Biblická kniha číslo 50 — Filipanom

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Rím

Písanie dokončené: asi 60–61 n. l.

1. a) Ako k tomu došlo, že Filipania počuli dobré posolstvo? b) Čo historicky zaujímavé je na meste Filipi?

KEĎ bol apoštol Pavol vo videní vyzvaný, aby priniesol dobré posolstvo do Macedónie, rýchle poslúchol. Rovnako jeho druhovia Lukáš, Sílas a mladý Timotej. Z Troady v Malej Ázii cestovali loďou do Neapola a ihneď sa vydali cez horský priesmyk asi 15 kilometrov do vnútrozemia do Filipi. Lukáš opisuje mesto ako „najdôležitejšie mesto macedónskej oblasti“. (Sk. 16:12) Bolo nazvané Filipi podľa macedónskeho kráľa Filipa II. (otca Alexandra Veľkého), ktorý mesto dobyl v roku 356 pred n. l. Neskôr  ho získali Rimania. Bolo to miesto rozhodujúcich bojov v roku 42 pred n. l., čo pomohlo posilniť postavenie Oktaviána, ktorý sa stal neskôr cézarom Augustom. Na pamiatku víťazstva vytvoril z Filipi rímsku kolóniu.

2. Aký pokrok dosiahol Pavol svojím hlásaním vo Filipi a aké udalosti sprevádzali zrod tamojšieho zboru?

² Po príchode do nového mesta mal Pavol vo zvyku hlásať najprv Židom. No pri svojom prvom príchode do Filipi asi v roku 50 n. l. zistil, že ich je tam málo a zrejme nemajú synagógu, pretože sa schádzavali na modlitbu na brehu rieky mimo mesta. Pavlovo zvestovanie rýchle prinášalo ovocie. Jedným z prvých obrátených bola Lýdia, obchodníčka a židovská prozelytka, ktorá ochotne prijala pravdu o Kristovi a trvala na tom, aby cestujúci zostali v jej dome. „Prinútila nás“, píše Lukáš. Čoskoro sa však stretli s odporom a Pavol a Sílas boli zbití prútmi a uväznení. Keď boli vo väzení, nastalo zemetrasenie a dozorca väzňov a jeho rodina, ktorí si vypočuli Pavla a Sílasa, sa stali veriacimi. Nasledujúceho dňa boli Pavol a Sílas prepustení z väzenia. Kým opustili mesto, navštívili a povzbudili bratov v dome Lýdie. Pavol si odniesol so sebou živé spomienky na strasti, v ktorých sa rodil nový zbor vo Filipi. — Sk. 16:9–40.

3. Aké neskoršie styky mal Pavol s filipským zborom?

³ O niekoľko rokov neskôr mohol Pavol opäť navštíviť filipský zbor pri svojej tretej misijnej ceste. Potom, asi desať rokov po založení zboru, podnietil Pavla dojemný prejav ich lásky k tomu, aby im napísal inšpirovaný list, ktorý sa zachoval v Svätých písmach pod názvom tohto milovaného zboru.

4. Čo určuje totožnosť pisateľa a čo dokazuje vierohodnosť listu?

⁴ Biblickí komentátori všeobecne uznávajú, že list naozaj napísal Pavol, ako je to uvedené v jeho prvom verši, a majú pre to dobré dôvody. Polykarpos (69?–155? n. l.) sa zmieňuje vo svojom vlastnom liste Filipanom o tom, že im Pavol písal. Raní biblickí komentátori ako Ignatios, Ireneus, Tertulián a Klement Alexandrijský citujú list ako Pavlov. Uvádza sa v Muratoriho zlomku z 2. storočia n. l. a vo všetkých ďalších raných kánonoch a objavuje sa spolu s ôsmimi inými Pavlovými listami v papyruse Chester Beatty č. 2 (P⁴⁶), o ktorom sa predpokladá, že je asi z roku 200 n. l.

5. Čo poukazuje na Rím ako na miesto písania?

⁵ Miesto a dátum písania možno určiť s dostatočnou istotou. Pavol bol v tom čase väzňom telesnej stráže rímskeho cisára a v jeho okolí boli kresťania veľmi činní. Svoj list uzavrel pozdravmi od verných z cézarovej domácnosti. Tieto skutočnosti poukazujú na Rím ako na miesto, odkiaľ bol list poslaný. — Fil. 1:7, 13, 14; 4:22; Sk. 28:30, 31.

