Biblická kniha číslo 54 — 1. Timotejovi

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Macedónia

Písanie dokončené: asi 61–64 n. l.

1, 2. a) Aký rozdiel vidno z opisu Pavlovho uväznenia v knihe Skutky a v Druhom liste Timotejovi? b) Kedy bol pravdepodobne napísaný Prvý list Timotejovi a prečo tak odpovedáš?

LUKÁŠOV záznam o Pavlovom živote v knihe Skutky sa končí tým, ako Pavol čaká v Ríme na výsledok svojho odvolania k cézarovi. Dozvedáme sa, že Pavol býva vo svojom prenajatom dome, zvestuje Božie kráľovstvo všetkým, ktorí k nemu prichádzajú, a robí to „s najväčšou voľnosťou reči, bez prekážky“. (Sk. 28:30, 31) Ale vo svojom druhom liste Timotejovi Pavol píše: „Znášam zlo až po väzenské putá ako dajaký zločinec“, a hovorí o svojej nastávajúcej smrti. (2. Tim. 2:9; 4:6–8) Aká zmena! V prvom prípade s ním zaobchodili ako s čestným väzňom a v druhom prípade ako so zločincom. Čo sa stalo medzi rokom 61 n. l., keď už bol Pavol dva roky v Ríme (ako to opisuje Lukáš v svojej správe), a Pavlovým druhým listom Timotejovi, ktorý bol napísaný zrejme krátko pred jeho smrťou?

² Je ťažké umiestniť zrod Pavlových listov Timotejovi a Títovi do obdobia zahrnutého v knihe Skutky, a to viedlo niektorých komentátorov k záveru, že Pavlovo odvolanie k cézarovi bolo úspešné a že asi v roku 61 n. l. bol prepustený na slobodu. The New Westminster Dictionary of the Bible (Nový westminsterský biblický slovník) hovorí: „Záverečný verš Skutkov viac súhlasí s týmto názorom [že bol Pavol po dvojročnom väznení prepustený] ako s predpokladom, že opisované väznenie skončilo apoštolovým odsúdením a smrťou. Lukáš zdôrazňuje, že mu nikto nebránil v práci, čo vyvoláva dojem, že koniec jeho činnosti nebol blízko.“ * Teda napísanie prvého listu Timotejovi spadá do obdobia medzi jeho prepustením z prvej rímskej väzby a jeho konečným uväznením v Ríme, čiže asi do rokov 61–64 n. l.

3, 4. a) Čo zrejme urobil Pavol po prepustení z väzenia? b) Odkiaľ napísal Prvý list Timotejovi?

³ Keď bol Pavol prepustený z väzenia, zrejme sa opäť spolu s Timotejom a Títom chopil misionárskej činnosti. Či sa Pavol niekedy dostal do Španielska, ako sa niektorí domnievajú, nie je isté. Klement Rímsky napísal (asi roku 95 n. l.), že Pavol došiel „na najďalší z[ápad]“, čo mohlo znamenať i Španielsko. *

⁴ Odkiaľ napísal Pavol svoj prvý list Timotejovi? Z 1. Timotejovi 1:3 vyplýva, že Pavol zariadil, aby Timotej dohliadol na isté zborové záležitosti v Efeze, zatiaľ čo on sám šiel do Macedónie. A akiste odtiaľ napísal list Timotejovi do Efezu.

5. Aký dôkaz existuje o vierohodnosti listov Timotejovi?

⁵ Od najranejších čias sa uznáva, že oba listy Timotejovi napísal Pavol a že sú časťou inšpirovaných Písiem. Všetci raní kresťanskí pisatelia, vrátane Polykarpa, Ignatia a Klementa Rímskeho, sú v tom zajedno. Listy sú taktiež zahrnuté v zoznamoch niekoľkých prvých storočí ako Pavlove spisy. Jedna autorita píše: „Je málo spisov N[ového] z[ákona], ktoré majú mocnejšie osvedčenie... Námietky proti vierohodnosti preto treba považovať za moderné novoty, ktoré sú v protiklade voči závažnému svedectvu ranej cirkvi.“ *

6. a) Z akých rôznych dôvodov napísal Pavol Prvý list Timotejovi? b) Aké predpoklady mal Timotej a z čoho vidno, že bol zrelým pracovníkom?

