Biblická kniha číslo 47 — 2. Korinťanom

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Macedónia

Písanie dokončené: asi 55 n. l.

1, 2. a) Čo viedlo Pavla k napísaniu druhého listu korintským kresťanom? b) Odkiaľ Pavol písal a čo mu robilo starosť?

BOLO pravdepodobne neskoré leto alebo začiatok jesene roku 55 n. l. V kresťanskom zbore v Korinte niektoré záležitosti ešte robili apoštolovi Pavlovi starosť. Neuplynulo veľa mesiacov odvtedy, ako napísal Korinťanom svoj prvý list. Medzitým bol do Korintu poslaný Títus, aby pomáhal pri zbierke, ktorá sa tam robila pre svätých v Judei, ale možno aj preto, aby zistil, ako Korinťania reagovali na prvý Pavlov list. (2. Kor. 8:1–6; 2:13) Ako list prijali? Pavla veľmi potešilo, že jeho list ich viedol k ľútosti a k pokániu. S touto dobrou správou sa Títus k nemu vrátil do Macedónie, a teraz apoštolovo srdce prekypovalo láskou k jeho milovaným spoluveriacim v Korinte. — 7:5–7; 6:11.

² Pavol teda opäť napísal Korinťanom. Tento hrejivý a pôsobivý druhý list bol napísaný z Macedónie a zrejme ho doručil Títus. (9:2, 4; 8:16–18, 22–24) Jednou z vecí, ktoré Pavlovi robili starosť a viedli ho k písaniu, bola skutočnosť, že medzi Korinťanmi boli prítomní „najznamenitejší apoštoli“, ktorých Pavol opisuje ako „falošných apoštolov, podvodných robotníkov“. (11:5, 13, 14) Duchovné blaho pomerne mladého zboru bolo ohrozené a bola napadnutá Pavlova apoštolská autorita. Preto bol jeho druhý list veľmi potrebný.

3, 4. a) Aké návštevy vykonal Pavol v Korinte? b) Prečo je pre nás Druhý list Korinťanom dnes užitočný?

³ Môžeme si všimnúť, že Pavol napísal: „Toto je tretíkrát, čo som pripravený prísť k vám.“ ​(2. Kor. 12:14; 13:1) Keď písal svoj prvý list, mal v úmysle navštíviť ich druhý raz, ale hoci bol pripravený, táto „druhá príležitosť na radosť“ sa neuskutočnila. (1. Kor. 16:5; 2. Kor. 1:15) Teda Pavol tam bol predtým len raz, a to osemnásť mesiacov v rokoch 50–52 n. l., keď bol v Korinte založený kresťanský zbor. (Sk. 18:1–18) Neskôr  však napriek tomu uskutočnil svoju túžbu navštíviť Korint ešte raz. Keď bol tri mesiace v Grécku, pravdepodobne v roku 56 n. l., strávil aspoň časť tohto času v Korinte, odkiaľ napísal svoj list Rimanom. — Rim. 16:1, 23; 1. Kor. 1:14.

⁴ Druhý list Korinťanom spolu s Prvým listom Korinťanom a s ďalšími Pavlovými listami sa vždy pokladal za vierohodnú časť biblického kánonu. Teda opäť máme možnosť nazrieť do korintského zboru a mať úžitok z Pavlových inšpirovaných slov, ktorými povzbudzoval ich aj nás.

OBSAH DRUHÉHO LISTU KORINŤANOM

5. a) Čo píše Pavol o úteche? b) Aké ubezpečenie ďalej dostávame vďaka tomu, čo sa stalo prostredníctvom Krista?

