Biblická kniha číslo 59 — Jakub

Pisateľ: Jakub

Miesto písania: Jeruzalem

Písanie dokončené: pred 62 n. l.

1. Čo vyvoláva otázku, či Jakub napísal knihu, ktorá nesie jeho meno?

„POMIATOL SA.“ To si o Ježišovi mysleli jeho príbuzní. Počas jeho pozemskej služby „jeho bratia totiž v neho neprejavovali vieru“, a Jakub, spolu s Jozefom, Šimonom a Judášom, nebol považovaný za jedného z raných Ježišových učeníkov. (Mar. 3:21; Ján 7:5; Mat. 13:55) Na základe čoho teda môžeme povedať, že Ježišov nevlastný brat Jakub napísal biblickú knihu, ktorá sa nazýva Jakub?

2. Čo však dosvedčuje, že pisateľom listu Jakub bol Ježišov nevlastný brat?

² Správa ukazuje, že vzkriesený Ježiš sa zjavil Jakubovi, a to ho celkom určite nad akúkoľvek pochybnosť presvedčilo, že Ježiš je Mesiáš. (1. Kor. 15:7) Skutky 1:12–14 uvádzajú, že ešte pred Letnicami sa Mária a Ježišovi bratia zhromažďovali k modlitbe s apoštolmi v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. Ale nenapísal ten list jeden z Ježišových apoštolov zvaný Jakub? Nie, pretože pisateľ sa na začiatku neoznačuje ako apoštol, ale ako ‚otrok Pána Ježiša Krista‘. A navyše, Júdove úvodné slová, podobné Jakubovým slovám, sa zmieňujú o Júdovi (čiže Judášovi) tiež ako o ‚otrokovi Ježiša Krista, ale bratovi Jakuba‘. (Jak. 1:1; Júda 1) Z toho môžeme bezpečne usudzovať, že Jakub a Júda, Ježišovi telesní nevlastní bratia, napísali biblické knihy, ktoré nesú ich mená.

3. Čím bol Jakub spôsobilý pre napísanie listu?

³ Jakub bol mimoriadne spôsobilý, aby napísal kresťanskému zboru list plný rád. Bol vo veľkej vážnosti ako dozorca jeruzalemského zboru. Pavol hovorí o ‚Jakubovi, Pánovom bratovi‘ ako o jednom zo „stĺpov“ zboru spolu s Kéfasom a Jánom. (Gal. 1:19; 2:9) Jeho význačné postavenie je viditeľné aj z toho, že Peter po svojom oslobodení z väzenia hneď posiela správu „Jakubovi a bratom“. A nebol to Jakub, kto vystupoval ako hovorca za „apoštolov a starších“, keď Pavol a Barnabáš pricestovali do Jeruzalema a žiadali rozhodnutie o obriezke? Mimochodom, toto rozhodnutie i Jakubov list začínajú sa zhodným oslovením: „Pozdravy!“ — čo je ďalší náznak, že mali toho istého pisateľa. — Sk. 12:17; 15:13, 22, 23; Jak. 1:1.

4. Čo naznačuje, že Jakubov list bol napísaný krátko pred rokom 62 n. l.?

⁴ Dejepisec Josephus nám hovorí, že za  Jakubovo ukameňovanie bol zodpovedný saducej Ananus (Ananiáš). To bolo po smrti rímskeho miestodržiteľa Festa, okolo roku 62 n. l. a skôr, ako prevzal úrad jeho nástupca Albinus. * Kedy však Jakub napísal svoj list? Jakub adresoval list z Jeruzalema „dvanástim rozptýleným kmeňom“, doslova „tým rozohnaným“. (Jak. 1:1, poznámka pod čiarou v Rbi8) Bol potrebný nejaký čas, aby sa kresťanstvo po vyliatí svätého ducha v roku 33 n. l. rozšírilo, a tiež potrvalo, kým sa vyvinuli znepokojujúce pomery, o ktorých je v liste zmienka. List ďalej ukazuje, že kresťania sa už nezhromažďovali v malých skupinách, ale organizovali sa do zborov so zrelými „staršími“, ktorí sa mohli modliť za slabých a podporovať ich. Uplynulo tiež dosť času, aby sa medzi nich mohol vkradnúť určitý stupeň samoľúbosti a formalizmu. (2:1–4; 4:1–3; 5:14; 1:26, 27) Preto je veľmi pravdepodobné, že Jakub napísal list neskôr, možno krátko pred rokom 62 n. l., ak je presná Josephova správa o udalostiach spojených so smrťou Festa a prameňmi, ktoré zaraďujú Festovu smrť asi do roku 62 n. l.

