Biblická kniha číslo 46 — 1. Korinťanom

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Efez

Písanie dokončené: asi 55 n. l.

1. Akým mestom bol Korint v Pavlových dňoch?

KORINT bolo „vychýrené a pôžitkárske mesto, kde sa stretávali neresti Východu a Západu“. * Ležal na úzkej šiji medzi Peloponézom a kontinentálnym Gréckom a ovládal tak pozemnú cestu na pevninu. V dňoch apoštola Pavla počtom prevyšoval jeho 400 000 obyvateľov len Rím, Alexandria a Sýrska Antiochia. Na východ ležalo Egejské more a na západ Korintský záliv a Iónske more. A tak mal Korint, hlavné mesto achajskej provincie, so svojimi dvoma prístavmi v Kenchrei a Lechaeu, strategicky dôležitú polohu pre obchod. Bol tiež strediskom gréckej učenosti. „Jeho bohatstvo“, ako bolo povedané, „bolo také vychýrené, že sa stalo príslovečným, takisto ako neresť a roztopašnosť jeho obyvateľov.“ * Medzi jeho pohanskými náboženskými zvykmi bolo aj uctievanie Afrodity (rímskou obdobou bola Venuša). Plodom korintského uctievania bola zmyselnosť.

2. Ako bol založený korintský zbor, a preto aké puto ho spájalo s Pavlom?

² Do tejto kvitnúcej, ale mravne úpadkovej metropoly rímskeho sveta pricestoval apoštol Pavol asi v roku 50 n. l. Počas jeho osemnásťmesačného pobytu tam bol založený kresťanský zbor. (Sk. 18:1–11) Akú lásku cítil Pavol k týmto veriacim, ktorým ako prvý priniesol dobré posolstvo o Kristovi! Listom im pripomínal doterajšie duchovné puto, keď napísal: „Hoci môžete mať desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, určite nemáte mnoho otcov; lebo ja som sa stal vaším otcom v Kristu Ježišovi prostredníctvom dobrého posolstva.“ — 1. Kor. 4:15.

3. Čo viedlo Pavla k tomu, aby napísal svoj prvý list korintským bratom?

³ Hlboký záujem o ich duchovné blaho viedol Pavla k tomu, aby počas svojej tretej misijnej cesty napísal korintským kresťanom svoj prvý list. Uplynulo niekoľko rokov odvtedy, čo býval v Korinte. Teraz bol asi rok 55 n. l. a Pavol bol v Efeze. Zrejme dostal list od pomerne nového zboru v Korinte a ten si žiadal odpoveď. Okrem toho sa k Pavlovi dostali znepokojujúce správy. (7:1; 1:11; 5:1; 11:18) Boli také stiesňujúce, že apoštol sa o ich liste s dopytmi zmienil až v úvodnom verši siedmej kapitoly. Najmä pre správy, ktoré dostal, Pavol pociťoval nutnosť napísať svojim spolukresťanom v Korinte.

4. Čo dokazuje, že Pavol napísal Prvý list Korinťanom z Efezu?

⁴ Ale ako vieme, že Pavol napísal Prvý list Korinťanom z Efezu? Napríklad z toho, že keď končí list pozdravmi, zahŕňa do nich i pozdravy Akvilu a Prisky (Priscilly). (16:19) Zo Skutkov 18:18, 19 vyplýva, že sa presťahovali z Korintu do Efezu. Teda vzhľadom na to, že Akvila a Priscilla sa zdržiavali tam a Pavol ich zahrnul do záverečných pozdravov Prvého listu Korinťanom, musel byť pri písaní listu aj on v Efeze. Avšak to, čo v nás nenecháva nijakú pochybnosť, je Pavlov výrok v 1. Korinťanom 16:8: „Zostávam však v Efeze až do sviatku Letníc.“ A tak Prvý list Korinťanom napísal Pavol v Efeze, zrejme pred ukončením svojho tamojšieho pobytu.

5. Čo potvrdzuje vierohodnosť listov Korinťanom?

