Biblická kniha číslo 5 — Deuteronomium

Pisateľ: Mojžiš

Miesto písania: moábske roviny

Písanie dokončené: 1473 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 2 mesiace (1473 pred n. l.)

1. Aké otázky môžu vzniknúť v spojitosti so vstupom Izraela do Zasľúbenej krajiny?

KNIHA Deuteronomium — 5. Mojžišova — obsahuje dynamické posolstvá pre Jehovov ľud. Po štyridsaťročnom putovaní pustatinou stoja teraz izraelskí synovia na prahu Zasľúbenej krajiny. Čo je pred nimi? S akými zvláštnymi problémami sa stretnú na druhej strane Jordánu? Čo bude musieť Mojžiš nakoniec povedať národu? Môže nás tiež zaujímať, prečo je dnes užitočné poznať odpovede na tieto otázky.

2. Prečo je Deuteronomium tak veľmi dôležité?

² Odpovede nájdeme v Mojžišových slovách, ktoré zaznamenal v piatej knihe Biblie, Deuteronomiu. Hoci opakuje mnohé veci z predošlých kníh, predsa je Deuteronomium dôležité svojím vlastným, vynikajúcim spôsobom. V akom smere? Božskému posolstvu dodáva dôraz, lebo bolo dané Jehovovmu ľudu v takom období jeho dejín, keď potreboval dynamické vedenie a pozitívne riadenie. Izraeliti mali vstúpiť do Zasľúbenej krajiny pod novým vodcom. Potrebovali povzbudenie na cestu vpred a zároveň potrebovali božské varovanie, ktoré by im umožnilo ísť správnou cestou k Jehovovmu požehnaniu.

3. Čo zdôrazňuje Mojžiš v celom Deuteronomiu a prečo je to pre nás dnes dôležité?

³ V zhode s touto potrebou Jehovov duch mocne zapôsobil na Mojžiša, aby naliehavo nabádal Izrael k poslušnosti a vernosti. V celej knihe zdôrazňuje, že Jehova je Najvyšší Boh, ktorý vyžaduje výlučnú oddanosť a praje si, aby ho jeho ľud miloval ‚celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou‘. Je „Boh bohov a Pán pánov, veľký Boh, silný a bázeň vzbudzujúci, ktorý voči nikomu nie je predpojatý ani neprijíma úplatok“. Neznáša žiadne súperenie. Poslúchať ho znamená život, neposlúchať znamená smrť. Jehovove pokyny dané v Deuteronomiu boli práve tou prípravou a radou, ktorú Izrael potreboval pre závažné úlohy v blízkej budúcnosti. Je to tiež druh napomenutia, ktoré potrebujeme i dnes, aby sme neustále chodili v bázni pred Jehovom a posväcovali jeho meno uprostred skazeného sveta. — 5. Mojž. 5:9, 10; 6:4–6; 10:12–22.

4. Aký význam má názov „Deuteronomium“ a aký je účel knihy?

⁴ Názov Deuteronomium pochádza zo slova Deuteronomion, čo je titul v gréckom preklade Septuaginta a zloženina slova deuteros, „druhý“, a nomos, „zákon“. Znamená teda „druhý zákon; opakovanie zákona“. Tento názov pochádza z gréckeho prekladu hebrejského výrazu uvedeného v 5. Mojžišovej 17:18, mišne hattora, správne preloženého ako ‚odpis zákona‘. Predsa len, napriek významu slova Deuteronomium, táto biblická kniha nie je druhým zákonom ani prostým opakovaním Zákona. Je skôr vysvetlením Zákona, ktoré nabáda Izrael, aby miloval a poslúchal Jehovu v Zasľúbenej krajine, do ktorej má čoskoro vstúpiť. — 1:5.

5.Čo dokazuje, že pisateľom Deuteronomia bol Mojžiš?

⁵ Je to piaty zvitok alebo zväzok Pentateuchu, a preto musí mať toho istého pisateľa ako predchádzajúce štyri knihy, totiž Mojžiša. Úvodný výrok označuje Deuteronomium ako „slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelu“, a neskoršie výrazy ako ‚Mojžiš napísal tento zákon‘ a ‚Mojžiš napísal túto pieseň‘, jasne dokazujú, že je pisateľom tejto knihy. Jeho meno sa v knihe vyskytuje skoro štyridsaťkrát, obvykle ako autorita za zaznamenanými výrokmi. Všade sa prevažne používa prvá osoba, a to vo vzťahu k Mojžišovi. Záverečné verše boli pripojené po Mojžišovej smrti, s najväčšou pravdepodobnosťou Jozuom alebo veľkňazom Eleazárom. — 1:1; 31:9, 22, 24–26.

