Biblická kniha číslo 62 — 1. Jána

Pisateľ: apoštol Ján

Miesto písania: Efez alebo okolie

Písanie dokončené: asi 98 n. l.

1. a) Aká vlastnosť preniká Jánovými spismi, avšak čo ukazuje, že nebol sentimentálny? b) Prečo boli jeho tri listy časové?

JÁN, milovaný apoštol Ježiša Krista, mal silnú lásku k spravodlivosti. To mu pomohlo prenikavo nahliadnuť do Ježišovej mysle. Preto nás neprekvapuje, že v jeho spisoch prevláda téma lásky. Ale vôbec nebol sentimentálny, lebo Ježiš o ňom hovoril ako o jednom zo „Synov hromu [Boanerges]“. (Mar. 3:17) Svoje tri listy napísal na obranu pravdy a spravodlivosti, lebo odpadnutie predpovedané apoštolom Pavlom sa stalo zrejmým. Jánove tri listy boli skutočne časové, lebo pomáhali posilniť raných kresťanov v ich boji proti prenikaniu „toho zlého“. — 2. Tes. 2:3, 4; 1. Jána 2:13, 14; 5:18, 19.

2. a) Čo ukazuje, že Jánove listy boli napísané omnoho neskôr, ako Matúš, Marek a misionárske listy? b) Kedy a kde boli zrejme listy napísané?

² Vzhľadom na svoj obsah patria tieto listy do omnoho neskoršieho obdobia ako Matúšovo a Markovo evanjelium — a tiež do neskoršieho ako Petrove a Pavlove misionárske listy. Časy sa zmenili. Nie je tu nijaká zmienka o judaizme, veľkej hrozbe zborov v dňoch ich počiatku; a neobjavuje sa tu ani jediný priamy citát z Hebrejských písiem. Oproti tomu Ján hovorí o „poslednej hodine“ a objavení sa ‚mnohých antikristov‘. (1. Jána 2:18) Obracia sa na svojich čitateľov výrazmi ako „moje dieťatká“, a seba označuje ako „staršieho“. (1. Jána 2:1, 12, 13, 18, 28; 3:7, 18; 4:4; 5:21; 2. Jána 1; 3. Jána 1) To všetko svedčí o neskorom dátume jeho troch listov. Zdá sa, že aj 1. Jána 1:3, 4 naznačuje, že Jánove evanjelium bolo napísané asi v tom čase. Všeobecne sa predpokladá, že Jánove tri listy boli dokončené okolo roku 98 n. l., krátko pred apoštolovou smrťou, a že boli napísané v blízkosti Efezu.

3. a) Čo potvrdzuje pisateľa a vierohodnosť Prvého listu Jána? b) Ktorý text bol neskôr pridaný, ale čo dokazuje, že bol podvrhom?

³ To, že Prvý list Jána napísal skutočne Ján, je naznačené značnou spriaznenosťou so štvrtým evanjeliom, ktoré nepochybne napísal. List napríklad začína tým, že sa Ján označuje za očitého  svedka, ktorý videl ‚slovo života... večný život, ktorý bol u Otca a bol nám zjavený‘. Sú to výrazy podobné úvodným slovám z Jánovho evanjelia. Vierohodnosť listu je potvrdená Muratoriho zlomkom a takými ranými pisateľmi ako Ireneom, Polykarpom a Papiasom, všetkými z druhého storočia n. l. * Podľa Eusébia (asi 260–342 n. l.) o vierohodnosti Prvého listu Jána sa nepochybovalo. * Avšak treba poznamenať, že niektoré staršie preklady pridali k 5. kapitole na konci 7. a na začiatku 8. verša tieto slová: „Na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno. A traja sú, ktorí svedčia na zemi.“ ​(Roháčkov preklad) Ale tento text nie je v žiadnom z raných gréckych rukopisov a bol zrejme pridaný, aby podporil náuku o trojici. Väčšina moderných prekladov, ako katolícke, tak aj protestantské, nezahrnujú tieto slová do hlavnej časti textu. — 1. Jána 1:1, 2. *

