Biblická kniha číslo 60 — 1. Petra

Pisateľ: Peter

Miesto písania: Babylon

Písanie dokončené: asi 62–64 n. l.

1. Prečo museli kresťania podstupovať skúšky a prečo bol prvý Petrov list časový?

PRETOŽE raní kresťania široko-ďakeko oznamovali Božie znamenitosti, dielo Kráľovstva rástlo a vzmáhalo sa po celej Rímskej ríši. Predsa len, čo sa týka tejto horlivej skupiny, vznikli tu niektoré nedorozumenia. Ich predchádzajúce náboženstvo pochádzalo z Jeruzalema a od Židov, a niektorí ich preto zamieňali s politicky naladenými židovskými zelótmi, ktorých dráždilo rímske jarmo a ktorí boli stálym zdrojom ťažkostí pre miestneho miestodržiteľa. Kresťania sa odlišovali aj v tom, že odmietali obetovať cisárovi alebo mať účasť na pohanských náboženských obradoch vtedajších čias. Mali proti nim námietky a museli pre svoju vieru znášať mnoho skúšok. V pravý čas a s prezieravosťou, ktorá svedčí o božskej inšpirácii, napísal Peter svoj prvý list. Povzbudzuje kresťanov, aby boli pevní a radí im, ako sa majú správať za vtedajšej vlády cisára Nera. Tento list sa ukázal ako veľmi časový v súvislosti s búrkou prenasledovania, ktorá prepukla krátko po jeho napísaní.

2. Čo dokazuje, že Peter bol pisateľom listu, ktorý nesie jeho meno? Komu bol list adresovaný?

² Úvodné slová potvrdzujú, že pisateľom je Peter. Okrem toho Ireneus, Klement Alexandrijský, Origenes a Tertulián list citujú a označujú za pisateľa Petra. * Vierohodnosť Prvého listu Petra je overená rovnako dobre ako vierohodnosť ktoréhokoľvek inšpirovaného listu. Eusébius nám hovorí, že cirkevní starší voľne používali tento list. Vtedy (asi 260–342 n. l.) nikto nepochyboval  o jeho vierohodnosti. Zmieňujú sa o ňom tiež Ignácius, Hermas a Barnabáš zo začiatku druhého storočia. * Prvý list Petra je v úplnom súlade s ostatnými inšpirovanými Písmami a predkladá mocné posolstvo pre židovských i nežidovských kresťanov, ktorí bývajú ako ‚dočasní usadlíci, ktorí sú rozptýlení v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii‘ — v oblastiach Malej Ázie. — 1. Petra 1:1.

3. Čo svedčí o čase napísania Prvého listu Petra?

³ Kedy bol list napísaný? Jeho tón naznačuje, že kresťania prežívali skúšky buď od pohanov alebo od neobrátených Židov, ale ešte sa nezačalo Nerovo prenasledovateľské ťaženie rozpútané v roku 64 n. l. Je zrejmé, že Peter napísal list krátko predtým, pravdepodobne medzi rokmi 62 a 64 n. l. Tento záver je podporený aj tým, že Marek bol ešte s Petrom. Počas prvého Pavlovho uväznenia v Ríme (asi v roku 59–61 n. l.) bol Marek s Pavlom, ale mal cestovať do Malej Ázie; a v čase Pavlovho druhého uväznenia, asi v roku 65 n. l., sa mal Marek znovu pripojiť k Pavlovi v Ríme. (1. Petra 5:13; Kol. 4:10; 2. Tim. 4:11) Medzitým mal možnosť byť s Petrom v Babylone.

4, 5. a) Ako vieme, že Peter nenapísal prvý list z Ríma? b) Z čoho vyplýva, že písal z doslovného Babylona?

