17) Povoláva Léviho (Matúša), opovrhovaného vyberača daní, ktorý poctí Ježiša veľkou hostinou, ktorej sa zúčastní aj „veľký zástup vyberačov daní“. (5:29) To vedie k prvej z množstva zrážok s farizejmi, ktorí preto zúria. Tajne plánujú, ako by mu ublížili.

16. a) Čo urobí Ježiš, kým si vyvolí dvanásť apoštolov? b) Ktoré myšlienky zdôrazňuje Lukáš vo svojom súbežnom podaní Kázne na vrchu?

¹⁶ Ježiš sa celú noc modlí k Bohu a potom si vyberá zo svojich učeníkov dvanásť apoštolov. Nasledujú ďalšie skutky uzdravovania. Potom prednesie kázeň zaznamenanú v Lukášovi 6:20–49. Podobá sa Kázni na vrchu v Matúšovi, v kapitolách 5 až 7, ale je kratšia. Ježiš opisuje protiklady: „Šťastní ste vy, chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Ale beda vám, bohatí, lebo už máte svoju plnú útechu.“ ​(6:20, 24) Nabáda poslucháčov, aby milovali svojich nepriateľov, boli milosrdní, mali vo zvyku dávať a vynášali dobré veci z dobrého pokladu srdca.

17. a) Aké zázraky potom Ježiš vykoná? b) Ako Ježiš odpovedá poslom Jána Krstiteľa na otázku, či je Mesiáš?

¹⁷ Po návrate do Kafarnaumu Ježiš vyhovie žiadosti jedného dôstojníka, aby vyliečil jeho chorľavého otroka. Dôstojník sa nepovažuje za hodného mať Ježiša pod svojou strechou, a žiada ho,  aby len ‚povedal slovo‘ z miesta, kde je. Otrok je uzdravený a Ježiša to podnieti k poznámke: „Hovorím vám: Dokonca ani v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ ​(7:7, 9) Ježiš prvý raz kriesi mŕtveho, jediného syna vdovy z Nain, voči ktorej je „pohnutý ľútosťou“. (7:13) Ako sa povesť o Ježišovi šíri Judeou, posiela k nemu Ján Krstiteľ z väzenia dvoch učeníkov, aby sa spýtali: „Si ten Prichádzajúci?“ Ježiš poslom odpovedá: „Choďte, oznámte Jánovi to, čo ste videli a počuli: Slepí dostávajú zrak, chromí chodia, malomocní sú očisťovaní a hluchí počujú, mŕtvi sú kriesení, chudobným sa rozpráva dobré posolstvo. Šťastný je ten, kto sa na mne nepotkýna.“ — 7:19, 22, 23.

18. Akými podobenstvami, skutkami a radami pokračuje zvestovanie Kráľovstva?

¹⁸ Ježiš chodí v sprievode dvanástich „z mesta do mesta a z dediny do dediny“ a hlása a zvestuje dobré posolstvo o Božom kráľovstve. Hovorí podobenstvo o rozsievačovi a rozhovor uzavrie slovami: „Preto dávajte pozor, ako počúvate; lebo ktokoľvek má, bude mu dané viac, ale ktokoľvek nemá, bude mu odňaté tiež to, o čom sa domnieva, že má.“ ​(8:1, 18) Ježiš ďalej robí podivuhodné skutky a zázraky. Dáva tiež dvanástim právomoc nad démonmi a moc liečiť choroby a posiela ich, „aby zvestovali Božie kráľovstvo a uzdravovali“. Zázračne nasýti 5 000 ľudí. Ježiš je premenený na vrchu a nasledujúceho dňa uzdravuje chlapca, ktorý bol posadnutý démonom a učeníci ho nemohli vyliečiť. Varuje tých, ktorí ho chcú nasledovať: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ Aby bol človek vhodný pre Božie kráľovstvo, musí priložiť svoju ruku na pluh a neobzerať sa späť. — 9:2, 58.