4. Pred kým sa Ján snaží chrániť spolukresťanov a aké falošné náuky odhalí?

⁴ Ján píše, aby uchránil svojich „milovaných“, svoje „dieťatká“ pred chybnými náukami ‚mnohých antikristov‘, ktorí vyšli z nich a pokúšajú sa ich odviesť od pravdy. (2:7, 18) Títo odpadnutí antikristi mohli byť ovplyvnení gréckou filozofiou, vrátane raného gnosticizmu, ktorého stúpenci si robili nárok na zvláštny druh mystického poznania od Boha. * Ján sa rozsiahle zaoberá tromi témami: hriechom, láskou a antikristom, pričom zaujíma pevný postoj proti odpadnutiu. Jeho výroky o hriechu a na podporu Ježišovej obete za hriechy ukazujú, že títo antikristi samospravodlivo tvrdili, že sú bez hriechu a nepotrebujú Ježišovu výkupnú obeť. Ich na seba sústredené „poznanie“ viedlo k sebectvu a neláske, do stavu, ktorý Ján odhaľuje, takisto ako neprestajne zdôrazňuje pravú kresťanskú lásku. Okrem toho Ján zjavne potiera ich falošné učenie, keď vysvetľuje, že Ježiš je Kristus, že mal predľudskú existenciu a že prišiel v tele ako Syn človeka, aby zaobstaral záchranu pre veriacich ľudí. (1:7–10; 2:1, 2; 4:16–21; 2:22; 1:1, 2; 4:2, 3, 14, 15) Ján jasne označuje týchto falošných učiteľov za „antikristov“ a uvádza niekoľko spôsobov, ako možno spoznať Božie deti a Diablove deti. — 2:18, 22; 4:3.

5. Čo ukazuje, že Prvý list Jána bol určený celému kresťanskému zboru?

⁵ List bol zrejme určený celému kresťanskému spoločenstvu, pretože neoslovuje žiaden jednotlivý zbor. Tomu by nasvedčovala aj skutočnosť, že ani na začiatku ani na konci nie je žiaden pozdrav. Niektorí dokonca označili tento spis rozborom, nie listom. Stále používanie zámena „vy“ ukazuje, že pisateľ adresoval svoje slová skôr skupine ako jednotlivcovi.

OBSAH PRVÉHO LISTU JÁNA

6. Aký rozdiel robí Ján medzi chodiacimi vo svetle a tými, ktorí sú v tme?

⁶ Chodiť vo svetle, nie v tme (1:1–2:29). „Píšeme tieto veci,“ hovorí Ján, „aby bola naša radosť úplná.“ „Boh je svetlo“, a tak iba tí, ktorí ‚chodia vo svetle‘, ‚majú podiel s ním‘ a jeden s druhým. Tí sú očistení od hriechu ‚krvou Ježiša, jeho Syna‘. Naproti tomu tí, ktorí ‚ďalej chodia v tme‘ a tvrdia: „Nemáme hriech“, zavádzajú sami seba na scestie a niet v nich pravdy. Ak vyznajú svoje hriechy, Boh bude verný a odpustí im. — 1:4–8.

7. a) Ako človek dokáže, že pozná a miluje Boha? b) Ako je určená totožnosť antikrista?

⁷ Ježiš Kristus je označený ako „obeť zmierenia“ za hriechy, a ako ten, kto je ‚u Otca pomocník‘. Kto tvrdí, že pozná Boha, ale nezachováva jeho prikázanie, je luhár. Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle, kto nenávidí svojho brata, chodí v tme. Ján dôrazne radí, aby sme nemilovali svet ani veci vo svete, keď hovorí: „Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky.“ Prišli mnohí antikristi a „vyšli z nás“, vysvetľuje Ján, ale „neboli nášho druhu“. Antikrist je ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus. Zapiera Otca aj Syna. Nech „dieťatká“ zostávajú v tom, čo sa naučili od začiatku, aby „boli v spojení so Synom a v spojení s Otcom‘, podľa pomazania, ktoré od neho obdržali a ktoré je pravé. — 2:1, 2, 15, 18, 19, 24.