⁴ Kde bol Prvý list Petra napísaný? Zatiaľ čo sa biblickí komentátori zhodujú vo vierohodnosti, kanonicite, pisateľovi a približnom dátume napísania, rozchádzajú sa v mieste napísania. Podľa vlastného svedectva Peter napísal svoj prvý list v Babylone. (1. Petra 5:13) Niektorí však tvrdia, že písal z Ríma, a hovoria, že „Babylon“ bolo krycie meno pre Rím. Avšak rôzne skutočnosti taký názor nepodporujú. Biblia nikde nenaznačuje, že Babylon sa výslovne vzťahuje na Rím. Nakoľko Peter list adresoval kresťanom v doslovnom Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii, je logické, že jeho zmienka o Babylone sa vzťahovala na doslovné miesto tohto mena. (1:1) Peter mal však dobrý dôvod na to, aby bol v Babylone. Bolo mu zverené ‚dobré posolstvo pre obrezaných‘, a v Babylone bol veľký počet židovského obyvateľstva. (Gal. 2:7–9) Encyclopaedia Judaica (Židovská encyklopédia) hovorí o judaistických „veľkých babylonských akadémiách“ v období nášho letopočtu, keď sa zaoberá vznikom babylonského Talmudu. *

⁵ Inšpirované Písma, vrátane dvoch listov, ktoré napísal Peter, sa nezmieňujú o tom, že Peter by išiel do Ríma. Pavol hovorí o svojom pobyte v Ríme, ale nikdy sa nezmieňuje, že by tam bol Peter. Hoci v liste Rimanom uvádza tridsaťpäť mien a posiela pozdravy menovite dvadsiatim šiestim ľuďom, prečo sa nezmieňuje o Petrovi? Jednoducho preto, že tam Peter v tom čase nebol. (Rim. 16:3–15) „Babylon“, odkiaľ Peter písal prvý list, bol zjavne doslovný Babylon na brehoch rieky Eufrat v Mezopotámii.

OBSAH PRVÉHO LISTU PETRA

6. O akej nádeji píše Peter a na akom podklade je možné „nové zrodenie“ k tejto nádeji?

⁶ Nové zrodenie k živej nádeji skrze Krista (1:1–25). Na začiatku Peter obracia pozornosť svojich čitateľov na „nové zrodenie k živej nádeji“ a k nevädnúcemu dedičstvu, ktoré im je vyhradené v nebesiach. Je to podľa Božieho milosrdenstva, skrze vzkriesenie Ježiša Krista. Preto sa „vyvolení“ veľmi tešia, hoci sú zarmútení rôznymi skúškami, aby vyskúšaná akosť ich viery „bola nájdená ako príčina na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista“. Proroci starých čias, ba aj anjeli sa dopytovali na túto záchranu. Preto by vyvolení mali prepásať svoju myseľ k činnosti a vložiť svoju nádej v nezaslúženú láskavosť a stať sa svätými v celom svojom správaní. Nie je to vari vhodné súvislosti s tým, že neboli vyslobodení porušiteľnými vecami, ale „drahocennou krvou, ako bezchybného a nepoškvrneného baránka, áno, Kristovou“? Ich „nové zrodenie“ je skrze slovo živého a večného Boha, Jehovu, ktoré trvá navždy a ktoré im bolo oznámené ako dobré posolstvo. — 1:1, 3, 7, 19, 23.

7. a) Ako sú kresťania budovaní a prečo? b) Ako sa majú správať, keďže sú iba dočasní usadlíci?

⁷ Zachovávať vynikajúce správanie medzi národmi (2:1–3:22). Kresťania sú budovaní ako živé kamene, duchovný dom, a obetujú duchovné obete prijateľné Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, základný rohový kameň, ktorý sa stal pre neposlušných kameňom úrazu. Tí, ktorí prejavujú vieru, sa stali ‚kráľovským kňazstvom, svätým národom, aby široko-ďaleko oznamovali znamenitosti toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘. Nech sa ako dočasní usadlíci medzi národmi zdržujú telesných žiadostí a udržiavajú si vynikajúce správanie. Nech sa podriaďujú „každému ľudskému stvoreniu“, kráľovi či jeho miestodržiteľovi. Áno, nech ‚ctia ľudí každého druhu, majú lásku k celému spoločenstvu bratov, majú bázeň pred Bohom a úctu ku kráľovi‘. Rovnako nech sa sluhovia podriaďujú svojim majiteľom s dobrým svedomím a znášajú nespravodlivé utrpenie. Aj Kristus, hoci bol bez hriechu, podrobil sa tupeniu  a utrpeniu a zanechal nám „vzor“, aby sme verne nasledovali jeho šľapaje. — 2:9, 13, 17, 21.