⁵ Vierohodnosť Prvého listu Korinťanom a taktiež Druhého listu Korinťanom je nepochybná. Raní kresťania pripisovali tieto listy Pavlovi, prijali ich ako kanonické a zaradili ich do svojich zbierok. Hovorí sa, že najmenej šesť zmienok o Prvom liste Korinťanom a citátov z neho je v liste nazvanom Prvý list Klementov, ktorý bol písaný z Ríma do Korintu asi roku 95 n. l. So zrejmým odvolaním sa na Prvý list Korinťanom pobádal pisateľ príjemcov tohto listu, „aby sa venovali epištole požehnaného apoštola Pavla“. * Aj Justín Mučeník, Atenagoras, Ireneus a Tertulián priamo citujú Prvý list Korinťanom. Existujú presvedčivé dôkazy, že „v poslednom desaťročí prvého storočia bola vytvorená a uverejnená“  zbierka čiže súbor Pavlových listov, vrátane Prvého a Druhého listu Korinťanom. *

6. Aké problémy boli v korintskom zbore a najmä o čo sa Pavol zaujímal?

⁶ Pavlov Prvý list Korinťanom nám dáva príležitosť nazrieť priamo do života korintského zboru. Títo kresťania mali problémy, ktorým bolo potrebné čeliť, a otázky, ktoré bolo potrebné zodpovedať. V zbore sa vytvorili rôzne skupiny, pretože niektorí nasledovali ľudí. Objavil sa otrasný prípad sexuálnej nemravnosti. Niektorí žili v nábožensky rozdelených domácnostiach. Mali zostať so svojimi neveriacimi druhmi, alebo sa oddeliť? A ako je to s jedením mäsa obetovaného modlám? Môžu ho jesť? Korinťania potrebovali radu o vedení svojich zhromaždení, vrátane slávnosti Pánovej večere. Aké postavenie v zbore majú mať ženy? Navyše boli v ich strede aj takí, ktorí popierali vzkriesenie. Problémov bolo veľa. Apoštol mal však záujem najmä o to, aby pomohol Korinťanom k duchovnému uzdraveniu.

7. S akým postojom mysle by sme mali uvažovať o Prvom liste Korinťanom a prečo?

⁷ Pomery v zbore a prostredie starovekého Korintu s jeho blahobytom a roztopašnosťou majú svoju novodobú obdobu, a preto Pavlova spoľahlivá rada, zapísaná pod Božou inšpiráciou, si vyžaduje našu pozornosť. To, čo povedal, je také významné pre našu dobu, že pozorné uvažovanie o prvom liste jeho milovaným korintským bratom a sestrám sa ukáže ako naozaj užitočné. Pripomeň si teraz ducha doby a miesta. Dôkladne premýšľaj, ako to museli robiť aj Korinťania, keď teraz čítaš súhrn prenikavých, dojemných a inšpirovaných Pavlových slov jeho spoluveriacim v starovekom Korinte.

OBSAH PRVÉHO LISTU KORINŤANOM

8. a) Ako Pavol odhaľuje pochabosť sektárstva v zbore? b) Čo je podľa Pavla nevyhnutné na porozumenie Božích vecí?

⁸ Pavol odhaľuje sektárstvo, nabáda k jednote (1:1–4:21). Pavol praje Korinťanom len dobro. Ale čo tie skupiny a rozkoly medzi nimi? „Kristus [je] rozdelený.“ ​(1:13) Apoštol je vďačný, že len málo z nich pokrstil, takže nemôžu povedať, že boli pokrstení v jeho mene. Pavol zvestuje Krista pribitého na kôl. Židom dôvod na potknutie, ale národom pochabosť. Ale Boh si vyvolil pochabé a slabé veci sveta, aby zahanbil múdre a silné. Teda Pavol nepoužíva výstrednú reč, ale svojimi slovami im ukazuje Božieho ducha a jeho moc, aby nemali vieru v ľudskú múdrosť, ale v Božiu moc. Hovoríme veci zjavené Božím duchom, vraví Pavol, „pretože duch skúma všetko, aj hlboké Božie veci“. Tým nemôže porozumieť telesný človek, ale len duchovný človek. — 2:10.

9. Aký dôvod uvádza Pavol pre to, aby sa nikto nechválil ľuďmi?

⁹ Idú za ľuďmi, niektorí za Apollom, iní za Pavlom. Kto sú však títo muži? Len služobníci, prostredníctvom ktorých sa Korinťania stali veriacimi. Tí, ktorí sadia a polievajú, nie sú nič, lebo ‚Boh dáva vzrast‘ a oni sú len jeho „spolupracovníkmi“. Skúška ohňom ukáže, čie diela sú trvalé. Pavol im hovorí: „Ste Božím chrámom“, v ktorom prebýva Boží duch. „Múdrosť tohto sveta je u Boha pochabosťou.“ Nech sa teda nikto nechváli ľuďmi, pretože všetky veci patria Bohu. — 3:6, 9, 16, 19.