19. Ako znázorňuje Ježiš pravú lásku k blížnemu?

¹⁹ Ježišova neskoršia služba v Judei (10:1 až 13:21). Ježiš vysiela sedemdesiat ďalších do „žatvy“. Sú naplnení radosťou z úspechu v službe. Jeden muž, ktorý chce dokázať, že je spravodlivý, pýta sa Ježiša pri vyučovaní: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Ježiš odpovedá podobenstvom o láskavom Samaritánovi. Okoloidúci kňaz a Lévita si nevšímajú muža, ktorý leží polomŕtvy na okraji cesty potom, čo ho zbili lupiči. Ale opovrhovaný Samaritán sa zastaví, jemne mu ošetrí rany, vysadí ho na svoje zviera, odvezie ho do hostinca a zaplatí, aby sa oňho postarali. Áno, blížny bol ten, „ktorý bol k nemu milosrdný“. — 10:2, 29, 37.

20. a) Na akú vec poukazuje Ježiš Marte a Márii? b) Aký dôraz kladie na modlitbu?

²⁰ Ježiš mierne karhá Martu v jej dome, pretože sa priveľmi stará o domácnosť, a chváli Máriu, že si vyvolila lepší diel, keď si sadla a počúvala jeho slová. Svojich učeníkov učí vzorovú modlitbu a hovorí im, že treba tiež vytrvávať v modlitbách: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete.“ Neskôr vyháňa démonov a vyhlasuje za šťastných tých, „čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho“. Pri jedle sa dostane do sporu s farizejmi vo veci Zákona a vyslovuje nad nimi beda, pretože vzali „kľúč poznania“. — 11:9, 28, 52.

21. Akú výstrahu dáva Ježiš pred chamtivosťou a k čomu nabáda svojich nasledovníkov?

²¹ Keď je Ježiš opäť so zástupmi, nalieha naňho istý človek: „Povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ Ježiš ide k jadru problému a odpovedá: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ Potom vysloví podobenstvo o bohatom mužovi, ktorý zbúral svoje zásobárne a vystaval väčšie, ale tej istej noci zomrel a zanechal svoje bohatstvo iným. Ježiš stručne zdôrazňuje: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ Potom nalieha na svojich učeníkov, aby hľadali najprv Božie kráľovstvo, a hovorí im: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ Keď v sabate uzdraví ženu, ktorá bola osemnásť rokov chorá, vedie to k ďalšej zrážke s jeho protivníkmi, ktorí sú zahanbení. — 12:13, 15, 21, 32.

22. Ktorými priliehavými podobenstvami Ježiš vyučuje o Kráľovstve?

²² Ježišova neskoršia služba, zväčša v Perei (13:22–19:27). Ježiš používa pestré podobenstvá, aby poukázal svojim poslucháčom na Božie kráľovstvo. Ukazuje, že tí, ktorí hľadajú význačnosť a česť, budú ponížení. Nech ten, kto robí hostinu, pozve chudobných, ktorí sa mu nemôžu odplatiť; bude šťastný a bude mu „odplatené pri vzkriesení spravodlivých“. Ďalšie podobenstvo je o mužovi, ktorý robí veľkolepú večeru. Pozvaní sa jeden po druhom ospravedlňujú: jeden kúpil pole, iný kúpil niekoľko volov a ďalší sa práve oženil. Hospodár v hneve posiela, aby priviedli „chudobných a zmrzačených a slepých a chromých“, a vyhlasuje, že nik z tých, ktorí boli predtým pozvaní, ani „neochutná“ z jeho jedla. (14:14, 21, 24) Ježiš uvádza podobenstvo o stratenej a opäť nájdenej ovci a končí slovami: „Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.“ ​(15:7) Podobenstvo o žene, ktorá  zametá svoj dom, aby našla jedinú drachmu, zdôrazňuje podobnú myšlienku. *

23. Čo znázorňuje rozprávanie o márnotratnom synovi?