6. Aký podklad máme na určenie času písania listu Filipanom?

⁶ Ale kedy bol list napísaný? Zdá sa, že Pavol bol v Ríme už dosť dlho, aby sa medzi cisárovou prétoriánskou strážou a mnohými ďalšími mohla rozšíriť správa o jeho uväznení ako kresťana i dôvody. Bolo tiež dosť času, aby Epafroditos prišiel z Filipi, vzdialených asi 1 000 kilometrov, s darom pre Pavla, aby sa správa o Epafroditovej chorobe v Ríme dostala späť do Filipi a aby sa prejavy ľútosti nad tým dostali z Filipi do Ríma. (Fil. 2:25–30; 4:18) Pavol bol po prvý raz väznený v Ríme asi v rokoch 59–61 n. l., a preto napísal tento list najpravdepodobnejšie v roku 60 alebo 61 n. l., rok alebo viac po svojom prvom príchode do Ríma.

7. a) Aké puto existovalo medzi Pavlom a Filipanmi a čo ho pohlo k písaniu? b) Aký list to je?

⁷ Pôrodné bolesti prežívané vo Filipi pri plodení týchto detí slovom pravdy, náklonnosť a štedrosť Filipanov, čo sprevádzala Pavla s darmi potrebných vecí pri jeho mnohých cestách a strastiach, a skutočnosť, že Jehova tak veľmi žehnal počiatočnú misionársku prácu v Macedónii, to všetko ukulo pevné puto vzájomnej lásky medzi Pavlom a filipskými bratmi. A teraz ich láskavý dar a po ňom úzkostlivé dopyty na Epafrodita a na pokrok dobrého posolstva v Ríme pohli Pavla k tomu, aby im napísal vrúcny a láskyplný list budujúceho povzbudenia.

OBSAH FILIPANOM

8. a) Ako Pavol vyjadruje svoju dôveru a náklonnosť k filipským bratom? b) Čo hovorí Pavol o svojich väzenských putách a akú radu dáva?

⁸ Obrana a pokrok dobrého posolstva (1:1 až 30). Pavol a Timotej posielajú pozdravy a Pavol ďakuje Bohu za to, čím Filipania prispievali dobrému posolstvu „od prvého dňa až po túto chvíľu“. Dôveruje, že Filipania dokončia svoje dobré dielo, pretože sú s ním podielnikmi na nezaslúženej láskavosti, vrátane ‚obhajoby a zákonného upevňovania dobrého posolstva‘. Túži po nich v nežnej náklonnosti a hovorí: „O toto sa stále modlím, aby sa vaša láska ešte viac a viac rozhojňovala... aby ste sa uistili o dôležitejších veciach.“ ​(1:5, 7, 9, 10) Pavol chce, aby vedeli, že jeho „záležitosti [sa] vyvinuli skôr na pokrok dobrého posolstva“, že jeho väzenské putá sa  stali verejne známe a bratia boli povzbudení, aby nebojácne hovorili Božie slovo. Pre Pavla by bolo teraz ziskom, keby zomrel, ale pre ich podporu a radosť je potrebnejšie, aby zostal. Radí im, aby sa správali spôsobom hodným dobrého posolstva, pretože — už či k nim príde, či nie — chce počuť, že ďalej bojujú v jednote, a ‚v nijakom ohľade sa neľakajú svojich protivníkov‘. — 1:12, 28.

9. Ako si môžu Filipania zachovať také zmýšľanie, aké mal Kristus?

⁹ Zachovávať také zmýšľanie, aké mal Kristus (2:1–30). Pavol povzbudzuje Filipanov k pokore mysle, aby ‚nehľadeli s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘. Majú mať také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš, ktorý sa vzdal sám seba, hoci bol v Božej podobe a stal sa človekom a pokoril sa v poslušnosti až po smrť, takže Boh ho vyvýšil a dal mu meno nad každé iné meno. Pavol ich pobáda: „Stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ „Naďalej robte všetko bez reptania a odvrávania... [pričom] pevným zovrením držíte slovo života.“ ​(2:4, 12, 14, 16) Dúfa, že im pošle Timoteja a dôveruje, že čoskoro príde i on sám. Teraz im posiela Epafrodita, ktorý sa zotavil z choroby, aby sa opäť radovali.

10. Ako sa Pavol snažil o cieľ a k čomu pobáda iných?

¹⁰ ‚Usilovať sa o cieľ‘ (3:1–4:23). ‚My so skutočnou obriezkou,‘ hovorí Pavol, ‚musíme dávať pozor na psov, na tých, čo mrzačia telo.‘ Ak má niekto dôvody pre dôveru v telo, tak Pavol ich má viac, a dokazuje to jeho povesť obrezaného Žida a farizeja. Ale to všetko považuje za stratu „pre vynikajúcu hodnotu poznania Ježiša Krista, svojho Pána“. Dúfa, že spravodlivosťou, ktorá je z viery, ‚dosiahne skoršie vzkriesenie z mŕtvych‘. (3:2, 3, 8, 11) Preto, hovorí Pavol, „zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša“. Všetci zrelí nech majú rovnaké zmýšľanie. Sú takí, ktorých bohom je brucho. Ich myseľ smeruje k pozemským veciam a ich koniec je zničenie, ale „čo sa týka nás,“ uisťuje Pavol, „naše občianstvo je v nebesiach“. — 3:13, 14, 20.