10. Prečo je vystatovanie Korinťanov nemiestne a aké kroky Pavol podniká, aby situáciu napravil?

¹⁰ Pavol a Apollo sú pokornými správcami svätých tajomstiev, a správcovia majú byť nájdení verní. Kto sú bratia v Korinte, aby sa vystatovali, a čo majú, čo nedostali? Vari zbohatli, začali kraľovať a stali sa takými rozvážnymi a silnými, kým apoštoli, ktorí sa stali divadelným predstavením anjelom i ľuďom, sú ešte pochabí a slabí, odpadom všetkého? Pavol posiela Timoteja, aby im pomohol rozpamätať sa na jeho spôsoby v spojitosti s Kristom a stať sa jeho napodobňovateľmi. Ak bude Jehova chcieť, Pavol sám čoskoro príde a spozná nielen reč tých, ktorí sú nadutí, ale aj ich moc.

11. K akej nemravnosti medzi nimi došlo, čo sa v tom musí urobiť a prečo?

¹¹ Zachovať zbor čistý (5:1–6:20). Prišla správa o otrasnom prípade nemravnosti medzi Korinťanmi. Muž si zobral manželku svojho otca. Musí byť odovzdaný Satanovi, pretože trochu kvasu nakvasí celé cesto. Musia sa prestať spoločensky stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, ale je zlý.

12. a) Čo im Pavol pripomína, keď sa navzájom ženú pred súd? b) Prečo Pavol hovorí: „Utekajte od smilstva“?

¹² Korinťania sa dokonca navzájom ženú pred súd! Nebolo by lepšie nechať si ukrivdiť? Veď majú súdiť svet i anjelov! Či teda nemôžu nájsť medzi sebou niekoho, kto by rozsúdil bratov? A navyše, majú byť čistí, pretože smilníci, modlári a podobní nezdedia Božie kráľovstvo. A niektorí z nich takí boli, ale boli čisto umytí a posvätení. „Utekajte od smilstva,“ hovorí Pavol. „Lebo ste boli kúpení za cenu. Každým spôsobom oslavujte Boha vo svojom tele.“ — 6:18, 20.

13. a) Prečo Pavol niektorým radí, aby vstúpili do manželstva? Čo majú robiť, keď už sú v manželstve? b) Prečo slobodná osoba ‚robí lepšie‘?

 ¹³ Rady o slobodnom stave a o manželstve (7:1–40). Pavol odpovedá na otázku o manželstve. Pre všeobecné rozšírenie smilstva je azda pre muža alebo pre ženu vhodné, aby vstúpili do manželstva, a tí, ktorí sú v manželstve, by si nemali navzájom odopierať manželské povinnosti. Pre neženatých a vdovy je dobré, aby zostali slobodní ako Pavol; ale ak nemajú sebaovládanie, nech vstúpia do manželstva. Ak vstúpili do manželstva, mali by zostať spolu. Aj keď má niekto neveriaceho manželského druha, veriaci by nemal odísť, lebo tak možno zachráni svojho neveriaceho druha. Pokiaľ ide o obriezku a otroctvo, nech každý ochotne zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný. Osoba v manželstve je rozdelená, lebo chce dosiahnuť schválenie svojho druha, kým slobodná osoba je úzkostlivá len o Pánove veci. Tí, ktorí vstupujú do manželstva, nehrešia, ale tí, ktorí nevstupujú do manželstva, ‚robia lepšie‘. — 7:38.

14. Čo hovorí Pavol o „bohoch“ a „pánoch“, a kedy je múdre nejesť jedlo obetované modlám?

¹⁴ Robiť všetko pre dobré posolstvo (8:1 až 9:27). Ako je to s jedlom obetovaným modlám? Modla nie je nič. Vo svete je mnoho „bohov“ a „pánov“, ale pre kresťana je len „jeden Boh, Otec“ a „jeden Pán, Ježiš Kristus“. (8:5, 6) Niekto sa však môže pohoršiť, keď spozoruje, že ješ mäso obetované modle. Za takýchto okolností, radí Pavol, nejedz ho, aby si nepriviedol svojho brata k potkýnaniu.