²³ Potom Ježiš rozpráva o márnotratnom synovi, ktorý žiadal od otca svoj podiel majetku a potom ho premrhal „roztopašným životom“. Keď upadol do úplnej biedy, spamätal sa a vrátil sa domov, lebo sa spoliehal na milosrdenstvo svojho otca. Jeho otec bol pohnutý ľútosťou, „utekal, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal“. Zaobstaral mu pekné šaty a pripravil mu veľkú hostinu a „začali sa veseliť“. Ale starší syn mal námietky. Jeho otec ho preto láskavo napomenul: „Dieťa, vždy si bol so mnou a všetko, čo je moje, je tvoje; ale my sme sa jednoducho museli veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, a bol stratený, ale našiel sa.“ — 15:13, 20, 24, 31, 32.

24. Aké pravdy Ježiš zdôrazňuje v podobenstvách o boháčovi a Lazarovi a o farizejovi a vyberačovi daní?

²⁴ Keď farizeji, milujúci peniaze, počujú podobenstvo o nespravodlivom správcovi, vysmievajú sa Ježišovmu učeniu, ale on im hovorí: „Vy sa vyhlasujete pred ľuďmi za spravodlivých, ale Boh pozná vaše srdce, lebo čo je u ľudí povýšené, je v Božích očiach ohavné.“ ​(16:15) Podobenstvom o boháčovi a Lazarovi ukazuje, aká veľká priepasť je medzi tými, ktorí sú v Božej priazni, a tými, ktorí v nej nie sú. Ježiš varuje učeníkov, že vzniknú dôvody na potknutie, ale „beda tomu, kvôli komu prídu!“ Hovorí o ťažkostiach, ktoré nastanú, ‚keď sa zjaví Syn človeka‘. „Pamätajte na Lótovu manželku,“ hovorí im. (17:1, 30, 32) Podobenstvom ubezpečuje, že Boh bude iste konať na úžitok tých, ktorí „k nemu kričia dňom a nocou“. (18:7) Potom iným podobenstvom karhá samospravodlivých: Farizej sa modlí v chráme a ďakuje Bohu, že nie je ako iní ľudia. Vyberač daní, ktorý stojí obďaleč a nechce ani pozdvihnúť oči k nebu, sa modlí: „Ó, Bože, buď milostivý mne, hriešnikovi.“ Ako to Ježiš hodnotí? Vyhlasuje, že vyberač daní je spravodlivejší než farizej, „lebo každý, kto sa vyvyšuje, bude ponížený, ale ten, kto sa ponižuje, bude vyvýšený“. (18:13, 14) V Jerichu pohostí Ježiša vyberač daní Zacheus a Ježiš vyslovuje podobenstvo o desiatich mínach. Porovnáva, k akému výsledku vedie verné používanie zverených záujmov a k akému ich ukrytie.

25. Ako vstupuje Ježiš do záverečného obdobia svojej služby a aké prorocké výstrahy dáva?

²⁵ Záverečná verejná služba v Jeruzaleme a okolí (19:28–23:25). Keď Ježiš vchádza do Jeruzalema na osliatku a zdraví ho množstvo učeníkov ako toho, „ktorý prichádza ako Kráľ v Jehovovom mene“, farizeji ho vyzývajú, aby učeníkov pokarhal. Ježiš odpovedá: „Keby títo zostali ticho, kričali by kamene.“ ​(19:38, 40) Vyslovuje svoje pamätihodné proroctvo o zničení Jeruzalema a hovorí, že bude okolo neho postavené opevnenie z ostrých kolov, že bude zovretý, a hodený aj so svojimi deťmi o zem, a že v ňom nezostane kameň na kameni. Ježiš vyučuje ľud v chráme, oznamuje dobré posolstvo a odpovedá na ľstivé otázky hlavných kňazov, znalcov Zákona a saducejov priliehavými podobenstvami a argumentmi. Ježiš vykresľuje mocný obraz veľkého znamenia konca a opäť hovorí o obkľúčení Jeruzalema utáborenými vojskami. Ľudia budú omdlievať od strachu z toho, čo sa bude diať, ale keď sa to stane, jeho nasledovníci sa majú ‚vzpriamiť a zodvihnúť hlavu, lebo sa približuje ich vyslobodenie‘. Majú zostať bdelí, aby sa im podarilo uniknúť tomu, čo sa má stať. — 21:28.