11. a) O akých veciach máme uvažovať a potom ich robiť? b) Ako sa Pavol vyjadruje o štedrosti Filipanov?

¹¹ ‚Radujte sa v Pánovi,‘ nabáda Pavol, ‚nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom. Uvažujte ďalej o veciach, ktoré sú pravé a vážne, o veciach, ktoré sú spravodlivé, cudné, hodné lásky, o ktorých sa dobre hovorí, ktoré sú cnostné a hodné chvály. Konajte to, čo ste sa naučili a čo ste prijali, počuli a videli v spojitosti so mnou, a Boh pokoja bude s vami.‘ (4:4–9) Pavol sa veľmi raduje z ich štedrej pozornosti k nemu, hoci ‚všetko vládze mocou toho, kto mu dáva silu‘. Vyjadruje vrúcnu vďaku za ich dar. Od začiatku, keď oznamoval dobré posolstvo v Macedónii, vynikali v dávaní. A Boh zase ‚úplne uspokojí ich potreby podľa miery toho, aký je bohatý v sláve prostredníctvom Krista Ježiša‘. (4:13, 19) Posiela pozdravy od všetkých svätých vrátane tých z cézarovej domácnosti.

PREČO JE UŽITOČNÁ

12. Ako môžeme dnes, tak ako bratia vo Filipi, získať Božie schválenie a byť radosťou pre našich bratov?

¹² Kniha Filipanom je pre nás veľmi užitočná. Určite si prajeme Jehovovo schválenie a taký druh chvály od našich kresťanských dozorcov, aký dostal zbor vo Filipi od Pavla. Môžeme to dosiahnuť, ak sa riadime pekným príkladom Filipanov a láskyplnou Pavlovou radou. Mali by sme prejavovať štedrosť ako Filipania, starostlivo pomáhať svojim bratom, keď sú v ťažkostiach a zúčastňovať sa na obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva. (1:3–7) Mali by sme ďalej ‚pevne stáť v jednom duchu, ako jedna duša zápasiac bok po boku za vieru v dobré posolstvo‘, žiariť ako „zdroje svetla“ uprostred pokriveného a prevráteného pokolenia. Keď robíme tieto veci a ďalej uvažujeme o tom, čo si zasluhuje vážny záujem, môžeme byť radosťou našim bratom, tak ako sa Filipania stali vrcholnou radosťou pre apoštola Pavla. — 1:27; 2:15; 4:1, 8.

13. V čom môžeme jednotne napodobňovať Pavla?

¹³ „Jednotne sa staňte mojimi napodobňovateľmi,“ hovorí Pavol. Ako ho napodobňovať? Napríklad byť za každých okolností sebestačný. Či mal Pavol hojnosť, alebo mal núdzu, naučil sa nesťažovať a prispôsobovať okolnostiam, aby mohol horlivo a s radosťou pokračovať v Božej službe. Všetci by mali napodobňovať Pavla aj v preukazovaní nežnej náklonnosti k verným bratom. S akou láskyplnou radosťou hovoril o službe Timoteja a Epafrodita! A ako úzko sa cítil spojený so svojimi filipskými bratmi, ktorých oslovil ako ‚milovaných a vytúžených, ktorí sú jeho radosťou a korunou‘. — 3:17; 4:1, 11, 12; 2:19–30.

14. Akú znamenitú radu dáva list Filipanom o životnom cieli a Kráľovstve a najmä komu je adresovaný?

¹⁴ Ako ešte môžeme napodobňovať Pavla? ‚Úsilím o cieľ‘! Všetci, ktorí zamerali myseľ na to, čo si zasluhuje „vážny záujem“, sa veľmi  zaujímajú o Jehovovo podivuhodné usporiadanie v nebi a na zemi, kde bude ‚každý jazyk otvorene uznávať, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca‘. Výborné rady v liste Filipanom povzbudia všetkých, ktorí dúfajú vo večný život v spojení s Božím kráľovstvom, aby sa usilovali o tento cieľ. Avšak list Filipanom je adresovaný v prvom rade tým, ktorých „občianstvo je v nebesiach“ a ktorí dychtivo očakávajú, že budú ‚pretvorení na podobu s jeho [Kristovým] slávnym telom‘. Všetci nech ‚zabúdajú na veci za sebou a siahajú po veciach pred sebou‘, po slávnom dedičstve v nebeskom kráľovstve! — 4:8; 2:10, 11; 3:13, 14, 20, 21.

[Otázky]