8. a) Aká zdravá rada je daná manželkám a manželom? b) Čo je nutné, aby človek získal dobré svedomie pred Bohom?

⁸ Podriadenosť sa týka aj manželiek, ktoré môžu cudným správaním spolu s hlbokou úctou dokonca bez slova získať neveriacich manželov. Nemali by sa sústrediť na vonkajšiu ozdobu, ale ako u poslušnej Sáry „nech je to skrytý človek srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach“. Manželia by mali manželky ctiť ako ‚slabšie nádoby‘ a ako spoludedičky „nezaslúženej priazne života“. Všetci kresťania by mali prejavovať bratskú lásku. „Kto by chcel milovať život... nech sa odvráti od zla a koná dobre; nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Lebo Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých.“ Nemali by sa báť ľudí, ale skôr majú byť vždy pripravení obhajovať svoju nádej. Je lepšie trpieť za konanie dobra, ak je to Božia vôľa, ako za konanie zla. „Veď aj Kristus zomrel raz navždy za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás voviedol k Bohu, on, ktorý bol usmrtený v tele, ale oživený v duchu.“ Noach vyjadril svoju vieru tak, že postavil koráb. Pre neho a jeho rodinu to znamenalo záchranu. Podobným spôsobom sú zachraňovaní tí, ktorí sa na základe viery vo vzkrieseného Krista oddávajú Bohu, symbolizujú svoju vieru krstom a stále konajú Božiu vôľu. A Boh im dáva dobré svedomie. — 3:4, 7, 10–12, 18.

9. Aký myšlienkový postoj by mali mať kresťania a prečo?

⁹ Radovať sa ako kresťan z konania Božej vôle, napriek utrpeniu (4:1–5:14). Kresťania by mali mať rovnaké duchovné zmýšľanie ako Kristus a žiť pre to, aby konali Božiu vôľu, a nie vôľu národov, hoci národy hovoria o nich uŕhačne, pretože už viac s nimi nebežia „k rovnako hlbokému bahnu roztopaše“. Koniec všetkých vecí sa priblížil, a preto by kresťania mali byť zdravej mysle a bdelí na modlitbách, mali by mať jeden k druhému vrúcnu lásku a robiť všetky veci tak, aby bol Boh oslávený. Keď vzplanú skúšky, nemali by byť zmätení, ale mali by sa radovať, že majú podiel na Kristových utrpeniach. Ale nech nikto netrpí ako zločinec. Súd sa začína od Božieho domu, a preto „nech tí, ktorí trpia v súlade s Božou vôľou, naďalej zverujú svoje duše vernému Stvoriteľovi, kým konajú dobro.“ — 4:4, 19.

10. Akú radu dostávajú mladší a starší muži a akým silným uistením sa končí Prvý list Petra?

¹⁰ Starší majú pásť Božie stádo ochotne, áno, dychtivo. Ak budú príkladom stádu, zabezpečí im to nevädnúcu korunu slávy pri zjavení hlavného pastiera. Mladší nech sa podriaďujú starším mužom a nech sú všetci poníženej mysle, „lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť“. Nech sú pevní vo viere a bdelí v súvislosti s „revúcim levom“, Diablom. Opäť zaznievajú silné slová uistenia, keď Peter končí svoje napomenutie: „Avšak po tom, čo ste chvíľu trpeli, Boh každej nezaslúženej láskavosti, ktorý vás povolal k svojej večnej sláve v spojení s Kristom, sám dokončí vaše školenie, upevní vás, posilní vás. Jemu nech je moc navždy. Amen.“ — 5:5, 8, 10, 11.