6. a) Aké časové obdobie Deuteronomium zahrnuje? b) Kedy bola kniha prakticky dokončená?

⁶ Kedy sa odohrali udalosti Deuteronomia? Sama kniha na začiatku uvádza, že „v štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, prvého toho mesiaca, hovoril Mojžiš synom Izraela“. Po dokončení záznamu v Deuteronomiu nadväzuje Jozuova kniha na správu tri dni pred prekročením Jordána, ku ktorému došlo „desiateho, prvého mesiaca“. (5. Mojž. 1:3; Joz. 1:11; 4:19) Tým je vymedzené pre udalosti v Deuteronomiu obdobie dvoch mesiacov a jedného týždňa. Ale 30 dní tohto deväťtýždňového obdobia zabralo smútenie nad  Mojžišovou smrťou. (5. Mojž. 34:8) To teda znamená, že všetky udalosti Deuteronomia sa stali v jedenástom mesiaci štyridsiateho roku. Koncom tohto mesiaca bolo prakticky dokončené písanie knihy, pretože Mojžiš zomrel začiatkom dvanásteho mesiaca štyridsiateho roku čiže na začiatku roku 1473 pred n. l.

7. Čo ukazuje, že Deuteronomium je vierohodné?

⁷ Dôkazy predložené pre vierohodnosť prvých štyroch kníh Pentateuchu platia aj pre Deuteronomium, piatu knihu. Navyše je jednou zo štyroch kníh Hebrejských písiem, ktoré sa najčastejšie citujú v Kresťanských gréckych písmach. Tie ďalšie tri sú Genezis, Žalmy a Izaiáš. Týchto citátov je spolu 83; len šesť kníh v Kresťanských gréckych písmach nijako nepoukazuje na Deuteronomium. *

8. Aké nezvratné Ježišovo svedectvo potvrdzuje vierohodnosť Deuteronomia?

⁸ Najvýraznejšie svedectvo na podporu Deuteronomia podáva Ježiš. Na začiatku jeho služby ho trikrát pokúšal Diabol a on trikrát odpovedal: „Je napísané.“ Napísané kde? V knihe Deuteronomium (8:3; 6:16, 13), ktorú Ježiš citoval ako inšpirovanú autoritu: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ „Nebudeš skúšať Jehovu, svojho Boha.“ „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Mat. 4:1–11) Neskôr, keď ho farizeji prišli skúšať z Božích prikázaní, Ježiš v odpovedi citoval „najväčšie a prvé prikázanie“ z 5. Mojžišovej 6:5. (Mat. 22:37, 38; Mar. 12:30; Luk. 10:27) Ježišovo svedectvo nezvratne potvrdzuje vierohodnosť Deuteronomia.

9. Aké vonkajšie dôkazy potvrdzujú Deuteronomium?

⁹ Navyše, udalosti a výroky v knihe presne zodpovedajú historickej situácii a prostrediu. Zmienky o Egypte, Kanaane, Amalekovi, Ammonovi, Moábe a Edome sú časovo spoľahlivé, a mená miest sú presne uvedené. * Archeológia stále vynáša na svetlo ďalšie dôkazy o pravosti Mojžišových spisov. Henry H. Halley píše: „Archeológia prehovorila v poslednom čase tak hlasno, že spôsobuje rozhodný návrat ku konzervatívnemu názoru [že Mojžiš napísal Pentateuch]. Teória, že v Mojžišovej dobe bolo písanie neznáme, je úplne vyvrátená. A každý rok sa vo vykopávkach v Egypte, Palestíne a Mezopotámii objavujú dôkazy v nápisoch i vrstvách pôdy, že správy [Hebrejských písiem] sú historicky pravdivé. A ‚veda‘ začína mať rozhodne väčšiu úctu k tradícii Mojžišovho autorstva.“ * A tak i vonkajšie dôkazy podporujú Deuteronomium — takisto ako ostatné časti Pentateuchu — ako pravú, vierohodnú správu zapísanú Božím prorokom Mojžišom.

OBSAH DEUTERONOMIA

10. Z čoho sa skladá Deuteronomium?

¹⁰ Kniha prevažne pozostáva zo súboru prejavov, ktoré mal Mojžiš k izraelským synom na moábskych rovinách oproti Jerichu. Prvý sa končí v 4. kapitole, druhý je až po koniec 26. kapitoly, tretí pokračuje po 28. kapitolu a ďalší prejav siaha až po koniec 30. kapitoly. Potom, keď Mojžiš urobí záverečné opatrenia vzhľadom na svoju blížiacu sa smrť, vrátane poverenia Jozuu ako svojho nástupcu, zaznamenáva jednu z najkrajších piesní na Jehovovu chválu, po ktorej potom nasleduje požehnanie izraelským kmeňom.

