Biblická kniha číslo 52 — 1. Tesaloničanom

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Korint

Písanie dokončené: asi 50 n. l.

1. a) Ako došlo k napísaniu Prvého listu Tesaloničanom? b) Kedy to bolo a akú výsadu má tento list?

BOLO to asi v roku 50 n. l., keď apoštol Pavol navštívil na svojej druhej zvestovateľskej ceste macedónske mesto Tesaloniku a založil tam kresťanský zbor. Keď bol Pavol rok v Korinte v sprievode Silvána (Sílas z knihy Skutkov) a Timoteja, cítil potrebu napísať Tesaloničanom svoj prvý list, aby ich potešil a posilnil vo viere. Bolo to najskôr na sklonku roka 50 n. l. Tento list má zrejme tú výsadu, že ako prvý z Pavlových spisov sa stal časťou biblického kánonu a pravdepodobne, s výnimkou Matúšovho evanjelia, aj prvou knihou Kresťanských gréckych písiem, ktoré boli napísané.

2. Aké dôkazy máme o pisateľovi a vierohodnosti listu?

² Existuje veľa argumentov podporujúcich vierohodnosť a pravosť listu. Pavol sa menovite označuje za pisateľa a kniha vnútorne súhlasí s ostatným inšpirovaným Slovom. (1. Tes. 1:1; 2:18) Epištola je menovite uvedená v mnohých najstarších zoznamoch inšpirovaných Písiem, vrátane Muratoriho zlomku. * Túto knihu buď citujú alebo sa o nej nepriamo zmieňujú mnohí raní cirkevní pisatelia včítane Irenea (2. storočie), ktorý ju uvádza menovite. Papyrus Chester Beatty č. 2 (P⁴⁶) asi z roku 200 n. l. obsahuje Prvý list Tesaloničanom, a iný papyrus z 3. storočia (P³⁰), teraz v Gente, v Belgicku, obsahuje zlomky Prvého i Druhého listu Tesaloničanom. *

3, 4. K čomu viedol úspech na začiatku Pavlovej služby v Tesalonike?

³ Pohľad na krátku históriu zboru v Tesalonike, prv ako bol napísaný tento list, osvetlí pozadie Pavlovho hlbokého záujmu o bratov v tomto meste. Zbor od samého začiatku podstupoval kruté prenasledovanie a odpor. V Skutkoch, v 17. kapitole, Lukáš oznamuje príchod Pavla a Sílasa do Tesaloniky, „kde bola židovská synagóga“. Počas troch sabatov im Pavol zvestoval a viedol rozhovory z Písiem, a sú náznaky, že tam zostal ešte dlhšie, lebo mal medzitým čas, aby si založil živnosť a aby predovšetkým založil a zorganizoval zbor. — Sk. 17:1; 1. Tes. 2:9; 1:6, 7.

⁴ Správa v Skutkoch 17:4–7 názorne opisuje účinok apoštolovho zvestovania v Tesalonike. Židia žiarlili na úspech Pavlovej kresťanskej služby, a preto podnietili dav a vyvolali v meste zmätok. Napadli dom Jásona a vliekli ho spolu s ďalšími bratmi k mestským vládcom a kričali: „Títo, ktorí prevrátili obývanú zem, sú aj tu a Jáson ich pohostinne prijal. Títo všetci konajú proti cézarovým ustanoveniam, lebo hovoria, že kráľom je niekto iný, Ježiš.“ Jáson a ostatní museli zložiť záruku, kým boli prepustení. Kvôli bratom v zbore, a aj pre svoje osobné bezpečie, boli Pavol a Sílas poslaní v noci do Beroy. Ale zbor v Tesalonike už bol založený.

