Biblická kniha číslo 45 — Rimanom

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Korint

Písanie dokončené: asi 56 n. l.

1. O čom hovorí Pavol v liste Rimanom?

V SKUTKOCH sme sledovali, ako sa Pavol, predtým násilný prenasledovateľ židovských kresťanov, stal horlivým Kristovým apoštolom pre nežidovské národy. Listom Rimanom začíname štrnásť biblických kníh, ktoré napísal pod inšpiráciou svätého ducha tento bývalý farizej, teraz verný Boží služobník. V čase, keď Pavol písal Rimanom, mal za sebou dve dlhé zvestovateľské cesty, a teraz bol práve na tretej. Napísal už päť iných inšpirovaných listov: Prvý a Druhý list Tesaloničanom, Galaťanom a Prvý a Druhý list Korinťanom.  Napriek tomu sa zdá vhodné, že v našich súčasných Bibliách je list Rimanom zaradený pred ostatné listy, pretože hovorí obšírne o novej rovnosti medzi Židmi a Nežidmi, dvoma triedami, ktorým Pavol zvestoval. Vysvetľuje tiež zmenu Božieho zaobchádzania s jeho ľudom a ukazuje, že inšpirované hebrejské Písma dávno predpovedali, že dobré posolstvo sa bude zvestovať aj Nežidom.

2. a) O akých problémoch hovorí Pavol v Rimanom? b) Čo je týmto listom pevne stanovené?

² Pavol používajúc Tercia ako tajomníka, vytvára obratnými dôkazmi a veľkým množstvom citátov z Hebrejských písiem jednu z najpôsobivejších kníh Kresťanských gréckych písiem. S pozoruhodnou krásou reči hovorí o problémoch, ktoré vznikli v čase, keď sa kresťanské zbory 1. storočia skladali zo Židov a Grékov. Mali azda Židia dajakú prednosť iba preto, lebo boli Abrahámovými potomkami? Alebo mali zrelí kresťania, oslobodení od mojžišovského Zákona, právo pohoršovať slabších židovských bratov, ktorí sa ešte držali starých zvykov? Pavol v tomto liste pevne stanovil, že Židia i Nežidia sú si pred Bohom rovní, že ľudia nie sú vyhlasovaní za spravodlivých prostredníctvom mojžišovského Zákona, ale prostredníctvom viery v Ježiša Krista a z Božej nezaslúženej láskavosti. Boh zároveň vyžaduje, aby kresťania preukazovali správnu podriadenosť rôznym vrchnostiam, pod ktorými žijú.

3. Ako vznikol zbor v Ríme a čo azda vysvetľuje, že tam Pavol poznal toľkých ľudí?

³ Ako vznikol rímsky zbor? V Ríme bola veľká židovská obec prinajmenšom od Pompeiovho dobytia Jeruzalema v roku 63 pred n. l. V Skutkoch 2:10 sa vyslovene uvádza, že niektorí z týchto Židov boli na Letnice roku 33 n. l. v Jeruzaleme, kde počuli dobré posolstvo. Novoobrátení návštevníci zostali v Jeruzaleme, aby sa učili od apoštolov, a tí z Ríma sa tam nepochybne vrátili neskôr, niektorí možno v čase, keď v Jeruzaleme vypuklo prenasledovanie. (Sk. 2:41–47; 8:1, 4) A navyše, ľudia tých čias boli veľkými cestovateľmi, a to azda vysvetľuje, prečo sa Pavol dôverne poznal s toľkými členmi rímskeho zboru. Niektorí z nich možno poznali dobré posolstvo z jeho zvetovania v Grécku alebo v Ázii.

4. a) Čo zisťujeme z listu o zbore v Ríme? b) O čom svedčí prítomnosť Akvilu a Priscilly v Ríme?

⁴ Prvé spoľahlivé poučenie o tomto zbore nájdeme v Pavlovom liste. Z neho je zrejmé, že zbor sa skladal zo židovských i z nežidovských kresťanov, a že ich horlivosť bola chvályhodná. Pavol im hovorí: „O vašej viere [sa] hovorí po celom svete“ a „Veď vašu poslušnosť si všetci všimli.“ ​(Rim. 1:8; 16:19) Suetonius z 2. storočia, píše, že za vlády Klaudia (41–54 n. l.) boli Židia vyhnaní z Ríma. Ale neskôr sa vrátili, ako to vidno z prítomnosti Akvilu a Priscilly v Ríme. Boli to Židia, s ktorými sa Pavol stretol v Korinte, a ktorí odišli z Ríma v čase Klaudiovho výnosu, ale keď Pavol písal tamojšiemu zboru, boli už opäť v Ríme. — Sk. 18:2; Rim. 16:3.