15. Ako sa Pavol správa v službe?

¹⁵ Pavol si odopiera veľa vecí kvôli službe. Ako apoštol má právo ‚žiť prostredníctvom dobrého posolstva‘, ale nerobí to. Dostal však dôležitú úlohu hlásať; hovorí: „Beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ Tak sa urobil otrokom všetkých, stal sa ‚ľuďom každého druhu všetkým, aby každopádne niektorých zachránil‘. ‚Všetko robil pre dobré posolstvo.‘ Drží na uzde svoje telo, aby zvíťazil v pretekoch a získal neporušiteľnú korunu, aby sa nestalo, že by zvestoval iným, a sám bol ‚nejako neschválený‘. — 9:14, 16, 19, 22, 23, 27.

16. a) Akú výstrahu by si mali vziať kresťania z „predkov“? b) Ako môžu kresťania robiť všetko na Božiu slávu, ak sa stretnú s modlárstvom?

¹⁶ Výstraha pred škodlivými vecami (10:1 až 33). Čo „predkovia“? Tí boli pod oblakom a boli pokrstení v Mojžiša. Väčšina z nich nezískala Božie schválenie, ale zahynuli na pustatine. Prečo? Túžili po škodlivých veciach. Pre kresťanov to malo byť výstrahou, aby sa zdržiavali modlárstva a smilstva, aby neskúšali Jehovu a nereptali. Kto si myslí, že stojí, mal by dávať pozor, aby nepadol. Pokušenia síce prídu, ale Boh nedovolí, aby jeho služobníci boli pokúšaní nad to, čo môžu zniesť; dá východisko, aby mohli pokušenia vydržať. „Preto,“ píše Pavol, „utekajte pred modlárstvom.“ ​(10:1, 14) Nemôžeme mať účasť pri Jehovovom stole a pri stole démonov. Ale ak ješ u niekoho doma, nevypytuj sa na pôvod mäsa. Ale keby ťa niekto upozornil, že to bolo obetované modlám, nejedz to pre svedomie toho človeka. „Všetko robte na Božiu slávu,“ píše Pavol. — 10:31.

17. a) Akú zásadu vedenia prostredníctvom hlavy Pavol stanoví? b) Ako spája otázku rozdelenia v zbore s rozhovorom o Pánovej večeri?

¹⁷ Vedenie prostredníctvom hlavy; Pánova večera (11:1–34). „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov,“ vyhlasuje Pavol, a potom vysvetľuje Božiu zásadu vedenia prostredníctvom hlavy: hlavou ženy je muž, hlavou muža je Kristus, hlavou Krista je Boh. Preto má mať žena na hlave „znamenie moci“, keď sa modlí alebo prorokuje v zbore. Pavol nemôže chváliť Korinťanov, pretože medzi nimi existujú rozdelenia, keď sa zídu. Ako môžu v takom stave vhodne osláviť Pánovu večeru? Prehľadne zhŕňa, čo sa dialo, keď Ježiš ustanovil Pamätnú slávnosť na pripomienku svojej smrti. Každý sa musí starostlivo skúmať, kým začne prijímať, lebo inak si privodí odsúdenie, keď nebude rozlišovať „telo“. — 11:1, 10, 29.

18. a) Prečo nemá byť nijaké rozdelenie v tele, i keď sú rozličné dary a služby? b) Prečo je láska vynikajúca?

¹⁸ Duchovné dary; láska a úsilie o ňu (12:1 až 14:40). Sú rozličné duchovné dary, ale ten istý duch; rozličné služby a pôsobenia, ale ten istý Pán a ten istý Boh. Tak ako v ľudskom tele, aj v jednom zjednotenom Kristovom tele je mnoho údov a každý úd potrebuje tie druhé. Boh usporiadal v tele každý úd, ako sa mu páčilo, a každý úd musí konať svoju prácu, „aby nebolo žiadne rozdelenie v tele“. (12:25) Tí, ktorí používajú duchovné dary, sú ničím bez lásky. Láska je zhovievavá a láskavá, nie je žiarlivá, nenadúva sa. Raduje sa len z pravdy. „Láska nikdy nezlyháva.“ ​(13:8) Duchovné dary ako prorokovanie a jazyky budú odstránené, ale viera, nádej a láska zostávajú. A z nich najväčšia je láska.