11. Ako Mojžiš uvádza svoj prvý prejav?

¹¹ Mojžišov prvý prejav (1:1–4:49). Je to historický úvod k tomu, čo nasleduje. Mojžiš najprv prehľadne uvádza Jehovovo verné zaobchádzanie s jeho ľudom. Mojžiš im hovorí, aby vošli do krajiny sľúbenej ich praotcom Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi a vzali ju do vlastníctva. Rozpráva, ako Jehova usporiadal činnosť tejto teokratickej obce na začiatku ich cesty pustatinou a ako ho priviedol k tomu, aby vybral múdrych, rozvážnych a skúsených mužov, ktorí by pôsobili ako velitelia tisícov, stoviek, päťdesiatich a desiatich. Bola to skvelá organizácia, na ktorú dozeral Jehova, keď „pochodovali cez celú tú veľkú a bázeň vzbudzujúcu pustatinu“. — 1:19.

12. Aké udalosti okolo počiatočných výzvedných akcií v Kanaane potom pripomína?

¹² Mojžiš teraz pripomína ich hriech vzbury, keď vypočuli správu vyzvedačov, ktorí sa vrátili z Kanaanu a sťažovali sa, že ich Jehova nenávidí, pretože ich — ako ho obvinili — vyviedol z Egypta len preto, aby ich vydal Amorejcom. Pre ich nedostatok viery povedal Jehova tej zlej generácii, že nikto z nich, okrem Káleba a Jozuu, neuvidí tú dobrú krajinu. Nato sa opäť správali spurne, celí sa rozpálili a svojvoľne napadli nepriateľa; Amorejci ich naháňali ako roj včiel a rozptýlili ich.

13. Na akom základe uistil Mojžiš Jozuu o víťazstve?

¹³ Putovali pustatinou dolu k Červenému moru a počas 38 rokov vymrela celá generácia bojovníkov. Jehova im potom prikázal, aby prešli a vzali  do vlastníctva krajinu severne od Arnónu, a povedal: „Tohto dňa začnem dávať des z teba a strach z teba na národy pod celými nebesami, ktoré o tebe počujú; a skutočne budú znepokojené a budú mať kvôli tebe bolesti podobné pôrodným.“ ​(2:25) Sichon a jeho krajina pripadla Izraelitom, a potom obsadili Ógovo kráľovstvo. Mojžiš ubezpečil Jozuu, že Jehova bude rovnakým spôsobom bojovať za Izrael pri porážkach všetkých kráľovstiev. Potom prosil Boha, aby mohol sám nejako prejsť do dobrej krajiny za Jordánom, ale Jehova to opäť odmietol a povedal mu, aby poveril, povzbudil a posilnil Jozuu.

14. Aký dôraz kladie Mojžiš na Boží zákon a na výlučnú oddanosť?

¹⁴ Mojžiš teraz kladie veľký dôraz na Boží zákon, varuje pred pridávaním alebo uberaním z Božích prikázaní. Neposlušnosť prinesie pohromu: „Len sa maj na pozore a dobre sa staraj o svoju dušu, aby si nezabudol na veci, ktoré videli tvoje oči, a aby sa nevzdialili z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; a budeš s nimi oboznamovať svojich synov a svojich vnukov.“ ​(4:9) Nevideli žiadnu podobu, keď im Jehova dal na Chorebe Desať slov za okolností, ktoré vzbudzovali bázeň. Bude pre nich skazou, ak sa teraz obrátia k modlárstvu a uctievaniu obrazov, lebo, ako hovorí Mojžiš, „Jehova, váš Boh, je totiž stravujúci oheň, Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť“. (4:24) Bol to on, kto miloval ich praotcov a vyvolil si ich. Nie je žiadny iný Boh v nebesiach hore ani na zemi dolu. Poslúchaj ho, „aby si predĺžil svoje dni na pôde, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh, navždy.“ — 4:40.

15. Aké opatrenie sa robí v súvislosti s mestami východne od Jordánu?

¹⁵ Po skončení tejto pôsobivej reči Mojžiš vyčleňuje Becer, Rámot a Golan ako útočištné mestá východne od Jordánu.

16. Čo zdôrazňuje Mojžišov druhý prejav?