26. a) Aké zmluvy Ježiš uzaviera a s čím ich spája? b) Ako je Ježiš posilnený v skúške a aké pokarhanie dáva pri svojom zatknutí?

²⁶ Prichádza 14. nisan roku 33 n. l. Ježiš slávi pesach a potom hovorí svojim verným apoštolom o „novej zmluve“ a spája ju so symbolickým jedlom, ktorým majú zachovávať jeho pamiatku. Hovorí im tiež: „Robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ ​(22:20, 29) V tú istú noc, keď sa Ježiš modlí na Olivovom vrchu, ‚zjaví sa mu anjel z neba a posilňuje ho. Dostáva sa do smrteľnej úzkosti a modlí sa ešte vrúcnejšie. A jeho pot sa stáva akoby kvapkami krvi, ktoré padajú na zem.‘ Napätie vzrastá, keď zradca Judáš privedie dav, aby Ježiša zatkol. Učeníci zvolajú: „Pane, máme udrieť mečom?“ Jeden z nich odsekne veľkňazovmu otrokovi ucho, ale Ježiš učeníkov pokarhá a uzdravuje zraneného muža. — 22:43, 44, 49.

27. a) V čom sklame Peter? b) Aké obvinenia sú vznesené proti Ježišovi a za akých okolností je vypočúvaný a odsúdený?

²⁷ Ježiša privlečú do veľkňazovho domu na výsluch a Peter sa v nočnom chlade zamieša medzi zástup okolo ohňa. Pri troch príležitostiach je označený za Ježišovho nasledovníka a trikrát to zaprie. Potom zakikiríka kohút. Pán sa obráti a pozrie sa na Petra a Peter si spomenie, ako Ježiš predpovedal aj túto vec. Vyjde a horko plače. Ježiša najprv vlečú do sály Sanhedrinu a potom ho odvedú pred Piláta a obvinia ho, že podvracia národ, zakazuje platiť dane a „hovorí, že je Kristus, kráľ“. Keď sa Pilát dozvie, že Ježiš je Galilejčan, posiela ho k Herodesovi, ktorý je práve v tom  čase v Jeruzaleme. Herodes a jeho strážcovia si robia z Ježiša žarty a pošlú ho späť na súd pred rozvášnený dav. Pilát ‚vydáva Ježiša ich vôli‘. — 23:2, 25.

28. a) Čo sľubuje Ježiš zlodejovi, ktorý v neho prejaví vieru? b) Čo zaznamenáva Lukáš o Ježišovej smrti, pohrebe a vzkriesení?

²⁸ Ježišova smrť, vzkriesenie a výstup do neba (23:26–24:53). Ježiš je pribitý na kôl medzi dvoma zločincami. Jeden sa mu posmieva, ale druhý prejavuje vieru a žiada, aby si Ježiš naňho spomenul vo svojom Kráľovstve. Ježiš sľubuje: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“ ​(23:43) Potom padne neobyčajná tma, opona svätyne sa stredom roztrhne a Ježiš zvolá: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ Nato naposledy vydýchne. Jeho telo je sňaté a uložené do hrobky vytesanej v skale. V prvý deň týždňa idú k hrobke ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley, ale nemôžu nájsť jeho telo. Ako sám predpovedal, na tretí deň vstal. — 23:46.