5. Ktoré skutočnosti potvrdzujú vierohodnosť listu Rimanom?

⁵ Vierohodnosť listu je jednoznačne potvrdená. List pochádza, ako sa hovorí v úvode, od ‚Pavla, otroka Ježiša Krista a povolaného za apoštola‘ a je určený „všetkým tým, ktorí sú v Ríme ako Boží milovaní, povolaní, aby boli svätí“. (Rim. 1:1, 7) Vonkajšie svedectvá o ňom patria medzi najstaršie, aké vôbec možno nájsť pre Kresťanské grécke písma. Peter používa toľko podobných výrazov vo svojom prvom liste, napísanom o šesť alebo osem rokov neskôr, že mnohé autority sa domnievajú, že list Rimanom už musel čítať. List Rimanom sa jasne považoval za súčasť Pavlových spisov a ako taký ho citoval Klement z Ríma, Polykarp zo Smyrny a Ignatius z Antiochie. Tí všetci žili na konci 1. a na začiatku 2. storočia n. l.

6. Ako podporuje jeden staroveký papyrus kanonicitu knihy Rimanom?

⁶ Kniha Rimanom je spolu s ôsmimi inými Pavlovými listami súčasťou Kódexu nazvaného Papyrus Chester Beatty č. 2 (P⁴⁶). Sir Frederic Kenyon napísal o tomto ranom kódexe: „Tu teda máme takmer úplný rukopis Pavlových epištol, napísaný zrejme na začiatku 3. storočia.“ * Grécke biblické papyrusy Chester Beatty sú staršie, ako dobre známy Sinajský rukopis a Vatikánsky rukopis č. 1209, pochádzajúci zo 4. storočia n. l. Tieto rukopisy obsahujú aj knihu Rimanom.

7. Aké svedectvo máme o mieste a čase písania listu?

⁷ Kedy a odkiaľ bol napísaný list Rimanom? Komentátori Biblie nepochybujú, že tento list bol napísaný z Grécka, najpravdepodobnejšie z Korintu, keď tam Pavol na niekoľko mesiacov zavítal na konci svojej tretej misijnej cesty. Vnútorné svedectvo poukazuje na Korint. Pavol písal list z domu Gája, člena tamojšieho zboru,  a odporúča Foibu z blízkeho zboru v Kenchreách, ktoré boli korintským prístavom. Foiba zrejme doručila tento list do Ríma. (Rim. 16:1, 23; 1. Kor. 1:14) V Rimanom 15:23 Pavol napísal: „Už nemám v týchto krajoch nedotknuté územie“ a v ďalšom verši naznačuje, že zamýšľa rozšíriť svoju misionársku prácu na západ, do Španielska. To mohol napísať pravdepodobne na konci svojej tretej cesty, začiatkom roku 56 n. l.

OBSAH RIMANOM

8. a) Čo hovorí Pavol o svojom poslaní? b) Ako ukazuje, že Židia aj Gréci si zaslúžia Boží hnev?

⁸ Božia nestrannosť voči Židom a pohanom (1:1–2:29). Čo píše inšpirovaný Pavol Rimanom? V úvodných slovách sa označuje za apoštola, ktorého si vyvolil Kristus, aby vyučoval ‚poslušnosť viery‘ medzi národmi. Vyjadruje svoju vrúcnu túžbu navštíviť svätých v Ríme a tešiť sa s nimi zo „vzájomného povzbudenia“ a oznamovať im dobré posolstvo, ktoré je „Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru“. Ako bolo dlho predtým napísané, spravodlivý „bude žiť z viery“. (1:5, 12, 16, 17) Vyplýva z neho, že Židia i Gréci si zaslúžia Boží hnev. Bezbožnosť ľudí je neospravedlniteľná, pretože Božie „neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta“. (1:20) Avšak národy si pochabo robia bohov zo stvorených vecí. Židia by však nemali prísne súdiť národy, pretože aj oni sa previňujú hriechmi. Obe triedy budú súdené podľa svojich skutkov, lebo Boh je nestranný. Telesná obriezka nie je rozhodujúcim činiteľom. „Ten je Žid, kto je ním vnútri a jeho obriezka, je obriezka srdca.“ — 2:29.

