Biblická kniha číslo 57 — Filémonovi

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Rím

Písanie dokončené: asi 60–61 n. l.

1. Uveď niektoré znaky listu Filémonovi.

TENTO veľmi taktný a láskyplný Pavlov list je pre dnešných kresťanov veľmi zaujímavý. Nielenže je to najkratšia zachovaná epištola z ruky „apoštola pre národy“, ale v celej Biblii len Druhý a Tretí list Jána obsahuje menej látky. Je to tiež jediný Pavlov „súkromný“ list v tom zmysle, že nebol adresovaný oficiálne žiadnemu zboru alebo zodpovednému dozorcovi, ale súkromnej osobe. Zaoberá sa osobitnou záležitosťou, o ktorej chcel Pavol hovoriť s týmto kresťanským bratom, zrejme zámožným Filémonom,  ktorý žil vo frýgijskom meste Kolosy, v samotnom srdci Malej Ázie. — Rim. 11:13.

2. Za akých okolností a prečo bol list Filémonovi napísaný?

² Účel listu je jasný. Počas svojho prvého uväznenia v Ríme (59–61 n. l.) mal Pavol veľkú slobodu zvestovať Božie kráľovstvo. Medzi tými, ktorí ho počúvali, bol Onezimus, otrok, ktorý utiekol z domácnosti Pavlovho priateľa Filémona. Onezimus sa neskôr stal kresťanom, a Pavol s Onezimovým súhlasom rozhodol, že ho pošle späť k Filémonovi. V tom čase Pavol napísal aj listy zborom v Efeze a Kolosách. V oboch listoch dal dobrú radu kresťanským otrokom a majiteľom otrokov, ako si majú správne počínať vo vzájomných vzťahoch. (Ef. 6:5–9; Kol. 3:22–4:1) Ale okrem toho Pavol napísal list Filémonovi, v ktorom osobne naliehavo prosí za Onezima. Bol to list písaný jeho vlastnou rukou, čo bolo u Pavla neobvyklé. (Filém. 19) Tento osobný záujem dodal jeho prosbe závažnosť.

3. Kedy bol list Filémonovi najpravdepodobnejšie napísaný a ako bol doručený?

³ List bol najpravdepodobnejšie napísaný okolo roku 60–61 n. l., keď už Pavol zvestoval v Ríme zrejme dosť dlho na to, aby niektorých obrátil na vieru. Vo verši 22 vyjadruje tiež nádej, že bude prepustený, z čoho môžeme usudzovať, že list bol písaný v dobe, keď už uplynul určitý čas jeho väzby. Zdá sa, že tieto tri listy, jeden pre Filémona a ďalšie pre zbory v Efeze a Kolosách, boli odoslané po Tychikovi a Onezimovi. — Ef. 6:21, 22; Kol. 4:7–9.

4. Čo dokazuje totožnosť pisateľa a vierohodnosť listu Filémonovi?

⁴ Z prvého verša, kde je Pavol spomenutý menom, je zrejmé, že on je pisateľom listu Filémonovi. Za pisateľa ho uznáva Origenes a Tertulián. * Vierohodnosť knihy podporuje aj to, že ju s ďalšími Pavlovými epištolami uvádza Muratoriho zlomok z druhého storočia n. l.

OBSAH FILÉMONOVI

5. a) Akými pozdravmi a pochvalou sa začína list? b) Čo hovorí Pavol Filémonovi o jeho otrokovi Onezimovi?

⁵ Onezimus poslaný späť k svojmu pánovi, teraz „viac ako otrok“ ​(verše 1–25). Pavol posiela svoje vrúcne pozdravy Filémonovi, Apfii, „našej sestre“, Archippovi, „nášmu spolubojovníkovi“, a zboru vo Filémonovom dome. Chváli Filémona, (ktorého meno znamená „milujúci“) za lásku a vieru, ktorú má k Pánovi Ježišovi a k svätým. Správy o Filémonovej láske priniesli Pavlovi veľa radosti a útechy. Pavol, zostarnutý muž a väzeň, sa teraz vyjadruje s veľkou voľnosťou reči o svojom „dieťati“ Onezimovi, ktorému sa stal „otcom“, keď bol vo väzenských putách. Onezimus (ktorého meno znamená „užitočný“) bol predtým Filémonovi neužitočný, ale teraz je užitočný tak Filémonovi ako aj Pavlovi. — verše 2, 10.