19. Akú radu dáva Pavol na budovanie zboru a na patričné usporiadanie vecí?

¹⁹ „Usilujte sa o lásku,“ napomína Pavol. Duchovné dary sa majú používať v láske na  budovanie zboru. Preto sa má dávať prednosť prorokovaniu pred hovorením jazykmi. Pavol by radšej prehovoril päť zrozumiteľných slov, aby poučil iných, než desaťtisíc slov v neznámom jazyku. Jazyky sú na znamenie neveriacim, ale prorokovanie je pre veriacich. Nemali by byť „malými deťmi“ v porozumení týchto vecí. Ženy sa majú v zbore podriaďovať. „Nech sa všetko deje slušne a usporiadane.“ — 14:1, 20, 40.

20. a) Aký dôkaz uvádza Pavol o vzkriesení Krista? b) Aké je poradie vzkriesenia a ktorí nepriatelia majú byť odstránení?

²⁰ Istota nádeje na vzkriesenie (15:1–16:24). Vzkriesený Kristus sa zjavil Kéfasovi, dvanástim, viac ako 500 bratom naraz, Jakubovi, všetkým apoštolom a naposledy Pavlovi. „Ak Kristus nebol vzkriesený,“ píše Pavol, „naše zvestovanie je istotne márne a márna je naša viera.“ ​(15:14) Každý je vzkriesený podľa svojho poradia, Kristus ako prvé ovocie, potom tí, ktorí mu patria, počas jeho prítomnosti. Nakoniec odovzdá Kráľovstvo svojmu Otcovi, keď mu budú všetci nepriatelia položení pod nohy. Má byť zničená aj smrť, posledný nepriateľ. Na čo by Pavol stále čelil nebezpečenstvám smrti, ak nie je vzkriesenie?

21. a) Ako budú vzkriesení tí, ktorí majú zdediť Božie kráľovstvo? b) Aké sväté tajomstvo Pavol odhaľuje a čo hovorí o víťazstve nad smrťou?

²¹ Avšak ako majú byť mŕtvi vzkriesení? Ako musí odumrieť zasiate semeno, aby narástlo telo rastliny, tak je to i pri vzkriesení z mŕtvych. „Seje sa hmotné telo, vzkriesené je duchovné telo... Telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo.“ ​(15:44, 50) Pavol oznamuje sväté tajomstvo: Nie všetci usnú v smrti, ale pri poslednej trúbke budú premení v okamihu. Keď to, čo je smrteľné, si oblečie nesmrteľnosť, smrť bude pohltená navždy. „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ Pavol volá zo srdca: „Vďaka Bohu, lebo nám dáva víťazstvo prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista!“ — 15:55, 57.

22. Akú záverečnú radu dáva Pavol a k čomu pobáda?

²² V závere sa zaoberá poriadkom pri zbieraní príspevkov, ktoré sa majú poslať do Jeruzalema na pomoc bratom v núdzi. Oznamuje, že ich navštívi cestou cez Macedóniu a naznačuje, že k nim možno príde tiež Timotej a Apollo. „Zostaňte bdelí,“ nabáda Pavol, „stojte pevne vo viere, správajte sa ako muži, zmocnejte. Nech sa všetky vaše záležitosti dejú v láske.“ ​(16:13, 14) Pavol posiela pozdravy od zborov v Ázii a potom vlastnou rukou pripisuje záverečný pozdrav a vyjadruje svoju lásku.

PREČO JE UŽITOČNÁ

23. a) Ako Pavol znázorňuje zhubné následky zlej žiadosti a spoliehania sa na seba? b) Na akú autoritu sa odvoláva pri radách o Pánovej večeri a vhodných jedlách?

²³ Tento list apoštola Pavla je nanajvýš užitočný, pretože rozširuje naše porozumenie Hebrejských písiem, z ktorých často cituje. V 10. kapitole Pavol ukazuje, že za Mojžiša Izraeliti pili z duchovnej skaly, ktorá znamenala Krista. (1. Kor. 10:4; 4. Mojž. 20:11) Potom pokračuje a hovorí o zhubných následkoch túžby po škodlivých veciach, ako to ukázal príklad Izraelitov vedených Mojžišom, a pripája: „To sa im stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí.“ Nikdy sa nespoliehajme sami na seba a nedomnievajme sa, že nemôžeme padnúť! (1. Kor. 10:11, 12; 4. Mojž. 14:2; 21:5; 25:9) Opäť používa znázornenie zo Zákona, totiž obete spoločenstva v Izraeli, aby ukázal, ako by sa mali prítomní na Pánovej večeri dôstojne zúčastniť Jehovovho stola. Potom cituje Žalm 24:1 a hovorí: „Jehovovi patrí zem a to, čo ju napĺňa“, aby podporil svoje tvrdenie, že je správne jesť všetko, čo sa predáva na trhu s mäsom. — 1. Kor. 10:18, 21, 26; 2. Mojž. 32:6; 3. Mojž. 7:11–15.