¹⁶ Mojžišov druhý prejav (5:1–26:19). Je to výzva k Izraelu, aby počúval Jehovu, ktorý s ním hovoril tvárou v tvár pri Sinaji. Všimnime si, ako Mojžiš znovu uvádza Zákon s niektorými potrebnými úpravami, aby ho tak prispôsobil ich novému životu za Jordánom. Nie je to suché vymenúvanie predpisov a ustanovení. Každé slovo ukazuje, že Mojžišovo srdce je plné horlivosti a oddanosti jeho Bohu. Hovorí pre blaho národa. Všade zdôrazňuje poslušnosť voči Zákonu — poslušnosť z milujúceho srdca, nie z donútenia.

17. Ako má Izrael oplácať lásku, ktorú mu preukázal Jehova?

¹⁷ Mojžiš najprv opakuje Desať slov, Desať prikázaní, a nariaďuje Izraelitom, aby ich poslúchali a neobracali sa napravo ani naľavo a predĺžili tak svoje dni v tej krajine a veľmi sa rozmnožili. „Počúvaj, ó, Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ ​(6:4) Do lásky k nemu je potrebné vložiť srdce, dušu a životnú silu. Izrael musí vyučovať svojich synov a rozprávať im o veľkých znameniach a zázrakoch, ktoré Jehova vykonal v Egypte. Nemajú sa spriazniť sobášom s modlárskymi Kanaančanmi. Jehova si nevyvolil Izrael, aby sa stal jeho zvláštnym majetkom preto, že je taký početný, ale preto, že ho miluje a chce dodržať svoje prísažné vyhlásenie jeho praotcom. Musia sa vyhýbať osídlu démonského náboženstva, odstrániť z krajiny obrazy a ľnúť k Jehovovi, skutočne ‚veľkému a bázeň vzbudzujúcemu Bohu‘. — 7:21.

18. Pred čím sa majú Izraeliti chrániť podľa Mojžišovej výzvy?

¹⁸ Jehova ich pokoril tým, že ich počas štyridsiatich rokov na pustatine učil, že človek nežije iba z manny čiže z chleba, ale z každého výroku Jehovových úst. Počas celých tých rokov naprávania sa ich šaty neobnosili, ani im neopuchli nohy. Teraz majú vstúpiť do krajiny bohatstva a hojnosti. Je však potrebné, aby sa chránili pred osídlami hmotárstva a samospravodlivosti a pamätali, že Jehova ‚dáva silu na nadobudnutie majetku‘ a že skazené národy zbavuje vlastníctva. (8:18) Potom Mojžiš pripomína príležitosti, keď Izrael provokoval Boha. Musia si zapamätať, ako proti nim vzplanul Jehovov hnev na pustatine a ako ich trestal ranami, ohňom a zabíjaním! Musia si zapamätať svoje zhubné uctievanie zlatého teľaťa, ktoré vyvolalo Jehovov rozpálený hnev, po ktorom museli byť znovu zhotovené tabuľky Zákona! (2. Mojž. 32:1–10, 35; 17:2–7; 4. Mojž. 11:1–3, 31–35; 14:2–38) Teraz budú iste slúžiť Jehovovi a ľnúť k nemu, pretože ich miloval kvôli ich otcom a urobil ich ‚čo do množstva podobnými nebeským hviezdam‘. — 5. Mojž. 10:22.

19. Aká voľba je jasne predložená a ktoré zákony sú stanovené pre národ?

¹⁹ Izrael musí dodržiavať „celé prikázanie“ a musí stále poslúchať Jehovu. Má ho milovať ako svojho Boha a slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou. (11:8, 13) Jehova ich bude podporovať a odmení ich, ak ho budú poslúchať. Sami sa však musia snažiť a usilovne vyučovať svojich synov. Izraelu je jasne predložená voľba: poslušnosť vedie k požehnaniu, neposlušnosť k zlorečeniu. Nesmú ‚chodiť za inými bohmi‘. (11:26–28) Potom Mojžiš predkladá zvláštne zákony pre Izraelitov, keď vojdú do Zasľúbenej krajiny, aby ju vzali do vlastníctva. Sú to 1. zákony týkajúce sa náboženstva a uctievania; 2. zákony o vykonávaní  práva, vlády a o vojne; a 3. zákony upravujúce súkromný a spoločenský život ľudu.