5. Ako prejavil Pavol starostlivosť a láskyplný záujem o tesalonický zbor?

⁵ Prudký odpor Židov sprevádzal Pavla do Beroy a hrozilo, že aj tam zastaví jeho zvestovanie. Pavol šiel potom ďalej do Atén v Grécku. Ale túžil vedieť, ako sa v súžení darí jeho bratom v Tesalonike. Dvakrát sa pokúsil vrátiť k nim, ale zakaždým mu ‚Satan zatarasil cestu‘. (1. Tes. 2:17, 18) Pavla napĺňali starosti o mladý zbor a bolestne si uvedomoval súženie, ktoré podstupujú, a preto poslal Timoteja späť do Tesaloniky, aby potešil bratov a viac ich upevnil vo viere. Pavla veľmi potešilo, keď sa Timotej vrátil s hrejivou správou o ich statočnej rýdzosti uprostred násilného prenasledovania. Ich doterajšia povesť sa stala príkladom pre veriacich v celej Macedónii a Achaji. (1:6–8; 3:1–7) Pavol bol vďačný Bohu Jehovovi za ich vernú vytrvalosť, ale uvedomil si tiež, že potrebujú ďalšie vedenie  a radu, aby rástli ďalej k zrelosti. Napísal preto svoj prvý list Tesaloničanom z Korintu, keď bol v spoločnosti Timoteja a Silvána.

OBSAH PRVÉHO LISTU TESALONIČANOM

6. Za čo Pavol chváli Tesaloničanov?

⁶ Tesaloničania príkladom pre iných veriacich (1:1–10). Pavol začína svoj list Tesaloničanom vrúcnou pochvalou ich verného diela, milujúcej usilovnej práce a vytrvalosti v nádeji. Dobré posolstvo, ktoré im zvestovali, sa rozšírilo nielen slovami, ale ‚aj mocou a pevným presvedčením‘. Tesaloničania napodobnili príklad, ktorý dostali, a prijali slovo „s radosťou svätého ducha“ a stali sa sami príkladom všetkým veriacim v Macedónii, v Achaji a dokonca aj ďalej. Úplne sa odvrátili od svojich modiel, aby „slúžili ako otroci živému a pravému Bohu a očakávali jeho Syna“. — 1:5, 6, 9, 10.

7. Aký postoj prejavil Pavol a jeho druhovia, keď boli medzi Tesaloničanmi a k čomu ich nabádali?

⁷ Pavlova láskyplná starostlivosť o Tesaloničanov (2:1–3:13). Po nehanebnom zaobchádzaní vo Filipi nabral Pavol a jeho druhovia odvahu zvestovať Tesaloničanom. Neurobili to preto, aby sa páčili ľuďom, ani aby lichotili alebo hľadali slávu od ľudí. Naopak, hovorí Pavol, „stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti. Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ ​(2:7, 8) Stále ich nabádali ako otec svoje deti, aby ďalej chodili hodní Boha, ktorý ich povoláva do svojho Kráľovstva a slávy.

8. Ako sa stali Tesaloničania pre Pavla radosťou a o čo sa modlí na ich úžitok?

⁸ Pavol ich chváli, pretože ochotne prijali dobré posolstvo ako to, čím je, ako „Božie slovo“. Nielen oni sú prenasledovaní vlastnými krajanmi; veď prví veriaci v Judei znášali také isté prenasledovanie od Židov. Pri dvoch príležitostiach chcel k nim Pavol prísť osobne, lebo mal starosť o ich blaho, ale Satan mu plán zmaril. Tesalonickí bratia sú pre Pavla a jeho spolupracovníkov korunou jasania, ich „slávou a radosťou“. (2:13, 20) Trápilo ho, že mal o nich nedostatok správ, a tak poslal do Tesaloniky Timoteja, aby upevnil ich vieru a potešil ich. Teraz sa Timotej práve vrátil s dobrou správou o ich duchovnom blahobyte a láske, a to prinieslo apoštolovi útechu a radosť. Pavol ďakuje Bohu a modlí sa, aby im Pán dal vzrast, aby sa rozhojnili v láske jeden k druhému a aby ich srdce bolo „bezúhonné v svätosti“ pred Bohom, Otcom, v prítomnosti Pána Ježiša. — 3:13.