24. Ktoré ďalšie odkazy na Hebrejské písma Pavol uvádza na podporu svojich argumentov?

²⁴ Keď ukazuje nadradenosť vecí, ktoré „Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“, a márnosť „úvahy múdrych“ tohto sveta, obracia sa Pavol opäť k Hebrejským písmam. (1. Kor. 2:9; 3:20; Iz. 64:4; Žalm 94:11) Pre svoje pokyny o odňatí spoločenstva priestupníkovi cituje v 5. kapitole ako autoritu Jehovov zákon ‚odpratať, čo je zlé, zo svojho stredu‘. (5. Mojž. 17:7) Keď Pavol hovorí o svojom práve žiť zo služby, opäť sa odvoláva na Mojžišov Zákon, ktorý určoval, že pracujúcim zvieratám sa nesmie nasadiť náhubok, aby im bránil žrať, a že Léviti v chrámovej službe mali dostávať svoj podiel z oltára. — 1. Kor. 9:8–14; 5. Mojž. 25:4; 18:1.

25. Uveď niektoré vynikajúce myšlienky užitočného poučenia obsiahnutého v Prvom liste Korinťanom.

²⁵ Aké užitočné poučenie máme z inšpirovaného Pavlovho prvého listu korintským kresťanom! Uvažuj nad radou danou proti rozdeleniu a proti nasledovaniu ľudí. (Kapitoly 1–4) Pripomeň si prípad nemravnosti a to, ako Pavol zdôraznil potrebu cnosti a čistoty v zbore. (Kapitoly 5, 6) Uvažuj o jeho inšpirovanej rade o slobodnom stave, manželstve a rozluke. (Kapitola 7) Premýšľaj o apoštolovej rozprave o jedlách obetovaných modlám a o tom, ako dôrazne postavil do  popredia nutnosť vyvarovať sa, aby sme iných neprivádzali k potknutiu a neupadli do modlárstva. (Kapitoly 8–10) Napomenutie o správnej podriadenosti, úvaha o duchovných daroch, nanajvýš praktický rozhovor o znamenitosti lásky, tejto trvalej, nezlyhávajúcej vlastnosti — áno, aj to si pripomeňme. A ako vhodne zdôraznil apoštol potrebu poriadku na kresťanských zhromaždeniach! (Kapitoly 11–14) A akú obdivuhodnú obhajobu vzkriesenia napísal pod inšpiráciou! (Kapitola 15) To všetko a ešte viac toho prechádzalo pred zrakom našej mysle — a je to veľmi cenné pre kresťanov súčasnosti.

26. a) Aké dávno predpovedané dielo uskutočňuje vzkriesený Ježiš, keď vládne ako Kráľ? b) Aké mocné povzbudenie dáva Pavol na základe nádeje na vzkriesenie?

²⁶ Tento list veľmi prispieva k porozumeniu slávnej biblickej témy Božieho kráľovstva. Obsahuje prísnu výstrahu, že nespravodliví ľudia nevojdú do Kráľovstva a spomína mnoho nerestí, ktoré by urobili človeka nespôsobilým. (1. Kor. 6:9, 10) Ale čo je najdôležitejšie, vysvetľuje vzťah medzi vzkriesením a Božím kráľovstvom. Ukazuje, že Kristus, „prvé ovocie“ vzkriesenia, musí „vládnuť ako kráľ, dokiaľ mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy“. Potom, keď zničí všetkých nepriateľov vrátane smrti, „odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi... aby bol Boh každému všetkým“. Napokon Kristus so svojimi vzkriesenými duchovnými bratmi splní sľub Kráľovstva, daný v Edene, a úplne rozmliaždi hlavu Hada. Vyhliadka na vzkriesenie tých, ktorí majú mať účasť na neporušiteľnosti s Ježišom Kristom v nebeskom kráľovstve, je naozaj veľkolepá. Na tomto základe nádeje na vzkriesenie Pavol nabáda: „Preto, moji milovaní bratia, buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ — 1. Kor. 15:20–28, 58; 1. Mojž. 3:15; Rim. 16:20.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]