9. a) V čom sú Židia nadradení, avšak ktoré texty Písma Pavol cituje, aby ukázal, že všetci sú pod hriechom? b) Teda ako bude človek vyhlásený za spravodlivého, a ktorý príklad podporuje toto tvrdenie?

⁹ Všetci sú vyhlásení za spravodlivých z viery (3:1–4:25). „V čom je teda nadradenosť Žida?“ Je veľká, lebo Židom boli zverené Božie sväté vyhlásenia. Avšak „Židia ako aj Gréci, sú pod hriechom“ a „nikto nie je spravodlivý“ v Božích očiach. Dokazuje to siedmimi citátmi z Hebrejských písiem. (Rim. 3:1, 9–18; Žalm 14:1–3; 5:9; 140:3; 10:7; Prísl. 1:16; Iz. 59:7, 8; Žalm 36:1) Zákon odhaľuje ľudskú hriešnosť, a „preto zo skutkov zákona nebude... žiadne telo vyhlásené za spravodlivé“. Ale prostredníctvom Božej nezaslúženej láskavosti a vyslobodenia výkupným sú Židia a Gréci vyhlasovaní za spravodlivých „vierou nezávisle od skutkov zákona“. (Rim. 3:20, 28) Pavol podporuje toto tvrdenie príkladom Abraháma, ktorý nebol považovaný za spravodlivého pre skutky alebo obriezku, ale pre svoju príkladnú vieru. A tak sa Abrahám stal otcom nielen Židov, „ale všetkých, ktorí majú vieru“. — 4:11.

10. a) Ako sa stalo, že kraľuje smrť? b) Čo priniesla Kristova poslušnosť, ale aká výstraha zaznieva v spojení s hriechom?

¹⁰ Už nie otrokmi hriechu, ale spravodlivosti prostredníctvom Krista (5:1–6:23). Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a hriech priniesol smrť, „a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“. (5:12) Smrť kraľovala od Adama až po Mojžiša. Keď bol daný zákon prostredníctvom Mojžiša, hriech sa rozmnožil a smrť naďalej vládla. Ale teraz sa ešte viac rozhojnila Božia nezaslúžená láskavosť, a Kristovou poslušnosťou sú mnohí vyhlásení za spravodlivých pre večný život. To však neznamená, že je to povolenie na hriešny život. Ľudia pokrstení v Kristovi musia byť mŕtvi pokiaľ ide o hriech. Ich stará osobnosť je pribitá na kôl, a oni žijú s ohľadom na Boha. Hriech už nad nimi nevládne, ale stávajú sa otrokmi spravodlivosti s vyhliadkou na svätosť. „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ — 6:23.

11. a) Ako Pavol znázorňuje oslobodenie kresťanských Židov od Zákona? b) Čo urobil Zákon zjavným, a teda ktoré veci v kresťanovi spolu bojujú?

¹¹ Mŕtvi v spojení so Zákonom, živí duchom v spojení s Kristom (7:1–8:39). Pavol používa príklad manželky, ktorá je viazaná k svojmu manželovi, kým žije, ale je voľná, aby sa vydala za iného muža, ak jej manžel zomrie. Tak ukazuje, ako boli kresťanskí Židia umŕtvení v spojení so Zákonom prostredníctvom Kristovej obete a stali sa slobodnými, aby patrili Kristovi a prinášali Bohu ovocie. Svätý Zákon urobil hriech ešte zjavnejším, a hriech priniesol smrť. Hriech, ktorý prebýva v našich pozemských telách, bojuje proti našim dobrým úmyslom. Ako hovorí Pavol: „Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem.“ A teda „keď robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý býva vo mne“. — 7:19, 20.