9. K čomu Pavol povzbudzuje, pokiaľ ide o posvätenie a vzájomnú lásku?

⁹ Slúžiť v posvätení a cti (4:1–12). Pavol chváli Tesaloničanov, lebo chodia tak, aby sa páčili Bohu, a nabáda ich, aby to stále robili ešte plnšie. Každý by mal ‚vedieť, ako sa ujať vlády nad svojou nádobou v posvätení a cti, nie v žiadostivých pohlavných chúťkach‘. Nikto by v tom nemal zasahovať do práv svojho brata. Boh ich totiž nepovolal, „aby dovolil nečistotu, ale pre posvätenie. Kto teda prejavuje nedbanlivosť, nedbá nie na človeka, ale na Boha.“ ​(4:4, 5, 7, 8) Pavol ich chváli, pretože si vzájomne prejavujú lásku, a povzbudzuje ich, aby to ďalej robili v plnšej miere, aby urobili svojím cieľom život v tichosti, starali sa o svoje záležitosti a pracovali svojimi rukami. Musia totiž chodiť slušne „kvôli ľuďom vonku“. — 4:12.

10. Aký postoj by mali mať bratia, čo sa týka tých, ktorí zosnuli v smrti?

¹⁰ Nádej na vzkriesenie (4:13–18). Bratia nemusia žialiť pre tých, ktorí spia v smrti, ako tí, čo nemajú nijakú nádej. Ak majú vieru, že Ježiš zomrel a opäť vstal, takisto Boh privedie prostredníctvom Ježiša tých, ktorí zosnuli v smrti. Počas svojej prítomnosti Pán zostúpi z neba s prikazujúcim zvolaním „a tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví“. Potom tí, ktorí prežijú, budú ‚uchvátení v oblakoch, aby sa stretli s Pánom vo vzduchu‘ a aby boli vždy s Pánom. — 4:16, 17.

11. Prečo majú Tesaloničania zostať bdelí a čo majú stále robiť?

¹¹ Zostať bdelí, keď sa blíži Jehovov deň (5:1–28). „Jehovov deň prichádza presne tak ako zlodej v noci.“ Keď ľudia povedia: „Mier a bezpečie!“ vtedy na nich ihneď príde náhle zničenie. Nech preto Tesaloničania zostanú bdelí ako ‚synovia svetla a synovia dňa‘, nech sú triezvi a majú na sebe „pancier viery a lásky a ako prilbu nádej na záchranu“. (5:2, 3, 5, 8) Teraz je čas, aby sa navzájom potešovali a budovali. Nech všetci prejavujú „mimoriadnu pozornosť v láske“ tým, ktorí medzi nimi tvrdo pracujú a predsedajú im. Avšak neporiadnych majú napomínať, slabých podopierať a všetkým sa má preukazovať zhovievavosť. Pavol píše: „Vždy sa snažte o to, čo je dobré, jeden voči druhému a voči všetkým ostatným.“ — 5:13, 15.

12. V akých životne dôležitých veciach Pavol napokon radí a ako uzatvára svoj list?

¹² Napokon Pavol dáva radu v mnohých životne dôležitých veciach: ‚Vždy sa radujte.  Ustavične sa modlite. Za všetko vzdávajte vďaky. Neuhášajte oheň ducha. Nepohŕdajte prorockými výrokmi. Uistite sa o všetkom, pevne sa držte toho, čo je znamenité. Zdržte sa každého druhu zla.‘ (5:16–22) Potom sa modlí, aby ich sám Boh pokoja úplne posvätil a aby zostali bezúhonní na duchu, duši i tele počas prítomnosti Pána Ježiša Krista. List uzatvára vrúcnymi slovami povzbudenia a slávnostným pokynom, aby bol čítaný všetkým bratom.

