Biblická kniha číslo 56 — Títovi

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Macedónia (?)

Písanie dokončené: asi 61–64 n. l.

1. a) Aká úloha bola zverená Títovi? b) V akom prostredí vznikali krétske zbory a čo museli urobiť kresťania na Kréte?

„PAVOL, Boží otrok a apoštol Ježiša Krista... Títovi, pravému dieťaťu podľa spoločnej viery.“ ​(Tít. 1:1, 4) Tak sa začína Pavlov list jeho spolupracovníkovi a dlhodobému druhovi Títovi, ktorého ponechal na Kréte, aby lepšie zorganizoval zbory. Títus mal pred sebou veľkú úlohu. Tento ostrov, o ktorom sa hovorilo, že bol starodávnym bydliskom „otca bohov a ľudí“, bol tiež miestom, kde vzniklo porekadlo „Kréte Kréťan“, čo má význam „oklamať darebáka“. * Prešibanosť krétskeho ľudu bola príslovečná, takže Pavol dokonca citoval ich vlastného proroka: „Kréťania sú vždy luhári, škodlivé divé zvieratá, darmožráči.“ ​(1:12) Kréťania Pavlových dní boli tiež opísaní takto: „Povaha ľudí bola nestála, neúprimná a hašterivá; vo veľkej miere prepadli chamtivosti, roztopašnosti, falošnosti a opilstvu; a Židia, ktorí sa medzi nimi usadili, šli zjavne v nemravnosti ešte ďalej ako  domorodci.“ * A práve v takom prostredí vznikali krétske zbory. Preto bolo mimoriadne potrebné, aby veriaci „odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili... so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou“, ako napomínal Pavol. — 2:12.

2, 3. a) Aké spojenie mal Títus s Pavlom? b) Odkiaľ pravdepodobne napísal Pavol Títovi a prečo?

² Kniha Títovi podáva málo informácií o Pavlovom spoločenstve s Títom. Ale zo zmienok o ňom v ďalších Pavlových listoch môžeme zozbierať dosť informácií. Títus, ktorý bol Grék, často sprevádzal Pavla a aspoň pri jednej príležitosti s ním šiel do Jeruzalema. (Gal. 2:1–5) Pavol o ňom hovorí ako o ‚podielnikovi a spolupracovníkovi‘. Práve Títa poslal Pavol do Korintu, keď napísal Korinťanom svoj prvý list z Efezu. Počas svojho pobytu v Korinte bol Títus dajako spojený so zbierkou, uskutočňovanou pre bratov v Jeruzaleme, a neskôr sa na Pavlov pokyn vrátil, aby zbierku dokončil. Na spiatočnej ceste do Korintu, po stretnutí s Pavlom v Macedónii, bol Títus poverený, aby odniesol Korinťanom druhý list od Pavla. — 2. Kor. 8:16–24; 2:13; 7:5–7.

³ Po svojom prepustení z prvého uväznenia v Ríme bol Pavol v posledných rokoch svojej služby opäť v spojení s Timotejom a Títom. Zdá sa, že tu išlo o službu na Kréte, v Grécku a Macedónii. Napokon sa o Pavlovi hovorí, že šiel do Nikopolu v severozápadnom Grécku, kde bol zrejme zatknutý a odvezený do Ríma na posledné uväznenie a popravu. A práve pri návšteve Kréty tam ponechal Títa, aby „napravil veci, ktoré [boli] chybné, a aby... z mesta do mesta ustanovil starších“ v súlade s Pavlovými pokynmi. Pavlov list bol napísaný asi krátko potom, čo zanechal Títa na Kréte, najpravdepodobnejšie z Macedónie. (Tít. 1:5; 3:12; 1. Tim. 1:3; 2. Tim. 4:13, 20) List slúžil zrejme podobnému účelu ako Prvý list Timotejovi, totiž povzbudiť Pavlovho spolupracovníka a rozhodne ho podporiť pri plnení jeho povinností.