⁶ Pavol napísal tento prvý list Timotejovi preto, aby jasne vysvetlil niektoré organizačné postupy v zbore. Chcel taktiež varovať Timoteja, aby sa chránil pred falošnými náukami a posilňoval bratov, aby odporovali takému ‚falošnému poznaniu‘. (1. Tim. 6:20) Život v obchodnom meste Efeze tiež zvádzal k hmotárstvu a „láske k peniazom“, a tak bolo vhodné dať nejakú radu aj o tom. (6:10) Timotej mal iste dostatočné skúsenosti a školenie, aby mohol byť použitý pre toto dielo. Narodil sa gréckemu otcovi a bohabojnej židovskej matke. Nevie sa presne, kedy sa Timotej prvý raz stretol s kresťanstvom, ale keď Pavol pri svojej druhej misijnej ceste, asi koncom roku 49 alebo začiatkom roku 50 n. l. navštívil Lystru, „bratia v Lystre  a Ikóniu podávali... dobrú správu“ o Timotejovi (ktorý mal asi dvadsať rokov). Preto Pavol zariadil, aby Timotej cestoval so Sílasom a s ním. (Sk. 16:1–3) O Timotejovi sa menovite zmieňuje jedenásť zo štrnástich Pavlových listov a tiež kniha Skutky. Pavol sa oňho vždy otcovsky zaujímal a pri niekoľkých príležitostiach ho poveril, aby navštívil rôzne zbory a slúžil im. To je svedectvom, že Timotej konal dobrú prácu na misijnom poli a bol spôsobilý zvládnuť závažné zodpovednosti. — 1. Tim. 1:2; 5:23; 1. Tes. 3:2; Fil. 2:19.

OBSAH PRVÉHO LISTU TIMOTEJOVI

7. Prečo Pavol povzbudzuje Timoteja, aby zostal v Efeze?

⁷ Povzbudenie k viere s dobrým svedomím (1:1–20). Pavol najprv pozdravuje Timoteja ako „pravé dieťa vo viere“ a potom ho nabáda, aby zostal v Efeze. Má karhať tých, ktorí vyučujú „odlišnú náuku“, ktorá vedie skôr k neužitočným otázkam ako k šíreniu viery. Pavol hovorí, že účelom tohto poverenia je „láska z čistého srdca a z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery“ a pripája: „Tým, že sa niektorí ľudia od toho odchýlili, obrátili sa k bezcenným rečiam.“ — 1:2, 3, 5, 6.

8. Čo je zdôraznené skutočnosťou, že Pavlovi bolo preukázané milosrdenstvo a k akému dobrému boju povzbudzuje Timoteja?

⁸ Hoci bol Pavol predtým rúhač a prenasledovateľ, predsa len Pánova nezaslúžená láskavosť „nadmieru oplývala vierou a láskou, ktorá je v spojitosti s Kristom Ježišom“, takže mu bolo preukázané milosrdenstvo. Býval najpoprednejší z hriešnikov, a tak sa stal dôkazom zhovievavosti Ježiša Krista, ktorý „prišiel do sveta, aby zachránil hriešnikov“. Aké je vhodné vzdávať Kráľovi večnosti česť a slávu navždy! Pavol vyzýva Timoteja, aby viedol znamenitý boj a „zachoval vieru a dobré svedomie“. Nemá byť ako tí, ktorí „okúsili stroskotanie svojej viery“, napríklad Hymeneus a Alexander, ktorých Pavol ukázňoval za rúhanie. — 1:14, 15, 19.

9. a) Aké modlitby majú byť predkladané a prečo? b) Čo sa hovorí o postavení žien v zbore?

⁹ Pokyny o uctievaní a organizácii v zbore (2:1–6:2). Majú sa vyslovovať modlitby za ľudí každého druhu, vrátane tých, ktorí sú vo vysokom postavení, aby kresťania mohli žiť pokojne v zbožnej oddanosti. Je vôľou Boha, Záchrancu, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy. Lebo je jeden Boh a jeden sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek, Kristus Ježiš, ktorý dal sám seba ako zodpovedajúce výkupné za všetkých.“ ​(2:4–6) Pavol bol ustanovený za apoštola a učiteľa týchto vecí. Preto pobáda mužov, aby sa modlili vo vernej oddanosti, a ženy, aby sa skromne a rozumne obliekali, ako sa patrí na tie, ktoré si hlboko ctia Boha. Žena sa musí učiť v tichosti a nesmie uplatňovať moc nad mužom, „veď Adam bol vytvorený prvý, potom Eva“. — 2:13.

10. Aké podmienky spôsobilosti sú stanovené pre dozorcov a služobných pomocníkov a prečo o tom Pavol píše?

¹⁰ Muž, ktorý sa usiluje byť dozorcom, túži po znamenitej práci. Pavol potom vymenúva podmienky spôsobilosti dozorcov a služobných pomocníkov. Dozorca musí byť „bezúhonný, manžel jednej manželky, umiernený vo zvykoch, zdravej mysle, poriadny, pohostinný, spôsobilý vyučovať, nie opitý výtržník, nie bitkár, ale rozumný, nie bojovný, nemilujúci peniaze, muž, ktorý vedie znamenitým spôsobom svoju domácnosť, ktorý drží deti v podriadenosti s celou vážnosťou... nie novoobrátený... mal [by] mať tiež znamenité svedectvo od ľudí, ktorí sú vonku.” (3:2–7) Podobné požiadavky sa kladú na služobných pomocníkov, ktorí by mali byť vyskúšaní, kým začnú slúžiť, či sú vhodní. Pavol píše tieto veci, aby Timotej vedel, ako by sa mal správať v Božom zbore, ktorý je ‚stĺpom a oporou pravdy‘. — 3:15.