⁵ Pomoc od ‚Boha každej útechy‘ (1:1–2:11). V úvodnom pozdrave Pavol hovorí aj o Timotejovi. „Požehnaný,“ hovorí Pavol, je „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“, aby sme zase my mohli tešiť iných. Hoci Pavol i jeho druhovia boli vystavení neobyčajnému tlaku a ich život bol v nebezpečenstve, Boh ich vyslobodil. Aj Korinťania môžu pomôcť, keď sa budú za nich modliť. Pavol im píše presvedčený o svojej úprimnosti a s dôverou v Božiu nezaslúženú láskavosť. Božie sľuby sa stali „Áno“ prostredníctvom Ježiša, a Boh pomazal tých, ktorí patria Kristovi, a dal im do srdca „závdavok toho, čo má prísť, totiž ducha“. — 1:3, 4, 20, 22.

6. Čo sa má podľa Pavlovej rady urobiť pre priestupníka, ktorému bolo odňaté spoločenstvo a ktorý teraz robí pokánie?

⁶ Zdá sa, že muž, o ktorom sa Pavol zmienil v 5. kapitole svojho prvého listu, bol vylúčený zo zboru. Robí pokánie a prejavuje zármutok. Preto Pavol hovorí Korinťanom, aby kajúcnikovi naozaj odpustili a dokázali mu svoju lásku.

7. K čomu Pavol prirovnáva seba a Korinťanov a čo tvrdí?

⁷ Spôsobilí ako služobníci novej zmluvy (2:12 až 6:10). Pavol predstavuje seba a korintských kresťanov, akoby boli v triumfálnom sprievode s Kristom. (Korinťania v tom čase poznali príjemnú vôňu kadidla, ktoré sa pálilo pozdĺž cesty, kadiaľ prechádzali sprievody víťazných armád.) Je veľký rozdiel medzi „vôňou“ kresťanov pre tých, ktorí získajú život, a „vôňou“ pre tých, ktorí hynú. „Nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom,“ ubezpečuje Pavol. — 2:16, 17.

8. a) Aké služobné poverovacie listiny mal Pavol a jeho spolupracovníci? b) V akom ohľade je služba novej zmluvy nadradená?

⁸ Pavol a jeho spolupracovníci nepotrebujú žiadne doklady, žiadne písané odporúčajúce listy pre Korinťanov alebo od nich. Korintskí veriaci sami sú odporúčajúcimi listami, napísanými ‚nami ako služobníkmi‘ a napísanými nie na kamenných tabuľkách, ale „na telesných tabuľkách, na srdciach,“ vyhlasuje Pavol. Boh dostatočne uspôsobil služobníkov novej zmluvy. Písaný zákonník odsudzoval na smrť, mal pomíňajúcu slávu a bol dočasný. Služba ducha však vedie k životu, je trvalá a prekypuje slávou. Keď „sa číta Mojžiš“, leží závoj na srdci synov Izraela, ale keď nastane obrátenie k Jehovovi, je závoj sňatý a sú ‚premieňaní na ten istý obraz od slávy k sláve‘. — 3:3, 15, 18.

9. Ako Pavol opisuje poklad služby?

⁹ Potom Pavol pokračuje: ‚Máme túto službu podľa milosrdenstva, ktoré nám bolo prejavené. Zriekli sme sa postranných vecí a nefalšujeme Božie slovo, ale odporúčame sa tým, že robíme pravdu zjavnou. Ak je dobré posolstvo, ktoré oznamujeme zahalené, je to preto, že boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich. Naše srdce je však osvietené slávnym poznaním Boha Kristovou tvárou. Máme naozaj veľký poklad. Je v hlinených nádobách, aby moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, bola Božia. V prenasledovaní a pod tlakom, áno, zoči-voči smrti prejavujeme vieru a nevzdávame sa, lebo chvíľkové súženie nám pôsobí slávu, ktorá má väčšiu a všetko prevyšujúcu váhu a je večná. Preto upierame zrak na to, čo je neviditeľné.‘ — 4:1–18.

10. a) Čo hovorí Pavol o tých, ktorí sú v spojení s Kristom? b) Ako sa Pavol odporúča ako Boží služobník?