20. Aké myšlienky sú vyzdvihnuté v zákonoch o uctievaní?

²⁰ 1. Náboženstvo a uctievanie (12:1–16:17). Keď Izraeliti vstúpia do krajiny, musia úplne zničiť každú stopu falošného náboženstva — jeho výšiny, oltáre, stĺpy, posvätné koly a obrazy. Izrael bude uctievať len na mieste, ktoré Jehova, ich Boh, vyberie, aby tam položil svoje meno, a tam sa v ňom budú všetci radovať. Predpisy o jedení mäsa a obetiach zahrnujú opätovné pripomienky, že nesmú jesť krv. „Len buď pevne rozhodnutý nejesť krv... Nebudeš ju jesť, aby sa dobre darilo tebe a po tebe tvojim synom, pretože budeš robiť to, čo je správne v Jehovových očiach.“ ​(12:16, 23–25, 27; 15:23) Teraz Mojžiš otvorene odsudzuje modlárstvo. Izrael sa nesmie ani pýtať na praktiky falošného náboženstva. Kto sa preukáže ako falošný prorok, bude usmrtený, a odpadlíci — i keby išlo o drahého príbuzného alebo priateľa, áno, dokonca o celé mestá — budú tiež oddaní zničeniu. Potom prichádzajú predpisy o čistej a nečistej potrave, o platení desiatkov a starostlivosti o Lévitov. Záujmy dlžníkov, chudobných a otrokov sa majú láskyplne chrániť. A konečne Mojžiš znovu uvádza ročné slávnosti ako obdobie vďaky Jehovovi za jeho požehnanie: „Trikrát v roku sa má každý muž medzi vami objaviť pred Jehovom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí: na sviatok nekvasených chlebov a na sviatok týždňov a na sviatok prístreškov, a nikto sa nemá pred Jehovom objaviť s prázdnymi rukami.“ — 16:16.

21. Ktoré zákony sa vzťahujú na právo a aké dôležité proroctvo vysloví Mojžiš?

²¹ 2. Právo, vláda a vojna (16:18–20:20). Mojžiš najprv dáva zákony o sudcoch a správcoch. Je dôležité mať zmysel pre právo; úplatky a prevrátené súdy Jehova nenávidí. Postup pri zisťovaní dôkazov a riešení právnych prípadov je jasne určený. „Na ústach dvoch svedkov alebo troch svedkov má byť usmrtený ten, kto zomrie.“ ​(17:6) Sú stanovené zákony o kráľoch a urobené opatrenia pre kňazov a Lévitov. Špiritizmus je postavený mimo zákon ako ‚odporný Jehovovi‘. (18:12) Mojžiš sa pozerá ďaleko do budúcnosti a vyhlasuje: „Proroka z tvojho stredu, z tvojich bratov, podobného mne, vzbudí pre teba Jehova, tvoj Boh — jeho máte poslúchať.“ ​(18:15–19) Ale falošný prorok musí zomrieť. Táto časť sa končí zákonmi o útočištných mestách a krvnej pomste, o podmienkach oslobodenia z vojenskej služby a o pravidlách vojny.

22. O akých zákonoch upravujúcich súkromné a spoločenské záležitosti sa tu hovorí?

²² 3. Súkromný a spoločenský život (21:1 až 26:19). Sú dané zákony, týkajúce sa každodenného života Izraelitov v takých záležitostiach, ako je nájdenie zabitého človeka, manželstvo so zajatými ženami, právo prvorodeného, spurný syn, povesenie zločinca na kôl, dôkaz panenstva, pohlavné zločiny, kastrácia, nemanželskí synovia, zaobchádzanie s cudzincami, zdravotné opatrenia, platenie úrokov a slávnostné sľuby, rozvod, únos, pôžičky, mzdy a paberkovanie úrody. Hranica pri bití človeka má byť 40 rán. Býkovi sa nesmie pri mlátení nasadiť náhubok. Je určený postup pre švagrovské manželstvo. Musí sa používať presné závažie, pretože bezprávie je Jehovovi odporné.

23. Aký výsledok bude mať poslušnosť voči Božím prikázaniam, ako ukazuje Mojžiš?

²³ Skôr ako Mojžiš uzavrie svoj vrelý prejav, pripomína, ako Amalek udrel zozadu na unavených Izraelitov, keď utekali z Egypta, a prikazuje Izraelu, aby „vytrel spod nebies zmienku o Amalekovi“. (25:19) Keď vstúpia do krajiny, nech s radosťou obetujú Jehovovi prvé plody pôdy a prinášajú mu tiež desiatky s vďačnou modlitbou. „Vzhliadni zo svojho svätého obydlia, nebies, a požehnaj svoj ľud Izrael a pôdu, ktorú si nám dal, tak ako si prisahal našim predkom, krajinu tečúcu mliekom a medom.“ ​(26:15) Ak budú plniť tieto prikázania celým srdcom a dušou, Jehova sám ich „postaví vysoko nad všetky ostatné národy, ktoré urobil, tak ako sľúbil, čo povedie k chvále a povesti a kráse, kým sa budú preukazovať ako svätý ľud Jehovovi, svojmu Bohu.“ — 26:19.