12. Ako sa niektorí stávajú spoludedičmi s Kristom a v čom úplne víťazia?

¹² Čo môže človeka oslobodiť z tohto úbohého stavu? Boh môže oživiť svojím duchom tých, ktorí patria Kristovi! Sú prijatí za synov, sú vyhlásení za spravodlivých, stávajú sa Božími dedičmi a spoludedičmi s Kristom a sú oslávení. Pavol im hovorí: „Ak je Boh za nás, kto bude proti nám? Kto nás oddelí od Kristovej lásky?“ Nikto. Triufálne vyhlasuje: „Vychádzam úplne víťazne prostredníctvom toho, ktorý nás  miloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebude môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ — 8:31, 35, 37–39.

13. a) Kto je podľa proroctva zahrnutý do skutočného Božieho Izraela, a na základe akej božskej zásady? b) Prečo zlyhal telesný Izrael, ale čo je nevyhnutné pre záchranu?

¹³ „Izrael“ zachránený vierou a Božím milosrdenstvom (9:1–10:21). Pavol vyjadruje „veľký zármutok“ nad svojimi izraelskými spoluobčanmi, ale zisťuje, že nie celý telesný Izrael je skutočným „Izraelom“, pretože Boh má moc zvoliť si za synov tých, ktorých chce. Ako vidno z Božieho zaobchádzania s faraónom a zo znázornenia o hrnčiarovi, „nezáleží na tom, kto si praje, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilováva.“ ​(9:2, 6, 16) Povoláva synov „nielen zo Židov, ale aj z národov“, tak, ako dlho predtým predpovedal Hozeáš. (Hoz. 2:23) Izrael zlyhal, pretože sa snažil získať Božiu priazeň nie „vierou, ale akoby skutkami“ a potkol sa na Kristovi, na ‚kameni pohoršenia‘. (Rim. 9:24, 32, 33) Mali „horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. Pre tých, ktorí prejavujú vieru v spravodlivosť, je Kristus koniec Zákona, a aby človek získal záchranu, musí verejne vyhlasovať, „že Ježiš je Pán“, a prejavovať vieru, „že ho Boh vzkriesil z mŕtvych“. (10:2, 9) Sú vysielaní zvestovatelia, aby umožnili ľuďom zo všetkých národov počuť, uveriť a vzývať Jehovovo meno na zachránu.

14. Čo znázorňuje Pavol olivovníkom?

¹⁴ Znázornenie o olivovníku (11:1–36). Z nezaslúženej láskavosti bol vyvolený ostatok prirodzeného Izraela, ale pretože väčšina sa potkla, je to „na záchranu ľuďom z národov“. (11:11) Pavol používa znázornenie o olivovníku a zdôrazňuje, ako boli pre nedostatok viery telesného Izraela naštepení Nežidia. Avšak, Nežidia sa nemajú radovať zo zavrhnutia Izraela, lebo keď Boh neušetril neverné prirodzené vetvy, neušetrí ani plané olivové vetvy naštepené z národov.

15. Čo zahŕňa predkladanie živých obetí Bohu?

¹⁵ Pretvorenie mysle; nadriadené vrchnosti (12:1–13:14). Predkladajte svoje telá ako živú obeť Bohu, radí Pavol. Už sa ‚neutvárajte podľa tohto systému vecí‘, ale „sa premieňajte obnovením svojej mysle“. Nebuďte domýšľaví. Kristovo telo, ako ľudské telo, má veľa údov, ktoré majú rôzne úlohy, ale pracujú spolu v jednote. Nikomu neodplácajte zlé zlým. Prenechajte pomstu Jehovovi. Premáhajte „zlo dobrom“. — 12:2, 21.

16. Ako sa musia kresťania správať voči vrchnostiam a iným ľuďom?

¹⁶ Podriaďujte sa nadriadeným vrchnostiam; je to Božie usporiadanie. Neustále čiňte dobro a nebuďte nikomu dlžní ani jedinú vec, „okrem toho, aby ste sa navzájom milovali“. Blíži sa záchrana, ‚teda zoblečte si skutky, ktoré patria tme‘ a ‚oblečte si zbrane svetla‘. (13:12) Choďte v dobrom správaní, nie podľa telesných žiadostí.