29. Akým radostným rozprávaním sa končí Lukášovo evanjelium?

²⁹ Na ceste do Emaus sa Ježiš objavuje dvom svojim učeníkom bez toho, aby sa im dal spoznať, a hovorí s nimi o svojich utrpeniach a vysvetľuje im Písma. Náhle ho spoznávajú, ale on mizne. Teraz si hovoria: „Či nehorelo naše srdce, keď nám cestou rozprával a úplne nám otváral Písma?“ Ponáhľajú sa späť do Jeruzalema, aby to povedali ostatným učeníkom. Ešte keď o tom hovoria, objavuje sa Ježiš v ich strede. Od veľkej radosti a úžasu nemôžu tomu uveriť. Potom im ‚celkom otvára myseľ, aby pochopili‘ z Písiem význam všetkého, čo sa stalo. Lukáš končí svoje evanjelium opisom Ježišovho výstupu do neba. — 24:32, 45.

PREČO JE UŽITOČNÁ

30, 31. a) Ako buduje Lukáš dôveru, že Hebrejské písma sú inšpirované Bohom? b) Ktoré Ježišove slová cituje, aby to potvrdil?

³⁰ Dobré posolstvo „podľa Lukáša“ upevňuje dôveru človeka v Božie slovo a posilňuje vieru, aby sme vzdorovali útokom odcudzeného sveta. Lukáš dokazuje mnohými príkladmi presné splnenie Hebrejských písiem. Ukazuje, ako Ježiš zakladá svoje poverenie na konkrétnych výrokoch z Izaiášovej knihy. Zdá sa, že potom to Lukáš používa ako hlavnú myšlienku v celej svojej knihe. (Luk. 4:17–19; Iz. 61:1, 2) To bola jedna z príležitostí, keď Ježiš citoval z Prorokov. Citoval aj zo Zákona, keď odrážal Diablove tri pokušenia, a zo Žalmov, keď sa napríklad pýtal svojich protivníkov: „Ako to, že hovoria, že Kristus je Dávidovým synom?“ Lukášova správa obsahuje aj mnoho ďalších citátov z Hebrejských písiem. — Luk. 4:4, 8, 12; 20:41–44; 5. Mojž. 8:3; 6:13, 16; Žalm 110:1.

³¹ Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema na osliatku, ako to bolo predpovedané v Zechariášovi 9:9, zástupy ho radostne zdravili a použili naňho text zo Žalmu 118:26. (Luk. 19:35–38) Na jednom mieste stačia len dva Lukášove verše na to, aby obsiahli šesť vecí, ktoré prorokovali Hebrejské písma o Ježišovej potupnej smrti a o jeho vzkriesení. (Luk. 18:32, 33; Žalm 22:7; Iz. 50:6; 53:5–7; Jon. 1:17) Napokon po svojom vzkriesení Ježiš veľmi presvedčivo zdôraznil učeníkom dôležiť celých Hebrejských písiem. „Povedal im: ‚Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.‘ Potom im celkom otvoril myseľ, aby pochopili význam Písiem.“ ​(Luk. 24:44, 45) Tak ako tí prví učeníci Ježiša Krista, môžeme byť aj my osvietení a nadobudnúť pevnú vieru, keď venujeme pozornosť splneniu Hebrejských písiem, ktoré tak presne vysvetlil Lukáš a ostatní pisatelia Kresťanských gréckych písiem.