24. Aké požehnania a zlorečenia predkladá Izraelu tretí prejav?

²⁴ Mojžišov tretí prejav (27:1–28:68). V ňom sa k Mojžišovi pripájajú izraelskí starší muži a kňazi, keď napokon vymenováva Jehovove kliatby za neposlušnosť a požehnania za vernosť. Naliehavo varuje pred strašnými následkami nevernosti. Keď bude Izrael ako jeho svätý ľud neustále poslúchať hlas svojho Boha Jehovu, bude sa tešiť z podivuhodných požehnaní a všetky národy zeme uvidia, že je nad ním vzývané Jehovovo meno. Ak v tom však sklamú, Jehova na nich pošle „kliatbu, zmätok a pokáranie“. (28:20) Budú ich stíhať odporné choroby, sucho a hladomor; ich nepriatelia ich budú prenasledovať a zotročovať, a budú rozptýlení a vyhladení zo zeme. Tieto a ešte iné prekliatia na nich prídu, ak ‚sa nebudú báť, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona, ktoré sú zapísané v tejto knihe, aby  sa báli tohto slávneho a bázeň vzbudzujúceho mena, áno, Jehovu, svojho Boha‘. — 28:58.

25. a) Akú zmluvu teraz uzatvára Jehova s Izraelom? b) Akú voľbu predkladá ľudu Mojžiš?

²⁵ Mojžišov štvrtý prejav (29:1–30:20). Jehova teraz uzatvára s Izraelom zmluvu v Moábe. Tá vychádza zo Zákona, ktorý Mojžiš znovu uvádza a vysvetľuje a ktorý bude riadiť Izrael, keď vstúpi do Zasľúbenej krajiny. Slávnostná prísaha pripojená k zmluve zdôrazňuje zodpovednosť národa. Nakoniec Mojžiš volá nebesia a zem za svedkov, keď predkladá národu život a smrť, požehnanie a zlorečenie, a nabáda: „Vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo, tým, že budeš milovať Jehovu, svojho Boha, tým, že budeš počúvať jeho hlas, a tým, že sa ho budeš pridržiavať; lebo je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní, aby si býval na zemi, o ktorej prisahal Jehova tvojim predkom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že im ju dá.“ — 30:19, 20.

26. Aké konečné opatrenia robí Mojžiš pred svojou smrťou?

²⁶ Poverenie Jozuu a Mojžišova pieseň (31:1 až 32:47). Kapitola 31 rozpráva, ako potom, čo Mojžiš napísal Zákon a dal pokyny na jeho pravidelné verejné predčítanie, poveruje Jozuu a hovorí mu, aby bol odvážny a silný. Potom Mojžiš pripravuje pamätnú pieseň, končí písanie slov Zákona a prikazuje, aby Zákon uložili po boku Jehovovej truhly zmluvy. Slovami piesne Mojžiš nakoniec nabáda celý zbor.

27. Aké mocné posolstvo obsahuje Mojžišova pieseň?

²⁷ S akým uznaním sa začína Mojžišova pieseň, keď označuje osviežujúci Zdroj poučenia! „Moje poučenie bude kvapkať ako dážď, a moja reč bude stekať ako rosa, ako jemné dažde na trávu a ako výdatné lejaky na rastlinstvo. Lebo budem oznamovať Jehovovo meno.“ Áno, pripisujte veľkosť „Nášmu Bohu“, „Skale“. (32:2–4) Dávajte na vedomie jeho dokonalú činnosť, jeho cesty práva, jeho vernosť, spravodlivosť a priamosť. Bolo hanebné, že Izrael konal zhubne, hoci ho Jehova obklopoval v prázdnej, hroznej púšti a starostlivo ho chránil ako zreničku svojho oka a vznášal sa nad ním ako orol nad svojimi operenými mláďatami. Nechal svoj ľud stučnieť a nazýval ho Ješurunom, „priamym“, ale oni ho podnietili k žiarlivosti cudzími bohmi a stali sa ‚synmi, v ktorých niet vernosti‘. (32:20) Jehovovi patrí pomsta a odplata. On usmrcuje i oživuje. Keď naostrí svoj ligotavý meč a jeho ruka sa chopí súdu, skutočne odplatí pomstou svojim protivníkom. Akú dôveru by to malo vzbudiť v jeho ľude! Pieseň vrcholí myšlienkou, že je čas, aby ‚sa národy radovali s jeho ľudom‘. (32:43) Ktorý svetský básnik sa kedy mohol čo len priblížiť vznešenej kráse, sile a hlbokému významu tejto piesne Jehovovi?