17. Aká rada je daná o súdení a budovaní slabých?

¹⁷ Vítať všetkých nestranne a bez súdenia (14:1–15:33). Znášajte tých, ktorí sa pre svoju slabú vieru zdržiavajú určitých pokrmov alebo zachovávajú sviatočné dni. Nesúďte, ani nepohoršujte svojho brata vlastným jedlom a pitím, pretože Boh súdi každého. Usilujte sa o pokoj a budujúce veci a neste slabosti iných.

18. a) Aké ďalšie citáty uvádza Pavol, aby ukázal, že Boh prijíma Nežidov? b) Ako sám Pavol využíva Božiu nezaslúženú láskavosť?

¹⁸ Apoštol píše: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie,“ a uvádza štyri ďalšie citáty z Hebrejských písiem ako konečný dôkaz, že inšpirovaní proroci dávno predpovedali, že sa Božie sľuby rozšíria aj na nežidovské národy. (Rim. 15:4, 9–12; Žalm 18:49; 5. Mojž. 32:43; Žalm 117:1; Iz. 11:1, 10) Pavol napomína: „Navzájom [sa] vítajte, tak ako aj Kristus privítal nás, s úmyslom oslavovať Boha.“ ​(Rim. 15:7) Pavol vyjadruje ocenenie pre nezaslúženú láskavosť, ktorú mu Boh prejavil v tom, že je pre národy verejným služobníkom, ‚ktorý sa venuje svätému dielu Božieho dobrého posolstva‘. Stále sa snaží otvárať nové obvody, aby „nestaval na základe iného človeka“. Ale ešte neskončil, pretože až odnesie príspevky do Jeruzalema, plánuje oveľa väčšiu zvestovateľskú cestu do vzdialeného Španielska, a na svojej ceste chce priniesť svojim duchovným bratom „plnú mieru požehnaní od Krista“. — 15:16, 20, 29.

19. Akými pozdravmi a výzvami sa končí list?

¹⁹ Záverečné pozdravy (16:1–27). Pavol posiela osobné pozdravy menovite 26 členom rímskeho zboru, a tiež ostatným, a nabáda ich, aby sa vyhýbali ľuďom pôsobiacim rozdelenie, a aby „boli múdri v tom, čo je dobré, ale nevinní v tom, čo je zlé“. Všetko je na Božiu slávu „prostredníctvom Ježiša Krista. Amen.“ — 16:19, 27.

PREČO JE UŽITOČNÁ

20. a) Aký logický dôvod uvádza list Rimanom pre vieru v Boha? b) Ako je znázornená Božia spravodlivosť a milosrdenstvo, a k akému zvolaniu to Pavla vedie?

²⁰ Kniha Rimanom je logickým podkladom pre vieru v Boha. Uvádza, že „jeho neviditeľné vlastnosti  vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo“. A navyše vyzdvihuje jeho spravodlivosť a oznamuje jeho veľké milosrdenstvo a nezaslúženú láskavosť. Nádherne nás na to upozorňuje podobenstvo o olivovníku, na ktorý sú naštepené plané vetvy po odseknutí prirodzených konárov. Keď Pavol uvažuje o tejto Božej prísnosti a láskavosti, zvolá: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty!“ — 1:20; 11:33.

21. Ako ukazuje list Rimanom ďalší vývoj Božieho svätého tajomstva?

²¹ V tejto súvislosti kniha Rimanom vysvetľuje ďalší vývoj Božieho svätého tajomstva. V kresťanskom zbore už nie je rozdiel medzi Židom a pohanom, ale ľudia zo všetkých národov sa môžu podieľať na Jehovovej nezaslúženej láskavosti prostredníctvom Ježiša Krista. „U Boha niet predpojatosti.“ „Ale ten je Žid, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom.“ „Pretože niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo nad všetkými je ten istý Pán, bohatý voči všetkým, ktorí ho vzývajú.“ Všetkým týmto ľuďom sa počíta za spravodlivosť viera, ale nie skutky. — 2:11, 29; 10:12; 3:28.