5. Čo dokazuje jeho vierohodnosť?

⁵ Čo sa týka vierohodnosti Jakubovho listu, obsahujú ho rukopisy Vatikánsky č. 1209, Sinajský a Alexandrijský. Je súčasťou najmenej desiatich starovekých zoznamov pred kartáginským koncilom v roku 397 n. l. * Hojne ho citovali raní cirkevní pisatelia. V Jakubovom spise je veľmi viditeľný hlboký vnútorný súlad s ostatnými inšpirovanými Písmami.

6. a) Aké okolnosti vyžadovali, aby Jakub napísal svoj list? b) Ako Jakub skôr dopĺňa Pavlovo dokazovanie o viere, než aby mu odporoval?

⁶ Prečo vôbec Jakub tento list napísal? Po starostlivej úvahe z listu vyplynie, že vnútorné pomery spôsobili ťažkosti medzi bratmi. Kresťanské meradlá boli znižované, áno, dokonca prehliadané, takže sa niektorí stali duchovnými cudzoložníkmi vzhľadom na priateľstvo so svetom. Niektorí chceli za každú cenu nájsť domnelé rozpory a tvrdili, že Jakubov list, povzbudzujúci k viere prostredníctvom skutkov, ruší to, čo napísal Pavol o záchrane vierou, a nie skutkami. Avšak kontext ukazuje, že Jakub hovorí o viere podporovanej skutkami, a nie iba slovami, kým Pavol má jasne na mysli skutky Zákona. Jakub vlastne dopĺňa Pavlovo dokazovanie a ide o krok ďalej tým, že definuje, ako sa viera prejavuje. Jakubove rady sú veľmi praktické, pretože sa týkajú každodenných problémov kresťana.

7. Ako napodobňuje Jakub Ježišove vyučovacie metódy a s akým účinkom?

⁷ Znázornenia zo všedného života, ktoré sa týkajú zvierat, lodí, roľníkov a rastlinstva, pestro dokresľujú Jakubovo dokazovanie o viere, trpezlivosti a vytrvalosti. Týmto napodobňovaním Ježišovej úspešnej vyučovacej metódy sú Jakubove rady nesmierne účinné. Na čitateľa tohto listu pôsobí Jakubova prenikavá schopnosť rozlišovať pohnútky, ktoré podnecujú jednotlivých ľudí.

OBSAH JAKUBA

8. K čomu povedie trpezlivá vytrvalosť a k čomu zlá žiadosť?

⁸ Trpezlivo vytrvávať ako „činitelia slova“ ​(1:1–27). Jakub začína slovami povzbudenia: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami.“ Trpezlivou vytrvalosťou sa kresťania zdokonalia. Ak niekomu chýba múdrosť, mal by o ňu prosiť Boha, nie s pochybnosťami, ako vetrom zmietaná morská vlna, ale vo viere. Ponížený bude povýšený, ale bohatý zvädne ako kvet, ktorý pominie. Šťastný je ten, kto vytrvá v skúške, lebo „prijme korunu života, ktorú sľúbil Jehova tým, ktorí ho milujú“. Boh nepokúša človeka zlými vecami, aby spôsobil jeho pád. Je to vlastná zlá žiadosť, ktorá sa stáva plodnou a rodí hriech, a ten zase plodí smrť. — 1:2, 12, 22.

9. Čo znamená byť „činiteľmi slova“ a aký spôsob uctievania Boh schvaľuje?

⁹ Odkiaľ sú všetky dobré dary? Od „Otca nebeských svetiel“, ktorý sa nikdy nemení. „Keďže to chcel,“ hovorí Jakub, „splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akýmsi prvým ovocím jeho tvorov.“ Kresťania by teda mali byť rýchli v počúvaní, pomalí v hovorení, pomalí v hneve, a mali by odložiť všetku nečistotu a mravné zlo a prijať vštepovanie slova záchrany. „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi.“ Lebo ten, kto sa zahľadí do zákona slobody, podobného zrkadlu, a zotrvá v tom, „bude šťastný, keď to bude robiť“. Formálne uctievanie človeka, ktorý nedrží jazyk na uzde, je márne, ale „spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta“. — 1:17, 18, 22, 25, 27.

10. a) Akým rozdielom je nutné sa vyhýbať? b) Aký je vzťah skutkov k viere?