28. Ako je vyvýšený Jehova v Mojžišovom záverečnom požehnaní?

²⁸ Mojžišovo záverečné požehnanie (32:48 až 34:12). Mojžiš teraz dáva posledné pokyny týkajúce sa jeho smrti, ale ešte neskončil svoju teokratickú službu. Najprv musí požehnať Izrael. Keď to urobí, opäť chváli Jehovu, kráľa v Ješurune, ako žiari so svojimi svätými myriadami. Každý kmeň dostane odlišné požehnanie a potom Mojžiš chváli Jehovu ako Toho vznešeného: „Úkrytom je Boh starodávneho času a naspodu sú ramená trvajúce na neurčito.“ ​(33:27) Zo srdca prekypujúceho ocenením prednesie potom svoje posledné slová k národu: „Si šťastný, Izrael! Kto je ako ty, ľud tešiaci sa zo záchrany v Jehovovi?“ — 33:29.

29. V akom ohľade bol Mojžiš vynikajúci?

²⁹ Keď Mojžiš uvidí Zasľúbenú krajinu z vrchu Nebo, umiera a Jehova ho pochováva v Moábe. Jeho hrobka je až dodnes neznáma a bez pocty. Dožil sa veku 120 rokov, ale „jeho oko sa nezakalilo a jeho životná sila nevyprchala“. Jehova ho použil na vykonanie veľkých znamení a zázrakov, a ako podáva správu posledná kapitola, nepovstal ešte „v Izraeli prorok ako Mojžiš, ktorého poznal Jehova tvárou v tvár“. — 34:7, 10.

PREČO JE UŽITOČNÁ

30. Ako Deuteronomium vhodne uzatvára Pentateuch?

³⁰ Deuteronomium ako záverečná kniha Pentateuchu zhrnuje všetko, k čomu predtým došlo pri oznamovaní a posväcovaní veľkého mena Boha Jehovu. On jediný je Bohom vyžadujúcim výlučnú oddanosť, nestrpí žiadne súperenie démonských bohov falošného náboženského uctievania. Dnes musia všetci kresťania venovať vážnu pozornosť nádherným zásadám, ktoré sú základom Božieho zákona, a poslúchať Jehovu, aby sa uchránili pred jeho kliatbou, pretože on ostrí svoj ligotavý meč, aby vykonal pomstu na svojich protivníkoch. Jeho najväčšie a prvé prikázanie nech sa stane vedúcou silou v ich živote: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou.“ — 6:5.

31. Ako čerpajú iné inšpirované Písma z Deuteronomia, aby prehĺbili ocenenie pre Božie predsavzatie?

³¹ Ostatné Písma sa často odvolávajú na Deuteronomium a tým zvyšujú ocenenie pre božské predsavzatia. Ježiš z neho citoval, keď odpovedal Pokušiteľovi, a mnohokrát na ne odkazoval.  (5. Mojž. 5:16 — Mat. 15:4; 5. Mojž. 17:6 — Mat. 18:16 a Ján 8:17) Tieto odkazy pokračujú až po Zjavenie, kde oslávený Ježiš nakoniec varuje pred pridávaním alebo uberaním zo zvitku Jehovovho proroctva. (5. Mojž. 4:2 — Zjav. 22:18) Peter cituje z Deuteronomia, aby potvrdil svoj mocný dôkaz, že Ježiš je Kristus a prorok väčší než Mojžiš, o ktorom Jehova sľúbil, že ho vzbudí v Izraeli. (5. Mojž. 18:15–19 — Sk. 3:22, 23) Pavol z neho cituje v súvislosti so mzdou pre robotníkov, s dôkladným vyšetrením za podpory svedkov a s poučovaním detí. — 5. Mojž. 25:4 — 1. Kor. 9:8–10 a 1. Tim. 5:17, 18; 5. Mojž. 13:14 a 19:15 — 1. Tim. 5:19 a 2. Kor. 13:1; 5. Mojž. 5:16 — Ef. 6:2, 3.

32. V akom ohľade nám dávajú znamenitý príklad Jozua, Gedeon a proroci?

³² Nielen pisatelia Kresťanských gréckych písiem, ale aj Boží služobníci predkresťanskej doby čerpali z Deuteronomia poučenie a povzbudenie. Urobíme naozaj dobre, keď budeme nasledovať ich príklad. Uvažujme o bezpodmienečnej poslušnosti Mojžišovho nástupcu Jozuu, ktorý pri vpáde do Kanaanu oddal dobyté mestá zničeniu a nevzal žiadnu korisť ako Achan. (5. Mojž. 20:15–18 a 21:23 — Joz. 8:24–27, 29) Keď Gedeon vylúčil zo svojho vojska tých, ktorí ‚sa báli a chveli‘, urobil to z poslušnosti Zákonu. (5. Mojž. 20:1–9 — Sud. 7:1–11) Z vernosti k Jehovovmu zákonu hovorili proroci v Izraeli a Judsku smelo a odvážne pri odsudzovaní odpadlíckych národov. Ámos v tom dáva vynikajúci príklad. (5. Mojž. 24:12–15 — Ámos 2:6–8) Naozaj existujú doslova stovky príkladov spájajúcich Deuteronomium s ostatnými časťami Božieho slova. Ukazujú tak, že je nedeliteľnou a užitočnou časťou harmonického celku.