¹⁰ ‚Vieme,‘ píše Pavol, ‚že náš pozemský dom ustúpi večnému domu v nebesiach. Zatiaľ postupujeme ďalej vo viere a sme dobrej mysle. Hoci vzdialení od Krista, naším cieľom je to, aby sme mu boli prijateľní.‘ (5:1, 7–9) Tí, ktorí sú v spojení s Kristom, sú „novým stvorením“ a je im zverená služba zmierenia. Sú „vyslancami zastupujúcimi Krista“. (5:17, 20) Pavol sa každým spôsobom odporúča ako Boží služobník. Ako? ‚Vytrvalosťou v mnohom, súženiami, bitím, namáhavými prácami, bezsennými nocami, čistotou, poznaním, zhovievavosťou, láskavosťou, svätým duchom, láskou bez pokrytectva, pravdivou rečou, Božou mocou, ako chudobný, ale mnohých obohacujúci, ako ten, ktorý nemá nič, a predsa vlastní všetko.‘ — 6:4–10.

11. Akú radu a výstrahu dáva Pavol?

¹¹ ‚Zdokonalenie svätosti v Božej bázni‘ (6:11 až 7:16). Pavol píše Korinťanom: ‚Naše srdce sa rozšírilo, aby vás prijalo.‘ Aj oni by mali rozšíriť svoju nežnú náklonnosť. Teraz však prichádza  varovanie: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ ​(6:11, 14) Čo má spoločné svetlo s tmou alebo Kristus s Beliálom? Ako chrám živého Boha sa musia oddeliť a prestať sa dotýkať nečistého. Pavol hovorí: „Očistime sa od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujeme svätosť v Božej bázni.“ — 7:1.

12. Prečo sa Pavol radoval zo správy z Korintu?

¹² Ďalej Pavol píše: „Som naplnený útechou, prekypujem radosťou vo všetkom našom súžení.“ ​(7:4) Prečo? Nielen pre prítomnosť Títa, ale aj pre dobrú správu z Korintu, že zbor túži po Pavlovi, prejavuje zármutok a horlí za Pavla. Zisťuje, že jeho prvý list spôsobil dočasný smútok, ale raduje sa, že Korinťania zosmutneli pre pokánie, ktoré vedie k záchrane. Chváli ich, že spolupracovali s Títom.

13. a) Aké príklady štedrosti Pavol uvádza? b) O akej zásade Pavol hovorí v spojitosti s dávaním?

¹³ Štedrosť bude odmenená (8:1–9:15). V spojitosti s príspevkami pre núdznych „svätých“ uvádza Pavol príklad Macedónčanov, ktorých štedrosť pri ich veľkej chudobe bola skutočne nad ich možnosti; a teraz dúfa, že uvidí ten istý druh dávania u Korinťanov ako prejav ich rýdzej lásky k Pánu Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal chudobným, aby oni mohli byť bohatí. Toto dávanie podľa toho, čo majú, povedie k vyrovnaniu, takže ten, kto má veľa, nebude mať priveľa, a ten, kto má málo, nebude mať primálo. Títus a ďalší sú k nim posielaní v spojitosti s týmto láskavým darom. Pavol sa chválil štedrosťou a pohotovosťou Korinťanov a nechce, aby sa museli hanbiť, keby svoj štedrý dar nedovŕšili. Áno, „kto seje štedro, bude aj štedro žať“. Nech sa to deje zo srdca, veď „Boh miluje radostného darcu“. Je tiež schopný rozhojniť voči nim svoju nezaslúženú láskavosť a obohatiť ich pre každý druh štedrosti. „Vďaka Bohu za jeho neopísateľný veľkorysý dar.“ — 9:1, 6, 7, 15.