4. Kedy musel byť list napísaný a aké svedectvo potvrdzuje jeho vierohodnosť?

⁴ Pavol musel napísať list niekedy medzi svojím prvým a druhým uväznením, čiže asi v rokoch 61 až 64 n. l. Argumenty o vierohodnosti listu Títovi sú rovnako závažné ako v prípade listov Timotejovi, ktoré pochádzajú z toho istého obdobia. Tieto tri biblické knihy sa často označujú za Pavlove „pastierske listy“. Spôsob písania je podobný. Ireneus i Origenes citujú z Títa, a tiež mnoho iných starovekých autorít potvrdzuje kanonicitu tejto knihy. List je súčasťou Sinajského a Alexandrijského rukopisu. V knižnici Johna Rylandsa je papyrusový zlomok, P³², ktorý je listom z kódexu z 3. storočia n. l. Obsahuje Títa 1:11–15 a 2:3–8. * Niet nijakých pochybností o tom, že kniha je vierohodnou časťou inšpirovaných Písiem.

OBSAH TÍTOVI

5. a) Aké požiadavky pre spôsobilosť dozorcov Pavol zdôrazňuje a prečo je to potrebné? b) Prečo musí Títus prísne karhať a čo je povedané o poškvrnených ľuďoch?

⁵ Dozorcovia majú napomínať zdravým učením (1:1–16). Po láskyplnom pozdrave Pavol určuje požiadavky spôsobilosti pre dozorcov. Je zdôraznené, že dozorca musí byť „bez obvinenia“, milovať dobrotu, byť spravodlivý, verne oddaný, taký muž, ktorý „sa pevne pridŕža spoľahlivého slova v umení vyučovať, aby bol schopný tak nabádať zdravím učením, ako aj karhať tých, ktorí odporujú“. Je to potrebné vzhľadom na ľudí, „čo klamú myseľ“ a ktorí dokonca podvracajú celé domácnosti pre nečestný zisk. Títus ich preto musí ‚stále prísne karhať, aby boli zdraví vo viere a nevenovali pozornosť židovským bájkam‘. Poškvrnení ľudia môžu síce verejne vyznávať, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami neposlušnosti ho zapierajú. — 1:6–10, 13, 14.

6. Akú radu dostávame o kresťanskom správaní?

⁶ Žiť so zdravou mysľou, spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou (2:1–3:15). Vekom starší muži by mali byť vážni a hodní cti, a tiež staršie ženy. Mladšie ženy by mali milovať svojich manželov a svoje deti a podriaďovať sa svojim manželom, „aby sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne“. Mladší muži by mali byť vzorom vynikajúcich skutkov a zdravej reči. Otroci by mali v podriadenosti ‚plne prejavovať dobrú vernosť‘. Božia nezaslúžená láskavosť, ktorá vedie k záchrane, bola zjavená a povzbudzuje k zdravej mysli, spravodlivosti a zbožnej oddanosti tých, ktorých Boh očistil prostredníctvom Ježiša Krista, aby boli ‚ľudom, ktorý mu výhradne patrí, horlivým pre znamenité skutky‘. — 2:5, 10, 14.

7. Čo zdôrazňuje Pavol v spojitosti s podriadenosťou, záchranou a vynikajúcimi skutkami?

⁷ Pavol zdôrazňuje potrebu podriadenosti a poslušnosti vládam. Sluší sa „prejavovať miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. Aj Pavol a jeho spolukresťania boli kedysi zlí ako iní ľudia. Neboli  zachránení a nestali sa dedičmi nádeje na večný život pre svoje skutky, ale z Božej láskavosti, lásky a milosrdenstva a pomocou svätého ducha. A tak tí, ktorí veria v Boha, by mali ‚myslieť na konanie znamenitých skutkov‘. Majú sa vyhýbať pochabým otázkam a sporom o Zákone. Pokiaľ ide o človeka, ktorý podporuje nejakú sektu, majú ho zavrhnúť po prvom a druhom napomenutí. Pavol žiada Títa, aby k nemu prišiel do Nikapolu, a po udelení ďalších misionárskych pokynov opäť zdôrazňuje potrebu vynikajúcich skutkov, aby neboli neplodní. — 3:2, 7, 8.