8. a) Čo odlišuje Božie deti a Diablove deti? b) Ako „dieťatká“ poznali lásku a ako musia neprestajne skúmať svoje srdce?

⁸ Božie deti nehrešia (3:1–24). Pre Otcovu lásku sa nazývajú „Božími deťmi“ a pri Božom zjavení sa mu majú podobať a ‚vidieť ho takého, aký je‘. Hriech je nezákonnosť, a tí, ktorí zostávajú v spojení s Kristom, ju nepestujú. Ten, kto skutočne hreší, pochádza z Diabla, ktorého diela rozbije Boží Syn. Božie deti a Diablove deti sú teda zrejmé: Tí, ktorí pochádzajú z Boha majú lásku jeden k druhému, ale tí pochádzajúci z toho zlého sú ako Kain, ktorí nenávidel a zabil svojho  brata. Ján hovorí „dieťatkám“, že poznali lásku, lebo ‚on sa za nich vzdal svojej duše‘. Napomína ich, aby ‚nezatvárali dvere svojho nežného súcitu‘ voči svojím bratom; nech ‚nemilujú slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou‘. Aby mohli určiť, či ‚pochádzajú z pravdy‘, musia skúmať, čo je v ich srdci a uisťovať sa, či ‚robia to, čo sa páči [Božím] očiam‘. Musia zachovávať Božie prikázanie, aby ‚verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa navzájom‘. Tak spoznajú, že zostávajú duchom v spojení s ním a on s nimi. — 3:1, 2, 16–19, 22, 23.

9. a) Ako sa majú skúšať inšpirované výroky? b) Čím zdôrazňuje povinnosť milovať sa navzájom?

⁹ Milovať jeden druhého v spojení s Bohom (4:1–5:21). Inšpirované výroky sa majú skúšať. Tie výroky, ktoré popierajú, že Kristus prišiel v tele, ‚nepochádzajú od Boha‘, ale sú od antikrista. Pochádzajú od sveta a sú v spojení s ním, ale inšpirovaný výrok pravdy je od Boha. Ján hovorí: „Boh je láska“ a „láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy“. Teda ako veľmi nás to zaväzuje, aby sme jeden druhého milovali! S tými, ktorí milujú druhých, zostáva Boh v spojení, a tak bola láska urobená dokonalou, aby mali „voľnosť reči“ a odhodili strach. „My,“ hovorí Ján, „však milujeme, lebo on prvý miloval nás.“ ‚Ten, kto miluje Boha, miluje aj svojho brata.‘ — 4:3, 8, 10, 17, 19, 21.

10. a) Ako môžu Božie deti zvíťaziť nad svetom a akú majú dôveru? b) Aký postoj musia mať voči hriechu a modlárstvu?

¹⁰ Preukazovať lásku ako Božie deti znamená zachovávať Božie prikázanie, a to vedie k víťazstvu nad svetom prostredníctvom viery. Boh vydáva svedectvo o tých, ktorí uverili v Božieho Syna, že On im „dal večný život, a tento život je v jeho Synovi“. Tak môžu mať dôveru, že ich počuje, nech prosia o čokoľvek podľa jeho vôle. Aj keď každá nespravodlivosť je hriechom, predsa jestvuje hriech, ktorý nevedie k smrti. Nikto, kto sa narodil z Boha, nemá vo zvyku hrešiť. Aj keď „celý svet leží v moci toho zlého..., Boží Syn prišiel“ a dal svojim učeníkom „rozumovú schopnosť“, aby získali poznanie o pravom Bohu, s ktorým sú teraz v spojení „prostredníctvom jeho Syna Ježiša Krista“. Musia sa vystríhať aj pred modlami. — 5:11, 19, 20.