14. Aké myšlienky Pavol uvádza na podporu svojho apoštolstva?

¹⁴ Pavol dokazuje svoje apoštolstvo (10:1 až 13:14). Pavol uznáva, že zjavom je ponížený. Kresťania však nebojujú podľa tela; ich zbrane sú duchovné, „mocné od Boha“, aby borili úvahy, ktoré sú v rozpore s poznaním Boha. (10:4) Niektorí ľudia, ktorí sa pozerajú na veci len na základe ich povrchnej hodnoty, hovoria, že apoštolove listy sú závažné, ale jeho reč je opovrhnutiahodná. Nech vedia, že Pavlovo konanie bude také isté ako jeho písané slovo. Korinťania by si mali uvedomiť, že Pavol sa nechváli výsledkami, ktoré dosiahol v obvode niekoho iného. On sám im priniesol dobré posolstvo. A navyše, kto sa chce chváliť, nech sa chváli v Jehovovi.

15. a) Aké znázornenia Pavol uvádza, keď hovorí proti falošným apoštolom? b) Aká je Pavlova doterajšia činnosť?

¹⁵ Pavol cíti zodpovednosť za korintský zbor, aby ho predstavil Kristovi ako cudnú pannu. Ako bola Eva zvedená Hadovou prefíkanosťou, tak sú aj oni v nebezpečenstve, že by sa ich myseľ mohla skaziť. Preto sa dôrazne vyjadruje proti „najznamenitejším apoštolom“ korintského zboru. (11:5) Sú to falošní apoštoli. Sám Satan sa stále premieňa na anjela sveta, takže nie div, ak jeho služobníci robia to isté. Ale pokiaľ ide o to, či sú služobníkmi Krista, ako dopadne porovnanie s Pavlovou činnosťou? Pavol veľa vytrpel: väznenie, bitie, trikrát stroskotanie lode, veľké nebezpečenstvá, často bez spánku a bez jedla. Napriek tomu všetkému nikdy nestratil zo zreteľa potreby zborov a vždy ho popudilo, keď bol niekto privedený k potknutiu.

16. a) Čím sa Pavol mohol chváliť, ale prečo radšej hovoril o svojich slabostiach? b) Aké dôkazy dal Pavol o svojom apoštolstve?

¹⁶ Ak má niekto dôvod chváliť sa, je to Pavol. Mohli iní, takzvaní apoštoli v Korinte, rozprávať, že boli vytrhnutí do raja a počuli nevysloviteľné veci? A predsa Pavol hovorí o svojich slabostiach. Bol mu daný „osteň do tela“, aby sa nadmieru nevyvyšoval. Pavol úpenlivo prosil, aby mu bol odňatý, ale dostal odpoveď: „Moja nezaslúžená láskavosť je dostatočná pre teba.“ Pavol by sa mal radšej chváliť svojimi slabosťami, aby „Kristova moc“ nad ním zostala ako stan. (12:7, 9) Nie, Pavol nezaostáva za tými „najznamenitejšími apoštolmi“, a Korinťania videli dôkazy jeho apoštolstva, ktoré im dal „všetkou vytrvalosťou a znameniami a predzvesťami a mocnými skutkami“. Nehľadá ich majetok, takisto ako ich nevyužíval Títus a ďalší jeho spolupracovníci, ktorých poslal. — 12:11, 12.

17. Aké konečné napomenutie dáva Pavol Korinťanom?

¹⁷ Všetko je na ich budovanie. Pavol však vyjadruje obavu, že keď príde do Korintu, nájde takých, ktorí sa nekajajú zo skutkov tela. Vopred varuje hriešnikov, že bude náležite konať a nebude nikoho šetriť, a radí všetkým v zbore, aby stále skúšali, či sú vo viere v spojení s Ježišom Kristom. Pavol a Timotej sa za nich budú modliť k Bohu. Nabáda ich, aby sa radovali a boli obnovení v jednote, aby Boh lásky a pokoja bol s nimi, a končí tým, že odovzdáva pozdravy od všetkých svätých a sám im praje všetko najlepšie, pokiaľ ide o ich duchovné požehnanie.