PREČO JE UŽITOČNÁ

8. Čo je v Pavlových radách v liste Títovi „znamenité a užitočné“ pre nás dnes a prečo?

⁸ Krétski kresťania žili v prostredí luhania, skazenosti a chamtivosti. Mali ísť azda s davom? Alebo mali podniknúť rozhodné kroky, aby sa úplne oddelili a slúžili ako ľud posvätený pre Boha Jehovu? Pavol prostredníctvom Títa oznámil, že Kréťania majú ‚myslieť na konanie znamenitých skutkov‘ a potom povedal: „To je znamenité a užitočné pre ľudí.“ Aj dnes, vo svete, ktorý klesol do bahna nepravdy a nečestných praktík, je „znamenité a užitočné“, aby sa skutoční kresťania ‚učili konať znamenité skutky‘ a boli plodní v Božej službe. (3:8, 14) Pavlovo odsúdenie nemravnosti a zla, ktoré ohrozovali zbory na Kréte, je pre nás výstrahou teraz, keď ‚nás Božia nezaslúžená láskavosť poúča, aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto systému vecí so zdravou mysľou, spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou‘. Kresťania by mali byť takisto „pripravení pre každé dobré dielo“ tým, že sú poslušní vládam, a zachovávajú si tak dobré svedomie. — 2:11, 12; 3:1.

9. Ako je zdôraznená dôležitosť správneho vyučovania, a to najmä v prípade zodpovednosti dozorcu?

⁹ List Títovi 1:5–9 dopĺňa 1. Timotejovi 3:2–7, pretože ukazuje, čo vyžaduje svätý duch od dozorcov. Kladie dôraz na to, aby sa dozorca ‚pevne pridŕžal spoľahlivého slova‘ a bol učiteľom v zbore. Aké je to nevyhnutné, aby mohli byť všetci privedení k zrelosti! Potreba správne vyučovať je v liste Títovi niekoľkokrát zdôraznená. Pavol napomína Títa, aby ‚stále hovoril to, čo je vhodné pre zdravé učenie‘. Vekom staršie ženy majú byť „učiteľkami dobrého“, a otroci majú ‚vo všetkom zdobiť učenie svojho Záchrancu, Boha‘. (Tít. 1:9; 2:1, 3, 10) Pavol zdôrazňuje nutnosť, aby Títus ako dozorca bol pevný a nebojácny vo svojom vyučovaní, keď hovorí: „Neprestajne o tom hovor, nabádaj a karhaj s plnou právomocou prikazovať.“ A v prípade tých, ktorí neposlúchajú, hovorí: „Prísne [ich] karhaj, aby boli zdraví vo viere.“ Tak je Pavlov list Títovi osobitne užitočný „na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. — Tít. 2:15; 1:13; 2. Tim. 3:16.

10. V čom nás povzbudzuje list Títovi a akú šťastnú nádej podporuje?

¹⁰ List Títovi podnecuje naše ocenenie pre Božiu nezaslúženú láskavosť. Povzbudzuje nás, aby sme sa odvrátili od svetskej bezbožnosti, kým „čakáme na šťastnú nádej a slávne zjavenie veľkého Boha a nášho Záchrancu, Krista Ježiša“. Pri takom počínaní sa môžu tí, ktorí boli vyhlásení za spravodlivých prostredníctvom Ježiša Krista, stať „dedičmi podľa nádeje na večný život“ v Božom kráľovstve. — Tít. 2:13; 3:7.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]