6. Ako odporúča Pavol zaobchádzať s Onezimom a ako to taktne odôvodňuje?

⁶ Apoštol by si rád ponechal Onezima, aby mu slúžil vo väzení, ale neurobí to bez Filémonovho súhlasu. A tak ho posiela späť, „už nie ako otroka, ale viac ako otroka, ako milovaného brata“. Pavol prosí, aby bol Onezimus láskavo prijatý, tak ako by bol prijatý sám Pavol. Ak Onezimus Filémonovi ukrivdil, nech je to pripočítané na Pavlov účet, lebo ty mi „dokonca dlhuješ sám seba“, hovorí Pavol Filémonovi. (Verše 16, 19) Pavol dúfa, že azda bude skoro prepustený a možno Filémona navštívi. List končí pozdravmi.

PREČO JE UŽITOČNÁ

7. Ako sa Pavol držal svojho vznešeného povolania apoštola v prípade Onezima?

⁷ Ako vyplýva z tohto listu, Pavol nezvestoval „sociálne evanjelium“ a nesnažil sa odstrániť existujúce usporiadanie sveta s jeho zriadeniami, ako je otrokársky systém. Neoslobodzoval svojvoľne ani kresťanských otrokov, ale radšej vyslal utečenca — otroka Onezima — na cestu dlhú vyše 1 400 kilometrov z Ríma do Kolos, naspäť priamo k jeho pánovi Filémonovi. Tak sa Pavol držal svojho vznešeného povolania apoštola a prísne zotrvával pri svojom božskom poverení ‚zvestovať Božie kráľovstvo... a vyučovať o Pánu Ježišovi Kristovi‘. — Sk. 28:31; Filém. 8, 9.

8. Aké praktické uplatnenie kresťanských zásad vyplýva z listu?

⁸ List Filémonovi je poučný v tom, že hovorí o láske a jednote medzi kresťanmi prvého storočia. Učíme sa z neho, že raní kresťania sa navzájom oslovovali „brat“ a „sestra“. (Filém. 2, 20) Navyše, dnešným kresťanom zjavuje praktické uplatnenie kresťanských zásad medzi bratmi. U Pavla pozorujeme prejav bratskej lásky, úctu k občianskym vzťahom a majetku iných, pôsobivú taktnosť a chvályhodnú pokoru. Namiesto toho, aby sa snažil váhou svojej autority, ktorú mal ako vedúci dozorca v kresťanskom zbore, prinútiť Filémona, aby Onezimovi odpustil, pokorne ho prosil na základe kresťanskej lásky a svojho osobného priateľstva. Terajší dozorcovia môžu mať úžitok z taktného spôsobu, akým Pavol pristúpil k Filémonovi.

9. Aký vynikajúci príklad dal Filémon, keď vyhovel Pavlovej žiadosti? Prečo je to zaujímavé pre dnešných kresťanov?

 ⁹ Pavol zrejme očakával, že Filémon vyhovie jeho žiadosti a že tento jeho čin bude praktickým uplatnením toho, čo povedal Ježiš podľa Matúša 6:14 a o čom hovoril Pavol v Efezanom 4:32. Dnes sa môže od kresťanov takisto očakávať, že budú láskaví k bratovi, ktorý sa prehreší, a odpustia mu. Ak Filémon odpustil otrokovi, ktorého vlastnil a s ktorým mohol podľa zákona zle zaobchodiť, tak ako sa mu zapáčilo, dnešní kresťania by mali vedieť odpustiť bratovi, ktorý sa prehrešil. To je oveľa ľahšia úloha.

10. Ako vidieť v liste Filémonovi pôsobenie Jehovovho ducha?

¹⁰ V tomto liste Filémonovi je viditeľné pôsobenie Jehovovho ducha. Prejavuje sa v majstrovskom spôsobe, akým Pavol vyriešil veľmi chúlostivý problém. Vidieť to zo súcitu, nežnej náklonnosti a dôvery v spolukresťana, ako to Pavol dáva najavo. Vidieť to aj z toho, že list Filémonovi, tak ako ostatné Písma, vyučuje kresťanské zásady, povzbudzuje ku kresťanskej jednote a vyzdvihuje lásku a vieru, ktoré sa prejavujú medzi „svätými“, ktorí dúfajú v Božie Kráľovstvo, a v ich správaní sa odzrkadľuje Jehovova milujúca láskavosť. — Verš 5.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]