33. a) Ako celým Deuteronomiom preniká chvála Jehovu? b) Akým spôsobom svetské národy uznali zásady Božieho zákona, ako to ukazuje pripojená tabuľka?

³³ Samotná podstata Deuteronomia je preniknutá chválou Zvrchovaného Boha Jehovu. Stále zdôrazňuje: ‚Uctievajte Jehovu; preukazujte mu výlučnú oddanosť.‘ Hoci Zákon nie je už pre kresťanov záväzný, jeho základné zásady neboli napriek tomu zrušené. (Gal. 3:16) Ako veľa sa môžu praví kresťania naučiť z tejto dynamickej knihy Božieho zákona, s jej postupným poučovaním, otvorenosťou a jednoduchým podaním! Dokonca i svetské národy uznali znamenitosť Jehovovho najvyššieho zákona a mnohé predpisy Deuteronomia prevzali do svojich vlastných zákonníkov. Zaujímavé príklady zákonov, ku ktorým sa priblížili alebo ktoré v zásade použili, uvádza pripojená tabuľka.

34. Aká spojitosť je medzi týmto „opakovaním zákona“ a Božím kráľovstvom?

³⁴ Tento výklad Zákona navyše poukazuje na Božie kráľovstvo a zvyšuje ocenenie preň. Ako? Keď bol na zemi Ježiš Kristus, ktorý je ustanovený za kráľa, do hĺbky poznal túto knihu a používal ju, ako to ukazujú jeho obratné odkazy na ňu. Keď rozšíri svoje kráľovské panstvo nad celou zemou, bude vládnuť podľa právnych zásad toho istého „zákona“, a všetci, ktorí budú v ňom požehnaní ako v „semene“ kráľovstva, budú musieť poslúchať tieto zásady. (1. Mojž. 22:18; 5. Mojž. 7:12–14) Je užitočné a výhodné, ak ich začneme poslúchať už teraz. Tento 3 500 rokov starý „zákon“ nie je zďaleka zastaraný, ale hovorí k nám dnes dynamickou rečou a bude ňou hovoriť i naďalej až do nového sveta pod Božím kráľovstvom. Kiež je Jehovovo meno naďalej posväcované medzi jeho ľudom tým, že využijeme užitočné poučenie Pentateuchu, ktorý tak slávne vrcholí v Deuteronomiu — tejto iste inšpirovanej a inšpirujúcej časti „celého Písma“!

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Tabuľka na strane 41]

NIEKTORÉ PRÁVNE PRECEDENSY V DEUTERONOMIU *

I. Osobné a rodinné zákony Kapitoly a verše

A. Osobné vzťahy

1. Rodičia a deti 5:16

2. Manželské vzťahy 22:30; 27:20, 22, 23

3. Zákony o rozvode 22:13–19, 28, 29

B. Majetkové práva 22:1–4

II. Ústavné zákony

A. Vlastnosti a povinnosti 17:14–20

kráľa

B. Vojenské predpisy

1. Oslobodenie od vojenskej 20:1, 5–7; 24:5

služby

2. Nižší dôstojníci 20:9

III. Súdnictvo

A. Povinnosti sudcov 16:18, 20

B. Najvyšší odvolací súd 17:8–11

IV. Trestné zákony

A. Zločiny proti spoločnosti

1. Úplatkárstvo, prevracanie 16:19, 20

práva

2. Krivá prísaha 5:20

B. Zločiny proti mravnosti

1. Cudzoložstvo 5:18; 22:22–24

2. Nezákonné manželstvo 22:30; 27:20, 22, 23

C. Zločiny proti osobe

1. Vražda a prepadnutie 5:17; 27:24

2. Znásilnenie a zvedenie 22:25–29

V. Zákony ľudskosti

A. Láskavosť ku zvieratám 25:4; 22:6, 7

B. Ohľad na nešťastných 24:6, 10–18

C. Zákon o bezpečnosti 22:8

pri stavbe

D. Zaobchádzanie s vrstvami 15:12–15; 21:10–14;

závislých, vrátane otrokov 27:18, 19

a zajatcov

E. Ľudomilné opatrenia 14:28, 29; 15:1–11;

pre núdznych 16:11, 12; 24:19–22

[Poznámka pod čiarou]