PREČO JE UŽITOČNÁ

11. Ako môžu dnešní kresťania bojovať proti antikristom a svetským žiadostiam?

¹¹ Ako v záverečných rokoch prvého storočia nášho letopočtu, tak je aj dnes ‚mnoho antikristov‘, pred ktorými treba pravých kresťanov varovať. Praví kresťania sa musia pevne držať ‚posolstva, ktoré počuli od začiatku a navzájom sa milovať‘, zostávať v spojení s Bohom a s pravým učením a konať spravodlivosť s voľnosťou reči. (2:18; 3:11; 2:27–29) Nanajvýš dôležitá je tiež výstraha pred ‚žiadosťou tela a žiadosťou očí a honosným vystavovaním prostriedkov na živobytie‘, tým hmotárskym, svetským zlom, ktoré pohltilo väčšinu takzvaných kresťanov. Praví kresťania sa budú vyhýbať svetu a jeho žiadostiam, lebo vedia, že ten, „kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. V tomto veku svetských žiadostí, sektárstva a nenávisti, je skutočne veľmi užitočné študovať Božiu vôľu z inšpirovaných Písiem a túto vôľu konať. — 2:15–17.

12. Aký kontrast na náš úžitok uvádza Prvý list Jána a ako môžeme zvíťaziť nad svetom?

¹² Je na náš úžitok, že Prvý list Jána objasňuje rozdiel medzi svetlom vyžarujúcim od Otca, a tmou ničiacou pravdu a pochádzajúcou od toho zlého. Objasňuje tiež rozdiel medzi životodarnými Božími náukami a podvodnými lžami antikrista, medzi láskou prenikajúcou celým zborom tých, ktorí sú v spojení s Otcom a Synom, a vražednou kainovskou nenávisťou, ktorá je v tých, ktorí „vyšli z nás..., aby sa ukázalo, že všetci nie sú nášho druhu“. (2:19; 1:5–7; 2:8–11, 22–25; 3:23, 24, 11, 12) Ak si to jasne uvedomujeme, naším vrúcnym želaním by malo byť, aby sme ‚zvíťazili nad svetom‘. A ako to môžeme dokázať? Tým, že máme pevnú vieru a máme „lásku k Bohu“, čo znamená zachovávať jeho prikázania. — 5:3, 4.

13. a) Ako je postavená do popredia Božia láska ako praktická láska? b) Akého druhu by mala byť kresťanova láska a k akému spojeniu vedie?

¹³ „Božia láska“ — ako podivuhodne je táto podnecujúca sila postavená do popredia v celom liste! V 2. kapitole nachádzame výrazný rozdiel medzi láskou k svetu a láskou k Otcovi. Neskôr sme upozornení, že „Boh je láska“. (4:8, 16) A aká praktická je to láska! Veľkolepo sa prejavila, keď Otec vyslal „svojho Syna ako Záchrancu sveta“. (4:14) To by malo roznietiť v našom srdci vďačnosť a nebojácnu lásku v súlade s apoštolovými slovami: „My však milujeme, lebo on prvý miloval nás.“ ​(4:19) Naša láska by mala byť toho istého druhu, ako láska Otca a Syna — praktická, obetavá láska. Tak ako sa Ježiš vzdal svojej duše za nás, tak „my sme povinní vzdať sa duší za bratov“, áno, otvárať dvere svojho nežného súcitu a milovať svojich bratov nielen slovami, ale „skutkom a pravdou“. (3:16–18) Ako jasne  ukazuje Jánov list, je to práve táto láska, spojená s pravým poznaním Boha, ktorá spája stále chodiacich s Bohom v nezlomnej jednote s Otcom a Synom. (2:5, 6) Dedičom Kráľovstva v tomto požehnanom zväzku lásky Ján hovorí: „Sme spojení s tým pravým prostredníctvom jeho Syna Ježiša Krista. To je ten pravý Boh a večný život.“ — 5:20.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]