¹⁰ Viera sa zdokonaľuje dobrými skutkami (2:1–26). Bratia robia rozdiely, lebo dávajú prednosť bohatým pred chudobnými. Nie je ale  pravda, že Boh si vyvolil „tých, ktorí sú chudobní pre svet, aby boli bohatí vo viere a dedičmi kráľovstva“? Nie sú bohatí utlačovateľmi? Bratia by mali uplatňovať kráľovský zákon: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba“ a vyvarovať sa predpojatosti. Nech tiež prejavujú milosrdenstvo, veď čo sa týka Zákona, ktokoľvek sa previní proti jednému prikázaniu, previní sa proti všetkým. Viera bez skutkov nemá zmysel takisto, ako keď povieš núdznemu bratovi alebo sestre „zohrejte sa a dobre sa najedzte“, ale neposkytneš im praktickú pomoc. Môže sa viera prejaviť oddelene od skutkov? Nebola Abrahámova viera zdokonalená skutkami, keď obetoval Izáka na oltári? Aj smilnica Rachab bola „vyhlásená za spravodlivú skutkami“. Preto je viera bez skutkov mŕtva. — 2:5, 8, 16, 19, 25.

11. a) Aké znázornenia o jazyku používa Jakub, aby varoval kresťanov? b) Ako sa má prejavovať múdrosť a porozumenie?

¹¹ Ovládať jazyk a vyučovať múdrosť (3:1–18). Bratia by si mali dávať pozor, ak sa chcú stať učiteľmi, aby neboli prísnejšie súdení. Všetci sa mnohokrát potkýname. Ako uzda ovláda celého koňa a malé kormidlo veľkú loď, takú veľkú moc má aj malý úd, jazyk. Je ako oheň, ktorý môže zapáliť veľký les. Divé zvieratá možno skrotiť ľahšie ako jazyk. Ľudia ním žehnajú Jehovovi, ale preklínajú svojho blížneho. To je nesprávne. Vydáva azda prameň horkú i sladkú vodu? Môže figovník rodiť olivy a vinič figy? Môže dať slaná voda sladkú vodu? Jakub sa pýta: „Kto je múdry a má porozumenie medzi vami?“ Nech prejaví svoje skutky s miernosťou a vyvaruje sa svárlivosti a živočíšneho vystatovania proti pravde. Lebo „múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká“. — 3:13, 17.

12. a) Aké zlé pomery existujú v zbore a čo je ich zdrojom? b) Akého postoja je potrebné sa vyvarovať a akú vlastnosť treba pestovať, aby sme získali Jehovovo schválenie?

¹² Vyhýbať sa zmyselnej rozkoši, priateľstvu so svetom (4:1–17). „Odkiaľ pochádzajú vojny medzi vami?“ Jakub odpovedá na svoju vlastnú otázku: „Z vašej žiadostivosti po zmyselnej rozkoši!“ Pohnútky niektorých sú zlé. Tí, ktorí sú priateľmi sveta, sú „cudzoložníkmi“ a stávajú sa Božími nepriateľmi. Nabáda teda: „Vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ Jehova vyvýši pokorných. Bratia by teda mali prestať súdiť jeden druhého. A pretože si nikto nemôže byť istý svojím životom ani zo dňa na deň, mali by hovoriť: „Ak bude Jehova chcieť, budeme žiť a urobíme to alebo ono.“ Pýcha je zlá a je hriech vedieť, čo je správne a nerobiť to. — 4:1, 4, 7, 8, 15.

13. a) Prečo je beda bohatým? b) Ako Jakub znázorňuje potrebu trpezlivosti a vytrvalosti a k čomu tieto vlastnosti vedú?

¹³ Šťastní sú tí, ktorí vytrvávajú v spravodlivosti! (5:1–20). ‚Plačte a nariekajte, vy bohatí!‘ vyhlasuje Jakub. ‚Hrdza vášho bohatstva bude svedectvom proti vám. Jehova vojsk počul volanie o pomoc od žencov, ktorých ste oklamali. Žili ste v prepychu a zmyselnej rozkoši, a odsúdili a zavraždili ste spravodlivého.‘ Ale vzhľadom na blízkosť Pánovej prítomnosti mali by bratia prejavovať trpezlivosť ako roľník, ktorý čaká na svoju žatvu, a uvažovať o vzore prorokov, „hovoriacich v Jehovovom mene“. Šťastní sú tí, ktorí vytrvali! Bratia by si mali pripomínať Jóbovu vytrvalosť a výsledok, ktorý Jehova spôsobil, lebo „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. — 5:1–6, 10, 11.