32. Ako Lukášovo rozprávanie zdôrazňuje Kráľovstvo a aký by mal byť náš postoj ku Kráľovstvu?

³² V celom svojom rozprávaní Lukáš stále poukazuje svojmu čitateľovi na Božie kráľovstvo. Od začiatku knihy, kde anjel sľubuje Márii, že dieťa, ktoré porodí, „bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca“, až k záverečným kapitolám, kde Ježiš hovorí o prijatí apoštolov do zmluvy o Kráľovstve, stavia Lukáš do popredia nádej na Kráľovstvo. (1:33; 22:28, 29) Ukazuje, že Ježiš sa ujíma vedenia v hlásaní Kráľovstva a vysiela dvanásť apoštolov a neskôr sedemdesiat učeníkov, aby konali to isté dielo. (4:43; 9:1, 2; 10:1, 8, 9) Nerozdelenú oddanosť, ktorá je potrebná na vstup do Kráľovstva, zdôrazňujú Ježišove priliehavé slová: „Nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty choď a široko-ďaleko oznamuj Božie kráľovstvo“ a „Žiaden, kto položil ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ — 9:60, 62.

33. Uveď príklady, ako Lukáš zdôrazňuje modlitbu. Aké poučenie môžeme z toho čerpať?

³³ Lukáš zdôrazňuje modlitbu. Jeho evanjelium v tom vyniká. Rozpráva o množstve ľudí, ktorí sa modlili, kým bol Zechariáš v chráme, o tom, že narodenie Jána Krstiteľa bolo odpoveďou na modlitby o dieťa a že prorokyňa Anna sa modlila dňom i nocou. Opisuje Ježišovu modlitbu v čase  jeho krstu, líči, ako strávil noc na modlitbách, kým si vyvolil dvanástich, a ako sa modlil pri premenení. Ježiš nabáda svojich učeníkov, aby ‚sa stále modlili a nepoľavovali‘, a znázorňuje to vytrvalou vdovou, ktorá stále predkladala svoju žiadosť sudcovi, až jej zabezpečil právo. Len Lukáš hovorí o žiadosti učeníkov, aby ich Ježiš naučil modliť sa, a rozpráva, ako anjel posilnil Ježiša, keď sa modlil na Olivovom vrchu. Len on zaznamenáva slová Ježišovej poslednej modlitby: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ ​(1:10, 13; 2:37; 3:21; 6:12; 9:28, 29; 18:1–8; 11:1; 22:39–46; 23:46) Ako vtedy, keď Lukáš napísal svoje evanjelium, tak i dnes je modlitba životne dôležitým opatrením na posilnenie všetkých, ktorí konajú božskú vôľu.

34. Aké Ježišove vlastnosti zdôrazňuje Lukáš a v čom sú vynikajúcim príkladom pre kresťanov?

³⁴ Svojou bystrou, pozornou mysľou a svojím plynulým, opisným perom odovzdáva Lukáš Ježišovo učenie vrúcnym a živým spôsobom. Ježišova láska, láskavosť, milosrdenstvo a súcit k slabým, utláčaným a ubitým ostro kontrastujú s chladným, formálnym, malicherným a pokryteckým náboženstvom znalcov Zákona a farizejov. (4:18; 18:9) Ježiš poskytuje trvalé povzbudenie a pomoc chudobným, zajatým, slepým, skrúšeným, a tak dáva vynikajúci príklad tým, ktorí sa snažia ‚verne nasledovať jeho šľapaje‘. — 1. Petra 2:21.

35. Prečo môžeme byť naozaj vďační Jehovovi za to, že zaobstaral Lukášovo evanjelium?

³⁵ Ježiš, dokonalý Boží Syn, ktorý robil zázraky, prejavoval láskyplný záujem o svojich učeníkov a všetkých ľudí s úprimným srdcom; tak i my by sme mali mať snahu slúžiť s láskou, áno, ‚pre nežný súcit nášho Boha‘. (Luk. 1:78) Preto je dobré posolstvo „podľa Lukáša“ naozaj v najvyššej miere užitočné. Môžeme byť Jehovovi skutočne vďační, že inšpiroval Lukáša, „milovaného lekára“, aby spísal toto presné, budujúce a povzbudzujúce posolstvo, ktoré poukazuje na záchranu prostredníctvom Kráľovstva Ježiša Krista, ‚Božieho prostriedku na záchranu‘. — Kol. 4:14; Luk. 3:6.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]