PREČO JE UŽITOČNÁ

13. V čom bol Pavol a jeho druhovia vynikajúcim príkladom a ako pôsobí v zbore ochotne vyjadrená láska?

¹³ Pavol prejavil v tomto liste ducha láskyplnej starostlivosti o svojich bratov. On a jeho spoluslužobníci dali pekný príklad nežnej náklonnosti, lebo na úžitok svojich milovaných bratov v Tesalonike odovzdávali nielen dobré posolstvo o Bohu, ale aj svoje vlastné duše. Preto nech sa všetci dozorcovia snažia kuť také isté putá lásky so svojimi zbormi! Takýto prejav lásky podnieti všetkých, aby si navzájom prejavovali lásku, ako povedal Pavol: „Nech vám dá Pán vzrast, a nech vás rozhojní v láske jedného voči druhému a voči všetkým, tak ako sme aj my voči vám.“ Táto ochotne vyjadrovaná láska medzi celým Božím ľudom je nanajvýš budujúca. Robí srdcia ‚pevné, bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom počas prítomnosti nášho Pána Ježiša so všetkými jeho svätými‘. Oddeľuje kresťanov od skazeného a nemravného sveta, takže môžu chodiť v svätosti a posvätení, a tak sa páčiť Bohu. — 3:12, 13; 2:8; 4:1–8.

14. V akom smere je tento list vynikajúcim príkladom taktnej, láskyplnej rady?

¹⁴ Tento list je vynikajúcim vzorom taktnej, láskyplnej rady v kresťanskom zbore. Aj keď boli tesalonickí bratia horliví a verní, predsa tu boli veci, ktoré bolo treba napraviť. Avšak aj tak Pavol chváli bratov za ich dobré vlastnosti. Napríklad, keď varuje pred mravnou nečistotou, najprv ich chváli, že chodia tak, aby sa páčili Bohu, a potom ich nabáda, aby to robili „plnšie“, aby každý zachovával svoju nádobu v posvätení a cti. Potom, keď ich pochválil za bratskú lásku, pobáda ich, aby pokračovali na tejto ceste „v plnšej miere“, starali sa o svoje záležitosti a žili slušne pred tými, ktorí sú vonku. Pavol taktne vedie bratov k tomu, aby sa ‚snažili o to, čo je dobré, jeden voči druhému a voči všetkým ostatným‘. — 4:1–7, 9–12; 5:15.

15. Z čoho vyplýva, že Pavol horlivo zvestoval nádej na Kráľovstvo, keď bol v Tesalonike, a akú vynikajúcu radu dal v tejto spojitosti?

¹⁵ Pri štyroch príležitostiach sa Pavol zmieňuje o „prítomnosti“ Ježiša Krista. Novoobrátení kresťania v Tesalonike sa zrejme veľmi zaujímali o toto učenie. Počas pobytu v ich meste Pavol nepochybne odvážne zvestoval o Božom kráľovstve v rukách Krista, ako to vyplýva z obžaloby, vznesenej proti nemu a jeho druhom: „Títo všetci konajú proti cézarovým ustanoveniam, lebo hovoria, že kráľom je niekto iný, Ježiš.“ ​(Sk. 17:7; 1. Tes. 2:19; 3:13; 4:15; 5:23) Tesalonickí bratia vložili svoju nádej do Kráľovstva, a pretože mali vieru v Boha, očakávali „jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša“, aby ich oslobodil od hnevu, ktorý má prísť. A takisto aj dnes všetci, ktorí dúfajú v Božie kráľovstvo, musia dbať na vynikajúcu radu v Prvom liste Tesaloničanom, aby sa rozhojnili v láske, mali pevné a bezúhonné srdce a mohli tak ‚naďalej chodiť hodní Boha, ktorý ich povoláva do svojho kráľovstva a slávy‘. — 1. Tes. 1:8, 10; 3:12, 13; 2:12.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]