 PREČO JE UŽITOČNÁ

18. Aký správny názor na službu by mali mať kresťania?

¹⁸ Aké podnecujúce a povzbudzujúce je Pavlovo ocenenie pre kresťanskú službu, ako to vyjadruje v Druhom liste Korinťanom! Pozerajme sa na ňu tak ako on. Kresťanský služobník, ktorého Boh dostatočne uspôsobil, nie je podomovým obchodníkom so Slovom, ale slúži z úprimnosti. Jeho odporučením nie je nejaký písaný doklad, ale ovocie, ktoré prináša v službe. Ale aj keď je služba naozaj slávna, nie je to preňho dôvod, aby sa stal pyšný. Boží služobníci ako nedokonalí ľudia majú tento poklad služby v krehkých hlinených nádobách, aby bolo jasne vidieť, že moc je Božia. A to vyžaduje, aby slávnu prednosť stať sa Božími služobníkmi prijali pokorne. Aká je to nezaslúžená láskavosť od Boha, že môžu slúžiť ako „vyslanci zastupujúci Krista“! Aké vhodné je preto Pavlovo napomenutie, aby ‚neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby im unikol jej účel‘! — 2:14–17; 3:1–5; 4:7; 5:18–20; 6:1.

19. V akých rôznych ohľadoch dal Pavol vynikajúci príklad dnešným kresťanským služobníkom, a to najmä dozorcom?

¹⁹ Pavol dal kresťanským služobníkom určite nádherný príklad, ktorý môžu napodobniť. Predovšetkým si cenil a študoval inšpirované Hebrejské písma, vždy znovu ich citoval, odkazoval na ne a používal ich. (2. Kor. 6:2, 16–18; 7:1; 8:15; 9:9; 13:1; Iz. 49:8; 3. Mojž. 26:12; Iz. 52:11; Ezech. 20:41; 2. Sam. 7:14; Hoz. 1:10) Ako dozorca prejavoval tiež veľkú starostlivosť o stádo. Povedal: „Ja sám sa najradšej vydám a budem úplne vydaný pre vaše duše.“ Úplne sa vydával na úžitok svojich bratov, ako to zo správy jasne vyplýva. (2. Kor. 12:15; 6:3–10) Bol neúnavný vo svojej namáhavej práci, keď vyučoval, napomínal a urovnával záležitosti v korintskom zbore. Otvorene varoval, aby nemali nič spoločné s tmou, a hovoril Korinťanom: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ Vo svojej milujúcej starostlivosti o Korinťanov nechcel vidieť, že by sa ich myseľ skazila, „ako had zviedol Evu svojou prefíkanosťou“, a preto ich vrúcne nabádal: „Skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ Nabádal ich ku kresťanskej štedrosti a uviedol, že „Boh miluje radostného darcu“. Pritom sám vyjadroval Bohu to najväčšie ocenenie a vďaku za jeho neopísateľný veľkorysý dar. Korintskí bratia boli skutočne láskou vpísaní na telesnú tabuľku Pavlovho srdca, a jeho trvalá služba v ich záujme bola práve tým, čím by sa mal vyznačovať horlivý, bdelý dozorca. Akým vynikajúcim vzorom je pre nás dnes! — 6:14; 11:3; 13:5; 9:7, 15; 3:2.

20. a) Ako Pavol obracia našu myseľ správnym smerom? b) Na akú nádhernú nádej poukazuje Druhý list Korinťanom?

²⁰ Apoštol Pavol obracia našu myseľ správnym smerom, keď zdôrazňuje, že „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy“ je skutočným zdrojom sily v čase skúšky. On „nás teší vo všetkom našom súžení“, aby sme mohli vytrvať a byť zachránení do jeho nového sveta. Pavol tiež poukazuje na nádhernú nádej, na „stavbu od Boha, večný dom v nebesiach, ktorý nevytvorili ruky“, a hovorí: „Takže ak je niekto v spojení s Kristom, je novým stvorením; staré veci sa pominuli, hľa, začali jestvovať nové veci.“ Druhý list Korinťanom naozaj obsahuje podivuhodné slová istoty pre tých, ktorí ako Pavol zdedia nebeské kráľovstvo. — 1:3, 4; 5:1, 17.

[Otázky]