22. Akú praktickú radu dáva list Rimanom o vzťahoch k ľuďom mimo zboru?

²² Praktická rada, obsiahnutá v tomto liste kresťanom v Ríme, je rovnako užitočná dnešným kresťanom, ktorí musia čeliť podobným problémom vo svete, ktorý im je cudzí. Kresťan je nabádaný, aby bol ‚pokojný voči všetkým ľuďom‘, včítane tých vnútri zboru. Každá duša sa musí ‚podriadiť nadriadeným vrchnostiam‘, pretože tvoria Božie usporiadanie a sú predmetom strachu, nie pre tých, ktorí dbajú na zákony, ale pre tých, ktorí robia zlé skutky. Kresťania majú dodržiavať zákony nie iba zo strachu pred trestom, ale pre kresťanské svedomie. Preto platia dane, splácajú poplatky, dodržiavajú záväzky, nikomu nie sú nič dlžní, ‚okrem toho, aby sa navzájom milovali‘. Láska je naplnením Zákona. — 12:17–21; 13:1–10.

23. Ako Pavol zdôrazňuje dôležitosť verejného vyhlásenia, a aký príklad dáva, pokiaľ ide o prípravu na službu?

²³ Pavol zdôrazňuje aj otázku verejného svedectva. Zatiaľ čo srdcom človek prejavuje vieru na spravodlivosť, ústami robí verejné vyhlásenie na záchranu. „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ Avšak na to je potrebné, aby zvestovatelia oznamovali „dobré posolstvo o dobrých veciach“. Zažijeme veľké šťastie, ak sme medzi týmito zvestovateľmi, ktorých hlas zaznieva teraz „do najvzdialenejších končín obývanej zeme“. (10:13, 15, 18) Keď sa pripravujeme na toto zvestovateľské dielo, naučme sa používať inšpirované Písma ako Pavol, ktorý iba v tomto jedinom úseku (10:11–21) uvádza citát za citátom z Hebrejských písiem. (Iz. 28:16; Joel 2:32; Iz. 52:7; 53:1; Žalm 19:4; 5. Moj. 32:21; Iz. 65:1, 2) Právom mohol povedať: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ — Rim. 15:4.

24. Akú radu dáva Pavol v spojitosti s budovaním horlivosti a šťastných vzťahoch v zbore?

²⁴ Podivuhodne praktickú radu dostávame o vzťahoch v kresťanskom zbore. Bez ohľadu na svoje predchádzajúce národné, rasové a spoločenské zázemie, všetci musia prerobiť svoju myseľ, aby preukazovali Bohu svätú službu podľa jeho ‚dobrej a prijateľnej a dokonalej vôle‘. (11:17–22; 12:1, 2) Aká praktická múdrosť dýcha aj zo všetkých Pavlových rád v Rimanom 12:3–16! Nájdeme tu výborný podnet na budovanie horlivosti, pokory a nežnej náklonnosti k všetkým v kresťanskom zbore. V záverečných kapitolách Pavol dôrazne napomína, aby sme si dávali pozor na tých, ktorí spôsobujú rozdelenie a vyhýbali sa im, ale hovorí aj o vzájomnej radosti a osviežení, pochádzajúcom z čistého spoločenstva v zbore. — 16:17–19; 15:7, 32.

25. a) Aký správny názor a ďalšie porozumenie o Božom kráľovstve obsahuje list Rimanom? b) V akých ohľadoch by nám malo prospieť štúdium listu Rimanom?

²⁵ Ako kresťania si musíme naďalej dávať pozor na svoje vzájomné vzťahy. „Lebo Božie kráľovstvo neznamená jedlo a pitie, ale znamená spravodlivosť a pokoj a radosť so svätým duchom.“ ​(14:17) Táto spravodlivosť, pokoj a radosť sú zvlášť údelom ‚spoludedičov s Kristom‘, ktorí s ním majú ‚byť oslávení‘ v nebeskom kráľovstve. Tiež si všimnime, ako list Rimanom zdôrazňuje ďalší krok v splnení sľubu o Kráľovstve, daného v Edene, keď hovorí: „Boh, ktorý dáva pokoj, zakrátko rozdrví Satana pod vašimi nohami.“ ​(Rim. 8:17; 16:20; 1. Mojž. 3:15) Keď veríme v tieto veľké pravdy, naďalej môžeme byť naplnení každou radosťou a pokojom a oplývať nádejou. Buďme rozhodnutí zvíťaziť so Semenom Kráľovstva, pretože sme presvedčení, že nič hore v nebi, ani dole na zemi, „ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi“. — Rim. 8:39; 15:13.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]