PREČO JE UŽITOČNÁ

11. Ako Peter sleduje Ježišovu a Pavlovu radu, keď radí dozorcom?

¹¹ Prvý Petrov list obsahuje zdravú radu pre dozorcov. Peter sleduje Ježišovu radu v Jánovi 21:15–17 a Pavlovu radu v Skutkoch 20:25–35 a opäť dokazuje, že práca dozorcu je pastierska práca, ktorá sa má robiť nezištne, ochotne a horlivo. Dozorca je nižší pastier, ktorý slúži v podriadenosti „hlavnému pastierovi“, Ježišovi Kristovi, a skladá mu účty za Božie stádo, o záujmy ktorého sa musí príkladne starať s celou pokorou. — 5:2–4.

12. a) Aká relatívna podriadenosť sa musí preukazovať vládcom a majiteľom? b) K čomu Peter nabáda v súvislosti s podriadenosťou ženy a manželovým postavením hlavy? c) Aká kresťanská vlastnosť sa zdôrazňuje v celom liste?

¹² Peter sa v liste dotýka mnohých iných čŕt kresťanskej podriadenosti a dáva k nim vynikajúcu radu. V 1. Petra 2:13–17 je rada o patričnej podriadenosti vládcom, ako je kráľ a miestodržitelia. Ale má to byť relatívna podriadenosť, ktorá je kvôli Pánovi a je spojená s ‚bázňou pred Bohom‘, ktorého otrokmi kresťania sú. Domáci sluhovia sú nabádaní, aby sa podriaďovali svojim majiteľom a aby zmužilo znášali utrpenie „pre svedomie voči Bohu“. Manželky tiež dostávajú neoceniteľné napomenutie o podriadenosti manželom, vrátane tých, ktorí sú neveriaci. Je ukázané, že ich cudné, úctivé správanie má „veľkú hodnotu v Božích očiach“, a dokonca môže získať ich manželov pre pravdu. Aby Peter podčiarkol túto myšlienku, používa znázornenie vernej oddanosti Sáry voči Abrahámovi. (1. Petra 2:17–20; 3:1–6; 1. Mojž. 18:12) Manželia by zasa mali zastávať svoje postavenie hlavy s náležitým ohľadom na „slabšiu nádobu“. Na túto tému prichádza ďalšie Petrovo nabádanie: „Podobne vy, mladší, buďte podriadení starším mužom.“ Potom zdôrazňuje poníženosť mysle, pokoru, teda kresťanské vlastnosti, ktoré Peter vyzdvihuje v celom liste. — 1. Petra 3:7–9; 5:5–7; 2:21–25.

13. a) Ako Peter vo svojom liste objasňuje, prečo Boh buduje kresťanský zbor? b) Na aké radostné dedičstvo Peter poukazuje a kto ho dosiahne?

 ¹³ V čase, keď mali znovu vzplanúť skúšky a prenasledovanie, Peter dal posilňujúce povzbudenie. Jeho list je skutočne neoceniteľný pre všetkých, ktorí aj dnes čelia podobným skúškam. Všimni si, ako sa obracia na Hebrejské písma, keď cituje Jehovove slová: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ ​(1. Petra 1:16; 3. Mojž. 11:44) Potom opäť v úseku, ktorý je bohatý na odkazy na iné inšpirované texty Písma, ukazuje, ako je kresťanský zbor budovaný ako duchovný dom zo živých kameňov na základe Krista. A prečo je tak budovaný? Peter odpovedá: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ ​(1. Petra 2:4–10; Iz. 28:16; Žalm 118:22; Iz. 8:14; 2. Mojž. 19:5, 6; Iz. 43:21; Hoz. 1:10; 2:23) Práve tomuto „kráľovskému kňazstvu“, všeobecnému kňazstvu, ktoré zahrnuje celý svätý Boží národ, Peter zdôrazňuje kráľovský sľub ‚neporušiteľného a nepoškvrneného a nevädnúceho dedičstva‘, „nevädnúcu korunu slávy“, „večnej slávy v spojení s Kristom“. A tak sú títo členovia kráľovského kňazstva veľmi povzbudení, aby sa stále radovali, a mohli sa ‚radovať a jasať aj pri zjavení jeho slávy‘. — 1. Petra 1:4; 5:4, 10; 4:13.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]