14. Akú záverečnú radu dáva o vyznávaní hriechu a modlitbe?

¹⁴ Nech prestanú prisahať. Radšej nech ich „Áno znamená áno“ a ich „Nie nie“. Mali by otvorene vyznávať svoje hriechy a modliť sa jeden za druhého. Ako ukázali Eliášove modlitby, „pokorná prosba spravodlivého... má mnoho sily“. Ak je niekto odvedený od pravdy, ten, kto ho vráti späť, „zachráni jeho dušu od smrti a prikryje množstvo hriechov“. — 5:12, 16, 20.

PREČO JE UŽITOČNÁ

15. Ako Jakub používa Hebrejské písma? Znázorni to.

¹⁵ Hoci sa Jakub len dvakrát zmieňuje o mene Ježiš (1:1; 2:1), často prakticky uplatňuje Majstrovo učenie, ako to ukazuje starostlivé porovnanie Jakubovho listu s Kázňou na vrchu. Zároveň sa trinásťkrát objavuje Jehovovo meno (Preklad nového sveta), a Božie sľuby sú zdôraznené ako odmena pre kresťanov, ktorí zachovávajú vieru. (4:10; 5:11) Jakub sa znovu a znovu obracia na Hebrejské písma kvôli znázorneniam a vhodným citátom pri rozvíjaní svojich praktických rád. Označuje ich zdroj slovami „podľa Písma“, „a splnilo sa Písmo“, „Písmo hovorí“, a potom pokračuje uplatnením týchto textov na kresťanský život. (2:8, 23; 4:5) Pri vysvetľovaní rád a pri budovaní viery v harmonickej celistvosti Božieho slova sa Jakub vhodne odvoláva na Abrahámove skutky viery, na to, ako Rachab prejavila vieru skutkami, na Jóbovu vernú vytrvalosť a na Eliášovo spoliehanie sa na modlitbu. — Jak. 2:21–25; 5:11, 17, 18; 1. Mojž. 22:9–12; Joz. 2:1–21; Jób 1:20–22; 42:10; 1. Kráľ. 17:1; 18:41–45.

16. Aké rady a výstrahy dáva Jakub a z akého zdroja je táto praktická múdrosť?

 ¹⁶ Neoceniteľné sú Jakubove rady, aby sme boli činiteľmi slova, a nie iba poslucháčmi, aby sme stále dokazovali vieru skutkami spravodlivosti, aby sme nachádzali radosť v prekonávaní rôznych skúšok, aby sme neprestajne prosili Boha o múdrosť, aby sme sa k nemu vždy približovali v modlitbe a aby sme plnili kráľovský zákon: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ ​(Jak. 1:22; 2:24; 1:2, 5; 4:8; 5:13–18; 2:8) Silné sú jeho výstrahy proti vyučovaniu omylov, škodlivému používaniu jazyka, robeniu triednych rozdielov v zbore, honbe za zmyselnou rozkošou a dôvere v porušiteľné bohatstvo. (3:1, 8; 2:4; 4:3; 5:1, 5) Jakub veľmi jasne vysvetľuje, že priateľstvo so svetom sa rovná duchovnému cudzoložstvu a nepriateľstvu s Bohom a podáva definíciu praktického spôsobu uctievania, ktorý je čistý v Božích očiach: „Starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ ​(4:4; 1:27) Všetky tieto rady, také praktické a ľahko pochopiteľné, sú práve tým, čo bolo možné očakávať od tohto ‚stĺpu‘ raného kresťanského zboru. (Gal. 2:9) Jeho láskavé posolstvo je pre kresťanov stále ukazovateľom cesty v našej búrlivej dobe, lebo je to „múdrosť zhora“, ktorá prináša „ovocie spravodlivosti“. — 3:17, 18.

17. Aký pádny dôvod je predložený, aby sme vytrvávali vo verných skutkoch?

¹⁷ Jakub túžil pomáhať svojim bratom, aby dosiahli cieľ — život v Božom kráľovstve. Preto ich nabáda: „Vy takisto prejavujte trpezlivosť; upevnite si srdcia, lebo sa priblížila Pánova prítomnosť.“ Sú šťastní, ak naďalej vytrvávajú v skúške, pretože Božie schválenie znamená, že prijmú „korunu života, ktorú sľúbil Jehova tým, ktorí ho milujú“. (5:8; 1:12) Tak je Boží sľub koruny života — či už nesmrteľný život v nebesiach, alebo večný život na zemi — zdôraznený ako pádny dôvod pre vytrvalosť vo verných skutkoch. Tento obdivuhodný list iste povzbudí všetkých, aby sa usilovali o cieľ večného života buď v nebi, alebo v Jehovovom svete pod panstvom Semena Kráľovstva, nášho Pána Ježiša Krista. — 2:5.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]