11. a) Aké problémy sa neskôr objavia? b) Čomu má Timotej venovať pozornosť a prečo?

¹¹ V neskorších časoch odpadnú niektorí od viery následkom démonských náuk. Pokryteckí muži hovoriaci lži budú zakazovať manželstvo a prikazovať, aby sa ľudia zdržiavali pokrmov, ktoré Boh stvoril na požívanie s vďakyvzdaním. Ako znamenitý služobník Timotej musí odmietať falošné príbehy, „ktoré rozprávajú staré ženy“. Naopak, má sa cvičiť v zbožnej oddanosti ako svojom cieli. „Preto teda tvrdo pracujeme a namáhame sa,“ hovorí Pavol, „lebo sme vložili svoju nádej v živého Boha, ktorý je Záchrancom ľudí každého druhu, zvlášť verných.“ Preto musí Timotej dávať tieto príkazy a vyučovať ich. Nemá pripustiť, aby sa niekto pozeral zhora na jeho mladosť, ale naopak, má byť príkladom v správaní a zbožnej službe. Má sa do toho zahĺbiť a stále dávať pozor na seba a na svoje vyučovanie, lebo ak zostane pri tých veciach, ‚zachráni seba aj tých, čo ho počúvajú‘. — 4:7, 10, 16.

12. Aká rada je daná o zaobchodení s vdovami a inými v zbore?

¹² Pavol radí Timotejovi, ako má zaobchodiť s jednotlivcami: so staršími mužmi ako s otcami, s mladšími mužmi ako s bratmi, so staršími ženami ako s matkami, s mladšími ženami ako so sestrami. Skutočné vdovy majú byť vhodne  zaopatrené. Ak je to však možné, o vdovu by sa mala starať jej rodina. Kto by to zanedbal, zaprel by vieru. Vdova môže byť zapísaná do zoznamu ak má aspoň 60 rokov a má „svedectvo za znamenité skutky“. (5:10) Ale mladšie vdovy, ktoré dovolia, aby ich ovládli ich pohlavné pohnútky, majú byť odmietnuté. Namiesto toho, aby sa potulovali a tárali, nech sa radšej vydajú a rodia deti, aby nedávali nijaký podnet odporcovi.

13. Aká vážnosť sa má preukazovať starším, ako sa má zaobchádzať s tými, ktorí hrešia, a akú zodpovednosť majú otroci?

¹³ Starší muži, ktorí predsedajú znamenitým spôsobom, by mali byť považovaní za hodných dvojnásobnej cti, „zvlášť tí, ktorí tvrdo pracujú slovom a učením“. (5:17) Proti staršiemu mužovi by sa nemala prijať obžaloba, iba ak na výpovedi dvoch alebo troch svedkov. Osoby, ktoré hrešia, majú byť karhané pred všetkými prizerajúcimi, ale v týchto veciach nemá byť nijaký predsudok alebo zaujatosť. Otroci by mali rešpektovať svojich majiteľov a konať dobrú službu, a to najmä bratom, ktorí sú „veriaci a milovaní“. — 6:2.

14. Čo hovorí Pavol o pýche a láske k peniazom v spojení so ‚zbožnou oddanosťou spolu so sebestačnosťou‘?

¹⁴ Rada o „zbožnej oddanosti spolu so sebestačnosťou“ ​(6:3–21). Človek, ktorý nesúhlasí so zdravými slovami, je nadutý pýchou a je duševne chorý vypytovaním sa, ktoré vedie k prudkým svárom o maličkosti. Naproti tomu „zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou“ je prostriedkom k veľkému zisku. Človek by mal byť spokojný, ak má živobytie a niečo na seba. Kto sa rozhodne zbohatnúť, upadá do osídla vrhajúceho ľudí do zničenia. Láska k peniazom je „koreňom škodlivých vecí každého druhu“. Pavol nalieha na Timoteja ako na Božieho človeka, aby od toho utiekol, aby sa usiloval o kresťanské cnosti, bojoval znamenitý boj viery a ‚pevne uchopil večný život‘. (6:6, 10, 12) Musí zachovávať prikázanie „nepoškvrneným a bezúhonným spôsobom“ až do zjavenia Pána Ježiša Krista. Tí, ktorí sú bohatí, by nemali vkladať „svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha“, aby sa pevne chopili skutočného života. V závere Pavol povzbudzuje Timoteja, aby chránil náuky ako svoj majetok, ktorý mu bol zverený, a odvracal sa od poškvrňujúcich rečí a od „rozporov, ktoré falošne nazývajú ‚poznaním‘“. — 6:14, 17, 20.

PREČO JE UŽITOČNÁ

15. Aká výstraha je daná pred dohadmi a škriepkami?

¹⁵ Tento list dáva vážnu výstrahu tým, ktorí sa púšťajú do prázdneho dohadovania a do filozofických debát. ‚Škriepky o slová‘ sú spojené s pýchou a treba sa im vyhýbať, pretože Pavol nám hovorí, že prekážajú kresťanskému rastu a skôr „vyvolávajú skúmavé otázky, namiesto toho, aby radšej priniesli niečo od Boha v súvislosti s vierou“. (6:3–6; 1:4) Spolu so skutkami tela tieto spory ‚odporujú zdravému učeniu podľa slávneho dobrého posolstva šťastného Boha‘. — 1:10, 11.

16. Akú radu dal Pavol o hmotárstve?

¹⁶ Kresťania v Efeze, chamtivom po peniazoch, zrejme potrebovali radu o boji s hmotárstvom a rozličným rozptýlením, ktoré je s ním spojené. Pavol takú radu dal. Svet často cituje jeho výrok: ‚Láska k peniazom je koreňom všetkého zla‘, no ako málo dbá na jeho slová! Avšak praví kresťania sa musia riadiť touto radou v každom čase. Znamená to pre nich život. Musia utiecť od škodlivého osídla hmotárstva a nesmú vkladať „svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“. — 6:6–12, 17–19.

17. Aká rada Timotejovi je časová pre všetkých horlivých mladých služobníkov dnes?

¹⁷ Z Pavlovho listu vyplýva, že sám Timotej bol znamenitým príkladom muža, akým by mal byť mladý kresťan. Hoci bol relatívne mladý, bol zrelý v duchovnom raste. Usiloval sa o spôsobilosť dozorcu a bol bohato požehnaný prednosťami, ktoré mal. Ale ako všetci dnešní horliví mladí služobníci, stále mal uvažovať o týchto veciach a zahĺbiť sa do nich, aby robil pokrok. Pavlova rada je časová pre všetkých, ktorí hľadajú trvalú radosť v kresťanskom pokroku: „Dávaj stále pozor na seba a na svoje vyučovanie. Zostaň pri tých veciach, lebo takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ — 4:15, 16.

18. Ako je jasne vymedzené riadne usporiadanie v zbore a ako Pavol používa Hebrejské písma ako autoritu?

¹⁸ Tento inšpirovaný list vštepuje ocenenie pre Božie riadne usporiadanie. Ukazuje, ako môžu muži i ženy spĺňať svoju úlohu pri udržiavaní teokratického súladu v zbore. (2:8–15) Potom hovorí o vlastnostiach dozorcov a služobných pomocníkov. Tak svätý duch ukazuje požiadavky, ktorým musia vyhovieť tí, čo slúžia vo zvláštnych postaveniach. List povzbudzuje tiež všetkých oddaných služobníkov, aby vyhoveli týmto meradlám, keď hovorí: „Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu, želá si znamenitú prácu.“ ​(3:1–13) Vhodne sa hovorí o správnom postoji dozorcu k vekovým skupinám a pohlaviu v zbore, ako aj o prerokúvaní obžalôb pred svedkami. Keď Pavol zdôrazňuje, že starší, ktorí tvrdo pracujú v reči a vyučovaní, sú hodní dvojnásobnej cti, dovoláva sa  dvakrát Hebrejských písiem ako autority: „Lebo písmo hovorí: ‚Nenasadíš náhubok býkovi, keď mláti obilie‘, a ‚robotník je hoden svojej mzdy.‘“ — 1. Tim. 5:1–3, 9, 10, 19–21, 17, 18; 5. Mojž. 25:4; 3. Mojž. 19:13.

19. Ako je postavená do popredia nádej na Kráľovstvo a k čomu sme preto pobádaní?

¹⁹ Po udelení všetkých týchto vynikajúcich rád Pavol pripája, že prikázanie sa má zachovávať nepoškvrneným a bezúhonným spôsobom ‚kým sa nezjaví náš Pán Ježiš Kristus ako Kráľ tých, ktorí vládnu ako králi a Pán tých, ktorí panujú ako páni‘. Na základe tejto nádeje na Kráľovstvo končí list mocným povzbudením kresťanov, „aby konali dobro, boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života“. (1. Tim. 6:14, 15, 18, 19) Celý prvý list Timotejovi poskytuje vynikajúce poučenie a je naozaj užitočný.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]